Nɔyelii Ni Tsuɔ Nɔ Ni Adesa Nyɛŋ Atsu
“Nyɛbaa nyɛbakwɛa Nyɔŋmɔ nitsumɔi lɛ; ehe yɛ gbeyei yɛ nii ni etsuɔ ehaa gbɔmɛi abii lɛ amli.”—LALA 66:5.
1, 2. (a) Je muu fɛɛ ni anaa nɛɛ jieɔ Bɔlɔ lɛ hewalɛ kpeteŋkpele lɛ kpo yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Mɛni hewɔ esa akɛ wɔhe nɔ ni Yehowa gbalɛ wiemɔ lɛ kɛɔ yɛ wɔbe nɛɛ he lɛ wɔye lɛ?
1 YEHOWA yɛ hewalɛ ni ekɛaatsu nɔ ni gbɔmɔ nyɛŋ atsu. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ: Nuklea okplɛm lɛ hewalɛ haa gbɔmɛi anaa kpɛɔ amɛhe; shi hewalɛ kpele ni yɔɔ wɔ hulu nɛɛ mli lɛ haa enɛ fee nyɛkɛsiɔɔ ko. Ni kɛlɛ, hulu lɛ ji ŋulamii aaafee akpekpei toi akpei 200 ni yoo wɔ Ŋulamii Kuikui lɛ ateŋ ekome. Ŋulamii ahe nilelɔi buɔ naa akɛ, yɛ je muu fɛɛ lɛ, aaafee ŋulamii kuikui akpekpei to akpei 100 yɔɔ, ni eko fɛɛ eko hiɛ ŋulamii akpekpei toi akpei abɔ. Mɛɛ hewalɛ kpele enɛ ji yɛ be mli ni abɔɔ fɛɛ Iɛ! (Yesaia 40:26) Bɔlɔ lɛ hewalɛ kpele ni yɔɔ naakpɛɛ nɛɛ haa adesai ahewalɛ lɛ laajeɔ kwraa ni anaaa.—Yesia 40:15.
2 No hewɔ lɛ, mɔ ko akaje ŋwane yɛ nɔ ni Yehowa baanyɛ atsu kɛ nɔ ni ekɛɔ akɛ ebaafee lɛ he. (Yesaia 46:9, 10; 55:11) Kɛ egbalɛ Wiemɔ lɛ kɛɛwɔ akɛ wɔmiibɛŋkɛ be ni ekɛŋmɛ adesai agbɛ ni amɛkɛ heyeli atsu nɔ ni amɛ diɛŋtsɛ amɛsumɔɔ lɛ naagbee lɛ, esa akɛ wɔhe wɔye. Yinɔsane tsɔɔ akɛ nɔ ni gbɔmɛi efee adesa wala kɛ kooloi awala, kɛ agbɛnɛ shikpɔŋ lɛ diɛŋtsɛ lɛ yɛ hiɛgbele, ni eji Nyɔŋmɔ je muu fɛɛ nɛɛ hiɛgbele sane. No hewɔ lɛ, Yehowa yeɔ bem kwraa akɛ eeetsumɔ nɛkɛ hiɛgbejianii nɛɛ kɛya shikome nyɔŋko.—Hoshea 4:1-3; Yuda 14, 15.
3. Mɛni Biblia gbalɛ kɛɔ yɛ wɔsɛɛ be ni ebɛŋkɛ lɛ he?
3 Nɔ ni yaa nɔ yɛ je lɛŋ ŋmɛnɛ lɛ ji odaseyeli ni ka shi faŋŋ akɛ nɛkɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ yɛ ‘enaagbee gbii’ ni agba afɔ shi yɛ 2 Timoteo yitso 3 lɛ diɛŋtsɛ mli. Etsɛŋ ni Yehowa baajwara nɛkɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ ni efite lɛ kwraa ni efimɔ ehiɛnyiɛlɔ, ni ji Satan Abonsam ni enyɛŋ nɔ ko kwraa efee. Nɔ ni baanyiɛ enɛ sɛɛ aba ji nibii agbɛjianɔtoo hee kwraa yɛ shikpɔŋ nɔ, nɔ ni ŋwɛi nɔyeli ni Yesu tsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi akɛ amɛsɔle yɛ he akɛ: “Ha omaŋtsɛyeli lɛ aba. Ha afee osuɔmɔnaa nii yɛ shikpɔŋ nɔ taakɛ afeɔ yɛ ŋwɛi hu” lɛ kudɔ.—Mateo 6:10; Daniel 2:44; Romabii 16:20.
Kpɔmɔ He Shishitoo Mla Lɛ
4. Yehowa kɛ kpɔmɔ Shishitoo mla lɛ tsa nii yɛ blema Israel yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
4 Adesa nɔyelii nyɛŋ ajie esha, hela kɛ gbele kɛya. Shi, Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ baafee nɔ ni adesai nyɛŋ afee lɛ. Wɔnaa bɔ ni abaatsu enɛ he nii aha lɛ mli yɛ gbɛ ko nɔ kɛtsɔɔ gbɛ ni Yehowa tsɔ nɔ ekɛ eblema webii Israel ye ha lɛ mlitaomɔ nɔ. Yɛ nakai blema bei lɛ amli lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ kpɔmɔ he shishitoo mla lɛ tsu nii, aloo kpɔmɔ nɔ lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, kɛji akɛ Israelnyo ko batsɔ ohiafo lɛ, ekolɛ ebaahɔɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe akɛ nyɔŋ eha mɔ ni ji Israelnyo. Shi wekunyo ko ni bɛŋkɛ lɛ baanyɛ akpɔ lɛ kɛji akɛ eyɛ nɔ ni ekɛbaawo kpɔmɔ jara lɛ.—3 Mose 25:47-49.
5, 6. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ akɛ kpɔmɔ Shishitoo mla lɛ tsuɔ nii ni akɛkpɔɔ adesai kɛjɛɔ esha ni amɛna akɛ gboshinii lɛ mli? (b) Ani enɛ haa mɔ fɛɛ mɔ yeɔ ehe kɛjɛɔ esha mli trukaa?
5 Yɛ nakai gbɛ nɔ nɔŋŋ hu Nyɔŋmɔ eto adesai akpɔmɔ kɛmiijɛ esha nyɔŋyeli mli lɛ he gbɛjianɔ ekoŋŋ. Esa akɛ jara ni abaawo lɛ kɛ nɔ ni laaje lɛ aye egbɔ. (5 Mose 19:21) Adam laaje adesa wala ni yeɔ emuu ni hiɔ shi kɛyaa naanɔ. Akɛni adesai eshafeelɔi lɛ bɛ nɔ ko nɔ ko ni kɛ nakai jara lɛ baaye egbɔ hewɔ lɛ, amɛteŋ mɔ ko mɔ ko “nyɛŋ enyɛmi ekpɔ.” (Lala 49:8) Shi Biblia lɛ gba mɔ ni baanyɛ afee nakai lɛ baa efɔ shi. Nakai mɔ lɛ bafee Yesu Kristo. Ajie lɛ kpo akɛ Yesu yɛ ŋwɛi dani ebatsɔ adesa. Shi ajie ewala lɛ kɛjɛ ŋwɛi kɛbawo Maria musuŋ koni afɔ lɛ yɛ Yehowa hewalɛ naa. Nɛkɛ gbɛ nɔ atsɔ afɔ lɛ akɛ adesa. Shi akɛni Nyɔŋmɔ ji e-Tsɛ hewɔ lɛ, enaaa esha ni ekumɔ adesai fɛɛ lɛ eko.—Mateo 1:18-21; Yohane 1:1, 14; 1 Petro 2:22.
6 No hewɔ lɛ, Yesu yɛ nɔ koome pɛ ni kɛ adesa wala ni yeɔ emuu lɛ yeɔ egbɔ—adesa wala kroko ni yeɔ emuu. Shi etamɔɔɔ Adam toigbolɔ lɛ, ejaakɛ Yesu tee nɔ efee toiboo eha Nyɔŋmɔ. Ni beni ekɛ ewala sha afɔle eha adesa weku lɛ, Nyɔŋmɔ kpɛlɛ nɔ akɛ kpɔmɔ jara ni sa. (Galatabii 1:4) Shi ani enɛ tsɔɔ akɛ belɛ mɔ fɛɛ mɔ eye ehe trukaa kɛjɛ mli, ni ebaana emuuyeli yɛ Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ shishi? Dabi, ejaakɛ Yohane 3:16 jaje akɛ: “Ejaakɛ nɛkɛ Nyɔŋmɔ sumɔɔ je lɛ, akɛ eŋɔ ebi koome lɛ eha, koni mɔ fɛɛ mɔ mɔ heɔ enɔ yeɔ lɛ hiɛ akakpata, shi moŋ ena naanɔ wala.” Kɛ wɔkpɛlɛ kpɔmɔ he gbɛjianɔ ni ato ekoŋŋ lɛ nɔ ni wɔtsu nɔ ko yɛ he lɛ, no dani ebaatsake wɔgbɔmɔtsei kɛ jwɛŋmɔi kɛya emuuyeli mli yɛ Paradeiso.—Kpojiemɔ 21:4.
Nikasemɔ kɛ Tsɔsemɔ yɛ Gbɛjianɔtoo Hee lɛ Mli
7, 8. Mɛɛ hewalɛ kɛha wɔsɛɛ be nikasemɔ yɔɔ adesa ansɔ lɛ mli?
7 Jwɛŋmɔ lɛ yɛ hegbɛ akɛ eeekase nibii babaoo, yɛ shihilɛ ni gbɔmɔ yɔɔ mli amrɔ nɛɛ ni yeee emuu nɛɛ po shishi. Shi enɛ ji nɔ ni ebaanyɛ ekase yɛ Gbɛjianɔtoo Hee lɛ ni esha etsiŋ enitsumɔ naa Iɛ he nɔ ko nyɛkɛsiɔɔ. Yɛ wolo, The Brain Book lɛ mli lɛ, niŋmalɔ lɛ jaje akɛ: “Nibii ni yɔɔ hwanyaŋŋ fe fɛɛ yɛ je muu fɛɛ ni ale nɛɛ mli lɛ ateŋ ekome ji nɔ ni yɔɔ wɔ yitsei nɛɛ amli. Ehewalɛ kɛ bɔ ni enyɛɔ etsuɔ nibii pii ehaa lɛ fe kɔmpiuta tsɔne fɛɛ tsɔne ni gbɔmɔ efee.” Ni ekɛfata he akɛ: “Afɔɔ wiemɔ yɛ be babaoo mli akɛ wɔjwɛŋmɔŋ nyɛmɔ lɛ mli oha fɛɛ mli 10 pɛ wɔkɛtsuɔ nii. Enɛ lɛ etamɔ nɔ ni ebɛ mli kwraa. Ekolɛ wɔkɛ oha fɛɛ mli ekome po tsuuu nii—nɔ ko moŋ ni tamɔ 0.1 aloo nɔ ni shɛɛ ekome ni aja mli nyɔŋma mli ekome.”
8 Susumɔ nɔ ni ansɔ lɛ baanyɛ aha adesai atsu kɛ eye emuu diɛŋtsɛ yɛ Gbɛjianɔtoo Hee lɛ mli lɛ he okwɛ. Susumɔ nibii ni yɔɔ naakpɛɛ ni Yehowa ebɔ eshwie shikpɔŋ nɛɛ nɔ ni wɔbaanyɛ wɔkase he nii lɛ he okwɛ, tamɔ kooloi, nu mli looi kɛ kwɛɛnii sɔrɔtoi ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ. Agbɛnɛ susumɔ bɔ ni wɔɔkase je muu fɛɛ ni yɔɔ naakpɛɛ nɛɛ kɛ emli ŋulamii kuikui akpekpei toi akpei abɔ lɛ ahe nii lɛ he okwɛ. Susumɔ bɔ ni wɔhe baanyɛ asa yɛ gbɛi sɔrɔtoi anɔ yɛ nitɛŋmɔ, lalai, ninenaa nitsumɔi kɛ nibii sɔrɔtoi babaoo lɛ ahe okwɛ.
9. Mɛɛ nikasemɔ kɛ tsɔsemɔ nɛkɛ kɛ sɛɛnamɔi wuji baaba yɛ Gbɛjianɔtoo Hee lɛ mli?
9 Nikasemɔ kɛ tsɔsemɔ kroko yɛ Gbɛjianɔtoo Hee lɛ mli ni kɛ sɛɛnamɔ babaoo ni fe fɛɛ baaba abaha wɔ lɛ yɛ. Yesu kɛɛ: “Amɛ fɛɛ ameaafee Nyɔŋmɔ kaselɔi.” (Yohane 6:45) Enɛ ji nikasemɔ kɛ tsɔsemɔ ni nɔ kwɔ fe fɛɛ lɛ. Ni hegbɛ nɛɛ baaba aha Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishi bii fɛɛ ni mɛi ni jeɔ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee lɛ mli lɛ hu fata he. (Kpojiemɔ 7 : 9, 14) Aleɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishi bii krokomɛi hu yɛ Yohane 5:28, 29, (NW) , he ni Yesu kɛɛ yɛ akɛ: “Ŋmlɛtswaa lɛ miiba, nɔ mli ni mɛi fɛɛ ni yɔɔ kaimɔ gbohiiabui lɛ amli lɛ‘aaanu egbee ni amɛaaje kpo” lɛ. Nɛkɛ gbɔmɛi akpekpei toi akpei abɔ ni amɛgboi nɛɛ ashitee—ni adesa nyɛŋ afee nakai kɔkɔɔkɔ lɛ—tsɔɔ ákɛ abaatsu nikasemɔ kɛ tsɔsemɔ he gbɛjianɔtoo kpele ko he nii yɛ amɛgbɛfaŋ.
10. Te abaatsu nikasemɔ kɛ tsɔsemɔ nɛɛ he nii yɛ Gbɛjianɔtoo Hee lɛ mli aha tɛŋŋ?
10 Ŋmɛnɛ, nikasemɔ kɛ tsɔsemɔ he gbɛjianɔtooi sɔrɔtoi ni kɛ amɛhe kpaaa gbee yɔɔ. Shi yɛ Gbɛjianɔtoo Hee lɛ mli lɛ, Nyɔŋmɔ ŋwɛi nɔyeli lɛ kɛ je muu fɛɛ tsɔsemɔ kɛ nikasemɔ he gbɛjianɔtoo ko baaha ni akɛtsɔɔ gbɔmɛi lɛ anɔkwale ni kɔɔ Yehowa he yɛ ekomefeemɔ mli. Enɛ fã baafee tsɔɔmɔ ni aaatsɔɔ gbɔmɛi lɛ adesai ateŋ wekukpaa kpakpa. Tsɔɔmɔ ko ehiŋ shi ni kɔɔ weku henɔwomɔ, maŋhedɔɔ, aloo kwasafo shihilɛ he. Shi moŋ, shikpɔŋ lɛ nɔ bii fɛɛ baakase bɔ ni amɛaafee ni amɛsumɔ amɛhe, amɛkɛ woo kɛ bulɛ aha amɛhe. Nɔ ni baajɛ tsɔsemɔ kɛ nikasemɔ ni tamɔ nɛkɛ mli aba hu ji gbɔmɔ lɛ su kɛ baŋ kpakpa ni eeena koni ajie Yehowa sui kpakpai ni mlikwɔlɔ lɛ akpo.—Bɔfoi lɛ Asaji 10:34, 35; Kolosebii 3:9-12.
11, 12. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔna nɔmimaa akɛ tsɔsemɔ kɛ nikasemɔ ni tamɔ nɛkɛ ni baaya nɔ yɛ Gbɛjianɔtoo Hee lɛ mli lɛ baaye omanye yɛ eyiŋtoo lɛ mli?
11 Ani tsɔsemɔ kɛ nikasemɔ ni tamɔ nɛkɛ baahi? Wɔheɔ wɔyeɔ akɛ ebaahi. Yiŋtoo lɛ ekome ji akɛ, Yehowa, ni nyɛŋ emale lɛ kɛɔ akɛ ebaahi. (Tito 1:2) Agbɛnɛ hu, akɛ nikasemɔ kɛ tsɔsemɔ ni tamɔ nɛkɛ miitsu nii bianɛ! Yehowa yɛ je muu fɛɛ nitsɔɔmɔ gbɛjianɔtoo ko ni miitsɔse gbɔmɛi akpekpei abɔ yɛ emaŋtsɛyeli nɔyeli lɛ kɛ etaomɔ nii ahe. Enɛ miiya nɔ ejaakɛ Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ ehi shi ni etee nɔ etsu nii kɛjɛ “naagbee gbii” nɛɛ ni je shishi kɛjɛ 1914 kɛbaa nɛɛ lɛ mli.
12 Kɛje nakai be lɛ mli kɛbaa nɛɛ, gbalɛ ni yɔɔ Mateo yitso 25 lɛ miiba mli. Etsɔɔ akɛ Yesu ba Maŋtsɛyeli hewalɛ mli yɛ be mli ni Nyɔŋmɔ henyɛlɔi yɔɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lolo lɛ. Kuku 32 lɛ kɛɔ akɛ: “Ni aaabua jeŋmaji lɛ fɛɛ naa yɛ ehiɛ, ni eeegbala amɛmli taakɛ nɔ ni tookwɛlɔ gbalaa gwantɛŋi kɛ abotiai amli lɛ.” Yehowa miitsɔ egbɛjianɔtoo ni anaa ni shwereɔ oyayaayai lɛ nɔ eetsɔɔ nɛkɛ gbɔmɛi ni tamɔ gwantɛŋi nɛɛ anii. Akɛni amɛhiɛ sɔɔ nɔ ni amɛkaseɔ lɛ hewɔ lɛ amɛtsuɔ nii koni amɛsu kɛ baŋ atamɔ Nyɔŋmɔ su. Ni yɛ anɔkwale ni eji akɛ nɛkɛ nikasemɔ kɛ tsɔsemɔ nɛɛ miisa gbɔmɛi akpekpei abɔ he ni eesaa amɛ bianɛ hewɔ lɛ, eji okadi ni tsɔɔ akɛ ebaafee nakai yɛ gbɛ ni da nɔ yɛ Nyɔŋmɔ Gbɛjianɔtoo Hee lɛ mli.
Paradeiso ko ni Aatswa Ama Shi
13. Mɛɛ tsutswaa nitsumɔ wulu ko baaya nɔ yɛ Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ shishi?
13 Nitsumɔ kroko ni baahi Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ shishi ji shikpɔŋ nɛɛ ni aaatsake lɛ afee lɛ paradeiso. Ni tsukoi kɛ ohia ehiŋ Paradeiso mli. Gbɔmɛi miisumɔ shihilɛ hei kpakpai, shikpɔŋ ko kɛ enɔ tsei, fɔfɔii, kɛ abɔɔi. Mɛi ni sumɔɔ ni Nyɔŋmɔ atsɔɔ amɛ nii lɛ baaná nakai pɛpɛɛpɛ. Yesaia 65:21 kɛ 22 (NW) gbaa akɛ: “Shi amɛaamamɔ tsũi ni amɛaahi mli kɛ̃; ni amɛaafe weintromi, ni amɛaaye mli yibii kɛ̃! Amɛmamɔŋ tsui ni mɔ kroko ahi mli, ni amɛhuŋ hu ni mɔ kroko aye. . . . Ni mɛi ni mihala lɛ aaaye amɛnine naa nitsumɔ lɛ mli nii aahu po.”
14, 15. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔna nɔmimaa akɛ Yehowa tsuji baanyɛ afee paradeiso lɛ?
14 Kaaje nɔ ni Yehowa kɛ ewebii ni yɔɔ he tsui lɛ atsuii kɛ niji baatsu yɛ Gbɛjianɔtoo Hee lɛ mli lɛ he ŋwane. Ŋmɛnɛ po, tsumaa je lɛ naa kpɛɔ ehe yɛ nɔ ni Yehowa Odasefoi nyɛɔ amɛtsuɔ yɛ amɛtsũi amaamɔ mli, tamɔ bɔ ni amɛkɛ oyaiyeli maa Maŋtsɛyeli Asai lɛ. Yɛ be mli ni ama nɛkɛ tsũi nɛɛ ekome agbe naa yɛ U.S. Amerika lɛ, adafitswaa wolo ko ŋma yɛ hé ni eŋmaa saji titrii yɛ lɛ akɛ: ‘Gbɔmɛi 2,000 ni amɛtu amɛhe amɛha nitsumɔ ko lɛ fee nɔ ko ni sɛɛnamɔ babaoo yɔɔ he fe tsu ko kɛkɛ ni amɛma. Esa akɛ maŋ lɛ mli onukpai lɛ akwɛ nɔ ni anyɛ atsu yɛ otsi lɛ naagbee lɛ jogbaŋŋ. Akɛ miishɛɛ, hetuu-kɛhamɔ kɛ shwe ni ashweɔ akɛ aaatsu oti ko he nii agbe naa lɛ wo nitsumɔ mli ni nɔ ni jɛ mli ba lɛ yɛ naakpɛɛ babaoo. Kɛji akɛ akutseiaŋbii baanyɛ abua nibii ni tamɔ nɛkɛ nɔŋŋ naa kɛha oti ko he nitsumɔ lɛ—kɛji akɛ eji nɔ ko saamɔ kɛ ehee-feemɔ jio, efɔŋfeemɔ ni aatsi naa jio, aloo akutso lɛ mli nɔ ko feemɔ jio—amɛbaanyɛ amɛtsu kwraa amɛgbe naa. Nitsulɔi akuu ko ye hewalɛ ni yɔɔ susuma lɛ mli kɛ akutso ko fee ekome kɛtsu nɔ ko lɛ he odase. Wɔheɔ wɔyeɔ akɛ Maŋtsɛyeli Asai lɛ ji hewalɛwoo jɛɛhe kɛha Odasefoi lɛ asafo lɛ. Shihilɛ mli ni eyɔɔ lɛ ji nɔ ko ni woɔ wɔ fɛɛ hewalɛ.’
15 Akɛ suɔmɔ ni Yehowa tsuji yɔɔ akɛ amɛaafee nii kɛ agbɛnɛ amɛ hesaa ni yaa hiɛ lɛ baatsu nii waa kɛ sɛɛnamɔi babaoo yɛ Nyɔŋmɔ Gbɛjianɔtoo hee lɛ mli. Ni kwɛ miishɛɛ ni enɛ baaji ákɛ akɛ shiai kɛ shihilɛ hei fɛfɛji aaato hei ni bɛ fɛo lɛ fɛɛ najiaŋ! Kwɛ otsui ni aaanyɔ omli aha akɛ ooole akɛ omɔdɛŋbɔɔ daa gbi lɛ haa okɛ gbi kome bɛŋkɛɔ je muu fɛɛ paradeiso ni aatswa ama shi lɛ he!
Je Muu Fɛɛ Weku Ni Efee Ekome
16. Mɛni hewɔ Gbɛjianɔtoo Hee lɛ mlibii lɛ nuŋ awuyeli loo basabasafeemɔ he gbeyeiwoo he lɛ?
16 Ni asaŋ Gbɛjianɔtoo Hee lɛ mlibii lɛ nuŋ he ákɛ akɛ efɔŋfeemɔ, aloo tawuu miiwo amɛshihilɛ he gbeyei. Lala 46;10 kɛɔ akɛ: “[Nyɔŋmɔ] ehaa tai asɛɛ foɔ kɛyaa shikpɔŋ lɛ naagbee hei lɛ.” “Toiŋjɔlɛ Lumɔ” lɛ, Yesu Kristo, baakwɛ ni je muu fɛɛ toiŋjɔlɛ ahi shi, ejaakɛ “elumɔyeli lɛ shweremɔ kɛ hejɔlɛ sɛɛ efoŋ.” (Yesaia 9:6, 7) Akɛni anɔkwale toiŋjɔlɛ eba, ni átsɔse adesa weku muu lɛ fɛɛ yɛ nakai taomɔ nii ni nɔ kwɔlɔ lɛ amli hewɔ lɛ, amɛ fɛɛ amɛbaafee ekome yɛ suɔmɔ kpãa ni tseee mli. No hewɔ lɛ, maŋ husui ni gbalaa mɛi amli ehiŋ shi dɔŋŋ.
17. Nyɔŋmɔ tsuji atoiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ ni amɛyɔɔ bianɛ lɛ yaa shɔŋŋ yɛ ŋmɛnɛ po kɛyashɛɔ nɛgbɛ?
17 Ani nɛkɛ shiwooi nɛɛ ŋɔɔ tsɔ fe bɔ ni aaahe aye? Dabi, ejaakɛ toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ ji nɔ ni yaa nɔ diɛŋtsɛ yɛ mɛi ni kɛ anɔkwayeli baa amɛhe shi amɛbaa Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ ateŋ! Susumɔ enɛ he: Yehowa odasefoi fe akpekpei enyɔ kɛ fa egbɛ eshwa shikpɔŋ lɛ nɔ he fɛɛ he. Ni kɛlɛ, amɛmiiha Yesaia 2:4 ni kɛɔ nɛkɛ lɛ miiba mli: “Ni amɛkɛ amɛklantei aaasɔ kɔɔi ni amɛkɛ amɛkpɔlɔi hu aaasɔ adedai. Jeŋmaŋ ko woŋ klante nɔ eshiŋ jeŋmaŋ ko, ni amɛkaseŋ tawuu dɔŋŋ!” Shihilɛ ko baŋ ni Yehowa Odasefoi baaje gbɛ akpata amɛnyɛmimɛi aloo mɔ kroko wala hiɛ yɛ mli yɛ shikpɔŋ ko nɔ. Taakɛ Italia wolo Il Corriere di Trieste jaje lɛ: “Ámɛfee klalo akɛ amɛkɛ gbele baakpe moŋ fe ni amɛaaku shishijee mla . . . KAAGBE GBƆMƆ! lɛ mli.” Akɛni amɛkɛ amɛhe kpɛtɛɔ tɛi ni Nyɔŋmɔ efolɔ eshwie shi lɛ ahe hewɔ lɛ, Yehowa Odasefoi yɛ anɔkwale toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ, nɔ ko ni je nɛɛ nyɛŋ ana kɔkɔɔkɔ. Ni yɛ anɔkwale ni eji akɛ amɛteŋ akpekpei abɔ naa shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ mli ŋɔɔmɔ yɛ jeŋ ni béi etsɛrɛ amɛmli nɛɛ po mli lɛ yeɔ nɔ ni baaba yɛ be mli ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kudɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ saji fɛɛ lɛ he odase—Yohane 13:34,35; 1 Yohane 3:10-12.
18, 19. Mɛni ji sɛɛnamɔi komɛi ni mɛi ni kɛ amɛhe kpɛtɛɔ Nyɔŋmɔ mlai ni nɔ kwɔlɔ lɛ ahe lɛ naa?
18 Kɛfata nɛkɛ majimaji ateŋ toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ nɛɛ he lɛ, tɛi ni nɔ kwɔlɔ ni Nyɔŋmɔ efolɔ eshwie shi lɛ ahe kpɛtɛmɔ lɛ haa gbɔmɛi bafeɔ mɛi ni sumɔɔ amɛnanemɛi kɛ amɛnanemɛi anibii. No hewɔ lɛ, ‘amɛbaa amɛjeŋ fɛfɛo yɛ nibii fɛɛ mli.’ (Hebribii 13:18) French-Canadian niŋmalɔ ko ŋma yɛ enɛ he yɛ wolo, Le Journal de Montreal lɛ mli yɛ Yehowa Odasefoi ahe akɛ: “Eji amɛji gbɔmɛi pɛ ni yɔɔ je lɛŋ kulɛ, kɛ eshɛ gbɛkɛ lɛ, wɔŋmɛŋ wɔshinaai amli kɛ samfei kɛ adabaŋi, ni wɔkɛ tsɔnei ni shwieɔ julɔi hu woŋ sɛɛ.”
19 Awuyeli kɛ efɔŋfeemɔ he naagba ko bɛ Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ shishibii anɔkwafoi nɛɛ ateŋ, yɛ be mli ni sui nɛɛ eje ŋa yɛ je lɛ mli lɛ. Agbɛnɛ hu, akɛni amɛkɛ amɛhe kpɛtɛɔ Biblia mli jeŋba mlai loo tɛi ni nɔ kwɔlɔ nɛɛ ahe hewɔ lɛ, helai ni bɔlɛnamɔ kɛbaa aloo musufitemɔ ni etsɔ tsɛŋemɔ hela yɛ maŋ fɛɛ maŋ mli lɛ kɛbaa lɛ gbaaa amɛnaa. Ni Yehowa tsuji kɛ bulɛ ni mli kwɔ haa gbalashihilɛ, ni esoro amɛ yɛ bɔ ni je lɛ ŋmɛɔ nɔ fɛɛ nɔ gbɛ yɛ gbalashihilɛ gbɛjianɔtoo lɛ mli lɛ he. Mɛni hewɔ Yehowa Odasefoi nyɛɔ amɛdiɔ mlai ni tamɔ nɛkɛ sɛɛ Iɛ? Ejaakɛ Yehowa miibu ejálɔi anɔkwafoi lɛ ahe, ni “Nyɔŋmɔ gbɛfaŋ lɛ, aaanyɛ nii fɛɛ afee.”—Mateo 19:26.
Nyɛbua Nyɛ He Naa Kɛbaa Anɔkwale Jamɔ He
20. Mɛni ji nifeemɔ ko ni anaa faŋŋ yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ?
20 Kɛji akɛ gbɔmɛi eyoo aloo amɛyooo hu lɛ, gbɔmɛi ni tamɔ gwantɛŋi ni abuaa amɛnaa yɛ jeŋ fɛɛ awoɔ Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ mli lɛ ji nifeemɔ ko ni anaa faŋŋ yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ. Enɛ haa gbalɛ ko ni sa kadimɔ jogbaŋŋ ni yɔɔ Yesaia 2:2, 3 lɛ baa mli: “Ni aaaba mli akɛ naagbee gbii lɛ amli lɛ, Yehowa we lɛ gɔŋ [anɔkwale jamɔ ni awo nɔ] lɛ aaama shi yɛ gɔji lɛ ayiteaŋ, ni aaawo enɔ fe gɔŋkpɔi lɛ; ni jeŋmaji fɛɛ aaaho kɛaaba he; ni majimaji pii aaatee ayakɛɛ akɛ: Nyɛbaa ni wɔyakwɔa Yehowa gɔŋ lɛ, . . . koni etsɔɔ wɔ egbɛi lɛ, ni wɔnyiɛ etempɔŋi lɛ anɔ!”
21. Aawo mɛi ni hiɛ tsuijurɔ Iɛ hewalɛ ni amɛfee mɛni?
21 Wɔmiiwo gbɔmɛi fɛɛ ni yɔɔ tsuijurɔ lɛ ahewalɛ ni amɛfee jeŋ fɛɛ miishɛɛ asafo ko ni kɛ mɔ yaa anɔkwale jamɔ kɛ jalɛ nɔyeli he lɛ fã. Ba ni obaná jɔɔmɔi ni amrɔ nɛɛ ebaa kɛjɛɔ he ni akɛboɔ gbɔmɛi ni atsɔseɔ amɛ yɛ Nyɔŋmɔ mlai kɛ eshishitoo mlai amli Iɛ aŋɔɔ lɛ mli ŋɔɔmɔ. Okɛ anɔkwayeli aba ohe shi oha Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ ni etsɛŋ eeegbala ejwɛŋmɔ kɛba shikpɔŋ nɔ paradeiso lɛ nɔ lɛ. Okɛ ohe afɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ,‘ shi jeee je nɛŋ gbɛjianɔtooi kɛ ŋaa nitsumɔi lɛ anɔ, ejaakɛ taakɛ Lala 127:1 kɛɔ lɛ: “Kɛ jeee Yehowa maa tsu lɛ, no lɛ yakatswaa mɛi ni maa lɛ gboɔ he deŋme.” Heremɔ tsɛmɔ ni yɔɔ Lala 66:5 lɛ nɔ: “Nyɛbaa nyɛbakwɛa Nyɔŋmɔ nitsumɔi lɛ; ehe yɛ gbeyei yɛ nii ni etsuɔ ehaa gbɔmɛi abii lɛ amli.” No hewɔ Iɛ ba Nyɔŋmɔ ni etswa efai shi akɛ ekɛ nɔyeli ni hi fe fɛɛ baaha adesai, nɔyeli ni baatsu nɔ ni gbɔmɔ nyɛŋ atsu lɛ, nɔyeli ni etsɛŋ kwraa ebaatsɔ nɔyeli kome pɛ ni shikpɔŋ nɛɛ baaná lɛ masɛi.a
[Shishigbɛ niŋmaa]
a Ajie kɛjɛ January 15, 1985 Watchtower lɛ mli.
Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?
◻ Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔna nɔmimaa akɛ Yehowa baatsu eyiŋtooi ahe nii lɛ?
◻ Mɛɛ gbɛ nɔ shishitoo mla ni kɔɔ kpɔmɔ nitsumɔ lɛ he lɛ hu haa mɔ yeɔ ehe kɛjɛɔ esha mli?
◻ Mɛɛ tsɔsemɔ kɛ nikasemɔ kɛ agbɛnɛ tsutswaa nitsumɔi kpeteŋkpele he nii abaatsu yɛ Gbɛjianɔtoo Hee lɛ mli?
◻ Mɛɛ odaseyeli yɔɔ bianɛ ni tsɔɔ akɛ toiŋjɔlɛ, ekomefeemɔ kɛ suɔmɔ baahi shikpɔŋ lɛ fɛɛ nɔ yɛ Gbɛjianɔtoo Hee lɛ mli‘?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 27]
Yɛ Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ shishi lɛ, gbɔmɛi ni sumɔɔ anɔkwale Iɛ baafee mɛi ni “Yehowa baatsɔɔ amɛ fɛɛ nii”
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 29]
Toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ yɛ mɛi ni baa amɛhe shi amɛhaa Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ ateŋ bianɛ po