Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • ip-2 yitso 1 bf. 5-15
  • Nyɔŋmɔ Gbalɔ ko Kɛ La Baha Adesai

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Nyɔŋmɔ Gbalɔ ko Kɛ La Baha Adesai
  • Yesaia Gbalɛ Lɛ—La Kɛha Adesai Fɛɛ II
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • La ní Miikpɛ́ yɛ Duŋ Mli
  • “Yesaiai” Enyiɛ?
  • Odaseyeli ní Tsɔɔ akɛ Mɔ Kome Ŋma
  • Wolo ní Gbaa Gbalɛi ní Anyɛɔ Akɛ He Fɔ̃ɔ Nɔ
  • Ani Obaakɛɛ Akɛ, “Naa Mi, Tsu Mi”?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1988
  • Blema Gbalɔ ni Hiɛ Ŋmɛnɛŋmɛnɛ Beaŋ Shɛɛ Sane
    Yesaia Gbalɛ Lɛ—La Kɛha Adesai Fɛɛ I
  • Yaa Nɔ Omɛ Yehowa
    Yesaia Gbalɛ Lɛ—La Kɛha Adesai Fɛɛ I
  • Yesaia Wolo lɛ Mli Saji Otii—I
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2006
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Yesaia Gbalɛ Lɛ—La Kɛha Adesai Fɛɛ II
ip-2 yitso 1 bf. 5-15

Yitso Kome

Nyɔŋmɔ Gbalɔ ko Kɛ La Baha Adesai

1, 2. Mɛɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ shihilɛi komɛi kɛ yeyeeyefeemɔ kpele bahaa mɛi babaoo?

WƆYƐ yinɔ ko ní tamɔ nɔ ni adesai anine baanyɛ ashɛ nɔ fɛɛ nɔ ní amɛtaoɔ lɛ nɔ yɛ mli. Ŋwɛiniiaŋ gbɛfaa, kɔmpiuta he nilee, wala bɔɔ nii ashishijee he nilee, kɛ jeŋ nilee mli susumɔi heei egbele hegbɛi heei anaa eha adesai aweku lɛ, ni ekɛ shihilɛ kpakpa he hiɛnɔkamɔ eba—ekolɛ shihilɛ ní sɛɛ tsɛɔ po.

2 Ani nɛkɛ hiɛyaai nɛɛ eha onyɛ ojie oshinaai anaa kladoai ní oŋmɛɛɛ mli dɔŋŋ? Ani amɛjie ta he gbeyeishemɔ kɛtee kwraa? Ani amɛtsá helai aloo amɛfo awerɛhoyeli ní suɔlɔ ko gbele kɛbaa lɛ sɛɛ? Dabi kwraa! Bɔ fɛɛ bɔ ni adesai ahiɛyaa sa kadimɔ ha lɛ, husu yɛ he. Amaniɛbɔɔ ko ní yɔɔ Worldwatch Institute adafitswaa wolo lɛ mli lɛ tsɔɔ akɛ: “Wɔnyɛ wɔle bɔ ni wɔfeɔ wɔfãa gbɛ kɛyaa nyɔɔŋtsere lɛ nɔ, bɔ ni wɔfeɔ elɛktrɔnik tsɔnei ahe nibii ní yɔɔ hewalɛ, kɛ bɔ ni afeɔ ajieɔ adesa sui ní akɛfɔ́ɔ mɔ lɛ mli hewalɛ kɛjɛɔ gbɔmɔ kome mli kɛwoɔ gbɔmɔ kroko mli. Shi kɛbashi amrɔ nɛɛ wɔnyɛko wɔha gbɔmɛi akpekpei akpe kome aná nu kpakpa ní amɛnu, ní wɔha bɔ ni bɔɔ nii henɔi akpei abɔ ahiɛ kpataa kwraa kɛjɛɔ shihilɛ mli lɛ aba shi, loo wɔtsu wɔ hiamɔ nii ni ji hewalɛ ní tsɔnei kɛtsuɔ nii lɛ he nii ní wɔfiteee nibii ní ebɔle wɔhe kɛkpe lɛ.” Shishinumɔ yɛ he akɛ mɛi pii kɛ yeyeeyefeemɔ kpáa wɔsɛɛ be gbɛ, ní amɛleee he ni amɛbaatsɔ amɛhe kɛya kɛha miishɛjemɔ kɛ hiɛnɔkamɔ.

3. Mɛɛ shihilɛ hi shi yɛ Yuda yɛ afii ohai kpaanyɔ D.Ŋ.B.?

3 Shihilɛ ní wɔyɔɔ mli ŋmɛnɛ lɛ tamɔ nɔ ni Nyɔŋmɔ webii hi mli yɛ afii ohai kpaanyɔ D.Ŋ.B. lɛ pɛpɛɛpɛ. Nakai beaŋ lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ nitsumɔ wo etsulɔ Yesaia dɛŋ ní ekɛ miishɛjemɔ shɛɛ sane abaha Yuda maŋbii lɛ, ni miishɛjemɔ ji nɔ̃ titri ní he hiaa amɛ. Jaramɔ shihilɛi batutua maŋ lɛ. Etsɛŋ ni Ashur Maŋtsɛyeli ní yitsoŋ wa waa lɛ baawo shikpɔŋ lɛ he gbeyei, ni ebaaha ŋmiŋmi amɔmɔ mɛi babaoo. Nɛgbɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ baatsɔ amɛhe kɛya kɛha yiwalaheremɔ? Yehowa gbɛi kã amɛlilɛi nɔ, shi amɛmiisumɔ ní amɛkɛ amɛhe afɔ̃ gbɔmɔ adesa nɔ.—2 Maŋtsɛmɛi 16:7; 18:21.

La ní Miikpɛ́ yɛ Duŋ Mli

4. Mɛɛ shɛɛ sane ní bɔ he enyɔ akɛ ehe nitsumɔ wo Yesaia dɛŋ ákɛ ejaje?

4 Yuda atuatsemɔ gbɛ ní ekɔ lɛ hewɔ lɛ, abaakpata Yerusalem hiɛ, ni abaaŋɔ Yuda maŋbii lɛ nom kɛbaaya Babilon. Hɛɛ, amanehulu be ko miiba. Yehowa kɛ nitsumɔ wo egbalɔ Yesaia dɛŋ akɛ egba nɛkɛ amanehulu be ní baa nɛɛ efɔ̃ shi, shi E-kɛ famɔ hu ha lɛ akɛ ejaje sanekpakpa etsɔɔ amɛ. Kɛ́ amɛhi nomŋɔɔ mli afii 70 sɛɛ lɛ, abaajie Yudafoi lɛ kɛjɛ Babilon! Shwɛɛnii ko ní yɔɔ miishɛɛ baaku amɛsɛɛ kɛya Zion ni amɛbaaná hegbɛ amɛto anɔkwa jamɔ shishi ekoŋŋ yɛ jɛmɛ. Yehowa tsɔ egbalɔ lɛ nɔ ekɛ nɛkɛ shɛɛ sane ní yɔɔ miishɛɛ nɛɛ ha la kpɛ́ yɛ duŋ lɛ mli.

5. Mɛni hewɔ Yehowa jie eyiŋtoi akpo be kakadaŋŋ kɛtsɔ hiɛ lɛ?

5 Afeee Yuda amaŋfɔ aahu kɛyashi nɔ ni fa fe afii oha sɛɛ beni Yesaia ŋmala egbalɛi lɛ eshwie shi lɛ sɛɛ. Belɛ, mɛni hewɔ Yehowa jie eyiŋtoi akpo be kakadaŋŋ kɛtsɔ hiɛ lɛ? Ani no mli lɛ mɛi diɛŋtsɛ ní nu Yesaia sane jajemɔi lɛ gboiko jeeŋmɔ momo beni gbalɛi lɛ aaaba mli lɛ? Eji anɔkwale. Shi kɛlɛ, mɛi ni yɔɔ wala mli yɛ be mli ní akpata Yerusalem hiɛ yɛ afi 607 D.Ŋ.B. lɛ baahi Yesaia gbalɛ shɛɛ saji lɛ ní eŋmala eshwie shi lɛ kɛtsɔ sane kpojiemɔi ní Yehowa kɛha Yesaia lɛ nɔ. Enɛ kɛ odaseyeli ní anyɛŋ aje he ŋwane baaha akɛ Yehowa ji ‘Mɔ ní jɛɔ shishijee ejajeɔ naagbee nii lɛ, ni ejɛɔ blema beebe ejajeɔ nii ní anáko afee lɛ.’—Yesaia 46:10; 55:10, 11.

6. Mɛni ji gbɛ̀i ní Yehowa nɔ kwɔ kwraa fe adesai ní gbaa nibii ní baaba wɔsɛɛ lɛ ekomɛi?

6 Yehowa pɛ ji mɔ ni baanyɛ akɛɛ nakai yɛ gbɛ ní ja nɔ. Ekolɛ adesa baanyɛ adamɔ maŋkwramɔ loo adesai ashihilɛ ní yaa nɔ lɛ he shishinumɔ ní ená lɛ nɔ egba nɔ ni baaba yɛ wɔsɛɛ be ní baaba nɔŋŋ lɛ mli. Shi Yehowa pɛ ji mɔ ni baanyɛ ekɛ nɔmimaa atsɔ hiɛ ana nɔ ni baaba yɛ be fɛɛ be mli, yɛ wɔsɛɛ be ní yɔɔ shɔŋŋ po mli. Ebaanyɛ eha etsuji hewalɛ koni amɛtsɔ hiɛ amɛgba nibii ní baaba kwraa dani amɛba mli. Biblia lɛ jajeɔ akɛ: “Nuntsɔ Yehowa efeŋ nɔ ko, akɛ ja ejie eyiŋtoo lɛ kpo etsɔɔ etsuji, gbalɔi lɛ, dã.”—Amos 3:7.

“Yesaiai” Enyiɛ?

7. Woloŋlelɔi pii ebi sane yɛ mɔ ni ŋma Yesaia wolo lɛ he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ, ni mɛni hewɔ?

7 Sane ní kɔɔ gbalɛ he lɛ ji nɔ kome ní eha woloŋlelɔi pii ebi sane yɛ mɔ ni ŋma Yesaia wolo lɛ he. Nɛkɛ mɛi ní wieɔ shiɔ nii nɛɛ maa nɔ mi doo akɛ mɔ ko ní hi shi yɛ afii ohai ekpaa D.Ŋ.B. ji mɔ ni ŋma wolo lɛ naagbee gbɛ saji lɛ, ekolɛ yɛ Babilon nomŋɔɔ lɛ mli loo yɛ no sɛɛ. Taakɛ amɛtsɔɔ lɛ, aŋmala gbalɛi ní kɔɔ Yuda amaŋfɔfeemɔ he lɛ yɛ amɛmlibaa sɛɛ, ni no hewɔ lɛ amɛjeee gbalɛi diɛŋtsɛ kwraa. Nɛkɛ mɛi ní wieɔ shiɔ nii nɛɛ hu kɛɔ akɛ yɛ yitso 40 lɛ sɛɛ kɛyaa lɛ, Yesaia wolo lɛ wieɔ Babilon he tamɔ nɔ ni lɛ ji jeŋ hewalɛ ní yeɔ nɔ, ni Israelbii lɛ yɛ nomŋɔɔ mli yɛ jɛmɛ. No hewɔ lɛ, amɛsusuɔ akɛ mɔ fɛɛ mɔ ní ŋma Yesaia wolo lɛ naagbee gbɛ saji lɛ fee nakai yɛ nakai yinɔ lɛ mli—yɛ afii ohai ekpaa D.Ŋ.B. Ani nɔdaamɔ nɔ̃ kpakpa ko yɛ kɛha susumɔ ní tamɔ nɛkɛ? Dabi kwraa!

8. Mɛɛ be yiŋkɔshikɔshifeemɔ ní kɔɔ mɔ ni ŋma Yesaia wolo lɛ he lɛ je shishi, ni mɛɛ gbɛ nɔ etsɔ egbɛ eshwã?

8 Afii ohai 12 Ŋ.B. tɔ̃ɔ dani abi sane yɛ mɔ ni ŋma Yesaia wolo lɛ he. Mɔ ni fee nakai ji Yudanyo saji ahe wielɔ ko ní atsɛɔ lɛ Abraham Ibn Ezra. Encyclopaedia Judaica lɛ kɛɔ akɛ: “[Abraham Ibn Ezra] wie yɛ esaji ahe wiemɔ ní kɔɔ Yesaia wolo lɛ he lɛ mli akɛ efã ni ji enyɔ, kɛjɛ yitso 40 kɛyaa lɛ, ji gbalɔ ko ni hi shi yɛ Babilon Nomŋɔɔ be lɛ mli kɛ Sɛɛkuu Kɛmiiya Zion lɛ shishijee gbɛ lɛ nitsumɔ.” Yɛ afii ohai 18 kɛ 19 lɛ mli lɛ, woloŋlelɔi babaoo, ní Johann Christoph Doederlein, ni ji Germanynyo Nyɔŋmɔ jamɔ he nilelɔ ní ŋmala esaji amlitsɔɔmɔ ni kɔɔ Yesaia wolo lɛ he yɛ afi 1775 mli kɛ nɔ ni ji enyɔ ni ekala yɛ 1789 mli lɛ fata he lɛ, kpɛlɛ Ibn Ezra susumɔi lɛ anɔ. New Century Bible Commentary lɛ kɛɔ akɛ: “Amrɔ nɛɛ, woloŋlelɔi fɛɛ kpɛlɛɔ yiŋsusumɔ ní Doederlein kɛha . . . ní tsɔɔ akɛ gbalɛi ní yɔɔ Yesaia wolo lɛ yitsei 40-66 lɛ mli lɛ jeee gbalɔ Yesaia ní hi shi yɛ afii ohai kpaanyɔ lɛ mli lɛ wiemɔi, shi moŋ ejɛ sɛɛ mli be ko kwraa mli lɛ nɔ̃, ja amɛteŋ mɛi ní ekpɛlɛɛɛ yiŋsusumɔi heei anɔ kwraa lɛ pɛ.”

9. (a) Mɛɛ Yesaia wolo lɛ mlijaramɔ ko ba? (b) Te Biblia mli saji ahe wielɔ ko wie naataamɔ ní kɔɔ mɔ ni ŋma Yesaia wolo lɛ he lɛ he kuku eha tɛŋŋ?

9 Shi kɛlɛ, saji ní abiɔ yɛ mɔ ni ŋma Yesaia wolo lɛ he lɛ waaa jɛmɛ. Yiŋsusumɔ ní ahiɛ yɛ Yesaia ni ji enyɔ—loo Deutero-Yesaia—lɛ he lɛ, je shishinumɔ ní mɛi ná akɛ ekolɛ niŋmalɔ ni ji etɛ fata he lɛ shishi.a Kɛkɛ ni atee nɔ ajara Yesaia wolo lɛ mli lolo, ni enɛ ha woloŋlelɔ ko wie akɛ gbalɔ ko ní aleee ji mɔ ni ŋma yitsei 15 kɛ 16 lɛ, ni mɔ kroko hu jeɔ mɔ ni akɛɔ akɛ lɛ eŋma yitsei 23 kɛyashi 27 lɛ he ŋwane. Ni mɔ kroko hu kɛɔ akɛ enyɛŋ efee akɛ Yesaia ji mɔ ni ŋmala wiemɔi ní anaa yɛ yitsei 34 kɛ 35 lɛ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ amɛmli saji lɛ je saji ní anaa yɛ yitsei 40 kɛyashi 66 lɛ amli lɛ waa diɛŋtsɛ, nɔ ní akɛɔ akɛ jeee Yesaia ní hi shi yɛ afii ohai kpaanyɔ lɛ mli lɛ ŋma, shi mɔ kroko ji mɔ ni ŋma lɛ! Biblia mli saji ahe wielɔ Charles C. Torrey mu nɔ ni jɛ yiŋsusumɔ nifeemɔ nɛɛ mli ba lɛ naa kɛ wiemɔi ní mli kã shi faŋŋ. Ekɛɛ akɛ: “Mɔ ní be ko lɛ eji ‘Nomŋɔɔ Be lɛ Mli Gbalɔ’ kpeteŋkpele lɛ nɔ egbɔ kwraa kɛbatsɔ mɔ ko ní he ehiaaa, ni aba lɛ shi kwraa ni atsimɔ enɔ kɛtsɔ ewolo lɛ mlijaramɔ nɔ.” Shi kɛlɛ, jeee woloŋlelɔi fɛɛ kɛ bɔ ni ajara Yesaia wolo lɛ mli bibii aha nɛɛ kpãa gbee.

Odaseyeli ní Tsɔɔ akɛ Mɔ Kome Ŋma

10. Okɛ nɔkwɛmɔnɔ kome aha ní okɛtsɔɔ bɔ ni wiemɔi ní kɛ ehe kpãa gbee lɛ kɛ odaseyeli haa akɛ mɔ kome ŋma Yesaia wolo lɛ.

10 Yiŋtoo ní mli wa yɛ ní aaadamɔ nɔ awie akɛ mɔ kome pɛ ji mɔ ni ŋma Yesaia wolo lɛ. Odaseyeli kome ji nɔ ni kɔɔ emli wiemɔi ní kɛ ehe kpãa gbee lɛ he lɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, anaa wiemɔ kuku ni ji “Israel Mɔ krɔŋkrɔŋ lɛ” shii 12 yɛ Yesaia yitso 1 kɛyashi 39 lɛ mli, kɛ shii 13 yɛ Yesaia yitsei 40 kɛyashi 66 lɛ mli, ni kɛlɛ, bɔ ni awie Yehowa he aha nɛɛ jeɔ kpo shii 6 pɛ yɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ fã ní eshwɛ lɛ fɛɛ mli. Bɔ ni akɛ wiemɔ ní akɛfɔɔɔ nitsumɔ nɛɛ tsu nii shii abɔ yɛ wolo lɛ mli lɛ tsɔɔ akɛ mɔ kome ji mɔ ni ŋma Yesaia wolo lɛ.

11. Mɛɛ nibii ní je amɛhe anaa yɛ Yesaia yitso 1 kɛyashi 39 lɛ kɛ yitsei 40 kɛyashi 66 lɛ teŋ?

11 Nibii krokomɛi yɛ ní je amɛhe yɛ Yesaia yitso 1 kɛyashi 39 lɛ kɛ yitsei 40 kɛyashi 66 lɛ teŋ. Fãi enyɔ lɛ fɛɛ hiɛ mfonirifeemɔŋ wiemɔi krɛdɛɛi komɛi ní akɛfɔɔ nitsumɔ yɛ mli, tamɔ yoo ní miikɔ̃mɔ kɛ “gbɛ” loo “gbɛjegbɛ.”b Atsĩɔ “Zion,” ni ji wiemɔ ní akɛtsu nii shii 29 yɛ yitso 1 kɛyashi 39 lɛ mli, kɛ shii 18 yɛ yitsei 40 kɛyashi 66 lɛ mli lɛ hu tã shii abɔ yɛ mli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, awieɔ Zion he babaoo yɛ Yesaia wolo lɛ mli fe Biblia lɛ mli wolo kroko mli! Odaseyelii ní tamɔ enɛɛmɛi, taakɛ The International Standard Bible Encyclopedia lɛ tsɔɔ mli lɛ, “kadiɔ wolo lɛ ákɛ wolo ko ní yɔɔ srɔto kwraa, ni ewa waa akɛ aaatsɔɔ nɔ hewɔ” kɛji niŋmalɔi enyɔ, etɛ, loo mɛi ní fa fe nakai ji mɛi ní ŋma.

12, 13. Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ tsɔɔ akɛ mɔ kome pɛ ŋma Yesaia wolo lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

12 Anaa odaseyeli ní mli wa fe fɛɛ ní tsɔɔ akɛ mɔ kome pɛ ŋma Yesaia wolo lɛ yɛ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi ni jɛ mumɔŋ lɛ mli. Ŋmalɛi nɛɛ tsɔɔ faŋŋ akɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi lɛ hé amɛye akɛ Yesaia wolo lɛ ji niŋmalɔ kome pɛ nitsumɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Luka wie Etiopia piafonyo ko he akɛ eekane saji ní amrɔ nɛɛ anaa yɛ Yesaia yitso 53 lɛ mli, ni ji wolo lɛ fã pɔtɛɛ ní mɛi ní wieɔ shiɔ nii yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ lɛ kɛɔ akɛ Deutero-Yesaia ji mɔ ni ŋma lɛ. Shi kɛlɛ, Luka wie akɛ Etiopianyo lɛ “[miikane] gbalɔ Yesaia wolo lɛ.”—Bɔfoi lɛ Asaji 8:26-28.

13 No sɛɛ lɛ, susumɔ Sanekpakpa ŋmalɔ Mateo, ní tsɔɔ bɔ ni Yohane Baptisilɔ lɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ ha gbalɛ wiemɔi ní wɔnaa amrɔ nɛɛ yɛ Yesaia 40:3 lɛ ba mli lɛ he okwɛ. Namɔ Mateo kɛɔ akɛ lɛ eŋma gbalɛ lɛ? Ani Deutero-Yesaia ko ní aleee lɛ? Dabi, etsĩ mɔ ni ŋma lɛ tã kuku kɛkɛ ákɛ “gbalɔ Yesaia.”c (Mateo 3:1-3) Yɛ be kroko hu mli lɛ, Yesu kane wiemɔ ní wɔnaa amrɔ nɛɛ yɛ Yesaia 61:1, 2 lɛ kɛjɛ wolokpo ko mli. Beni Luka wieɔ sane nɛɛ he lɛ, ekɛɛ akɛ: “Aŋɔ gbalɔ Yesaia wolo lɛ aha lɛ.” (Luka 4:17) Yɛ Paulo wolo ní eŋma eyaha Romabii lɛ mli lɛ, ewie Yesaia wolo lɛ shishijee gbɛ kɛ naagbee gbɛ fãi lɛ fɛɛ he, shi kɛlɛ etsĩii tã bibioo po akɛ esoro mɔ ni ŋma lɛ yɛ mɔ kome too ní ŋma, ni ji Yesaia lɛ he. (Romabii 10:16, 20; 15:12) Eyɛ faŋŋ akɛ, klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi lɛ heee amɛyeee akɛ niŋmalɔi enyɔ, etɛ, loo mɛi ní fa fe nakai ji mɛi ní ŋmala Yesaia wolo lɛ.

14. Ŋshɔ ní Egbo Wolokpoi lɛ haa anaa sane ní kɔɔ mɔ ni ŋma Yesaia wolo lɛ he lɛ mli faŋŋ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

14 Susumɔ Ŋshɔ ní Egbo Wolokpoi lɛ—ni ji blema woji ní amɛteŋ babaoo jeɔ shishi kɛjɛɔ be ní tsɔ Yesu hiɛ lɛ mli lɛ odaseyeli lɛ hu he okwɛ. Yesaia wolo ní akɛ niji ŋmala lɛ ateŋ ekome ní ale akɛ Yesaia Wolokpo lɛ, jeɔ shishi kɛjɛɔ afii ohai enyɔ D.Ŋ.B., ni ekũɔ mɛi ní wieɔ shiɔ nii lɛ awiemɔ ní amɛwieɔ akɛ Deutero-Yesaia ko batsá niŋmaa lɛ nɔ yɛ yitso 40 kɛyaa lɛ naa. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Yɛ blema wolo nɛɛ mli lɛ, nɔ ni wɔle amrɔ nɛɛ akɛ yitso 40 lɛ jeɔ shishi yɛ baafa lɛ mlijaa ní kã shi kakadaŋŋ lɛ naagbee kwraa, ni eklɛŋklɛŋ wiemɔ muu lɛ yagbeɔ naa yɛ baafa lɛ mlijaa ní kã shi kakadaŋŋ ní tsá nɔ lɛ. Eka shi faŋŋ akɛ beni mɔ ni kwɛɔ nɔ eŋmaa lɛ shɛ jɛmɛ lɛ, enaaa nɔ ko ni tsɔɔ akɛ niŋmalɔ lɛ etsake loo wolo lɛ mlijaa ko yɛ jɛmɛ.

15. Mɛni klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Yudafoi ayinɔsaneŋmalɔ Flavius Josephus yɔɔ kɛɛmɔ yɛ Yesaia gbalɛi ní kɔɔ Koresh he lɛ ahe?

15 Yɛ naagbee lɛ, susumɔ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Yudafoi ayinɔsaneŋmalɔ Flavius Josephus odaseyeli lɛ he okwɛ. Jeee akɛ etsɔɔ akɛ aŋmala gbalɛi ní yɔɔ Yesaia wolo lɛ mli ní kɔɔ Koresh he lɛ yɛ afii ohai kpaanyɔ D.Ŋ.B. kɛkɛ, shi moŋ ewie hu akɛ Koresh le gbalɛ nɛɛ jogbaŋŋ. Josephus ŋma akɛ: “Koresh bale nɛkɛ nibii nɛɛ kɛjɛ gbalɛ ní Yesaia ŋma efɔ̃ shi afii ohai enyɔ kɛ nyɔŋma sɔŋŋ kɛtsɔ hiɛ lɛ kanemɔ mli.” Taakɛ Josephus tsɔɔ mli lɛ, ekolɛ nɛkɛ gbalɛi nɛɛ ní Koresh baná ele lɛ hu fata he ni eha ebasumɔ akɛ eeeha Yudafoi lɛ aku amɛsɛɛ kɛya amɛmaŋ shikpɔŋ nɔ lɛ, ejaakɛ Josephus ŋma akɛ Koresh “baná shwelɛ ní mli wa kɛ hiɛnyam taomɔ ákɛ ebaafee nibii ní aŋmala ashwie shi lɛ.”—Jewish Antiquities, Book XI, yitso 1, kuku 2.

16. Mɛni abaanyɛ akɛɛ yɛ mɛi ní wieɔ shiɔ nii lɛ awiemɔ akɛ awieɔ Babilon he yɛ Yesaia wolo lɛ naagbee fã lɛ mli ákɛ hewalɛ ní yeɔ nɔ yɛ nakai beaŋ lɛ he?

16 Taakɛ wɔtsĩ tã kɛtsɔ hiɛ lɛ, mɛi ní wieɔ shiɔ nii lɛ ateŋ mɛi pii kɛɔ akɛ kɛjɛ Yesaia yitso 40 lɛ kɛyaa lɛ, awieɔ Babilon he ákɛ lɛ ji hewalɛ ní yeɔ nɔ yɛ nakai beaŋ, ni awieɔ Israelbii lɛ ahe akɛ amɛyɛ nomŋɔɔ mli momo. Ani enɛ etsɔɔŋ akɛ mɔ ni ŋma wolo lɛ hi shi yɛ afii ohai ekpaa D.Ŋ.B.? Etsɔɔɔ nakai doo. Anɔkwa sane lɛ ji akɛ, dani abaashɛ Yesaia yitso 40 lɛ po lɛ, no mli lɛ awieɔ Babilon he yɛ bei komɛi amli ákɛ jeŋ hewalɛ ní yeɔ nɔ yɛ nakai beaŋ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, atsɛɔ Babilon yɛ Yesaia 13:19 akɛ “maŋtsɛyelihei anunyam,” aloo taakɛ Today’s English Version lɛ eŋma lɛ, “maŋtsɛyeli ní yɔɔ fɛo fe fɛɛ.” Eyɛ faŋŋ akɛ gbalɛ wiemɔi nɛ, ejaakɛ Babilon ebatsɔɔɔ jeŋ hewalɛ aahu kɛbashi nɔ ni fe afii oha sɛɛ dã. Mɛi ní wieɔ shiɔ nii lɛ ateŋ mɔ kome “tsuɔ” nɔ ni atsɛɔ lɛ naagba nɛɛ “he nii” kɛtsɔ wiemɔ ní ewieɔ Yesaia yitso 13 lɛ he ákɛ eji niŋmalɔ kroko nitsumɔ lɛ nɔ! Shi kɛlɛ, yɛ anɔkwale mli lɛ, afɔɔ wɔsɛɛ be mli saji ní awieɔ he tamɔ nɔ ni amɛba mli momo lɛ namɔ yɛ Biblia mli gbalɛi amli. Nɛkɛ woloŋmaa mli nifeemɔ nɛɛ maa bɔ ni nɔmimaa yɔɔ gbalɛi amlibaa he lɛ nɔ mi jogbaŋŋ kɛmɔɔ shi. (Kpojiemɔ 21:5, 6) Lɛɛlɛŋ, anɔkwa gbalɛ Nyɔŋmɔ lɛ pɛ baanyɛ awie wiemɔ nɛɛ, akɛ: “Nibii heei mijajeɔ nɛɛ, miiha nyɛnu he dani epue.”—Yesaia 42:9.

Wolo ní Gbaa Gbalɛi ní Anyɛɔ Akɛ He Fɔ̃ɔ Nɔ

17. Te abaanyɛ atsɔɔ tsakemɔ ni ba bɔ ni aŋma nii yɛ Yesaia yitso 40 lɛ kɛyaa lɛ aha lɛ mli aha tɛŋŋ?

17 Belɛ, mɛɛ sane naamuu odaseyeli lɛ tsɔɔ? Etsɔɔ akɛ Yesaia wolo lɛ ji niŋmalɔ kome ní akɛ mumɔ tsirɛ lɛ lɛ nitsumɔ. Átee nɔ akɛ wolo muu nɛɛ eha kɛtsɔ afii ohai abɔ ní eho lɛ mli ákɛ nitsumɔ kome, jeee enyɔ loo nɔ ni fa fe nakai. Lɛɛlɛŋ, ekolɛ mɛi komɛi baakɛɛ akɛ bɔ ni aŋma Yesaia wolo lɛ ahã lɛ tsakeɔ fioo kɛjɛ yitso 40 lɛ nɔ kɛyaa. Shi kɛlɛ, kaimɔ akɛ Yesaia sɔmɔ akɛ Nyɔŋmɔ gbalɔ yɛ be falɛ ni shɛɔ afii 46 mli. Yɛ nakai be lɛ mli lɛ, abaanyɛ akpa gbɛ akɛ eshɛɛ sane lɛ mli wiemɔi, kɛ agbɛnɛ hu bɔ ni ejaje eshɛɛ sane lɛ eha lɛ, baatsake. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yesaia nitsumɔ ní jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ lɛ jeee ní ekɛ kojomɔ he kɔkɔbɔɔi ní mli wa aha kɛkɛ. Esa akɛ ekɛ Yehowa wiemɔi nɛɛ hu aha amɛ, akɛ: “Nyɛshɛjea, nyɛshɛjea mimaŋ lɛ mii!” (Yesaia 40:1) Lɛɛlɛŋ, Nyɔŋmɔ shiwoo ní ekɛha akɛ yɛ afii 70 nomŋɔɔ lɛ sɛɛ lɛ, abaaha Yudafoi lɛ aku amɛsɛɛ kɛba amɛmaŋ shikpɔŋ nɔ ekoŋŋ lɛ baashɛje ewebii ní ekɛ amɛ efee kpaŋmɔ lɛ amii.

18. Mɛni ji saneyitso ko ní yɔɔ Yesaia wolo lɛ mli ní abaasusu he yɛ wolo nɛɛ mli?

18 Yudafoi lɛ ajiemɔ kɛmiijɛ Babilon nomŋɔɔ mli lɛ ji saneyitso ní Yesaia wolo lɛ mli yitsei ní asusu he yɛ wolo nɛɛ mli lɛ amli babaoo wieɔ he.d Gbalɛi nɛɛ amli babaoo yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ mlibaa, taakɛ wɔbaana lɛ. Kɛfata he lɛ, wɔnaa gbalɛi ní yɔɔ miishɛɛ waa, ni ba mli yɛ Nyɔŋmɔ Bi koome lɛ shihilɛ—kɛ egbele—mli, yɛ Yesaia wolo lɛ mli. Eka shi faŋŋ akɛ, gbalɛi ní he hiaa, ní yɔɔ Yesaia wolo lɛ mli lɛ kasemɔ he baaba sɛɛnamɔ kɛha Nyɔŋmɔ tsuji kɛ mɛi krokomɛi yɛ shikpɔŋ lɛ fɛɛ nɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, gbalɛi nɛɛ ji la kɛha adesai fɛɛ.

[Shishigbɛ niŋmai]

a Woloŋlelɔi tsɛ́ɔ mɔ ni akaa yiŋ akɛɔ akɛ lɛ ji niŋmalɔ ni ji etɛ, ní akɛɛ lɛ eŋmala yitsei 56 kɛyashi 66 lɛ ákɛ Trito-Yesaia.

b Yoo ní kɔ̃mɔɔ: Yesaia 13:8; 21:3; 26:17, 18; 42:14; 45:10; 54:1; 66:7. “Gbɛ” loo “gbɛjegbɛ”: Yesaia 11:16; 19:23; 35:8; 40:3; 43:19; 49:11; 57:14; 62:10.

c Marko, Luka, kɛ Yohane kɛ wiemɔ kuku koome lɛ nɔŋŋ tsu nii yɛ amɛwiemɔi ní kɔɔ nakai sane lɛ nɔŋŋ he lɛ mli.—Marko 1:2; Luka 3:4; Yohane 1:23.

d Asusu Yesaia wolo lɛ klɛŋklɛŋ yitsei 40 lɛ ahe yɛ Yesaia Gbalɛ Lɛ—La Kɛha Adesai Fɛɛ I, wolo lɛ ní Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc. fee lɛ mli.

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 9]

Odaseyeli ní Jɛ Wiemɔ Tsakemɔ Mlipɛimɔi Amli

Wiemɔ tsakemɔ he nikasemɔi—ní taoɔ bɔ ni feɔ ní tsakemɔi bibii ní ayooo sɛɛ baa wiemɔi amli yɛ afii babaoo sɛɛ lɛ mli lɛ—kɛ odaseyeli kroko hu haa kɛmaa nɔ mi akɛ Yesaia wolo lɛ ji niŋmalɔ kome pɛ nitsumɔ. Kɛji aŋma Yesaia wolo lɛ fã ko yɛ afii ohai kpaanyɔ D.Ŋ.B. kɛ fã kroko hu yɛ afii 200 sɛɛ lɛ, no lɛ esa akɛ srɔtofeemɔi aba Hebri wiemɔ ní akɛtsu nii yɛ fãi lɛ amli lɛ mli. Shi taakɛ nibii amlipɛimɔ ko ní aŋma awo Westminster Theological Journal lɛ mli lɛ tsɔɔ lɛ, “odaseyeli ni jɛ wiemɔ tsakemɔ mlipɛimɔi amli lɛ maa nɔ mi kɛmɔɔ shi akɛ aŋma Yesaia 40-66 lɛ yɛ be ní tsɔ nomŋɔɔ lɛ hiɛ lɛ mli.” Mɔ ni ŋma nibii amlipɛimɔ lɛ mu sane naa akɛ: “Kɛji woloŋlelɔi ní wieɔ shiɔ nii lɛ miiya nɔ amɛmiikɛɛ lolo akɛ esa akɛ be ní akɛŋma Yesaia wolo lɛ afee nomŋɔɔ be lɛ mli loo nomŋɔɔ be lɛ sɛɛ lɛ, no lɛ esa akɛ amɛfee nakai yɛ odaseyeli ní jɛ wiemɔ tsakemɔ mlipɛimɔi ni etsɔɔɔ nakai kwraa lɛ hiɛ.”

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 11]

Yesaia Ŋshɔ ní Egbo Wolokpo lɛ fã ko. Okadi lɛ miitsɔɔ yitso 39 lɛ naagbee

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 12, 13]

Yesaia gba Yudafoi lɛ ajiemɔ efɔ̃ shi, aaafee afii 200 kɛtsɔ hiɛ

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje