Alɔdlɛndónǔ Kplé Gbɛzán kpo Sinsɛnzɔ́ kpo Tɔn Sín Azɔ̌wema Tɔn Lɛ
3-9 JANVIER
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | HWƐÐƆTƆ́ LƐ 15-16
“Nɛ̌ Dò Kpaɖuɖu ka Nyla Sɔ?”
w12 15/4 8 akpá. 4
Kpaɖuɖu: Wuntun Hwenu lɛ Tɔn Baɖabaɖa Ðé!
4 Jɛ nukɔn hwɛ̌ ɔ, lin tamɛ dó Dalila, ee Hwɛɖɔtɔ́ Sanmusɔ́ɔn yí wǎn na, b’ɛ ka blá gbě tɔn é jí. Sanmusɔ́ɔn kánɖeji bo na fun ahwan xá Filisitɛ́ɛn lɛ dó togun Mawu tɔn takúnmɛ. Ðó vlafo axɔ́su Filisitɛ́ɛn lɛ tɔn atɔ́ɔ́n lɛ tuùn ɖɔ Dalila kún yí wǎn nú Sanmusɔ́ɔn nǔgbo nǔgbo ó wutu ɔ, ye ɖɔ n’i ɖɔ enyi é kpéwú bo ɖɔ fí e Sanmusɔ́ɔn nɔ ba hlɔnhlɔn ɖaxó e é ɖó é sín é nú ye ɔ, ye na sú axɔ́ ɖaxó è. Nǔ e gbé nya wɛ ye ɖè é wɛ nyí ɖɔ ye na mɔ tɛn bo hu i. Dalila nukúnkɛ́nnɔ ɔ yí gbè nú nǔ e ye xwlé é. É tɛ́n kpɔ́n azɔn atɔn ba tuùn fí e Sanmusɔ́ɔn nɔ ba hlɔnhlɔn sín é, é ka kpa ɛ ǎ. Enɛ ɔ, Dalila “nɔ ɖò xó ɖokpo lɛ ɖɔ nú Sanmusɔ́ɔn wɛ ayihɔngbe ayihɔngbe, bo . . . na agbɔ̌n ɛ ɖebǔ ǎ.” Wǎgbɔ tɔn ɔ, “tagba e dó n’i wɛ é ɖè ɔ wá kpé agbɔ̌n n’i bǐ, bɔ é . . . sɔ́ sixu nɔ nu ǎ.” Enɛ ɔ, Sanmusɔ́ɔn ɖɔ n’i ɖɔ è kún kpa ɖa e ɖò ta nú emi lɛ é kpɔ́n gbeɖé ó, lé enyi è kpa ye ɔ, emi na ba hlɔnhlɔn emitɔn kpò. Ee Dalila tuùn mɔ̌ é ɔ, é zɔ́n bɔ è hwlɛ́ ta nú Sanmusɔ́ɔn hwenu e é ɖò amlɔ dɔ́ ɖò akɔn tɔn wɛ é, bɔ enɛ gudo ɔ, é sɔ́ ɛ jó nú kɛntɔ́ tɔn lɛ bonu ye ni sɔ́ ɛ dó wà nǔ e jló ye ɔ na. (Hwɛ. 16:4, 5, 15-21) Nǔ e Dalila wà é nyla dodó! Nukúnkɛ́n sísɛ́ ɛ bɔ é sà mɛ e yí wǎn n’i é ɖé.
w05 15/1 27 akpá. 5
Nǔ Taji Ðěɖee Ðò Wema Hwɛɖɔtɔ́ lɛ Tɔn Mɛ lɛ É
14:16, 17; 16:16. Avǐ yiya dó gbidí kɔ nú mɛ sixu hɛn kancica ɖé gblé.—Nǔnywɛxó 19:13; 21:19.
w12 15/4 11-12 akpá. 15-16
Kpaɖuɖu: Wuntun Hwenu lɛ Tɔn Baɖabaɖa Ðé!
15 Nɛ̌ asú kpo asì kpo lɛ ka sixu nɔ gbeji nú yeɖée gbɔn? Xó Mawu tɔn ɖɔ: “Nyɔnu [alǒ asú] e a da ɖò dɔnkpɛ mɛ ɔ ni nyí awǎɖonú towe.” “Ðu gbɛ̀ xá nyɔnu [alǒ asú] e a yí wǎn na é.” (Nǔx. 5:18; Nǔt. 9:9) Ee asú kpo asì kpo lɛ na ɖò mɛxo nyí wɛ é ɔ, ye ɖó na zé yeɖée jó bǐ gbídígbídí ɖò alɔwliwli yetɔn mɛ, ye na wà mɔ̌ ɖò agbaza kpo lee nǔ nɔ cí nú mɛ é kpo lixo. Enɛ wɛ nyí ɖɔ ye na nɔ sɔ́ ayi ɖó yeɖée lɛ jí, nɔ zán hwenu ɖó kpɔ́ xá yeɖée lɛ, bo na nɔ lɛ́ sɛkpɔ́ yeɖée lɛ. Ye na sɔ́ ayi ɖó lee ye na wà gbɔn bo hwlɛn alɔwliwli yetɔn, bo lɛ́ nya xɛ ɖò kancica e ɖò ye kpo Jehovah kpo tɛntin é jí gbɔn é jí. Enyi asú kpo asì kpo lɛ na kpé enɛ wu ɔ, ye ɖó na nɔ kplɔ́n Biblu ɖó kpɔ́, wà azɔ̌ ɖó kpɔ́ ɖò sinsɛnzɔ́ ɔ mɛ hwɛhwɛ, bo na nɔ lɛ́ xoɖɛ ɖó kpɔ́ dó byɔ nyɔna Jehovah tɔn.
NƆ GBEJI NÚ JEHOVAH
16 Mɛɖé lɛ ɖò agun ɔ mɛ bo hu hwɛ syɛnsyɛn lɛ bɔ è gbɛ́ nǔ nú ye “syɛnsyɛn, bonu ye ni ɖó nǔɖiɖi e sɔgbe é.” (Ti. 1:13) Nú mɛɖé lɛ ɔ, hwɛ e ye hu é byɔ ɖɔ è ni ɖè ye sín agun mɛ. “Mɛ e è kplɔ́n gbɔn mɔ̌ lɛ” é ɔ, nǔgbɛnúmɛ ɔ d’alɔ ye, bo zɔ́n bɔ ye lɛ́ jɛ ganji ɖò gbigbɔ lixo. (Ebl. 12:11) Enyi è ɖè hɛ̌nnumɔ mǐtɔn ɖé alǒ xɔ́ntɔn mǐtɔn ɖé sín agun mɛ ɔ ka lo? Gbejininɔ mǐtɔn wɛ ɖò atɛ jí. Mɛ̌ mǐ ka na nɔ gbeji na? Mǐ na nɔ gbeji nú mɛ e è ɖè sín agun mɛ é ǎ, loɔ, Mawu wɛ mǐ na nɔ gbeji na. Jehovah sín nukún nɔ ɖò mǐ jí bo nɔ ɖò kpinkpɔn wɛ ɖɔ mǐ ka na setónú nú sɛ́n tɔn e gbɛ́ ɖɔ mǐ ni ma kpé nǔ ɖebǔ xá mɛ e è ɖè sín agun mɛ é ó à jí.—Xà 1 Kɔlɛntinu lɛ 5:11-13.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
w05 15/3 27 akpá. 6
Hlɔnhlɔn Jehovah Tɔn Zɔ́n Bɔ Sanmusɔ́ɔn Ðó Ðuɖeji!
Sanmusɔ́ɔn sín ayi bǐ ɖò nǔ e gbé nya wɛ é ɖè é jí, enɛ wɛ nyí ahwan e fun xá Filisitɛ́ɛn lɛ wɛ é ɖè é. É na fun ahwan xá kɛntɔ́ Mawu tɔn lɛ wu wɛ é nɔ nyɔnu agalɛtɔ́ ɖé xwégbe ɖò Gaza. Sanmusɔ́ɔn ɖó hudo xɔ e mɛ é na dɔ́ ɖò zǎn ɔ mɛ é tɔn ɖò kɛntɔ́ sín toxo ɖé mɛ, bɔ nyɔnu agalɛtɔ́ ɖé sín xwégbe wɛ é mɔ ɖè. Linlin blíblí ɖé ɖò ayi mɛ nú Sanmusɔ́ɔn ǎ. Ee zǎn vlɔ́ ɖó we é ɔ, é gosin nyɔnu ɔ sín xwégbe, bo zunfan toxo ɔ sín hɔntogbo lɛ kpo hɔnkpo we lɛ kpo, bo bɛ́ ye kaka yí só ɖé tá ɖò Eblɔ́n kpá, é ɖó kilomɛtlu 60 mɔ̌ dó finɛ. Mawu wɛ jló b’ɛ wà nǔ enɛ lɛ; é wɛ lɛ́ na ɛ hlɔnhlɔn bɔ é kpé ye wu.—Hwɛɖɔtɔ́ lɛ 16:1-3.
10-16 JANVIER
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | HWƐÐƆTƆ́ LƐ 17-19
“Sɛ́n Mawu Tɔn lɛ Gbigbá Nɔ Dɔn Tagba lɛ Wá”
it-2 278
Mika
1. Nya Eflayimunu ɖé. Mika fin gankwɛ 1 100 dó nɔ tɔn, mɔ̌ mɛ ɔ, é gbà sɛ́n tantɔngɔ́ ɔ, ee ɖò Sɛ́n Wǒ lɛ mɛ é. (Tí 20:15) Ee Mika ɖɔ hwɛ e é hu é bo lɛkɔ nú akwɛ lɛ nú nɔ tɔn é ɔ, nɔ tɔn ɖɔ: “Vǐ ce, un ɖè gbeta tɔn ɖɔ un na sɔ́ akwɛ elɔ ɖó vo nú Mawu Mavɔmavɔ ɖó ta towe mɛ; hǔn è na zé akwɛ enɛ ɔ dó bló bocyɔ ɖokpo na, bo na kɔn gan dó; bo yí akwɛ ɔ azɔn ɖokpo.” Enɛ gudo ɔ, nɔ tɔn ɖè gankwɛ 200 ɖò akwɛ ɔ mɛ bo sɔ́ jó nú nǔtuntɔ́ ɖé, bɔ é zé dó “tun bocyɔ ɖokpo bo kɔn gan dó.” Bɔ enɛ gudo ɔ, è sɔ́ yí ɖó Mika sín xwégbe. Mika ɖó “sinsɛn sín tɛnmɛ ɖokpo ɖò xwé tɔn gbé,” bo lí vodun ɖevo, bo kpa bocyɔ ɖé lɛ, lobo sɔ́ vǐ tɔn lɛ ɖokpo bɔ é nyí vɔsanúxwlémawutɔ́ tɔn. Linlin e wu è bló tuto enɛ é wɛ nyí ɖɔ è na wlí yɛ̌yi nú Jehovah, loɔ, nǔwanyido ɖaxó ɖé wɛ, ɖó é t’afɔ sɛ́n e gbɛ́ vodunsinsɛn é jí, (Tí 20:4-6) bo lɛ́ xwedó tuto e Jehovah bló dó lee è ɖó na sɛn ɛ gbɔn é wu é ǎ. (Hwɛ 17:1-6; Sɛ́ 12:1-14) Nukɔnmɛ ɔ, Mika kplá Yexonatani ee nyí Gɛɛcɔmu ví, bo nyí Mɔyizi sín vivǔ ɔ wá xwé tɔn gbè, bonu Levíi ví winnyawinnya enɛ na huzu vɔsanúxwlémawutɔ́ tɔn. (Hwɛ 18:4, 30) Mika blɛ́ éɖée bo ɖɔ: “Un ɖeji dìn ɖɔ Mawu Mavɔmavɔ na wà ɖagbe nú mì.” (Hwɛ 17:7-13) Amɔ̌ ɖó Yexonatani ma gosin kúnkan Aalɔ́ɔn tɔn mɛ ǎ wutu ɔ, é tlɛ jɛxa bá nyí vɔsanúxwlémawutɔ́ lɔ vɔ́vɔ́ ǎ, hwɛ wɛ Mika lɛ́ hu dó hwɛ jí gbɔn sísɔ́ ɛ bonu é na nyí vɔsanúxwlémawutɔ́ tɔn gblamɛ.—Kɛ́ 3:10.
it-2 278 akpá. 8
Mika
É na nɔ zaan é ɔ, Mika kpo sunnu e ɖò gbɛ̌ta tɔn mɛ lɛ é kpo jɛ Dan ví lɛ gudo bo na wlí ye. Ee Mika kpo mɛ tɔn lɛ kpo wlí ye, bɔ Dan ví lɛ kan nǔ byɔ ye é ɔ, Mika ɖɔ: “Mi bɛ́ vodun ce e un bló lɛ, bo kplá sinsɛngán ce. É sɔ́ kpò nǔ ɖebǔ nú mì ǎ.” Ee é ɖɔ mɔ̌ é ɔ, Dan sín vǐ lɛ gb’akpá n’i ɖɔ enyi é ma lɛkɔ sín yo yetɔn nu ǎ, bo kpò ɖò xó sú ɖò gudo yetɔn wɛ ɔ, emi na zɔn ye jí. Ee Mika mɔ ɖɔ Dan ví lɛ ɖó hlɔnhlɔn hugǎn mɛ emitɔn lɛ é ɔ, é lɛkɔ yì xwé. (Hwɛ 18:22-26) Nukɔnmɛ ɔ, Dan ví lɛ gbà toxo Layici tɔn bo dó zo, lobo gbá toxo Dan tɔn nyi finɛ. Yexonatani kpo vǐ sunnu tɔn lɛ kpo huzu vɔsanúxwlémawutɔ́ lɛ nú Dan ví lɛ. “Mika sín vodun ɔ nɔ ye sí nú hwenu e Mawu xwé [Goxɔ] ɔ nɔ Silóo xɔ ɔ bǐ.”—Hwɛ 18:27-31.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
w15 15/12 10 akpá. 6
Lilɛdógbeɖevomɛ Xó Mawu Tɔn E Ðò Gbɛ̀ É Ðé
6 Kúnnuɖenú e xlɛ́ ɖɔ è ɖó na jó nyikɔ Mawu tɔn dó Biblu mɛ lɛ é ɖekpo ǎ, é nyɔ́ wà ɔ, é jɛji wɛ. È mɔ nyikɔ Mawu tɔn azɔn 7 216 ɖò Lẹdogbedevomẹ Aihọn Yọyọ Tọn glɛnsigbe tɔn e è vɔ́ jlaɖó ɖò 2013 é mɛ. Enɛ xlɛ́ ɖɔ è lɛ́ mɔ nyikɔ ɔ azɔn 6 ɖevo gɔ́ nú ee è mɔ ɖò 1984 tɔn mɛ é. Nyikɔ ɔ lɛ́ tɔ́n azɔn atɔ́ɔ́n ɖò 1 Samuwɛli 2:25; 6:3; 10:26; 23:14, 16 mɛ. Hwɛjijɔ taji e wu è bló huzuhuzu enɛ lɛ é wɛ nyí ɖɔ nyikɔ ɔ tɔ́n ɖò Wema Mlámlá Xù Kúkú ɔ tɔn lɛ mɛ ɖò wemafɔ enɛ lɛ mɛ. Wema enɛ lɛ dóxó hugǎn nǔwlanwlán Massorète lɛ tɔn e ɖò Ebléegbe mɛ lɛ é hugǎn xwè 1 000. Gɔ́ na ɔ, nyikɔ ɔ lɛ́ tɔ́n ɖò Hwɛɖɔtɔ́ lɛ 19:18 mɛ, ɖó è lɛ́ gbéjé alɔnuwema xóxó lɛ kpɔ́n céɖécéɖé wutu.
17-23 JANVIER
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | HWƐÐƆTƆ́ LƐ 20-21
“Ma Nɔ Gɔn Alixlɛ́mɛ Jehovah Tɔn lɛ Ba Ó”
w11 15/9 32 akpá. 2
A ka Na Sixu Wà Nǔ Pinxasi Ðɔhun Hwenu E A Na Ðò Wuvɛ̌ lɛ Ðí Xwi Xá Wɛ É À?
Ee sunnu e ɖò Giveya, bo gosin akɔta Bɛnjamɛ́ɛ tɔn mɛ lɛ é ɖóxó xá Levíi ví ɖé sín asì, bo hu i gudo é ɔ, akɔta e kpò lɛ é sɔ́ ahwannú bo na fun ahwan xá Bɛnjamɛ́ɛ ví lɛ. (Hwɛ. 20:1-11) Ye xoɖɛ bo byɔ alɔdó Jehovah tɔn cobo yì ahwan ɔ, amɔ̌, è ɖu ɖò ye jí azɔn we, bo hu mɛ yetɔn gegě. (Hwɛ. 20:14-25) Ye na wá gbeta ɔ kɔn ɖɔ ɖɛ emitɔn lɛ kún w’azɔ̌ ó wɛ à? Afɔ e ye ɖè bo na sú nǔ nyanya sín kún dó é ka jló Jehovah dóo à?
w11 15/9 32 akpá. 4
A ka Na Sixu Wà Nǔ Pinxasi Ðɔhun Hwenu E A Na Ðò Wuvɛ̌ lɛ Ðí Xwi Xá Wɛ É À?
Etɛ enɛ ka sixu kplɔ́n mǐ? Mɛxo lɛ nɔ dó gǎn syɛnsyɛn bo nɔ lɛ́ xoɖɛ dó byɔ alɔdó Jehovah tɔn ɖó tagba ɖé lɛ wu ɖò agun ɔ mɛ có, ye ka nɔ gbɛ́ gbigbɔ. Ðò ninɔmɛ mɔ̌hun mɛ ɔ, mɛxo agun tɔn lɛ ɖó na flín xó Jezu tɔn elɔ lɛ: “Mi byɔ nǔ Mawu [alǒ mi xoɖɛ sɛ́dó Mawu], é na na mi; mi ba, mi na mɔ; mi xúxú hɔn, è na hun nú mi.” (Luk. 11:9) Enyi nukúnkpénuwutɔ́ lɛ na bo ma tlɛ yawǔ mɔ sinkɔn nú ɖɛ ɖé ǎ ɔ, ye sixu kúdeji ɖɔ Jehovah na na sinkɔn na ɖò hwenu e jɛxa dó é.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
w14 1/5 11 akpá. 4-6
A ka Tuùn À?
Nɛ̌ è ka nɔ zán klohwán lɛ gbɔn ɖò ahwan hwenu ɖò xóxóhwenu?
Klohwán wɛ nyí alyannú e Davidi zán dó hu nya jinganjingan Goliyati na é. É cí ɖɔ hwenu e é kpò ɖò vǔ bo nɔ kpé nukún dó lɛngbɔ̌ lɛ wu é wɛ é kplɔ́n lee é nɔ zán alyannú enɛ gbɔn é ɖɔhun.—1 Samuwɛli 17:40-50.
Ðò Biblu sín táan mɛ ɔ, è nɔ mɔ klohwán ɖò alɔlyɛnzɔ́ Ejipunu lɛ kpo Asilíinu lɛ kpo tɔn lɛ sín ɖiɖe lɛ mɛ. Akpo e è sɔ́ anyǔ dó tɔ̀ na bɔ é nɔ ɖò nuvo, bɔ è nɔ sin kan dó tó tɔn lɛ wu é wɛ è nɔ sɔ́ dó bló alyannú enɛ na. È nɔ sɔ́ awinnya e wǔtu tɔn ɖíɖí ganji, bɔ ga tɔn na yì santimɛtlu 5 jɛ 8, bo da glamu 250 mɔ̌ é d’emɛ. È nɔ mi klohwán ɔ gbɔn mɛɖée ta nu, bo nɔ jó kan lɛ ɖokpo dó; enɛ nɔ zɔ́n bɔ hwǎn ɔ nɔ zlɔ́n sín mɛ kpo hlɔnhlɔn kpo, bo nɔ yì fí e ba dó wɛ è ɖè pɛ́ɛ é.
Dobanúnǔ dokunkun tɔn e è bló ɖò Gbadahweji Azíi tɔn lɛ é xlɛ́ ɖɔ è mɔ awinnya e è da ɖò ahwangbenu ɖò xóxóhwenu lɛ é gegě. Klohwánnyitɔ́ alɔsekpɛ́nnanɔ ɖé sixu nyi hwǎn bɔ é na bló kilomɛtlu 160 yì 240 mɔ̌ ɖò ganxixo ɖokpo mɛ. Akɔwé ɖé lɛ yí gbè ɖɔ nǔ ɖokpo ɔ wɛ klohwán kpo da kpo nɔ wà, amɔ̌, mɛ ɖevo lɛ gbɛ́ ɖɔ nǔ kún sixu nyí mɔ̌ ó. Ðebǔ wɛ é na bo nyí ɔ, klohwán lɔ nɔ hu nǔ tawun.—Hwɛɖɔtɔ́ lɛ 20:16.
24-30 JANVIER
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | HWLITI 1-2
“Kpò Ðò Xomɛnyínyɔ́ Ðexlɛ́ Wɛ”
Wà Nǔ Xɔ́ntɔn Vívɛ́ Jehovah Tɔn lɛ Ðɔhun
5 Mɔwabu wɛ mɛ Hwliti tɔn lɛ nɔ nɔ. É sixu lɛkɔ yì ye gɔ́n, bɔ ye sixu kpé nukún dó wǔtu tɔn. É tuùn Mɔwabunu lɛ, sè gbè e ye nɔ dó é bo lɛ́ tuùn aca yetɔn lɛ. Nɔemíi sixu dó nǔ enɛ lɛ ɖě sín akpá nú Hwliti ɖò Bɛteleyɛmu ǎ. Nɔemíi lɛ́ ɖò xɛsi ɖi wɛ ɖɔ emi kún na kpéwú bo mɔ asú kpo xɔ kpo ni ó. Enɛ wu ɔ, Nɔemíi ɖɔ n’i ɖɔ é ni lɛkɔ yì Mɔwabu. Lee mǐ ko mɔ gbɔn é ɔ, Ɔpa “lɛkɔ xwè togun tɔn kpo vodun tɔn lɛ kpo kɔn.” (Hwliti 1:9-15) Amɔ̌, Hwliti ɖɔ ɖɔ emi kún na lɛkɔ yì togun emitɔn kpo vodun yetɔn lɛ kpo kɔn ó.
Wà Nǔ Xɔ́ntɔn Vívɛ́ Jehovah Tɔn lɛ Ðɔhun
6 É cí ɖɔ Hwliti ɔ, asú tɔn alǒ Nɔemíi gɔ́n wɛ é kplɔ́n nǔ dó Jehovah wu ɖè ɖɔhun. É kplɔ́n ɖɔ Jehovah kún cí vodun Mɔwabu tɔn lɛ ɖɔhun ó. É yí wǎn nú Jehovah bo tuùn ɖɔ é wɛ emi ɖó na yí wǎn na bo sɛn. Enɛ wu ɔ, Hwliti wá gbeta e nǔnywɛ kpé é kɔn. É ɖɔ nú Nɔemíi ɖɔ: “Togun towe wɛ na nyí togun ce; Mawu e a nɔ sɛn ɔ wɛ un na sɛn.” (Hwliti 1:16) Enyi mǐ lin nǔ kpɔ́n dó wǎn e Hwliti yí nú Nɔemíi é jí ɔ, é nɔ jiwǔ nú mǐ. Amɔ̌, nǔ e lɛ́ jiwǔ hugǎn é wɛ nyí wanyiyi e é ɖó nú Jehovah é. Wanyiyi enɛ jiwǔ nú Bowozi, bɔ é wá kpa ɛ ɖó ‘Mawu Mavɔmavɔ e sín awa glɔ́ é wá hɔn hwlá cí é’ wu. (Xà Hwliti 2:12.) Xógbe e Bowozi zán lɛ sixu flín mǐ lee xɛví ɖé nɔ hɔn hwlá cí nɔ tɔn wà mɛ gbɔn é ɖɔhun. (Ðɛhan 36:8; 91:1-4) Ali ɖokpo ɔ nu ɔ, Jehovah cyɔn alɔ Hwliti jí kpo wanyiyi kpo bo d’ajɔ ɛ ɖó nǔɖiɖi tɔn wu. Hwliti ɖó hwɛjijɔ ɖebǔ bo na ɖɔ ‘un ko nywɛ ɔ’ ǎ.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
w05 1/3 27 akpá. 1
Nǔ Taji Ðěɖee Ðò Wema Hwliti Tɔn Mɛ lɛ É
1:13, 21—Jehovah wɛ dó Nɔemíi aluwɛ mɛ bo zɔ́n gbɛdán e gbò è lɛ é à? Eǒ, Nɔemíi lɔ ka dó nǔnyanyawiwa ɖě sín hwɛ Mawu ǎ. É ɖò mɔ̌ có, kpo nǔ e gbò è lɛ é bǐ kpo ɔ, é lin ɖɔ Jehovah wɛ huzu kpannukɔn emi. É byɔ aluwɛ mɛ bo mɔ ɖɔ è flú emi. Gɔ́ na ɔ, nú mɛɖé jì vǐ hwenɛnu ɔ, è nɔ mɔ ɖɔ nyɔna Mawu tɔn wɛ, nú mɛɖé ka nyí wɛnsinɔ ɔ, è nɔ mɔ ɖɔ nu wɛ è dó mɛ ɔ. Nɔemíi ɖó vivǔ ɖě ǎ, bɔ vǐ tɔn we lɛ ka lɛ́ kú; enɛ wu ɔ, é sixu lin ɖɔ Jehovah wɛ dó winnya emi.
ZĚ HWIÐÉE BǏ JÓ NÚ MAWUXÓÐIÐƆZƆ́ Ɔ
“Nyɔnu Jijɔ Ðagbenɔ”
5 Hwenu e Hwliti só ɔji kan ɔ kpé bo xò kwín lɛ kplé gudo é ɔ, é mɔ ɖɔ ɔji towungoɖo 30 mɔ̌ wɛ emi cyan. Agban tɔn na ko kpɛn kpɛɖé. É ɖíɖá agban ɔ, bɔya é sixu ko tɛ́ avɔ bo bɛ́ ɔji ɔ d’emɛ, lobo wá ɖíɖá dó ta. Enɛ gudo ɔ, é wlí ali ɖidó Bɛteleyɛmu, zǎn ko ɖò bibɔ wɛ nɛ.—Hwli. 2:17.
6 Xomɛ hun Nɔemíi hwenu e é mɔ vǐ tɔn sí wanyinamɔ tɔn ɔ é, bɔ vlafo é sixu ko kpaca ɛ hwenu e é mɔ ɔji gban kpinkpɛn Hwliti tɔn é. Hwliti lɔmɔ̌ hɛn nǔɖuɖu e Bowozi na azɔ̌watɔ́ lɛ bɔ éyɛ ɖu kpò é wá xwégbe, lobɔ ye mɛ we lɛ ɖu nǔɖuɖu klewun ɖé ɖó kpɔ́. Nɔemíi kanbyɔ ɛ ɖɔ: “Etɛ! Gle tɛ mɛ wɛ a ka yì cyan nǔ ɖè égbé? Gle tɛ mɛ a ka wà azɔ̌ ɖè? Mawu Mavɔmavɔ ni xoɖɛ dó mɛ e wlíbo nú we ɔ jí!” (Hwli. 2:19) Nɔemíi nyí ayiɖonuwutɔ́; é tuùn ɖɔ cobonu Hwliti na mɔ nǔkún sɔmɔ̌ ɔ, mɛɖé jɛn na d’alɔ ɛ.
7 Ye mɛ we lɛ jɛ xó ɖɔ jí, bɔ Hwliti ɖɔ lee Bowozi nyɔ́ xomɛ dó wǔtu tɔn gbɔn é nú Nɔemíi. Akpakpa sɔ́ Nɔemíi, bɔ é ɖɔ: “Mawu Mavɔmavɔ e nɔ kú nǔblawu nú mɛ e ɖò gbɛ̀ lɛ kpo mɛ e ɖò kú lɛ kpo ɔ, ni xoɖɛ dó nya enɛ jí.” (Hwli. 2:20) É mɔ ɖɔ Jehovah gɔ́n wɛ xomɛnyínyɔ́ Bowozi tɔn gosin. Jehovah dó wusyɛn lanmɛ nú mɛ e nɔ sɛn ɛ lɛ é ɖɔ ye ni nɔ na nǔ mɛ, lobo ka d’akpá ɖɔ emi na dó ajɔ mɛ mɔ̌hun lɛ nú xomɛnyínyɔ́ e ye nɔ ɖexlɛ́ é.—Xà Nǔnywɛxó 19:17.
8 Bowozi byɔ Hwliti ɖɔ é ni nɔ wá cyan nǔkún ɖò fí e nǔkún-yatɔ́ lɛ ko gbɔn dín é ɖò gle emitɔn mɛ, bo nɔ nɔ nyɔnu e nɔ wà azɔ̌ nú emi lɛ é kpá bonu azɔ̌watɔ́ lɛ ɖě ni ma dó tagba n’i ó. Nɔemíi kplɔ́n nǔ Hwliti ɖɔ é ni ma gbà gbè tɔn ó. Hwliti setónú nú wěɖexámɛ enɛ. Gɔ́ na ɔ, “asú tɔn nɔ gɔ́n jɛn é ka kpò ɖè.” (Hwli. 2:22, 23) Ðò xógbe enɛ lɛ mɛ ɔ, mǐ lɛ́vɔ mɔ jijɔ tɔn e è dó tuùn i na ganji é, é wɛ nyí xomɛnyínyɔ́. Kpɔ́ndéwú Hwliti tɔn sixu sísɛ́ mǐ, bɔ mǐ na kanbyɔ mǐɖée ɖɔ, mǐ ka nɔ nɔ gudo nú xwédo mǐtɔn lɛ kpo gbejininɔ kpo, lobo nɔ d’alɔ ye lee é jɛ gbɔn é à? Jehovah nɔ ɖ’ayi xomɛnyínyɔ́ mɔ̌hun wu hwebǐnu.
9 Nɔemíi kpo Hwliti kpo nyí xwédo jɔ xwédo ǎ wɛ à? Mɛɖé lɛ nɔ ɖɔ ɖɔ, cobonu xwédo ɖé na nyí “xwédo jɔ xwédo” ɔ, asú, asì, vǐ sunnu, vǐ nyɔnu, kpo mɛ ɖevo lɛ kpo ɖó na ɖ’emɛ. Amɔ̌, kpɔ́ndéwú Hwliti kpo Nɔemíi kpo tɔn xlɛ́ ɖɔ mɛ we tlɛ hɛn ɔ, ye na nyí xwédo ɖé, enyi ye nɔ nyɔ́ xomɛ dó yeɖée wu, yí wǎn nú yeɖée, lobo lɛ́ vɛ́ ɔ nɛ. Xwédo e mɛ a ɖè é ka nɔ sù nukún towe mɛ à? Jezu flín ahwanvu tɔn lɛ ɖɔ agun Klisanwun tɔn sixu cí xwédo mǐtɔn ɖɔhun.—Mak. 10:29, 30.
31 JANVIER–6 FÉVRIER
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | HWLITI 3-4
“Sɔnǔ nú Nyikɔ Ðagbe ɖé Bo Hɛn Wu”
“Nyɔnu Jijɔ Ðagbenɔ”
18 É ɖò gaan ɖɔ xógbe fífá ɖěɖee Bowozi zán bo dó yí gbè nú Hwliti é na ko dó gbɔ n’i tawun. É ɖɔ: “Mawu Mavɔmavɔ ni xoɖɛ dó jǐ towe sè à yɔkpɔ. Nǔ e a bló dìn ɔ lɛ́ ɖè lee a yí wǎn nú asú towe mɛ lɛ, bo ɖò gbeji nú ye gbɔn ɔ xlɛ́, hú nǔ e a ko bló ɖ’ayǐ é. Ðó a yì ba dɔnkpɛvu wamamɔnɔ abǐ dɔkunnɔ ɖé ǎ.” (Hwli. 3:10) Nǔ e Hwliti bló “ɖ’ayǐ” é wɛ nyí xomɛnyínyɔ́ e é ɖexlɛ́ bo xwedó Nɔemíi wá Izlayɛli bo ɖò nukún kpé dó wǔtu tɔn wɛ é. Nǔ e é bló “dìn” é wɛ nyí jlǒ e é ɖó bo na da Bowozi, bo na dó sixu ɖó donu nú asú tɔn e kú é kpo Nɔemíi kpo é. Bowozi ɖ’ayi wu ɖɔ Hwliti vo fɛɛ bo na da mɛ e ma nyí mɛxo sɔ emi ǎ é, mɛ ɔ sixu nyí dɔkunnɔ alǒ wamamɔnɔ. É ɖò mɔ̌ có, é jló na wà ɖagbe nú Nɔemíi kpo Nɔemíi sín asú e ko kú é kpo, bonu nyikɔ nya enɛ e ko kú é tɔn ma bú ɖò tò ɔ mɛ ó. Nǔ e wu cejɛnnabi ma ɖó Hwliti tɔn sɔ́ akpakpa Bowozi é tuùntuùn vɛwǔ ɖebǔ ǎ.
“Nyɔnu Jijɔ Ðagbenɔ”
21 Bowozi ɖɔ nú Hwliti ɖɔ mɛ bǐ tuùn ɖɔ “nyɔnu jijɔ ɖagbenɔ” wɛ n’i. Kpɔ́n lee tamɛ linlin dó xó enɛ ɔ jí na ko dó xomɛhunhun nú Hwliti sɔ é! É ɖò gaan ɖɔ, Jehovah tuùntuùn bo sɛn ɛ sín akpakpa e sɔ́ ɛ é lɔ zɔ́n bɔ é dó ɖó nyikɔ ɖagbe enɛ. É lɛ́vɔ ɖè xomɛnyínyɔ́ ɖaxó xlɛ́ Nɔemíi kpo togun tɔn kpo, lobo sɔ́ jlǒ dó huzu sɔgbe xá gbɛzinzan kpo aca e ma má ɛ ǎ lɛ é kpo. Enyi mǐ ɖi nǔ Hwliti ɖɔhun ɔ, mǐ ɖó na nɔ ɖó sísí ɖaxó nú mɛ ɖevo lɛ gɔ́ nú gbɛzinzan yetɔn kpo aca yetɔn lɛ kpo. Enyi mǐ bló mɔ̌ ɔ, mǐ lɔ na mɔ ɖɔ mǐ ɖò tintɛnkpɔn wɛ bo na ɖó nyikɔ ɖagbe ɖé.
“Nyɔnu Jijɔ Ðagbenɔ”
21 Bowozi da Hwliti. Enɛ gudo ɔ, mǐ xà ɖɔ: “Mawu Mavɔmavɔ bló bɔ é mɔ xò bo jì vǐ sunnu ɖokpo.” Nyɔnu Bɛteleyɛmu tɔn lɛ yí gbè ɖɔ Mawu dó nú Nɔemíi, ɖɔ Hwliti xɔ akwɛ n’i hú vǐ sunnu tɛnwe. Nukɔnmɛ ɔ, vǐ sunnu Hwliti tɔn wá nyí Axɔ́su nukúnɖeji Davidi sín tɔ́gbó lɛ ɖokpo. (Hwli. 4:11-22) Davidi ɔ, éyɛ wá nyí tɔ́gbó Jezu Klisu tɔn lɛ ɖokpo.—Mat. 1:1.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
w05 1/3 29 akpá. 3
Nǔ Taji Ðěɖee Ðò Wema Hwliti Tɔn Mɛ lɛ É
4:6—Ali tɛ nu mɛ e vɔ́ mɛ xɔ é ɖé ka sixu “gbà” gǔ éɖesunɔ tɔn dó enyi é vɔ́ mɛɖé xɔ ɔ ɖè? Jɛ nukɔn hwɛ̌ ɔ, nú mɛɖé jɛ ya mɛ, bo sà ayikúngban e sín gǔ e é ɖu é ɔ, xwè nabi e kpò bɔ è na ɖu Awǎjijɛxwe e na bɔ d’ewu é wɛ mɛ e jló na vɔ́ ayikúngban ɔ xɔ é na kpɔ́n bo na na akwɛ tɔn ɛ. (Levíi ví lɛ 25:25-27) Mɔ̌ wiwa na ɖè kan kpò nú kwɛ e nǔɖokan tɔn lɛ sixu xɔ é. Gɔ́ na ɔ, enyi Hwliti jǐ vǐ sunnu ɖé ɔ, vǐ sunnu enɛ wɛ na ɖu ayikúngban e è vɔ́ xɔ é sín gǔ, é nyí hɛ̌nnumɔ e sɛkpɔ́ mɛ e vɔ́ nǔ xɔ é sín mɛ wɛ na ɖu gǔ tɔn ǎ.
7-13 FÉVRIER
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | 1 SAMUWƐLI 1-2
“Xoɖɛ Sɛ́dó Jehovah Bo Ðɔ Nǔ E Ðò Ayi Towe Mɛ É Bǐ N’i”
É Hun Ayi Tɔn nú Mawu
12 Ana zé kpɔ́ndéwú ɖé ɖ’ayǐ nú Mawu sɛntɔ́ lɛ bǐ ɖò ɖɛxixo linu. Jehovah byɔ mɛ e nɔ sɛn ɛ lɛ é kpo xomɛnyínyɔ́ kpo ɖɔ ye ni nɔ ɖɔ xó nú emi nyi wɛn, ye ni ma nɔ xò nǔ kpɔ́n ó, bo nɔ ɖɔ nǔ e ɖò adɔ̌vɛ́ ɖó nú ye wɛ lɛ é bǐ nú emi, lee vǐ ɖé nɔ bló gbɔn nú mɛjitɔ́ wanyiyinɔ ɖé gbɔn é ɖɔhun. (Xà Ðɛhan 62:9; 1 Tɛsalonikinu lɛ 5:17.) Jehovah sɔ́ dó ayi mɛ nú mɛsɛ́dó Piyɛ́ɛ bɔ é wlán xógbe gbɔdónúmɛ tɔn elɔ lɛ dó ɖɛxixo sɛ́dó è wu: “Mi zlɔ́n nǔ e ɖò linkpɔ́n nyí nú mi wɛ lɛ bǐ sín agban ɖó jǐ tɔn, ɖó é ɖò nukún kpé dó mi wu wɛ.”—1 Pi. 5:7.
15 Ee Ana ɖɔ nǔ e ɖò ayi tɔn mɛ é bǐ nú Jehovah, bo sɛn ɛ ɖò Goxɔ ɔ mɛ finɛ é ɔ, etɛ mɛ é ka tɔ́n kɔ dó? Tan ɔ ɖɔ dó Ana wu ɖɔ: “É yì bo ɖu nǔ, bɔ nukún tɔn mɛ jɛ ayǐ.” (1 Sam. 1:18) Ana sín agbɔ̌n jɛ dò. Ðò ali ɖé nu ɔ, é zlɔ́n nǔ e ɖò adɔ̌vɛ́ ɖó n’i wɛ é sín agban ɖó mɛ e ɖó hlɔnhlɔn hú i tawun é jí, mɛ ɔ wɛ nyí Tɔ́ tɔn jixwé tɔn ɔ Jehovah. (Xà Ðɛhan 55:23.) Tagba ɖě tíìn bo hú agbɔ̌n ɛ wɛ à? Eǒ, tagba mɔ̌hun ɖě tíìn wá yì ǎ, ɖě tíìn dìn ǎ, ɖě ka sɔ́ na wá tíìn ǎ!
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
ia 57, gbǎví
Ðɛ Nukúnɖeji We
Nǔkplɔnmɛ titewungbe gegě ɖò ɖɛ we e Ana xò, bɔ è wlán dó 1 Samuwɛli 1:11 kpo 2:1-10 kpo mɛ é mɛ. Ðé lɛ ɖíe:
• Sɔgbe kpo Ebléegbe dodó ɔ kpo ɔ, “Jehovah ahwankpá lɛ tɔn” wɛ Ana xoɖɛ nukɔntɔn ɔ sɛ́dó. Éyɛ wɛ nyí mɛ nukɔntɔn e zán tɛnmɛ-nyikɔ enɛ ɖò Biblu mɛ é. Azɔn 285 wɛ tɛnmɛ-nyikɔ enɛ tɔ́n ɖò Biblu mɛ, bo nɔ xlɛ́ ɖɔ wɛnsagun lɛ nyí ahwankpá ɖaxó ɖé bɔ Mawu ɖò ye nu.
• Enyi hwenu e Ana jì vǐ sunnu tɔn é wɛ é xoɖɛ wegɔ́ ɔ ǎ, amɔ̌, hwenu e é kpo Ɛlukana kpo kplá vǐ ɔ wá Silóo bɔ é na wà sinsɛnzɔ́ nú Mawu é wɛ é xoɖɛ enɛ. É xlɛ́ ɖɔ é kún nyí nukɛtɛn e sú dó Penina agba hwlɛn xá ɛ tɔ́ ɔ é wɛ dó xomɛhunhun n’i ó, amɔ̌, dǒ e Jehovah dó n’i é wɛ.
• Hwenu e Ana ɖɔ ɖɔ, “Un zé ta ɖò gbɛtɔ́ lɛ mɛ; Mawu Mavɔmavɔ wɛ ka nyí tɔn” é ɔ, ɖiɖɔ wɛ é ɖè ɖɔ: ‘Jehovah, a bló bɔ un lidǒ.’—1 Sam. 2:1.
• È nɔ ɖɔ ɖɔ xó e Ana ɖɔ dó “axɔ́su e [Mawu] sɔ́ é,” alǒ “mɛ yí ami dó ɖè” Mawu tɔn wu é nyí nǔɖɔɖ’ayǐ ɖé. Xógbe ɖokpo enɛ ɔ wɛ è lilɛ dó “mɛsiya,” bɔ Ana wɛ nyí mɛ nukɔntɔn e zán xógbe enɛ ɖò Biblu mɛ é, bo dó dó gesí axɔ́su sɔgudo tɔn e Mawu sɔ́ é.—1 Sam. 2:10.
• Xwè 1 000 mɔ̌ gudo ɔ, Jezu sín nɔ Mali zán xógbe ɖé lɛ dó kpa susu nú Jehovah, bɔ ye ɖi Ana tɔn lɛ.—Luk. 1:46-55.
14-20 FÉVRIER
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | 1 SAMUWƐLI 3-5
“Nǔ Mɛtɔn Nɔ Ðu Ayi Mɛ nú Jehovah”
É Nyí Nǔbǐwukpétɔ́ Có, Nǔ Mɛtɔn ka Nɔ Ðu Ayi Mɛ N’i
3 Samuwɛli jɛ ‘azɔ̌ wà nú Jehovah’ jí ɖò Goxɔ ɔ mɛ, hwenu e é kpò ɖò vǔ tawun é. (1 Sam. 3:1) Samuwɛli ɖò amlɔ dɔ́ wɛ zǎnmɛ gbè ɖokpo bɔ nǔ e ma nɔ jɛ gbɔn mɔ̌ ǎ é ɖé jɛ. (Xà 1 Samuwɛli 3:2-10.) É sè gbè ɖé bɔ gbè ɔ ylɔ́ nyikɔ tɔn. Samuwɛli vɛ́dó ɖɔ Vɔsanúxwlémawutɔ́ Ðaxó Eli e ko nyí mɛxomɔ ɖé é wɛ ylɔ́ emi sín, bo kánwezun yì gɔ̌n tɔn, bo ɖɔ: “Un sè a ylɔ́ mì; nyi ɖíe!” Eli gbɛ́ ɖɔ emi kún ylɔ́ ɛ ó. Ee nǔ ɖokpo ɔ lɛ́ jɛ azɔn we gɔ́ na é ɔ, Eli wá mɔ nǔ jɛ wu ɖɔ Mawu wɛ ɖò Samuwɛli ylɔ́ wɛ. Enɛ wu ɔ, é ɖɔ lee Samuwɛli na yí gbè gbɔn é n’i, bɔ é wà mɔ̌. Etɛwu Jehovah ma ka gbɔn wɛnsagun tɔn jí bo ɖè éɖée xlɛ́ Samuwɛli azɔn nukɔntɔn ɔ ǎ? Biblu ɖɔ ǎ, amɔ̌, lee nǔ lɛ wá nyí gbɔn ɖò nukɔnmɛ é xlɛ́ ɖɔ nukúnnú mimɔ jɛ ninɔmɛ Samuwɛli e kpò ɖò winnyawinnya mɛ é tɔn mɛ nyí nǔ taji ɖé. Nɛ̌ nǔ ka nyí mɔ̌ gbɔn?
É Nyí Nǔbǐwukpétɔ́ Có, Nǔ Mɛtɔn ka Nɔ Ðu Ayi Mɛ N’i
4 Xà 1 Samuwɛli 3:11-18. Sɛ́n Jehovah tɔn ɖegbe ɖɔ vǐ lɛ ni nɔ sí mɛxomɔ lɛ, ɖò taji ɔ, mɛ e ɖò gǎn tɛnmɛ lɛ é. (Tín. 22:27; Lev. 19:32) A ka lin ɖɔ Samuwɛli na yì Eli gɔ́n zǎnzǎn, bo na kpankɔ́n bo dó hwɛɖónúmɛ Mawu tɔn enɛ e syɛn é sín wɛn ɛ à? É ɖò wɛn ɖɔ é na vɛwǔ! Nǔgbo ɔ, tan ɔ ɖɔ nú mǐ ɖɔ Samuwɛli kún “glá ɖɔ nǔ e é mɔ ɔ nú Eli [ó], ɖó é ɖò xɛsi ɖi wɛ.” Amɔ̌, Mawu bló bɔ Eli mɔ nǔ jɛ wu céɖécéɖé ɖɔ Emi ɖò Samuwɛli ylɔ́ wɛ. É sín enɛ wu bɔ Eli jɛ nukɔn, bo ɖɔ nú Samuwɛli ɖɔ é ni ɖɔ xó. Eli ɖɔ: “Xó tɛ Mawu ka ɖɔ nú we? Ma hwlá ɖebǔ dó mì ó.” Samuwɛli setónú bo “wlí bǐ ɖɔ n’i.”
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
w05 15/3 21 akpá. 6
Nǔ Taji Ðěɖee Ðò Wema Samuwɛli Nukɔntɔn ɔ Tɔn Mɛ lɛ É
3:3—Samuwɛli nɔ dɔ́ Tɛn Mímɛ́ Bǐ ɔ mɛ nǔgbo nǔgbo à? Eǒ, é nɔ dɔ́ finɛ ǎ. Levíi ví ɖé wɛ nú Samuwɛli, bo jɔ ɖò xwédo Kexati tɔn, ee ma ɖò xwédo vɔsanúxwlémawutɔ́ lɛ tɔn mɛ ǎ é mɛ. (1 Tan 6:18-23) Enɛ wu ɔ, è na ɛ gbè nú é ‘na byɔ tɛn mímɛ́ bǐ ɔ mɛ, bo na kpɔ́n nǔ mímɛ́ lɛ ǎ.’ (Kɛ́nsísɔ́ 4:17-20) Fí ɖokpo e Samuwɛli ɖó acɛ bo na yì é wɛ nyí kɔ́xota Goxɔ ɔ tɔn. Finɛ wɛ é ɖó na ko nɔ dɔ́. É cí ɖɔ fí ɖé ɖò kɔ́xo ɔ ta finɛ wɛ Eli lɔ nɔ dɔ́. É ɖò wɛn ɖɔ Goxɔ ɔ sín xá mɛ dó gesí wɛ xógbe “fí e akɔjijɛ Mawu tɔn ɔ ɖè é” ɖè.
21-27 FÉVRIER
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | 1 SAMUWƐLI 6-8
“Mɛ̌ ka Nyí Axɔ́su Towe?”
it-2 827 akpá. 1
Axɔ́suɖuto Mawu Tɔn
Izlayɛli-Ví lɛ Byɔ Ðɔ Gbɛtɔ́ Ni Ðu Axɔ́su nú Emi. Izlayɛli-ví lɛ gosin Ejipu b’ɛ na bló xwè 400 mɔ̌, bɔ Jehovah jɛ akɔ xá Ablaxamu b’ɛ bló xwè 800 jɛji gudo é ɔ, ye byɔ ɖɔ gbɛtɔ́ ni ɖu axɔ́ dó ye nu, lee akɔta e lɛlɛ̌ dó ye lɛ é ɖó gbɛtɔ́ b’ɛ nyí axɔ́su nú ye gbɔn é ɖɔhun. Nǔ e ye byɔ é xlɛ́ ɖɔ ye gbɛ́ acɛkpikpa Jehovah ɖesunɔ tɔn. (1Sa 8:4-8) Nǔgbo wɛ ɖɔ hwɛ togun ɔ tɔn jɔ ɖɔ é ni ɖó nukún ɖɔ Mawu na ɖó axɔ́suɖuto ɖé ayǐ sɔgbe xá akpá e é dó nú Ablaxamu kpo Jakɔbu kpo, ee xó mǐ ɖɔ wá yì é. Nǔ e jí ye sɔ́ nukúnɖiɖó yetɔn jinjɔn é ɖé lɛ ɖíe: Nǔ e Jakɔbu ɖɔ ɖ’ayǐ dó Judáa wu ɖò kúzan tɔn jí é, (Bǐ 49:8-10), xó e Jehovah ɖɔ nú Izlayɛli-ví lɛ ee ye gosin Ejipu gudo é (Tí 19:3-6), nǔ e akɔjijɛsɛ́n ɔ byɔ lɛ é (Sɛ́ 17:14, 15), kaka jɛ wɛn e Mawu tlɛ sɔ́ d’ayi mɛ nú Baláamu b’ɛ dó é ɖé lɛ jí (Kɛ́ 24:2-7, 17). Nɔ gbejinɔtɔ́ Samuwɛli tɔn Ana ɖɔ nukúnɖiɖó enɛ xó ɖò ɖɛ e é xò é mɛ. (1Sa 2:7-10) Nǔ ɖò mɔ̌ có, Jehovah ko ɖè “nǔbudo” e kúnkplá Axɔ́suɖuto ɔ é bǐ xlɛ́ ǎ, é ka lɛ́ ɖɔ hwenu e hwenu e é sɔ́ bo na ɖó è ayǐ é na wá dó é ǎ. Mɔ̌ jɛn é ma lɛ́ ɖɔ lee é na cí é kpo mɛ ɖěɖee na nɔ mɛ lɛ é kpo ǎ ɔ nɛ; ayikúngban jí alǒ jixwé nɔ gbé wɛ é ja ɔ, é ko ɖɔ ǎ. Enɛ wu ɔ, nukúnkɛ́n wɛ sísɛ́ togun ɔ dìn b’ɛ byɔ ɖɔ gbɛtɔ́ ni ɖu axɔ́su nú emi.
18 Ðǒ ayi xósin e Jehovah na Samuwɛli hwenu e é xwlé xó ɔ ɛ ɖò ɖɛ mɛ é wu: “Ðǒtó Izlayɛli-ví lɛ; blǒ nǔ e ba wɛ ye ɖè ɔ nú ye. Ðó hwi wɛ ye gbɛ́ ǎ, nyɛ wɛ ye gbɛ́ ɖɔ nyi kún sɔ́ na ɖu axɔ́su ɖò emi nu ó.” Kpɔ́n lee xó enɛ na ko dó gbɔ nú Samuwɛli sɔ é! É ɖò mɔ̌ có, lɛ̌ kpɔ́n lee nǔ enɛ nyí mɛmasí ɖaxó ɖé bɔ togun ɔ ɖexlɛ́ Mawu Nǔbǐwukpétɔ́ ɔ gbɔn é! Jehovah ɖɔ nú gbeyiɖɔ tɔn, bɔ enyi gbɛtɔ́ nyí axɔ́su nú Izlayɛli-ví lɛ ɔ, nǔ e é na jì nú ye lɛ é ɔ, é gb’akpá tɔn nú ye. Hwenu e Samuwɛli tinmɛ nǔ lɛ nú ye é ɔ, ye dó zǒgbe jí ɖɔ: “Nǔɖe na jɛ hǔn, nǔ ɔ ni jɛ, axɔ́su ba wɛ mǐdɛɛ lɛ ɖè.” Ðó Samuwɛli nɔ setónú nú Jehovah hwebǐnu wutu ɔ, é yì kɔn ami dó ta nú axɔ́su e Jehovah sɔ́ é.—1 Sam. 8:7-19.
w10 15/1 30 akpá. 9
Lee Jehovah Nɔ Kp’acɛ Gbɔn É Sɔgbe!
9 Hwenuxó xlɛ́ ɖɔ hwɛ Jehovah tɔn jɔ bɔ é gb’akpá enɛ nú mɛ. Hwenu e gbɛtɔ́ lɛ ɖu axɔ́su nú Izlayɛli-ví lɛ é ɔ, é dɔn tagba lɛ wá nú ye, ɖò taji ɔ, hwenu e axɔ́su ɖé ma nɔ gbeji nú Jehovah ǎ é. Kpo kpɔ́ndéwú Izlayɛli-ví lɛ tɔn enɛ kpo ɔ, enyi acɛkpikpa gbɛtɔ́ e ma tuùn Jehovah ǎ lɛ é tɔn ma kpéwú bo nɔ wà nǔ e na wà ɖagbe nú gbɛtɔ́ lɛ kaka sɔyi é ǎ ɔ, é sɔ́ kpaca mɛ ǎ. Nǔgbo wɛ ɖɔ acɛkpatɔ́ ɖé lɛ nɔ byɔ nyɔna Mawu tɔn dó gǎn e dó wɛ ye ɖè bo na dó bló bonu fífá kpo ayijayǐ kpo na tíìn é jí, amɔ̌, nɛ̌ Mawu ka sixu kɔn nyɔna tɔn dó mɛ ɖěɖee ma nɔ hwihwɛ́ yeɖée dó tuto acɛkpikpa tɔn e é sɔ́ ɖ’ayǐ é glɔ́ ǎ lɛ é jí gbɔn?—Ðɛh. 2:10-12.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
w02 1/4 12 akpá. 13
Etɛwu È ka Ðó Na Bló Baptɛm
13 Mǐ ɖó na lɛkɔ sín hwɛ mǐtɔn lɛ gudo cobá bló baptɛm bo huzu Kúnnuɖetɔ́ Jehovah tɔn. Nǔ e mɛɖé wà kpo jlǒ kpo bo wá gbeta ɔ kɔn, bá xwedó Klisu Jezu kpo ayi tɔn bǐ kpo é wɛ nyí kɔlilɛ sín hwɛ mɛtɔn lɛ gudo. Mɛ mɔ̌hun nɔ nyi alɔ nú nǔ nyanya e é nɔ wà ɖ’ayǐ é, bo nɔ kánɖeji bá wà nǔ e nyɔ́ ɖò Mawu nukúnmɛ é. Ðò Mawuxówema ɔ mɛ ɔ, xógbe Ebléegbe kpo Glɛkigbe kpo tɔn e è lilɛ dó lɛkɔ sín hwɛ mɛtɔn lɛ gudo lɛ é sín tinmɛ wɛ nyí ɖɔ è ni dó gudo, alǒ lɛkɔ sín nǔɖe gudo. Kɔlilɛ sín hwɛ mɛtɔn lɛ gudo nɔ byɔ ɖɔ è ni jó walɔ nyanya ɖé dó, bo lɛkɔ wá Mawu gɔ́n. (1 Axɔ́su lɛ 8:33, 34) É nɔ byɔ ɖɔ ‘è ni nɔ wà nǔ e na ɖexlɛ́ ɖɔ è lɛkɔ sín hwɛ mɛtɔn lɛ gudo nǔgbo é.’ (Mɛsɛ́dó 26:20) É nɔ byɔ ɖɔ mǐ ni jó sinsɛn nǔvú dó, wà nǔ sɔgbe xá gbeɖiɖe Mawu tɔn lɛ, bo lɛ́ zé mǐɖée bǐ jó nú Jehovah. (Sɛ́nflínmɛ 30:2, 8-10; 1 Samuwɛli 7:3) Kɔlilɛ sín hwɛ mǐtɔn lɛ gudo nɔ zɔ́n bɔ mǐ nɔ bló huzuhuzu lɛ ɖò linlin mǐtɔn, nǔ e gbé mǐ nɔ nya é kpo lee nǔ nɔ cí nú mǐ é kpo mɛ. (Ezekiyɛli 18:31) Ee mǐ nɔ ɖò gbɛtɔ́ yɔyɔ̌ ɔ sɔ́ dó ɖyɔ jijɔ e Mawu gbɛ́ wǎn na lɛ é wɛ é ɔ, mǐ nɔ ‘lɛkɔ sín hwɛ mǐtɔn lɛ gudo.’—Mɛsɛ́dó 3:19; Efɛzinu lɛ 4:20-24; Kolosinu lɛ 3:5-14.
28 FÉVRIER–6 MARS
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | 1 SAMUWƐLI 9-11
“Hwenu E Sawulu Jɛ Acɛ Kpa Jí É ɔ, É Sɔ́ Éɖée Hwe Bo Lɛ́ Nɔ Jlɛ̌ Jí”
Nɔ Sɔ́ Hwiɖée Hwe, Bo Tuùn Dogbó Towe Lɛ
11 Lin tamɛ dó nǔ e jɛ dó Axɔ́su Sawulu jí é jí. Ðò bǐbɛ̌mɛ ɔ, dɔnkpɛvu jlɛ̌jinɔtɔ́ ɖé wɛ n’i. É tuùn dogbó tɔn lɛ, bo tlɛ lɛ́ xò nǔ kpɔ́n dó gbeyiyi nú azɔ̌ ɖevo lɛ wu. (1 Sam. 9:21; 10:20-22) É ɖò mɔ̌ có, nukɔnmɛ ɔ, Sawulu wá huzu goyitɔ́. É huzu axɔ́su é ɔ, é lín ǎ bɔ é ɖè jijɔ nyanya mɔ̌hun xlɛ́. Ðò ninɔmɛ ɖé mɛ, hwenu e é ɖò te kpɔ́n wiwá gbeyiɖɔ Samuwɛli tɔn é ɔ, é ɖó suúlu ǎ. Sawulu ɖó na ko ɖeji ɖɔ Jehovah na wà nǔɖe dó togun tɔn tamɛ, amɔ̌, é wà mɔ̌ ǎ, bo savɔ̌ e è nɔ dó zo é; é ka ɖó acɛ tɔn ǎ. Wǎgbɔ tɔn ɔ, Sawulu sín nǔ sɔ́ nyɔ́ Jehovah nukúnmɛ ǎ, b’ɛ ba axɔ́suzinkpo tɔn kpò ɖò nukɔnmɛ. (1 Sam. 13:8-14) Nǔnywɛnú wɛ é na nyí ɖɔ mǐ ni lin tamɛ dó kpɔ́ndéwú enɛ e gb’akpá nú mɛ é jí, bo nyi alɔ nú goyiyi.
w14 15/3 9 akpá. 8
Lee È Sixu Kpò Ðò Jijɔ Mɛɖée Sísɔ́ Dó Savɔ̌ Tɔn Ðó Wɛ Gbɔn É
8 Axɔ́su Izlayɛli tɔn Sawulu sín kpɔ́ndéwú gb’akpá nú mǐ dó lee cejɛnnabi sixu ɖu ɖò gbigbɔ mɛɖée sísɔ́ dó savɔ̌ tɔn mǐtɔn jí kpɛɖé kpɛɖé gbɔn é wu. Ee Sawulu jɛ acɛ kpa jí tlolo é ɔ, é nɔ ɖó linlin e ɖò jlɛ̌ jí é dó éɖée wu, bo nɔ lɛ́ sɔ́ éɖée hwe. (1 Sam. 9:21) É gbɛ́ ɖɔ emi kún na dɔn tó nú Izlayɛli-ví e mɔ xó ɖɔ dó acɛkpikpa tɔn wu lɛ é ó, có é ka hɛn ɔ, é na mɔ ɖɔ é jɛxa ɖɔ emi ni jɛhun dó tɛn e mɛ Mawu sɔ́ emi ɖó é jí. (1 Sam. 10:27) Axɔ́su Sawulu yí gbè nú alixlɛ́mɛ gbigbɔ Mawu tɔn tɔn bo nɔ nukɔn nú Izlayɛli-ví lɛ, bɔ enɛ zɔ́n bɔ é ɖu ɖò ahwan e ye fun xá Amumɔ́ɔ ví lɛ é jí. Enɛ gudo ɔ, é sɔ́ éɖée hwe bo ɖɔ Jehovah wɛ nyí tɔn bɔ ye ɖó ɖuɖeji.—1 Sam. 11:6, 11-13.
w95 15/12 10 akpá. 1
Amumɔ́ɔ Ví Lɛ: Ye Sɔ́ Nyanya Dó Sú Ðagbe Xɔ́ Na
Amumɔ́ɔ ví lɛ ko lɛ́ sɔ́ nyanya dó sú ɖagbe e Jehovah wà nú ye é sín axɔ́ na. Jehovah tuùn ɖɔ awovínú ɖé wɛ ye nyí. “Ee Sawulu sè [xó e Naxaci ɖɔ lɛ é] lě tlolo ɔ, [gbigbɔ] Mawu tɔn wá jǐ tɔn, bɔ xomɛ ɖaxó ɖé sin i.” Gbigbɔ Mawu tɔn sísɛ́ Sawulu bɔ é xò sunnu ahwanfuntɔ́ 330 000 kplé, bɔ ye ɖu ɖò Amumɔ́ɔ ví lɛ jí kaka bɔ ye “hɔn bo gbadó yetɔn yetɔn, mɛɖé sɔ́ ba mɛɖé ǎ.”—1 Samuwɛli 11:6, 11.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
w05 15/3 22 akpá. 8
Nǔ Taji Ðěɖee Ðò Wema Samuwɛli Nukɔntɔn ɔ Tɔn Mɛ lɛ É
9:9—Etɛ ka ɖò taji ɖò xógbe “mɛ e è nɔ ylɔ́ égbé dìn ɖɔ ‘gbeyiɖɔ’ ɔ, nǔmɔtɔ́ wɛ è nɔ ylɔ́ ɛ ɖɔ ɖ’ayǐ” mɛ? Xó enɛ lɛ sixu ɖò xlɛ́xlɛ́ wɛ ɖɔ ɖó gbeyiɖɔ lɛ wɛ Jehovah zán hugǎn ɖò Samuwɛli kpo Izlayɛli xɔ́su lɛ kpo hwenu wutu ɔ, xókwín “gbeyiɖɔ” ɔ wá ɖyɔ xókwín “nǔmɔtɔ́” ɔ. Samuwɛli wɛ nyí gbeyiɖɔ nukɔntɔn e xó è ɖɔ ɖò Biblu mɛ lɛ é.—Mɛ. 3:24.
ZĚ HWIÐÉE BǏ JÓ NÚ MAWUXÓÐIÐƆZƆ́ Ɔ
w15 15/4 6-7 akpá. 16-20
Mɛxo Agun Tɔn lɛ Emi, Nukún Tɛ Mi Ka Nɔ Sɔ́ Dó Kpɔ́n Azɔ̌ Kplɔnkplɔn Mɛ Ðevo Lɛ?
16 Ðǒ jlǒ ɖagbe, bo ma dán lɛjɛlɛjɛ ó. Ee Samuwɛli sè ɖɔ Izlayɛli-ví lɛ byɔ ɖɔ gbɛtɔ́ ni ɖu axɔ́su dó emi nu é ɔ, é vɛ́ n’i, b’ɛ mɔ ɖɔ togun ɔ gbɛ́ emi. (1 Sam. 8:4-8) Nǔgbo ɔ, é dán lɛjɛlɛjɛ tawun bo na wà nǔ e togun ɔ byɔ é kaka bɔ azɔn atɔn wɛ Jehovah ɖɔ n’i ɖɔ é ni ɖótó nǔ e ɖɔ n’i wɛ togun ɔ ɖè é. (1 Sam. 8:7, 9, 22) Nǔ nyí mɔ̌ có, Samuwɛli hɛn mɛ e na ɖyɔ ɛ é dó xomɛ ǎ. Hwenu e Jehovah ɖɔ ni ɖɔ é ni kɔn ami dó ta nú Sawulu é ɔ, é setónú bo wà mɔ̌, é ka nyí ɖɔ è hɛn ɛ gannugánnú wu wɛ é wà mɔ̌ ǎ, é nyɔ́ wà ɔ, wanyiyi wɛ sísɛ́ ɛ bɔ é wà mɔ̌.
17 Samuwɛli ɖɔhun ɔ, nú mɛxo agun tɔn e mɔ nǔ kpɔ́n lɛ é ɖò azɔ̌ kplɔ́n mɛ ɖevo lɛ wɛ ɖò égbé ɔ, ye nɔ wà mɔ̌ kpo xomɛnyínyɔ́ kpo. (1 Pi. 5:2) Ado nɔ hu mɛxo agun tɔn mɔ̌hunkɔtɔn lɛ dó azɔ̌ kplɔnkplɔn mɛ ɖevo lɛ wu ɖó ye nɔ lin ɖɔ é táa byɔ ɖɔ emi ni jó wǔjɔmɛzɔ́ e emi ɖó é ɖé lɛ dó nú mɛ e emi kplɔ́n azɔ̌ lɛ é wutu ǎ. Azɔ̌kplɔnmɛtɔ́ e nɔ ɖò gbesisɔmɛ bá kplɔ́n azɔ̌ mɛ e ɖò biba na kplɔ́n azɔ̌ wɛ lɛ é nɔ sɔ́ mɛ e kplɔ́n azɔ̌ wɛ ye ɖè lɛ é dó mɔ agbahwlɛntɔ́ lɛ na ǎ, loɔ, ‘azɔ̌watɔ́gbɛ́ lɛ’ wɛ ye nɔ sɔ́ ye dó mɔ, bo nɔ mɔ ɖɔ nǔnina ɖé wɛ ye nyí nú agun ɔ. (2 Kɔ. 1:24; Ebl. 13:16) Bɔ enyi azɔ̌kplɔnmɛtɔ́ enɛ lɛ mɔ bɔ mɛ e kplɔ́n azɔ̌ wɛ ye ɖè lɛ é ɖò nǔwukpíkpé yetɔn lɛ zán dó agun ɔ takúnmɛ wɛ ɔ, é nɔ víví nú ye kpɔ́n!—Mɛ. 20:35.
18 Nyǐ xɔ́ntɔn ɖé, ma nyí azɔ̌kplɔnmɛtɔ́ ɖé kpowun ó. Gbè e gbè gbeyiɖɔ Samuwɛli mɔ Sawulu é ɔ, é hɛn ɔ, é na ko ɖè amigo tɔn tɔ́n, kɔn ami dó ta n’i ɖò tɛn tɔn mɛ, bo nyi axɔ́su yɔyɔ̌ ɔ. Nǔgbo wɛ ɖɔ é na sɔ́ ɛ axɔ́su, amɔ̌, é ka na sɔnǔ nú ayi tɔn ǎ. É ka wà mɔ̌ ǎ, é nyɔ́ wà ɔ, kpo xomɛnyínyɔ́ kpo ɔ, Samuwɛli zán hwenu bo sɔnǔ nú ayi Sawulu tɔn kpɛɖé kpɛɖé. Ye tó ɖu nǔ ɖagbe ɖé ɖó kpɔ́, ɖi sà, ɖɔ xó ɖó kpɔ́ nú hwenu ɖé, bo lɛ́ gbɔjɛ ganji hwɛ̌ cobɔ gbeyiɖɔ ɔ mɔ ɖɔ hwe ɔ nu sù bɔ emi na kɔn ami dó ta nú Sawulu.
19 Mɔ̌ ɖokpo ɔ ɖò égbé ɔ, enyi azɔ̌kplɔnmɛtɔ́ ɖé jló na jɛ azɔ̌ kplɔ́n mɛɖé jí ɔ, é ɖó na zán hwenu dó bló bɔ mɛ ɔ na vo, bo lɛ́ zun xɔ́ntɔn xá ɛ. Afɔ tawun tawun e mɛxo agun tɔn ɖé na ɖè bo na sɔnǔ nú kancica mɔ̌hun é sixu gbɔn vo sín tò ɖé mɛ jɛ ɖevo mɛ, ninɔmɛ lɛ kpo aca xá ɔ mɛ tɔn lɛ kpo wɛ é na xwedó. Amɔ̌, a na bo nɔ nɔ fí ɖebǔ ɔ, a nyí mɛxo agun tɔn e sín alɔnu nɔ ján tawun é ɖé có, enyi a nɔ ɖè hwenu ɖó vo bo nɔ zán xá azɔ̌kplɔntɔ́ ɖé ɔ, ɖiɖɔ n’i wɛ a ɖè ɖɔ: “A xɔ akwɛ nú mì.” (Xà Hlɔmanu lɛ 12:10.) A ɖɔ xó enɛ tɔ́n ǎ có, azɔ̌kplɔntɔ́ e ɖò gbesisɔmɛ bá kplɔ́n azɔ̌ lɛ é na bo ɖò fí ɖebǔ ɔ, ye na mɔ nǔ jɛ wu, bɔ nǔ e kplɔ́n ye gbé a ja é na xɔ akwɛ nú ye nǔgbo nǔgbo.
20 Mɛxo agun tɔn lɛ mi, mi hɛn nǔ elɔ ayi mɛ: Azɔ̌kplɔnmɛtɔ́ e azɔ̌ nɔ kpa é ɖé nɔ yí wǎn nú azɔ̌ kplɔnkplɔn mɛ kɛɖɛ ǎ, loɔ, é nɔ lɛ́ yí wǎn nú mɛ e kplɔ́n azɔ̌ wɛ é ɖè é lɔmɔ̌. (Kpɔ́n Jaan 5:20.) Enɛ ɖò taji tawun. Mɛ e kplɔ́n azɔ̌ wɛ è ɖè é ɖé nɔ yawǔ ɖ’ayi wu ɖɔ nǔ emitɔn nɔ ɖu ayi mɛ nú azɔ̌kplɔnmɛtɔ́ ɖé. Bɔ lee é nɔ yí gbè nú azɔ̌ e kplɔ́n ɛ wɛ è ɖè é gbɔn é nɔ sín enɛ wu tawun. Enɛ wu ɔ, mɛxo agun tɔn vívɛ́, enyi a ɖò azɔ̌ kplɔ́n mɛ ɖevo lɛ wɛ hǔn, nyǐ xɔ́ntɔn ɖé, ma nyí azɔ̌kplɔnmɛtɔ́ ɖé kpowun ó.—Nǔx. 17:17; Jaan 15:15.