Alɔdlɛ́ndónǔ Kplé gbɛzán kpó sinsɛnzɔ́ kpó tɔn sín azɔ̌wéma tɔn lɛ́
© 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
7-13 JUILLET
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 21
Nǔgbódodó e nǔnywɛ́ kpé lɛ́ é nú alɔwlíwlí awǎjijɛnɔ ɖé
w03 15/10 4 akpá. 5
Nɛ̌ a ka sixú wá gbeta e nǔnywɛ́ kpé lɛ́ é kɔn gbɔn?
Gbeta e è zɔn kplakpla jí bo wá kɔn lɛ́ é sixú wá dɔn nǔ nyanya wá. Nǔnywɛ́xó 21:5 gb’akpá nú mɛ ɖɔ: “Mɛ e nɔ kú hǔn bo nɔ to nǔ e wa gbé é ja ɔ, nɔ mɔ nǔ gěgé ɖ’é mɛ; mɛ e ka nɔ zɔn nǔ jí bo nɔ bló ɔ, nɔ byɔ́ ya mɛ.” Ði kpɔ́ndéwú ɔ, mɛ wínnyáwínnyá e ma ko ɖó xwe 20 jɛjí ǎ bo yí wǎn nú yěɖée lɛ́ é ɖó ná yi agbɔ̌n jí hwɛ̌, cóbó wá gbeta ɔ kɔn ɖɔ émí ná wlí alɔ. É ma nyí mɔ̌ ǎ ɔ, yě sixú wá mɔ ɖɔ nǔgbó wɛ xó élɔ́ e William Congreve, éé nyí nǔwlántɔ́ Glɛ̌nsinu e nɔ gbɛ ɖo bǐbɛ́mɛ xwe kanweko 18gɔ́ ɔ tɔn é ɖé é ɖɔ é: “Kplakpla jí zínzɔ́n dó wlí alɔ ɔ, gbɛzán mɛtɔn bǐ wɛ è nɔ se xɔxɔ tɔn ná.”
g 7/08 7 akpá. 2
Lěe è ná bló bɔ alɔwlíwlí ɖé ná yi ta gbɔn é
Nɔ sɔ́ hwiɖée hwe. “Jlǒ cejɛ́nnábí tɔn alǒ goyíyí ní ma nɔ sísɛ́ mi, bónú mi ní nɔ wa nǔ ɖěbǔ ó, é nyɔ́ wa ɔ, mi ní nɔ sɔ́ miɖée hwe bo nɔ mɔ ɖɔ mɛ ɖě lɛ́ hú gǎn émí.” (Filípunu lɛ́ 2:3) Ényí goyíyí zɔ́n bɔ asú kpó asi kpó lɛ́ nɔ ɖo hwɛ dó yěɖée lɛ́ wɛ, bo ma nɔ zé yěɖée hwe dó ba ali e nu yě ná bló bɔ nǔ lɛ́ ná kpɔ́n te ɖe lɛ́ é ǎ ɔ, énɛ́ nɔ dɔn tagba gěgé wá alɔwlíwlí yětɔn mɛ. Mɛɖéesɔ́hwe sixú d’alɔ we bɔ a ná nyi alɔ nú zɛn e nɔ sɔ́ we bɔ a nɔ bá ná zyán vǎ d’é jí ɖɔ hwɛ émítɔn jɔ ɖo gbemanɔkpɔ́ alǒ tagba ɖé lɛ́ mɛ é.
w06 15/9 28 akpá. 13
“Nyɔ̌nu e a da ɖo dɔ̌nkpɛ mɛ ɔ ní nyí awǎɖónú towe”
13 Nú é sín lěe asú kpó asi kpó lɛ́ nɔ wa nǔ xá yěɖée lɛ́ gbɔn é wú bɔ alɔwlíwlí yětɔn ɖo xixo wɛ ɔ ka lo? É nɔ byɔ́ gǎndídó cóbɔ è ná ɖe ɖɛ. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, é sixú nyí ɖɔ xó vɛ́ sin lɛ́ ko ba ali byɔ́ alɔwlíwlí yětɔn mɛ, bo ko kpa zinkpo din. (Nǔnywɛ́xó 12:18) Lěe mǐ ɖɔ gbɔn ɖo xóta e wá yi é mɛ é ɔ, énɛ́ sixú gba xwédo ɔ. Nǔnywɛ́xó Biblu tɔn ɖé ɖɔ: “È gbɔ bo yi nɔ gbětótló mɛ ɔ, é nyɔ́ hú è nɔ kpɔ́ xá nyɔ̌nu jlɛɖɔtɔ́ e nɔ dó akpɔ xomɛ nú mɛ é.” (Nǔnywɛ́xó 21:19) Nú asi wɛ nú we ɖo alɔwlíwlí mɔ̌hun ɖé mɛ hǔn, kanbyɔ́ hwiɖée ɖɔ: ‘Jijɔ ce ka nɔ zɔ́n bɔ asú ce nɔ nɔ zɔ nú mì wɛ a?’ Biblu ɖɔ nú asú lɛ́ ɖɔ: “Mi ní nɔ ɖo wǎn yí nú asi mitɔn lɛ́ wɛ, bo ma nɔ sin xomɛ dó yě syɛ́nsyɛ́n ó.” (Kolósinu lɛ́ 3:19) Nú asú wɛ nú we hǔn, kanbyɔ́ hwiɖée ɖɔ, ‘Asi ce nɔ ba gbɔdónúmɛ ɖo fí ɖěvo ɖó un nɔ ɖe wǎnyíyí xlɛ́ ɛ ganjí ǎ wútu ka wɛ a?’ Nǔgbó wɛ ɖɔ hwɛjijɔ ɖěbǔ ɖe bɔ è ná ba bo lɛ aga ǎ. É ɖo mɔ̌ có, é nyɔ́ ɖɔ è ní nɔ ɖɔ xó dó tagba lɛ́ jí nyi wɛn bónú awě mɔ̌hun lɛ́ ní ma wá xo mɛ ó.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
w05 15/1 17 akpá. 9
Nǔ e è mɔ ɖ’ayǐ dó Axɔ́súɖuto ɔ wú lɛ́ é jɛnu
9 Jezu sɔ́ nyí mɛ e jínjɔ́n tócíví ɖé jí ɖ’ayǐ é ɖé kpowun ǎ, axɔ́sú hlɔ̌nhlɔ́nnɔ ɖé wɛ n’i din. È ɖɔ dó wǔ tɔn ɖɔ é ɖo sɔ́ xa wɛ, nǔjlɛ́dónǔwú Biblu tɔn ɖé wɛ bo nɔ dó gesí ahwan. (Nǔnywɛ́xó 21:31) Nǔɖexlɛ́mɛ 6:2 ɖɔ: “Bɔ un mɔ sɔ́ wěwé ɖokpó, lobɔ mɛ e ɖ’é jí é hɛn gǎ ɖokpó; è ná ɛ axɔ́súgbákún ɖokpó, bɔ é ɖidó bo ná ɖu ɖ’é jí, lobo ná ɖu ɖ’é jí bǐ mlɛ́mlɛ́.” Ðɛhanwlántɔ́ Davídi ɖɔ gɔ́ ná dó Jezu wú ɖɔ: “[Jexóva] ná vlɔ́n kan nú axɔ́súɖuto towe, Sinyɔ́ɔ wɛ é ná bɛ́ sín; hwɛ ɔ, a ná kpa acɛ nú kɛntɔ́ towe lɛ́.”—Ðɛhan 110:2.
ZĚ HWIÐÉE BǏ JÓ NÚ MAWUXÓÐIÐƆZƆ́ Ɔ
Etɛ Kúnnuɖetɔ́ Jehovah Tɔn lɛ ka Nɔ Lin Dó Asúgbigbɛ́ Alǒ Asigbigbɛ́ Wu?
Mǐ yí gbè nú linlin e Biblu ɖó dó alɔwliwli kpo asúgbigbɛ́ alǒ asigbigbɛ́ kpo wu é. Mawu ɖó alɔwliwli ayǐ bonu é na nyí kancica tɛgbɛ tɔn ɖé ɖò sunnu ɖokpo nyɔnu ɖokpo tɛntin. Hwɛjijɔ ɖokpo géé e wu ye sixu gbɛ́ yeɖée bɔ Mawuxówema ɔ ɖɔ é wɛ nyí agalilɛ.—Matie 19:5, 6, 9.
Kúnnuɖetɔ́ lɛ ka nɔ d’alɔ asú kpo asì kpo ɖěɖee ɖò tagba mɛ lɛ é à?
Ganji, gbɔn wlɛnwín gegě gblamɛ:
● Wema lɛ. Nǔ ɖěɖee sixu hɛn alɔwliwli lɛ, kaka jɛ ɖěɖee ko ɖibla gbà bǐ lɛ é jí lidǒ lɛ é nɔ tɔ́n hwɛhwɛ ɖò wema mǐtɔn lɛ mɛ. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, kpɔ́n xóta “Tenir son engagement envers son conjoint,” “Comment pardonner,” kpo “Comment rétablir la confiance entre conjoints” kpo.
● Kplé lɛ. Mǐ nɔ ɖɔ xó dó wěɖexámɛ Biblu tɔn e nyɔ́ zán bo kúnkplá alɔwliwli lɛ é jí ɖò kplé agun tɔn mǐtɔn lɛ, kpléɖókpɔ́ lɛdo tɔn lɛ, kpo kpléɖókpɔ́ ɖaxó lɛ kpo jí.
● Mɛxo agun tɔn lɛ. Mɛxo agun tɔn lɛ nɔ d’alɔ asú kpo asì kpo lɛ sɔgbe xá hudo yetɔn lɛ, bo nɔ dɔn ayi yetɔn wá wemafɔ Biblu tɔn lɛ jí, ɖi Efɛzinu lɛ 5:22-25.
Mɛxo agun tɔn lɛ wɛ ɖó na na gbè Kúnnuɖetɔ́ ɖé ɖɔ é ni gbɛ́ asú alǒ asì à?
Eǒ. Nǔgbo wɛ ɖɔ è byɔ mɛxo agun tɔn lɛ ɖɔ ye ni d’alɔ asú kpo asì kpo e ɖò tagba alɔwliwli tɔn lɛ ɖí xwi xá wɛ é, amɔ̌, è na gbè ye ɖɔ ye ni ɖɔ nǔ e asú kpo asì kpo ɔ na wà é nú ye ǎ. (Galatinu lɛ 6:5) É ɖò mɔ̌ có, enyi mɛɖé gbɛ́ asú alǒ asì ɖó hwɛjijɔ e ma jinjɔn Biblu jí ǎ lɛ é wu ɔ, mɛ enɛ vo bo na vɔ́ alɔ wlí sɔgbe xá Biblu ǎ.—1 Timɔtée 3:1, 5, 12.
Etɛ Kúnnuɖetɔ́ lɛ ka nɔ lin dó kínklán wu?
Biblu dó wusyɛn lanmɛ nú asú kpo asì kpo lɛ ɖɔ ye ni nɔ kpɔ́, nú ye tlɛ ɖò ninɔmɛ e ma nyɔ́ ǎ lɛ é mɛ ɔ nɛ. (1 Kɔlɛntinu lɛ 7:10-16) È sixu ɖeɖɛ tagba gegě, gbɔn ɖɛ vívɛ́ xixo, nǔgbododó Biblu tɔn lɛ xwixwedó, kpo wanyiyi ɖiɖexlɛ́ kpo gblamɛ.—1 Kɔlɛntinu lɛ 13:4-8; Galatinu lɛ 5:22.
É ɖò mɔ̌ có, Klisanwun ɖé lɛ wá gbeta ɔ kɔn bo klán xá asú alǒ asì yetɔn, ɖó ninɔmɛ e nyla tawun lɛ é wu, ɖi elɔ lɛ:
● Jlǒ sísɔ́ dó gbɛ́ ɖɔ è kún na kpé nukún dó xwédo mɛtɔn wu ó.—1 Timɔtée 5:8.
● Adakaxomɛwu zɛ xwé wu.—Ðɛhan 11:5.
● Hwenu e Jehovah sinsɛn wá vɛwǔ bǐ é. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, asú ɖé sixu tɛ́n kpɔ́n bo hɛn asì tɔn e nyí Kúnnuɖetɔ́ ɖé é gannugánnú bonu é na gbà sɛ́n Mawu tɔn lɛ ɖò ali ɖé nu, bɔ nyɔnu ɔ sixu wá gbeta ɔ kɔn ɖɔ kínklán kɛɖɛ wɛ nyí ali ɖokpo e nu emi na ‘setónú nú Mawu hú gbɛtɔ́’ ɖè é.—Mɛsɛ́dó 5:29.
14-20 JUILLET
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 22
Nǔgbódodó e nǔnywɛ́ kpé lɛ́ é nú vǐ lɛ́ kplɔ́nkplɔ́n
Vǐ towe lɛ́ ka ná sɛn Mawu hwenu e yě ná sÚ é a?
