Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w82 5/1 yitso 14
  • Fa 17: Nyɔŋmɔ Afii Akpe Maŋtsɛyeli Lɛ Ebɛŋkɛ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Fa 17: Nyɔŋmɔ Afii Akpe Maŋtsɛyeli Lɛ Ebɛŋkɛ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1982
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1982
w82 5/1 yitso 14

Yitso 14

Fa 17: Nyɔŋmɔ Afii Akpe Maŋtsɛyeli Lɛ Ebɛŋkɛ

NYƐFEE NYƐHA “MINYƐMIMƐI NƐƐ ATEŊ BIBIOO KOME”

38. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ maŋtsɛ lɛ wiemɔi lɛ tsɔɔ nɔ hewɔ ni “asafo babaoo” ni tamɔ gwantɛŋi lɛ anaa kpɛ amɛhe yɛ eninefɔɔ lɛ hewɔ lɛ mli?

38 Yɛ gbalɛ abɛbua lɛ mli Iɛ, beni Maŋtsɛ lɛ fɔ nine etsɛ “gwantɛŋi” lɛ ni amɛbaŋɔ “maŋtsɛyeli lɛ ni asaa” ato amɛ kɛjɛ jeŋ shishijee lɛ, amɛnaa kpɛ amɛhe. Yesu kɛɛ amɛ akɛ: “Kɛkɛ lɛ jalɔi lɛ aaahere lɛ nɔ amɛaakɛɛ akɛ: Nuŋtsɔ, te gbi ni wɔnao akɛ hɔmɔ miiyeo, ni wɔhao nii oye hu? Aloo akɛ kumai miiyeo, ni wɔhao nɔ ko onu hu? Ni te gbi ni wɔnao akɛ gbɔ jio, ni wɔha obato wɔŋɔɔ? Aloo akɛ onyiɛ yayai ni wɔwoo atade? Asaŋ te gbi ni wɔnao akɛ ohe miiye aloo awoo tsuŋ ni wɔba oŋɔɔ hu? Ni maŋtsɛ lɛ aaahere nɔ ekɛɛ amɛ akɛ: Lɛlɛŋ, miikɛɛnyɛ akɛ: Gbii abɔ kɛ̃ ni nyɛfee nyɛha minyɛmimɛi nɛɛ ateŋ bibioo kome lɛ, minɔŋŋ nyɛfee nyɛha lɛ.”​—Mateo 25:​37-40.

39. Ani nibii kpakpai ni amɛfee amɛha Maŋtsɛ lɛ nɔ adamɔɔ atsɛɔ amɛ “jalɔi” lɛ, aloo mɛni?

39 Nɔ ni sa kadimɔ ji bɔ ni Yesu wieɔ nɛkɛ mɛi ni tamɔ gwantɛŋi nɛɛ ahe akɛ “jalɔi” lɛ. Amɛ jalɛ shihilɛ yɛ ehiɛ lɛ jɛɛɛ nibii kpakpai ni amɛfee amɛha lɛ ni etsiɔ ta lɛ hewɔ. Abuuu nɛkɛ mɛi ni tamɔ gwantɛŋi nɛɛ jalɔi yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛnitsumɔi ahewɔ, taakɛ afeee nakai yɛ 144,000 Kristo hefatalɔi niyelɔi lɛ ahe lɛ. Nɔ titri ni he hiaa lɛ ji odaseyeli ni je kpo kɛtsɔ mɔdɛŋ ni amɛbɔ akɛ amɛaafee nɔ ni amɛbaanyɛ amɛha Kristo taakɛ shihilɛ lɛ aaaŋmɛ gbɛ, ni ji, amɛhemɔkɛyeli yɛ lɛ ni ji Nyɔŋmɔ Mesia loo Kristo lɛ mli. Amɛyoo akɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛbɛ jalɛ ko yɛ amɛmli ni saa Nyɔŋmɔ hiɛ. Yɛ enɛ hewɔ lɛ amɛkɛ amɛhe ha Yesu Kristo, Nyɔŋmɔ Toobi lɛ kpɔmɔ afɔleshaa lá lɛ. (Yohane 1:​29, 36) Bɔni afee ni amɛnu jalɛ shihilɛ yɛ Yehowa Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ, amɛfɔ amɛ okadi atadei lɛ ahe. Agbalaa wɔjwɛŋmɔ kɛbaa enɛ nɔ yɛ Yohane ninaa ni kɔɔ “asafo babaoo” lɛ ahe lɛ mli.

40. Mɛɛ gbɛ nɔ “asafo babaoo” ni jɛ “tooi krokomɛi” lɛ ateŋ lɛ tsuuɔ amɛhe kɛjɛɔ amɛpuemɔ ni ehiii yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ mli, ni amɛkɛ sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ haa yɛ nɛgbɛ, yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

40 Bɔni afee ni eha anɔkwale lɛ aje kpo akɛ asafo babaoo nɛɛ ni tamɔ gwantɛŋi lɛ ji Toobi Yesu Kristo kaselɔi ni amɛji jálɔi yɛ Yehowa Nyɔŋmɔ mumɔŋ sɔlemɔwe lɛ, bɔfo Yohane bɔ sanegbaa ni tee nɔ nɛɛ he amaniɛ yɛ ninaa ni kɔɔ “asafo babaoo” lɛ he lɛ he: “Ni onukpai lɛ ateŋ mɔ kome here nɔ ni ekɛɛ mi akɛ: Mɛi ni wo atadei yɛji nɛɛ, namɛi ni, ni nɛgbɛ amɛjɛ? Ni mikɛɛ lɛ akɛ: Mi-Nuŋtsɔ, bo ole. Ni ekɛɛ mi akɛ: Mɛnɛɛmɛi ji mɛi ni jɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli lɛ, ni amɛfɔ amɛtadei lɛ ahe, ni amɛha eyɛ futaa yɛ toobi lɛ la lɛ mli. No hewɔ ni amɛyɔɔ Nyɔŋmɔ maŋtsɛsɛi lɛ hiɛ, ni amɛjaa lɛ nyɔɔŋ kɛ shwane yɛ esɔlemɔtsu lɛ mli lɛ.” (Kpojiemɔ 7:​13-15) No hewɔ lɛ ehe miihia ni amɛfɔ bɔ ni amɛpuemɔ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ ewo muji ha ni ehiii lɛ yɛ Kristo lá ni efɔse eshwie shi lɛ mli lɛ he kɛtsɔ hemɔkɛyeli ni amɛaana nɔ, kɛfata sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ ni amɛkɛaaha Nyɔŋmɔ yɛ mumɔŋ sɔlemɔwe lɛ kɛtsɔ hegbɛ ni amɛaaná ni amɛkɛtsu enɛ amɛha Toobi Yesu Kristo lɛ nɔ. Belɛ Yesu baanyɛ ewie amɛhe yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ “jalɔi.”

41. (a) Mɛni nɛkɛ “gwantɛŋi” ni ji jalɔi nɛɛ tsɔɔ yɛ parousia lɛ he kɛtsɔ nɔ ni amɛbi shii abɔ akɛ, “Te gbi ni wɔnao?” lɛ nɔ lɛ hewɔ? (b) Yɛ enɛ hewɔ lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ parousia lɛ afee be kpalaŋŋ ko lɛ?

41 Jalɔi ni tamɔ gwantɛŋi nɛɛ miitsɔ nɔ ni amɛkɛɛ shii abɔ akɛ “te gbi ni wɔnao?” beni Maŋtsɛ Yesu Kristo tsi nibii ni ekɛɛ ámɛfee amɛha lɛ lɛ ta lɛ nɔ amɛfee lɛ faŋŋ akɛ, amɛnaaa lɛ yɛ heloo mli. Eji anɔkwale, ejaakɛ akɛni ba ni eba loo parousia ákɛ odehe lɛ ji nɔ ni adesai ahiŋmɛi enaaa, ni amrɔ nɛɛ eji “mɔ ni gbɔmɔ ko gbɔmɔ ko enako lɛ da, ni enyɛŋ lɛ ena hu” hewɔ. E-parousia lɛ loo ba ni eba ni anaaa lɛ lɛ heɔ be kpalaŋŋ ko bɔni afee ni amɛnyɛ amɛfee nibii ni atsiɔ ta lɛ fɛɛ kɛtsɔ mɛi krokomɛi anɔ. Mɛni hewɔ lɛ ji mɔ ni amɛfee nibii ni suɔmɔ yɔɔ mli nɛɛ fɛɛ amɛha lɛ? Yesu tsɔɔ mli:

42. Maŋtsɛ lɛ kɛɔ “gwantɛŋi” lɛ akɛ amɛfee nɛkɛ nibii nɛɛ amɛha lɛ kɛtsɔ namɛi anɔ?

42 “Ni maŋtsɛ lɛ aaahere nɔ ekɛɛ amɛ akɛ: Lɛlɛŋ, miikɛɛnyɛ akɛ: Gbii abɔ kɛ ni nyɛfee nyɛha minyɛmimɛi nɛɛ ateŋ bibioo kome lɛ, mi nɔŋŋ nyɛfee nyɛha lɛ.”​—Mateo 25:⁠40.

43. Namɛi ateŋ shwɛɛnii Maŋtsɛ Yesu Kristo yɔɔ yɛ shikpɔŋ nɔ yɛ eparousia lɛ mIi, ni te ewie amɛhe eha tɛŋŋ yɛ gbi ni ekɛ gbalɛ lɛ haa lɛ kɛ egbohiiashitee gbi lɛ nɔ?

43 Yɛ ba ni eba loo parousia ni anaaa lɛ akɛ Maŋtsɛ ni ta maŋtsɛsɛi nɔ nɛɛ mli lɛ, Yesu Kristo gbɔmɔ Bi lɛ yɛ emumɔŋ nyɛmimɛi lɛ ateŋ shwɛɛnii ko ni anaa amɛ yɛ heloo mli yɛ shikpɔŋ nɔ. Yɛ gbi ni ekɛ gwantɛŋi lɛ kɛ abotiai lɛ ahe abɛbua lɛ ha lɛ nɔŋŋ nɔ Yesu wie nɛkɛ “nyɛmimɛi” nɛɛ ahe be mli ni ekɛɛ akɛ: “Shi nyɛ lɛ, akatsɛnyɛ Rabi; ejaakɛ mɔ kome ji nyɛtsɔɔlɔ (lɛ ji Kristo) ; shi nyɛfɛɛ lɛ, nyɛmimɛi ji nyɛ. Ni nyɛkatsɛa mɔ ko nyɛtsɛ hu yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ; ejaakɛ mɔ kome ji nyɛtsɛ, mɔ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ. Asaŋ akatsɛnyɛ nuŋtsɔmɛi hu; ejaakɛ mɔ kome ji nyɛnuŋtsɔ, lɛ ji Kristo.” (Mateo 23:​8-10) Gbii enumɔ sɛɛ beni ekɛ nakai abɛbua lɛ eha sɛɛ lɛ, Nuŋtsɔ Yesu ni atee lɛ shi lɛ jie ehe kpo etsɔɔ yei komɛi yɛ gbi ni atee lɛ shi kɛjɛ gbohii ateŋ lɛ nɔ ni ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛkashea gbeyei; nyɛyaa ni nyɛyakɛa minyɛmimɛi lɛ, koni amɛya Galilea; ni jɛi amɛaana mi yɛ.”​—Mateo 28:​9,10.

44. (a) Te Yesu wie nɛkɛ nyɛmimɛi nɛɛ ahe etsɔɔ yoo ko yɛ gbi ni atee lɛ shi lɛ nɔ eha tɛŋŋ? (b) Mɛni Hebribii 2:​10-12 kɛɔ yɛ subaŋ ni Yesu hiɛ yɛ nɛkɛ nyɛmimɛi nɛɛ ahe lɛ he?

44 Ejie ehe kpo etsɔɔ Maria Magdaleena ni ewie emumɔŋ nyɛmimɛi lɛ ahe etsɔɔ lɛ akɛ: “Yaa minyɛmimɛi lɛ aŋɔɔ ni oyakɛɛ amɛ akɛ: “Miiya ŋwɛi yɛ mitsɛ kɛ nyɛ hu nyɛtsɛ kɛ mi-Nyɔŋmɔ kɛ nyɛ hu nyɛ-Nyɔŋmɔ lɛ ŋɔɔ.” (Yohane 20:17) Yɛ naagbee lɛ nɛkɛ mumɔŋ nyɛmimɛi nɛɛ ni kɛ Yesu Kristo, amɛ mumɔŋ Nyɛminukpa lɛ baana ŋwɛi anunyam lɛ mli gbɛfaŋnɔ lɛ ayibɔ lɛ baafee 144,000. Niŋmalɔ ni mumɔ yɔɔ enɔ lɛ ma anɔkwale ni eji akɛ Kristo yɛ mumɔŋ nyɛmimɛi nɛɛ anɔ mi yɛ Hebribii 2:​10-12, yɛ nɛkɛ wiemɔi nɛɛ amli: “Ejaakɛ esa lɛ, mɔ hewɔ ni nii fiaa yɔɔ, kɛ mɔ nɔ ni atsɔ ni nii fiaa yɔɔ lɛ, mɔ ni ŋɔɔ bii babaoo kɛbaa anunyam mli lɛ, ákɛ eha amɛ Yiwalaheremɔ Tatsɛnukpa lɛ atsɔ amanehului amli ahi kɛwula shi. Ejaakɛ mɔ ni tsuuɔ mɛi ahe lɛ kɛ mɛi ni atsuuɔ amɛhe lɛ fɛɛ jɛ mɔ kome [Tsɛ lɛ] mli, no hewɔ jɛ ni ehiɛ gbooo akɛ eeetsɛ amɛ nyɛmimɛi lɛ, ni ekɛɛ: ‘Matsi ogbɛi ata matsɔɔ minyɛmimɛi lɛ; asafo lɛ teŋ hu mala majie oyi yɛ.’” Nɛkɛ “nyɛmimɛi” nɛɛ ji Abraham Hebrinyo lɛ “seshi” lɛ mlibii; ni bɔni afee ni eye ebua amɛ kɛya ŋwɛi anunyam mli lɛ, Nyɔŋmɔ Bi ni yɔɔ ŋwɛi lɛ batsɔ gbɔmɔ tamɔ amɛ. No hewɔ lɛ aŋma akɛ:

45. Afee Yesu tamɔ emumɔŋ nyɛmimɛi lɛ yɛ mɛɛ yiŋtoo hewɔ?

45 “Ejaakɛ lɛlɛŋ jeee ŋwɛibɔfoi eyeɔ ebuaa, shi moŋ Abraham seshibii eyeɔ ebuaa; no hewɔ lɛ nibii fɛɛ gbɛfaŋ lɛ, esa akɛ etamɔ enyɛmimɛi lɛ, koni etsɔ mɔbɔnalɔ kɛ anɔkwa osɔfonukpa yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ, koni ekpa maŋ lɛ yi musu.”​—Hebribii 2:​16, 17.

46. Maŋtsɛ Yesu Kristo hiɛ sɔɔ mɛi ni yeɔ buaa namɛi titri, ni mɛni hewɔ?

46 Taakɛ bɔ ni beni Maŋtsɛ Yesu Kristo diɛŋtsɛ yɔɔ shikpɔŋ nɔ akɛ gbɔmɔ ni yeɔ emuu lɛ, ebɔ mɔdɛŋ ni eye ebua emumɔŋ nyɛmimɛi lɛ, nakai nɔŋŋ hu ehiɛ sɔɔ mɛi fɛɛ ni bɔɔ mɔdɛŋ ko akɛ amɛaaye amɛbua emumɔŋ nyɛmimɛi lɛ ni bafeɔ ehefatalɔi niyelɔi yɛ Ŋwɛi lɛ. Nɔ ni nɛkɛ yelikɛbualɔi ni mli hi nɛɛ feɔ “enyɛmimɛi” lɛ, ebuɔ no akɛ lɛ diɛŋtsɛ afeɔ ahaa. Ekɛ mɛi ni kɛ yelikɛbuamɔ nɛɛ haa lɛ toɔ gwantɛŋi ahe. Jeee mɛi ni mli hi loo ejurɔfeelɔi ni amɛji, ni amɛfeɔ mɔ fɛɛ mɔ ejurɔ ni mɔ ni mɔ lɛ ji kɔɔɔ he eko, ni amɛkwɛɛɛ mɛi ahiɛaŋ lɛ hewɔ ajieɔ amɛyi lɛ. Yɛ bei komɛi amli lɛ efɔɔ kaa akɛ mɛi ni ji ejurɔfeelɔi ni tamɔ nakai lɛ sheɔ gbeyei akɛ amɛaafee Kristo mumɔŋ nyɛmimɛi lɛ ejurɔ diɛŋtsɛ yɛ amane ni mɛnɛɛmɛi naa yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ hewɔ. Mɛi ni teɔ shi woɔ Kristo “nyɛmimɛi” lɛ tuɔ amɛhiɛ yɛ mɔbɔnalɛ he okadi ko ni mɔ ko aaajie lɛ kpo atsɔɔ Kristo “nyɛmimɛi” lɛ, amɛkpɛlɛɛɛ nɔ, shi amɛwieɔ amɛshiɔ ni amɛhaa nɛkɛ Kristo “nyɛmimɛi” nɛɛ naa nɔ̃ babaoo diɛŋtsɛ ni amɛwoɔ amɛ tsuŋ po.

