Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w81 2/1 yitso 3 bf. 18-23
  • Afii Akpe Lɛ He Ninaa Lɛ Mli Ŋɔɔmɔ Ni Wɔɔna

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Afii Akpe Lɛ He Ninaa Lɛ Mli Ŋɔɔmɔ Ni Wɔɔna
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1981
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • SHIKPƆŊ LƐ NƆYELƆI KƐHA AFII AKPE
  • “AKƐ LEMA FOLƆ AMƐYII”
  • “KLƐŊKLƐŊ SHITEE LƐ”
  • Onufu lɛ Yitso ni Ajwaraa
    Kpojiemɔ—Enaagbee Kwraa lɛ Ebɛŋkɛ!
  • Maŋtsɛyeli Lɛ Kɛ​—Gbohiiashitee Hiɛnɔkamɔ Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1982
  • Fa 5: Nyɔŋmɔ Afii Akpe Maŋtsɛyeli Lɛ Ebɛŋkɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1981
  • Gbɛjianɔ Ni Atoɔ Bianɛ Ahaa Afi Akpe Ni Baaba Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1989
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1981
w81 2/1 yitso 3 bf. 18-23

YITSO 3

Afii Akpe Lɛ He Ninaa Lɛ Mli Ŋɔɔmɔ Ni Wɔɔna

1, 2. (a) Ani abaashɔ̃ wɔ shikpɔŋ lɛ yɛ Harmagedon ta lɛ mii? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ átsɔɔ enɛ yɛ nɔ ni afeɔ Satan kɛ edaimonioi lɛ yɛ enɛ sɛɛ lɛ mli?

1 ASHIŊ wɔshikpɔŋ kutruku nɛɛ ni etsɔ lamlu kɛ lasu kɛtsɔ sha ni aaasha yɛ “Nyɔŋmɔ Ofe lɛ gbi wulu lɛ nɔ ta” lɛ mii yɛ Harmagedon lɛ hewɔ. Anaa enɛ kɛjɛɔ nɔ ni baa Satan Abonsam nɔ yɛ ta lɛ sɛɛ nɔŋŋ lɛ mli. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Ejaakɛ anaa lɛ kɛ edaimonioi bɔfoi yɛ wala mli yɛ shikpɔŋ nɔ, yɛ heni ashwie amɛ kɛba yɛ amɛ nɔ kunim ni aye yɛ ta ni ba ŋwɛi yɛ Nyɔŋmɔ Mesia maŋtsɛyeli lɛ fɔmɔ yɛ ŋwɛi lɛ sɛɛ lɛ hewɔ. Ashɛ Satan kɛ edaimonioi lɛ kɛba shikpɔŋ nɔ heko, koni atsi amɛnaa yɛ jɛmɛ “be fioo.” (Kpoj. 12:​7-13) Akɛni atsi amɛnaa yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ yɛ “Nyɔŋmɔ Ofe lɛ gbi wulu lɛ nɔ ta” lɛ mli fɛɛ hewɔ lɛ, esa ni Nyɔŋmɔ bɔfo lɛ aba shikpɔŋ nɔ ni ebatsu nii eshi amɛ ekoŋŋ. Wɔkaneɔ enɛ yɛ nɔ ni Yohane ŋma yɛ ninaa lɛ mli lɛ:

2 “Ni mina bɔfo ko miikpeleke shi kɛmiijɛ ŋwɛi, ni ehiɛ bu kwɔŋkwɔŋ lɛ naa samfei lɛ kɛ kɔsɔŋkɔsɔ kpeteŋkpele ko yɛ edɛŋ. Ni emɔ drako lɛ, blema onufu lɛ ni ji diabolo (Abonsam) kɛ Satan lɛ, ni efilɛ afii akpe, ni eŋɔ lɛ ewo bu kwɔŋkwɔŋ lɛ mli, ni eŋa eyi ni esɔo naa, koni ekashishiu jeŋmaji lɛ dɔŋŋ kɛyashi be yinɔ ni aaagbe afii akpe lɛ naa; ni no sɛɛ lɛ ja afɛne lɛ be fioo ko.”​—Kpoj. 20:​1-3.

3. Ani Satan Abonsam pɛ ji mɔ ni akɛ Iɛ woɔ bu kwɔŋkwɔŋ lɛ mli, ni mɛɛ tawuu ni ekɛbaa sɛɛ foɔ yɛ enɛ hewɔ?

3 Beni ashwie Satan Abonsam kɛjɛ ŋwɛi lɛ, ashwie edaimonioi bɔfoi lɛ hu afata ehe ni atsi amɛnaa awo wɔshikpɔŋ nɛɛ he ko. No hewɔ lɛ nɔ ni afeɔ amɛnɔyelɔ lɛ kɔɔ amɛhe. Amɔɔ amɛ, akɛ kɔsɔŋkɔsɔ fimɔɔ amɛ ni akɛ amɛ kɛ Satan Abonsam woɔ bu kwɔŋkwɔŋ lɛ mli afii akpe. Jeee akɛ enɛ kɛ shishiumɔ ni amɛshishiuɔ jeŋmaji lɛ baa naagbee pɛ kɛkɛ, shi moŋ ekɛ ta ni amɛwuɔ amɛshiɔ Nyɔŋmɔ Mesia maŋtsɛyeli lɛ niyelɔi ni ji shwɛɛnii ni ji Kristofoi ni amɛshwɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ baa naagbee Kpojiemɔ 12:​13, 17 kɛɔ wɔ enɛ, akɛ: “Ni beni drako lɛ na akɛ ashɛ lɛ afɔ shikpɔŋ lɛ, etiu yoo lɛ ni fɔ nuu [ni damɔ shi kɛha Nyɔŋmɔ Mesia maŋtsɛyeli ni yɔɔ ŋwɛi] lɛ. Ni drako lɛ mli fu yoo lɛ, ni eyiŋ etee ni ekɛ yoo lɛ seshibii ni eshwɛ ni yeɔ Nyɔŋmɔ kitai lɛ anɔ ni amɛhiɛ Yesu Kristo odase lɛ ayawu.”

4, 5. (a) Ani nakai ta lɛ gbeɔ Maŋtsɛyeli lɛ mli shwɛɛnii lɛ kɛ “asafo babaoo” lɛ fɛɛ, ni mɛɛ odaseyeli wɔyɔɔ yɛ enɛ he? (b) Belɛ Satan ni akɛ Iɛ woɔ bu kwɔŋkwɔŋ lɛ mli lɛ jieɔ namɛi kɛjɛɔ shikpɔŋ lɛ nɔ?

4 Nɛkɛ abonsamii ata nɛɛ nyɛɛɛ agbe Maŋtsɛ lɛ niyelɔi ni ji shwɛɛnii lɛ ni yeɔ Nyɔŋmɔ kitai lɛ anɔ ni yeɔ e-Bi, Yesu Kristo he odase lɛ fɛɛ. Enyɛɛɛ egbe “asafo babaoo” lɛ ni kpɛlɛɔ Mesia Yesu he odaseyeli nɛɛ nɔ ni jɛɔ shikpɔŋ lɛ nɔ jeŋmaji fɛɛ mli baa ni amɛkɛ amɛhe bɔɔ Maŋtsɛyeli lɛ mli shwɛɛnii lɛ ni jaa Yehowa Nyɔŋmɔ yɛ emumɔŋ sɔlemɔwe lɛ ahe lɛ. Be mli ni eyeɔ bɔni amɛje mli lɛ he odase lɛ, Kpojiemɔ 7:​9-15 kɛɔ yɛ nɛkɛ “‘asafo babaoo” ni jɛ akutsei kɛ maji kɛ majianɔwiemɔi fɛɛ mli lɛ ahe akɛ: “Mɛnɛɛmɛi ji mɛi ni jɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli lɛ, ni amɛfɔ amɛtadei lɛ ahe, ni amɛha eyɛ futaa yɛ Toobi lɛ la lɛ mli. No hewɔ ni amɛyɔɔ Nyɔŋmɔ maŋtsɛsɛi lɛ hiɛ, ni amɛjaa lɛ nyɔɔŋ kɛ shwane yɛ esɔlemɔtsu lɛ mli lɛ; ni mɔ ni ta maŋtsɛsɛi lɛ nɔ lɛ baashi ebuu lɛ eto amɛnɔ.”

5 No hewɔ lɛ Satan kɛ edaimonioi bɔfoi lɛ ni aaatsi amɛnaa yɛ bu kwɔŋkwɔŋ lɛ mli lɛ shiii shikpɔŋ lɛ amaŋfɔ ni adesa ko kwraa bɛ nɔ. Bu kwɔŋkwɔŋ lɛ mli ni akɛ amɛ woɔ lɛ jieɔ Satan Abonsam kɛ edaimonioi bɔfoi lɛ kɛjɛɔ shihilɛ mli, shi jeee Maŋtsɛyeli lɛ mli shwɛɛnii lɛ kɛ “asafo babaoo” lɛ. Amɛbaatsɔmɔ tamɔ nɔ ni ‘amɛbɛ’ yɛ nɛkɛ amɛ tsuŋwoo afii akpe nɛɛ mli.​—Okɛto Kpojiemɔ 17:8 he.

SHIKPƆŊ LƐ NƆYELƆI KƐHA AFII AKPE

6. Bu kwɔŋkwɔŋ lɛ mli ni akɛ Satan woɔ lɛ teeɔ mɛɛ sanebimɔ ni kɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔyeli he lɛ shi?

6 Satan Abonsam efeŋ adesai aje lɛ nɔyelɔ aloo nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ “nyɔŋmɔ” dɔŋŋ. (Yoh. 12:​31; 14:​30; 16:​11; 2 Kor. 4:⁠4) Belɛ namɔ baaye shikpɔŋ ni gbɔmɛi yɔɔ nɔ lɛ nɔ yɛ afii akpe ni Satan Abonsam “bɛ” ni eho bu kwɔŋkwɔŋ lɛ mli lɛ?

7. Mɛni ji nɔ ni Yohane na yɛ ninaa mli ni haa sanebimɔ nɛɛ hetoo?

7 Bɔfo Yohane na mɔ ni akɛ shikpɔŋ lɛ nɔ yeli baawo edɛŋ yɛ ninaa mli. Ekɛɔ akɛ: “Ni mina maŋtsɛsɛii, ni amɛhe amɛtara nɔ, ni aŋɔ kojomɔ aha amɛ, kɛ mɛi ni afolɔ amɛyii yɛ Yesu odaseyeli lɛ kɛ Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ hewɔ lɛ asusumai lɛ, kɛ mɛi ni jako kooloo lɛ loo emaga lɛ ni amɛheko ekadi lɛ yɛ amɛhiɛŋtsei anɔ loo amɛdɛŋ lɛ; ni amɛhiɛ kamɔ ni amɛkɛ Kristo ye maŋtsɛ afii akpe. Shi gbohii ni eshwɛ lɛ ahiɛ nako atsɛ̃ kɛyashi beyinɔ ni aaagbe afii akpe lɛ naa. Enɛ ji klɛŋklɛŋ shitee lɛ. Mɔ ni ajɔɔ kɛ mɔ krɔŋkrɔŋ ji mɔ ni aaana gbɛnaa yɛ klɛŋklɛŋ shitee lɛ mli lɛ; gbele ni ji enyɔ lɛ bɛ hewalɛ ko yɛ nakai mɛi lɛ anɔ; shi moŋ amɛaatsɔmɔ Nyɔŋmɔ kɛ Kristo osɔfoi, ni amɛkɛ lɛ aaaye maŋtsɛ afii akpe.​—Kpoj. 20:​4-6.

8, 9. (a) Nɛgbɛ ana maŋtsɛsɛii lɛ yɛ ni enyiɛ yɔɔ jɛmɛ diɛŋtsɛ? (b) No hewɔ lɛ mɛɛ “gbi” shishijee Yohane le, ni Paulo wie enɛ he yɛ Ateene yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

8 Maŋtsɛsɛii ni Yohane na lɛ yɛ ŋwɛi, jeee shikpɔŋ nɔ, ejaakɛ mɛi ni kɛ Kristo baaye maŋtsɛ afii akpe lɛ amaŋtsɛsɛii nɛ. No hewɔ lɛ maŋtsɛsɛii lɛ ayibɔ jeee nɔ ni aleee. Yibɔ lɛ ji 144,000, koni ekɛ mumɔŋ Israelbii 144,000 ni akɛ “Nyɔŋmɔ hiɛkalɔ lɛ naasɔomɔ nɔ” esɔo amɛnaa ni amɛnyiɛɔ Toobi Yesu Kristo sɛɛ “kɛyaa he fɛɛ he ni eyaa lɛ” akpa gbee. (Kpoj. 7:​1-8; 14:​1-5) Nɔ ni ehi shi yɛ afii akpei abɔ ni eho ni Satan Abonsam ji “je nɛŋ nɔyelɔ” yɛ mli lɛ ji jalɛsaneyeli ni bɛ aloo sane hiɛ ni atsɔɔ abuɔ shi sɔŋŋ, ákɛ agbɛnɛ eeehi jogbaŋŋ ákɛ akɛ adesai akojomɔ hewalɛ lɛ aaawo nɛkɛ Nuntsɔ Yesu Kristo hefatalɔi kojolɔi 144,000 nɛɛ adɛŋ. No hewɔ lɛ beni bɔfo Yohane na nakai maŋtsɛsɛi 144,000 lɛ kɛ mɛi ni ho tara nɔ lɛ, no mli lɛ anunyam kojomɔ gbi lɛ ni awie he atsɔɔ Areopago Gwabɔɔ lɛ yɛ Ateene, afii ohai nyɔŋma-kɛ-nɛɛhu ni eho nɛ yɛ nɛkɛ wiemɔi nɛɛ amli lɛ shishijee enaa lɛ:

9 “Nyɔŋmɔ . . . eto gbi ko ni ebaakojo je lɛ, ni ebaakojo yɛ jalɛ naa, kɛtsɔ nuu ko ni ehala lɛ lɛ nɔ; ni enɛ nɔ mi ema kɛha mɛi fɛɛ kɛtsɔ shi ni etee lɛ kɛjɛ gbohii ateŋ lɛ hewɔ.”​—Bɔf. 17:​22-31, New English Bible, 1970 nɔ̃.

10, 11. Mɛɛ “susumai” nɛkɛ Yohane na lɛ ni ásaa amɛ aha mɛɛ nitsumɔ?

