“KPULU” NI SA AKƐ JEŊMAJI FƐƐ ANU MLI NII YƐ NYƆŊMƆ DƐŊ LƐ
1. Yɛ wɔsɛɛbe ni mli yɔɔ gbeyei nɛɛ hewɔ lɛ, mɛɛ sane enɛ haa wɔbiɔ yɛ odidoo ni akpãa mli ahaa adesai akɛ amɛnu lɛ he?
1 KWƐ bɔni je lɛ mli saji efee gbeyei eha yɛ wɔyinɔ nɛɛ mli! Taakɛ mɛi ni le nɔni yaa nɔ amrɔ nɛɛ mli jogbaŋŋ lɛ kɛɔ lɛ, nɔni awolɛ gbɛi akɛ “jeŋmaji lɛ ashɛɛ mli sane” lɛ jeee miishɛɛsane ko ni sa akɛ asusuɔ he. Ebaafee odidoo ni jóɔ ni adesai baanu bɔfɛɛbɔ ni fee. Yɛ mɔdɛŋ ni adesai bɔɔ kɛ hejaramɔ beni afee ni akɛtsĩ jeŋ fɛɛ hiɛkpatamɔ naa ni fɛɛ feɔ efolo hewɔ lɛ, wɔnuɔ he akɛ esani wɔbi akɛ, Ani Mɔko Ni Jwɛŋɔ Fe Wɔ, hɛɛ, Nyɔŋmɔ ko nine yɛ sane lɛ mli?
2. Mɛɛ gbɛ nɔ Lala 75 lɛ yitso kɛ ekukuji ni ji kpaanyɔ kɛ nɛɛhu Iɛ tsɔɔ wɔ nɔko ni sa kadimɔ waa ŋmɛnɛ lɛ yɛ?
2 Biɛnɛɛ wiemɔ ko ni sa kadimɔ waa yɛ blema Iala ko mli lɛ baa mɔ jwɛŋmɔ mli. Taakɛ nakai lala lɛ yitso tsɔɔ lɛ, ato akɛ ala kɛ gbee ni yitso ji “Kaakpata Hiɛ.” Israel maŋ ni mɔni sɔ̃ nakai lala Iɛ ji emlinyo lɛ hiɛ kpataaa kwraa efataaa maji ni bɛŋkɛ amɛ lɛ ahe, shi moŋ, yɛ Nyɔŋmɔ Duromɔ naa lɛ, ebadamɔ shi akɛ maŋ ekoŋŋ. Yɛ enɛ hewɔ lɛ wɔyɛ lala ko ni sa wɔgbii nɛɛ waa, ni no kukuji kpaanyɔ kɛ nɛɛhu lɛ mɔɔ wɔŋwɛŋmɔ waa amrɔ nɛɛ ejaakɛ amɛkɛɔ akɛ: “Nyɔŋmɔ ji kojolɔ, ebaa mɔko shi, ni ewoɔ mɔko nɔ! Ejaakɛ Yehowa hiɛ kpulu ko yɛ edɛŋ, ni wein lɛ miitswa afui, afutulɛ jogbaŋŋ, ni no nɔŋŋ eko efoɔ; shi eshishi atutru, mɛifɔji fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ aaashɔ anu.”—Lala. 75:8, 9, kɛ yiteŋgbɛ niŋmaa lɛ; kanemɔ bɔni atsɔɔ shishi aha yɛ The Jerusalem Bible lɛ mli hu okwɛ.
3. Yɛ odidoo ni anyɛ̀ɔ jeŋmaji lɛ anɔ ni amɛnuɔ lɛ naa lɛ, Yehowa kojoɔ amɛ akɛ mɛni amɛji; ni te wɔɔɔfee tɛɛŋ wɔye wɔhe koni akaha wɔkɛ amɛ fɛɛ nu eko?
3 Kpulu ni jeŋmaji lɛ fɛɛ baanu mli nii yɛ gbii ni baa nɛɛ amli lɛ mlinii baafee odidoo ni joɔ fe fɛɛ ni amɛnu pɛŋ. Nii ni wɔkaseɔ kɛjɛɔ blema yinɔsane kɛ ŋmɛnɛbeaŋ saji amli lɛ tsɔɔ nakai. Anɔkwale ni eji akɛ jeŋmaji lɛ baanu odidoo ni haa mɔ tɔɔ mu nɛɛ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ ni ji “jeŋmaji a-Maŋtsɛ” lɛ ekojo akɛ “mɛifɔji” ji amɛ. (Lala 75:9; Yer. 10:7) Nohewɔ lɛ abaaha amɛnu “kpulu” ni ehiɛ lɛ mli wein ni awo mli nii babaoo lɛ shishi atutru lɛ diɛŋtsɛ. Shi wɔ mɛi ni wɔhiɛ kã wɔsɛɛ be ni yɔɔ miishɛɛ ko nɔ lɛ hu? Te wɔɔɔfee tɛɛŋ koni akaha wɔ hu wɔfata nakai jeŋmaji ni hiɛ baakpata lɛ ahe ni anu “kpulu” lɛ mli nii ni gbeɔ mɔ lɛ? Belɛ jwɛŋmɔ yɛ mli akɛ esani wɔbo ŋaawoo fɛɛ ŋaawoo ni Mɔ ni baakpã nakai “kpulu” lɛ mli eha jeŋmaji lɛ yɛ be ni eto mli lɛ toi ni wɔtsu nii yɛ nakai ŋaawoo lɛ naa. Ani wɔɔɔfee nakai?
4. Yeremia gbii lɛ anɔ saji ashikamɔ ni yɔɔ gbeyei lɛ sa mɛɛ kpokpaa hu he?
4 Bɔni je lɛ mli saji yɔɔ amrɔ nɛɛ tamɔ bɔni eji eha yɛ jeŋmaji ni fa fe 20 agbɛfaŋ, yɛ Yeremia gbii lɛ anɔ. Sane nɛɛ sa shikpɔŋ nɛɛ fã ni tsaa Afrika, Asia kɛ Uropa lɛ he. Ŋmɛnɛ Boka Teŋgbɛ jakumaji ni tsàa shikpɔŋ-mu lɛ yɛ kpokpaa nɛɛ nɔ. Shikpɔŋ fã nɛɛ ji “heko ni nibii amli eshi yɛ” taakɛ eji yɛ Yeremia gbii anɔ lɛ nɔŋŋ.
5. Mɛɛ gbɛ nɔ atsɔɔ wɔ be mli ni gbalɛ ni yɔɔ Yeremia Wolo yitso 25 lɛ ba yɛ?
5 No be lɛ mli lɛ, nuu ko ni je lɛ aaatsɛlɛ “mɔni aŋma afɔ̃ shi akɛ ebaaba ebatsu nɔko” lɛ bapue yɛ je lɛ hiɛ. Egbɛi kakadaŋŋ ni ji Nebukadnezar lɛ shishi ji “Nebo Buɔ Mɔ He Eshiɔ Oshra [aloo ‘ebu husu lɛ he’].” Nɛkɛ nuu ni baaba ebatsu nɔko nɛɛ ji Nabopolazar binuu, ni ebatsɔ Babilon maŋtsɛ yɛ afi 625 D.Ŋ.B. mli. Nakai afi lɛ nɔŋŋ nɔ lɛ, agba ehe gbalɛ ko ni tsɔɔ nɔko krɛdɛɛ. Jeee nakai blema ŋulamiiaŋkwɛlɔi amaŋ lɛ mli ŋulamiiaŋkwɛlɔi lɛ ateŋ mɔko gba nakai gbalɛ lɛ, shi moŋ ŋulamii lɛ a-Bɔlɔ Yehowa, gbalɔ Yeremia Nyɔŋmɔ lɛ ji mɔni gba. Atsɔɔ wɔ be mli ni agba nakai gbalɛ lɛ yɛ Yeremia Wolo 25:1, 2, akɛ: “Wiemɔ ni ba Yeremia ŋɔɔ yɛ Yuda maŋ muu lɛ fɛɛ hewɔ yɛ Yuda maŋtsɛ Yehoiakim, Yosia bi lɛ, yinɔ afi ni ji ejwɛ, ni ji Nebukadnezar, Babel maŋtsɛ lɛ, yinɔ klɛŋklɛŋ afi lɛ mli, ni gbalɔ Yeremia wie tsɔɔ Yuda maŋ muu lɛ fɛɛ kɛ Yerusalembii lɛ nɛ.” Yehoiakim nɔyeli afi ni ji ejwɛ lɛ gbee afi 625 D.Ŋ.B. nɔ.
6. Mɛni ji nɔni gbalɛ ni yɔɔ Yeremia Wolo 25:8-14 lɛ ha ale yɛ sane ni kɔɔ agbamii kafui ahe ninaa lɛ he lɛ he?
6 Yɛ anɔkwale mli lɛ, gbalɛ nɛɛ ba afii kpaanyɔ kɛtsɔ ninaa ni Yeremia na yɛ kafui ni agbamii yɔɔ mli yɛ Yerusalem sɔlemɔwe lɛ he lɛ hiɛ. (Yer. 24:1-3) Mɛni nɛkɛ gbalɛ ni ba mra mli nɛɛ tsɔɔ yɛ sane ni sɛɛkpee gbalɛ lɛ jɛ mli lɛ he, ni mɛni no kɛɛ:
“Nohewɔ lɛ bɔni Yehowa Zebaot kɛɛ nɛ: Akɛni nyɛbooo miwiemɔi lɛ atoi hewɔ lɛ, naa, matsu ni ayaŋɔ kooyigbɛ wekui lɛ fɛɛ kɛba, Yehowa kɛɛ, kɛ Babel maŋtsɛ Nebukadnezar, mitsulɔ lɛ, ni mikɛ amɛ aaaba nɛkɛ shikpɔŋ nɛɛ kɛ emli bii kɛ jeŋmaji ni bɔle ehe nɛɛ fɛɛ nɔ, ni mafee amɛ musu, ni mafee amɛ amaŋfɔ kɛ nɔni haa aboɔ tsia kɛ naanɔ olɛŋlɛ. Ni asaŋ maha nyamɔ kɛ miishɛɛ gbee kɛ ayɛmforowu kɛ ayemforo gbee, wiɛ gbɛɛmɔ kɛ kane kpɛmɔ alaaje yɛ amɛteŋ. Ni nɛkɛ shikpɔŋ nɛɛ fɛɛ aaatsɔ olɛŋlɛ kɛ amaŋfɔ, ni nɛkɛ jeŋmaji nɛɛ fɛɛ aaasɔmɔ Babel maŋtsɛ lɛ afii nyɔŋmai-kpawo.”
“Ni aaaba mli akɛ kɛ́ afii nyɔŋmai-kpawo lɛ shɛ lɛ, mawo Babel maŋtsɛ lɛ kɛ nɛkɛ jeŋmaŋ nɛɛ nyɔmɔ yɛ amɛnishaianii lɛ ahewɔ, Yehowa kɛɛ, kɛ Kaldeabii lɛ ashikpɔŋ lɛ hu, ni maha etsɔ amaŋfɔ kɛya naanɔ. Ni maha miwiemɔi fɛɛ ni miwie yɛ shikpɔŋ nɛɛ he lɛ aba enɔ, nii fɛɛ ni aŋma yɛ wolo nɛɛ mli ni Yeremia gba yɛ jeŋmaji lɛ ahe lɛ: ejaakɛ aaaha amɛ hu amɛsɔmɔ jeŋmaji babaoo kɛ maŋtsɛmɛi agboi, ni mawo amɛ nyɔmɔ yɛ amɛnifeemɔnii kɛ amɛniji anaa nitsumɔi lɛ anaa.”—Yer. 25:8-14.
“BABEL MAŊTSƐ NEBUKADNEZAR MITSULƆ LƐ”
7. Namɔ gbɛi esa akɛ asheɔlɛ gbeyei tamɔ Nebukadnezar nɔ̃ lɛ; ni mɛɛbe jeŋmaji lɛ aaashe no gbeyei?
7 Ŋmɛnɛ ani asheɔ nuu ko gbɛi gbeyei yɛ jeŋmaji lɛ fɛɛ amli tamɔ bɔni ashɛ Nebukadnezar gbɛi gbeyei yɛ jeŋmaji lɛ amli yɛ blema bei amli kɛjɛ Yeremia gbalɛ nitsumɔ lɛ afi ni ji 23 lɛ nɔ kɛbaa? (Yer. 25:3) Dabi! Afii oha ni ji 20 nɛɛ mli nuu ko nuu ko kwraa bɛ ni gbɛi baaya ŋmɛnɛbeaŋ yinɔsane mli akɛ etamɔ blema Maŋtsɛ Nebukadnezar. Yɛ Romabii Awolo 13:1, 6 lɛ, bɔfo Paulo kɛɔ akɛ Kristofoi ni yeɔ mla nɔ lɛ woɔ amɛtoi amɛhaa “hegbɛi ni yeɔ nɔ” lɛ ejaakɛ “Nyɔŋmɔ tsuji [yɛ Hela wiemɔ mli lɛ, leitourgoi] ji amɛ, ni nɛkɛ sɔɔmɔ nɛɛ nɔŋŋ he amɛyɔɔ.” Shi maŋkwralɔi lɛ ateŋ mɔko bɛ ŋmɛnɛ ni Yehowa Nyɔŋmɔ baanyɛ atsɛlɛ yɛ gbalɛnaa akɛ “mitsulɔ.” (Yer. 25:9; 27:6) Mɔ pɛ ni abaanyɛ atsɛlɛ ‘tsulɔ’ yɛ nɛkɛ gbalɛ ni akɛha kɛtsɔ Yeremia nɔ nɛɛ mlibaa mli lɛ ji Yehowa tsulɔni fe fɛɛ yɛ jeŋ fɛɛ lɛ. Mɔnɛ ji e-Bi ni amrɔ nɛɛ awo enɔ gojoo ni gbɛi ji Yesu Kristo, mɔni ehalɛ gbɛi ni da fe bɔɔnii ni yɔɔ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ nɔ lɛ fɛɛ agbɛii lɛ. (Yes. 42:1; Fil. 2:5-11) Eyɛ mli akɛ ŋmɛnɛ je lɛ mli nɔyelɔi sheeelɛ gbeyei tamɔ ashe Nebukadnezar gbeyei moŋ, shi kɛji “Nyɔŋmɔ Ofe lɛ gbi wulu lɛ nɔ ta” yɛ Harmagedon lɛ ba lɛ, amɛbaashelɛ gbeyei nakai.—Kpoj. 16:13-16.
8. Mɛni hewɔ Yehowa ts[ Nebukadnezar “mitsulɔ” lɛ; ni mɛni yɔɔ ehe ni wɔɔɔnyɛ wɔbu akɛ etoɔ okadi ko ehaa wɔ ŋmɛnɛ?
8 Mɛni hewɔ Yehowa tsɛ Maŋtsɛ Nebukadnezar “mitsulɔ” lɛ? Nɔhewɔ ji akɛ etsɔ enɔ egbala Yudabii lɛ atoi yɛ E-gbalɔi lɛ atoi ni amɛbooo hewɔ. Toigbalamɔ ni akɛtsɔ Babilon maŋtsɛ lɛ nɔ lɛ eko yashɛ jakumaji ni bɛŋkɛ ni amɛkɛ jwɛŋmɔ fɔŋ shishiu Yehowa webii lɛ yɛ bulɛ ni amɛbɛ kɛhalɛ hewɔ lɛ, anɔ. Enɛ etsɔɔɔ akɛ Nebukadnezar ji Yesu Kristo ni ja Yehowa pɛ akɛ Nyɔŋmɔ, lɛ henɔ ko. Blafo nitsumɔ ni Nebukadnezar tsu eha Yehowa yɛ jeŋmaji ni yeɔ fɔ lɛ anɔ lɛ moŋ tamɔ eko ni Yesu Kristo baaba ebatsu lɛ. No fee je lɛ nɔ kunimyeli nitsumɔ ni Yesu Kristo, akɛ Yehowa Blafo Nukpa lɛ, baatsu yɛ “amanehulu kpeteŋkpele” ni baa lɛ mli, nɔ̃ mli ni abaagbɛlɛ jeŋmaji henyɛlɔi fɛɛ wɔtsɔwɔtsɔ yɛ Yehowa Tsulɔ ni da fe fɛɛ lɛ najiashi lɛ, he mfoniri kɛtsɔ hiɛ. Nohewɔ lɛ jeŋmaji ni yɔɔ amrɔ nɛɛ (ni Kristendom jeŋmaji hu fata he lɛ) ji mɛi ni feɔ blema jeŋmaji ni Babilon Jeŋ Hewalɛ lɛ ye amɛnɔ kunim lɛ ahe mfoniri yɛ ŋmɛnɛbeaŋ. Nohewɔ ni sane nɛɛ haoɔ wɔjwɛŋmɔ waa ŋmɛnɛ lɛ.
9. Mɛɛ be kroko je shishi yɛ Yuda amaŋfɔfeemɔ kwraa “afii nyɔŋmai-kpawo” lɛ shishijee mli; ni te ebalɛ eha tɛɛŋ ni efooo nakai be lɛ mli kɔkɔɔkɔ lɛ?
9 Babilon tawuu hewalɛ ni tsii lɛ fee Yuda maŋtsɛyeli lɛ shikpɔŋ amaŋfɔ afii 70. (Yer. 25:11, 12; 29:10; Dan. 9:1, 2; 2 Kron. 36:17-21) Nakai hiɛkpatamɔ butuu ni akɛba Yuda kɛ Yerusalem shikpɔŋ lɛ nɔ ni aha shikpɔŋ lɛ kã shi amaŋfɔ afii 70 lɛ je shishi yɛ gbo-be nyɔŋ Tishri lɛ mli yɛ afi 607 D.Ŋ.B. mli. Nakai afi ni oshra ba yɛ mli lɛ kɛ afi 1914 Ŋ.B. ni oshra ba yɛ mli fe tsutsunɔ lɛ nyiɛ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Yɛ afi 1914 Ŋ.B. gbo-be mli lɛ, Jeŋmaji lɛ ‘abei kpawo’ ni je shishi kɛ Yuda amaŋfɔfeemɔ yɛ afi 607 D.Ŋ.B. mli ni amɛsɛɛjɛkɛmɔ ji afii 2,520 lɛ ba naagbee. (Luka 21:24; Dan. 4:16, 23, 25, 32) Nakai “jeŋmaji abei” lɛ ji be ni Yehowa Jeŋ Muu Fɛɛ Nɔ Maŋtsɛyeli lɛ ŋmɛ Jeŋmaji lɛ agbɛ koni amɛye shikpɔŋ nɛɛ nɔ ni e-Mesia maŋtsɛyeli lɛ kɛ ehe wooo mli. Beni Nebukadnezar kpata Yerusalem hiɛ yɛ afi 607 D.Ŋ.B. mli lɛ, asaaa akɛ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ henɔ ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ emaaa shi ekoŋŋ yɛ shikpɔŋnɔ Yerusalem yɛ David maŋtsɛmɛi aweku lɛ nɔyeli shishi, beni afee ni akafo shikpɔŋ lɛ nɔ ni Jeŋmaji lɛ yeɔ lɛ mli.
10. Eyɛ mli akɛ Koresh butu Nebukadnezar maŋtsɛyeli lɛ yɛ afi 539 D.Ŋ.B. mli moŋ, shi te fee tɛɛŋ ni Yuda kɛ maji krokomɛi lɛ sɔmɔ Babilon afii 70 kɛwula shi hu?
10 Pershianyo ni baye Babilon nɔ kunim ni atsɛɔlɛ Koresh Kpele lɛ esaaa ekɛ maŋtsɛyeli lɛ wooo David weku lɛ dɛŋ yɛ Yerusalem. Eji anɔkwale akɛ: eye Babilon Jeŋmaŋ lɛ nɔ yɛ afi 539 D.Ŋ.B. mli aloo aaatee afii enyɔ dani amaŋfɔfeemɔ “afii nyɔŋmai-kpawo” ni akɛba Yuda shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ba naagbee. Ewo ehe “Babilon maŋtsɛ” ni shishijee mli lɛ, etsakeee maŋtsɛyeli gbɛjianɔtoo ni Maŋtsɛ Nebukadnezar kɛtsuɔ nii yɛ Babilon lɛ. Yɛ enɛ hewɔ lɛ maji ni Nebukadnezar ye amɛnɔ lɛ kã he amɛsɔmɔ “Babilon maŋtsɛ” lɛ afii 70. Yuda shikpɔŋ lɛ amaŋfɔfeemɔ afi ni ji nyɔŋmai-kpawo lɛ mli ji klɛŋklɛŋ ni Koresh Kpele lɛ ŋmɛɛ Yudafoi lɛ ahe kɛjɛ Babilon maŋtsɛ lɛ sɔɔmɔ mli tɛ̃ɛ ni eŋmɛ amɛ gbɛ koni amɛku amɛsɛɛ kɛya amɛmaŋ ni afeelɛ amaŋfɔ lɛ mli koni amɛyasaa amɛma maŋ lɛ kɛ emaŋwulu Yerusalem kɛ sɔlemɔwe ni yɔɔ jɛi lɛ ekoŋŋ. (Ezra 1:1 kɛyashi 3:2) Yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, Yehowa “wo” Babilonbii lɛ “nyɔmɔ yɛ amɛnishaianii” ni amɛfee amɛshi Israel Nyɔŋmɔ lɛ hewɔ.—Yer. 25:12.
“KPULU” LƐ MLIKPAMƆ KƐ JEŊMAJI LƐ AHAMƆ
11. Mɛni ba yɛ ŋwɛi ni nohewɔ ni saji etsake kwraa yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ kɛjɛ afi 1914 Ŋ.B. nɔ kɛbaa nɛɛ?
11 Agbɛnɛ ni Jeŋmaji Abei lɛ eba naagbee yɛ afi 1914 nɛɛ, wɔle akɛ gbi, nɔ̃ nɔ ni Yehowa baawo Jeŋmaji lɛ nyɔmɔ yɛ “amɛnishaianii” hewɔ lɛ bɛ shɔŋŋ dɔŋŋ. Kɛjɛ afi 1914 nɔ kɛbaa nɛɛ, je lɛ etsake kwraa. Yinɔsaneŋmalɔi nyɛɛɛ atsɔɔ nɔhewɔ ni ebalɛ nakai. Shi nɔhewɔ ni ebalɛ nakai lɛ nɔŋŋ ji akɛ aaafee October 4/5, afi 1914, aloo kɛjɛ Yuda kɛ Yerusalem amaŋfɔfeemɔ yɛ amɛnɔ kunim ni Babilon ye lɛ sɛɛ afii 2,520 lɛ, Jeŋmaji Abɛi ni amɛkɛye je lɛ nɔ ni afoo amɛdaaŋ lɛ ba naagbee. Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ “Yehowa sɛi” emaaa shi yɛ shikpɔŋnɔ Yerusalem koni Maŋtsɛ David shikpɔŋnɔ seshinyo ko abata nɔ ni kɛtsɔ nakai feemɔ nɔ lɛ, atsĩɛ Nyɔŋmɔ shikpɔŋnɔ maŋtsɛyeli lɛ hiɛ ekoŋŋ. (1 Kron. 29:23) Moŋ lɛ, akɛni “je nɛŋ maŋtsɛyeli” lɛ etsɔ Nuntsɔ Nyɔŋmɔ lɛ maŋtsɛyeli hewɔ lɛ, Yehowa ha eŋwɛi asafo lɛ fɔ́ emaŋtsɛyeli lɛ ni ekɛ e-Bi Yesu Kristo ni ji David Gboshiniyelɔ lɛ ta eninejurɔ nɔ yɛ ŋwɛi maŋtsɛsɛi lɛ nɔ. (Kpoj. 11:15; 12:1-5) Kɛjɛ no nɔ kɛbaa nɛɛ, nɛkɛ Maŋtsɛ David seshinyo ni jɛ maŋtsɛmɛi aweku mli nɛɛ ebafata Yehowa Nyɔŋmɔ he yɛ je lɛ nɔ maŋtsɛyeli mli yɛ ehenyɛlɔi ateŋ koni fee sɛɛ lɛ enaanaa amɛnɔ kɛbote gbele mli.
12. Mɛɛ gbɛ nɔ Yeremia kuu lɛ kpãa “kpulu” lɛ mli amɛhaa jeŋmaji lɛ yɛ?
12 Yɛ enɛ hewɔ lɛ, “kpulu” ko yɛ ni Jeŋmaji lɛ baanu mli nii yɛ Nyɔŋmɔ dɛŋ. Titri kɛjɛ afi 1919 nɔ kɛbaa nɛɛ, Yeremia kuu lɛ miigbala jeŋmaji lɛ ajwɛŋmɔ kɛmiiba nɛkɛ “kpulu” nɛɛ nɔ. Kɛtsɔ nɛkɛ kɔkɔ ni amɛbɔɔ jeŋmaji lɛ kɛtsɔɔ hiɛ nɛɛ nɔ lɛ, yɛ mfonirifeemɔ gbɛ nɔ lɛ, Yeremia kuu lɛ miikpã Yehowa kpulu lɛ mli amɛmiiha jeŋmaji lɛ. Afee enɛ he mfoniri ato yɛ gbalɛ gbɛ nɔ yɛ Yeremia Wolo yitso 25 lɛ mli. Gbalɔ lɛ kɛɛ yɛ jɛi akɛ:
“Ejaakɛ bɔni Yehowa, Israel Nyɔŋmɔ lɛ, kɛɛmi nɛ: Hemɔ nɛkɛ mlifu wein kpulu nɛɛ yɛ midɛ̃, ni oha jeŋmaji fɛɛ ni mitsuɔo amɛŋɔɔ lɛ anu, ni amɛnu ni amɛdida ni amɛye sɛkɛ yɛ klante ni mibatsu kɛba amɛteŋ lɛ hewɔ.”
“Kɛkɛ ni mihé kpulu lɛ yɛ Yehowa dɛŋ, ni miha jeŋmaji fɛɛ ni Yehowa tsumi amɛŋɔɔ lɛ nu: amɛji Yerusalem kɛ Yuda maji lɛ kɛ emaŋtsɛmɛi lɛ kɛ elumɛi lɛ, koni aha amɛtsɔmɔ olɛŋlɛ kɛ amaŋfɔ kɛ nɔni haa aboɔ tsia kɛ loomɔ, taakɛ bɔni eyɔɔ ŋmɛnɛ gbi nɛɛ.”—Yer. 25:15-18.
13. Mɛni ji nakai “klante” ni Yehowa baatsu kɛya jeŋmaji lɛ fɛɛ amli lɛ?
13 Mɛni ji nakai “klante” ni Yehowa baatsu kɛya jeŋmaji ni atsĩ amɛtã yɛ Yeremia Wolo 25:18-26 lɛ ateŋ lɛ? No ji kunimyeli ta ni eŋmɛ ‘etsulɔ’ Nebukadnezar gbɛ ni ewuu eshi nakai maji lɛ.
14. Mɛni nakai “klante” lɛ bã klɛŋklɛŋ; ni mɛɛ maŋtsɛmɛi ahe esa; ni esa amɛhe yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
14 Nakai okadi “klante” lɛ tsu nii klɛŋklɛŋ yɛ nii ni toɔ Yehowa maŋtsɛyeli lɛ he okadi ni yɔɔ Yuda shikpɔŋ nɔ lɛ nɔ. (Yer. 25:29) Yerusalem “maŋtsɛmɛi” ni akɛ “klante” bamɔ lɛ ji: (1) Yosia binuu Yehoiakim; (2) Yehoiakin (Yekonia) , Yehoiakim bi lɛ; kɛ (3) Zedekia, Yosia binuu ni ji Yehoiakin tsɛkwɛ lɛ. Maŋtsɛ Yehoiakim ji mɔni abã klɛŋklɛŋ, yɛ afi 620 D.Ŋ.B. mli, yɛ Yeremia gbalɛ ni kɔɔ “klante” kɛ “kpulu” he lɛ sɛɛ afii ejwɛ, ni no ha etsɔ maŋtsɛ bibioo yɛ Nebukadnezar shishi. Akɛ klante lɛ bã nɔni ji enyɔ yɛ afi 617 D.Ŋ.B. mli, ni no kpá oblanyo Yehoiakin kɛjɛ maŋtsɛ ni eyeɔ yɛ Yerusalem nɔ lɛ nɔ, ni ekɛlɛ tee nomŋɔɔ mli yɛ Babilon. Akɛ klante lɛ bã nɔni ji etɛ kɛ naagbeenɔ, yɛ afi 607 D.Ŋ.B. mli ni no kpata Yerusalem kɛ esɔlemɔwe lɛ hiɛ, ni ekɛ Maŋtsɛ Zedekia ni ku kitã ni ekã lɛ mli lɛ tee Babilon koni eyagbo yɛ jɛi akɛ gboklɛfonyo ni bɛ bi, ni eshwila. Beni nyɔɔŋtsere nyɔŋ Tishri shɛɔ yɛ afi 607 D.Ŋ.B. mli lɛ, Yerusalem kɛ Yuda maji lɛ tsɔmɔ amaŋfɔ.
15. Namɛi hu baanu “kpulu” ni Yehowa kpãa mli ehaa lɛ mlinii; ni namɔ ji naagbeemɔ ni baanu eko?
15 Jeee Yerusalem pɛ baanu nakai odidoo ni jóɔ ni jɛ Nyɔŋmɔ dɛŋ lɛ. Yɛ Yeremia Wolo 25:19-26 lɛ, gbalɔ lɛ tsɛ́ maŋtsɛmɛi aloo maŋtsɛyelii ni fa fe 20 ni ekɛ Yehowa “mlifu wein kpulu” lɛ haa amɛ lɛ agbɛii. Ekɛ Mizraim Farao kɛ etsuji lɛ je shishi ni etee nɔ etsɛ maji lɛ anɔ maŋtsɛmɛi lɛ agbɛii, ni emu naa akɛ: “Ni amɛ fɛɛ amɛsɛɛ lɛ Sheshak maŋtsɛ lɛ aaanu.” Biblia kaselɔi susuɔ akɛ “Sheshak” ji teemɔŋ gbɛi kɛha Habel (Babilon) . Babel maŋtsɛ ni hiɛ kpata lɛ ji Nebukadnezar maŋtsɛmɛi aweku lɛ mli naagbeemɔ ni gbɛi ji Nabonidus kɛ ehefatalɔ maŋtsɛ ni ji ebinuu ni egbɛi ji Belshazar lɛ. Aha nɛkɛ Belshazar nɛɛ nu Yehowa “kpulu” lɛ mli nii yɛ afi 539 D.Ŋ.B. mli beni agbelɛ yɛ Babilon nɔ kunim ni Pershianyo Koresh ye lɛ sɛɛ lɛ. Kɛtsɔ teemɔŋ gbɛi Sheshak tsɛmɔ nɔ lɛ, ebaaalɛ akɛ Yeremia aaatsɛ Babilon gbɛi diɛŋtsɛ yɛ nakai be lɛ mli.
16. Mɛni ekolɛ mɛikomɛi aaafee koni amɛkanu “kpulu” lɛ mlinii; shi mɛni akɛɛ Yeremia akɛɛ?
16 Eeenyɛ ebalɛ akɛ nakai maŋtsɛyelii ni atsĩ amɛtã lɛ ateaŋ mɛikomɛi aaaka akɛ amɛ aaate shi amɛshi Nebukadnezar beni afee ni akpɔ ni Yehowa wo lɛ akaba mli. Shi akɛɛ Yeremia awie atsɔɔ amɛ ni ekɛɛ akɛ: “Bɔni Yehowa Zebaot kɛɛ nɛ: Nu kɛ̃ nyɛ aaanu! Ejaakɛ naa, mije shishi miifee [Yerusalem] maŋ ni aŋɔ migbɛi awolɛ lɛ efɔŋ, ni nyɛ ni nyɛ aaaŋɔ nyɛhe nyɛye kwraa lo? Nyɛŋɔŋ nyɛhe nyɛyeŋ, shi moŋ matse [Babilon tawuu mli kunimyeli] klante kɛaaba shikpɔŋ lɛ nɔ hii fɛɛ nɔ, Yehowa Zebaot kɛɛ.”—Yer. 25:28, 29.
17. Mɛɛ gbɛ nɔ jeŋmaji lɛ etsɔɔ kpɛlɛmɔ ni amɛkpɛlɛɛɛ akɛ amɛnuɔ “kpulu” lɛ mlinii lɛ yɛ; ni mɛni amɛnifeemɔ lɛ enyɛ etsu?
17 Kɛjɛ afi 1919 Ŋ.B. nɔ kɛbaa nɛɛ, jeŋmaji lɛ ekpɛlɛɛɛ akɛ amɛnuɔ okadi “kpulu” ni Yehowa mlifu yɔɔ mli ni Yeremia kuu lɛ ekpã mli eha amɛ, lɛ mli nii. Nohewɔ lɛ amɛte shi amɛshi Yehowa Odasefoi, belɛ Yeremia kuu lɛ, kɛ amɛnanemɛi “asafo baboo” ni kɛ amɛ yeɔ fuaa lɛ, ni amɛgu amɛ kɛ Biblia mli saji ni amɛkala yɛ woji amli ni amɛjaa yaka lɛ po. Shi enɛ fɛɛ tsuuu nɔko! Yehowa mumɔ ni tsirɛɔ nɛkɛ odasefoi ni feɔ toiboo nɛɛ hewɔ lɛ, amɛkaa amɛkpeeiyaa kɛ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ lɛ he yɛ nu shishi. Yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, amɛboɔ Nyɔŋmɔ moŋ toi fe gbɔmɛi ni teɔ shi amɛshiɔ Nyɔŋmɔ lɛ. (Bɔf. 4:19; 5:29) Etsɛŋ kwraa ni nɛkɛ maŋkwramɔŋ shiteekɛwolɔi nɛɛ baana amɛle akɛ kɛji amɛgbá Yehowa Odasefoi anaa aahu ni amɛbɔi nitsumɔ yɛ nu shishi lɛ, no etsiŋ je lɛ mli maŋkwramɔŋ nɔyelɔi lɛ anaa koni amɛkanu “kpulu” lɛ mli nii yɛ Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ dɛŋ yɛ “Nyɔŋmɔ Ofe lɛ gbi wulu lɛ nɔ ta” lɛ mli yɛ heko ni atsɛɔlɛ yɛ okadi gbɛ nɔ akɛ Harmagedon lɛ.—Kpoj. 16:13-16.
18. Nakai gbi lɛ aaafee agbi “wulu” eha namɔ; ni nohewɔ lɛ mɛni Yeremia kuu lɛ ekpɛlɛɛɛ nɔ akɛ amɛfeɔ?
18 Nakai gbi lɛ baafee gbi “wulu” eha Yehowa. Ebaafee miishɛɛ gbi ko ehalɛ ejaakɛ ebaawuu eha jeŋ fɛɛ nɔ maŋtsɛ ni eyeɔ lɛ. Akɛ Tafalɔ Ofe lɛ, ebaatsu lɛdiɛŋtsɛ ebinuu jeŋ kunimyelɔ ni ji Yesu Kristo kɛya ta, koni eyaye kunim ni fe nɔni blema Maŋtsɛ Nebukadnezar, Babilon maŋtsɛ lɛ ye lɛ kwraa. (Kpoj. 19:11-21) Enɛ baaha Yehowa abɔ oshe kɛ mlifilimɔ waa fe bɔni mɛi ni naanaa weinŋaanɔ nɔ lɛ feɔ kɛ miishɛɛ yɛ be mli ni amɛŋaa wein ni baaha Nyɔŋmɔ kɛ gbɔmɛi atsuii ana miishɛɛ lɛ. (Kpoj. 19:11-15; Koj. 9:12, 13) Yeremia kuu lɛ yɛ nɔmimaa akɛ Yehowa baaye kunim yɛ Harmagedon. Nohewɔ lɛ amɛfee dioo yɛ Yehowa maŋtsɛyeli lɛ he ni abaafã yɛ bei nɛɛ amli nɔŋŋ lɛ he, eyɛ mli akɛ jeŋmaji lɛ anɔyelɔi amli efu yɛ odidoo ni joɔ nɛɛ hewɔ.
19. Yeremia kuu lɛ jeɔ ekaa ni amɛkalaa nɔni Yehowa kɛɔ amɛ lɛ mli enyiɛ amɛwoɔ woji amli?
19 Yeremia kuu lɛ kɛ ekaa boɔ famɔ ni akɛha gbalɔ lɛ yɛ Maŋtsɛ Nebukadnezar nɔyeli afi ni ji klɛŋklɛŋnɔ lɛ mli lɛ toi, akɛ: “Nohewɔ lɛ, gbaa nɛkɛ wiemɔi nɛɛ fɛɛ otsɔɔ amɛ ni okɛɛ amɛ akɛ: Yehowa aaajɛ ŋwɛi ahũu, ni eeewo egbee kɛaajɛ eshihilɛhe krɔŋkrɔŋ lɛ, eeehũ waa ewo ekooloi alɛɛhe lɛ; eeebɔ oshe ewo shikpɔŋ lɛ nɔ bii fɛɛ tamɔ weinŋaalɔi anɔ̃.”—Yer. 25:30.
ODIDOO NI HAA JEŊMAJI FEƆ AMƐNII “TAMƆ SƐKƐYELƆI”
20. Ani yɛ nɔni kunim ni Yehowa aaaye lɛ aaatsɔɔ eha jeŋmaji lɛ hewɔ lɛ esani atsɛɔ Yeremia kuu lɛ akɛ ‘oshra he lelewɔlɔi kɛkɛ’?
20 Yehowa kunimyeli oshebɔɔ lɛ baajije yɛ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ fɛɛ nɔ. Yeremia kuu lɛ kɛ amɛhefatalɔi kãa he amɛwieɔ enɛ he eyɛ mli akɛ kunim ni Yehowa aaaye lɛ aaaji hiɛkpatamɔ eha jeŋmaji lɛ fɛɛ moŋ. Nohewɔ lɛ ani esa akɛ atsɛ Yeremia kuu lɛ akɛ ‘hiɛkpatamɔ he Ielewɔlɔi kɛkɛ’? Dabi! Ejaakɛ kɛji atsɛ amɛ nakai lɛ, belɛ esani atsɛ Yehowa Nyɔŋmɔ, mɔni kɛ amɛshɛɛwiemɔ lɛ ha amɛ lɛ hu ‘hiɛkpatamɔ he lelewɔlɔi kɛkɛ.’ Eje mɔbɔnalɛ mli ebɔ kɔkɔ akɛ: “Bɔni Yehowa Zebaot kɛɛ nɛ: Naa, efɔŋ aaajɛ jeŋmaŋ nɔ aya jeŋmaŋ nɔ, ni ahum kpeteŋkpele aaate shi kɛaajɛ shikpɔŋ lɛ naagbeehe tɔ̃ɔ; ni mɛi ni Yehowa aaagbe yɛ nakai gbi lɛ nɔ lɛ aaakamɔ shi kɛaajɛ shikpɔŋ lɛ naagbeehe kome kɛaatee shikpɔŋ lɛ naagbeehe kroko lɛ; ateŋ amɛyara, abuaŋ amɛ naa, ni asaŋ afuŋ amɛ: amɛ aaatsɔ tumu yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ.”—Yer. 25:32, 33.
21. Mɛni hewɔ yɛ gbɛ ni ja nɔ lɛ, Yehowa aaanyɛ aŋɔ mɛi ni agbe yɛ Nebukadnezar maŋtsɛyelihe lɛ mlilɛɛmɔ hewɔ lɛ ahe sɔ̃ efɔ enɔ?
21 Nɛkɛ wiemɔi Yehowa kɛgba akoŋ ni Nebukadnezar aaashi kɛbote jeŋmaji ni abaaloo afata Babilon Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ anɔ kunimyeli mli lɛ eto. Nohewɔ lɛ ebaaha Nebukadnezar abɛɛ jeŋmaji lɛ kɛtsara nɔ ni ekɛ blafo klante ni Yehowa kɛwo edɛŋ lɛ aku shi ni aaate awolɛ fɛɛ naa. Yɛ enɛ hewɔ lɛ Yehowa ŋɔ mɛi ni Babilon kunimyelɔi aaagbe lɛ asɔ̃ lɛ fɔ̃ enɔ. Lɛdiɛŋtsɛ etsɛ mɛi ni nyɔɔ yɛ Babilon tawuu mli lɛ akɛ “mɛi ni Yehowa aaagbe.” Lɛ ji mɔni ha jeŋmaji lɛ nu odidoo ni haa amɛfeɔ amɛnii ‘tamɔ sɛkɛyelɔi’ lɛ kɛjɛ “kpulu” lɛ mli. Kɛji adesai kɛɛ Yehowa fee nakai jio, jeeelɛ efee jio, yinɔsane babaoo yɛ ni tsɔɔ akɛ Maŋtsɛ Nebukadnezar kpã Babilon Maŋtsɛyeli lɛ mli kɛshɛ shɔŋŋ fe jeŋ hewalɛi ni tsa ehiɛ kɛba lɛ. Yehowa nine yɛ mli kɛ̃ ejaakɛ yɛ Nebukadnezar nɔyeli afi ni ji klɛŋklɛŋnɔ lɛ mli lɛ, E-gba eto akɛ Babilon Maŋtsɛyeli lɛ baada nakai.—Yer. 25:1, 2; 32:1, 2; 52:29; 2 Maŋts. 25:8; Yer. 52:12; Dan. 2:37, 38; 4:20-25.
22. Mɛni hewɔ esaaani wɔsumɔɔ akɛ wɔɔɔfatɔ mɛi ni Yehowa aaagbe yɛ “amanehulu kpeteŋkpele” ni baa Iɛ mli lɛ ahe lɛ?
22 Nohewɔ lɛ “mɛi ni Yehowa aaagbe” yɛ “amanehulu kpeteŋkpele” ni baa ni naa baayakpa yɛ “Nyɔŋmɔ Ofe lɛ gbi wulu lɛ nɔ ta” yɛ Harmagedon lɛ mli hu? Ani wɔɔɔsumɔ ni wɔfata amɛhe? Kɔkɔɔkɔ! Ejaakɛ kɛji eeegbe wɔ yɛ nakai be mli lɛ, no baatsɔɔ akɛ ekojo wɔ ni ebu wɔ fɔ.
23. Mɛɛ gbɛ nɔ ato okadi yɛ ni akɛtsɔɔ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ fa ni hiɛ baakpata tsutsu yɛ “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ mli Iɛ; ni mɛni hewɔ no hiɛ baakpata tsutsu lɛ?
23 Be mli ni “amanehulu kpeteŋkpele lɛ aaafɛ lɛ, jeŋmaji ni hiɛ baakpata lɛ ete shi eshi Yeremia kuu lɛ Nyɔŋmɔ lɛ. Kristendom mɔji aaafata nakai jeŋmaji lɛ ahe, ejaakɛ amɛfata Yehowa Odasefoi ashiteekɛwolɔi kɛ amɛyiwalɔi lɛ ahe. Kristendom aaafata nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ klɛŋklɛŋ nibii ni hiɛ aaakpata lɛ ahe, ejaakɛ lɛ ji ŋmɛnɛbeaŋ henɔ kɛba Yuda maŋtsɛyeli kɛ Yerusalem ni kwa Nyɔŋmɔ lɛ. Kɛha no he nɔkwɛmɔnɔ feemɔ lɛ, aha Yuda maŋtsɛyeli lɛ tsutsu nu nakai “kpulu” ni “mlifu wein” yɔɔ mli lɛ. Yehowa kɛɛ ekɛ majimaji ateŋ oshra lɛ baaba kɛjɛ ‘maŋ ni aŋɔ egbɛi awolɛ’ lɛ nɔ. (Yer. 25:29) Kristendom ni efeee enii tamɔ Kristo lɛ tereɔ sɔ̃ waa yɛ Nyɔŋmɔ kɛ Kristo hiɛ akɛ jamɔ asafo, ni nohewɔ lɛ hiɛkpatamɔ lɛ baaba enɔ ni ebaajɛ enɔ kɛya. Ebaafee okadi “ahum” ko ni anyɛŋ atsɔ kɔɔyɔŋlɛji anɔ abuɔ atatui anaa ni akɛku naa.
24. Mɛni ji nɔni ahum lɛ shi ni aaatee kɛaajɛ “shikpɔŋ lɛ naagbeehe tɔ̃ɔ” Iɛ tsɔɔ; ni mɛi enyiɛ ahiɛ aaakpata?
24 Nɛkɛ okadi “ahum” nɛɛ baajɛ “shikpɔŋ lɛ naagbee tɔ̃ɔ” kɛba, ejaakɛ abaabua naa kɛaajɛ nakai maji ni hiɛ baakpata lɛ amaŋtsɛyelihei lɛ asɛɛ. (Yer. 6:22) Yɛ ŋmɛnɛbeaŋ mlibaa mli lɛ, enɛ tsɔɔ akɛ ahum lɛ baajɛ ŋwɛi Jɛɛhe ko ni akɛ hiŋmɛii enaa jɛi, beni afee ni anyɛ akɛɛ akɛ ‘Nyɔŋmɔ nifeemɔ ni.’ Kɛji etswa yɛ shikpɔŋ kutruku nɛɛ fɛɛ nɔ tamɔ Noa gbii lɛ anɔ nu afua lɛ hã shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ lɛ, ebaabua mɛi ni aaagboi yɛ “ahum” lɛ mli lɛ anaa kɛaajɛ shikpɔŋ lɛ naagbeehe kome kɛyagbee enaagbeehe kroko Iɛ, bɔfɛɛbɔ ni fee. Te Yeremia kuu lɛ mlibii ni yi aaana wala kɛ “asafo babaoo” ni ji amɛnanemɛi lɛ aaafee tɛɛŋ amɛfũ mɛnɛɛmɛi fɛɛ? Ebaabi ni Yehowa kɛ ehewalɛi atsu nii ni akɛto gbohii nɛɛ ahe gbɛjianɔ.—Kpoj. 19:11-21.
25. Yɛ Yeremia Wolo 25:34-38 naa lɛ, eeehi moŋ akɛ wɔɔɔfee mɛɛ “lelewɔlɔi” nɛkɛ?
25 Yɛ nakai “wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ oweletɔɔ gbi” lɛ nɔ lɛ, ebaahi moŋ akɛ mɔ aaafata mɛi ni hefɛoyelɔi tsɛɔ amɛ “oshra he lelewɔlɔi” lɛ ahe fe ni eeefata mɛi ni aaawɔ lele yɛ “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ hewɔ lɛ ahe. (Yes. 61:2; Kpoj. 7:14, 15; Mat. 24:21-30) Yehowa kɛɛ kɛtsɔ Yeremia nɔ akɛ: “Nyɛwɔa lele ko, nyɛ tookwɛlɔi, ni nyɛbolɔa, ni nyɛkokloa shi yɛ lamulu mli nyɛ tooi lɛ amli ekpakpa; ejaakɛ nyɛgbeegbii lɛ eshɛ, ni majwara nyɛ wɔtsɔwɔtsɔ, ni nyɛ aaagbeegbee shi tamɔ shɔɔnɔ ni jara wa. Ni foijee aaalaaje tookwɛlɔi lɛ, ni tooi lɛ amli ekpakpai lɛ naŋ gbɛ aje mli. Aaanu tookwɛlɔi lɛ abolɔmɔ kɛ tooi lɛ amli ekpakpai lɛ alelewɔmɔ, ejaakɛ Yehowa efite amɛlɛɛhei lɛ, ni hejɔlɛ shihilɛhei lɛ efite yɛ Yehowa mlifu ni naa wa lɛ hewɔ. Eshi ebuu lɛ efɔ̃ shi tamɔ jata, ni amɛshikpɔŋ lɛ etsɔ amaŋfɔ yɛ yiwalɛ klante lɛ hiɛ, kɛ emlifu ni naa wa lɛ hewɔ.”—Yer. 25:34-38.
26. Yɛ gbalɛ lɛ mli lɛ, namɛi ji “tookwɛlɔi” ko “tooi lɛ amli ekpakpai” lɛ?
26 Ani nakai gbalɛ lɛ haa wɔsusuɔ osɔfoi ni atsɛɔ amɛ asafonɔkwɛlɔi aloo mumɔŋ tookwɛlɔi lɛ kɛ amɛsafoi ni atsɛɔ amɛ “tooikui” lɛ ahe? Eeefee akɛ wɔɔɔsusu nakai, shi biɛnɛɛ, jeee jeŋmaji lɛ amli jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ Yehowa kɛwieɔ. Yɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ amli lɛ, awiɛ nɔyelii amli lumɛi lɛ ahe akɛ tookwɛlɔi kɛha amɛmaŋbii aloo amɛshishibii lɛ. Nohewɔ lɛ “tooi lɛ amli ekpakpai” lɛ aaafee lumɛi aloo maŋtsɛmɛi aweku lɛ mlibii ni asumɔɔ. Ebaafee akɛ nakai ji bɔni atsɔɔ yɛ Yeremia Wolo 25:34-38 lɛ, ejaakɛ yɛ nakai yitso lɛ mli fɛɛ lɛ, nɛgbɛ wɔnaa akɛ awie osɔfoi kɛ Levibii ahe yɛ? Akɛɛ mɛi ni afã Yeremia akɛ ekpã Yehowa “kpulu” lɛ mli eha lɛ ji “maŋtsɛmɛi,” “lumɛi,” kɛ “maji.” (Yer. 25:18-26) Jeee osɔfoi kɛ jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi krokomɛi pɛ “oshra” kɛ “ahum” ni baa lɛ baasa amɛhe, shi naagbee lɛ, ebaanina maŋkwramɔŋ nɔyelii amlibii ni yɔɔ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ mli lɛ hu.
27. Mɛɛ Sheshak najiaŋdamɔlɔ baanu “kpulu” lɛ mlinii naagbee kwraa?
27 Nohewɔ lɛ “Sheshak maŋtsɛ lɛ” ji mɔni baanu “kpulu” lɛ mli nii beni mɛnɛɛmɛi fɛɛ enu amɛnɔ̃ amɛgbe naa. Gbalɛ ni yɔɔ Yeremia Wolo 51:41 lɛ wieɔ enɛ he tamɔ nɔni agbe no feemɔ naa po, ni ekɛɔ akɛ: “Te aye tɛɛŋ ni aŋɔ Sheshak, ni ahé shikpɔŋ Iɛ fɛɛ yijiemɔ lɛ nɛɛ? Te aye tɛɛŋ ni Babel etsɔ naakpɛɛnɔ yɛ jeŋmaji lɛ ateŋ nɛɛ?”—Yer. 25:26; 27:7.
28. Namɛi ahe “tookwɛlɔi” kɛ ‘mɛi kpakpai’ aloo ‘maŋtsɛmɛi’ Iɛ yeɔ amɛtsui yɛ waa; ni mɛɛ gbɛ nɔ afiteɔ amɛlɛɛhe lɛ yɛ?.
28 Yɛ pɛsɛmkunya yiŋtoi kɛkɛ ahewɔ lɛ, nakai maŋkwramɔŋ “tookwɛlɔi” kɛ ‘maŋtsɛmɛi’ lɛ ‘aaawɔ lele,’ hɛɛ, amɛ aaakokolo shi yɛ shikpɔŋ. Be mli ni Nuntsɔ Maŋtsɛ Yehowa aaatsɛ amɛ koni amɛbabu akɔntaa yɛ “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ mli lɛ, amɛ aaayɔse kɛ ŋmiŋmi akɛ gbi, nɔ̃ nɔ ni abaagbe amɛ ni agbɛ amɛ ashwã, lɛ eshɛ. Eji gbɛ ko yɛ ni amɛ aaanyɛ amɛtsɔ nɔ amɛye amɛhe aloo abobaahe ko yɛ kɛha amɛ kulɛ, efeŋ amɛ akɛ ‘amɛwɔ lele.’ Jeee amɛhe sane tsɔ ko ji nɔni aaaba maŋ muu fɛɛ “tooiku” lɛ nɔ, shi moŋ gbe ni aaagbe amɛdiɛŋtsɛ lɛ ji nɔni yeɔ amɛtsui. Esa akɛ akpata amɛnitsumɔi ni awoɔ amɛ nyamɔ babaoo yɛ he lɛ kɛ amɛgbɛhe grɔŋŋ lɛ ahiɛ! ‘Amɛlɛɛhei’ ni ji nibii agbɛjianɔtoo ni amɛtsɔɔ nɔ amɛshishiuɔ amɛmaji lɛ ‘atooikui’ lɛ hiɛ aaakpata. Nii ni kulɛ eji shihilɛhe ko ni ‘toiŋjolɛ yɔɔ jɛi’ ni amɛhiɔ jɛi kɛ miishɛɛ ni amɛnaa he sɛɛ lɛ, aha etsɔ hé ni ahii. Gbele dioofeemɔ lɛ enyɔ ‘amɛtooikui’ anaaabuamɔhei lɛ anɔ.
29. No mli lɛ, Yehowa aaatsɔ tamɔ jata oblanyo yɛ abɛ nɔ; ni mɛni akɛ “klante” lɛ baatsu?
29 Dani nɔko ni “haa aboɔ tsia kɛ loomɔ” nɛkɛ aaaba lɛ, ebiɔ ni Yehowa mlifu lɛ adɔ waa diɛŋtsɛ. Belɛ enyɛŋ efee tamɔ faa-jɔɔ mli jata ko ni Yordan Faa lɛ nui eshwielɛ kɛjɛ eshihilɛhe. Dabida, esa akɛ “Yehowa Zebaot” afee tamɔ jata kakalɔ ni shiɔ “ebu” efɔ̃ɔ shi ni eyatuaa mɛikrokomɛi, ni jeee ehe sane ko kwraa ji tookwɛlɔi ni yɔɔ lɛɛhei lɛ. Kɛtsɔ e-Bi kɛ e-Tsulɔ Yesu Kristo nɔ lɛ, efɔ̃ɔ “Nyɔŋmɔ Ofe lɛ gbi wulu nɔ lɛ nɔ ta” “klante” lɛ. (Yer. 25:30, 38) Yɛ bɔni ekɛ “yiwalɛ klante” lɛ aaabamɔ mɛi gbelenɔ eha hewɔ lɛ, je lɛ mli tookwɛlɔi kɛ maŋtsɛmɛi lɛ ayi naŋ wala kɔkɔɔkɔ!
30. Yɛ nɔni wɔnuɔ kɛtsɔɔ Yehowa gbalɛ lɛ mli hemɔkɛyeli toi nɔ hewɔ lɛ, mɛni esa akɛ wɔfeɔ amrɔ nɛɛ?
30 Nyɛboa toi! Ani nyɛkɛ Yehowa gbalɛ lɛ mli hemɔkɛyeli toi miinu akɛ enaa miwa kɛmiiya hiɛ? Yɛ nɛkɛ “naagbee be” nɛɛ mli ablanai ni gbɛɛmɔ jijeɔ yɛ mli waa nɛɛ amli lɛ, wɔmiina mɔji amli “tookwɛlɔi” lɛ alelewomɔ lɛ ahe kɛmiijɛ wɔsɛɛ be ni agba he sane ato lɛ mli, kɛ agbɛnɛ amɛtooikui ni ji adesai lɛ amli ‘maŋtsɛmɛi’ lɛ hu abolɔmɔi kɛ piŋmɔ lɛ hu ahe. Belɛ mɛni ji nɔni wɔ mɛi ni wɔboɔ toi lɛ, wɔɔɔfee? Enɛ: Be mli ni foijee gbɛ yɔɔ lolo ni abobaahe kome ko ni wɔɔɔnyɛ wɔjo foi wɔyaba abo yɛ jɛi lɛ hu yɔɔ nɛɛ, nyɛhaa wɔfea nɔko yɛ he! Nyɛhaa wɔtaoa shweshweeshwefeemɔhe kɛ yibaamɔhe yɛ Yehowa maŋtsɛyeli ni e-Tookwɛlɔ ni ehala ni ji Yesu Kristo kwɔɔ nɔ lɛ mli.—Ezek. 34:23, 24; Yer. 23:5, 6.a
(Abaatsa nɛkɛ Yeremia gbalɛ he nikasemɔi nɛɛ anɔ kɛjɛ September 1, 1980 Buu-Mɔɔ nɔ kɛyaa.)
[Shishigbɛ niŋmaa]
a Ajie kɛjɛ September 15, 1979 Blɔfo Buu-Mɔɔ mli.
[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 22]
“Shi Yehowa ji anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ, Nyɔŋmɔ hiekãlɔ kɛ naanɔ maŋtsɛ ni; emlifu hãa shikpɔŋ lɛ hosoɔ, ni jeŋmaji lɛ nyɛɛɛ emlila lɛ naa adamɔ. Bɔni nyɛkɛɛamɛ nɛ: Nyɔŋmɔi ni jeee amɛ amɛfee ŋwɛi shishi nɛɛ! Lɛ efee shikpɔŋ lɛ yɛ ehewalɛ naa, lɛ nɔŋŋ eŋɔ je lɛ ema shi yɛ eŋaa naa, ni elɛɛ ŋwɛi mli yɛ enilee naa. Kɛ ewo egbe lɛ, nu pii baa ŋwɛi, ni ehãa afuai teteeɔ shi kɛjɛɔ shikpɔŋ lɛ naagbeehei lɛ; efeɔ sarawai efataa nyɔŋmɔnɛmɔ he, ni efãa kɔɔyɔ kpo kɛjɛɔ enitoohei lɛ. Kooloi ji gbomɔi fɛɛ, ni amɛlee nii; shikpaŋaalɔ fɛɛ shikaŋaalɔ hiɛ egbo yɛ amagã hewɔ; ejaakɛ amagã ni eshwie lɛ, apasa ni, ni hefɛoyeli nitsumɔ ni; amɛsaramɛbe lɛŋ lɛ amɛhiɛ aaakpata. Mɔni ji Yakob gbɛfaŋnɔ lɛ tamɔɔɔ enɛɛmɛɛi; ejaakɛ lɛ ji nii fɛɛ kwa shɔ̃lɔ, ni Israel ji egbɛfaŋ akutso: Yehowa Zebaot ji egbɛi.”—Yer. 10:10-16.
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 21]
Yehowa jɛɔ mɔbɔnalɛ mli ebɔɔ “ahum” ni baatswa yɛ je lɛ fɛɛ nɔ lɛ he kɔkɔ kɛtsɔɔ ŋmɛnɛbeaŋ Yeremia kuu lɛ nɔ
August Daa Gbi Ŋmalɛ
(Kɛ́ ootao ona bɔ ni saji nɛɛ ji diɛŋtsɛ lɛ, no lɛ kwɛmɔ wolo lɛ mli)