47. Taakɛ Yesu wie lɛ, mɛni hewɔ ni “gwaŋtɛŋ” ni ji jalɔi lɛ ayelikɛbuamɔ nitsumɔi lɛ saa ehiɛ jogbaŋŋ lɛ?

47 Shi mɛi ni Yesu, emɔ ni buɔ abɛ lɛ tsɔɔ akɛ amɛji “gwantɛŋi” ni etsɛɔ amɛ “jalɔi” lɛ, jieɔ mɛi amli ní gbeyeishemɔ bɛ mli. Amɛjeɔ gbɛ amɛkɛ nilee feɔ Kristo “nyɛmimɛi” lɛ ekpakpa ejaakɛ amɛle akɛ nakai amɛji. Amɛheɔ amɛyeɔ akɛ nɛkɛ “nyɛmimɛi” nɛɛ miikase Yesu Kristo ni amɛmiitsu nii ni efã amɛ akɛ amɛtsu lɛ. Ni yiŋtoo nɛɛ hewɔ ni amɛyelikɛbuamɔ nitsumɔ ni amɛkɛhaa Kristo nyɛmimɛi lɛ feɔ nɔ ni saa ehia jogbaŋŋ lɛ, ejaakɛ Kristofoi ahenumɔi loo kanyamɔi ji nɔ ni yɔɔ nakai nitsumɔi lɛ amli. Yesu ha bɔ ni enuɔ saji ahe ehaa nɛɛ mli fee faŋŋ kɛha ebɔfoi lɛ, beni ekɛɛ akɛ: “Ejaakɛ mɔ ni eteee shi ewooo wɔ lɛ, efata wɔhe, ejaakɛ mɔ fɛɛ mɔ ni aaaha nyɛ nu kpulu kome nyɛnu yɛ migbɛi anɔ, akɛni Kristo nii ji nyɛ hewɔ lɛ, lɛlɛŋ, miikɛɛnyɛ akɛ, enyɔmɔwoo eŋmɛŋ lɛ.” (Marko 9:​40, 41) “Ni mɔ fɛɛ mɔ ni aaaha mɛi bibii nɛɛ ateŋ mɔ kome nuhɔɔ kpulu kome pɛ enu yɛ kaselɔ gbɛi anɔ lɛ, lɛlɛŋ, miikɛɛnyɛ akɛ, enyɔmɔwoo eŋmɛŋ lɛ gbi ko gbi ko.”​—Mateo 10:⁠42.

AMƐKƐ MITSƐ LƐ “NYƐMIMƐI” NƐ YAFEE EKOME

48. (a) Ani Kristo mumɔŋ nyɛmimɛi ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ tsɔ niiashikpamɔi ni etsɔɔ mli lɛ amli dani 1935 Ŋ.B. shɛ, aloo yɛ esɛɛ? (b) “Gwantɛŋi” ni ye bua lɛ fee nakai kɛ mɛɛ nilee kɛ hiɛsɔɔ?

48 Yinɔsane mli nibii ni aŋmala ashwie shi jieɔ lɛ kpo akɛ yɛ amɛ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ shiɛmɔ kɛ maji lɛ fɛɛ mli gbɔmɛi lɛ kaselɔi afeemɔ kɛbashi afi 1935 Ŋ.B. lɛ mli kɛ esɛɛ fɛɛ lɛ, hɔmɔ kɛ kumai diɛŋtsɛ eye Kristo mumɔŋ “nyɛmimɛi” lɛ, atadei ahe ehia amɛ, amɛtsɔmɔ gbɔi ni amɛbɛ shia, amɛhe eye ni áwo amɛ tsuŋ yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ. Jeee amɛ diɛŋtsɛ amɛ mumɔŋ “nyɛmimɛi” lɛ pɛ ye bua amɛ, shi moŋ mɛi krokomɛi hu ni akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ fɔko amɛ tamɔ Kristo “nyɛmimɛi” lɛ hu efee nakai. Nɛkɛ sɛɛ mli bii nɛɛ efeee enɛ ni amɛleee mɛi ni Kristofoi ni nibii ahe hiaa amɛ ni naa amanehulu nɛɛ ji, kɛ bɔ ni mɛi ni awaa amɛ yi nɛɛ bɛ gbɛi kpakpa lɛ hewɔ. Shi moŋ, nɔ ni kɛ enɛ kpaaa gbee lɛ, amɛyoo akɛ mɛnɛɛmɛi ji Nyɔŋmɔ Mesia maŋtsɛyeli lɛ “bɔfoi,” ni amɛmiisumɔ ni ana yɛ faŋŋ mli akɛ amɛyadamɔ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ masɛi.

49, 50. (a) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ “gwantɛŋi” nɛɛ ni jeee mumɔŋ Israelbii lɛ hereɔ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ lɛ nɔ, ni amɛkɛ amɛhe yabɔɔ namɛi ahe? (b) No hewɔ lɛ abaptisiɔ mɛnɛɛmɛi yɛ namɔ gbɛi amli, ni amɛkɛ amɛhe yakpɛtɛɔ namɛi ahe?

49 No hewɔ lɛ nɛkɛ mɛi ni tamɔ gwantɛŋi nɛɛ jie amɛhemɔkɛyeli ni amɛyɔɔ yɛ Yesu Kristo ákɛ Maŋtsɛ ni yeɔ nɔ lɛ mli lɛ kpo. Amɛnya yɛ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli ni amrɔ nɛɛ ato ama shi lɛ he sanekpakpa lɛ shiɛmɔ lɛ he, ni amɛyasumɔ akɛ amɛkɛ amɛhewalɛ fɛɛ aaafi sɛɛ. Amɛkpɛlɛ Maŋtsɛyeli lɛ “bɔfoi” lɛ kaselɔi afeemɔ nitsumɔ lɛ nɔ, ni abaptisi amɛ yɛ nu mli akɛ Kristo kaselɔi hu, ni miibo etsɔɔmɔi lɛ toi. (2 Korintobii 5:​20; Mateo 24:​14; 28:​19, 20) Yɛ gbɛ ni gbɔmɛi ni tamɔ gwantɛŋi ni jeee mumɔŋ Israelbii nɛɛ etsɔ nɔ kɛjɛ nakai be lɛ mli kɛbashi bianɛ hewɔ lɛ, eha gbalɛ ni yɔɔ Zakaria 2:15 lɛ eba mli yɛ be nɛɛ mli: “Ni jeŋmaji babaoo kɛ amɛhe aaakpɛtɛ Yehowa he yɛ nakai gbi lɛ nɔ, ni amɛaatsɔ mimaŋ; ni mabahi oteŋ.”

50 Nɛkɛ gbɔmɛi ni tamɔ gwantɛŋi ni jɛ “jeŋmaji babaoo,” maji kɛ ŋshɔkpɔi 206 taakɛ akɔntaabuu tsɔɔ kɛbashi bianɛ lɛ anɔ lɛ bafeɔ mɛi ni abaptisiɔ amɛ, ni jeee yɛ gbɔmɔ Bi lɛ kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ gbɛi amli pɛ kɛkɛ, shi moŋ yɛ Tsɛ lɛ, ni ji Bi lɛ Tsɛ lɛ ni ji Yehowa gbɛi amli. Amɛheee Bi lɛ pɛ kɛkɛ amɛyeee ni amɛku amɛhiɛ amɛshwie Tsɛ lɛ nɔ. Jeee akɛ ‘amɛheɔ Nuŋtsɔ Yesu nɔ amɛyeɔ’ koni ahere amɛyiwala kɛkɛ, shi amɛle akɛ ehe miihia hu ni amɛyoo akɛ “mɔ fɛɛ mɔ ni aaabo atsɛ Nuŋtsɔ [Yehowa] lɛ gbɛi lɛ aaahere eyiwala.” (Bɔfoi 16:​31; Bɔfoi 2:​21; Romabii 10:13) No hewɔ lɛ amɛtsɛɔ Yehowa gbɛi lɛ ni abaptisiɔ amɛ yɛ E-gbɛi amli. Amɛkɛ ‘amɛhe bɔɔ,’ amɛjɔɔ amɛhe nɔ amɛha Yehowa bɔni afee ni amɛbatsɔmɔ E-webii. Amɛshĩɔ apasa nyɔŋmɔi ni tsutsu lɛ amɛjɔɔ amɛhe nɔ amɛha amɛ lɛ. (Hoshea 9:10) Amɛkɛ amɛhe kpɛtɛɔ Yehowa Nyɔŋmɔ, Tsɛ lɛ he gbagbalii kɛtsɔɔ Yesu Kristo nɔ ni amɛkuuu amɛsɛɛ dɔŋŋ.

51, 52. (a) Yɛ bɔni abaptisiɔ amɛ nɛɛ hewɔ lɛ, akɛ nɛkɛ “gwantɛŋi” nɛɛ toɔ namɛi ahe yɛ Zakaria 8:​20-23? (b) Namɔ ji “Yudanyo” ni amɔɔ etade naamuu mli lɛ?

51 Afeɔ mɛi ni tamɔ gwantɛŋi nɛɛ ahe mfoniri lolo yɛ Zakaria gbalɛ lɛ mli yɛ amɛhe nɔ ni amɛjɔɔ amɛhaa Yehowa kɛtsɔɔ Kristo nɔ lɛ he mfoniri yɛ nɛkɛ wiemɔi nɛɛ amli: “Bɔ ni Yehowa Zebaot kɛɛ nɛ: “Aaaka he aba mli akɛ majimaji kɛ maji pii amli bii aaaba, maŋ kome mli bii aaatee maŋ kroko mli ayakɛɛ akɛ: Nyɛhaa wɔyaa wɔyakpaa Yehowa fai, ni wɔyatao Yehowa Zebaot sɛɛ gbɛ! Mi hu matee! Ni majimaji pii kɛ jeŋmaji ni he wa aaaba abatao Yehowa Zebaot sɛɛ gbɛ yɛ Yerusalem, ni amɛaakpa Yehowa fai. Bɔ ni Yehowa Zebaot kɛɛ nɛ: Nakai gbii lɛ amli lɛ aaaba mli akɛ hii nyɔŋma ni jɛ jeŋmaji anɔ wiemɔi sɔrɔtoi fɛɛ mli aaamɔ Yudanyo kome atade naamuu mli, amɛaakɛɛ: Wɔkɛnyɛ aaatee; ejaakɛ wɔnu akɛ Nyɔŋmɔ kɛnyɛ yɛ!”​—Zakaria 8:​20-23.

52 Yɛ gbalɛ nɛɛ mlibaa mli lɛ, nuu ni nɛkɛ hii ni jɛ “jeŋmaji anɔ wiemɔi sɔrɔtoi fɛɛ mli” lɛ aaamɔ etade naamuu mli lɛ ji mumɔŋ Yudanyo, ni ji, mumɔŋ Israelbii 144,000 ni awie amɛhe yɛ Kpojiemɔ 7:​4-8, dani bɔfo Yohane na ninaa ni kɔɔ “asafo babaoo” ni anyɛɛɛ akane amɛ ni amɛmli bii lɛ jɛ “jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ akutsei kɛ maji kɛ majianɔ wiemɔi amli” lɛ ahe lɛ.

53. (a) Yɛ mɛɛ afi mli titri nɛkɛ “hii nyɔŋma” ni wieɔ jeŋmaji anɔ wiemɔi sɔrɔtoi lɛ emɔ mumɔŋ Yudanyo atade naamuu mli? (b) Mɛɛ gbɛi ni haa amɛfeɔ sɔrɔto ekɛbɔ nɛkɛ mumɔŋ Yudafoi nɛɛ yɛ nakai afi lɛ mli?

53 Yɛ ba ni Maŋtsɛ Yesu Kristo eba loo eparousia lɛ mli wɔyɔɔ kɛjɛ afi 1914 Ŋ.B. nɛɛ hewɔ lɛ, nɛkɛ mumɔŋ Yudafoi nɛɛ ateŋ shwɛɛnii fioo ko pɛ yɔɔ heloo mli yɛ shikpɔŋ nɔ. Titri lɛ kɛjɛ afi 1935 kɛbaa, yɛ be mli ni abayoo mɛi ni feɔ “asafo babaoo” ni ji Nyɔŋmɔ kɛ Toobi lɛ yijielɔi lɛ asɛɛ dani “hii nyɔŋma” ni jɛ majianɔ wiemɔi sɔrɔtoi amli lɛ je shishi amɛba amɛhe shi tamɔ amɛmiimɔ mɔ ko atade naamuu mli, ni amɛtu amɛhe amɛha akɛ amɛkɛ mumɔŋ Yudafoi lɛ aaaya Yehowa Zebaot jamɔ he lɛ. Yɛ nakai afi ni ji 1935 mli lɛ, no mli lɛ mumɔŋ Israelbii lɛ ehiɛ Biblia mli gbɛi ni ji “Yehowa Odasefoi” lɛ afii ejwɛ no hewɔ lɛ tɔmɔ ko bɛ nɔ̃ Kristofoi ni amɛji lɛ he.

54. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ anɔkwale ni eji akɛ nɛkɛ “gwantɛŋi” nɛɛ kɛ amɛhe yabɔɔ Yehowa he ni amɛtaoɔ ni amɛja lɛ lɛ ji nɔ ko ni agba afɔ shi yɛ Yesaia 2:​2-4?

54 Anɔkwale ni eji akɛ yɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ gbɔmɛi pii ni jeee shwɛɛnii ni ji mumɔŋ Yudafoi loo Israelbii lɛ ateŋ mɛi komɛi kɛ amɛhe baaha Yehowa ákɛ Nyɔŋmɔ yɛ henɔjɔɔmɔ mli ni amɛtao akɛ amɛaaja lɛ yɛ emumɔŋ sɔlemɔwe lɛ ji nɔ ko ni agba afɔ shi yɛ nɛkɛ gbalɔ Yesaia wiemɔi ni ŋɔɔ nɛɛ amli: “Ni aaaba mli akɛ naagbee gbii lɛ amli lɛ, Yehowa we lɛ gɔŋ lɛ aaama shi yɛ gɔji lɛ ayiteaŋ, ni aaawo enɔ fe gɔŋkpɔi lɛ; ni jeŋmaji fɛɛ aaaho kɛaaba he; ni majimaji pii aaatee ayakɛɛ akɛ: Nyɛbaa ni wɔyakwɔa Yehowa gɔŋ lɛ, kɛya Yakob Nyɔŋmɔ lɛ we lɛ, koni etsɔɔ wɔ egbɛi lɛ, ni wɔnyiɛ etempɔŋi lɛ anɔ! Ejaakɛ mla lɛ, Zion ebaajɛ, ni Yehowa wiemɔ lɛ, Yerusalem ebaajɛ. Ni eeekojo jeŋmaji lɛ ateŋ, ni eeeka maji babaoo; ni amɛkɛ amɛklaŋtei aaasɔ kɔii ni amɛkɛ amɛkpɔlɔi hu aaasɔ adedai. Jeŋmaŋ ko woŋ klaŋte nɔ eshiŋ jeŋmaŋ ko, ni amɛkaseŋ tawuu dɔŋŋ.”​—Yesaia 2:​2-4.

55. (a) Yɛ gbalɛi nɛɛ ni yaa nɔ nɛɛ hewɔ lɛ, mɛni ji nɔ ni haa mɔ ko feɔ “gwantɛŋ” ni yɔɔ “jalɛ” shihilɛ yɛ Nyɔŋmɔ kɛ Kristo hiɛ? (b) Amɛwóɔ Yehowa jamɔ lɛ nɔ grɔŋŋ kɛyashɛɔ nɛgbɛ?

55 Kɛji akɛ wɔsusu nɛkɛ Biblia mli gbalɛi ni baa mli yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ be nɛɛ mli lɛ fɛɛ he, yɛ Kristo ba ni eba loo parousia nɛɛ mli lɛ kɛ Yesu abɛbua ni kɔɔ gwantɛŋi lɛ kɛ abotiai lɛ ahe lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔna? Enɛ: ákɛ ejeee sane ko ni ji le ni aleee kɛ heniianaa nɔ kɛkɛ ni atsɔɔ afeɔ Kristo mumɔŋ nyɛmimɛi lɛ ekpakpa lɛ ji nɔ ni feɔ mɔ ko “gwantɛŋ” ni hiɛ jalɛ shidaamɔ yɛ Nyɔŋmɔ kɛ e-Mesia Maŋtsɛ lɛ hiɛ. Mɛi ni jɛ “gwantɛŋi” kuu lɛ mli lɛ le nɔ ni amɛfeɔ lɛ, eyɛ mli akɛ amɛkɛ amɛhiŋmɛi diɛŋtsɛ nɛɛ enaaa Maŋtsɛ ni yeɔ nɔ lɛ, gbɔmɔ Bi lɛ. Amɛkɛ bulɛ haa emumɔŋ “nyɛmimɛi” lɛ, kɛhaa ‘enyɛmimɛi nɛɛ ateŋ bibioo kome po,’ ni yɛ yiŋtoo nɛɛ hewɔ lɛ amɛbɔɔ mɔdɛŋ koni amɛye amɛbua amɛ, jeee yɛ heloo gbɛfaŋ, yɛ gbɔmɔtsoŋ pɛ kɛkɛ, shi moŋ yɛ mumɔŋ kɛtsɔ amɛhe ni amɛkɛbɔɔ amɛhe kɛyashiɛɔ “maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa nɛɛ” lɛ kɛ agbɛnɛ yɛ Biblia tsɔɔmɔ he nitsumɔ ni nɔ ni jɛɔ mli baa ji Kristo kaselɔi afeemɔ lɛ. Amɛle akɛ Kristo “nyɛmimɛi” lɛ wó Yehowa jamɔ lɛ nɔ fe nɔ fɛɛ nɔ, ni amɛkɛ amɛhe bɔɔ mɛnɛɛmɛi ahe kɛyaa Yehowa mumɔŋ sɔlemɔwe lɛ koni amɛyaja lɛ, ni ana taomɔ nii ni nɔ kwɔlɔ lɛ yɛ amɛhe.

56. Mɛni ji nɛkɛ “gwantɛŋi” nɛɛ ashidaamɔ yɛ ta ni amɛkɛ Kristo “nyɛmimɛi” lɛ aaawu yɛ nibii ni gbálaa mɛi amli lɛ ahe? (b) Amɛhalaa akɛ amɛaatsɔmɔ nanemɛi ananemɛi, ni te amɛhiɛɔ amɛ “atadei” lɛ amɛhaa tɛŋŋ?

56 Akɛni mɛi ni tamɔ gwantɛŋi lɛ miisumɔ ni amɛye amɛbua ni amɛfee Kristo mumɔŋ “nyɛmimɛi” lɛ ejurɔ hewɔ lɛ, amɛkɛ amɛ beee yɛ gbɛ ko gbɛ ko kwraa nɔ, yɛ maŋ, weku, akutso, maŋkwramɔ, hewolo nɔ su, kusum loo wiemɔ hewɔ. Amɛkɛ Kristo “nyɛmimɛi” lɛ feɔ ekome kɛdamɔɔ shi ni amɛkɛ amɛhe wooo jeŋ ni akɛ tawuunii ewula lɛ babaoo nɛɛ basabasafeemɔ, nifitemɔ, naataomɔi ni shwieɔ lá shi babaoo nɛɛ mli. Amɛbaasumɔ ni amɛkɛ Kristo “nyɛmimɛi” ni “jɛɛɛ je lɛ mli” lɛ afee amɛnanemɛi moŋ fe ni amɛaana je lɛ kɛbɔɔ mli ŋɔɔmɔ. (Yohane 17:​14, 16; Yakobo 4:⁠4) No hewɔ lɛ amɛhalaa akɛ amɛkɛ Kristo nyɛmimɛi lɛ aaana nɔ̃ yɛ jeŋ ni nyɛɔ amɛ nɛɛ dɛŋ bɔni afee ni amɛhiɛ emuu ni amɛyeɔ amɛhaa Nyɔŋmɔ akɛ Kristofoi lɛ mli ni amɛtsɔɔ akɛ amɛji Kristo kaselɔi diɛŋtsɛ. Amɛhaa amɛ “atadei” lɛ ahe yɛɔ futaa yɛ Kristo lá lɛ mli.

57. (a) Te Zakaria 8:23 kɛ Yudafoi kɛ mɛi ni jeee Yudafoi ni ji jalɔi lɛ ayibɔ lɛ mlijaa to he eha tɛŋŋ? (b) Yɛ afi 1935 Ŋ.B. lɛ, no mli lɛ te je lɛ mli nyɔŋmɔi ajalɔi ayifalɛ yɔɔ tɛŋŋ kɛ akɛto Yehowa Odasefoi enyiɛ he?

57 Yɛ anɔkwale ni eji akɛ Zakaria 8:23 gba akɛ “hii nyɔŋma ni jɛ jeŋmaji anɔ wiemɔi sɔrɔtoi fɛɛ mli aaamɔ” mumɔŋ Yudanyo loo mumɔŋ Israelnyo atade naamuu mli lɛ tsɔɔ akɛ nɛkɛ gbɔmɛi ni eba amɛ diɛŋtsɛ amɛhe shi ni jɛ jeŋmaji fɛɛ mli lɛ ayi baafa fe mumɔŋ Yudafoi loo Israelbii ni ji shwɛɛnii lɛ. Kɛ aja mli ni akɛmiito he lɛ, etamɔ nyɔŋma kɛha ekome. Enɛ eba mli momo po kɛjɛ afi 1935 ŋ.B. Yɛ nakai afi ni sa kadimɔ waa lɛ mli lɛ, abu naa akɛ jamɔ kui ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ ayifalɛ, Kristofoi kɛ mɛi ni jeee Kristofoi lɛ feɔ 1,849,185,359. (The World Almanac and Book of Facts, kɛha 1936, ni New York World- Telegram, fee, baafa 419) Yɛ nakai afi lɛ nɔŋŋ mli lɛ Yehowa odasefoi ni buɔ amɛshiɛmɔ nitsumɔ lɛ he akɔntaa yɛ jeŋ fɛɛ lɛ shɛɛɛ 60,000. Nɛgbɛ ji he ni jeŋ gbɔmɛi ayifalɛ etee nɔ eyashɛ kɛjɛ nakai be lɛ mli?

58. Kɛjɛ 1935 kɛbaa nɛɛ, jeŋ jamɔi amli bii ayifalɛ lɛ etee hiɛ kɛyashɛ nɛgbɛ, kɛ jeŋ gbɔmɛi ayifalɛ fɛɛ?

58 Taakɛ The 1973 Almanac and Book of Facts lɛ tsɔɔ yɛ baafa 343 lɛ, atsɔɔ akɛ mɛi ni ji Nyɔŋmɔjalɔi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ shɛɔ 2,661,120,100. Enɛ tsɔɔ akɛ je lɛŋ fɛɛ jamɔi ayifalɛ lɛ ekuko ebɔko he kɛjɛ afi 1935 kɛbashi 1973. Shi, yɛ jeŋ gbɔmɛi ayifalɛ fɛɛ gbɛfaŋ lɛ, nɔ ni asusu akɛ yifalɛ lɛ ji yɛ 1935 lɛ ji nɔ ni akɛha, ni tsakemɔ ko baaa mli yɛ afi 1927 nɔ̃ ni ji,1,960,000,000 lɛ mli. Taakɛ The 1973 World Almanac and Book of Facts lɛ tsɔɔ yɛ baafa 206 lɛ, jeŋ gbɔmɛi ayifalɛ ni asusuɔ lɛ ji 3,631,797,000. No hewɔ lɛ jeŋ gbɔmɛi ayifalɛ lɛ lɛ ekuuu ebɔɔɔ he kɛjɛ 1935 kɛbashi 1973.

59. Yehowa Odasefoi ayifalɛ tee hiɛ kɛyashɛ nɛgbɛ yɛ 1971/1972 sɔɔmɔ afi lɛ mli?

59 Shi Yehowa Odasefoi ayifalɛ lɛ hu? Amɛsɔɔmɔ afi lɛ jeɔ shishi September 1, daa kalanda afi. No hewɔ lɛ, yɛ 1971/1972 sɔɔmɔ afi lɛ mli lɛ, mɛi ni kɛ amɛhe ebɔ Yehowa Odasefoi ahe ni amɛkɛ amɛhe woɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli daa ni abu amɛhe akɔntaa lɛ ji 1,596,442, kɛ aja mli, eyɛ mli akɛ yɛ nakai sɔɔmɔ afi lɛ mli lɛ ana Maŋtsɛyeli jajelɔi ni fa fe fɛɛ ni yashɛ 1,658,990. Mɛɛ yifalɛ po enɛ damɔ shi kɛha kɛ akɛto Yehowa Odasefoi ni shiɛɔ yɛ nakai be lɛ mli lɛ ayifalɛ yɛ 1935 he lɛ!

60. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ atsɔ ale amɛteŋ mɛi abɔ ni ji mumɔŋ Yudafoi? (b) Mɛni ji nɔ ni wɔkadiɔ yɛ gbɔmɛi ni yaa Yehowa mumɔŋ sɔlemɔwe lɛ ni amɛyaja lɛ he yɛ enɛɛmɛi fɛɛ mli? (d) No hewɔ lɛ, mɛɛ be ni he hiaa waa mli wɔyɔɔ nɛɛ?

60 Shi mɛi enyiɛ fata nɛkɛ Kristofoi odasefoi nɛɛ ahe ni ji mumɔŋ Yudafoi? Mɛi 10,350 pɛ. Mɛnɛɛmɛi jie amɛhe kpo akɛ mumɔŋ Israelbii kɛtsɔ Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛnaashi Niyenii ni ayeɔ lɛ daa afi kɛ aboloo kɛ wein ni amɛna eyeli kɛ enumɔ mli gbɛfaŋnɔ yɛ March 29, 1972 lɛ nɔ, ni yɛ nɛkɛ gbijurɔyeli nɛɛ shishi lɛ, mɛi ni ba yɛ jeŋ fɛɛ lɛ shɛɔ 3,662,407. Yɛ shikpɔji kɛ ŋshɔkpɔi 206 ni Yehowa odasefoi Kristofoi shiɛɔ yɛ nakai be lɛ mli lɛ anɔ lɛ, no mli ayɛ asafoi 28,407 ni miitsu nii. Mɛni ji nɔ ni wɔkadiɔ kɛjɛɔ enɛ mli? Enɛ: ákɛ yɛ Kristo parousia (ba ni eba) ni anaaa lɛ nɛɛ mli lɛ, abua “asafo babaoo” ni ji gbɔmɛi ni tamɔ gwantɛŋi anaa kɛjɛ jeŋmaji, akutsei, kɛ majianɔ wiemɔi fɛɛ mli kɛtee Maŋtsɛ lɛ ninejurɔ nɔ ni amɛkɛ amɛhe eyabɔ shwɛɛnii fioo ni ji mumɔŋ Israelbii lɛ ahe kɛmiiya Yehowa mumɔŋ sɔlemɔwe lɛ koni amɛyaja Lɛ akɛ Nyɔŋmɔ. Enɛ ji “okadi” lɛ he nɔ ko ni sa kadimɔ jogbaŋŋ ni tsɔɔ akɛ Nuŋtsɔ Yesu parousia loo “ba ni eba” ni anaaa lɛ lɛ miiya nɔ, ni ákɛ “nibii agbɛjianɔtoo lɛ naagbee” lɛ mli wɔyɔɔ nɛɛ.​—Mateo 24:​3, NW.

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje