‘Midamɔ Buu-Mɔɔ Lɛ Nɔ’
“Ní ebo tamɔ jata akɛ: Nuŋtsɔ, jenamɔ nɛɛ fɛɛ lɛ, midamɔ buu he lɛ, ni nyɔɔŋnyɔɔŋ fɛɛ Iɛ midamɔ mibuu nɔ.”—YESAIA 21:8.
1, 2. (a) Mɛni ji oti ni Charles T. Russell kɛma ehiɛ? (b) Biblia kasemɔ woji baaye ebua lɛ yɛ eyiŋtoo nɛɛ he nitsumɔ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
OBALANYO Nyɔŋmɔ gbeyeishelɔ ko ni eye afii 21 ni hi shi yɛ U.S. Amerika kooyi-bokagbɛ lɛ yɛ nitsumɔ ko. Ekɛma ehiɛ akɛ ebaakpa Nyɔŋmɔ jamɔ mli apasa tsɔɔmɔi ni yɔɔ egbii amli lɛ, titri lɛ, naanɔ piŋmɔ kɛ shɛɛ-mli-saji lɛ ahe mama. Agbɛnɛ eesumɔ ni eha ale anɔkwale ni kɔɔ kpɔmɔ nɔ lɛ kɛ yiŋtoo ni yɔɔ Kristo baa lɛ sɛɛ kɛ bɔ ni ebaaba eha lɛ he lɛ. Te ebaafee enɛɛmɛi fɛɛ eha tɛŋŋ? Kɛtsɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ni ji Ŋmalɛ Krɔŋkrɔŋ lɛ mli la lɛ ni eeeha ekpɛ eshwie jamɔ mli hemɔkɛyeli nɔ lɛ nɔ. Lala 43:3; 119: 105.
2 Nakai nuu lɛ ji Charles T. Russell, Buu Mɔɔ Asafo lɛ klɛŋklɛŋ sɛinɔtalɔ lɛ, ni to eyiŋ yɛ 1873 akɛ ebaakala jamɔŋ woji akɛ no nɔ ebaatsɔ eha Biblia mli anɔkwale la lɛ akpɛ. Kɛha mɛi ni kaneɔ ewoji nɛɛ diɛŋtsɛ lɛ, woji nɛɛ baajie Kristendom apasa tsɔɔmɔi lɛ akpo faŋŋ. Jamɔŋ tsɔɔmɔi ni tɔmɔ yɔɔ mli ni aŋɔtee lɛ eko nyɛŋ ajo Biblia la ni kpɛɔ kɛ hewalɛ nɛɛ naa foi. (Efesobii 5:13) Yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, Woji nɛɛ baajie ‘tsamɔ tsɔɔmɔi’ lɛ akpo, koni etswa ekanɛlɔi nɛɛ ahemɔkɛyeli ema shi. (Tito 1:9; 2:11; 2 Timoteo 1:13) Ani ekãa kɛha Biblia mli anɔkwale ni tsirɛ Russell yɛ enɛ mli lɛ yɛ eko ni áfee kɛtsɔ hiɛ?—Okɛto 2 Maŋtsɛmɛi 19:31 he.
Mra Be Mli Kristofoi: Mɛi Ni Fa Nyɔŋmɔ Wiemɔ Lɛ He
3. Yesu Kristo nyiɛ hiɛ yɛ anɔkwale lɛ hefamɔ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
3 Klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi lɛ kɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ tsu nii fe mɔ fɛɛ mɔ yɛ Yudafoi kɛ Jeŋmajiabii lɛ ateŋ. Amɛdamɔ shi tamɔ bulɔi ni akɛ amɛ eto buu he, amɛjaje anɔkwale lɛ amɛtsɔɔ mɔ fɛɛ mɔ ni baabo toi. (Mateo 10:27) Amɛ-Hiɛnyiɛlɔ, Yesu Kristo nyiɛ hiɛ yɛ enɛ mli. Ekɛɛ akɛ: “Mi lɛ, enɛ hewɔ afɔmi ni enɛ hewɔ nɔŋŋ miba je lɛ mli, koni mibaye anɔkwale lɛ he odase.”(Yohane 18:37) Eyɛ mli akɛ eyeɔ emuu moŋ, shi ekɛ ehe efɔɔɔ lɛ diɛŋtsɛ enilee aloo esusumɔ nɔ. Shi moŋ etsɔɔmɔi lɛ jɛ Etsɔɔlɔ Nukpa, Yehowa Nyɔŋmɔ ŋɔɔ. Ekɛɛ Yudafoi akuu ko akɛ, “Mitooo miyiŋ mifeee nɔ ko, shi moŋ, bɔ ni mitsɛ tsɔɔmi lɛ, nakai miwieɔ.” (Yohane 8:38; kwɛmɔ Yohane 7:14-18 hu.) Taakɛ bɔ ni sanekpakpa ni aŋma afɔ shi ni kɔɔ eshikpɔŋ nɔ sɔɔmɔ lɛ he lɛ tsɔɔ lɛ, Yesu tsɛ ŋmalɛi (aloo ewie amɛmli saji) kɛjɛ nɔ ni shwɛɔ fioo ni ebaashɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ amli woji lɛ fa mli.—Luka 4:18, 19 (Yesaia 61: 1, 2) ; Luka 23:46 (Lala 31:6) .
4. Okɛ nɔkwɛmɔ nii ni tsɔɔ bɔ ni Yesu kɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ tsu nii ekɛtsɔɔ anɔkwale lɛ mli aha.
4 Yɛ egbele kɛ eshitee lɛ sɛɛ po lɛ, Kristo kɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ tsu nii ekɛtsɔɔ mɛi anɔkwale lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, beni Kleopa kɛ ehefatalɔ lɛ faa gbɛ kɛjɛɔ Yerusalem kɛyaa Emao lɛ, Yesu ye ebua kaselɔi nɛɛ koni amɛnu Ŋmalɛi lɛ shishi. Sane nɛɛ kaneɔ akɛ: “Ni ebɔi kɛjɛ Mose kɛ gbalɔi lɛ fɛɛ nɔ, ni etsɔɔ amɛ nibii ni yɔɔ Ŋmalɛi lɛ fɛɛ mli yɛ ehewɔ lɛ ashishi.” (Luka 24:25-27) Yɛ sɛɛ mli yɛ nakai gbi lɛ nɔ lɛ, ejie ehe kpo etsɔɔ ebɔfoi 11 kɛ ekaselɔi lɛ ateŋ mɛi komɛi ni ekɛtswa amɛhemɔkɛyeli ema shi. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Kɛtsɔ Ŋmalɛi lɛ kɛ nitsumɔ yɛ nilee mli nɔ. Luka ŋma akɛ: “[Yesu] egbele amɛjwɛŋmɔ naa, koni amɛna Ŋmalɛi lɛ anaa ni ekɛɛ amɛ akɛ: ‘Nɛkɛ aŋma, ni nɛkɛ esa akɛ Kristo ana amanehulu ni ete shi kɛjɛ gbohii ateŋ yɛ gbi ni ji gbi etɛ lɛ nɔ.’”—Luka 24:45, 46.
5. Mɛɛ gbɛ nɔ Petro tsɔ enyiɛ Kristo nɔkwɛmɔ nɔ lɛ sɛɛ yɛ Ŋmalɛi lɛ kɛ nitsumɔ mli yɛ Pentekoste afi 33 Ŋ.B.?
5 Yɛ e-Hiɛnyiɛlɔ lɛ sɛɛnyiɛmɔ mli lɛ, Kristofoi asafo lɛ je emaŋ sɔɔmɔ kɛ Ŋmalɛ lɛ kɛ nitsumɔ lɛ shishi yɛ afi 33 Ŋ.B. Bɔ ni aje shishi aha lɛ nɛ: shia ko kpo nɔ yɛ Yerusalem. Beni amɛnu “gbɛɛmɔ ko ni tamɔ ahum ni tswaa waa” ni ba shia nɛɛ sɛɛ lɛ, Yudafoi Nyɔŋmɔ-gbeyeishelɔi kɛ gbɔmɛi akpei abɔ ni amɛjɛ jeŋmajianɔ amɛba Yerusalem lɛ babua amɛhe naa yɛ jɛmɛ. Petro te shi damɔ shi—yɛ bɔfoi krokomɛi 11 lɛ ateŋ—ni ewo egbee nɔ ewie etsɔɔ amɛ akɛ: “Yuda hii kɛ mɛi fɛɛ ni yɔɔ Yerusalem, nyɛnaa nyɛlea enɛ, ni nyɛboa miwiemɔi lɛ atoi.” Beni ekɛ enine tsɔɔ “nɔ ni gbalɔ Yoel wie” kɛ nɔ ni “David wie” lɛ sɛɛ lɛ, Petro tsɔɔ naakpɛɛ nii ni ba nɛɛ shishi akɛ “Nyɔŋmɔ eŋɔ nɛkɛ Yesu ni nyɛsɛŋ lɛ nɛɛ efee Nuŋtsɔ kɛ Kristo fɛɛ.”—Bɔfoi lɛ Asaji 2:2, 14, 16, 25, 26.
6. (a) Tsɔɔmɔ nɔ ni ba yɛ klɛŋklɛŋ efii oha lɛ mli nɔyeli kuu lɛ kpee ko shishi. (b) Mɛɛ gbɛ nɔ atsɔ aha asafoi lɛ le nɔyeli kuu lɛ yiŋkpɛɛ lɛ, ni mɛɛ sɛɛnamɔ lɛ mli ba?
6 Beni klɛŋklɛŋ Kristofoi lɛ taoɔ hemɔkɛyeli kɛ jeŋba mli saji komɛi ahe shishinumɔ ni yɔɔ faŋŋ lɛ, klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli nɔyeli kuu lɛ kɛ Ŋmalɛi lɛ tsu nii jogbaŋŋ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, beni nɔyeli kuu lɛ kpe yɛ afi 49 Ŋ.B. lɛ, kaselɔ Yakobo ni fee sɛinɔtalɔ lɛ gbala amɛjwɛŋmɔ kɛba ŋmalɛ ko ni yɔɔ Amos 9:11, 12 lɛ nɔ. Ekɛɛ akɛ, “Ataamɛi kɛ anyɛmimɛi, nyɛboa mi toi. Simeon egba bɔ ni Nyɔŋmɔ basara jeŋmaji lɛ tsutsu ko ni ehala amɛteŋ maŋ ko eha egbɛi lɛ. Ni gbelɔi lɛ awiemɔi lɛ hu kɛ enɛ yeɔ egbɔ pɛpɛɛpɛ, bɔ ni aŋma” lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 16:13-17) Ajinafoi nɛɛ fɛɛ kpɛlɛ Yakobo wiemɔ lɛ nɔ ni amɛŋma amɛyiŋ ni amɛjɛ ŋmalɛ mli amɛkpɛ lɛ amɛwo wolo nɔ ni akɛmaje akɛyaha asafoi lɛ fɛɛ ni amɛkane. Mɛni jɛ enɛ mli ba? Kristofoi lɛ ‘amii shɛ amɛhe yɛ miishɛjemɔ lɛ hewɔ,’ ni “asafoi lɛ na hewalɛ yɛ hemɔkɛyeli mli, ni amɛyi faa daa nɛɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 15:22-31; 16:4, 5) No hewɔ lɛ, mra be mli Kristofoi asafo lɛ batsɔ “anɔkwale lɛ akulashiŋ kɛ enɔdaamɔ nɔ.” Shi ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ yinɔsane hu? Ani C. T. Russell kɛ ehefatalɔi Biblia kaselɔi lɛ baanyiɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli nɔkwɛmɔ nɔ fɛfɛo nɛɛ sɛɛ? Mɛɛ gbɛ nɔ amɛbaatsɔ amɛfa anɔkwale lɛ he ye?—1 Timoteo 3:15.
Woji Tɛtrɛbii Ni Kwɛɔ Nii Kɛyaa Shɔŋŋ
7. (a) Mɛni ji Zion’s Watch Tower lɛ yiŋtoo? (b) Ekwɛɔ yelikɛbuamɔ gbɛ kɛjɛɔ namɔ nɔɔ?
7 July 1879 ji be ni Russell dɛŋdade krɛdɛɛ kɛha Biblia la ni kpɛɔ lɛ je nitsumɔ shishi—enɛ ji Zion’s Watch Tower and Herald of Christ’s Presence (Zion Buu Mɔɔ kɛ Ba ni Kristo Eba lɛ he Adafitswaa) . Klɛŋklɛŋ nɔ̃ ni akala lɛ kɛ wolo tɛtrɛɛ nɛɛ yiŋtoo fɛfɛo ha: ‘Taakɛ bɔ ni egbɛi lɛ tsɔɔ lɛ, eyiŋtoo ji ni esɔmɔ akɛ buu he ni abaajɛ jɛmɛ atswa ‘asafoku bibioo’ lɛ adafi yɛ saji ni he baaba sɛɛnamɔ aha lɛ lɛ ahe, ni ákɛ ‘Ba ni Kristo Eba lɛ he Adafitswalɔ’ lɛ, eha ‘hemɔkɛyeli webii’ lɛ ‘ŋmaa yɛ be ni sa nɔ.’” Hekɛnɔfɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ Ofe lɛ mli ji wolo tɛtrɛɛ nɛɛ koŋtɛ. Nɔ ni ji enyɔ ni afee lɛ kɛɛ akɛ: “Wɔheɔ wɔyeɔ akɛ, YEHOWA ji ‘Zion Buu Mɔɔ’ lɛ sɛɛfilɔ, yɛ enɛ hewɔ lɛ, ekpaŋ gbɔmɛi fai ni ebiŋ yelikɛbuamɔ kɛjɛŋ gbɔmɛi adɛ. Beni Mɔ ni kɛɔ akɛ: ‘Minɔ ji jwiɛtɛi kɛ shika ni yɔɔ gɔji lɛ fɛɛ nɔ lɛ’ nyɛɛɛ ni ekɛ shika ni sa lɛ aha dɔŋŋ lɛ, wɔbaanu shishi akɛ be ni esa akɛ wɔkɛkpa woji nɛ akalamɔ eshɛ.’
8. Jɛɛ Yesaia 60:22 kɛ Zakaria 4:10 otsɔɔ bɔ ni Buu-Mɔɔ lɛ efa lɛ mli.
8 Atee nɔ akala Zion’s Watch Tower ni atsɛɔ lɛ bianɛ akɛ Buu-Mɔɔ lɛ kɛtsara nɔ fe afii 107. Yibɔ ni akalaa lɛ efa kɛjɛ wolo tɛtrɛɛ komekomei 6,000 nyɔŋ nɔ yɛ wiemɔ kome mli kɛyashɛ ekomekomei 12,315,000 otsii enyɔ yɛ wiemɔi 103 mli.—Okɛto Yesaia 60:22; Zakaria 4:10 he.
9. Gbɛi Buu Mɔɔ lɛ sa jogbaŋŋ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
9 Saneyitso Buu Mɔɔ lɛ ji gbɛi ni sa ni Russell hala. Wiemɔ ni akɛfɔɔ nitsumɔ yɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ amli kɛha “buu-mɔɔ” lɛ shishi ji “buu he” aloo “he ni ajɛɔ abuɔ nii ahe,” he ni bulɔ baanyɛ ajɛ ena henyɛlɔ ni yɔɔ shɔŋŋ lɛ, koni etsɔ hiɛ ebɔ oshara ni baa lɛ he kɔkɔ. Belɛ, esa jogbaŋŋ akɛ yɛ eklɛŋklɛŋ afii 59 ni akɛkala lɛ mli lɛ, aŋma ŋmalɛ ni hiɛ sanebimɔ ni ajie kɛjɛ Yesaia 21:11, 12 lɛ yɛ wolo tɛtrɛɛ nɛɛ hiɛgbɛ baafa ni hiɛ egbɛi lɛ nɔ akɛ: “Bulɔ, Nyɔɔŋ Mɛɛbe Nɛ?” “Je Miitsɛre.”
10. Namɔ ji bulɔ ni yɔɔ Yesaia 21:11 lɛ, ni mɛɛ adafitswaa ekɛhaa?
10 Be eshɛ ni Yesaia gbalɛ lɛ mli bulɔ ni damɔ ebuu he lɛ baajie ehe kpo. Russell kɛ miishɛɛ etswa sanekpakpa ni kɔɔ ‘jetsɛremɔ’ ni baaba lɛ he adafi etsɔɔ yɛ yiwalɛ je ni ewo duŋ lɛ mli. Yesu Kristo toiŋjɔlɛ Afii Akpe Nɔyeli lɛ ji saneyitso ni ahala aha wolo bibioo ko. Shi dani ‘je aaatsɛre’ lɛ, kuu ni tsuɔ nii akɛ bulɔ lɛ—Israel mumɔŋ shwɛɛnii ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ—kɛ ekaa bɔ kɔkɔ amɛtsɔɔ he ni ‘jenamɔ’ ni baawo duŋ kɛyashɛ “Nyɔŋmɔ Ofe lɛ gbi wulu lɛ nɔ ta” yɛ Harmagedon mli lɛ eyashɛ.—Kpojiemɔ 16:14-16.
11, 12. (a) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Yesaia 21:8 wiemɔi lɛ tsɔɔ akɛ bulɔ lɛ ji anɔkwafo ni ehiɛ yɛ ehe nɔ? (b) Mɛni nɔ amaniɛbɔɔ ni akɛhaa ŋmɛnɛ lɛ tsɔɔ kɛbaa, ni mɛɛ gbɛ titri nɔ atsɔɔ agbɛɔ enɛ ashwaa?
11 Mra mli yɛ Yesaia 21:8, atsɔɔ wɔ mɔ ni nɛkɛ bulɔ enɔkwafo nɛɛ ji kɛ nɛkɛ wiemɔi nɛɛ: “Ni ebo tamɔ jata akɛ: Nuŋtsɔ, jenamɔ nɛɛ fɛɛ lɛ, midamɔ buu he lɛ, ni nyɔɔŋnyɔɔŋ fɛɛ lɛ midamɔ mibuu nɔ.”
12 Feemɔ bulɔ ni damɔ buu he yɛ mɔɔ ni kwɔ yiteŋ shɔŋŋ, edɔ emli, eekwɛ he ni ehiŋmɛi shɛɔ yɛ jetsɛremɔ mli, ni ehiŋmɛi miigbu shi kɛmiibote duŋ kpii lɛ mli lɛ he mfoniri yɛ ojwɛŋmɔ mli okwɛ—efee klalo yɛ be fɛɛ mli. Agbɛnɛ ona jwɛŋmɔ titri ni yɔɔ Hebri wiemɔ kɛha “buu-mɔɔ” (mitspeh’) lɛ sɛɛ taakɛ akɛtsu nii yɛ Yesaia 21:8 lɛ. Akɛni bulɔ lɛ hiɛ yɔɔ ehe nɔ jogbaŋŋ hewɔ lɛ, namɔ yiŋ baafee lɛ kɔshikɔshi yɛ amaniɛbɔɔ ni ekɛbaaha lɛ he? Nakai nɔŋŋ ŋmɛnɛ hu, bulɔ kuu lɛ ewaje ehe kɛtsɔ ŋmalɛi lɛ anɔ koni amɛna nɔ ni Yehowa eto eyiŋ kɛha nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ. (Yakobo 1:25) Kɛkɛ lɛ bulɔ nɛɛ kɛ Gbee ni wa ejaje sane lɛ etsɔɔ ni gbeyeishemɔ bɛ mli kɛtsɔ Buu-Mɔɔ lɛ baafai amli. (Okɛto Amos 3:4, 8 he.) Wolo tɛtrɛɛ nɛɛ eyaŋ esɛɛ kɛ gbeyeishemɔ yɛ anɔkwale lɛ hefamɔ mli kɔkɔɔkɔ!—Yesaia 43:9, 10.
13. Mɛɛ wolo tɛtrɛɛ ni fata ehe je kpo yɛ 1919, ni mɛɛ yintoo ni tamɔ enɛ nɔmɔ ehiɛ?
13 Wolo tɛtrɛɛ hee ko je kpo yɛ je lɛŋ yɛ October 1, 1919: The Golden Age. (Yinɔ Kpakpai Lɛ) .a Bulɔ kuu lɛ kɛ dɛŋdade nɛɛ baatsu nii akɛ Buu-Mɔɔ lɛ hefatalɔ Eyɛ mli akɛ enɛ mli saji lɛ efeŋ nɔ ni wieɔ Biblia saji ahe vii taakɛ bɔ ni Buu-Mɔɔ lɛ feɔ lɛ moŋ, shi ebaahelɛ adesa shi yɛ apasa jamɔŋ tsɔɔmɔi, yiwalɛ nibii agbɛjianɔtoo ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hiɛkpatamɔ ni baa lɛ kɛ shikpɔŋ hee ni jalɛ hiɔ mli ni baanyiɛ enɛ sɛɛ aba lɛ he. Hɛɛ, enɛ hu baafã anɔkwale lɛ he!
14. Mɛni ji Consolation (Miishɛjemɔ) kɛ sɛɛ mli lɛ Awake! lɛ yintoo?
14 Yɛ afii nyɔŋma kɛ kpaanyɔ sɛɛ lɛ, atsake The Golden Age gbɛi lɛ afee lɛ Consolation (Miishɛjemɔ) . October 6, 1937 nɔ̃ ni akala lɛ kɛɛ: “Gbɛi hee nɛɛ damɔ shi kɛha anɔkwale.” Consolation batsɔ Awake.’ (Ohiɛ Atsɛ!) kɛ Angust 22, 1946 nɔ̃ lɛ. Etswa efai shi yɛ enɛ mli akɛ: “Emuuyeli mlihiɛmɔ kɛha anɔkwale lɛ baafee oti ni ma wolo tɛtrɛɛ nɛɛ hiɛ.” Enine enyɛko shi yɛ shiwoo nɛɛ he nitsumɔ mli kɛbashi ŋmɛnɛ. Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Awake! lɛ ewo anɔkwale lɛ nɔ gojoo kɛtee ŋwɛi yɛ gbɛ ni ekaaa nɔ bɔni afee ni mɛi fɛɛ ana. Yɛ enɛ feemɔ mli lɛ, woji trɛtrɛbii nɛɛ nyiɛɔ nɔkwɛmɔ nɔ ni mra be mli Kristofoi asafo lɛ fee lɛ sɛɛ.—3 Yohane 3, 4, 8.
Buu-Mɔɔ lɛ Kɛ Awake!: Anɔkwale lɛ Hefatalɔi
15. (a) Mɛɛ gbɛ ni atsɔɔ nɔ ajaa mumɔŋ niyenii ŋmɛnɛ etamɔ nɔ ni klɛŋklɛŋ kristofoi lɛ fee lɛ? (b) Yɛ Biblia mli Ŋmalɛi ni atsɛɔ sɛɛ lɛ, mɛni he hiaa ekoŋŋ? Okɛ nɔkwɛmɔ nii aha.
15 “Tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” kuu lɛ ni ji “bulɔ” lɛ kɛ Buu-Mɔɔ wolo tɛtrɛɛ lɛ tsuɔ nii ŋmɛnɛ yɛ Yehowa Odasefoi a-Nɔyeli Kuu lɛ gbɛtsɔɔmɔ shishi akɛ gbɛ krɛdɛɛ ni etsɔɔ nɔ ejaa mumɔŋ “ŋmaa yɛ be ni sa nɔ.” (Mateo 24:45) Enɛ nyiɛɔ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli asafo lɛ ni ŋmalaa saji ni kɔɔ tsɔɔmɔi kɛ jeŋba he lɛ ewoɔ woji anɔ koni ‘ayakane atsɔɔ nyɛmimɛi lɛ fɛɛ’ lɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ sɛɛ.(1 Tesalonikabii 5:27) Kɛje eshishijee mli bebeebe lɛ, Buu-Mɔɔ lɛ efee wolo tɛtrɛɛ ko ni kɛ Biblia tsiiɔ nii kɛ nɔ ni tsɔɔ Biblia mli nii. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, Zion’s Watch Tower lɛ klɛŋklɛŋ nɔ ni akala lɛ tsɛ ŋmalɛi fe 200 kɛjɛ Biblia mli woji aaafee 30 mli. Shi babaoo he miihia fe Biblia mli ŋmalɛi atsɛmɔ kɛkɛ. Yɛlikɛbuamɔ he miihia gbɔmɛi lɛ bɔni afee ni amɛnu shishi. Buu-Mɔɔ lɛ eye ebua Biblia lɛ shishinumɔ yɛ be fɛɛ mli. Kɛjɛ 1892 kɛbashi 1927 mli lɛ, eko fɛɛ eko ni akalaaa lɛ hiɛ daa otsi Biblia kanemɔi, kɛ nikanemɔ lɛ amli saji otii lɛ ahesusumɔ. Kɛha nɔkwɛmɔ nii krokomɛi lɛ kwɛmɔ tao ni atsɛɔ lɛ “Buu-Mɔɔ lɛ Mli Saji ni Fee Yinɔsane, Yɛ Afii Nyɔŋmanyɔŋmai Amli” lɛ.
16, 17. Mɛni Buu-Mɔɔ lɛ klɛŋklɛŋ ŋmalɔ lɛ fee ni ekɛna nɔmimaa akɛ wolo tɛtrɛɛ nɛɛ baafi anɔkwale lɛ sɛɛ yɛ be fɛɛ mli?
16 Te Buu-Mɔɔ lɛ aaafee tɛŋŋ ahiɛ krɔŋŋ ni emli wiemɔ ni akala lɛ ji lɛ mli? Wolo tɛtrɛɛ nɛɛ klɛŋklɛŋ ŋmalɔ, C. T. Russell, kɛ gbɛtsɔɔmɔi ni baaha ana nɔmimaa akɛ wiemɔ ni akala yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ ji anɔkwale ni anuɔ shishi yɛ nakai be lɛ mli lɛ ha. Ana nɛkɛ gbɛtsɔɔmɔi nɛɛ ekome yɛ eshamansheo ni efee yɛ June 27, 1907 lɛ mli. (Russell gbo yɛ October 31, 1916.) Eshamansheɔ lɛ kaneɔ nɛkɛ:
“Mikɛ gbɛtsɔɔmɔ miiha akɛ aha ZION’S WATCH TOWER ŋmalalɔi lɛ afee nyɛmimɛi ajinafoi enumɔ, ni miifa amɛ akɛ amɛkɛ henɔkwɛmɔ jogbaŋŋ kɛ anɔkwayeli atsu anɔkwale lɛ he nii. Saji fɛɛ ni jeɔ kpo yɛ ZION’S WATCH TOWER lɛ baafai anɔ lɛ afee nɔ ni kɛ́ hoo kwraa lɛ, ajinafoi enumɔ nɛɛ ateŋ mɛi etɛ kpɛlɛɔ nɔ, ni miifã amɛ akɛ kɛ́ hii etɛ nɛɛ ekpɛlɛ sane ko nɔ, shi ekɛ ajinafoi krokomɛi enyɔ aloo mɔ kome jwɛŋmɔ kpãaa lɛ,ashi nakai sane lɛ kɛha ehesusumɔ ekoŋŋ, sɔlemɔ kɛ wiemɔ lɛ he susumɔ nyɔji etɛ dani akala—bɔni afee ni ekomefeemɔ yɛ hemɔkɛyeli mli kɛ toiŋjɔlɛ ahi wolo nɛɛ ŋmalalɔi lɛ ateŋ.”
17 Taakɛ Russell shamansheo lɛ tsɔɔ lɛ, esa akɛ Niŋmalɔi Ajinafoi lɛ kɛ “anɔkwayeli aha ŋmalɛi lɛ amli tsɔɔmɔi lɛ” ni amɛjie sui ni tamɔ “krɔŋŋfeemɔ yɛ shihilɛ mli, hetsemɔ yɛ anɔkwale lɛ mli, mɔdɛŋbɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ, suɔmɔ kɛha nyɛmimɛi lɛ kɛ anɔkwayeli kɛha Kpɔlɔ lɛ” kpo. Agbɛnɛ Russell tsɔɔ akɛ “esaaa akɛ atsɔɔ mɛi ni ŋmalaa saji sɔrɔtoi ni jeɔ kpo yɛ woji nɛɛ amli lɛ yɛ gbɛ ko nɔ . . . bɔni fee ni ayɔse anɔkwale lɛ ni ana hiɛsɔɔ aha bɔ ni ejara wa ha lɛ, koni anyɛ ayɔse Nuŋtsɔ lɛ akɛ Yitso kɛha jamɔ lɛ kɛ anɔkwale lɛ Jɛɛhe lɛ.”
18. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkane Buu-Mɔɔ lɛ kɛ hekɛnɔfɔɔ lɛ?
18 Nɔyeli Kuu lɛ enyiɛ gbɔtsɔɔmɔi ni tamɔ nɛkɛ sɛɛ kɛbashi ŋmɛnɛ. Nɔyeli Kuu lɛ mli bii ni ahala amɛ lɛ kwɛɔ Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Awake! lɛ eko fɛɛ eko mli saji kɛ baafai kɛ mfoniri fɛɛ ni yɔɔ mli lɛ amli fitsofitso dani akalaa. Agbɛnɛ, mɛi fɛɛ ni yeɔ buaa yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli saji aŋmalamɔ mli lɛ ji Kristofoi onukpai ni le hiɛdɔɔ ni yɔɔ amɛnitsumɔ lɛ he. (Okɛto 2 Kronika 19:7 he.) Amɛkɛ ŋmɛlɛtswai babaoo taoɔ Biblia mli saji kɛ woji krokomɛi amli koni amɛna nɔmimaa akɛ nɔ ni aŋmalaa lɛ ji anɔkwale lɛ, ni ákɛ enyiɛ Ŋmalɛi lɛ asɛɛ yɛ anɔkwayeli mli. (Jajelɔ 12: 9, 10; 2 Timoteo 1:13) Ebɛ naakpɛɛ akɛ wolo tɛtrɛɛ nɛɛ ekome mli sane—ni ekolɛ okɛ minitii 15 kaneɔ—lɛ baahe kɛjɛ otsii enyɔ kɛmiiya nɔ ni fe nyɔŋ kome ni akɛŋma.
19. Mɛni obaafee ni okɛfa Biblia mli anɔkwale lɛ he?
19 No hewɔ lɛ, obaanyɛ okane Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Awake! lɛ kɛ hekɛnɔfɔɔ. Shi obaanyɛ ofee babaoo. Obaanyɛ okɛ woji tɛtrɛbii nɛɛ aha mɛi krokomɛi kɛ miishɛɛ bɔni afee ni amɛ hu amɛkase anɔkwale lɛ ni sane ni ‘Bulɔ ni damɔ buu he’ lɛ tswaa he adafi lɛ he aba sɛɛnamɔ aha amɛ. (Yesaia 21:8) Hɛɛ, bo hu obaanyɛ ofata ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ bulɔ lɛ he yɛ Biblia mli anɔkwale lɛ hefamɔ mli.
[Shishigbɛ niŋmai]
a Ajie kɛjɛ March 1, 1987 Watchtower lɛ mli.
Yɛ miishɛɛ mli lɛ nikanelɔi komɛi anijiaŋ je wui beni amɛna klɛŋklɛŋ The Golden Age lɛ hiɛ baafa lɛ. Kɛha amɛ lɛ etamɔ nɔ ni ebɛ fɛo. Yɛ hetoohamɔ mli lɛ, Buu Mɔɔ Asafo lɛ daa afi amaniɛbɔɔ lɛ tsɔɔ enɛ mli akɛ: “Yɛ enɛ hewɔ lɛ, wɔmiisumɔ ni nyɛle akɛ beni wɔje The Golden Aŋɔ nɛɛ feemɔ shishi lɛ, woji akalamɔ nitsumɔ hei ni yɔɔ New York Kpokpaa lɛ nɔ lɛ tsuuu nii. No mli lɛ akɛ The Golden Age lɛ feemɔ eha woji akalamɔ nitsumɔ he ko ni kɛ wolo ni akɛhaa hiɛ lɛ tsuɔ nii yɛ no mli ni amɛ pɛ amɛtsuɔ nii lɛ. Enɛ hewɔ wɔhala wolo nɛɛ lɛɛ nɔ ni akɛha ehiɛ lɛ, ejaakɛ eji wɔtee he kroko kulɛ, wɔnyɛŋ wɔje wolo tɛtrɛɛ nɛɛ feemɔ shishi kwraa. No hewɔ lɛ etamɔ nɔ ni Nuntsɔ lɛ eduro wolo hee ni wɔfee lɛ.”
Ani Okaiɔ?
◻ Mɛni hewɔ C. T. Russell je shishi efee Biblia kasemɔ woji?
◻ Mɛɛ gbɛ nɔ klɛŋklɛŋ Kristofoi lɛ tsɔ amɛfa anɔkwale lɛ he yɛ?
◻ Mɛni hewɔ akɛ wiemɔ “Buu-Mɔɔ” lɛ fee gbɛi ni akɛtsɛɔ wolo tɛtrɛɛ nɛɛ?
◻ Namɔ ji ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ bulɔ lɛ,ni mɛni dɛŋdade ekɛtsuɔ nii koni egbee ashɛ shɔŋŋ
◻ Mɛɛ gbɛ nɔ Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Awake! lɛ faa Biblia mli anɔkwale Iɛ he yɛ?
[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 22]
Buu-Mɔɔ lɛ Mli Saji ni Fee Yinɔsane Yɛ Afii Nyɔŋmanyɔŋmai Amli
1879: ‘Nyɔŋmɔ Ji Suɔmɔ’—efa Yesu kpɔmɔ afɔleshaa lɛ he akɛ kpɔmɔnɔ kɛha adesa
1879: ‘Nɔ Hewɔ ni Aŋmɛ Efɔŋ Feemɔ Gbɛ’—etsɔɔ nɔ̃ hewɔ ni onyɛŋ ana ba ni Yesu Kristo eba lɛ
1880: ‘Gbɔmɔtso Kome, Mumɔ Kome, Hiɛnɔkamɔ Kome —ekɛ nine tsɔɔ 1914 akɛ be ni Jeŋmaji Abe lɛ baaba naagbee
1882: ‘Esha he Nyɔmɔwoo Jí Gbele’—ekpa naanɔ piŋmɔ tsɔɔmɔ lɛ he mama akɛ ekɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔ kpaaa gbee
1885: ‘Sutsakemɔ kɛ Nílee Yinɔ Lɛ’—ekpa sutsakemɔ tsɔɔmɔ lɛ he mama akɛ amale
1897: ‘Mɛni Ŋmalɛi lɛ Kɛɔ yɛ Mumɔí Atsɛmɔ He?’—etsɔɔ akɛ mumɔi atsɛmɔ jɛ daimonioi lɛ
1902: ‘Nyɔŋmɔ Klɛŋklɛŋ—Mɛi Ní Ehala Amɛ Lɛ‘—ema Nyɔŋmɔ mla lɛ nɔ yeli yɛ weku mli kɛ nitsumɔ hei lɛ nɔ mi
1919: ‘Ajɔɔ Mɛi ni Sheee Gbeyei Lɛ’—ekɛ wala hee wo jálɔi ni sheee gbeyei agbɛjianɔtoo ni hiɛ tsɛ̃ɔ lɛ mli
1925: ‘Maŋ lɛ Fɔmɔ’—eha gbalɛi ni tsɔɔ akɛ afɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ yɛ 1914 lɛ fee faŋŋ
1931: ‘Gbɛi Hee’—agbɛnɛ gbɛi Yehowa Odasefoi lɛ baaha esoro anɔkwale Kristofoi yɛ Kristendom jamɔ kwalɔ lɛ he
1935: ‘Asafo Babaoo Lɛ’—etsɔɔ akɛ mɛi ni baahi shikpɔŋ kɛya naanɔ lɛ anaabuamɔ eje shishi
1938: ‘Gbɛjianɔtoo‘—akɛ teokrase gbɛjianɔtoo diɛŋtsɛ ma shi yɛ Yehowa Odasefoi ateŋ
1939: ‘He Ní Akɛwooo Maŋsaji Amli’—ewo Yehowa Odasefoi hewalɛ yɛ jeŋ fɛɛ koni amɛdamɔ Jeŋ Ta lI nɔnyɛɛ lɛ naa
1942: ‘La Pɛ Ni Kpɛɔ’—etswa hiɛyaa he ŋoŋo akɛ atsa odaseyeli nitsumɔ lɛ nɔ kɛ ekaa
1945: ‘Shidamɔ Shiŋŋ Kɛha Anɔkwale Jamɔ’—etsɔɔ akɛ Kristofoi atsi amɛhe kɛjɛ lá ni agbalaa awoɔ mɔ mli lɛ he
1952: “Gbɛjianɔtoo lɛ Ní Aaaha Ehe Atse”—etsɔɔ bɔ ni mɔ ni ashwieɔ kɛjɛɔ asafo lɛ mli lɛ damɔ Ŋmalɛ nɔ
1962: “Heshibaa Kɛha ‘Hegbɛi ni Yeɔ Nɔ’—Mɛni Hewɔ —ekɛ nɔ yiŋtoo hewɔ ni esa akɛ abaa he shi aha adesa nɔyeli lɛ ha
1973: “Nyɔŋmɔ Asafo lɛ ni Aaaha Ehe Atse yɛ ‘Ekojomɔ Be lɛ Mli’ “—efa akɛ afɔɔ tawa he nitsumɔ
1979: “Ekãa kɛha Yehowa We Lɛ” atsɔɔ akɛ shia kɛ shia shiɛmɔ lɛ nyiɛ bɔfoi lɛ anɔkwɛmɔ nɔ sɛɛ
1982: “Suɔmɔmɛi, . . . Nyɛhia Shi Yɛ Nyɔŋmɔ Suɔmɔ lɛ Mli“—ehɛle Kristofoi ashi yɛ jamɔ kwalɔi anifeemɔi ahe
1983: “Nyɔŋmɔ ni Wɔkɛ lɛ Aaanyiɛ yɛ Basabasafeemɔ Je nɛɛ Mli”—ema nɔ mi akɛ esaaa ni Kristofoi kɛ amɛhe woɔ basabasafeemɔ mli
1984: “‘Tooi Krokomɛi’ Atsu ni Yɔɔ Ŋmɛnɛ”—etsɔɔ bɔ ni abua shikpɔŋ nɔ kuu nɛɛ naa yɛ ekomefeemɔ mli afata mɛi ni yɔɔ kpaŋmɔ hee lɛ “tsu” lɛ mli ahe lɛ mli
1987: “Kristofoi Anyamɔ Afi Baa Naagbee yɛ Afii Akpe lɛ Mli”—etsɔɔ bɔ ni anɔkwale Kristofoi fɛɛ naa heyeli kɛ wala