7 Nú asú kpo asì kpo wɛ mi nyí bo jló na jì vǐ hǔn, mi kanbyɔ miɖée ɖɔ: ‘Mǐ ka nyí mɛɖéesɔ́hwetɔ́, bo yí wǎn nú Jehovah kpo Xó tɔn kpo à? Jehovah ka na sɔ́ mǐ bɔ mǐ na kpé nukún dó vǐ yɛyɛ̌ e xɔ akwɛ é ɖé wu à?’ (Ðɛh. 127:3, 4) Nú mɛjitɔ́ ɖé wɛ a ko nyí hǔn, kanbyɔ hwiɖée ɖɔ: ‘Un ka nɔ kplɔ́n vǐ ce lɛ ɖɔ nǔ ɖagbe wɛ azɔ̌syɛnsyɛnwiwa nyí à?’ (Nǔt. 3:12, 13) ‘Un ka nɔ wà nǔ e wu un kpé é bǐ dó cyɔn alɔ vǐ ce lɛ jí sín awovínú e ɖò gbɛ̀ Satáan tɔn mɛ lɛ é sí à?’ (Nǔx. 22:3) A sixu cyɔn alɔ vǐ towe lɛ jí sín wuvɛ̌ ɖěɖee ye sixu mɔ lɛ é bǐ sí ǎ. A sixu kpé enɛ wu ǎ. Amɔ̌, kpɛɖé kpɛɖé ɔ, a sixu sɔnǔ nú ye kpo wanyiyi kpo bonu ye na ɖí xwi xá gbɛ̀ mɛ tagba lɛ gbɔn lee ye na nɔ ba wěɖexámɛ lɛ ɖò Xó Mawu tɔn mɛ gbɔn é kpinkplɔn ye gblamɛ. (Xà Nǔnywɛxó 2:1-6.) Ði kpɔ́ndéwú ɔ, enyi hɛ̌nnumɔ ɖé wá gbeta ɔ kɔn bo jó Jehovah sinsɛn dó hǔn, d’alɔ vǐ towe lɛ bonu ye ni kplɔ́n nǔ e wu é ɖò taji ɖɔ è ni nɔ gbeji nú Jehovah é ɖò Xó Mawu tɔn mɛ. (Ðɛh. 31:24) Alǒ, enyi mɛvívɛ́ ɖé wɛ kú nú mi hǔn, xlɛ́ vǐ towe lɛ lee è nɔ zán Xó Mawu tɔn dó ɖí xwi xá aluwɛ bo nɔ lɛ́ mɔ fífá gbɔn é.—2 Kɔ. 1:3, 4; 2 Tim. 3:16.
Mɛjitɔ́ lɛ́ mi, mi kplɔ́n vǐ mitɔn lɛ́ nú yě ná yí wǎn nú Jehovah
17 Yawǔ jɛ nǔ kplɔ́n vǐ towe jí sín vǔ lee é nyɔ́ bló gbɔn é. Mɛjitɔ́ lɛ yawǔ jɛ vǐ yetɔn lɛ kplɔ́n jí sín vǔ ɔ, é nɔ nyɔ́ hugǎn. (Nǔx. 22:6) Lin tamɛ dó Timɔtée ee wá zɔn xá mɛsɛ́dó Pɔlu yì tomɛ é jí. Timɔtée sín nɔ Enisi kpo nɔ tɔn nɔ Lɔyisi kpo kplɔ́n ɛ “sín hwenu e [é] ɖò vǔ” é.—2 Tim. 1:5; 3:15.
18 Asú kpo asì kpo ɖevo nɔ nɔ Côte d’Ivoire, bo nɔ nyí Jean-Claude kpo Peace kpo. Ye kpéwú bo kplɔ́n vǐ yetɔn ayizɛ́n lɛ bǐ bɔ ye yí wǎn nú Jehovah bo nɔ sɛn ɛ. Etɛ ka d’alɔ ye bɔ é kpa ye? Ye wà nǔ Enisi kpo Lɔyisi kpo ɖɔhun. Ye ɖɔ, “Sín vǔ wɛ mǐ kplɔ́n Xó Mawu tɔn vǐ mǐtɔn lɛ; mǐ jì ye é ɔ, é lín ǎ, bɔ mǐ bɛ́.”—Sɛ́n. 6:6, 7.
19 Etɛ ka nyí tinmɛ è ni “kplɔ́n” Xó Jehovah tɔn vǐ mɛtɔn lɛ tɔn? Xókwín Ebléegbe tɔn e è lilɛ dó “kplɔ́n” é nɔ byɔ ɖɔ è ni vɔ́ nǔ ɖokpo ɔ ɖɔ azɔn gegě hwenu e è ɖò nǔ kplɔ́n mɛ wɛ é. Bo na dó wà mɔ̌ ɔ, mɛjitɔ́ lɛ ɖó na nɔ zán hwenu ɖó kpɔ́ xá vǐ yetɔn lɛ hwɛhwɛ. Awakanmɛ sixu kú mɛjitɔ́ lɛ hweɖelɛnu, ɖó ye ɖó na vɔ́ alixlɛ́mɛ lɛ flín vǐ yetɔn lɛ wutu. É ɖò mɔ̌ có, mɛjitɔ́ lɛ ɖó na tɛ́n kpɔ́n, bo mɔ ɖɔ ali ɖé wɛ hun nú emi bɔ emi na d’alɔ vǐ emitɔn lɛ, bonu ye na mɔ nǔ jɛ Xó Mawu tɔn mɛ lobo zán.
w06 1/4 9 akpá. 4
Mɛjitɔ́ lɛ́ mi, mi sɔ́ kpɔ́ndéwú ɖagbe ɖ’ayǐ nú vǐ mitɔn lɛ́
Nǔgbó ɔ, yɔkpɔ́vú lɛ́ nɔ wa yɔkpɔ́vúnú, bɔ vǐ ɖé lɛ́ nɔ syɛ́n ta bo tlɛ nɔ fɔ́n gǔ. (Bǐbɛ́mɛ 8:21) Étɛ́ mɛjitɔ́ lɛ́ ka sixú wa? Biblu ɖɔ: “Yɔkpɔ́vú ɔ, xlonɔnú wɛ é nɔ wa; bǎ wɛ ka nɔ wlí ayi dó xomɛ n’i”. (Nǔnywɛ́xó 22:15) Mɛɖé lɛ́ nɔ mɔ ɖɔ dǎka xo vǐ wú wɛ énɛ́ nyí, bo ko cá. Nǔgbó ɔ, Biblu gbɛ́ wǎn nú dǎkaxixo kpó acɛ gannaganna kpikpa kpó alɔkpa lɛ́ bǐ. “Bǎ” nɔ dó gesí vǐ lɛ́ xixo hweɖélɛ́nu có, acɛ e mɛjitɔ́ lɛ́ ɖó bo nɔ kplɔ́n yě syɛ́nsyɛ́n, amɔ̌, kpó wǎnyíyí kpó lěe é jɛxá gbɔn é, ɖó ganjíninɔ káká sɔ́yi vǐ lɛ́ tɔn nɔ ɖo ayi mɛ ɖu nú yě wɛ wútu é wɛ é nɔ dó gesí hú gǎn.—Eblée 12:7-11.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
Nú wǔjɔmɛ e a ɖó lɛ́ é ní nɔ xɔ akwɛ́ nú we
11 Mɔ̌ ɖokpo ɔ, enyi mǐ lɔ nɔ zé mǐɖée bǐ jó nú azɔ̌ e è sɔ́ d’así nú mǐ ɖò sinsɛnzɔ́ Jehovah tɔn mɛ é ɔ, awǎjijɛ mǐtɔn sixu jɛji. ‘Jǒ hwiɖée nú’ Mawuxóɖiɖɔzɔ́ ɔ, bo nɔ lɛ́ wà agunzɔ́ ɖevo lɛ bǐ mlɛ́mlɛ́. (Mɛ. 18:5; Ebl. 10:24, 25) Nɔ sɔnǔ ganji nú kplé lɛ, enɛ ɔ, a sixu na xósin e dó wusyɛn lanmɛ nú mɛ lɛ é. Nɔ wlíbo nú azɔ̌ ɖebǔ e è sɔ́ d’así nú we ɖò kplé aklunɔzán gblamɛ tɛntin tɔn hwenu lɛ é ganji. Enyi è byɔ we ɖɔ a ni kpé nukún dó azɔ̌ ɖebǔ wu ɖò agun ɔ mɛ hǔn, nɔ nɔ ganmɛ jí, bo lɛ́ nyí mɛ ɖejid’ewu. È sɔ́ azɔ̌ ɖebǔ d’así nú we hǔn, ma nɔ mɔ ɖɔ azɔ̌ enɛ kún nyí azɔ̌ bɔ emi na gú hwenu ɖ’ékɔn ó ó. Tɛ́n kpɔ́n bo bló bonu nǔwukpíkpé towe lɛ ni kpɔ́n te d’eji. (Nǔx. 22:29) Enyi a nɔ kpé nukún dó azɔ̌ gbigbɔ tɔn e è sɔ́ d’así nú we lɛ é wu ganji ɔ, blewun jɛn a na yì nukɔn, bɔ awǎjijɛ towe na lɛ́ jɛji tawun. (Ga. 6:4) A na lɛ́ mɔ ɖɔ awǎjijɛ xá mɛ ɖevo lɛ hwenu e ye ɖó wǔjɔmɛ e ba wɛ hwɛ ɖè bo na ɖó, bo ma ka ko ɖó ǎ é na bɔwǔ nú we tawun.—Hlɔ. 12:15; Ga. 5:26.
ZĚ HWIÐÉE BǏ JÓ NÚ MAWUXÓÐIÐƆZƆ́ Ɔ
Un Gba sɛ́n ɖé ɖo xwédo mɛ: Étɛ́ un ka sixú wa?
Ðibla nyí xwédo lɛ bǐ mɛ wɛ è nɔ dó sɛ́n lɛ ɖè, bɔ ye sixu kúnkplá gan e mɛ è na wá xwégbe dó é, lee è na zán nǔnywɛ xwitixwiti sín nǔ lɛ gbɔn é, kpo lee è na ɖó walɔ ɖagbe gbɔn é kpo, gɔ́ nú nǔ ɖevo lɛ.
Nú a gbà xwégbe sín sɛ́n ɖé ɔ, etɛ a ka sixu wà? A sɔ́ sixu huzu nǔ e ko jɛ é ǎ, amɔ̌, a sixu wà nǔɖe bɔ ninɔmɛ ɔ sɔ́ na nyla d’eji ǎ. Xóta elɔ na xlɛ́ lee a sixu wà mɔ̌ gbɔn é we.
Nǔ e è ma na wà ǎ é
Wlɛnwín e nyɔ́ hugǎn é ɖé
Nǔ e gbɛ̌ towe lɛ nɔ ɖɔ é
Nǔ e è ma na wà ǎ é
● Enyi mɛjitɔ́ towe lɛ ma tuùn ɖɔ a gbà sɛ́n ɖé ǎ ɔ, a sixu ba na bú nǔ dó nǔ e a wà é.
● Enyi mɛjitɔ́ towe lɛ tuùn ɖɔ a gbà sɛ́n ɖé ɔ, a sixu ba na ba hwɛjijɔ, alǒ dóhwɛ mɛ ɖevo.
Wlɛnwín we enɛ lɛ ɖebǔ nyɔ́ ǎ. Etɛwu? Nǔ cyɔncyɔn dó nǔ e jɛ é, alǒ hwɛjijɔ maɖótaɖé lɛ biba nɔ xlɛ́ ɖɔ è kún zin ó. É nɔ xlɛ́ mɛjitɔ́ towe lɛ kpowun ɖɔ nǔ kpò nú we.
“Adingbanɖiɖó nɔ jlá nǔ ɖó gbeɖé ǎ. Nukɔnmɛ ɔ, nǔgbo ɔ na jɛ wě, bɔ tódɔnnúmɛ ɔ na syɛn, lobɔ nú gbɔ wɛ a ko gbɔ bo ɖɔ xó jɔ xó ɔ jɛ nukɔn ɔ, é na kpɔ́n te nú we hú.”—Diana.
Wlɛnwín e nyɔ́ hugǎn é ɖé
● Yǐ gbè nú nǔ e a wà é. Biblu ɖɔ: “Mɛ e nɔ sɔ́ hwɛ tɔn hwlá ɔ nɔ yì nukɔn ǎ.” (Nǔnywɛxó 28:13) Mɛjitɔ́ towe lɛ tuùn ɖɔ hwi kún sixu nyí mɛ maɖóblɔ̌ ó. Amɔ̌, ye nɔ ɖó nukún ɖɔ a ni nɔ ɖɔ nǔgbo.
“Nú a nɔ ɖɔ xó jɔ xó ɔ, mɛjitɔ́ towe lɛ na nɔ kú nǔblawu nú we hugǎn. Nǔgboɖiɖɔ towe na zɔ́n bɔ ye na ɖeji dó wǔtu towe hugǎn.”—Olivia.
● Nɔ byɔ hwɛsɔ́kɛ. Biblu ɖɔ: “Mi . . . ni nɔ sɔ́ miɖée hwe.” (1 Piyɛ́ɛ 5:5) É nɔ byɔ mɛɖéesɔ́hwe cobɔ è na ɖɔ “É vɛ́ nú mi” bo lɛ́ nyi alɔ nú hwɛjijɔ biba kɔn nyi kpɔ́.
“Mɛ ɖěɖee nɔ kpò nú hwɛjijɔ biba lɛ é sixu vɔ́da nú ayixa yetɔn lɛ. Wǎgbɔ tɔn ɔ, nǔ wiwa nyi dò sɔ́ na nɔ ɖɔ nǔtí nú ye ǎ.”—Heather.
● Yǐ gbè nú nǔ e é jì lɛ é. Biblu ɖɔ: “Mi ɖótó nǔ e un kplɔ́n mi lɛ.” (Nǔnywɛxó 8:33) Nyi alɔ nú nǔhlunɖɔ, bo yí gbè nú dogbó ɖebǔ e mɛjitɔ́ towe lɛ na ɖó nú we é.
“Bǎ e mɛ è hlún nǔ ɖɔ yì ɖó é ɔ, bǎ enɛ mɛ wɛ ninɔmɛ ɔ nɔ nyla yì ɖó. Ba ali e nu a na yí gbè nú dogbó e è ɖó nú we lɛ é ɖè é, bo ma sɔ́ ayi ɖó nǔ e a ma sɔ́ sixu wà ǎ lɛ é jí ó.”—Jason.
● Blǒ bonu è ni lɛ́vɔ ɖeji dó wǔ we. Biblu ɖɔ: “Mi . . . ɖè mɛ e mi nyí ɖ’ayǐ xóxó ɔ nyi ayǐ. Mɛ e mi nyí ɖ’ayǐ ɔ wɛ nɔ sɔ́ lee mi nɔ zán gbɛ̀ mitɔn gbɔn ɖ’ayǐ ɔ dó ayi mɛ nú mi.” (Efɛzinu lɛ 4:22) Nɔ wá gbeta e nǔnywɛ kpé lɛ é kɔn bonu mɛjitɔ́ towe lɛ na sixu lɛ́ ɖeji dó wǔ we.
“Nú a nɔ wá gbeta e nǔnywɛ kpé lɛ é kɔn hwebǐnu, bo nɔ lɛ́ ɖexlɛ́ mɛjitɔ́ towe lɛ ɖɔ emi kún sɔ́ na wà nǔ ɖokpo ɔ nyi dò ɖě ó ɔ, wǎgbɔ tɔn ɔ, ye na lɛ́ ɖeji dó wǔ we.”—Karen.
WĚÐEXÁMƐ: Nɔ wà nǔ zɛ nǔ e ye byɔ ɖ’así we lɛ é wu, dó ɖexlɛ́ ye ɖɔ ye sixu ɖeji dó wǔ we. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, hweɖevonu e a na yì fí ɖé é ɔ, nǔ mɛjitɔ́ towe lɛ ni tuùn hwenu e a jɛ ali jí ja xwégbe é, nú a ma tlɛ ɖò hwenu na gbɔ wɛ ǎ ɔ nɛ. Enɛ na xlɛ́ ɖɔ a ɖò ɖiɖɔ nú ye wɛ ɖò ali ɖé nu ɖɔ, ‘Un ba ɖɔ mi ni lɛ́ ɖeji dó wǔ ce.’
Nǔ e gbɛ̌ towe lɛ nɔ ɖɔ é
“Nú nǔ e è wà nyi dò é ɔ, è ma ɖɔ xó jɔ xó tɔn nú mɛjitɔ́ mɛtɔn lɛ ǎ ɔ, adingban ɖó wɛ è ɖè nɛ. É lín oo, é yá oo, xó ɔ na wá gbà, é ka cí mɔ̌ ɔ, é na vɛ́ afɔ nú mɛ hú è gbɔ bo ɖɔ xó jɔ xó ɔ ɖò bǐbɛ̌mɛ.”—Darius.
“Nú mǐ sɔ́ nǔ e mǐ wà nyi dò lɛ é kplá kɔ nú mɛɖé ɔ, é nɔ cí ɖɔ mǐ kún ko zin ganji bo na hɛn nǔwanyido mǐɖesu tɔn lɛ sín agban ó ɖɔhun. Nú mǐ ma zin alɔ d’akɔ́n bo byɔ hwɛsɔ́kɛ ɖó nǔ e jɛ é wu ǎ ɔ, mɛjitɔ́ mǐtɔn lɛ sixu gɔn jiɖe ɖó dó mǐ wu.”—Sierra.
Vɔ̌gbɔnji: Un gbà sɛ́n ɖé ɖò xwédo mɛ: Etɛ un ka sixu wà?
● Yǐ gbè nú nǔ e a wà é. Mɛjitɔ́ towe lɛ tuùn ɖɔ hwi kún sixu nyí mɛ maɖóblɔ̌ ó. Amɔ̌, ye nɔ ɖó nukún ɖɔ a ni nɔ ɖɔ nǔgbo.
● Nɔ byɔ hwɛsɔ́kɛ. Ðɔ kpo ayi bǐ kpo ɖɔ, “É vɛ́ nú mi” bo lɛ́ nyi alɔ nú hwɛjijɔ biba kɔn nyi kpɔ́.
● Yǐ gbè nú nǔ e é jì lɛ é. Yǐ gbè nú dogbó ɖebǔ e mɛjitɔ́ towe lɛ ɖó nú we é.
● Blǒ bonu è ni lɛ́vɔ ɖeji dó wǔ we. Nɔ wá gbeta e nǔnywɛ kpé lɛ é kɔn bonu mɛjitɔ́ towe lɛ na sixu lɛ́ ɖeji dó wǔ we.
21-27 JUILLET
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 23
Nǔgbódodó e nǔnywɛ́ kpé lɛ́ é dó ahan syɛ́nsyɛ́n zínzán wú
w04 1/12 19 akpá. 5-6
Nɔ ɖó linlin e ɖo jlɛ̌ jí e dó ahan syɛ́nsyɛ́n zínzán wú
5 Ényí mɛɖé nɔ zán ahan syɛ́nsyɛ́n, amɔ̌, é nɔ nɔ acéjí bo ma nɔ nu mú ǎ ɔ ka lo? Mɛɖé lɛ́ ná bo nu ahan syɛ́nsyɛ́n gěgé ɔ, è nɔ mɔ ɖo yě wǔ sɔmɔ̌ ǎ. É ɖo mɔ̌ có, linlin ɖɔ nunu gbɔn mɔ̌ kún nɔ wa nǔ dó mɛ wú ó ɔ, mɛɖée blɛ́blɛ́ wɛ. (Jelemíi 17:9) Kpɛɖé kpɛɖé ɔ, nú è ma nu ǎ ɔ, è sɔ́ nɔ ɖo ganjí ǎ, bo nɔ húzú “kannumɔ nú vɛ̌ɛn gěgé nunu.” (Titu 2:3) Caroline Knapp wlán dó ali e è nɔ gbɔn bo nɔ húzú ahannumúnɔ é wú ɖɔ: “Dɛ̌dɛ̌ wɛ è nɔ mlɛ́, kpɛɖé kpɛɖé wɛ è nɔ ɖo afɔ ɖe ɖ’é jí wɛ, è sixú tínmɛ hlɛ́nhlɛ́n ǎ.” Ahan syɛ́nsyɛ́n zínzán nyi do ɔ, mɔ baɖabaɖa ɖé wɛ!
6 Mǐ ní lɛ́ kpɔ́n akpágbanúmɛ Jezu tɔn élɔ́: “Mi cɔ́ miɖée bo ma sɔ́ nǔ ɖu díngan, ahan nu díngan kpó adohu adohu gbɛ ɔ tɔn kpó dó dó agban kpinkpɛn nú ayi mitɔn lɛ́, bónú azǎn énɛ́ ní wá fyán mi ɖo ajijimɛ, lěe mɔ nɔ wlí kanlin gbɔn é ɖɔhun ó. Ðó mɛ e nɔ nɔ ayǐkúngban ɔ jí lɛ́ é ɖě ná kpé wú bo xo gló azǎn énɛ́ ǎ.” (Luki 21:34, 35) È nɔ ko nu ahan yi bǎ e mɛ é ná mú mɛ ɖó é cóbɔ é nɔ ko dó kɔmlɔgɔ́ kpó fɔnlín kpó mɛ ǎ, nǔ nɔ nyí mɔ̌ ɖo agbaza lixo bo nɔ lɛ́ nyí mɔ̌ ɖo gbigbɔ lixo. Ényí è ɖo ninɔmɛ énɛ́ mɛ bɔ azǎn Jexóva tɔn wá fyán mɛ ɔ ka lo?
it-1 1222 akpá. 4
Ahannumú
Biblu gbɛ́ ahannumú. Biblu ɖɔ è ná dɔn tó nú mɛ e nɔ nu ahan zɛ xwé wú káká bo nɔ mú lɛ́ é. Nǔnywɛ́tɔ́ e wlán Nǔnywɛ́xó lɛ́ é tínmɛ nǔ e ahan nunu zɛ xwé wú nɔ wa dó mɛ wú é ɖo ali ɖé nu b’ɛ za wě, bo lɛ́ xwe ali. É gb’akpá nú mɛ ɖɔ: “Mɛ̌ wɛ nyí gbɛ̌dónánɔ? Mɛ̌ ka nɔ ɖɔ un ko nywɛ́ ɔ? Mɛ̌ ka nɔ ɖo jlɛ ɖɔ wɛ bo nɔ ɖo vo sa wɛ magbokɔ? Mɛ̌ wɛ nɔ nɔ mɔ̌ kpowun bo nɔ tɔ́ hun mɛ, bɔ è nɔ gblé wǔ i? Mɛ̌ sín nukún nɔ ɖa so ɖo ta wú? Mɛ e nɔ jínjɔ́n ahan kɔn bo nɔ gbɛ́ te sí ɔ wɛ; mɛ e nɔ xo ahan kplé ɔ wɛ. Ma nú lěe vɛ̌ɛn nyɔ́ kpɔ́n gbɔn ɖo nǔ mɛ ɔ jló we ó; ma kpɔ́n lěe é dó jɛ̌ kɔ gbɔn ɖo nǔ mɛ ɔ [lěe é dɔn we zɛ xwé wú alǒ nyɔ́ kpɔ́n gbɔn é] ó, é ná nyɔ́ kɔ yi nú we ganjí [é ná fá kɔ nú we ganjí], é ka yá ɔ, é ná xú aɖǔ we dan ɖɔhun; é ná ɖu we jakpata ɖɔhun [é sixú dó azɔn mɛ ɖo agbaza mɛ (ɖi kpɔ́ndéwú ɔ, é nɔ dó azɔn e nɔ nyí cirrhose de foie é mɛ) bo nɔ lɛ́ dó mɛ ɖo taglomɛ (é nɔ lɛ́ dó azɔn e nɔ nyí delirium tremens é mɛ), é sixú lɛ́ hu mɛ] bɔ nukún towe ná jɛ nǔ we we mɔ jí [ahan syɛ́nsyɛ́n nɔ wa nǔ dó fí e è nɔ wá gbeta lɛ́ kɔn ɖo tamɛfɔn mɛ ɖe lɛ́ é wú, nɔ bló bɔ yě nɔ sɛwún; è nɔ jɛ nǔ e è nɔ nyi alɔ ná ɖ’ayǐ lɛ́ é wa jí; è nɔ jɛ nǔ e ma ɖe ǎ lɛ́ é mɔ jí; è nɔ jɛ nǔ e jí wǔ lɛ́ é wlá ɖɔ jí bo tlɛ nɔ kú d’é jí tawun; è nɔ wɔn dogbó bǐ bo nɔ wa nǔ ɖěbǔ kpowun], a ná jɛ xógbló ɖɔ jí.”—Nǔx 23:29-33; Oz 4:11; Mt 15:18, 19.
Nǔwlántɔ́ ɔ gbɛ kan dó lěe ahannumúnɔ ɖé nɔ wa nǔ gbɔn é tíntínmɛ nu bo ɖɔ: “Bɔ é ná cí ɖɔ xu mɛ wɛ a ɖe [é nɔ cí tɔ kú wɛ è ɖe ɖɔhun bɔ è nɔ wá ba mɛɖée kpo bǐ] abǐ tɔjíhún ɖaxó ɖé ta aga wɛ a ɖe ɖɔhun [ɖó tɔjíhún ɔ nɔ ɖo xixo wɛ tawun hwenɛ́nu wútu ɔ, ahannumúnɔ sín gbɛ nɔ ɖo axɔ́ nu ɖó alitawoví, hunkangbadótaglomɛzɔn, hun xixo kpó nǔ gbɛ̌ énɛ́ lɛ́ kpó wú]. ‘È dǒ nǔ mì, é ka vɛ́ ǎ. È xo mì, un ka tuun lɔ ǎ [wɛ ahannumúnɔ ɔ ɖɔ cí nú ɖɔ éɖésúnɔ ɖɔ xó ná wɛ é ɖe ɖɔhun; é sɔ́ nɔ tuun nǔ e ɖo jijɛ wɛ é ɖé ǎ, bɔ xɔxɔ nǔ e wa wɛ é ɖe lɛ́ é tɔn e se wɛ é nɔ ɖe é sɔ́ nɔ ɖɔ nǔɖé n’i ǎ]. Ahan ɔ hɔ́n nú mì ɔ, un ná lɛ́ nu? [é ɖó ná d’amlɔ din bɔ ahan ɔ ná hɔ́n ní hwɛ̌, amɔ̌, é ko nyí kannumɔ nú ahan nunu bo nɔ ɖo ali e ná hun n’i bɔ é ná lɛ́ nu hú gǎn é ba wɛ hwenu e é ná kpé wú é].’” É nɔ zán akwɛ́ tɔn bǐ dó ahan syɛ́nsyɛ́n mɛ bo nɔ húzú yatɔ́nɔ, è sɔ́ nɔ sixú ɖeji dó wǔ tɔn ǎ, lobɔ azɔ̌ wiwa bǐ nɔ gló é.—Nǔx 23:20, 21, 34, 35.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
Linlin tɛ́ klisánwun lɛ́ ka ɖó ná ɖó dó ahan syɛ́nsyɛ́n wú?
Jehovah gbɛ́ wǎn nú ahan nu zɛ jlɛ̌ wu kpo ahannumu kpo. (Galatinu lɛ 5:21) Xó tɔn ɖɔ: “Ma dó ahannumunɔ sín gbɛ̌ ó.” (Nǔnywɛxó 23:20) Enɛ wu ɔ, nú mǐ wá gbeta ɔ kɔn bá nɔ nu ahan, é na bo tlɛ nyí ɖò nǔglɔ́ ɔ, mǐ ɖó na nɔ nu kaka bɔ tamɛ linlin ganji na gló mǐ ǎ; mɔ̌ jɛn mǐ ma na lɛ́ nu kaka, b’ɛ na zɔ́n bɔ mǐ sɔ́ na tuùn nǔ e ɖɔ wɛ mǐ ɖè é kpo nǔ e wà wɛ mǐ ɖè lɛ é kpo, alǒ wà nǔ dó lanmɛ na nɔ ganji mǐtɔn wu ǎ é nɛ. Nú mǐ ma sixu kpéwú bo ɖó dogbó nú bǎ e mɛ mǐ nɔ nu yì ɖó é ǎ ɔ, é na nyɔ́ hugǎn ɖɔ mǐ ni gbɔ bo jó ahan dó.
28 JUILLET–3 AOUT
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 24
Nǎ hlɔ̌nhlɔ́n hwiɖée nú hwenu vɛ́ wǔ lɛ́
it-2 563 akpá. 4
Yadónúmɛ
Klisánwun lɛ́ lɛ́vɔ́ tuun ajɔ e ɖo te kpɔ́n mɛ e nɔ dɛ lɛ́ é. Jezu ɖɔ xó dó ajɔ énɛ́ wú bo ɖɔ: “Awǎjijɛnɔ wɛ nyí mɛ e è dó ya ná ɖó nǔjlɔ́jlɔ́wiwa wú lɛ́ é, ɖó yětɔn wɛ nyí Axɔ́súɖuto jǐxwé tɔn.” (Mt 5:10) Tuuntuun ɖɔ fínfɔ́n sín kú ɖe, gɔ́ nú Mɛ e nyí Jɔtɛn nǔníná énɛ́ tɔn é tuuntuun nɔ ná hlɔ̌nhlɔ́n yě. Énɛ́ nɔ sisɛ yě bɔ ényí mɛ e ɖo ya dó nú yě wɛ syɛ́nsyɛ́n lɛ́ é ná bo gblɔ́n kú dán nú yě ɔ, yě nɔ nɔ gbejí nú Mawu. Ðó yě ɖi nǔ nú nǔ e kú Jezu tɔn wa é wútu ɔ, kú baɖabaɖa mɔ̌hun sɔ́ nɔ hu ado nú yě ǎ. (Eb 2:14, 15) Ényí klisánwun ɖé ná nɔ gbejí ɖo kɔgbídínúmɛ yadónúmɛtɔ́ lɛ́ tɔn nukɔn ɔ, nǔwúkpíkpé tamɛ linlin tɔn ɖo tají. “Mi ní nɔ ɖó linlin élɔ́ e Klísu Jezu lɔmɔ̌ ɖó é: É . . . se tónú káká yi kú, ɛɛn, yatín jí wɛ é kú ɖe.” (Flp 2:5-8) “Ðó awǎjijɛ e è sɔ́ ɖó te n’i é wú ɔ, é dɛ ɖo yatín jí, é kpɔ́n winnyá e ɖ’é mɛ é ǎ.”—Eblée 12:2; lɛ̌ kpɔ́n 2Kɔ 12:10; 2Tɛ 1:4; 1Pi 2:21-23.
w09 15/12 18 akpá. 12-13
Kpo ɖo awǎjijɛ ɖó wɛ ɖo hwenu vɛ́ wǔ lɛ́ mɛ
12 Nǔnywɛ́xó 24:10 yí gbe ɖɔ: “Ényí kanmɛ gbɔ́jɔ́ we adǎngbomɛzángbe hǔn, hlɔ̌nhlɔ́n hwedó we tawun nɛ́.” Nǔnywɛ́xó ɖěvo ɖɔ: “Xomɛ hun mɛ ɔ, nukún mɛtɔn mɛ nɔ nyɔ́ kpɔ́n; linkpɔ́n ka ɖo ayi mɛ nú mɛ ɔ, wǔ nɔ kú mɛ.” (Nǔx. 15:13) Awakanmɛ nɔ kú klisánwun ɖé lɛ́ káká bɔ yě nɔ gbɔ bo jó Biblu xixa dó, bo sɔ́ nɔ lin tamɛ dó nǔ e ɖ’é mɛ lɛ́ é jí ǎ. Ðɛ yětɔn lɛ́ sɔ́ nɔ yi gɔngɔn mɛ ǎ, bɔ yě sixú jɛ zɔ nú nǔɖitɔ́ hǎtɔ́ yětɔn lɛ́. É ɖo wɛn ɖɔ ényí yě kpo ɖo ninɔmɛ awakanmɛ kú mɛ tɔn énɛ́ mɛ ɔ, é sixú wa nǔ dó yě wú.—Nǔx. 18:1, 14.
13 Ðo alɔ ɖěvo mɛ ɔ, linlin ɖagbe ɖíɖó nɔ d’alɔ mǐ bɔ mǐ nɔ sɔ́ ayi ɖó nǔ e ɖo gbɛzán mǐtɔn mɛ bo sixú ná awǎjijɛ mǐ lɛ́ é jí. Davídi wlán ɖɔ: “Mawu ce, jlǒ towe wiwa nɔ víví nú mì, sɛ́n towe ɖo ayi ce mɛ ganjí.” (Ðɛh. 40:9) Ényí nǔ lɛ́ ma ɖo yiyi wɛ ganjí ɖo gbɛzán mǐtɔn mɛ ǎ ɔ, nǔ e mǐ nɔ wa bo nɔ kpo ɖo ganjí ɖo gbigbɔ lixo lɛ́ é ɖíɖó te wɛ ɖó ná nɔ nyí nǔ gǔdo tɔn e mǐ ná nɔ lin ná wa é. È ná ɖɔ ɔ, nǔ e nɔ d’alɔ mɛ bɔ è nɔ jó linkpɔ́n dó é ɖokpó wɛ nyí nǔ e nɔ ná awǎjijɛ mɛ lɛ́ é wiwa. Jexóva ɖɔ nú mǐ ɖɔ mǐ sixú mɔ awǎjijɛ ɖaxó gbɔn Xó émítɔn xixa hwɛhwɛ kpó tamɛ linlin d’é jí hwɛhwɛ kpó gblamɛ. (Ðɛh. 1:1, 2; Ja. 1:25) ‘È nɔ ɖɔ xó nú mǐ kpó wǎnyíyí kpó’ ɖo Nǔwlánwlán mímɛ́ lɛ́ mɛ, bo nɔ lɛ́ wa mɔ̌ ɖo kplé klisánwun tɔn lɛ́ jí, bɔ xó énɛ́ lɛ́ sixú jlá ayi mǐtɔn ɖó, bo nɔ lɛ́ ná awǎjijɛ mǐ.—Nǔx. 12:25; 16:24.
Nǔ e nǔxatɔ́ lɛ́ kanbyɔ́ lɛ́ é
Nǔnywɛxó 24:16 ɖɔ ɖɔ: “Hwɛjijɔnɔ jɛ ayǐ azɔn tɛnwe ɔ, é na site azɔn tɛnwe.” Ðiɖɔ wɛ wemafɔ enɛ ɖè ɖɔ enyi mɛɖé fɔ́n bo nɔ ɖò hwɛ hu wɛ ɔ, Mawu na nɔ ɖò sísɔ́ kɛ ɛ wɛ à?
Mɔ̌ ɖɔ wɛ wemafɔ ɔ ɖè ǎ. Mɛ e mɔ wuvɛ̌ gegě, bo ka nɔ dɛ ɖò ye nu é xó ɖɔ wɛ wemafɔ ɔ ɖè.
Enɛ wu ɔ, nǔ enɛ lɛ bǐ ɖò xíxlɛ́ wɛ ɖɔ Nǔnywɛxó 24:16 kún ɖò xó ɖɔ dó hwɛhuhu wu wɛ ó, loɔ, tagba alǒ wuvɛ̌ ɖěɖee mǐ nɔ mɔ, b’ɛ tlɛ nɔ fɔ́n bo nɔ ɖò jijɛji wɛ lɛ é wu ɖɔ xó dó wɛ é ɖè. Ðò gbɛ̀ nyanya e mɛ mǐ ɖè égbé é ɔ, hwɛjijɔnɔ ɖé sixu ɖí xwi xá azɔn alǒ wuvɛ̌ ɖevo lɛ. Acɛkpikpa lɛ tlɛ sixu lɛ́ dóya n’i ɖó nǔɖiɖi tɔn wu. Amɔ̌, é sixu ɖeji ɖɔ Mawu ɖò kpɔ́ xá emi, bo na d’alɔ emi, bɔ emi na ɖí xwi xá lobo ɖuɖeji. Kanbyɔ hwiɖée ɖɔ, ‘Hwɛhwɛ ɔ, un nɔ mɔ bɔ nǔ lɛ nɔ yì ganji nú Mawu sɛntɔ́ lɛ à cé?’ Tɛwu? Mǐ kánɖeji ɖɔ: ‘Jehovah nɔ dó alɔ mɛ e j’ayǐ lɛ é bǐ. Bo nɔ jlɔ́ mɛ e ɖò tɔ́tɔ́ lɛ é.’—Ðɛh. 41:2-4; 145:14-19.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
lvs wět 10 akpá. 13-15
Alɔwliwli, Nùnina ɖé Sín Mawu Gɔ́n
13 Nú a ɖò linlin na wlí alɔ wɛ hǔn, mɔ nǔ jɛ wu ɖɔ emi ko sɔgbe. A sixu lin ɖɔ a ko sɔgbe, amɔ̌, nǔ mǐ ni ɖɔ xó dó nǔ e è sɔnǔ nú alɔwliwli nyí é wu ganji. Xósin ɔ sixu kpaca we.
14 Biblu xlɛ́ ɖɔ asú kpo asì kpo lɛ ɖó azɔ̌ vovo ɖò xwédo mɛ. É sɔgbe ɖɔ é kún nyí ali ɖokpo ɔ nu wɛ sunnu kpo nyɔnu kpo na sɔnǔ nú alɔwliwli ɖè ó. Enyi sunnu ɖé ɖò linlin na da asì wɛ ɔ, é ɖó na kanbyɔ éɖée ɖɔ emi ka ɖò gbesisɔmɛ bo na nyí tatɔ́ xwédo ɖé tɔn à jí. Jehovah nɔ ɖó nukún ɖɔ asú ɖé ni kpé nukún dó asì tɔn kpo vǐ tɔn lɛ kpo wu ɖò akwɛzinzan kpo lee nǔ nɔ cí nú ye é kpo linu. Taji bǐ ɔ, asú ɖé ɖó na kpé nukún dó lee xwédo tɔn na sɛ̀n Mawu gbɔn é wu. Biblu ɖɔ ɖɔ sunnu e ma nɔ kpé nukún dó xwédo tɔn wu ǎ é ɔ, é “nyla hú nùmaɖitɔ́.” (1 Timɔtée 5:8) Enɛ wu ɔ, enyi sunnu ɖé wɛ nú we bɔ a ɖò linlin na da asì wɛ hǔn, lin tamɛ dó lee è sixu zán wěɖexámɛ Biblu tɔn elɔ gbɔn é jí: “Azɔ̌ e a ɖó na wà ɖò glegbe ɔ ni tó jinjɔn ayǐ hwɛ̌; blǒ gle towe bǐ ganji; enɛ gudo ɔ, a na ɖó hwɛndo ayǐ.” Ðò xógbe ɖevo mɛ ɔ, cobonu a na wlí alɔ hǔn, mɔ nǔ jɛ wu ɖɔ a sixu nyí asú alɔkpa e Jehovah ba ɖɔ a ni nyí é.—Nùnywɛxó 24:27.
15 Nyɔnu e ɖò linlin wɛ bo na wlí alɔ e ɖé ɖó na kanbyɔ éɖée ɖɔ emi ka ɖò gbesisɔmɛ bo na wà azɔ̌ e asì ɖé alǒ nɔ ɖé na wà é à jí. Biblu ɖɔ ali e nu asì ɖagbe ɖé na kpé nukún dó asú tɔn kpo vǐ tɔn lɛ kpo wu ɖè é ɖé lɛ. (Nùnywɛxó 31:10-31) Égbé ɔ, sunnu kpo nyɔnu kpo gègě nɔ lin tamɛ dó nǔ e mɛ e ye da é na wà nú ye lɛ é kɛɖɛ jí. Amɔ̌, Jehovah jló ɖɔ mǐ ni lin tamɛ dó nǔ e mǐ sixu wà nú mɛ e mǐ da é é jí.
4-10 AOUT
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 25
Nǔgbódodó e nǔnywɛ́ kpé lɛ́ é nú xó ɖiɖɔ ɖo ali ɖagbe nu
w15 15/12 19 akpá. 6-7
Zǎn hlɔ̌nhlɔ́n e ɖɛ̌ towe ɖó é ɖo ali ɖagbe nu
6 Nǔnywɛ́xó 25:11 tínmɛ ɖɔ é ɖó tají ɖɔ è ní nɔ ba hwenu ɖagbe ɔ cóbó nɔ ɖɔ xó: “Xó e è ɖɔ bɔ é jɛ gan ɔ, cí nǔ xɔ akwɛ́ sikánú ɖɔhun, sikánú e è bló kpatágan gbɔn wú dó ɖó acɔ́ ná é ɖɔhun.” Pɔ́mu e è sɔ́ siká dó bló lɛ́ é kɔ́kɔ́ɖɔ́kɔ́ ko nɔ nyɔ́ kpɔ́n. Yě sísɔ́ dó nǔ e è sɔ́ kpatágan dó bló é ɖé jí ná lɛ́ gɔ́ so nú ɖɛkpɛ yětɔn. Mɔ̌ ɖokpó ɔ, hwenu e jɛxá é biba dó ɖɔ xó sixú bló bɔ xó mǐtɔn ná dɔn mɛ hú gǎn, bo lɛ́ wa nǔ e wú mǐ ɖɔ é. Gbɔn nɛ̌ é?
7 Xó mǐtɔn lɛ́ sixú nyí nǔ e sín hudó tóɖómǐtɔ́ lɛ́ ɖó é pɛ́ɛ́, amɔ̌, ényí mǐ ma ɖɔ yě ɖo hwenu e jɛxá dó é ǎ ɔ, yě sixú nɔ ma wa nǔ e wú mǐ ɖɔ é. (Xa Nǔnywɛ́xó 15:23.) Ði kpɔ́ndéwú ɔ, ɖo mars 2011 ɔ, ayǐkúngban dán wǔ ɖé kpó tsunami ɖé kpó gba nǔ ɖo zǎnzǎnhwe jí Japon tɔn bo sú kún dó nú toxo ɖokpó blěbú. Gbɛtɔ́ 15000 jɛjí wɛ kú. Kúnnuɖetɔ́ Jexóva tɔn lɛ́ lɔ se xɔxɔ awě e xo mɛ lɛ́ é tɔn nɔzo yětɔn lɛ́ ɖɔhun có, yě gbɔn ali e hun nú yě lɛ́ é bǐ sín yɛkan mɛ bo zán Biblu dó dó gbɔ nú mɛ e ɖo aluwɛ mɛ lɛ́ é. Amɔ̌, gěgé mɛ e ɖo xá ɔ mɛ lɛ́ é tɔn wɛ ɖi nǔ nú Bouddha syɛ́nsyɛ́n, bɔ mɛ kpɛví ɖé alǒ ɖěbǔ wɛ tuun nǔkplɔ́nmɛ Biblu tɔn lɛ́. Nɔví mǐtɔn lɛ́ ɖ’ayi wú ɖɔ awěxomɛ ɔ gúdo tlóló kún nyí hwenu ɖagbe hú gǎn ɔ, bónú è ná ɖɔ xó nú mɛ e ɖo wǔvɛ́ se wɛ bɔ awě xo lɛ́ é dó nukúnɖíɖó fínfɔ́n sín kú tɔn wú ó. É nyɔ́ wá ɔ, yě zán nǔwúkpíkpé xó ɖiɖɔ tɔn yětɔn dó dó gbɔ nú mɛ, bo zán Biblu dó tínmɛ nǔ e wú awě baɖabaɖa mɔ̌hun lɛ́ nɔ xo gbɛtɔ́ xomɛvɔ́nɔ lɛ́ é.
w15 15/12 21 akpá. 15-16
Zǎn hlɔ̌nhlɔ́n e ɖɛ̌ towe ɖó é dó wa ɖagbe
15 Lěe mǐ ɖɔ xó ɖé gbɔn é sixú ɖo tají sɔ́ nǔ e mǐ ɖɔ é. Hwenu e Jezu ɖo xó ɖɔ nú mɛ lɛ́ wɛ ɖo kplɔ́ngbasá Nazalɛ́ti e nyí toxo e mɛ è ji i ɖe é tɔn é ɔ, “xó e dɔn mɛ bo ɖo tíntɔ́n sín nu tɔn mɛ wɛ lɛ́ é jí wǔ nú yě.” (Luki 4:22) Xó e dɔn mɛ lɛ́ é nɔ byɔ́ ayi mɛ nú mɛ bo nɔ ɖe kan kpo nú hlɔ̌nhlɔ́n ɖɛ̌ mǐtɔn tɔn ɖo ali ɖěbǔ nu ǎ. Nǔgbó ɔ, ényí xó mǐtɔn lɛ́ dɔn mɛ ɔ, mǐ ná nɔ ɖu ɖo mɛ jí. (Nǔx. 25:15) Ényí mǐ nɔ nyɔ́ xomɛ, wlí yɛ̌yi nú mɛ bo nɔ lɛ́ ɖó sísí nú lěe nǔ nɔ cí nú mɛ ɖěvo lɛ́ é ɔ, xó mǐtɔn lɛ́ ná nɔ dɔn mɛ Jezu tɔn lɛ́ ɖɔhun. Ée Jezu mɔ gǎn e ahwan ɔ dó bo ná dó se xó tɔn lɛ́ é ɔ, é kú nǔbláwǔ nú yě, bo “jɛ nǔ gěgé kplɔ́n yě jí.” (Maki 6:34) É ná bo tlɛ nyí hwenu e è zun Jezu é ɔ, é dó gbe vɛ́ sin nú mɛ ǎ.—1 Pi. 2:23.
16 Xó ɖiɖɔ kpó xomɛnyínyɔ́ kpó, kpódó ayiɖote kpan sixú vɛ́ wǔ hwenu e mǐ tuun mɛ e ɖɔ xó ná wɛ mǐ ɖé é ganjí é. Mǐ sixú lín ɖɔ mǐ vo bo ná ɖɔ xó nyanya kpowun. Nǔ sixú nyí mɔ̌ hwenu e mǐ ɖo xó ɖɔ xá xwédo mǐtɔn sín hǎgbɛ́ ɖé alǒ mɛ e mǐ zun xɔ́ntɔn vívɛ́ xá ɖo agun ɔ mɛ é ɖé wɛ é. Jezu tuun ɖɔ ɖó émí zun xɔ́ntɔn vívɛ́ xá ahwanvú émítɔn lɛ́ kpowun wú ɔ, émí sixú wa adǎn dó ta nú yě wɛ a? Ðěbǔ ǎ! Ée xɔ́ntɔn vívɛ́ Jezu tɔn lɛ́ kpo ɖo nǔ dɔn wɛ dó mɛ e nyí mɛ ɖaxó ɖo yě mɛ é wú wɛ é ɔ, é zán gbe fífá dó jlá linlin yětɔn ɖó, bo zán nǔjlɛ́dónǔwú vǐ kpɛví ɖé tɔn. (Maki 9:33-37) Mɛxó agun tɔn lɛ́ sixú xwedó kpɔ́ndéwú Jezu tɔn gbɔn wě ɖiɖe xá mɛ “wá ali jlɔ́jlɔ́ ɔ jí kpó xomɛfífá kpó” gblamɛ.—Ga. 6:1.
w95 1/4 17 akpá. 8
Nɛ̌ mǐ ka sixú flɔ́ wǎnyíyí kpó azɔ̌ ɖagbe wiwa kpó sín zo dó lanmɛ nú mɛ gbɔn?
8 Ðo mawusinsɛn mǐtɔn mɛ ɔ, mǐ bǐ sixú flɔ́ zo dó glɔ̌ nú mǐɖée bo ná nɔ wa nǔ. É ɖo wɛn ɖɔ Jezu flɔ́ ɖagbewiwa sín zo dó glɔ̌ nú tóɖóetɔ́ lɛ́. É yí wǎn nú sinsɛnzɔ́ klisánwun tɔn bo ɖɔ xó ɖagbe d’é wú. É ɖɔ nǔɖuɖu ɖɔhun wɛ é cí nú émí. (Jaan 4:34; Hlɔ̌manu lɛ́ 11:13) Akpakpa sɔ́ mɛ mɔ̌hun sixú zɔ́n bɔ akpakpa sɔ́ mɛ ɖěvo lɛ́. A ka sixú nɔ ɖe awǎjijɛ towe tɔ́n gbɔn mɔ̌ ɖo sinsɛnzɔ́ ɔ mɛ a? Nɔ má nǔ ɖagbe e a mɔ kpɔ́n lɛ́ é xá mɛ ɖěvo lɛ́ ɖo agun ɔ mɛ, ma ka nɔ sɔ́ dó yí nugo ná ó. Ényí a ylɔ́ mɛ ɖěvo lɛ́ nú yě ná wa azɔ̌ xá we hǔn, nɔ kpɔ́n ɖɔ a ka sixú d’alɔ yě bónú xó ɖiɖɔ dó Gbɛɖótɔ́ Ðaxó mǐtɔn Jexóva wú ná nɔ hɛn awǎjijɛ ɖaxó wá nú yě a jí.—Nǔnywɛ́xó 25:25.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
it-1 670 akpá. 3
Xomɛfífá
Xomɛfátɔ́ ɖé nɔ fá xomɛ ɖó é ɖi nǔ bo lɛ́ ɖó hlɔ̌nhlɔ́n tawun wútu. Nǔɖé nɔ zɔ́n bɔ é nɔ yá wǔ gɔn jlɛ̌ jí nɔ alǒ wa xlonɔnú ǎ. Ényí mɛɖé mɔ ɖɔ émí kún ɖo ayijayǐ mɛ ó, é xo nǔɖé kpo, ba nukúnɖíɖó kpó nǔɖiɖi kpó kpo ɔ wɛ é ma nɔ wa nǔ kpó xomɛfífá kpó ǎ. È tínmɛ lěe mɛ e ma nyí xomɛfátɔ́ ǎ é ɖé nɔ wa nǔ gbɔn é ɖo nǔnywɛ́xó élɔ́ mɛ: “Mɛ e sin xomɛ ɔ, é ma nɔ sixú yi agbɔ̌n jí ǎ ɔ, cí toxo e ahohó tɔn lɛ́ mu, bɔ é ɖo nuvo ɔ ɖɔhun.” (Nǔx 25:28) Ayi tɔn nɔ ɖo nuvo bɔ linlin masɔgbe alɔkpa ɖěbǔ e sixú sísɛ́ ɛ bɔ é ná wa nǔ e ma sɔgbe ǎ lɛ́ é sixú byɔ́ mɛ.
ZĚ HWIÐÉE BǏ JÓ NÚ MAWUXÓÐIÐƆZƆ́ Ɔ
Nú mɛ ɖěvo lɛ́ nɔ ɖo xó ce ɖɔ wɛ ɔ, étɛ́ un ka sixú wa?
Nǔkanbyɔ́
Nǔ e wú é nɔ vɛ́ nú mɛ é
Wɛn nyanya ɔ: A sixú gbo kpo nyi ali jí ná ǎ
Wɛn ɖagbe ɔ: É ɖó ná zɔ́n bɔ a ná gɔn nukɔn yi ǎ
Nǔkanbyɔ́
1. A se ɖɔ xɔ́ntɔn towe ɖé ɖɔ xó dó wǔ we. É ka ná bɔ wǔ nú we bɔ a ná wa nǔ cí nǔ ɖɔ nǔɖé kún jɛ ó ɖɔhun a?
Ɛɛn
É ná vɛ́ wǔ
Un sixú ǎ
2. A se ɖɔ xɔ́ntɔn towe ɖé ɖɔ xó dó wǔ we. É ka ná bɔ wǔ nú we bɔ a ná yi mɔ xɔ́ntɔn towe bɔ mi ná ɖɔ xó dó tagba ɔ wú a?
Ɛɛn
É ná vɛ́ wǔ
Un sixú ǎ
3. A se ɖɔ xɔ́ntɔn towe ɖé ɖɔ xó dó wǔ we, bɔ a ka tuun nǔ e sixú wa nǔ dó wǔ tɔn é ɖé lɛ́ dó wǔ tɔn. É ka sixú bɔ wǔ nú we bɔ a ná ɖu ɖo hwiɖée jí a?
Ɛɛn
É ná vɛ́ wǔ
Un sixú ǎ
Ényí a ɖɔ “é ná vɛ́ wǔ” alǒ “un sixú ǎ” nú ɖě ɖo nǔkanbyɔ́ énɛ́ lɛ́ mɛ ɔ, xóta élɔ́ ná d’alɔ we bɔ a ná tuun ali e nu a sixú ɖí xwi xá mɛnúɖiɖɔ ɖe bɔ é ná kpa we hú gǎn é.
Nǔ e wú é nɔ vɛ́ nú mɛ é
Mɛnúɖiɖɔ ɖé lɛ́ nɔ hɛn mɛ gblé, ɖi kpɔ́ndéwú ɔ, è tuun bo ɖó adingban dó wǔ we dó hɛn nyǐkɔ towe gblé. Ényí adingban ɔ ná bo ma tlɛ nyí ɖaxó ǎ ɔ, é nɔ vɛ́ nú mɛ, ɖo tají ɔ, ényí mɛ e è lin ɖɔ é nyí mɛ vǐvɛ́ mɛtɔn é ɖé wɛ ɖó ɔ nɛ́!—Ðɛhan 55:13-15.
“Un se ɖɔ xɔ́ntɔn ce ɖé nɔ ɖɔ xó ce dó gúdo ce, bo nɔ ɖɔ un kún nɔ ké ya nú mɛ ɖěvo lɛ́ ó. É vɛ́ nú mì tawun! Un mɔ nǔ jɛ nǔ e wú é ɖɔ nǔ mɔ̌hun dó wǔ ce é mɛ ǎ.”—Ashley.
Nǔgbó: Ényí mɛ e ɖo xó mɛtɔn ɖɔ wɛ é ná bo nyí xɔ́ntɔn vívɛ́ mɛtɔn alǒ gbɔ ɔ, é nɔ hwɛ́n gbeɖé ɖɔ è ní se ɖɔ mɛ ɖěvo lɛ́ ɖo nǔ nyanya lɛ́ ɖɔ dó mɛ wú wɛ ǎ.
Wɛn nyanya ɔ: A sixú gbo kpo nyi ali jí ná ǎ
Hwɛjijɔ gěgé wú wɛ mɛ lɛ́ nɔ ɖɔ xó mɛtɔn, ɖé lɛ́ ɖíe:
Nǔ mɛtɔn nɔ ɖu ayi mɛ nú yě dó nǔjɔnǔ mɛ. Mɛ mɛ wɛ gbɛtɔ́ nɔ ba ná nɔ. Énɛ́ wú ɔ, jɔwámɔnú wɛ é nyí ɖɔ mǐ ní nɔ ɖɔ xó xá mɛ ɖěvo lɛ́ bo nɔ lɛ́ ɖɔ xó dó yě wú. È ná ɖɔ ɔ, Biblu dó wǔsyɛ́n lanmɛ nú mǐ ɖɔ mǐ ní nɔ “ba ɖagbe” mɛ ɖěvo lɛ́ tɔn.—Filípunu lɛ́ 2:4.
“Xó ɖiɖɔ dó mɛ ɖěvo lɛ́ wú nɔ víví kpɔ́n!”—Bianca.
“Un ɖó ná yí gbe ɖɔ un nɔ ba ná tuun nǔ e ɖo jijɛ wɛ ɖo gbɛzán mɛ ɖěvo lɛ́ tɔn mɛ é, bo ná dó ɖɔ xó d’é wú nú mɛ ɖěvo lɛ́. Un tuun nǔ e zɔ́n é ǎ, amɔ̌, un yí wǎn ná.”—Katie.
Nǔɖé ma mɔ wa. Ðo Biblu sín táan mɛ ɔ, mɛ ɖé lɛ́ nɔ “zán gbɔjɛhwenu yětɔn nú nǔ ɖěvo zɛ xó ɖiɖɔ, alǒ xó sise dó nǔ yɔ̌yɔ́ lɛ́ wú wú ǎ.” (Mɛ 17:21) Nǔ ɖokpó ɔ wɛ é nyí égbé!
“Hweɖélɛ́nu ɔ, nú nǔ e wú mɛ lɛ́ ná ɖɔ xó dó é ma ɖe ǎ ɔ, yě nɔ tɛ́n kpɔ́n bɔ nǔɖé nɔ jɛ bónú yě ná dó sixú ɖɔ xó d’é wú.”—Joanna.
Ayimajayǐ. Hwɛjijɔ ɖagbe wú wɛ Biblu gb’akpá nú mǐ ɖɔ mǐ ní nyi alɔ nú sɔ́ e mǐ nɔ sɔ́ mǐɖée jlɛ́ dó mɛ ɖěvo lɛ́ wú é. (Galátinu lɛ́ 6:4) É blá wǔ ɖɔ mɛ ɖé lɛ́ nɔ ɖɔ xó nyanya dó mɛ ɖěvo lɛ́ wú dó ná gǎnjɛwú yěɖée.
“Hwɛhwɛ ɔ, xó nyanya e è ɖɔ dó mɛɖé wú é nɔ ɖe nǔɖé xlɛ́ dó mɛ e ɖɔ é wú. É nɔ ɖe xlɛ́ hwɛhwɛ dó mɛ e ɖo xó ɔ ɖɔ wɛ é wú ɖɔ nǔ mɛ e xó ɖɔ wɛ é ɖe é tɔn nɔ ko ɖo nukún tɔn mɛ su wɛ ɖo ayi gɔngɔn tɔn mɛ. Yě nɔ fúnfún adingbanxó lɛ́ kpé dó ná gǎnjɛwú yěɖée ɖɔ yě kpɔ́n te hú mɛ ɖě lɛ́.”—Phil.
Nǔgbó: A ba kpó a gbɔ kpó ɔ, mɛ ɖěvo lɛ́ ná nɔ ɖɔ xó dó hwi kpó mɛ ɖěvo lɛ́ kpó wú jɛ́n wɛ.
Wɛn ɖagbe ɔ: É ɖó ná zɔ́n bɔ a ná gɔn nukɔn yi ǎ
É ɖo wɛn ɖɔ a kún sixú bló bɔ mɛ lɛ́ ná gɔn xó ɖɔ dó wǔ we bǐ mlɛ́mlɛ́ ó, amɔ̌, a sixú wá gbeta lěe a ná nɔ wa nǔ gbɔn é tɔn kɔn. Ényí a se bɔ mɛ lɛ́ ɖo adingbanxó lɛ́ fúnfún kpé dó wǔ we wɛ ɔ, é hwe bǐ ɔ a sixú wa nǔ we.
NǓ 1TƆN Ɔ: Wɔn ya ná. Hwɛhwɛ ɔ, nǔ ɖagbe hú gǎn e è sixú wa é wɛ nyí ɖɔ è ní wɔn yá nú adingbanxó ɔ kpowun, ɖo tají ɔ, ényí é ma hɛn nǔ káká ɖé gblé ǎ ɔ nɛ́. Zǎn wěɖexámɛ Biblu tɔn élɔ́: “È ma nɔ yá wǔ sin xomɛ ó.”—Nǔnywɛ́tɔ́xó 7:9.
“È fúnfún adingbanxó ɖé dó wǔ ce ɖɔ un ɖo tíntɔ́n xá nyaví ɖé wɛ, un ka mɔ ɛ kpɔ́n lɔ vɔ́vɔ́ ǎ! É hwɛ́n nú mì tawun bɔ un ko nǔ.”—Elise.
“Nyǐkɔ ɖagbe ɖíɖó wɛ nyí alyannú ɖagbe hú gǎn ɔ, bo ná dó hu acɛ nú adingbanxó lɛ́. Ényí è ná bo tlɛ ɖo adingbanxó lɛ́ fúnfún kpé dó wǔ we wɛ bɔ a ka ɖó nyǐkɔ ɖagbe ɖo ta ɔ, mɛ kpɛɖé jɛ́n nɔ ɖi nǔ ná. Ðo kpaa mɛ ɔ, nǔgbó nɔ ɖu ɖ’é jí.”—Allison.
Wěɖexámɛ: Wlǎn (1) nǔ e è ɖɔ dó wǔ we é kpó (2) lěe é bló bɔ nǔ cí nú we é kpó. A yi mlɔ́ ayǐ hǔn, “kɔɖónú [towe] ní ɖɔ xó nú [we],” énɛ́ ɔ, é sixú bɔ wǔ nú we bɔ a ná jó xó dó.—Ðɛhan 4:5.
NǓ 2GƆ́ Ɔ: Yi mɔ mɛ e ɖɔ xó dó wǔ we é. Ðo ninɔmɛ ɖé lɛ́ mɛ ɔ, a sixú mɔ ɖɔ adingbanxó ɔ syɛ́n sɔmɔ̌ b’ɛ byɔ́ ɖɔ a ní ɖɔ xó xá mɛ e ɖɔ é.
“Ényí a yi mɔ mɛ e ɖó adingban dó wǔ we lɛ́ é ɔ, énɛ́ sixú zɔ́n bɔ yě ná mɔ ɖɔ nǔ e è ɖɔ dó mɛɖé wú é nɔ wá yi jɛ tó tɔn mɛ jɛ́n wɛ. Gɔ́ ná ɔ, mi ná sixú ɖɔ xó dó tagba ɔ jí, bɔ é nyɔ́ bló ɔ, mi ná ɖe ɖɛ.”—Elise.
Cóbɔ a ná yi mɔ mɛ e ɖó adingban dó wǔ we é ɖé ɔ, lin tamɛ dó nǔgbódodó Biblu tɔn élɔ́ lɛ́ jí bo kan nǔ e bɔ d’é wú lɛ́ é byɔ́ hwiɖée.
● “Mɛ e ma nɔ kú hǔn bo nɔ se xó cóbó nɔ kɛ nu d’é wú ǎ ɔ, é nɔ ɖe xlonɔ e é nyí ɔ xlɛ́.” (Nǔnywɛ́xó 18:13) ‘Un ka tuun nǔ e jɛ lɛ́ é bǐ dóó a? Mɛ e ɖɔ xó nú mì dó adingbanxó ɔ wú é ka sixú ko mɔ nǔ jɛ nǔ e é se é mɛ nyi do wɛ a?’
● “Ðo gbesisɔmɛ bo ná nɔ ɖótó mɛ, bo ná nɔ yá wǔ ɖɔ xó ǎ, lobo ná nɔ yá wǔ sin xomɛ ǎ.” (Jaki 1:19) ‘Hwenu ɖagbe hú gǎn ɔ ka ɖíe bɔ un ná yi mɔ mɛ e ɖɔ xó ɔ é a? Un ka kú d’é jí ɖɔ un kún ɖó linlin agɔ ó a? É ka ná nyɔ́ hú ɖɔ má yi agbɔ̌n jí hwɛ̌, bónú lěe nǔ cí nú mì é ní to hwíhwɛ́ wɛ a?’
● “Nǔ ɖěbǔ e mi ba ɖɔ gbɛtɔ́ lɛ́ ní wa nú mi é ɔ, mi lɔ ɖó ná wa nú yě lɔ.” (Matíe 7:12, Biblu gbɛ yɔ̌yɔ́ ɔ tɔn) ‘Nú nyi wɛ ko ɖo tɛn tɔn mɛ ɔ, nɛ̌ un ka ná ba ɖɔ é ní wa nǔ xá mì gbɔn? Ninɔmɛ tɛ́ mɛ wɛ un ka ná ba ɖɔ é ní ɖɔ xó ɔ xá mì ɖe? Xógbe tɛ́ lɛ́ é ka ná zán b’ɛ ná w’azɔ̌ hú gǎn?’
Wěɖexámɛ: Cóbɔ a ná yi mɔ mɛ e ɖɔ xó dó wǔ we é hǔn, wlǎn nǔ e a ba ná ɖɔ é. Énɛ́ gúdo hǔn, nɔ te nú aklúnɔzángbla ɖokpó abǐ we, vɔ̌ nǔ e a wlǎn lɛ́ é jí gbɔn bo kpɔ́n ɖɔ é byɔ́ ɖɔ a ní bló hǔzúhúzú ɖé a jí. Gɔ́ ná ɔ, ɖɔ xó dó tito e a bló é jí xá mɛjitɔ́ towe alǒ xɔ́ntɔn e zin é ɖé, bo byɔ́ ɛ ɖɔ é ní ɖe wě xá émí d’é wú.
Nǔgbó: Nǔ gěgé ɖɔhun ɖo gbɛ mɛ ɔ, a sixú ɖ’acɛ dó nǔ e mɛ lɛ́ ná ɖɔ dó wǔ we lɛ́ é jí hwebǐnu ǎ. Amɔ̌, énɛ́ xlɛ́ ɖɔ é ná zɔ́n bɔ a ná gɔn nukɔn yi ǎ!
NǓ E GBƐ̌ TOWE LƐ́ NƆ ÐƆ É
“Adingbanxó ɖé lɛ́ nɔ hwɛ́n nǔɖé ǎ, ɖěvo lɛ́ ka nɔ syɛ́n tawun. Ényí é má hwɛ́n nǔɖé ǎ hǔn, wɔn ya ná kpowun. Amɔ̌, ényí é syɛ́n bo sixú hɛn nyǐkɔ ɖagbe e a ɖó é gblé ɔ, é sixú byɔ́ ɖɔ a ní yi mɔ mɛ e ɖɔ é.”—Brianna.
“Ényí mɛ lɛ́ ɖó adingban dó wǔ we hǔn, hwi lɔ ma ɖó adingban dó s’axɔ́ alǒ ɖɔ xó nyanya dó yě wú ó. Ényí a wa mɔ̌ ɔ, a ná húzú nǔ e a gbɛ̌ wǎn ná é.”—Olivia.
11-17 AOUT
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 26
Nɔ zɔ nú “xlonɔ”
it-2 602 akpá. 1
Jǐ
Hwenu lɛ́. Hwenu tají we wɛ è nɔ mɔ ɖo Akpádídó yíkúngban ɔ jí, yǒzohwenu kpó avivɔ hwenu kpó bɔ è sixú ɖɔ kpó gbe sisɔ kpó ɖɔ yě nɔ te nú alǔun hwenu kpó jǐ hwenu kpó. (Kpɔ́n Ðɛ 32:4; Ha 2:11.) Sín 15 avril jɛ 15 octobre ɔ, jǐ kpɛví ɖé jɛ́n nɔ ja. Jǐ nɔ hán tawun hwenɛ́nu e nǔkúnyiya nɔ bɛ́ é. Nǔnywɛ́xó 26:1 xlɛ́ ɖɔ é kún sɔgbe ɖɔ jǐ ní ja ɖo nǔkúnyiya hwenu ó. (Kpɔ́n 1Sa 12:17-19.) Ðo jǐ hwenu ɔ, jǐ nɔ ɖo jija wɛ gbɛmɛ ǎ, é ja nú hwenu ɖé ɔ, gbɛ mɛ nɔ lɛ́ hɔ̌n ɖo azǎn ɖé lɛ́ jí. Ðó ayǐ mɛ nɔ lɛ́ fá hwenɛ́nu wútu ɔ, è xo jǐ ɔ, è ná sísɔ́. (Ɛsd 10:9, 13) Énɛ́ wú ɔ, bibɛtɛn ɖagbe ɖé nɔ nylá ɖěbǔ ǎ.—Eza 4:6; 25:4; 32:2; Jɔb 24:8.
w87 1/10 19 akpá. 12
Ényí è gbɛ́ nǔ nú mɛ ɔ, sínsɛ́n e è nɔ mɔ ɖ’é mɛ é wɛ nyí fífá
12 É sixú byɔ́ ɖɔ è ní gbɛ́ nǔ nú mɛ ɖé lɛ́ syɛ́nsyɛ́n lěe Nǔnywɛ́xó 26:3 ɖɔ gbɔn é: “Sɔ́ ɔ, lanbá wɛ è nɔ dó xo; tócí ɔ, gan wɛ è nɔ dó nu n’i; xlonɔ ɔ, è ka nɔ ɖó kpo nú éyɛ́ dó nɛgbé.” Hweɖélɛ́nu ɔ, Jexóva jó togun tɔn Izlayɛ́li dó bɔ é se xɔxɔ tagba e é dɔn dó kɔ nú éɖée lɛ́ é tɔn: “Ðó yě fɔ́n gǔ dó xó e Mawu ɖɔ é jí, yě hu tɛ́ nú nǔ e Mawu Ajalɔ̌nlɔn kplɔ́n yě é. Mawu sɔ́ ya dó wa nǔ xá yě, yě ɖo ayǐ jɛ wɛ, mɛɖé ka ɖe bo ná dó alɔ yě ǎ. Aluwɛ énɛ́ ɔ mɛ wɛ yě ɖe, bó sú xó ylɔ́ Mawu Mavɔmavɔ, bɔ é wá hwlɛ́n yě gán sín adǎn e ɖo yě gbo wɛ lɛ́ mɛ.” (Ðɛhan 107:11-13) É ɖo mɔ̌ có, xlonɔ ɖé lɛ́ nɔ syɛ́n ta bo nɔ gbɛ́ nǔgbɛ́númɛ alɔkpa bǐ: “Mɛ e è gbɛ́ nǔ ná ɔ, é nɔ ɖo ta syɛ́n wɛ é ɔ, è nǎ gblé gbɛ dó n’i ɖo nukúnxwixwe ɖokpó mɛ, bɔ ɖě wa gbɔn ná hán.”—Nǔnywɛ́xó 29:1.
it-1 357 akpá. 3
Afɔkponɔ
Lěe è zán gbɔn ɖo nǔnywɛ́xó lɛ́ mɛ é. “Mɛ e sɛ́ xlonɔ dó wɛn dó gbé ɔ, xlohwɛ wɛ élɔ zɛ; é cí mɛ e sɛ́n afɔ éɖée ɔ ɖɔhun [énɛ́ ná zɔ́n bɔ é ná húzú afɔkponɔ]; tagba ɖaxó wɛ é ba nyi ayǐ” wɛ axɔ́sú nǔnywɛ́tɔ́ Salomɔ́ɔ ɖɔ. Nǔgbó ɔ, mɛ e sɔ́ azɔ̌ tɔn lɛ́ dó alɔ mɛ nú xlonɔ ɖé é ɔ, dǎka xo éɖée wú wɛ é ɖe, azɔ̌ tɔn ná kú sé ɖo ali ɖé nu. É ɖo wɛn ɖɔ tito tɔn lɛ́ ná cifo bɔ é ná lɛ́ wa nǔ dó éɖée wú.—Nǔx 26:6.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
it-2 1006 akpá. 3
Xlonɔ
Ma ná xósin xlonɔ “yɛyinɔ ɖɔhun ó,” ɖiɖɔ wɛ è ɖe ɖɔ ényí a zán wlɛnwín xó gblégblé ɖiɖɔ tɔn e é zán é dó ná ɛ xósin ɔ, a ná wa nǔ éɖɔhun. Bo ma ná wá cí éɖɔhun ɖo ali énɛ́ nu ǎ ɔ, è ɖe wě élɔ́ xá mǐ ɖo nǔnywɛ́xó mɛ: “Xlonɔ bɛ́ yɛyinɔ xó tɔn kpan ta we hǔn, ma ná ɛ sin yɛyinɔ ɖɔhun ó.” Ðo alɔ ɖěvo mɛ ɔ, Nǔnywɛ́xó 26:4, 5 xlɛ́ ɖɔ xósin níná xlonɔ “lěe é jɛxá gbɔn é,” énɛ́ wɛ nyí xó e é ɖɔ lɛ́ é gbígbéjé kpɔ́n, bo ɖe xlɛ́ ɛ ɖɔ xlonɔ xó wɛ yě nyí, bo lɛ́ xlɛ́ ɛ ɖɔ gbeta vo sésé kɔn wɛ xó tɔn lɛ́ kplá mɛ yi nɔ hɛn le wá.
KLISÁNWUN GBƐ ZÍNZÁN
6 Ðɛxixo kpo ayi bǐ kpo, Biblu kplɔnkplɔn kpodo tamɛ linlin d’eji kpo nyí nǔ ɖěɖee lɛ́vɔ ɖò taji, bo nɔ zɔ́n bɔ è nɔ kplɔ́n nǔ gbigbɛ́ nú mɛɖesunɔ é. Amɔ̌, enyi Xó Mawu tɔn kpinkplɔn nɔ vɛwǔ nú we ɔ ka ló? Vlafo a nɔ mɔ ɖɔ emi kún sixu kpé nǔ kplɔnkplɔn wu ó. Amɔ̌, hɛn dó ayi mɛ ɖɔ, Jehovah na d’alɔ we enyi a jó hwiɖée dó n’i ɔ nɛ. É sixu d’alɔ we bɔ a na nɔ “ba” Xó tɔn. (1 Pi. 2:2, 3) Nukɔntɔn ɔ, xoɖɛ sɛ́dó Jehovah, bo byɔ ɛ ɖɔ é ni d’alɔ we nú a na tɛ nùɖé lɛ hwiɖée bo na mɔ hwenu dó kplɔ́n Xó tɔn. Enɛ gudo hǔn, wà nǔ sɔgbe kpo ɖɛ e a xò é kpo, vlafo gbɔn táan klewun ɖé zinzan ɖò nùkplɔnkplɔn ɔ kɔn gblamɛ. Hwenu ɖò yiyi wɛ ɔ, nùkplɔnkplɔn ɔ na wá bɔwǔ nú we, bo na lɛ́ víví nú we hugǎn! Nugbǒ ɔ, enyi a nɔ zé hwiɖée bǐ jó nú linlin xɔ akwɛ Jehovah tɔn lɛ ɔ, a na mɔ ɖɔ táan klewun klewun enɛ lɛ na xɔ akwɛ nú we tawun.—1 Tim. 4:15.
18-24 AOUT
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 27
Lěe mǐ nɔ ɖu xɔ́ntɔn nǔgbó lɛ́ sín le gbɔn é
Mɛsɛntɔ́ Jexóva tɔn mɛɖéesɔ́hwetɔ́ lɛ́ nɔ xɔ akwɛ́ n’i
12 Wěɖexámɛ nɔ xɔ akwɛ ɖò mɛɖéesɔ́hwetɔ́ ɖé nukúnmɛ. Mǐ ni jlɛ́ dó nǔɖe wu. Mǐ ni ɖɔ ɖɔ a ɖò kplé Klisanwun tɔn ɖé jí. Hwenu e a ko ɖɔ xó nú nǔɖitɔ́ hatɔ́ gegě gudo é ɔ, ɖokpo ɖò ye mɛ kplá we jɛ zɔ bo ɖɔ nú we ɖɔ nǔɖuɖu ján cí aɖǔ towe mɛ. É ɖò wɛn ɖɔ winnya na hu we. Amɔ̌, ɖɔ e é ɖɔ nú we é ɖó na sù nukún towe mɛ à cé? Nǔgbo ɔ, é na ko jló we ɖɔ mɛɖé ni yawǔ ɖɔ nú we. Ðò ali ɖokpo ɔ nu ɔ, wě e sín hudo mǐ ɖó bɔ nɔví ɖé kpankɔ́n bo ɖè xá mǐ é ɔ, mǐ ɖó na sɔ́ mǐɖée hwe bo yí gbè na. Mǐ ɖó na kpɔ́n mɛ enɛ dó mɔ xɔ́ntɔn mǐtɔn, é nyí kɛntɔ́ ǎ.—Xà Nǔnywɛxó 27:5, 6; Ga. 4:16.
it-2669 akpá. 7
Nɔzo
É ɖo mɔ̌ có, Nǔnywɛ́xó dó wǔsyɛ́n lanmɛ nú mɛ ɖɔ è ní nɔ gbejí, bo ɖeji dó xɔ́ntɔn mɔ̌hun wú lobo ylɔ́ ɛ hwenu e è ná ɖó hudó tɔn dó é: “Ma jó xɔ́ntɔn towe lɛ́ dó ó; ma jó tɔ́ towe xɔ́ntɔn lɛ́ lɔ dó ó. Adǎn gbo we hǔn, ma yi mɛ towe gɔ́n ó, ɖó nɔzo mɛtɔn e sɛkpɔ́ mɛ ɔ nyɔ́ hú mɛ mɛtɔn e lín dó mɛ é.” (Nǔx 27:10) É cí ɖɔ nǔwlántɔ́ ɔ ɖo ɖiɖɔ wɛ ɖɔ è ɖó ná tɛ́ dó xɔ́ntɔn vívɛ́ xwédo ɔ tɔn wú, bo ba alɔdó tɔn hú ɖɔ è ná ba alɔdó nɔví mɛtɔn e ɖo zɔ é tɔn, ɖó bóyá éyɛ́ ná ɖo gbesisɔmɛ alǒ ɖo tɛn ɖagbe mɛ hú gǎn xɔ́ntɔn xwédo ɔ tɔn bo ná d’alɔ mɛ ǎ.
Mɛ wínnyáwínnyá lɛ́ mi, gbɛzán alɔkpa tɛ́ mi ka ná ɖó?
7 Nǔ e gbeta nyanya e kɔn Joasi wá lɛ́ é sixú kplɔ́n mǐ é ɖokpó wɛ nyí ɖɔ, mɛ ɖěɖěe yí wǎn nú Jexóva bo ba ná hɛn xomɛ tɔn hun lɛ́ é wɛ mǐ ná nɔ zun xɔ́ntɔn xá; mɛ énɛ́ lɛ́ ná nɔ d’alɔ mǐ bɔ mǐ ná nɔ wa nǔ ɖagbe lɛ́. É byɔ́ ɖɔ mǐ ní zun xɔ́ntɔn xá mɛ e kpó mǐ kpó ɖó xwe ɖokpó ɔ lɛ́ é kɛ́ɖɛ́ ǎ. Flín ɖɔ Yexoyáda nyí mɛxó nú Joasi flaflá tɔn. Nɔ kan nǔ élɔ́ byɔ́ hwiɖée dó xɔ́ntɔn e a nɔ zun lɛ́ é wú: ‘Yě ka nɔ d’alɔ mì bɔ nǔ e un ɖi nú Jexóva é nɔ lí dǒ a? Yě ka nɔ dó wǔsyɛ́n lanmɛ nú mì bónú má zán gbɛ sɔgbe xá nǔgbódodó Mawu tɔn lɛ́ a? Yě ka nɔ ɖɔ xó dó Jexóva kpó nǔgbó xɔ akwɛ́ tɔn lɛ́ kpó wú a? Yě ka nɔ ɖó sísí nú nǔgbódodó Mawu tɔn lɛ́ a? Nǔ e un nɔ ba ná se lɛ́ é kpowun wɛ yě nɔ ɖɔ nú mì a, alǒ, ényí un zɛ gbě ɔ, yě nɔ kpankɔ́n lobo nɔ ɖe mì dó ali jí?’ (Nǔx. 27:5, 6, 17) Nú è ná ɖɔ xójɔxó ɔ, ényí xɔ́ntɔn towe lɛ́ ma yí wǎn nú Jexóva ǎ ɔ, é byɔ́ ɖɔ a ní kpo ɖo xɔ́ntɔn zun xá yě wɛ ǎ. Amɔ̌, ényí xɔ́ntɔn e a zun lɛ́ é yí wǎn nú Jexóva hǔn, tɛ́ dó yě wú gbánwúngbánwún ɖó hwebǐnu wɛ yě ná d’alɔ we.—Nǔx. 13:20.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
w06 15/9 19 akpá. 12
Nǔ tají e ɖo wěma Nǔnywɛ́xó tɔn mɛ lɛ́ é
Nǔnywɛ́xó 27:21. È sixú tuun mɛ alɔkpa e mǐ nyí é hwenu e è kpa mǐ é. Ényí hwenu e è kpa mǐ é ɔ, mǐ nɔ yi gbe ɖɔ Jexóva wɛ nyí tɔn bɔ mǐ kpé nǔ bǐ wú, bɔ mǐ nɔ lɛ́ ba ná kpo ɖo sínsɛ́n ɛ wɛ ɔ, mǐ nɔ ɖe xlɛ́ ɖɔ mǐ nɔ sɔ́ mǐɖée hwe. Amɔ̌, nú è kpa mǐ ɔ, énɛ́ nɔ zɔ́n bɔ mǐ nɔ jɛ mimɔ jí ɖɔ mǐ hú gǎn mɛ ɖě lɛ́ ɔ, mǐ nɔ ɖe xlɛ́ ɖɔ mɛɖéesɔ́hwe hwedó mǐ.
ZĚ HWIÐÉE BǏ JÓ NÚ MAWUXÓÐIÐƆZƆ́ Ɔ
Ényí xɔ́ntɔn ce wa nǔ nyi do nú mì ɔ ka lo?
Nǔ e a ɖó na tuùn é
Nǔ e a sixu wà é
Nǔ e gbɛ̌ towe lɛ ɖɔ é
Nǔ e a ɖó na tuùn é
● Kancica e gbɛtɔ́ nɔ ɖó é bǐ mɛ wɛ tagba nɔ wá tíìn ɖè. Ðó xɔ́ntɔn towe ɖagbe ɖé, vlafo mɛ e a tlɛ mɔ dó mɔ xɔ́ntɔn towe ɖagbe hugǎn ɔ é nyí hwɛhutɔ́ wutu ɔ, é sixu wà nùɖé alǒ ɖɔ nùɖé nyì dò nú we. É ɖò wɛn ɖɔ hwɛhutɔ́ wɛ hwi lɔmɔ̌ nyí. Enɛ wu ɔ, nú è na ɖɔ xó jɔ xó ɔ, a ka sixu flín hwenu e a jɛ agɔ dó mɛ ɖevo é ɖé à?—Jaki 3:2
● Ɛntɛnɛti sixu zɔ́n bɔ è yawu jɛ agɔ dó we. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, dɔnkpɛvu e nɔ nyí David é ɖɔ: “Enyi a ɖò ɛntɛnɛti jí, bo mɔ fɔtóo ɖěɖee mɛ xɔ́ntɔn towe ɖè ɖò agɔ̌ ɖé sín tɛnmɛ lɛ é ɔ, a sixu jɛ nǔ e wu è ma ylɔ hwɛ d’emɛ ǎ é kanbyɔ hwiɖée jí. A sixu jɛ mimɔ jí ɖɔ é zán emi, bɔ xomɛ na sìn we.”
● A sixu kplɔ́n bá nɔ ɖeɖɛ tagba lɛ.
Nǔ e a sixu wà é
Gbějé hwiɖée kpɔ́n. Biblu ɖɔ: “È ma nɔ yawu sìn xomɛ ó, ɖó mɛ e ma nɔ lin tamɛ ganji ǎ lɛ wɛ ma nɔ lín sìn xomɛ ǎ.”—Nǔnywɛtɔ́xɔ́ 7:9.
“Hweɖelɛnu ɔ a na mɔ ɖò nukɔnmɛ ɖɔ nǔ e wu a ɖò xomɛsin wɛ é kún nyí tagba ɖaxó ɖé ó.”—Alyssa.
Lin tamɛ d’ewu: Nǔ nɔ yawu vɛ́ nú we wɛ à? A ka sixu kplɔ́n bá nɔ myɔ nukún dó nùwanyido mɛ ɖevo lɛ tɔn hú ɖ’ayǐ tɔn à?—Nùnywɛtɔ́xó 7:21, 22.
Ðǒ ayi lè ɖěɖee ɖò hwɛsɔkɛ mɛ mɛ lɛ é wu. Biblu ɖɔ: “Wi e ɖò ta tɔn ɔ wu wɛ é . . . wɔn agɔ e è jɛ dó è lɛ.”—Nùnywɛxó 19:11.
“Enyi è na bo tlɛ wà nǔ nyì dò nú we ɔ, é na nyɔ́ ɖɔ a ni sɔ́ jlǒ dó sɔ́ hwɛ kɛ mɛ, tinmɛ enɛ tɔn wɛ nyí ɖɔ a ni ma kpó ɖò nǔ e mɛ ɔ wà nyì dò nú we lɛ é flín i wɛ, bɔ mɛ ɔ na ɖò kɛnklɛn dó nú we wɛ hwebǐnu ó. Enyi a sɔ́ hwɛ kɛ mɛ hǔn, ma sɔ́ vɔ́ nǔ e jɛ é ɖɔ ɖě ó.”—Mallory.
Lin tamɛ d’ewu: Nǔ e jɛ é ka syɛn sɔmɔ̌ dóó à? A ka sixu sɔ́ hwɛ kɛ mɛ bonu fífá ni dó tíìn à?—Kolosinu lɛ 3:13.
Keya nú mɛ ɖě ɔ. Biblu ɖɔ: “Mɛɖebǔ ni ma nɔ ba ɖagbe éɖesunɔ tɔn ó; loɔ, mɛ ɖokpo ɖokpo ni nɔ ba ɖagbe mɛ ɖě lɛ tɔn.”—Filipunu lɛ 2:4.
“Enyi wanyiyi kpo sísí kpo tíìn ɖò xɔ́ntɔn zunzun ɖé mɛ ɔ, è ɖó na nɔ yawu ɖeɖɛ tagba lɛ, ɖó è xò kàn dó xɔ́ntɔn zunzun enɛ tamɛ wutu. È ko xò kàn dó ta tɔn mɛ, è sɔ́ na ba ɖɔ é ni gblé ǎ.”—Nicole.
Lin tamɛ d’ewu: A ka sixu mɔ nǔ ɖagbe ɖé lɛ ɖò linlin mɛ ɖě ɔ tɔn mɛ à?—Filipunu lɛ 2:3.
Tasuna: Tuùntuùn lee è na ɖu ɖò nǔ e mɛ ɖevo lɛ nɔ wà nyì dò nú mɛ lɛ é jí gbɔn é nyí nǔwukpikpé ɖé bo na d’alɔ mɛ tawun hwenu e è na nyí mɛxo é. Etɛwu a ma ka na kplɔ́n, bá ɖó nǔwukpikpé enɛ dìn ǎ?
Nǔ e gbɛ̌ towe lɛ ɖɔ é
“Nǔ lɛ bǐ jɛn è na mɔ mɛ ɔ, bo ɖɔ gbò dandan ǎ. Enyi un sixu ɖeɖɛ ɖò ayi ce mɛ, bo jó xó dó ɔ, un nɔ wà mɔ̌. Enɛ sixu zɔ́n bɔ fífá nɔ ayǐ, é nyɔ́ hú è na nɔ ɖò nùwanyido klewun klewun lɛ sɔ́ nyì atɛ jí wɛ.”—Kiana.
“Ðò ninɔmɛ ɖokpo ɖokpo mɛ ɔ, un nɔ kanbyɔ nyiɖée ɖɔ, ‘Xó elɔ ka ko syɛn dìn kaka bo na zɔ́n bɔ xɔ́ntɔn mǐtɔn na gblé wɛ à?’ Ðibla nyí ɖò ninɔmɛ lɛ bǐ mɛ ɔ, eǒ wɛ xósin ɔ nɔ nyí.—Treigh.
25- 31 AOUT
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 28
Vogbingbɔn e ɖo nǔnyanyawatɔ́ kpó hwɛjijɔnɔ kpó tɛ́ntin é
w93 15/5 26 akpá. 2
A ka nɔ xwedó Jexóva bǐ mlɛ́mlɛ́ a?
“HWƐJIJƆNƆ nɔ ɖeji dó éɖée wú kinnikínní wínnyáwínnyá ɖɔhun.” (Nǔnywɛ́xó 28:1) Yě nɔ ɖe xlɛ́ ɖɔ émí ɖi nǔ, bo ɖeji bǐ mlɛ́mlɛ́ dó Xó Mawu tɔn wú bɔ awǒvinú ɖěbǔ ná bo ɖo te ɔ, yě nɔ kpankɔ́n bo nɔ yi nukɔn ɖo Jexóva sinsɛn mɛ.
it-1 1197 akpá. 6
Nǔnywɛ́
Mɛ ɖěɖěe dó gǔdo Jɔtɛn ɔ lɛ́ é. Mɛ e nɔ wa nǔ nyi do é nɔ jɛ afɔ tɛ nǔgbódodó Mawu tɔn lɛ́ jí jí ɖo gbeta tɔn lɛ́ kpó nǔ e é nɔ wa lɛ́ é kpó mɛ. (Jɔb 34:27) Mɛ mɔ̌hun nɔ jó ayi tɔn dó bɔ é nɔ tɔ́n nukún i, b’ɛ sɔ́ nɔ ɖ’ayi wú ɖɔ ali nyanya wɛ émí mlɛ́ ǎ, é sɔ́ nɔ ɖó nukúnnúmɔjɛnǔmɛ ǎ. (Ðɛ 36:1-4) É ná bo tlɛ ɖɔ ɖɔ émí ɖo Mawu sɛn wɛ ɔ, sɛ́n gbɛtɔ́ tɔn lɛ́ wɛ é nɔ sɔ́ ɖó aga nú Mawu tɔn lɛ́; é nɔ yí wǎn nú yě hú gǎn. (Eza 29:13, 14) É nɔ ba hwɛjijɔ bo nɔ tínmɛ ɖɔ nǔwiwa émítɔn lɛ́ ɔ, “ayihún” kpowun wɛ (Nǔx 10:23) bɔ xó gblégblé lɛ́ wɛ nɔ tɔ́n sín nu tɔn mɛ, é nɔ húzú kanlinjɔmɔ, xlonɔ káká bo nɔ lin ɖɔ Mawu e è ma nɔ mɔ ǎ é kún ɖ’ayi nǔ jlɔ́jlɔ́ ma wa émítɔn wú ó, cí nǔ ɖɔ nǔwúkpíkpé e Mawu ɖó bo nɔ mɔ nǔ é vɔ́ da ɖɔhun. (Ðɛ 94:4-10; Eza 29:15, 16; Jel 10:21) Ali e é mlɛ́ é kpó nǔwiwa tɔn lɛ́ kpó zɔ́n bɔ é nɔ lín ɖɔ “[Jexóva] ɖě tíin ǎ,” (Ðɛ 14:1-3) lobo nɔ xo Jexóva nyi ‘kɛ́n ɖokpó.’ Ðó nǔgbódodó Mawu tɔn lɛ́ ma nɔ xlɛ́ ali i ǎ wútu ɔ, é sixú nɔ ɖe ɖɛ tagba lɛ́ ganjí ǎ, é nɔ sixú mɔ nǔ lɛ́ ganjí, da nǔ vovo e yě kunkplá lɛ́ é kpɔ́n dó wa gbeta ɖagbe lɛ́ kɔ́n ǎ.—Nǔx 28:5.
it-11195 akpá. 4
Gbejíninɔ
È sixú mlɛ́ gbejíninɔ sín ali bo nɔ jí, é ka ná nyí kpó nǔwúkpíkpé nǔɖagbewiwa tɔn mɛɖésúnɔ tɔn kpó ǎ, loɔ, nǔɖiɖi kpó jiɖe kpó e è ɖó nú Jexóva kpó nǔwúkpíkpé mɛhwlɛ́ngán tɔn Tɔn kpó é kɛ́ɖɛ́ wú wɛ é ná sín. (Ðɛ 25:21) Mawu d’akpá ɖɔ émí ná nyí “gǎglónú” kpó “ahohó” kpó nú mɛ ɖěɖěe nɔ nɔ gbejíninɔ sín ali jí lɛ́ é, lobo ná nya xɛ ɖo yě jí. (Nǔx 2:6-8; 10:29; Ðɛ 41:13) Ba e ba wɛ yě nɔ ɖe ɖɔ nǔ yětɔn ní nyɔ́ Jexóva nukúnmɛ é nɔ zɔ́n bɔ yě nɔ zán gbɛ ɖ’ayijayǐ mɛ, bɔ énɛ́ nɔ hun ali nú yě bɔ yě nɔ zɔn tlélé yi nǔ e ba wɛ yě ɖe é kɔn. (Ðɛ 26:1-3; Nǔx 11:5; 28:18) É ɖo mɔ̌ có, lěe é ɖó linkpɔ́n nú Jɔbu b’ɛ ɖɔ gbɔn é ɔ, nǔjlɔ́jlɔ́watɔ́ sixú se wǔvɛ́ ɖó acɛkpikpa mɛ nyanya lɛ́ tɔn wú bo tlɛ sixú kú yě ɖɔhun, amɔ̌, Jexóva ná gǎnjɛwú ɖɔ émí nɔ tuun gbɛzínzán nǔjlɔ́jlɔ́watɔ́ lɛ́ tɔn ganjí, bo ɖɔ è sixú kú d’é jí ɖɔ gǔ mɛ mɔ̌hun tɔn ná nɔ ayǐ, é ná mɔ fífá ɖo sɔgúdo, bɔ ɖagbe wɛ nyí ajɔ e é ná mɔ é. (Jɔb 9:20-22; Ðɛ 37:18, 19, 37; 84:11; Nǔx 28:10) Lěe é nyí gbɔn nú Jɔbu é ɖɔhun ɔ, gbejíninɔ mɛɖé tɔn wɛ nɔ ɖe nǔ e mɛ ɔ nyí nǔgbó nǔgbó é xlɛ́ bɔ é nɔ jɛxá sísí, é nyí dɔkun tɔn ǎ. (Nǔx 19:1; 28:6) Vǐ ɖěɖěe è jɔ wǔ bɔ yě ɖó mɛjitɔ́ mɔ̌hun lɛ́ é ɔ, è sixú lɛ́ ɖɔ awǎjijɛnɔ wɛ nú yě (Nǔx 20:7), ɖó yě ná ɖu gǔ ɖagbe tɔ́ yětɔn sín kpɔ́ndéwú tɔn, bo nɔ ɖó mǐmá ɖo nyǐkɔ ɖagbe kpó sísí kpó e é ɖó é mɛ.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
w01 1/12 11 akpá. 3
A sixú nyi alɔ nú hǔnzɔn ɖo gbigbɔ lixo
Jiɖiɖe zɛ xwé wú. Gěgé mɛ e nɔ jɛ hǔnzɔn lɛ́ é tɔn nɔ ɖeji ɖɔ émí ɖo ganjí ɖo agbaza mɛ káká jɛ hwenu e yě nɔ bɛ́ é. Hwɛhwɛ ɔ, yě nɔ myɔ́ nukún dó yěɖée gbígbéjé kpɔ́n alǒ dotóoxwé yiyi bónú è ná gbéjé yě kpɔ́n wú, bo tlɛ nɔ ɖɔ slamɛ ɖɔ é kún byɔ́ ó. Mɔ̌ ɖokpó ɔ, mɛ ɖé lɛ́ sixú lín ɖɔ ɖó émí ko nyí klisánwun sín hwenu ɖé wútu ɔ, nǔ ɖě kún sixú jɛ dó émí jí ó. Yě sixú myɔ́ nukún dó yěɖée gbígbéjé kpɔ́n ɖo gbigbɔ lixo wú káká jɛ hwenu e awě ná xo yě dó é. É ɖo tají ɖɔ è ní hɛn wě ɖagbe e Pɔ́lu ɖe xá mɛ dó jiɖiɖe zɛ xwé wú wú é ayi mɛ: “Mi nú mɛ e nɔ lin ɖɔ émí ɖo te é ní cɔ́ éɖée bo ma wá j’ayǐ ó.” Nǔnywɛ́nú wɛ é nyí ɖɔ mǐ ní yí gbe ɖɔ hwɛhutɔ́ wɛ mǐ nyi bo nɔ gbéjé mǐɖée kpɔ́n ɖo gbigbɔ lixo sín hweɖénu jɛ hweɖénu.—1 Kɔlɛ́ntinu lɛ́ 10:12; Nǔnywɛ́xó 28:14.