10 Bɔfo Yohane tee nɔ etsɔɔ mɛi ni tara kojomɔ maŋtsɛsɛii lɛ anɔ lɛ mli ekoŋŋ akɛ amɛji Nuntsɔ Yesu Kristo Maŋtsɛyeli lɛ hefatalɔi niyelɔi 144,000 lɛ, kɛtsɔ nɔ ni etee nɔ ekɛɛ nɛɛ nɔ: “Hɛɛ, mina mɛi ni akɛ lema folɔ amɛyii yɛ Yesu odaseyeli lɛ kɛ Nyɔŋmɔ he wiemɔ lɛ hewɔ, kɛ mɛi ni jako kooloo lɛ loo emaga lɛ ni amɛheko ekadi lɛ yɛ amɛhiɛŋtsei anɔ loo amɛdɛ lɛ asusumai lɛ.”​—Kpoj. 20:​4, NW.

11 Bɔfo Yohane enaaa “susumai” ni bɛ yitsei. Wiemɔ “susumai” ni ekɛtsɔɔ sane mli lɛ etsɔɔɔ akɛ eewie tamɔ mumɔi atsɛlɔi ni miiwie “mumɔi ni amɛshi gbɔmɔtsei amli” lɛ ahe. Ekɛ wiemɔ “susumai” lɛ miitsu nii yɛ gbɛ ni Ŋmalɛ krɔŋkrɔŋ lɛ ni jɛ mumɔŋ lɛ kɛtsu nii lɛ nɔ, ni eetsɔɔ gbɔmɛi ni yɔɔ gbɔmɔtsei ni hiɛ kamɔ, ni nakai gbɔmɔtsei lɛ amli amɛtsɔ amɛjie amɛsu kɛ baŋ kpo amɛtsɔɔ lɛ. Beni afee ni amɛtara kojomɔ maŋtsɛsɛii anɔ yɛ ŋwɛi ni anaaa jɛmɛ lɛ ehe baahia ni amɛgbɔmɔtsei lɛ afee mumɔŋ gbɔmɔtsei. Yɛ be mli ni awieɔ gbohii lɛ ashitee lɛ he lɛ, akɛɛ wɔ yɛ 1 Korintobii 15:44 akɛ: “Aduɔ susuma gbɔmɔtso [yɛ gbele mli], ateɔ mumɔŋ gbɔmɔtso shi.” No hewɔ lɛ bɔfo Yohane na ŋwɛi gbɔmɔtsei ni hiɛ kamɔ, gbɔmɛi ni yɔɔ jwɛŋmɔŋ nyɛmɔi kɛha kojomɔ nitsumɔ, ni mɛnɛɛmɛi ji mɛi ni Yohane kɛɛ amɛji mɛi ni “akɛ lema folɔ amɛyii” yɛ odase ni amɛye amɛha Yesu kɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ hewɔ lɛ.

“AKƐ LEMA FOLƆ AMƐYII”

12. (a) Ani akɛ lema diɛŋtsɛ gbe Kristo Maŋtsɛyeli hefatalɔi niyelɔi lɛ fɛɛ? (b) Ani Nyɔŋmɔ ji mɔ ni kɛ lema lɛ gbeɔ amɛ yɛ okadi gbɛ nɔ aloo namɔ feɔ nakai, ni kɛha mɛni?

12 Shi jeee Yesu Kristo Maŋtsɛyeli lɛ nanemɛi niyelɔi 144,000 lɛ fɛɛ akɛ lema gbe amɛ aloo afolɔ amɛyii yɛ odase ni amɛye amɛha Yesu kɛ Nyɔŋmɔ he ni amɛwie lɛ hewɔ. Jeee yɛ nakai gbɛ nɔ diɛŋtsɛ! Akɛ klante gbe bɔfo Yakobo ni ji Yohane heloo naa nyɛminuu lɛ, ekolɛ Maŋtsɛ Herode Agripa ji mɔ ni fo eyitso. (Bɔf. 12:​1, 2) Taakɛ blemasane tsɔɔ lɛ, afo bɔfo Paulo yitso yɛ Roma, Italia. (2 Tim. 4:​6-8) Jeee 144,000 lɛ fɛɛ na nɔ̃ akɛ lá odasefoi yɛ amɛyii ni afolɔ lɛ hewɔ. Eka shi faŋŋ akɛ jeee Nyɔŋmɔ ji mɔ ni kɛ lema folɔ amɛyii lɛ, kɛ́ yɛ pɔtɛɛ jio, yɛ mfoniri feemɔ mli jio, ejaakɛ Lɛ ehe amɛwieɔ hewɔ ni akɛ lema gbe amɛfɛɛ lɛ. Maŋkwramɔ maŋ lɛ gbeɔ amɛ. Yɛ Roma Maŋtsɛyeli ni bɔfo Yohane batsɔ egboklɛfonyo yɛ toi gbalamɔ ŋshɔkpɔ Patmo nɔ lɛ gbɛfaŋ lɛ, nɔ ni akɛfee mɔgbee hewalɛ nɛɛ he mfoniri ji lema ni akɛ kpãai ni akɛyiɔ efɔŋfeelɔi ni afolɔɔ amɛyitsei lɛ efimɔ. Atsɛɔ nɛkɛ okadi nɛɛ akɛ fascas ni maŋ lɛ mli onukpai tereɔ enɛ kɛnyiɛɔ asafo yuu ni amɛto teŋ yɛ maŋ nifeemɔ mli, kɛfoɔ shi yɛ Roma kojolɔ ni kwɔ fe fɛɛ lɛ hiɛ. Benito Mussolini, Fasist Kuu lɛ hiɛnyiɛlɔ loo Duce lɛ ha nɛkɛ okadi nɛɛ hé gbɛi waa yɛ enɔyeli be lɛ mli yɛ Italia.

13. Taakɛ Kpojiemɔ 20:4 tsɔɔ lɛ, mɛni hewɔ ni maŋkwramɔ maŋ lɛ ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ kɛ Iema gbeɔ Maŋtsɛyeli niyelɔi 144,000 lɛ yɛ okadi gbɛ nɔ lɛ?

13 No hewɔ lɛ je nɛŋ maŋkwramɔ maŋ lɛ gbe 144,000 lɛ ni ji Maŋtsɛyeli lɛ niyelɔi lɛ, kɛtsɔ kojomɔ ni ekojoɔ amɛ akɛ amɛjeee mɛi ni esa akɛ amɛhiɔ ehewalɛ shishi lɛ nɔ. Taakɛ eji lɛ, ebuɔ amɛ gbele fɔ. Bɔfo Yohane fee yiŋtoo ni yɔɔ enɛ sɛɛ lɛ faŋŋ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Taakɛ Yohane kɛɛ lɛ, akɛni amɛ “jako kooloo lɛ loo emaga lɛ ni amɛ heko okadi lɛ yɛ amɛhiɛŋtsei anɔ loo amɛdɛŋ lɛ hewɔ.” Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, nɛkɛ 144,000 ni ji Maŋtsɛyeli niyelɔi lɛ jako maŋkwramɔ maŋ lɛ yɛ egbɛi sɔrɔtoi lɛ eko kwraa nɔ yɛ shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ. Ni nakai nɔŋŋ hu Maŋtsɛyeli niyelɔi nɛɛ ni ji shwɛɛnii nɛɛ jako nakai majimaji ateŋ gbɛjianɔtoo kɛha jeŋ toiŋjɔlɛ kɛ shweshweeshwe shihilɛ ni amrɔ nɛɛ ale lɛ akɛ Jeŋmaji Ekomefeemɔ, ni tsutsu lɛ ale lɛ akɛ Jeŋmaji Akpaŋmɔ lɛ yɛ afii ohai nyɔŋmai enyɔ nɛɛ mli. Mfoniri feemɔ mli “kooloo” lɛ, jeŋ fɛɛ maŋkwramɔ maŋ lɛ, ji nɔ ni ashɛɔ lɛ afɔɔ hiɛkpatamɔ ni akɛ “la kpaakpo lɛ ni tsoɔ kɛ swɔɔ” lɛ fee he mfoniri lɛ mli yɛ “Nyɔŋmɔ ofe lɛ gbi wulu lɛ nɔ ta” lɛ mli, yɛ Harmagedon lɛ.​—Kpoj. 13:​1-17; 14:​9-11; 19:​19, 20; 20:⁠4.

14. Mɛɛ gbɛ nɔ Maŋtsɛyeli niyelɔi 144,000 lɛ jaaa kooloo lɛ ni amɛheee okadi lɛ yɛ amɛhiɛŋtsei loo amɛniji ahe lɛ?

14 Maŋtsɛyeli niyelɔi 144,000 lɛ jaaa mfoniri feemɔ mli “kooloo” lɛ, ni amɛkɛ amɛhe wooo emaŋkwramɔ saji amli, ni amɛmiitao maŋkwramɔ gbɛhei, ni amɛkɛ amɛhe wooo etawuu ni ekɛshwieɔ lá shi babaoo lɛ hu mli. No hewɔ lɛ amɛheee okadi yɛ amɛhiɛŋtsei loo amɛniji ahe, ni no atsɔɔ akɛ amɛji maŋ lɛ nyɔji ni amɛmiifi esɛɛ waa yɛ ejeŋ nitsumɔi ni be pii lɛ eji koolooi anitsumɔ lɛ mli, Asaŋ 144,000 lɛ jaaa “kooloo lɛ amaga” lɛ hu, ni amɛkɛɛɛ akɛ yiwalaheremɔ jɛ majimaji ateŋ gbɛjianɔtoo kɛha jeŋ toiŋjɔlɛ kɛ shweshweeshwe shihilɛ ko ni adesa to. Amɛjaa Nyɔŋmɔ ni amɛwieɔ ehe lɛ pɛ, ni amɛbaa amɛhe shi amɛhaa Lɛ, ákɛ Jeŋ Muu Fɛɛ Maŋtsɛ. Amɛjieee shikpɔŋ nɔ maŋkwramɔ maŋ lɛ yi, shi moŋ amɛyeɔ Yesu, Nyɔŋmɔ Bi lɛ he odase akɛ lɛ ji Kristo, Mesia lɛ, ni Ŋwɛiflooflo Nyɔŋmɔ lɛ ehala lɛ akɛ eye adesai aje lɛ nɔ maŋtsɛ afii akpe lɛ. Belɛ ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ “kooloo” lɛ kɛ lema gbeɔ 144,000 lɛ!

15. Naagbee lɛ mɛni baa 144,000 lɛ fɛɛ nɔ yɛ shikpɔŋ nɔ, ni te feɔ tɛɛŋ ni amɛnyɛɔ amɛtaraa kojomɔ maŋtsɛsɛii anɔ yɛ ŋwɛi lɛ?

15 Kɛ Maŋtsɛyeli niyelɔi 144,000 lɛ gbe amɛshikpɔŋ nɔ shihilɛ lɛ naa kɛtsɔ yiwalɛ gbele akɛ lá odasefoi nɔ jio, ebaaa lɛ nakai jio, amɛfɛɛ amɛgboiɔ yɛ gbɔmɔtsoŋ kɛ̃ yɛ naagbee. Belɛ te feɔ tɛɛŋ ni amɛnyɛɔ amɛboteɔ ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ mli ni amɛyataraa nakai kojomɔ maŋtsɛsɛii lɛ anɔ yɛ jɛmɛ lɛ? Jeee kɛtsɔ adesa susuma ko ni gbooo nɔ, shi moŋ kɛtsɔ shitee kɛmiijɛ gbohii ateŋ lɛ nɔ. Yohane kɛɛ yɛ mɛi ni “akɛ lema afolɔ amɛyii yɛ Yesu odaseyeli lɛ kɛ Nyɔŋmɔ he wiemɔ lɛ hewɔ” lɛ ahe akɛ: “Ni amɛba wala mli ni amɛkɛ Kristo ye maŋtsɛ afii akpe.”​—Kpoj. 20:​4, NW.

16. Amɛbaa wala mli ekoŋŋ tamɔ mɛɛ bɔɔnii, ni te amɛwala lɛ yɔɔ tɛɛŋ bianɛ?

16 “Amɛba wala mli” ekoŋŋ, jeee yɛ shikpɔŋ nɔ akɛ bɔɔnii ni ji adesai aloo adesa susumai, shi moŋ yɛ ŋwɛi, akɛ Nyɔŋmɔ mumɔŋ bii. Shihilɛ nɛɛ mli amɛyɔɔ ni bɔfo Yohane na amɛ yɛ ninaa mli lɛ. Amɛyɛ wala sɛɛkɛlɛ ni kɛ fe adesai anɔ̃ ŋmɛnɛ. Amɛbaanyɛ amɛhi shi ni amɛtsɛ fe Metusela, ni ye afii 969 lɛ. (1 Mose 5:​25-27) Amɛbaanyɛ amɛhi shi afii akpe yɛ maŋtsɛ ni amɛkɛ Kristo yeɔ lɛ hewɔ, ni agbɛnɛ amɛhi shi kɛya naanɔ ni bɛ naagbee, ejaakɛ akɛ wala ni gbele bɛ mli haa amɛhe yɛ amɛshitee kɛmiijɛ gbohii ateŋ lɛ mli. (1 Kor. 15:​50-57) Amɛbaa wala mli kwraa kɛ́ atee amɛ shi pɛ lɛ, ni amɛbɛ gbɔjɔmɔ ko, amɛbɛ finemɔ ko, ni amɛbɛ emuu ni ayeee ni tsutsu lɛ amɛyɔɔ mli kɛyashi be mli ni amɛgboi yɛ gbɔmɔtso ni amɛna kɛjɛ eshafeelɔ Adam kɛ Hawa dɛŋ lɛ mli lɛ. Amɛbaa wala mli yɛ emuuyeli mli, ni Nyɔŋmɔ Ofe lɛ ebu amɛ jalɔi kɛha naanɔ wala yɛ mumɔŋ.​—1 Kor. 15:​42-55.

17. (a) Ani abaaha “asafo babaoo” lɛ ni baaje “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ mli lɛ ana wala ni yeɔ emuu amrɔ nɔŋŋ yɛ be mli ni akɛ Satan ewo bu kwɔŋkwɔŋ lɛ mli lɛ sɛɛ? (b) Mɛɛ be mli amɛbaanyɛ amɛye Nyɔŋmɔ mla lɛ nɔ ni tɔmɔ ko kwraa bɛ he, ni mɛni hewɔ?

17 Beni afee ni ema sɔrɔtofeemɔ ni ka wala mli ni amɛba amrɔ nɔŋŋ yɛ amɛshitee be lɛ mli kɛ shihilɛ mli ni adesai aje lɛ mli mɛi ni eshwɛ lɛ yɔɔ yɛ afii akpe lɛ shishijee mli lɛ nɔ mi lɛ, bɔfo Yohane tee nɔ ekɛɛ akɛ “Mɛnɛɛmɛi ba wala mli ekoŋŋ ni amɛkɛ Kristo ye maŋtsɛ afii akpe, yɛ mli akɛ gbohii ni eshwɛ lɛ baaa wala mli kɛyashi afii akpe lɛ aaaho.”(Kpoj. 20:​4, 5, New English Bible) Enɛ yeɔ odase akɛ “asafo babaoo” lɛ po ni jaa Nyɔŋmɔ yɛ emumɔŋ sɔlemɔwe lɛ, ni jeɔ “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ mli lɛ yeŋ emuu amrɔ nɔŋŋ yɛ heloo mli ni abu amɛ mɛi ni sa naanɔ wala yɛ shikpɔŋ nɔ yɛ be mli ni afimɔ Satan Abonsam kɛ edaimonioi lɛ ni ashɛrɛ amɛ awo bu kwɔŋkwɔŋ lɛ mli lɛ sɛɛ nɔŋŋ lɛ. Kɛtsɔ nibii ni akɛbaaye abua amɛ ni amɛya hiɛ lɛ kɛ Kristo afii akpe lɛ mli jɔɔmɔi anɔ lɛ, amɛbaaya amɛhiɛ fiofio kɛbɛŋkɛ adesa emuuyeli, kɛ hegbɛ ni amɛkɛ aaahi shi akɛ mɛi ni bɛ esha yɛ heloo mli, ni amɛnyɛ amɛye Nyɔŋmɔ mla nɔ ni tɔmɔ ko kwraa bɛ mli lɛ he. Shi adesai akpekpei toi akpekpei abɔ lɛ ni amɛwɔ yɛ shikpɔŋ nɔ kaimɔ bui amli kɛ mɛi ni nui fee amɛ gbohii abui lɛ hu?

18. (a) Mɛɛ adesa ni Yesu nii fee lɛ mɔbɔ baafata mɛi ni baajɛ (Hades) Gbohiiajeŋ aba yɛ afii akpe lɛ mli lɛ ahe? (b) Mɛɛ be mli adesai ni abaatee amɛshi lɛ aaashɛ adesa emuuyeli he ni yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

18 Nɔ ni Yohane tee hiɛ ena yɛ afii akpe lɛ he yɛ mɛnɛɛmɛi ahe lɛ tsɔɔ wɔ nɔ ni baa amɛnɔ akɛ: “Ni ŋshɔ jie gbohii ni yɔɔ emli lɛ eha, ni gbele kɛ gbohiiaje jie gbohii ni yɔɔ amɛmli lɛ amɛba; ni akojo amɛ, mɔ fɛɛ mɔ, bɔni sa enitsumɔi lɛ.” (Kpoj. 20:13) Mɛi ni baafata mɛi ni baaba kɛjɛ gbohiiajeŋ aloo adesai ni egboi lɛ akwamaŋ gbonyobu mli aba lɛ ahe lɛ ji efɔŋfeelɔ lɛ ni agbe lɛ yɛ Yesu masɛi lɛ, mɔ ni Yesu kɛɛ lɛ akɛ: “Lɛlɛŋ, miikɛɛo ŋmɛnɛ akɛ: Okɛmi aaahi Paradeiso lɛ.” (Luka 23:​43, Rotherham shishitsɔɔmɔ; New World Translation) Nɛkɛ efɔŋfeelɔ nɛɛ baaba kɛjɛ gbohiiaje, kɛba Paradeiso ni ãsaa ato ama shi áha adesai kɛtsɔ Yesu Kristo maŋtsɛyeli lɛ nɔ lɛ nɔ. Efɔŋfeelɔ lɛ kɛ adesai fɛɛ ni abaatee amɛ shi kɛjɛ gbohii ateŋ lɛ baaná hegbɛ koni osaa eshihilɛ gbɛ lɛ koni atsa emuu ni eyeee kɛ efɔŋ ni ena lɛ aha lɛ. Yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, beni Kristo afii akpe nɔyeli lɛ aaaba naagbee lɛ, ebaanyɛ eshɛ adesa emuuyeli yɛ Nyɔŋmɔ subaŋ kɛ ehenɔ lɛ he. Mɛi fɛɛ ni nine shɛɔ adesa emuuyeli kɛ esha ni abɛ dɔŋŋ nɔ yɛ shikpɔŋ nɔ yɛ afii akpe lɛ naagbee lɛ baatsɔ naagbee kaa ni kɔɔ amɛ anɔkwayeli kɛha Nyɔŋmɔ jeŋ muu fɛɛ nɔyeli lɛ he lɛ mli, beni afee ni amɛnyɛ amɛhiɛ amɛwala ni eye emuu lɛ mli.

19. (a) No hewɔ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ “gbohii ni eshwɛ lɛ baaa wala mli kɛyashi aaagbe afii akpe lɛ naa”? (b) Mɛni feɔ mɛi ni ejeee anɔkwale ni aaaye Nyɔŋmɔ nɔyeli he kaa lɛ mli lɛ?

19 Jeŋ Muu Fɛɛ Kojolɔ, Yehowa Nyɔŋmɔ baabu adesai ni amɛye emuu yɛ shikpɔŋ nɔ ni hiɛɔ amɛ emuuyeli mli, ni amɛyeɔ Nyɔŋmɔ nɔyeli ni ja lɛ anɔkwale lɛ jalɔi. Ebaabu mɛi ni sane ko bɛ amɛhe nɛɛ akɛ mɛi ni sa naanɔ wala, ni Ekɛ naanɔ wala hegbɛ yɛ miishɛɛ mli yɛ shikpɔŋ nɔ Paradeiso lɛ mli baake amɛ. Akɛni amɛye amɛhe kɛjɛ fɔbuu fɛɛ mli hewɔ lɛ, nɛkɛ toibolɔi nɛɛ hiɔ wala mli agbɛnɛ yɛ Nyɔŋmɔ susumɔ-kpãa ni yeɔ emuu lɛ naa. Nɛkɛ gbɛ nɔ ebafeɔ akɛ “gbohii ni eshwɛ lɛ baaa wala mli kɛyashi aaagbe afii akpe lɛ naa” lɛ. (Kpoj. 20:⁠5) Nakai adesai ni eye emuu ni yeee nakai anɔkwayeli ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ yɔɔ mli he kaa nɛɛ mli omanye yɛ be mli ni afii akpe lɛ eba naagbee lɛ baabote naanɔ hiɛkpatamɔ mli, tamɔ bɔni Yohane tsɔɔ sane lɛ. mli yɛ eninaa lɛ mli lɛ, akɛ: “Ni gbele kɛ gbohiiaje lɛ, ashɛrɛ amɛ ashwie la, kpaakpo lɛ mli. Enɛ ji gbele ni ji enyɔ lɛ, la kpaakpo lɛ nɛ. Ni kɛ mɔ ko yɛ ni anaaa akɛ aŋma egbɛi yɛ wala wolo lɛ mli lɛ, ashɛɔ lɛ afɔɔ la kpakpo lɛ mli.” (Kpoj. 20:​14, 15) No hewɔ lɛ nɛkɛ mɛi ni yeee anɔkwa nɛɛ anine shɛɛɛ naanɔ wala nɔ.

“KLƐŊKLƐŊ SHITEE LƐ”

20-22. (a) Mɛni hewɔ sanebimɔ teɔ shi ni kɔɔ Efesobii 2:​1-6 he yɛ be mli ni Yohane je “klɛŋklɛŋ shitee” lɛ he wiemɔ shishi ekoŋŋ lɛ? (b) Nakai nɔŋŋ hu yɛ Kolosebii 2:​11-13, yɛ heni Paulo wie Kristofoi aketiafoo he Iɛ?

20 Yɛ be mli ni ekɛ wiemɔ “gbohii ni eshwɛ lɛ” ewo sane lɛ mli lɛ sɛɛ lɛ, bɔfo Yohane wie wala mli ni mɛi ni “akɛ lema folɔ amɛyii yɛ Yesu odaseyeli lɛ kɛ Nyɔŋmɔ he wiemɔ lɛ hewɔ” lɛ ni amɛaahi wala mli ekoŋŋ lɛ he, ni etee nɔ ekɛɛ akɛ: “Enɛ ji klɛŋklɛŋ shitee lɛ. Mɔ ni ajɔɔ kɛ mɔ krɔŋkrɔŋ ji mɔ ni aaana gbɛnaa yɛ klɛŋklɛŋ shitee lɛ mli lɛ; gbele ni ji enyɔ lɛ bɛ hewalɛ ko yɛ nakai mɛi lɛ anɔ; shi moŋ amɛaatsɔmɔ Nyɔŋmɔ kɛ Kristo osɔfoi, ni amɛkɛ lɛ aaaye maŋtsɛ afii akpe.”​—Kpoj. 20:​5, 6.

21 Ani eeenyɛ efee akɛ nɛkɛ Kristo Maŋtsɛyeli lɛ hefatalɔi niyelɔi 144,000 nɛɛ “klɛŋklɛŋ shitee” lɛ he bɔfo Paulo wieɔ yɛ Efesobii 2:​1-6 lɛ? Jɛmɛ ji heni bɔfo lɛ ŋma eyaha klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi ni yɔɔ Efeso maŋtiase ni yɔɔ Asia Bibioo lɛ mli lɛ akɛ: “Nyɛ hu ni kulɛ nyɛji gbohii yɛ nyɛ nɔtɔmɔi kɛ eshai amli, nii ni nyɛnyiɛ yɛ mli sa yɛ je nɛŋ su lɛ naa, yɛ kɔɔyɔɔ mli hewalɛ lɛ nɔ lumɔ lɛ, ni ji mumɔ ni tsuɔ nii ŋmɛnɛŋmɛnɛ yɛ toigbele bii amli lɛ naa lɛ, shi Nyɔŋmɔ ni emɔbɔnalɛ fa babaoo lɛ etsɔ lɛ diɛŋtsɛ esuɔmɔ babaoo ni ekɛsumɔɔ wɔ lɛ nɔ, ni wɔ ni wɔji gbohii yɛ nɔtɔmɔi amli lɛ, etsiɛ wɔ kɛ Kristo fɛɛ hiɛ,​—duromɔ aŋɔ here nyɛyiwala!​—ni etee wɔ kɛ lɛ shi, ni eha wɔ kɛ lɛ fɛɛ eta ŋwɛiniiaŋ yɛ Kristo Yesu mli.”

22 Nakai nɔŋŋ hu be mli ni ekɛ Kristofoi ni yɔɔ Kolose, Asia Bibioo lɛ wieɔ Kristofoi aketiafoo he lɛ, bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Yɛ Kristo ketiafoo lɛ mli lɛ; ejaakɛ afu nyɛ afata ehe yɛ baptisimɔ lɛ mli, mɔ mli hu ni atee nyɛ shi yɛ, yɛ Nyɔŋmɔ ni tee lɛ shi kɛjɛ gbohii ateŋ lɛ hewalɛ nitsumɔ lɛ nɔ hemɔkɛyeli naa lɛ. Ni nyɛ ni nyɛji gbohii yɛ nyɛ nɔtɔmɔi kɛ nyɛ heloo foo lɛ mli lɛ, eha nyɛ kɛ lɛ fɛɛ wala, ni ekɛ nyɛ nɔtɔmɔi lɛ fɛɛ efanyɛ.”​—Kol. 2:​11-13.

23. (a) Akɛni ŋmalɛi nɛɛ wieɔ “klɛŋklɛŋ” niiashikpamɔi yɛ Kristofonyo shihilɛ mli lɛ ateŋ ekome he hewɔ lɛ, mɛni ji nɔ ni New Catholic Encyclopedia lɛ kɛɔ yɛ “klɛŋklɛŋ shitee” lɛ he? (b) Ni agbɛnɛ yɛ Satan afii akpe lɛ hu he?

23 Esa akɛ wɔkpɛlɛ nɔ akɛ gbɛ ni wɔtsɔɔ nɔ wɔfoɔ mli kɛjɛɔ gbele mli kɛyaa wala mli yɛ okadi gbɛ nɔ aloo yɛ mumɔŋ shishinumɔ naa lɛ ji “klɛŋklɛŋ” niiashikpamɔi lɛ ekome yɛ Kristofoi agbɛ nɔ. No hewɔ lɛ akɛni amɛŋɔɔ niiashikpamɔ nɛɛ akɛ no ji “klɛŋklɛŋ shitee” ni atsi ta yɛ Kpojiemɔ 20:​5, 6 lɛ hewɔ lɛ, New Catholic Encyclopedia, (1967 nɔ̃ ni aŋma) lɛ yaa nɔ okɛɔ yɛ sabala “Millenarianism” (afii akpe) shishi akɛ:

. . . ”Klɛŋklɛŋ shitee” lɛ feɔ Baptisimɔ, . . . ni mɔ ko tsɔɔ nɔ enaa Kristo shitee lɛ mli gbɛfaŋ nɔ lɛ he okadi. . . . Anɔkwafoi lɛ fɛɛ, mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ kɛ mɛi ni yɔɔ ŋwɛi lɛ fɛɛ, naa Yesu afii 1,000 nɔyeli lɛ mli gbɛfaŋ nɔ, okadi kɛha Sɔlemɔ lɛ shihilɛ be fɛɛ ni abuɔ no akɛ anunyam kɛjɛ Kristo Gbohiiashitee be lɛ mli aahu kɛbashi Naagbee Kojomɔ lɛ nɔ, . . . Satan ni akɛ kɔsɔŋkɔsɔ aaafimɔ lɛ yɛ nɛkɛ be nɛɛ nɔmɔ mli lɛ tsɔɔ akɛ ába Satan hewalɛ lɛ shi diɛŋtsɛ, shi ajieko kɛyako kwraa. Satan hewalɛ ni aba lɛ shi lɛ jɛ bɔni hewalɛ yɔɔ Kristo Kpɔmɔ lɛ mli lɛ hewɔ. Yɛ naagbee mpleshii ni baaba, kɛmiiya naagbee be lɛ mli lɛ . . . Kristo baaye Satan nɔ kwraa. . . .

24, 25. Kɛjɛ Pentekoste yɛ afi 33 Ŋ.B. kɛbaa nɛɛ Sɔlemɔ lɛ ehi shihilɛ mli afii enyiɛ, ni mɛni ji nɔ ni Paulo kɛɔ yɛ ye ni aaaye nɔ akɛ maŋtsɛmɛi yɛ Kristofoi asafo lɛ mli yɛ ebe Iɛ mli lɛ he?

24 Ani “klɛŋklɛŋ shitee” lɛ mlitsɔɔmɔ ni akɛha nɛɛ kɛ nɔ ni Yohane ŋma yɛ Kpojiemɔ 20:​1-6 lɛ kpaa gbee? Kɛjɛ Otsii Agbijurɔ yɛ afi 33 Ŋ.B. mli, yɛ be mli ni aje shishi akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baptisi Kristofoi asafoi lɛ ni yɔɔ Yerusalem lɛ nɔ kɛbashi bianɛ nɛɛ, “Sɔlemɔ lɛ shihilɛ be” lɛ efeko afii akpe kome pɛ, shi moŋ nɔ ni miihe aku abɔ enɛ he. Yɛ nɔ ni miihe ana afii akpei enyɔ nɛɛ fɛɛ mli lɛ, ani anɔkwa Kristofoi asafo lɛ mlinyo ko ‘eye maŋtsɛ’ yɛ asafo lɛ diɛŋtsɛ mli po?

25 Bɔfoi lɛ ateŋ namɔ ‘ye maŋtsɛ’? Jeee bɔfo Paulo ni. Ejaakɛ eŋma eyaha Korinto asafo lɛ mlibii lɛ ateŋ mɛi komɛi ni miitao hegbɛ lɛ akɛ: “NYƐ SHI WƆ sɛɛ nyɛ miiye maŋtsɛ; ni mina ni kulɛ nyɛmiiye maŋtsɛ lɛlɛŋ, koni wɔ hu wɔkɛ nyɛ aye! Ejaakɛ efeɔ mi akɛ Nyɔŋmɔ eŋɔ wɔ mɛi ni ji bɔfoi lɛ moŋ efee sɛɛkpelɔi, tamɔ mɛi ni ajɔɔ amɛ nɔ aha gbele; ejaakɛ akɛ wɔ efee nɔkwɛmɔ nii eha je lɛ kɛ ŋwɛibɔfoi kɛ gbɔmɛi.” (1 Kor. 4:​8, 9) Etsɔɔ sane ni kɔɔ maŋtsɛyeli lɛ he nɛɛ mli etsɔɔ ehefatalɔ maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔ Timoteo akɛ nɔ ko ni baa yɛ be mli ni Kristofonyo lɛ egbo yɛ gbɔmɔtsoŋ lɛ sɛɛ, akɛ: “Anɔkwa wiemɔ nɛ. Ejaakɛ kɛ wɔ kɛ lɛ gbo lɛ, wɔ kɛ lɛ aaana wala hu; kɛ wɔmia wɔhiɛ yɛ amanehulu mli lɛ, wɔ kɛ lɛ aaaye maŋtsɛ hu; kɛ wɔkpa yɛ esɛɛ lɛ, lɛ hu eeekpa yɛ wɔsɛɛ.”​—2 Tim. 2:​11, 12.

26. Yɛ nɔ ni Yesu wie etsɔɔ Laodikea asafo lɛ hewɔ lɛ, mɛni enɛ tsɔɔ yɛ Kristofonyo ni aaaye maŋtsɛ yɛ shikpɔŋ nɔ kɛjɛ ebaptisimɔ gbi lɛ nɔ kɛyaa lɛ he?

26 Ni bɔfo Yohane hu? Be mli ni eyɔɔ Roma toigbalamɔ ŋshɔkpɔ Patmo nɔ akɛ mɔ ni atswa enaneshishi tu lɛ mli eŋma wiemɔ ko ni enine shɛ nɔ kɛjɛ e-Nuntsɔ Yesu Kristo ni atee lɛ shi lɛ ŋɔɔ ni miikɛɛ Kristofoi ni yɔɔ Laodikea lɛ akɛ: “Kunimyelɔ lɛ, maha lɛ gbɛ ni ekɛ nii ata mimaŋtsɛsɛi lɛ nɔ, taakɛ bɔ nɔŋŋ ni mihu miye kunim ni mikɛ mitsɛ ta emaŋtsɛsɛi lɛ nɔ lɛ.” (Kpoj. 3:21) Maŋtsɛyeli nɛɛ fɛɛ baa yɛ wɔsɛɛ be mli, yɛ be amli ni Yesu Kristo kaselɔi anɔkwafoi lɛ egboi yɛ gbɔmɔtso mli lɛ sɛɛ. Kristofonyo ni abaptisi lɛ yɛ nu mli lɛ yeŋ maŋtsɛ yɛ shikpɔŋ nɔ kɛjɛ nakai gbi lɛ nɔ kɛyaa.

27, 28. Kpojiemɔ 20:4 feɔ amɛhe mfoniri akɛ amɛmiiba wala mli kɛmiijɛ okadi gbele ko mli kɛtsɔ nu mli baptisimɔ ni amɛjɛ amɛsuɔmɔ mli amɛfee lɛ nɔ? (b) Gbele ni afee he mfoniri lɛ tsɔɔ mɛni nɔ kɛbaa kɛha mɛni, no hewɔ lɛ esa akɛ “klɛŋklɛŋ shitee” lɛ aba kɛjɛ mɛɛ gbele mli?

27 Shi ákɛ “amɛba wala mli ni amɛ kɛ Kristo ye maŋtsɛ afii akpe” lɛ ji mɛɛ gbohiiashitee? Kɛtsɔ mfoniri feemɔ mli shitee ko nɔ aloo gbohiiashitee diɛŋtsɛ kɛmiijɛ gbele kɛ gbonyobu mli? Kpojiemɔ 20:4 ewieee amɛhe akɛ amɛba wala mli kɛjɛ mfoniri feemɔ mli gbele ni amɛjɛɔ amɛsuɔmɔ mli amɛnaa yɛ be mli ni abaptisiɔ amɛ yɛ nu mli taakɛ afee Kristo diɛŋtsɛ lɛ mli. Dabi, shi moŋ eji gbele ni baa amɛnɔ yɛ be mli ni “akɛ lema folɔɔ amɛyii yɛ Yesu odaseyeli lɛ kɛ Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ hewɔ” lɛ.

28 Nɛkɛ ‘lema ni akɛ folɔɔ amɛyii’ nɛɛ baa amɛ nɔ ni jeee yɛ amɛsuɔmɔ naa, shi moŋ yɛ Nyɔŋmɔ kɛ Kristo henyɛlɔi lɛ asuɔmɔ naa, ni ehaa mli yɛ amɛbaptisimɔ yɛ nu mli lɛ sɛɛ yɛ odase ni amɛyeɔ amɛhaa Yesu akɛ Kristo lɛ kɛ Nyɔŋmɔ he ni amɛwieɔ akɛ Jeŋ Muu Fɛɛ Nɔyelɔ (ni wɔshikpɔŋ nɛɛ fata he) ni jalɛ hewɔ. Nɔ ni jɛɔ ‘lema ni akɛ folɔɔ amɛyii’ lɛ mli baa yɛ naagbee ji gbɔmɔtsoŋ gbele diɛŋtsɛ. To hewɔ lɛ ‘amɛba wala mli ekoŋŋ’ kɛjɛ gbɔmɔtsoŋ gbele diɛŋtsɛ mli, koni amɛbaye nɔ akɛ maŋtsɛmɛi, shi jeee kɛmiijɛ mfoniri feemɔ mli nɔ̃ ni baa yɛ nu mli baptisimɔ be lɛ mli. Nakai nɔŋŋ hu amɛ nɔyeli akɛ maŋtsɛmɛi lɛ ejeee shishi yɛ shikpɔŋ nɔ yɛ mumɔŋ gbohiiashitee ko ni nyiɛɔ amɛ nu mli baptisimɔ sɛɛ lɛ mli. Gbohiiashitee ni atsɔɔ yɛ Kpojiemɔ 20:​4-6 lɛ ji shitee diɛŋtsɛ kɛmiijɛ wɔ ni awɔɔ yɛ gbele mli yɛ Sheol aloo adesai akwamaŋ gbonyobu lɛ mli.

29, 30. (a) Ani eji anɔkwale akɛ mɛi ni amɛna okadi shitee lɛ ji mɛi ni “gbele ni ji enyɔ lɛ bɛ hewalɛ ko yɛ amɛnɔ” lɛ? (b) Mɛni ji nɔ ni Paulo kɛɔ yɛ enɛ he yɛ Hebribii 10:​26-31?

29 Esaaa akɛ akuɔ hiɛ ashwieɔ odaseyeli kroko ni kɔɔ enɛ he lɛ nɔ: Kpojiemɔ 20:6 kɛɔ akɛ: “Mɔ ni ajɔɔ kɛ mɔ krɔŋkrɔŋ ji mɔ ni aaana gbɛnaa yɛ klɛŋklɛŋ shitee lɛ mli lɛ; gbele ni ji enyɔ lɛ bɛ hewalɛ ko yɛ nakai mɛi lɛ anɔ.” Nɔ ni akɛ gbele ni ji enyɔ nɛɛ feɔ he mfoniri ji “la kpaakpo lɛ ni tsoɔ kɛ swɔɔ lɛ.” (Kpoj. 19:​20; 20:14) Ani enɛ ji anɔkwale yɛ mɛi ni akɛ nu ebaptisi amɛ kɛkɛ ni aha amɛje gbele mli yɛ amɛ nɔtɔmɔi kɛ eshai ahewɔ lɛ ámɛba wala mli yɛ mumɔŋ ni átee amɛfɛɛ shi yɛ mumɔŋ ni ‘amɛkɛ Kristo Yesu fɛɛ tara ŋwɛi niiaŋ’ lɛ ahe? (Efe. 2:​1, 5, 6) Dabi, nɛkɛ mɛi ni abaptisi amɛ nɛɛ baanyɛ afee mɛi ni yeee anɔkwale yɛ be mli ni amɛyɔɔ shikpɔŋ nɔ yɛ kaa shishi lɛ ni amɛba “gbele ni ji enyɔ” lɛ ni ji hiɛkpatamɔ kwraa lɛ fɔbuu shishi. No hewɔ ni bɔfo Paulo bɔ Kristofoi ni abaptisi amɛ ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ Korinto, yɛ Hela, lɛ kɔkɔ akɛ: “Mɔ ni susuɔ akɛ edamɔ shi lɛ akwɛ ehe ni ahi koni ekagbee shi.” (1 Kor. 10:12) Agbɛnɛ hu Hebribii 10:​26-31 bɔ Kristofoi ni abaptisi amɛ ni afɔ amɛ mu lɛ kɔkɔ akɛ:

30 “Ejaakɛ kɛ kwa wɔkwaa wɔfeɔ esha, beni wɔna anɔkwale lɛ he nilee sɛɛ lɛ, belɛ eshai ahe afɔle ko bɛ dɔŋŋ; shi kojomɔ gbɛkwɛmɔ ni yɔɔ gbeyei kɛkɛ, kɛ la grigri ni baasha henyɛlɔi lɛ. Kɛ mɔ ko kwa Mose mla lɛ, anaa lɛ mɔbɔ, shi mɛi enyɔ loo etɛ odaseyeli naa lɛ agbeɔ lɛ; mɛɛ toigbalamɔ ni wa po nyɛjwɛŋɔ akɛ esa gbɔmɔ ko ni enaanaa Nyɔŋmɔ bi lɛ nɔ, ni ebu kpaŋmɔ la ni akɛtsuu ehe lɛ akɛ yaka nɔ ko, ni efee mumɔ lɛ niseniianii lɛ? Ejaakɛ wɔle mɔ ni kɛɛ akɛ: ‘Minɔ ji oweletɔɔ, ni mi mawo he nyɔmɔ.’ Ni asan: ‘Nuntsɔ lɛ aaakojo lɛ diɛŋtsɛ emaŋ lɛ.’ Nyɔŋmɔ hiɛkalɔ lɛ dɛŋ gbeemɔ yɛ gbeyei pam.”

31. Mɛni ji nɔ ni Hebribii 6:​4-8 kɛɔ yɛ enɛ he?

31 Agbɛnɛ hu wɔkaneɔ yɛ Hebribii 6:​4-8 akɛ: “Ejaakɛ mɛi ni la etso amɛnɔ pɛŋ, ni amɛsa amɛnaa ŋwɛi nɔkeenɔ lɛ ni amɛna mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ eko ni amɛsa Nyɔŋmɔ wiemɔ kpakpa lɛ kɛ jeŋ ni baaba lɛŋ hewalɛi lɛ anaa ni no sɛɛ ni amɛgbee shi lɛ, anyɛŋ wɔ atsake afee ehee ekoŋŋ aha tsuitsakemɔ, akɛni amɛmiisɛŋ Nyɔŋmɔ bi lɛ ekoŋŋ amɛmiiha amɛhe ni amɛmiibɔ lɛ ahora amɛmiitsɔɔ hewɔ lɛ. Ejaakɛ shikpɔŋ ni miɔ nu ni nɛɔ shwieɔ enɔ kpitiokpitio ni ehaa nii ni hi ‘ha mɛi ni huɔ nɔ lɛ, enaa Nyɔŋmɔ jɔɔmɔ lɛ eko; shi kɛ ŋmɛi kɛ aŋlɛŋlɛ ekwɛɔ lɛ, akwaa lɛ, ni ebɛŋkɛ loomɔ, ni enaagbee ji shãa.”

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 23]

“Ni nii ni jalɛ lɛ aaatsu ji hejɔlɛ, ni jalɛ lɛ mli sɛɛnamɔ ji hejɔɔmɔ kɛ toiŋjɔlɛ kɛaatee naanɔ; ni mimaŋ lɛ aaahi shi ajɛ hejɔlɛ shia, kɛ shihilɛhe ni yɔɔ shweshweeshwe,kɛ hejɔɔmɔhe ni yɔɔ kpoo.”​—Yes. 32:​17, 18.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje