Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w83 5/1 bf. 4-7
  • Biblia Lɛ​—Ani Ejɛ Nyɔŋmɔ Ŋɔɔ Lɛlɛŋ?

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Biblia Lɛ​—Ani Ejɛ Nyɔŋmɔ Ŋɔɔ Lɛlɛŋ?
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1983
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Gbeekpamɔ Ni Yɔɔ Emli Gbɛ
  • Ja Ni Eja Yɛ Jeŋ Nilee Naa
  • Anɔkwayeli
  • Eyibaamɔ
  • Gbalɛ
  • Nilee Ni Nɔ Kwɔ Jɛɛhe Sɔrɔto Ko
    Mɛni Ji Yiŋtoo Ni Yɔɔ Shihilɛ Sɛɛ? Te Ooofee Tɛŋŋ Ole Hu?
  • Biblia Lɛ​—Wolo ni Jɛ Nyɔŋmɔ Ŋɔɔ
    Mɛni Biblia Lɛ Tsɔɔ Diɛŋtsɛ?
  • Biblia Lɛ​—Wolo Ni Jɛ Nyɔŋmɔ Ŋɔɔ
    Mɛni Wɔbaanyɛ Wɔkase Kɛjɛ Biblia Lɛ Mli?
  • Wolo ni Jɛ Nyɔŋmɔ Ŋɔɔ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1983
w83 5/1 bf. 4-7

Biblia Lɛ​—Ani Ejɛ Nyɔŋmɔ Ŋɔɔ Lɛlɛŋ?

NƆ KOME ko ka shi faŋŋ. Akɛ oookpɛlɛ wolo ko nɔ akɛ ejɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ lɛ, ebaabi ni eye anɔkwale ni eja yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni ekɛɔ lɛ mli. Esa akɛ gbɔmɛi kɛ hei ni ewieɔ he lɛ afee nɔ ni amɛhi shi diɛŋtsɛ. Ani okpɛlɛŋ nɔ nakai? Te Biblia lɛ shɛɔ enɛ he ehaa tɛŋŋ?

Ŋɔɔ nɔkwɛmɔ nɔ kome pɛ. Biblia lɛ yɔseɔ Pontio Pilato akɛ mɔ ni yeɔ amralo yɛ Yudea beni Yesu Kristo sɔmɔɔ yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ. (Luka 3:​1, 2) Shi ani Pilato hi shi lɛlɛŋ, ni kɛ nakai ni lɛ, ani lɛ ji Yudea nɔyelɔ lɛlɛŋ?

Be kpalaŋŋ ho ni nɔmimaa ko bɛ enɛ he. Shi agbɛnɛ yɛ 1961 lɛ, ayana nɔ ko ni sa kadimɔ waa yɛ Kaisarea. Ayana tɛ tao ni aŋma nii yɛ nɔ, ni kulɛ eji wɔjalɔi asɔlemɔwe ni ama kɛmiiwo maŋtsɛ Tiberio hiɛ nyam lɛ fa. Nɔ ni aŋma yɛ nɔ yɛ Latin wiemɔ mli lɛ jajeɔ akɛ: “Pontio Pilato, Yudea amralo lɛ, ejɔɔ sɔlemɔwe ni ama kɛmiiwo Tiberio hiɛ nyam lɛ nɔ eha Kaisareabii.” Ama ja ni Biblia lɛ ja yɛ yinɔsane mli lɛ nɔ mi! Ni nɔkwɛmɔ nii babaoo diɛŋtsɛ yɛ ni tsɔɔ akɛ Biblia lɛ ja ni abaanyɛ akɛ he afɔ nɔ kwraa yɛ yinɔsane kɛ shikpɔŋ he nikasemɔ gbɛfaŋ.

Shi obaakɛɛ akɛ, ‘Mɛɛ fioo. Anɔkwale kɛkɛ ni eji akɛ wolo ko ja pɛpɛɛpɛ lɛ etsɔɔɔ akɛ belɛ ejɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ!’ Anɔkwaleŋ. Ja ni Biblia lɛ ja lɛ pɛ kɛkɛ etsɔɔɔ akɛ ajɛ Nyɔŋmɔ mumɔ mli aŋma. Shi odaseyeli yɛ Biblia lɛ mli ni tsɔɔ akɛ efe yinɔsane mli wolo ko kɛkɛ ni ja. No hewɔ lɛ, Biblia kaselɔi anɔkwafoi babaoo ayiŋ etsɔ akɛ Biblia lɛ jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ diɛŋtsɛ. Osa mɔ ni naa nɔ ni ha amɛmu sane naa nakai lɛ. Nyɛhaa wɔpɛia odaseyelii sɔrɔtoi enumɔ amli wɔkwɛa.

Gbeekpamɔ Ni Yɔɔ Emli Gbɛ

Susumɔ he kɛ abi ni gbɔmɛi 40 aŋma wolo ko fai sɔrɔtoi. Amɛjɛ shihilɛi sɔrɔtoi amli. Amɛteŋ mɛi komɛi le woloŋ jogbaŋŋ yɛ be mli ni mɛi krokomɛi hu ji hũlɔi aloo tookwɛlɔi heshibalɔi kɛkɛ. Kɛfata he lɛ, jeee amɛ fɛɛ hu amɛle amɛhe. Yɛ anɔkwale mli lɛ, amɛteŋ mɛi babaoo hi shi yɛ yinɔsane bei sɔrɔtoi amli kɛ hei sɔrɔtoi hu. Mɛni ji nɔ ni osusuɔ yɛ gbeekpamɔ ni aaanyɛ aba amɛniŋmaai lɛ amli yɛ gbɛ bibioo nɔ po lɛ he? Obaakɛɛ akɛ, ‘ewa waa!’? Ojogbaŋŋ, shihilɛi diɛŋtsɛ nɛɛ amli aŋma Biblia lɛ yɛ.

Agbɛnɛ susumɔ nɔkwɛmɔ nɔ kome ni tsɔɔ gbeekpamɔ ni yɔɔ niŋmalɔi lɛ ateŋ yɛ nɔ ni amɛtsɔɔ yɛ Yehowa Nyɔŋmɔ he ni damɔ tɛ kome nɔ lɛ he. Taakɛ obaanyɛ okane yɛ Biblia lɛ mli lɛ, efai krokomɛi lɛ fɛɛ kɛ gbeekpamɔ tsɔɔ bɔ ni Yehowa Nyɔŋmɔ ji lɛ mli, kɛ egbɔmɔ su kɛ baŋ hu. Ebɛ shishijee ni ebɛ naagbee ni eyɛ kɛmiiya naanɔ. (Lala 90:2; Habakuk 1:​12; Kpojiemɔ 10:6; 15:⁠3) Adesa hiŋmɛi enaaa lɛ. (2 Mose 33:​20; Yohane 1:​18; 1 Timoteo 1:17) Yɛ beni akɛ ehe ninaa ha amɛ lɛ, Biblia ŋmalɔi lɛ tsɔɔ anunyam kpele kɛ agbojee, kɛ agbɛnɛ hu kpoofeemɔ, gbɛjianɔtoo kpakpa kɛ fɛo mli ni eyɔɔ. (2 Mose 24:​9-11; Ezekiel 1:​26-28; Kpojiemɔ 4:​1-3) Atsɔɔ shii abɔ yɛ Biblia lɛ mli fɛɛ akɛ Nyɔŋmɔ sui titrii lɛ ji suɔmɔ, nilee, jalɛsaneyeli kɛ hewalɛ.

Yɛ anɔkwale mli lɛ, Biblia lɛ ni kɛ ehe kpaa gbee yɛ emli gbɛ yɛ mɛi babaoo ni ŋma lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ​—ji nɔ ni tsɔɔ akɛ ejɛ jɛɛhe ko ni nɔ kwɔ fe gbɔmɔ.

Ja Ni Eja Yɛ Jeŋ Nilee Naa

Agbɛnɛ nyɛhaa wɔsusua nɔ kome loo enyɔ ko ni Biblia lɛ wieɔ he yɛ jeŋ nilee mli saji ahe lɛ he. Mɛni hewɔ enɛɛmɛi ahe hiaa lɛ? Yɛ yiŋtoo sɔrɔtoi ahewɔ: (1) Amɛkɛ jeŋ nilee mli anɔkwa saji kpaa gbee; (2) amɛtsɔɔ nilee ni nɔ kwɔ fe adesa nilee ni yɔɔ, yɛ be mli ni aŋma lɛ; kɛ (3) amɛye amɛhe kwraa kɛjɛ jwɛŋmɔ ni ejaaa ni ahiɛ yɛ no be lɛ mli lɛ he.

Ekolɛ onu akɛ Biblia lɛ kɛɔ akɛ wɔshikpɔŋ lɛ tsotsoro shi ni jeee nɔ ko nɔ ema ni eyɛ kokoroo. (Hiob 26:7; Yesaia 40:22) Shi obaabi akɛ, ‘mɛni hewɔ ni eyɔɔ naakpɛɛ waa lɛ? Ha ni ahi ojwɛŋmɔ mli akɛ nɛkɛ Biblia mli wiemɔi nɛɛ kɛ jeŋ nilee mli anɔkwa saji ni aka akwɛ kpaa gbee, ni eyɛ sɔrɔto kwraa yɛ blema adesãi ni kɔɔ bɔ ni shikpɔŋ lɛ yɔɔ kɛ nɔ nɔ̃ ni ema lɛ he. Kɛbashi afii ohai fioo ko pɛ nɛ mli lɛ, gbɔmɛi babaoo, kɛ mɛi ni kɛ amɛhe ewo jeŋ nilee kasemɔ mli lɛ po he ye akɛ shikpɔŋ lɛ yɛ tɛtrɛɛ! No hewɔ lɛ eji nɔ ko ni yɔɔ naakpɛɛ akɛ Biblia ŋmalɔi lɛ le anɔkwa sane ni kɔɔ shikpɔŋ lɛ he nɛɛ afii akpei abɔ ni eho nɛ ni amɛhiɛɛɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ jeŋ nilee he dadei loo tsɔnei po!

Naa nɔkwɛmɔ nɔ kroko. Yɛ Mose gbii amli lɛ eji nɔ ni afeɔ yɛ Mizraim ákɛ akɛ adesa loo kooloo sɛbo atsu nii akɛ tsofa ni akɛtsa helai komɛi. Kɛfata he lolo lɛ, alɛ Mose yɛ Mizraim ni “atsɔɔ lɛ Mizraim nilee fɛɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 7:22) Shi wiemɔ ni eŋma yɛ 5 Mose 23:​12, 13 lɛ eye ehe kwraa kɛjɛ nibii ni ejaaa​—ni yɛ anɔkwale mli lɛ eyeɔ awui po​—yɛ Mizraimbii atsofafeemɔ mli lɛ he. Yɛ wiemɔi nɛɛ anaa lɛ, abuɔ adesa sɛbo akɛ nɔ ko ni he tseee yɛ blema Israel, ni esa akɛ afu yɛ he ni bɛŋkɛɛɛ gbɔmɛi kɛ hei ni anaa nu yɛ. Taakɛ ole lɛ, ŋmɛnɛŋmɛnɛ tsofafeemɔ he nilee kɛ enɛ kpaa gbee.

Ani nɔkwɛmɔ nii nɛɛ etsɔɔɔ lolo akɛ adafitswaa ni Biblia ŋmalɔi lɛ ŋmala lɛ baajɛ jɛɛhe ko ni nɔ kwɔ fe amɛ diɛŋtsɛ?

Anɔkwayeli

Nɔ kroko ni kadiɔ Biblia lɛ akɛ ejɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ ji anɔkwa ni niŋmalɔi lɛ ye lɛ. Mɛni hewɔ? Nɔ kome ji akɛ, adesa ni egbee shi lɛ su ji ni ekakpɛlɛ etɔmɔi anɔ, titri lɛ yɛ niŋmaa mli. Ayooɔ Biblia lɛ akɛ esoro lɛ yɛ blema woji krokomɛi lɛ ateŋ yɛ enɛ gbɛfaŋ Shi nɔ ni fe enɛ kwraa lɛ, niŋmalɔi lɛ anɔkwayeli lɛ maa anɔkwa ni amɛyeɔ kwraa lɛ nɔ mi kɛhaa wɔ. Yɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, enyɛŋ eba akɛ amɛbaajie amɛtɔmɔi akpo amɛtsɔɔ ni yɛ sɛɛ mli lɛ amɛkɛ amale atsɔɔ nibii krokomɛi amli, aloo amɛbaafee nakai? Kɛji akɛ amɛkɛ amale aaawie nibii ahe lɛ, ani enɛ moŋ efeŋ adafitswaa ni baagbe amɛhe guɔ? No hewɔ lɛ anɔkwa ni Biblia ŋmalɔi lɛ ye lɛ kɛ tsiimɔ fataa kɛɛmɔ ni amɛkɛɛ akɛ Nyɔŋmɔ kudɔ amɛ yɛ nɔ ni amɛŋma amɛshwie shi lɛ mli lɛ he.​—2 Timoteo 3:⁠16.

Ákɛ nɛkɛ anɔkwayeli nɛɛ he nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, nyɛhaa wɔsusua Mose he. Eyɛ mli akɛ eji Israel maŋ lɛ hiɛnyiɛlɔ, Mla kpaŋmɔ lɛ mlidaamɔlɔ, gbalɔ kɛ kojolɔ moŋ, shi enyiɛɛɛ Israelbii lɛ ahiɛ kɛyaaa Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ. Mɛni hewɔ? Taakɛ nɔ ni aŋma yɛ 4 Mose 20:​1-13 lɛ tsɔɔ lɛ Mose tɔ tɔmɔ ko ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli. Bo diɛŋtsɛ kanemɔ bɔ ni “etɔ” kɛ bɔ ni “enaa yakpa” ni haaa ewo Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ hiɛ nyam lɛ oha ohe. Namɔ ŋma sane ni yɔɔ Biblia lɛ mli yɛ 4 Mose lɛ? Mose, mɔ ni kɛ anɔkwayeli ŋma lɛ diɛŋtsɛ etɔmɔi ahe sane ni baahi shi daa lɛ ni.​—5 Mose 32:​50-52; Lala:106:​32, 33.

Enɛ sɛɛ lɛ susumɔ Yesu Kristo bɔfoi lɛ afatɔɔi lɛ ahe. Yɛ bei komɛi amli lɛ amɛyɛ shɔɔ yɛ niiashishinumɔ mli (Mateo 16:​5-12) , amɛtsɔɔ hemɔkɛyeli ni faaa (Mateo 17:​18-20) ni amɛjie gbɛhe taomɔ su kpo amɛtsɔɔ. (Mateo 18:​1-6; 20:​20-28) Amɛshi Yesu po yɛ gbɛkɛ ni abamɔ lɛ lɛ! (Mateo 26:56) Ani okadi akɛ Mateo, bɔfoi 12 lɛ ateŋ mɔ kome lɛ ji mɔ ni ŋma nɛkɛ fatɔɔi nɛɛ fɛɛ?

Ani okpɛlɛɔ nɔ akɛ anɔkwa ni Biblia ŋmalɔi lɛ ye lɛ ji odaseyeli kroko ni tsɔɔ akɛ Biblia lɛ fe adesa wolo ko kɛkɛ, ni eka shi faŋŋ akɛ ‘jeee gbɔmɛi awiemɔi yɔɔ mli shi Nyɔŋmɔ wiemɔi’?​—1 Tesalonikabii 2:⁠13.

Eyibaamɔ

Bɔ ni abaa Ŋmalɛi lɛ ayi aha lɛ hu tsɔɔ akɛ Biblia lɛ jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ lɛlɛŋ. Susumɔ yiŋtooi enyɔ nɛɛ ahe:

(1) Akɛni Biblia ŋmalɔi lɛ ŋmala Ŋmalɛi lɛ yɛ nibii ni fiteɔ anɔ yɛ shishijee mli hewɔ lɛ, ehe bahia ni akɛ nine aŋmala babaoo yɛ afii ohahai lɛ fɛɛ mli bɔni afee ni abaa yi kɛha yinɔi ni baaba yɛ sɛɛ lɛ. Mɛni hewɔ enɛ yɔɔ naakpɛɛ waa lɛ? Jeee akɛ oshara yɛ tɔ ni adesa aaanyɛ atɔ lɛ he pɛ kɛkɛ, shi moŋ, abɔ mɔdɛŋ diɛŋtsɛ ni atsake emli niŋmaa lɛ. Shi wɔnine shɛ Biblia lɛ nɔ yɛ ja ni eja pɛpɛɛpɛ ni yɔɔ naakpɛɛ mli, taakɛ blema Biblia he woji ni akɛ niji ŋmala lɛ maa nɔ mi lɛ.a

(2) Biblia lɛ yibaamɔ lɛ bafeɔ nɔ ni yɔɔ naakpɛɛ fe fɛɛ kɛ osusu shitee kɛ woo ni mli wa ni etsɔ mli lɛ he lɛ. Eshɛ be ko ni paapai kɛ bɛgwafoi gu Biblia lɛ kanemɔ ni ashwieɔ mɛi ni yeee enɛ nɔ lɛ kɛjɛɔ sɔlemɔ lɛ mli akɛ no he toigbalamɔ. Asha mɛi babaoo ni sumɔɔ Biblia lɛ yɛ tsei ahe. Shi Biblia lɛ tsɔ nɛkɛ shitee kɛ woo nɛɛ mli ni ebatsɔ je lɛŋ wolo ni ãhɔɔ fe fɛɛ.

Wolo kroko ko bɛ yɛ adesa yinɔsane mli ni ehi shi ni eja pɛpɛɛpɛ yɛ ŋma ni adesai ni yeee emuu lɛ kwɛ nɔ amɛŋmala kɛtsara nɔ kɛ afii ohai abɔ mli tutuamɔ ni mli wa ni henyɛlɔi kɛba enɔ lɛ fɛɛ sɛɛ. Ani enɛ jeee odaseyeli ni tsɔɔ mɔ yiŋ ákɛ nɔ ni yɔɔ Biblia lɛ mli ji “Nuŋtsɔ [Yehowa] lɛ wiemɔ ni hiɔ shi kɛyaa naanɔ” lɛ?​—1 Petro 1:​24, 25.

Gbalɛ

Ekolɛ odaseyeli ni tsii fe fɛɛ ni tsɔɔ akɛ Biblia lɛ jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ lɛ ji bɔ ni egbalɛi babaoo lɛ baa mli haa lɛ. Mɛɛ adesa yɔɔ ni baanyɛ agba nɔ ni baaba wɔsɛɛ pɛpɛɛpɛ, ni eja kɛyi shi, afii ohai loo akpei abɔ po kɛtsɔ hiɛ? Etɔɔ adesai yɛ tsɔmɔ ni amɛtsɔɔ hiɛ amɛtsɔɔ bɔ ni kɔɔyɔŋ tsakemɔ aaaji aha yɛ ŋmlɛtswaai fioo ko pɛ mli lɛ mli!

Shi obaabi akɛ: “Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ yɛ anɔkwale mli akɛ aŋma Biblia gbalɛi lɛ kɛtsɔ hiɛ? Kɛha enɛ hetoohamɔ lɛ, gbelemɔ Yesaia 13:​19, 20 ni okane Yesaia gbalɛ ni kɔɔ blema Babilon hiɛkpatamɔ lɛ he lɛ. Kadimɔ akɛ Yesaia egbaaa Babilon hiɛkpatamɔ lɛ pɛ kɛkɛ. Ekɛɛ hu akɛ: “Mɔ ko ehiŋ jɛmɛ [Babilon] gbi ko gbi ko.” Babilon ka shi amaŋfɔ kɛbashi ŋmɛnɛ. Te eeenyɛ eba lɛ eha tɛŋŋ akɛ Yesaia aaaŋma egbalɛ lɛ yɛ be mli ni eba mli momo lɛ sɛɛ lɛ?

Kɛfata he lolo lɛ, eyɛ mli akɛ Mediabii kɛ Persiabii lɛ ye Babilon nɔ kunim yɛ afi 539 D.Ŋ.B. lɛ moŋ, shi Yesaia gbalɛ lɛ fɛɛ naaa aba mli yɛ nakai be lɛ mli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, gbɔmɛi ka he hi shi yɛ Babilon aahu kɛbashi klɛŋklɛŋ afii oha Ŋ.B. lɛ mli. (1 Petro 5:13) Eka shi faŋŋ akɛ yɛ afii ohai ejwɛ Ŋ.B. lɛ mli dani Babilon batsɔ amaŋfɔ kwraa, ni no ha Yesaia wiemɔi lɛ fɛɛ ba mli. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ Yesaia ŋma ewolo lɛ dani be nɛɛ shɛ, ejaakɛ Ŋshɔ ni Egbo lɛ Wolokpoi (Biblia mli woji ni akɛ niji ŋmala ni ayana klɛŋklɛŋ yɛ 1947) lɛ po hiɛ Yesaia wolo lɛ eko ni aŋma aaafee afii oha loo ohai enyɔ D.Ŋ.B. lɛ mli.

Biblia lɛ eyi kɛ gbalɛi krokomɛi nyɔŋmai abɔ ni ŋɔ be kpalaŋŋ dani amɛba mli. Nɔ ni fe enɛ lɛ, Biblia lɛ kasemɔ jieɔ lɛ kpo akɛ ehiɛ gbalɛi ni oona amɛmlibaa ŋmɛnɛ. (Susumɔ akrabatsa ni nyiɛ sɛɛ lɛ he.) Ani ŋwanejee ko yɛ Biblia ŋmalɔi ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ wie lɛ he?

Yɛ be mli ni osusu odaseyelii lɛ ahe sɛɛ nɛɛ, te omuɔ sane naa ohaa tɛŋŋ? Ani Biblia lɛ esaaa nɔ ni ebiɔ ni otaoɔ mli yɛ sane ni ji bibioo kwraa po lɛ mli? Yiŋtoo ni ja yɛ kɛha bo akɛ otaoɔ mli. Taakɛ wɔyoo yɛ sane ni nyiɛ enɛ hiɛ lɛ mli lɛ, be ko bako yɛ yinɔsane mli ni gbɛtsɔɔmɔ ni anyɛɔ akɛ he fɔɔ nɔ he ehia yɛ adesai asaji amli fe be nɛɛ. Shishitoo mlai yɛ Biblia Iɛ mli ni kɛji akɛ akɛtsu nii lɛ ebaanyɛ eye ebuao ni odamɔ shihilɛ ni mli ewa lɛ naa, okɛ mɛi krokomɛi ahi shi yɛ toiŋjɔlɛ mli ni otswa miishɛɛ weku shihilɛ oma shi. Shi jeŋ muu fɛɛ naagba ni adesa nyɛɛɛ naa amɔ lɛ hu? Biblia lɛ etsɔɔ tsabaa ni akɛaajie kɛya kwraa ni baaba kɛtsɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli ni yɔɔ Kristo shishi lɛ nɔ yɛ wɔsɛɛ be ni ebɛŋkɛ nɛɛ mli lɛ mli.

Ani obaasumɔ ni ole babaoo lolo yɛ nibii nɛɛ ahe? Mɛni hewɔ obɛŋkɛɛɛ Yehowa Odasefoi ni yɔɔ he ni oyɔɔ lɛ aloo oŋmaaa mɛi ni kalaa wolo tɛtrɛɛ nɛɛ? Nibii babaoo yɛ ni sa ni onine baashɛ nɔ.

[Shishigbɛ niŋmai]

a Kwɛmɔ wolo Aid to Bible Understanding ni Watchtower Bible and Tract Society lɛ fee lɛ baafai 1106-1110.

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 7]

Biblia mli Gbalɛi ni Wɔna Amɛmlibaa

1. Jeŋ tai (Kpojiemɔ 6:​3, 4)

2. Niyenii ni taa yɛ gbɛ ni da nɔ kɛ nibii ajara ni yaa ŋwɛi (Kpojiemɔ 6:​5, 6; Mateo 24:⁠7)

3. Fɔlɔi anɔ toigbele kɛ efɔŋfeemɔ ni faa (Mateo 24:​12; 2 Timoteo 3:​1-5)

4. Shikpɔŋ hosomɔ ni faa (Luka 21:⁠11)

5. Shikpɔŋ lɛ fitemɔ, kɛtsɔ kɔɔyɔɔ mli mujiwoo ni gbeɔ mɔ nɔ (Kpojiemɔ 11:⁠18)

6. Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ shiɛmɔ yɛ jeŋ fɛɛ kɛtsɔ Yehowa. Odasefoi anɔ (Mateo 24:⁠14)

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 5]

Gbɔmɛi ni eyanyiɛ nyɔŋtsere lɛ nɔ aloo amɛbɔle shikpɔŋ lɛ he lɛ baanyɛ aye ja ni Biblia lɛ ja yɛ jeŋ nilee naa lɛ he odase

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 6]

Mɛni hewɔ Mose tɔmɔi ni mli wa ni eŋma lɛ sa kadimɔ lɛ?

[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 7]

“Owiemɔi lɛ ŋɔɔ yɛ midaaŋ akɛ nɔ ko! Eŋɔɔ minaa fe wó tete! Okpɔi lɛ haa minaa yitsoŋ, hewɔ lɛ minyɛɔ apasa gbɛi fɛɛ. Owiemɔ lɛ ji kane ha minane, kɛ la hu yɛ mitempɔŋ lɛ nɔ. Mika kita, ni midamɔ nɔ, ákɛ maŋɔ ejalɛ kojomɔi lɛ anɔ. No hewɔ mi misumɔɔ ekitai fe shika, hɛɛ, fe shika krɔŋŋ. No hewɔ lɛ mibuɔ akpɔi lɛ fɛɛ akɛ amɛja yɛ nɔ fɛɛ nɔ gbɛfaŋ.” Lala 119:​103-106, 127, 128.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje