Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • we bf. 7-13
  • Ani Nɛkɛ Ji Bɔ Ni Esa Akɛ Anu He?

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Ani Nɛkɛ Ji Bɔ Ni Esa Akɛ Anu He?
  • Beni Mɔ Ko Ni Osumɔɔ Lɛ Egbo
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Mɛi ni Fo yɛ Biblia Bei Amli
  • Afo loo Akafo
  • Bɔ ni Mɛi Komɛi Feɔ Amɛnii yɛ He
  • Bɔ ni Mlifu kɛ Tɔmɔ Henumɔ Baanyɛ Asa Ohe Aha
  • Beni Ogbalashihilɛ Mli Hefatalɔ Egbo Lɛ
  • “Kaaha Mɛi Krokomɛi Miitsɔɔ Bo Nɔ ni Esa akɛ Ofee . . .”
  • Te Mafee Tɛŋŋ Ni Mikɛ Miwerɛho Lɛ Ahi Shi?
    Beni Mɔ Ko Ni Osumɔɔ Lɛ Egbo
  • Ani Eji Tɔmɔ akɛ Abaaye Awerɛho?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Maŋbii Anɔ)—2016
  • Te Mɛi Krokomɛi Aaaye Abua Tɛŋŋ?
    Beni Mɔ Ko Ni Osumɔɔ Lɛ Egbo
  • Bɔ ni Ooofee Odamɔ Awerɛhoyeli Naa
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2008
Beni Mɔ Ko Ni Osumɔɔ Lɛ Egbo
we bf. 7-13

Ani Nɛkɛ Ji Bɔ Ni Esa Akɛ Anu He?

MƆ KO ni agbo ashi lɛ ŋma akɛ: “Ákɛ gbekɛ ni yɔɔ England lɛ, atsɔɔ mi akɛ mikajie mihenumɔi akpo yɛ gbɔmɛi ahiɛ. Minyɛɔ mikaiɔ mitsɛ, ni tsutsu ko lɛ eji asraafonyo lɛ, ni efee ehiɛ kpɛŋŋ kɛmiikɛɛ mi akɛ, ‘Kaafo!’ beni sane ko edɔ mi lɛ. Minyɛɛɛ makai akɛ minyɛ shɔ wɔnaa loo efua mi loo minyɛmimɛi bibii lɛ ateŋ mɔ ko (no mli lɛ wɔyi ejwɛ). Mina mitsɛ gbele beni miye afii 56. Minu he akɛ milaaje nɔ ko wulu diɛŋtsɛ. Ni kɛlɛ, kɛjɛ shishijee lɛ, minyɛɛɛ mafo.”

Yɛ maji loo hiŋmɛigbelemɔi komɛi amli lɛ, gbɔmɛi jieɔ amɛhenumɔi akpo yɛ faŋŋ mli. Mɛi krokomɛi leɔ bɔ ni amɛnuɔ nii ahe amɛhaa kɛ́ amɛmii eshɛ amɛhe loo amɛbɛ miishɛɛ. Shi yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, yɛ je lɛŋ hei komɛi, titri lɛ yɛ Europa kooyigbɛ kɛ Britain nɛkɛ lɛ, atsɔse gbɔmɛi, titri lɛ hii, koni amɛkɛ amɛhenumɔi atée, amɛtsimɔ amɛkanyamɔi anɔ, amɛfee dioo ni amɛkpokpooo yɛ haomɔ shishi, ni amɛkajie amɛhenumɔi akpo yɛ faŋŋ mli. Shi kɛ́ mɔ ko ni osumɔɔ lɛ gbo lɛ, ani ejaaa akɛ ooojie awerɛho ni oyeɔ lɛ kpo yɛ gbɛ ko nɔ? Mɛni Biblia lɛ kɛɔ?

Mɛi ni Fo yɛ Biblia Bei Amli

Hebribii ni jɛ Mediterranean bokagbɛ niiaŋ ŋma Biblia lɛ, ni amɛji gbɔmɛi ni jieɔ amɛhenumɔi akpo amɛtsɔɔ. Gbɔmɛi ni jie awerɛho ni amɛyeɔ lɛ kpo yɛ faŋŋ mli lɛ ahe nɔkwɛmɔnii babaoo yɛ mli. Maŋtsɛ David fo yɛ ebinuu Amnon ni agbe lɛ lɛ hewɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, “maŋtsɛ lɛ . . . fo aahu.” (2 Samuel 13:28-39) Eye awerɛho yɛ ebinuu Absalom kutumpɔfo lɛ ni ka maŋtsɛyeli lɛ shɔ̃mɔ lɛ po gbele he. Biblia mli sane lɛ kɛɔ wɔ akɛ: “Ni maŋtsɛ [David] jijaa, ni ekwɔ kɛtee pia ni yɔɔ agbó lɛ yiteŋ lɛ mli ni efo; ni beni eyaa lɛ, nɛkɛ ekɛɛ: Mibi Absalom, mibi! Mibi Absalom! miná ni kulɛ mi moŋ migbo yɛ onajiaŋ, Absalom, mibi, mibi!” (2 Samuel 19:1) David fo tamɔ bɔ ni tsɛ fɛɛ tsɛ aaafee. Ni kwɛ shii abɔ ni fɔlɔi esumɔ akɛ amɛ moŋ amɛgboi yɛ amɛbii anajiaŋ! Etamɔ nɔ ni ejeee adebɔɔ naa nii akɛ gbekɛ aaatsɔ hiɛ agbo ashi efɔlɔi.

Te Yesu fee enii yɛ enaanyo Lazaro gbele lɛ he eha tɛŋŋ? Efo beni ebɛŋkɛ gbonyobu lɛ he lɛ. (Yohane 11:30-38) Yɛ sɛɛ mli lɛ, Maria Magdaleena fo beni ebɛŋkɛ Yesu gbonyobu lɛ he lɛ. (Yohane 20:11-16) Eji anɔkwale akɛ, Kristofonyo ni nuɔ Biblia mli gbohiiashitee he hiɛnɔkamɔ lɛ shishi lɛ yeee awerɛho aahu ni ehiii lɛ kpatamɔ, taakɛ mɛi ni bɛ Biblia shishitoo ni mli ka shi faŋŋ kɛha amɛtsɔɔmɔ ni kɔɔ shihilɛ mli ni gbohii lɛ yɔɔ lɛ he lɛ feɔ lɛ. Shi ákɛ adesa ni yɔɔ henumɔi lɛ, anɔkwa Kristofonyo, ni yɔɔ gbohiiashitee he hiɛnɔkamɔ lɛ po, yeɔ awerɛho ni efóɔ yɛ esuɔlɔ gbele hewɔ.​—1 Tesalonikabii 4:13, 14.

Afo loo Akafo

Shi bɔ ni wɔfeɔ wɔnii wɔhaa ŋmɛnɛ lɛ hu? Ani onaa akɛ ewa loo efeɔ bo hiɛgbele akɛ ooojie ohenumɔi akpo? Mɛni ji nɔ ni ŋaawolɔi jieɔ yi? Bei pii lɛ, amɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ susumɔi lɛ jieɔ Biblia mli blema nilee ni jɛ mumɔŋ lɛ nɔŋŋ kpo. Amɛkɛɔ akɛ esa akɛ wɔjie wɔ awerɛho kpo, shi jeee ni wɔtsimɔ naa. Enɛ haa wɔkaiɔ hii anɔkwafoi ni hi shi blema lɛ, tamɔ Hiob, David, kɛ Yeremia, ni anaa amɛ awerɛhoyeli wiemɔi yɛ Biblia lɛ mli lɛ. Eka shi faŋŋ akɛ amɛtsimɔɔɔ amɛhenumɔi lɛ anaa. No hewɔ lɛ, nilee bɛ mli akɛ oootsi ohe kɛaajɛ gbɔmɛi ahe. (Abɛi 18:1) Ajieɔ yaafo kpo yɛ gbɛ̀i srɔtoi anɔ yɛ maji loo hiŋmɛigbelemɔi srɔtoi amli, ni no hu damɔ jamɔ mli hemɔkɛyelii ni yɔɔ lɛ anɔ.a

Shi kɛ́ onuɔ he akɛ esa akɛ ofo hu? Eji adesai abɔɔ su akɛ afo. Kaimɔ nɔ ni ba beni Lazaro gbo lɛ ekoŋŋ okwɛ, beni Yesu ‘hũŋ yɛ emumɔ mli ni efo’ lɛ. (Yohane 11:33, 35) Yesu kɛ enɛ feemɔ tsɔɔ akɛ yaafo ji nifeemɔ ni akɛkpeeɔ suɔlɔ ko gbele naa.

Mɛi ni miiye awerɛho

Eji gbɔmɔ su akɛ eye awerɛho ni efo kɛji suɔlɔ ko egbo

Anne, ni ji nyɛ ko ni SIDS (Sudden Infant Death Syndrome) gbe ebi fufɔoo Rachel lɛ sane lɛ fiɔ enɛ sɛɛ. Ewu wie akɛ: “Nɔ ni yɔɔ naakpɛɛ ji akɛ, mikɛ Anne fɛɛ fooo yɛ yarafeemɔ lɛ shishi. Mɔ fɛɛ mɔ miifo.” Kɛkɛ ni Anne ha hetoo akɛ: “Hɛɛ, shi mifo babaoo momo kɛha wɔyi enyɔ lɛ fɛɛ. Misusuɔ akɛ sane lɛ bote mimli waa yɛ oshara ni ba lɛ sɛɛ otsii fioo ko, beni gbi ko lɛ eshwɛ mikome yɛ shia lɛ mli lɛ. Mifo aahu gbi muu lɛ fɛɛ. Shi miheɔ miyeɔ akɛ fo ni mifo gbi muu lɛ fɛɛ lɛ ye ebua mi. Minu he akɛ ehi kɛha mi. Esa akɛ mafo mibi fufɔoo ni egbo lɛ. Miheɔ miyeɔ diɛŋtsɛ akɛ esa akɛ aŋmɛ gbɛ koni mɛi ni yeɔ awerɛho lɛ afo. Eyɛ mli akɛ nɔ ni mɛi krokomɛi fɔɔ kɛɛmɔ ji, ‘Kaafo’ moŋ, shi no yeee ebuaaa kwraa.”

Bɔ ni Mɛi Komɛi Feɔ Amɛnii yɛ He

Te mɛi komɛi efee amɛnii amɛha tɛŋŋ beni amɛsuɔlɔ ko gbele ha amɛfee shwɛm lɛ? Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ Juanita he okwɛ. Ele bɔ ni anuɔ he ahaa kɛ́ mɔ ko bi gbo. Emusu esharake shii enumɔ. Ni agbɛnɛ eŋɔ hɔ ekoŋŋ. No hewɔ lɛ beni oshara ni ekɛ kar ko ná ha eyaje helatsamɔhe lɛ, ehao ni anu lɛ shishi. Otsii enyɔ sɛɛ lɛ, ebɔi kɔ̃ɔmɔ trukaa​—ni ebe shɛko. No sɛɛ etsɛɛ kwraa ni afɔ Vanessa bibioo​—etsii fioo fe nsɛni tɛi enyɔ pɛ. Juanita kaiɔ akɛ ewie akɛ, “Mimii shɛ mihe waa, agbɛnɛ mitsɔ nyɛ!”

Shi emiishɛɛ lɛ sɛɛ etsɛɛɛ. Gbii ejwɛ sɛɛ lɛ Vanessa gbo. Juanita wie akɛ: “Minu he akɛ mifee shwɛm. Ashɔ̃ nyɛ ni miji lɛ kɛjɛ midɛŋ. Minu he akɛ mishɛɛɛ. Eji dɔlɛ sane akɛ wɔɔba shia ni wɔbote tsu ni wɔsaa mli wɔha Vanessa lɛ mli, ni wɔkwɛ kamiisaa atadei bibii ni mihe miha lɛ lɛ. Mitee nɔ mikai efɔmɔ be lɛ yɛ nyɔji enyɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ fɛɛ mli. Misumɔɔɔ ni mikɛ mɔ ko mɔ ko abɔ dɔŋŋ.”

Ani eji nifeemɔ ni yɔɔ keketee tsɔ? Ebaafee nɔ ni wa akɛ mɛi krokomɛi aaanu shishi, shi mɛi ni tamɔ Juanita, ni amɛtsɔ shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ mli lɛ tsɔɔ mli akɛ amɛfoɔ amɛhaa amɛbi lɛ tamɔ bɔ ni amɛbaafee amɛha mɔ ni ehi shi yɛ be kpalaŋŋ mli lɛ nɔŋŋ. Amɛkɛɔ akɛ, dani aaafɔ gbekɛ ko po lɛ, no mli lɛ efɔlɔi sumɔɔ lɛ momo. Ekomefeemɔ kpaa krɛdɛɛ ko ebakã ekɛ nyɛ lɛ teŋ. Kɛ nakai gbekɛ lɛ gbo lɛ, nyɛ lɛ nuɔ he akɛ gbɔmɔ diɛŋtsɛ amɛlaaje lɛ. Ni enɛ ji nɔ ni ehe hiaa ni mɛi krokomɛi anu shishi.

Bɔ ni Mlifu kɛ Tɔmɔ Henumɔ Baanyɛ Asa Ohe Aha

Nyɛ kroko hu tsɔɔ bɔ ni enu he eha beni akɛɛ lɛ akɛ ebinuu ni eye afii ekpaa lɛ egbo trukaa yɛ tsui hela ko ni ená beni ahiɛ lɛ hɔ lɛ hewɔ lɛ. “Mitsɔ nifeemɔi srɔtoi amli​—mifee shikpilikpii, miheee miyeee, minu he akɛ miyeɔ fɔ, ni mimli fu miwu kɛ datrɛfonyo lɛ akɛni eyooo shihilɛ ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli ni gbekɛ lɛ yɔɔ mli lɛ hewɔ.”

Mlifu baanyɛ afee yaafo loo awerɛho he okadi kroko. Ekolɛ mɛi amli baafu datrɛfoi loo helatsɛmɛi akwɛlɔi, ní aanu he akɛ kulɛ esa akɛ amɛfee babaoo yɛ mɔ ni egbo lɛ kwɛmɔ mli. Aloo ekolɛ mɛi amli baafu nanemɛi kɛ wekumɛi, ní etamɔ nɔ ni amɛkɛɛ loo amɛfee nibii ni ejaaa lɛ. Mɛi komɛi amli fuɔ mɔ ni egbo lɛ po akɛni ekwɛɛɛ lɛ diɛŋtsɛ egbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ nɔ jogbaŋŋ lɛ hewɔ. Stella wie akɛ: “Mikaiɔ bɔ ni mimli fu miwu waa ejaakɛ mile akɛ kulɛ nibii batamɔŋ nɛkɛ. Ehe eye waa, shi eku ehiɛ eshwie datrɛfonyo lɛ kɔkɔbɔi lɛ anɔ.” Ni bei komɛi lɛ, mɛi amli fuɔ mɔ ni egbo lɛ yɛ jatsũi ni egbele kɛbaaba abatere mɛi ni eshi yɛ esɛɛ lɛ hewɔ.

Mɛi komɛi nuɔ tɔmɔ he yɛ mlifu hewɔ​—ni ji akɛ, amɛbaabu amɛhe fɔ ejaakɛ amɛmli efu. Mɛi krokomɛi shwaa amɛhe yɛ amɛsuɔlɔ lɛ gbele hewɔ. Amɛkɛɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛhe akɛ, “eji miha eyana datrɛfonyo lɛ mra kulɛ,” aloo “eji miha eyana datrɛfonyo kroko kulɛ,” aloo “eji miha ekwɛ egbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ nɔ jogbaŋŋ kulɛ, egboŋ.”

Yoo ko miikai be ni ewo ebi

Gbekɛ gbele ji dɔlɛ sane ni naa wa waa​—musuŋshalɛ kɛ nu ni anuɔ nii ahe ahaa mɔ diɛŋtsɛ baanyɛ aye abua fɔlɔi lɛ

Yɛ mɛi krokomɛi agbɛfaŋ lɛ, tɔmɔ lɛ tekeɔ enɛ, titri lɛ kɛ́ amɛsuɔlɔ lɛ gbo trukaa, ni amɛkpaaa gbɛ. Amɛjeɔ shishi amɛkaiɔ be mli ni amɛmli fu mɔ ni egbo lɛ loo amɛkɛ lɛ je ŋwane lɛ. Aloo ekolɛ amɛbaanu he akɛ amɛfeee bɔ ni esa akɛ amɛfee lɛ fɛɛ amɛhaaa mɔ ni egbo lɛ.

Awerɛho ni nyɛmɛi pii yeɔ yɛ be kakadaŋŋ mli lɛ fiɔ nɔ ni ehe nilelɔi babaoo wieɔ yɛ he lɛ sɛɛ, ákɛ mɛi pii nuɔ he akɛ, bi gbele feɔ tamɔ nɔ ko ni elaaje ni anaaa dɔŋŋ yɛ fɔlɔi lɛ ashihilɛ mli, titri lɛ yɛ nyɛ lɛ shihilɛ mli.

Beni Ogbalashihilɛ Mli Hefatalɔ Egbo Lɛ

Gbalashihilɛ mli hefatalɔ gbele hu ji nɔ ni yeɔ awui waa, titri kɛ́ mɛi enyɔ lɛ fɛɛ kɛ miishɛɛ hi shi yɛ he kome. Ebaanyɛ efee nɔ ni kɛ amɛshihilɛ gbɛ ni amɛ fɛɛ amɛná mli ŋɔɔmɔ yɛ gbɛfaa mli, nitsumɔ mli, hiɛtserɛjiemɔ mli, kɛ he ni akɛfɔɔ he nɔ lɛ baa naagbee.

Eunice tsɔɔ nɔ ni ba beni tsui hela gbe ewu trukaa lɛ mli. “Mifee shikpilikpii yɛ henumɔŋ yɛ klɛŋklɛŋ otsi lɛ mli, tamɔ nɔ ni migbɔmɔtso lɛ ekpa nitsumɔ. Minyɛɛɛ manu nɔ ko ŋɔɔmɔ loo nɔ ko fũ. Ni kɛlɛ mijwɛŋmɔ tee nɔ ehi shi tamɔ nɔ ni nɔ ko esako he kwraa. Akɛni mihi miwu lɛ masɛi yɛ be mli ni abɔɔ mɔdɛŋ ni ebɔi mumɔ ekoŋŋ kɛ CPR kɛ tsofafeemɔ lɛ hewɔ lɛ, mikɛ nifeemɔi ni bei pii lɛ mɛi kɛtsɔɔ akɛ akpɛlɛɛɛ gbele nɔ lɛ tsuuu nii. Shi kɛlɛ mihao waa, tamɔ nɔ ni miina ni kar ko ejɛ gɔŋ ko nɔ eeba ebagbee shi ni minyɛɛɛ nɔ ko mafee yɛ he.”

Ani efo? “Hɛɛ, mifo, titri lɛ beni mikane miishɛjemɔ woji ohai abɔ ni minine shɛ nɔ lɛ. Miwo yara yɛ eko fɛɛ eko he. Eye ebua mi ni minyɛ mikpee nɔ ni baaba yɛ gbi lɛ mli lɛ naa. Shi nɔ ko nɔ ko nyɛɛɛ aye abua mi beni abiɔ mi shii abɔ akɛ te miyɔɔ tɛŋŋ lɛ. Eka shi faŋŋ akɛ, no mli lɛ mihao waa ni mileee nɔ ni mafee.”

Mɛni ye ebua Eunice ni enyɛ ehi shi yɛ be mli ni eyeɔ awerɛho lɛ? Ekɛɔ akɛ: “Mikpɛ miyiŋ akɛ maya nɔ mahi shi, ni miyooo po akɛ mifee nakai. Shi, nɔ ni dɔɔ mi lolo ji, kɛ́ mikai akɛ miwu ni sumɔɔ wala babaoo lɛ bɛ biɛ ni eeena mli ŋɔɔmɔ lɛ.”

“Kaaha Mɛi Krokomɛi Miitsɔɔ Bo Nɔ ni Esa akɛ Ofee . . .”

Mɛi ni ŋma wolo, Leavetaking​—When and How to Say Goodbye lɛ woɔ ŋaa akɛ: “Kaaha mɛi krokomɛi miitsɔɔ bo nɔ ni esa akɛ ofee loo bɔ ni esa akɛ onu nii ahe oha. Esoro nɔ ni awerɛho loo yaafo tsuɔ yɛ mɔ fɛɛ mɔ nɔ. Mɛi krokomɛi baasusu​—ni amɛha ole akɛ amɛsusuɔ​—akɛ ooye awerɛho tsɔ loo oyeee awerɛho bɔ ni sa. Okɛke amɛ ni oha ohiɛ akpa nɔ. Kɛ omia ohiɛ okɛ ohe wo shihilɛ ko ni mɛi krokomɛi efo amɛfɔ shi amɛha bo lɛ mli loo nɔ ni gbɔmɛi efo amɛfɔ shi mli lɛ, otsĩɔ henumɔ ni oooná loo eeeba onɔ ekoŋŋ lɛ naa.”

Kɛlɛ, gbɔmɛi srɔtoi tsuɔ amɛ awerɛho he nii yɛ gbɛi srɔtoi anɔ. Wɔbɔɔɔ mɔdɛŋ akɛ wɔɔtsɔɔ akɛ gbɛ ko yɛ kɛ̃ ni hi fe ekrokomɛi fɛɛ kɛha mɔ fɛɛ mɔ. Shi, oshara baa kɛ́ ajeee shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ mli, kɛ́ mɔ ni yeɔ awerɛho lɛ nyɛɛɛ ayoo bɔ ni shihilɛ lɛ ji loo eyɔɔ diɛŋtsɛ ni eye ehe nɔ lɛ. No lɛ yelikɛbuamɔ ni jɛ nanemɛi musuŋtsɔlɔi aŋɔɔ ahe baahia lɛ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Naanyo sumɔɔ mɔ bei fɛɛ mli, ni afɔ lɛ akɛ nyɛmi ha haomɔ be.” No hewɔ lɛ kaashe gbeyei akɛ ooobi yelikɛbuamɔ, ni owie, ni ofo hu.​—Abɛi 17:17.

Nɔ ni afeɔ yɛ gbele he ji awerɛho ni ayeɔ, ni ejeee tɔmɔ akɛ mɛi krokomɛi aaana akɛ ooye awerɛho. Shi ehe miihia ni aha sanebimɔi krokomɛi ahetoo: ‘Te mafee tɛŋŋ ni mikɛ miwerɛho lɛ ahi shi? Ani eji adesai asu akɛ amɛaanu fɔyeli kɛ mlifu he? Te esa akɛ matsu henumɔi nɛɛ ahe nii maha tɛŋŋ? Mɛni baanyɛ aye abua mi koni manyɛ madamɔ nɔ ni milaaje lɛ kɛ awerɛhoyeli lɛ naa?’ Fã ni nyiɛ sɛɛ lɛ baaha sanebimɔi nɛɛ kɛ ekrokomɛi ahetoo.

a Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yorubabii ni jɛ Nigeria lɛ yɛ blema hemɔkɛyeli ko yɛ susuma lɛ ni babalaa loo afɔ́ɔ lɛ ekoŋŋ lɛ mli. No hewɔ lɛ, kɛ́ nyɛ ko bi gbo lɛ, afoɔ waa, shi yɛ be kuku pɛ mli, ejaakɛ taakɛ Yoruba lala nɔheremɔ ko kɛɔ lɛ: “Nu lɛ ji nɔ ni eshwie shi. Tsene lɛ ejwako.” Taakɛ Yorubabii tsɔɔ lɛ, enɛ tsɔɔ akɛ, tsene ni nu lɛ yɔɔ mli, ni ji nyɛ lɛ, baanyɛ afɔ bi kroko​—ekolɛ mɔ ni egbo lɛ ni baaba ebabala ekoŋŋ. Yehowa Odasefoi enyiɛɛɛ blema saji komɛi ni damɔ apasa hemɔkɛyeli nɔ, ni jɛ apasa susumɔi ni tsɔɔ susuma ni gbooo kɛ fɔmɔ ni afɔɔ lɛ ekoŋŋ, ni bɛ nɔdaamɔ nɔ ko yɛ Biblia lɛ mli lɛ sɛɛ.​—Jajelɔ 9:5, 10; Ezekiel 18:4, 20.

Sanebimɔi ni Sa Hesusumɔ

  • Mɛi komɛi akusumii saa awerɛho ni amɛyeɔ lɛ he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

  • Mɛɛ nɔkwɛmɔnii ni tsɔɔ bɔ ni afo yɛ faŋŋ mli lɛ wɔyɔɔ yɛ Biblia lɛ mli?

  • Te mɛi komɛi efee amɛnii yɛ suɔlɔ ko gbele he amɛha tɛŋŋ? Te bo hu ofee onii yɛ shihilɛi ni tamɔ nɛkɛ mli oha tɛŋŋ?

  • Mɛni haa gbalashihilɛ mli hefatalɔ gbele feɔ niiashikpamɔ ni yɔɔ srɔto lɛ?

  • Te awerɛhoyeli loo yaafo tsuɔ nii ehaa tɛŋŋ? Ani eji tɔmɔ akɛ aaafo loo aaaye awerɛho?

  • Awerɛhoyeli jeɔ kpo yɛ mɛɛ gbɛ̀i komɛi anɔ? (Kwɛmɔ akrabatsa lɛ yɛ baafa 9.)

  • Mɛɛ shihilɛi krɛdɛɛi komɛi saa fɔlɔi ahe yɛ abifao ni gboɔ trukaa lɛ he? (Kwɛmɔ akrabatsa lɛ yɛ baafa 12.)

  • Te musu sharakemɔ loo bii ni gboiɔ yɛ musuŋ dani afɔɔ amɛ lɛ saa nyɛmɛi pii ahe ehaa tɛŋŋ? (Kwɛmɔ akrabatsa lɛ yɛ baafa 10.)

Bɔ ni Awerɛhoyeli lɛ Yaa nɔ Ehaa

Wiemɔ, “yaa nɔ ehaa” lɛ etsɔɔɔ akɛ ato be loo gbɛjianɔ ko afɔ shi aha awerɛho. Bɔ ni ayeɔ awerɛho ahaa lɛ baanyɛ ateke mɛi krokomɛi anɔ̃ ni ebaanyɛ eye bei srɔtoi, ni fɛɛ damɔ mɔ aŋkro lɛ nɔ. Bɔ ni ato nibii anaa aha nɛɛ yeee emuu. Nifeemɔi krokomɛi hu baanyɛ aje kpo. Nɔ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ji awerɛhoyeli he okadii ni ekolɛ ebaajie ehe kpo yɛ mɔ ko he.

Shishijee nifeemɔi: Shishijee tsuifaa; aheee ayeee, akpɛlɛɛɛ nɔ; henumɔ ni feɔ shikpilikpii; tɔmɔ henumɔi; mlifu.

Nɔ ni baanyɛ afata awerɛho ni naa wa he ji: Hiɛ ni kpaa nii anɔ kɛ wɔ ni anyɛɛɛ awɔ; tɔlɛ ni naa wa waa; subaŋ tsakemɔ ni baa trukaa; yiŋkpɛɛ kɛ susumɔ ni tɔɔ fã; yaafo ni baa kpitiokpitio; niyeli ni tsakeɔ ni kɛ lootãa baa aloo ni haa ashwiɔ; gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ mli naagbai ahe okadii srɔtoi; nibii ahe miishɛɛ ni anáaa dɔŋŋ; nitsumɔ ni anyɛɛɛ atsu babaoo dɔŋŋ; yaka susumɔi ni bɛ mli​—aanu mɔ ni egbo lɛ he, ni aanu ewiemɔ, aana lɛ hu; kɛ́ gbekɛ gbo lɛ, onáa hetsɛ̃ ohaa ogbalashihilɛ mli hefatalɔ lɛ.

Be mli ni shihilɛ lɛ ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ: Awerɛhoyeli kɛ shwe ni ashweɔ mɔ lɛ; mɔ ni egbo lɛ ni akɛ miishɛɛ babaoo kaiɔ lɛ, ni akɛ naaŋmɔlɔwoo po fataa he.

Musu Sharakemɔ kɛ Bii ni Gboiɔ yɛ Musuŋ Dani Afɔ́ɔ Amɛ—Nyɛmɛi Awerɛhoyeli

Eyɛ mli akɛ Monna yɛ bii krokomɛi moŋ, shi ekɛ miishɛɛ miikpa ebi ni ebaafɔ lɛ gbɛ. Dani eeefɔ lɛ po lɛ, no mli lɛ, eji “gbekɛ ni ekɛ lɛ shwɛɔ, ekɛ lɛ wieɔ, ni elaa yɛ ehe.”

Ekomefeemɔ ni etee nɔ yɛ nyɛ lɛ kɛ bi ni afɔko lɛ lɛ teŋ lɛ mli wa waa. Etee nɔ ekɛɛ akɛ: “Rachel Anne ji gbekɛ ni kɛ enaji hɛlɛɔ woji kɛjɛɔ mimusu nɔ, ni haaa mawɔ nyɔɔŋ. Mikaiɔ ehɛlɛmɔ bibii lɛ lolo, tamɔ hɛlɛmɔ ni naa waa ni suɔmɔ yɔɔ mli lɛ. Be fɛɛ be ni eeetsi ehe lɛ, suɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ yiɔ mimli obɔ. Mile lɛ jogbaŋŋ aahu akɛ mileɔ kɛ́ eepiŋ kɛ be mli ni ehe miiye.”

Monna tee nɔ egba esane lɛ akɛ: “Datrɛfonyo lɛ heee mi eyeee aahu kɛyashi be mli ni efee nɔ ni ekpe sɛɛ tsɔ. Ekɛɛ mi akɛ mifɔɔ haomɔ. Miheɔ miyeɔ akɛ minu be mli ni egboɔ lɛ he. Ekɛ gidigidifeemɔ tsɔ ehe trukaa. Beni je tsɛreɔ lɛ egbo.”

Monna niiashikpamɔ lɛ jeee nɔ ko ni anuko eko dã. Taakɛ woji aŋmalalɔi, Friedman kɛ Gradstein tsɔɔ yɛ amɛwolo, Surviving Pregnancy Loss lɛ mli lɛ, aaafee yei akpeiakpe kome anine shɛɛɛ amɛbii anɔ yɛ fɔmɔ mli daa afi yɛ U. S. Amerika pɛ. Shi eji anɔkwale akɛ, yibɔ lɛ da kwraa fe enɛ yɛ je lɛŋ fɛɛ.

Bei pii lɛ, gbɔmɛi yɔseee akɛ musu sharakemɔ kɛ bi ni gboɔ yɛ musuŋ dani afɔ́ɔ lɛ lɛ ji oshara kpele kɛha yoo, ni ekaiɔ​—ekolɛ yɛ eshihilɛ bei fɛɛ mli. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Veronica, ni amrɔ nɛɛ eda yɛ afii amli lɛ kaiɔ emusu sharakemɔi lɛ, ni titri lɛ, ekaiɔ ebi ni hi wala mli yɛ musuŋ nyɔji nɛɛhu dani bi nɛɛ gbo dani efɔ lɛ lɛ ni etsiimɔ ji kilogram ekpaa lɛ. Ebi lɛ gbo yɛ musu lɛ mli, ni ehi musu lɛ mli yɛ enaagbee otsii enyɔ lɛ mli. Ekɛɛ akɛ: “Ní nyɛ ko bi aaagbo yɛ musu lɛ mli dani efɔ lɛ lɛ ji oshara ko ni yɔɔ gbeyei diɛŋtsɛ kɛha nyɛ lɛ.”

Bei pii lɛ, yei krokomɛi po nuuu nyɛmɛi ni amɛ hiɛnɔkamɔi efee yaka nɛɛ anifeemɔi ashishi. Yoo ko ni bi gbo kɛtsɔ musu sharakemɔ nɔ lɛ ŋma akɛ: “Nɔ ni mikase kɛ dɔlɛ babaoo ji akɛ, dani enɛ aaaba minɔ lɛ, no mli lɛ, mileee nɔ ni baa minanemɛi lɛ anɔ lɛ. No mli lɛ minuuu he mihaaa amɛ ni mileee nɔ ni yaa nɔ yɛ amɛhe lɛ tamɔ bɔ ni minuɔ he bianɛ akɛ nakai ji bɔ ni gbɔmɛi feɔ mi lɛ.”

Nuu ko efua eŋa ni amɛmiiye awerɛho

Naagba kroko ni haoɔ nyɛ ni yeɔ awerɛho lɛ ji henumɔ ni enaa akɛ ekolɛ ewu lɛ nuuu nɔ ni amɛlaaje lɛ he tamɔ bɔ ni enuɔ he lɛ. Ŋa ko tsɔɔ mli yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ akɛ: “Miwu ha sane lɛ dɔ mi waa yɛ nakai be lɛ mli. Yɛ lɛ egbɛfaŋ lɛ, miŋɔko hɔ ko diɛŋtsɛ kwraa. Enyɛɛɛ enu awerɛho ni miyeɔ lɛ he. Enuɔ nibii ni misheɔ he gbeyei lɛ shishi waa shi jeee awerɛho ni miyeɔ lɛ.”

Yɛ nuu bɔɔ su naa lɛ, ekolɛ ebaafee nakai​—etsɔɔɔ gbɔmɔtsoŋ kɛ henumɔŋ nifeemɔi ni yaa nɔ yɛ bi lɛ kɛ eŋa ni hiɛ hɔ lɛ teŋ lɛ mli. Ni kɛlɛ, enuɔ he akɛ elaaje nɔ ko. Ni ehe miihia ni wu kɛ ŋa fɛɛ ale akɛ amɛ fɛɛ amɛmiipiŋ, eyɛ mli moŋ akɛ ebaa yɛ gbɛ̀i srɔtoi anɔ. Esa akɛ amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ aye awerɛho lɛ. Kɛ wu lɛ kɛ enɛ tée lɛ, eŋa lɛ baasusu akɛ enuuu nii ahe. No hewɔ lɛ, nyɛ fɛɛ nyɛjaa nyɛ yaafonui, susumɔi, kɛ nyɛhe fuamɔi lɛ. Nyɛtsɔɔa akɛ kpaako nyɛhiaa nyɛhe waa fe bei fɛɛ. Hɛɛ, wumɛi, nyɛjiea nyɛ mlitsɔlɛ kpo.

Abifao Gbele ni Baa Trukaa Okadii (SIDS)—Awerɛho lɛ Naa ni Aaadamɔ

Abifao gbele ni baa trukaa lɛ ji oshara ni kumɔɔ mɔ kwraa. Gbi ko jeɔ shishi, kɛkɛ lɛ abifao ni tamɔ mɔ ni yɔɔ hewalɛ jogbaŋŋ lɛ eteee shi dɔŋŋ. Eji nɔ ko ni akpaaa gbɛ kwraa, ejaakɛ namɔ susuɔ akɛ fufɔoo loo abifao baagbo dani efɔlɔi agboi? Abifao ni ebatsɔ mɔ ni nyɛ lɛ jieɔ esuɔmɔ fɛɛ kpo etsɔɔ lɛ lɛ ebatsɔ mɔ ni nyɛ lɛ yeɔ ehe awerɛho babaoo.

Tɔmɔ henumɔi jeɔ shishi baa mli babaoo. Ekolɛ fɔlɔi lɛ baanu he akɛ abifao lɛ gbele jɛ amɛ, tamɔ nɔ ni amɛku amɛhiɛ amɛshwie nɔ ko nɔ. Amɛbiɔ amɛhe akɛ, ‘Mɛni kulɛ wɔbaanyɛ wɔfee ni wɔkɛtsi enɛ gbɛ?’b Yɛ saji lɛ ekomɛi amli lɛ, wu lɛ baanyɛ ashwa eŋa lɛ yakatswaa ni ehiɛ bɛ ehe nɔ. Beni eyaa nitsumɔ lɛ, no mli lɛ abifao lɛ hiɛ kã ni eyɛ hewalɛ. Beni eshɛɔ shia lɛ, egbo yɛ esaatso nɔ! Mɛni eŋa lɛ feɔ? No mli lɛ nɛgbɛ eyɔɔ? Esa akɛ atsɔɔ sanebimɔi ni haoɔ mɔ nɛɛ amli koni ekɛ naagba akaba gbalashihilɛ lɛ mli.

Shihilɛi ni atsɔɔɔ hiɛ anaaa ni anyɛŋ ana hu kɛ oshara lɛ ba. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Misaa mina yɛ hulu shishi, akɛ jeee heoyaiatsɛmɛi anɔ ji foidamɔ, ni jeee ekãalɔi hu anɔ ji ta, ni asaŋ jeee nilelɔi anɔ ji aboloo, ni asaŋ jeee sanesɛɛkɔlɔi anɔ ji nii, ni asaŋ jeee ŋaalɔi anɔ ji hiɛnyam; ejaakɛ shihilɛ mli nibii ni baa ni aleee ninaa amɛ fɛɛ.”​—Jajelɔ 9:11, NW.

Mɛɛ gbɛ nɔ mɛi krokomɛi aaatsɔ aye abua weku ni bi egbo lɛ? Nyɛ ko ni ebi egbo ha hetoo akɛ: “Naanyo yoo ko ba ni ebabɛɛ mishia lɛ fɛɛ mli ni mikɛko lɛ nɔ ko kwraa. Mɛi krokomɛi hoo niyenii amɛha wɔ. Mɛi krokomɛi ye bua kɛtsɔ fuamɔ ni amɛfua mi kɛkɛ lɛ nɔ​—wiemɔi bɛ mli, fuamɔ kɛkɛ. Misumɔɔɔ ni mawie he. Misumɔɔɔ ni aha matsɔɔ nɔ ni ba lɛ mli shii abɔ. Misumɔɔɔ ni akɛ sanebimɔi apɛi saji amli, tamɔ nɔ ni nɔ ko ni mifeee hewɔ eba lɛ nakai. Miji nyɛ lɛ; kulɛ mafee nɔ fɛɛ nɔ ni mikɛhere mibi lɛ yiwala.”

b Sudden Infant Death Syndrome (SIDS), loo (Abifao Gbele ni Baa Trukaa Okadii) ni baa abifabii ni eye kɛjɛ nyɔŋ kome kɛmiiya nyɔji ekpaa lɛ anɔ trukaa lɛ ji gbɛi ni akɛhaa enɛ beni abifabii ni yɔɔ hewalɛ lɛ gboɔ trukaa ni nɔ ko bɛ ni akɛaatsɔɔ mli lɛ. Shihilɛi lɛ ekomɛi yɛ ni aheɔ ayeɔ akɛ kulɛ abaanyɛ aku naa eji aha abifao lɛ kaje loo ekã ekoŋ nɔ shi jeee ni ebu shi. Yɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, shikamɔ shihilɛ ko bɛ ni baanyɛ akũ SIDS gbelei lɛ eko fɛɛ eko naa.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje