Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w89 11/15 bf. 3-7
  • Nyɛfea Nibii Fɛɛ Nyɛhaa Sanekpakpa Lɛ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Nyɛfea Nibii Fɛɛ Nyɛhaa Sanekpakpa Lɛ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1989
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Yudafoi Heshibalɔi ni Aaaye Abua Amɛ
  • Bɔ ni Etao Akɛ Enine Aaashɛ Jeŋmajiaŋbii lɛ Anɔ
  • Ha Ohesaa yɛ Shiɛmɔ Mli lɛ Aya Hiɛ
  • Nɔkwɛmɔ nɔ Kɛha Maŋsɛɛ Sanekpakpashiɛlɔi
  • Kristofoi kɛ Adesai Aje Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1997
  • Ní Wɔɔtsɔmɔ Sɔɔlɔi Ni Yaa Amɛhiɛ Ni Tsakeɔ Amɛhe Amɛwoɔ Shihilɛi Srɔtoi Amli
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2005
  • Mra Be Mli Kristofoi lɛ kɛ Mose Mla Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2003
  • Kasemɔ Paulo Nɔkwɛmɔnɔ Lɛ Koni Onyɛ Oya Hiɛ Yɛ Anɔkwale Lɛ Mli
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2008
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1989
w89 11/15 bf. 3-7

Nyɛfea Nibii Fɛɛ Nyɛhaa Sanekpakpa Lɛ

“Mifeɔ nibii fɛɛ yɛ sanekpakpa lɛ hewɔ, koni matsɔ mɔ ni kɛ mɛi krokomɛi jaa enɛ.”​—1 KORINTOBII 9:​23, New World Translation.

1. Mɛɛ su ji nɔ ni eka wɔ fɛɛ wɔhe, shi mɛɛ nɔdaamɔ nɔ loo shishitoo Nyɔŋmɔ kɛha?

EYƐ mli akɛ esoro wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ yɛ gbɛi sɔrɔtoi anɔ moŋ, shi wɔ fɛɛ wɔhiɛ su kome ko ni eka wɔhe. Yɛ gboshinii ni wɔna kɛjɛ Adam dɛŋ lɛ hewɔ lɛ, afɔ wɔ akɛ eshafeelɔi ni atse wɔ kɛjɛ Ŋwɛi Floolo Nyɔŋmɔ ni ji Yehowa he. (Romabii 5:​12; Kolosebii 1:21) Taakɛ Kristofonyo bɔfo Paulo ŋma lɛ: “Mɛi fɛɛ efee esha ni Nyɔŋmɔ anunyam lɛ ebɔ amɛ.” (Romabii 3:23) Bɔ ni afee ni amɛna yiwalaheremɔ lɛ, belɛ ehe miihia ni akpata gbɔmɛi ni jɛ jeŋmaji kɛ wekui fɛɛ mli lɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ. Ni kwɛ bɔ ni wɔbaanyɛ wɔda shi wɔha akɛ, Yehowa etsɔ suɔmɔ kɛ mɔbɔnalɛ ni nɔ bɛ nɔ eto gbɛjianɔ eha nɔ ni abaadamɔ nɔ ni akpata wɔkɛ lɛ teŋ!

2. (a) Mɛɛ sɔɔmɔ akɛwo Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ adɛŋ? (b) Wɔbaanyɛ wɔkase nii kɛjɛ namɔ nɔkwɛmɔ nɔ mli, ni mɛni hewɔ? (1 Korintobii 11:⁠1)

2 Afii ohai nyɔŋma kɛ nɛɛhu ni eho nɛ, ni akɛ “kpatamɔ sɔɔmɔ” lɛ ha Yehowa Odasefoi ni afɔ amɛ mu lɛ. Paulo kɛɛ: “Wɔji bɔfoi yɛ Kristo najiaŋ, . . . wɔdamɔɔ Kristo najiaŋ wɔkpaa nyɛ fai akɛ: Nyɛhaa akpataa nyɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ!” (2 Korintobii 5:​18-20) Mɛɛ su mli bɔfo lɛ tsu esɔɔmɔ lɛ he nii yɛ? Ekɛɛ: “Tsɛbelɛ mihiɛ mihe ni mijeee mɔ ko nɔ, kɛlɛ mikɛ mihe efee mɛi fɛɛ atsulɔ, bɔ ni afee ni minine ashɛ mɛi babaoo nɔ.” (1 Korintobii 9:19) Sanebimɔ ko bɛ he akɛ Paulo kɛ hiɛdɔɔ diɛŋtsɛ mia ehiɛ koni ekɛ sane lɛ aha yɛ gbɛ ni mɔɔ shi nɔ, ejaakɛ ekɛɛ hu akɛ: “Mifeɔ nii fɛɛ yɛ sanekpakpa lɛ hewɔ, koni matsɔ mɔ ni kɛ mɛi krokomɛi jaa enɛ.” (1 Korintobii 9:​23, New World Translation) No hewɔ lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ Paulo nɔkwɛmɔ nɔ lɛ mli?

Yudafoi Heshibalɔi ni Aaaye Abua Amɛ

3. Yɛɛ mɛɛ gbɛ nɔ bɔ ni Paulo sumɔɔ akɛ efee nibii fɛɛ yɛ sanekpakpa lɛ hewɔ lɛ jeɔ kpo yɛ Timoteo kɛ Yudafoi lɛ asane lɛ mli?

3 Yudafonyo ni Paulo ji kɛ bɔ ni esumɔɔ akɛ eeefee nii fɛɛ yɛ sanekpakpa lɛ hewɔ lɛ wula lɛ koni eye ebua Yudafoi ni baa amɛhe shi lɛ koni amɛkpɛlɛ Yesu nɔ akɛ Mesia lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, susumɔ nɔ ni bɔfo lɛ fee yɛ be mli ni ehala Timoteo akɛ ehefatalɔ yɛ gbɛfaa mli lɛ he. Timoteo, ni etsɛ ji Helanyo lɛ ji mɔ ni afoko lɛ ketia taakɛ afeɔ gbekɛbii hii ni ji Yudafoi lɛ. (3 Mose 12:​2, 3) Paulo le akɛ kɛji akɛ obalanyo ko ni afoko lɛ ketia bɔ mɔdɛŋ ni eye abua amɛ ni akpata amɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ, eeenyɛ etɔtɔ amɛnane. No hewɔ lɛ, bɔ ni afee ni enɛ akatsi Yudafoi ni hiɛ tsuijurɔ lɛ agbɛ yɛ Yesu nɔkpɛlɛmɔ mli lɛ, mɛni Paulo fee? “Eŋɔ lɛ [Timoteo] ni efo lɛ ketia yɛ Yudafoi ni yɔɔ jɛi niiaŋ lɛ ahewɔ.” Efee enɛ eyɛ mli akɛ ketiafoo jeee Kristofoi ataomɔ nii.​—Bɔfoi lɛ Asaji 16:​1-3.

4. Taakɛ 1 Korintobii 9:20 tsɔɔ lɛ, mɛni ji yiŋtoo ni ma Paulo hiɛ?

4 No hewɔ lɛ Paulo miifee nibii yɛ sanekpakpa lɛ hewɔ yɛ be mli ni ejie suɔmɔ ni ekɛsusuɔ enanemɛi Yudafoi lɛ ahe lɛ kpo lɛ. Eŋma akɛ: “Yudafoi lɛ, mitsɔ tamɔ Yudanyo miha amɛ, bɔ ni afee ni minine ashɛ Yudafoi anɔ; mɛi ni yɔɔ mla shishi lɛ, mitsɔ tamɔ mɔ ko ni yɔɔ mla shishi miha amɛ, tsɛ mi diɛŋtsɛ mibɛ mla shishi, bɔ ni afee ni minine ashɛ mɛi ni yɔɔ mla shishi lɛ anɔ.” (1 Korintobii 9:20) Hɛɛ, taakɛ afee he nɔkwɛmɔ nɔ yɛ Timoteo sane lɛ mli lɛ, Paulo fee bɔ ni eeenyɛ koni enine ashɛ Yudafoi lɛ anɔ, eye ebua amɛ koni amɛbatsɔmɔ Kristofoi. Shi ani ekɛ Jeŋmajiaŋbii lɛ ye yɛ nakai gbɛ nɔ nɔŋŋ?

Bɔ ni Etao Akɛ Enine Aaashɛ Jeŋmajiaŋbii lɛ Anɔ

5. Namɛi Paulo shiɛ etsɔɔ amɛ yɛ Korinto, ni mɛni jɛ mli ba?

5 Beni Paulo bashɛ Korinto maŋ lɛ mli aaafee afii 50 Ŋ.B. gbo mli lɛ, eshiɛɔ daa otsi yɛ kpee he lɛ etsɔɔ Yudafoi kɛ Helabii ni amɛtsake amɛmɔ Yudafoi ahemɔkɛyeli lɛ mli lɛ. Shi ekaa ni ekɛshiɛɔ lɛ tee shitee-kɛ-woo babaoo shi akɛ ekɛɛ ehenyɛlɔi lɛ akɛ: “Nyɛla abua nyɛyiteŋ; mi lɛ sɔ ko wulaaa mi, kɛjɛ he nɛɛ nɔ kɛyaa nɛɛ matee jeŋmajiaŋbii lɛ aŋɔɔ.” Yehowa jɔɔ nifeemɔ nɛɛ nɔ, ejaakɛ “Korintobii lɛ ateŋ mɛi pii hu ni nu lɛ, amɛhe amɛye, ni abaptisi amɛ” akɛ Kristofoi Yɛ anɔkwale mli lɛ, Nuŋtsɔ lɛ wo ŋaa yɛ ninaa ko mli akɛ ekɛ ehe akpɛtɛ enitsumɔ lɛ he, ekɛɛ lɛ akɛ: “Miyɛ mɛi pii yɛ maŋ nɛɛ mli.”​—Bɔfoi lɛ Asaji 18:​1-10.

6. Mɛni kanya Paulo miishɛɛ yɛ mɛi ni ji gbɔi loo amɛjeee emaŋbii lɛ amli?

6 Bɔ ni Paulo sumɔɔ yɛ anɔkwayeli mli akɛ enine ashɛ Jeŋmajiaŋbii lɛ anɔ koni etsake amɛ kɛba Kristo jamɔ mli lɛ tsirɛ lɛ koni ena gbɔmɛi ni esoro amɛ yɛ lɛ diɛŋtsɛ emaŋbii ahe lɛ ahe miishɛɛ. “Mɛi ni bɛ mla [Jeŋmajiaŋbii] lɛ, mitsɔ tamɔ mɔ ko ni bɛ mla miha amɛ, tsɛ mijeee mɔ ko ni bɛ Nyɔŋmɔ mla, shi miyɛ Kristo mla shishi, bɔ ni afee ni minine ashɛ mɛi ni bɛ mla lɛ anɔ.” (1 Korintobii 9:21) Mɛɛ gbɛ bɔfo lɛ tsɔ nɔ koni enine ashɛ Jeŋmajiaŋbii lɛ anɔ yɛ?

7. Yɛ ketiafoo he lɛ, mɛni hewɔ Tito shihilɛ lɛ yɔɔ sɔrɔto yɛ Timoteo nɔ le he lɛ?

7 Beni Paulo tee Yerusalem aaafee afii 49 Ŋ.B. koni eya Kristofoi asafo lɛ nɔyeli kuu lɛ kpee ko ni he hiaa lɛ, Helanyo kaselɔ Tito kɛ lɛ tee. Paulo bɔ eshiɛmɔ nitsumɔ yɛ gbɔmɛi ni jɛ jeŋmajiaŋbii lɛ ateŋ lɛ he amaniɛ etsɔɔ nyɛmimɛi ni amɛbabua amɛhe naa lɛ, ni yɛ sɛɛ mli lɛ eŋma akɛ: “Shi Tito tete ni kɛ mi yɔɔ ni eji Helanyo lɛ, anyɛɛɛ enɔ akɛ efo ketia.” (Galatabii 2:​1-3) Tito tamɔɔɔ Timoteo, ejaakɛ lɛ lɛ etsu esɔɔmɔ lɛ titri yɛ jeŋmajiaŋbii ni efoko ketia lɛ ateŋ. No hewɔ lɛ, ketiafoo he sane lɛ eteee shi yɛ enɔ lɛ gbɛfaŋ.​—2 Korintobii 8:​6, 16-18, 23; 12:​18; Tito 1:​4, 5.

8. Te fee tɛŋŋ ni Paulo yaye odase yɛ Ateene lɛ?

8 Yɛ be mli ni eyeɔ odase yɛ Ateene lɛ, Paulo tsɔɔ ekoŋŋ akɛ efeɔ nii fɛɛ yɛ sanekpakpa lɛ hewɔ. Yɛ be mli ni esusuɔ bɔ ni Hela maŋtiase lɛ mlibii lɛ susuɔ nii ahe lɛ he lɛ, egba amɛ Nyɔŋmɔ ni amɛleee lɛ lɛ he sane ni etsɛ wiemɔi kɛjɛ amɛ lalafolɔi Aratus kɛ Cleanthes ni wie nɛkɛ lɛ awiemɔi amli: “Shi lɛ nɔŋŋ eshwiei ji wɔ.” No hewɔ lɛ bɔfo lɛ tao ni eye ebua etoibolɔi lɛ ni amɛnu shishi akɛ “esaaa akɛ [amɛ] susuɔ akɛ Nyɔŋmɔ su lɛ tamɔ shika loo jwiɛtɛi loo tɛ ko ni gbɔmɔ kɛ eŋaa kɛ ejwɛŋmɔ fee.” Agbɛnɛ, Paulo susu he etsɔɔ amɛ akɛ: “Bei ni aleee lɛ Nyɔŋmɔ eku ehiɛ efɔ nɔ, shi agbɛnɛ lɛ eeewo gbɔmɛi fɛɛ ni yɔɔ he fɛɛ he lɛ kita akɛ amɛtsake amɛtsuii.” Egbala jwɛŋmɔ kɛtee “Nyɔŋmɔ ni fee je lɛ kɛ emli nibii fɛɛ” ni ji Yehowa nɔ yɛ gbɛ ni mɔɔ shi nɔ. Ni mɛni jɛ mli ba? “Hii komɛi kɛ amɛhe kpɛtɛ ehe ni amɛhe amɛye.” (Bɔfoi lɛ Asaji 17:​22-34) Hɛɛ, gbɛi ni Paulo tsɔ nɔ lɛ ye omanye jogbaŋŋ!

9. Te fee tɛŋŋ ni Paulo tsɔ ‘gbedelɔ eha gbedelɔi,’ ni mɛni hewɔ?

9 Paulo kɛɛ: “Mitsɔ tamɔ gbedelɔ miha gbedelɔi lɛ, bɔ ni mifee ni minine ashɛ gbedelɔi lɛ anɔ.” (1 Korintobii 9:22a) Eyɛ mli akɛ hewalɛ yɛ ewiemɔ mli moŋ, shi bɔfo lɛ susu Yudafoi lɛ kɛ Jeŋmajiaŋbii ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ ahenilee ni waaa lɛ he. Ewo Roma Kristofoi lɛ hewalɛ akɛ: “Mɔ ni egbede yɛ hemɔkɛyeli mli lɛ, nyɛherea lɛ atuu; shi nyɛkabua susumɔi atɛŋ.” Ni amɛaakojo loo amɛaabu atɛŋ lɛ, Paulo kɛɛ: “No hewɔ lɛ agbɛnɛ nyɛhaa wɔtiua hejɔlɛ nibii kɛ nibii ni wɔkɛaaha wɔnanemɛi anane amɔ shi moŋ.” (Romabii 14:​1, 13, 19) Ewo ŋaa akɛ: “Shi wɔ mɛi ni wɔyɔɔ hewalɛ lɛ, esa akɛ wɔkpeeɔ mɛi ni bɛ hewalɛ lɛ kɛ amɛgbɔjɔmɔi lɛ, ni wɔhe akasa wɔ diɛŋtsɛ wɔhiɛ.” (Romabii 15:⁠1) Akɛni ele gbɛnaa nii ni ka enɔ akɛ etsake gbɛ ni etsɔɔ nɔ ewieɔ ni efeɔ nii lɛ mli koni eye ebua mɛi krokomɛi hewɔ lɛ, eŋma akɛ: “Mitsɔ mihe nɔ fɛɛ nɔ miha mɛi fɛɛ, koni bɔ fɛɛ bɔ ni aaafee lɛ mikɛhere mɛi komɛi ayiwala.”​—1 Korintobii 9:22b; Galatabii 3:⁠28.

Ha Ohesaa yɛ Shiɛmɔ Mli lɛ Aya Hiɛ

10. Te wɔɔfee tɛŋŋ ni ŋmɛnɛ wɔkase Paulo hu?

10 Ehe miihia ni Yehowa Odasefoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ akase Paulo taakɛ bɔ ni ekase Kristo lɛ. (1 Korintobii 11:⁠1) Bɔfo lɛ ji shiɛlɔ ni he esa ni yɔɔ maŋsɛɛ sanekpakpashiɛmɔ mumɔ lɛ. Ebaafee anɔkwale yɛ wɔ gbɛfaŋ, eyɛ mli akɛ shihilɛ mli ni wɔyɔɔ lɛ eŋmɛŋ wɔ gbɛ ni wɔsɔmɔ yɛ maŋsɛɛ shikpɔji anɔ. Taakɛ Paulo fee lɛ, esa akɛ ‘wɔfee nii fɛɛ yɛ sanekpakpa lɛ hewɔ koni wɔkɛ mɛi krokomɛi aja enɛ.’ (1 Korintobii 9:23) Shi mɛni baanyɛ aha wɔ hesaa akɛ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi kɛ kaselɔi afeelɔi aya hiɛ?​—Mateo 28:​19, 20.

11. Akɛ sɔɔlɔ lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ oha onyɛmɔi ni okɛkwɛɔ nii jogbaŋŋ lɛ aya hiɛ Iɛ?

11 Tsu onyɛmɔ ni okɛkwɛɔ nii jogbaŋŋ lɛ he nii koni eya hiɛ. Kɛ oji mɔ ni kwɛɔ nii jogbaŋŋ lɛ, obaanyɛ okase babaoo ni baaye abua bo koni otsake sanekpakpa lɛ ni oshiɛɔ lɛ mli ni ekɛto aŋkroaŋkroi ni yɔɔ shiai amli lɛ ahe. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, kɛ ooshiɛ ootsɔɔ mɛi ni yɔɔ maŋtiasei amli lɛ, kwɛmɔ samfelei loo kradowai ni yɔɔ shinai lɛ anaa lɛ, jamɔ mli nibii ni akɛsaa jɛmɛ, kɛ nɔ ko ni aŋma loo akɛkpɛtɛ samfɛlɛ lɛ naa. Nɛkɛ nibii nɛɛ baanyɛ aye abua bo koni oye odase ni baasa gbɔmɛi ni yɔɔ shiai loo tsui ni tamɔ nɛkɛ mli lɛ atsui he. Eka shi faŋŋ akɛ Paulo ji mɔ ni kwɛɔ nii jogbaŋŋ. Beni eyɔɔ Ateene lɛ, ekɛ afɔleshaa latɛ ko ni ama aha “Nyɔŋmɔ ni aleko lɛ” lɛ tsu nii akɛ nɔ ni ebaadamɔ nɔ eye odase jogbaŋŋ yɛ “Nyɔŋmɔ ni fee je lɛ kɛ emli nibii fɛɛ” lɛ he. (Bɔfoi lɛ Asaji 17:​22-25) Bo hu obaanyɛ ofee nakai nɔŋŋ yɛ osɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli.

12. Mɛni sanesɛɛkɔmɔ tsuɔ yɛ wɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli?

12 Okɛ sanesɛɛkɔmɔ atsu nii yɛ osɔɔmɔ lɛ mli. Kaaha onijiaŋ miije wui kɛ kɛjɛ shishijee lɛ mɔ ko yɛ shɔɔ akɛ eeegbele shinaa lɛ eha bo ni ekɛ bo awie. Ní oooha hiɛ ko ni atu loo afee lɛ keketee aaashwie bo kɛjɛ shinaa lɛ naa lɛ, jiemɔ mlihilɛ kpo ni okɛ sanesɛɛkɔmɔ atsu nii. Bɔɔ mɔdɛŋ ni otsake odaseyeli owo shihilɛi sɔrɔtoi amli. Kɛ okɛ sɔlemɔ ni yɔɔ kuku po fata he lɛ, obaanyɛ okɛɛ nɔ ko ni baatee sanegbaa shi yɛ gbɔmɔ lɛ mli.​—Okɛto Nehemia 2:​4-6 he.

13. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔtsɔɔ akɛ wɔsusuɔ mɛi ni wɔyeɔ amɛ odase lɛ ahe?

13 Feemɔ mɔ ni susuɔ mɔ he. Abaanya afee nibii sɔrɔtoi babaoo yɛ sanekpakpa lɛ hewɔ yɛ enɛ hu mli. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, mɔ hesusumɔ eŋmɛŋ bo gbɛ koni oha mɔ ni egbɔ loo mɔ ni he yeɔ lɛ adamɔ eshinaa lɛ naa be kakadaŋŋ. Obaanyɛ owie akɛ obaasumɔ ni okɛ amɛ awie yɛ tsu lɛ mli, he ni amɛbaanyɛ amɛna hejɔɔmɔ babaoo yɛ. Aloo belɛ obaanyɛ okpɛ oyiŋ akɛ yɛ shihilɛi nɛɛ ahewɔ lɛ ebaahi akɛ ooofee owiemɔ lɛ kuku. Yɛ fɛɛ mli lɛ, feemɔ mɔ ni susuɔ mɔ he. Tsɔɔmɔ akɛ ojwɛŋɔ mɔ he!​—Mateo 9:​35, 36.

14. Kɛ wɔmiiye odase lɛ, te wɔɔfee tɛŋŋ wɔha wɔ toibolɔi lɛ atsui anyɔ amɛmli hu?

14 Wiemɔ yɛ gbɛ ni aaaha otoibolɔi lɛ atsui anyɔ amɛmli lɛ nɔ. Okɛ naanyobɔɔ ŋamɔ ni akpɛlɛɔ nɔ yɛ he ni oyɔɔ lɛ aje odaseyeli lɛ shishi. (Mateo 10:12) Susumɔ amɛ gbeyeishemɔi kɛ jwɛŋmɔi ni ejaaa ni amɛhiɛ lɛ ahe. Ha owiemɔi afee nɔ ni bulɛ yɔɔ mli kɛ nɔ ni tsɔɔ naanyobɔɔ diɛŋtsɛ. Enɛ baaye abua ni eha shiatsɛmɛi lɛ ale akɛ oyɛ jɛmɛ akɛ mɔ ni baaye abua amɛ ni obɛ jwɛŋmɔ ko kwraa yɛ enɛ sɛɛ.

15. Mɛni hewɔ esa akɛ oha ale mɔ ni bo diɛŋtsɛ lɛ oji kɛ yiŋtoo hewɔ lɛ oba shia lɛ mli lɛ?

15 Ehe miihia ni shiatsɛmɛi lɛ ale mɔ ni eba jɛmɛ lɛ kɛ nɔ hewɔ. No hewɔ lɛ, ha amɛle mɔ ni oji diɛŋtsɛ. Yɛ hei komɛi, tamɔ titri lɛ yɛ Afrika kɛ Asia nɛkɛ lɛ, gbɔmɛi nyaa gbɔi ahe aahu akɛ amɛmiisumɔ ni amɛna hetooi amɛha sanebimɔi tamɔ: Namɔ jio? Nɛgbɛ ojɛ? Ani obote gbalashihilɛ mli? Ani oyɛ bii? Bɔ ni afee ni nɛkɛ be nɛɛ afee nɔ ni miishɛɛ yɔɔ mli lɛ, kusum nifeemɔ biɔ ni oha nɛkɛ sanebimɔi nɛɛ ahetoo dani otsɔɔ yiŋtoo hewɔ ni oba jɛmɛ lɛ mli. Kaasusu nɛkɛ ŋamɔi nɛɛ ahe akɛ ehe ehiaaa, shi moŋ okɛ nakai be lɛ atsu nii ni okɛyoo gbɔmɔ lɛ ni okwɛ ehiɛ kɛ bulɛ.

16. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ sanebimɔi ni hi baanyɛ aye abua koni sane ni akɛ shiatsɛ lɛ gbaa lɛ aya nɔ?

16 Okɛ sanebimɔi ni hi atsu nii koni onyɛ okɛ shiatsɛ lɛ agba sane. Eyɛ mli akɛ mɔ ko hiɛ baanyɛ ajie nɔ ko kpo moŋ, shi esa akɛ anu esusumɔi kɛ henumɔi ashishi. Yɛ enɛ hewɔ lɛ, obaanyɛ okɛ sanebimɔi atsu nii yɛ ŋaa loo hesaa mli koni okɛha shiatsɛ lɛ atsɔɔ ejwɛŋmɔi kɛ ehenumɔi. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ: Yoo ko ni bɛ bi ni egbala ejwɛŋmɔ kɛtee kooloi anɔ babaoo akɛ elɛɔ amɛ lɛ wie nɛkɛ yɛ Odasefonyo ko ni basara lɛ lɛ he: “Nɔ ni mikaiɔ yɛ yoo nɛɛ hiɛ ŋmɔlɔŋmɔlɔ lɛ he ji toiŋjɔlɛ lɛ. Eha mina miishɛɛ. Nɛkɛ awura nɛɛ bi mi nɔ ni misusuɔ titri yɛ shihilɛi ni yɔɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ he. Mikɛɛ akɛ mihaoɔ yɛ nii ni gbɔmɔ feɔ kooloi lɛ ahe, kɛkɛ ni yoo lɛ tsɔɔ mi Yesaia 11:​6-9 ni kɔɔ bɔ ni kooloi baahi shi yɛ toiŋjɔlɛ mli lɛ he. Miisumɔ ni male babaoo.”

17. Mɛni hewɔ esa akɛ oha ojwɛŋmɔ ahi saji ni shiatsɛ lɛ baanyɛ awie yɛ he loo shihilɛ mli ni eyɔɔ lɛ anɔ lɛ?

17 Bɔɔ mɔdɛŋ ni ojwɛŋmɔ ahi wiemɔi ni shiatsɛ lɛ baawie ni kɔɔ shihilɛ mli ni eyɔɔ lɛ he lɛ nɔ, titri lɛ yɛ shikpɔŋkuku ni afɔɔ mli nitsumɔ lɛ mli lɛ. Yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, yɛ sanegbaa kuku po mli lɛ, obaanyɛ ni okase nɔ ko ni sa kadimɔ yɛ nakai gbɔmɔ lɛ he. Beni oshi jɛmɛ lɛ, ŋmaa sane ni kɔɔ ehe nɛɛ yɛ oshia-kɛ-shia kadimɔ wolo lɛ nɔ. Shi kɛji shiatsɛ lɛ tee sanebimɔ ko ni onyɛŋ oha hetoo lɛ shi hu? Belɛ taomɔ nibii amli kɛjɛ Buu-Mɔɔ Asafo lɛ woji sɔrɔtoi lɛ amli koni ole gbɛ ni hi fe fɛɛ ni oootsɔ nɔ ni okɛ sanekpakpa lɛ aha nɛkɛ mɔ nɛɛ be kroko ni oooya eŋɔɔ.

Nɔkwɛmɔ nɔ Kɛha Maŋsɛɛ Sanekpakpashiɛlɔi

18. Mɛni maŋsɛɛ sanekpakpashiɛlɔi kɛ mɛi krokomɛi baanyɛ akase kɛjɛ Paulo dɛŋ?

18 Mɛi ni feɔ nibii fɛɛ yɛ sanekpakpa lɛ hewɔ lɛ ateŋ mɛi komɛi ji maŋsɛɛ sanekpakpashiɛlɔi ni atsɔse amɛ yɛ Watchtower Bible School of Gilead lɛ. Amɛbaanyɛ amɛkase nii kɛjɛ Paulo, ni yɔɔ maŋsɛɛ sanekpakpashiɛmɔ mumɔ lɛ ŋɔɔ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, esumɔɔɔ ni etsɔ mɔ ni tsiɔ Yudafoi kɛ Jeŋmajiaŋbii lɛ agbɛ koni amɛkakpɛlɛ anɔkwale lɛ nɔ. No hewɔ lɛ bɔfo lɛ kwɛ jogbaŋŋ yɛ niyenii ni eyeɔ lɛ he ni ewo Korinto Kristofoi lɛ ŋaa akɛ amɛkwɛ koni hegbɛ ni amɛyɔɔ akɛ amɛaaye niyenii komɛi lɛ akatɔtɔ mɛi komɛi anane. (1 Korintobii 8:​8, 9) Nilelɔ F. F. Bruce wie yɛ New Century Bible lɛ mli akɛ: “Yɛ nibii ni abuuu lɛ fɛɛ mli (tamɔ niyenii ni he ba sane yɛ [1 Korintobii] yitso 8) lɛ mli nɛkɛ lɛ, [Paulo] hiɔ shi yɛ kusumii ni mɛi ni ehiɔ shi yɛ amɛteŋ yɛ nakai be lɛ mli lɛ yɔɔ lɛ naa, koni ekatsɔ pampi kɛmiiha amɛ yɛ ‘enine ni shɛɔ amɛnɔ’ kɛhaa sanekpakpa lɛ hewɔ lɛ mli.” (Romabii 14:21) Nakai nɔŋŋ hu maŋsɛɛ sanekpakpashiɛlɔi ni yɔɔ Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ lɛ ebɔɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛaatsake gbɔmɛi lɛ akusum nifeemɔi yɛ amɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli, eyɛ mli akɛ amɛyeɔ amɛbuaa mɛi hee lɛ yɛ mumɔŋ koni amɛfee tsakemɔi ni he hiaa ni baasa Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ.​—Romabii 12:​1, 2.

19. Yɛ kaselɔi afeemɔ mli lɛ, mɛɛ tsakemɔi ahe baahia kɛha (a) mɛi ni yɔɔ maŋsɛɛ sanekpakpashiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ? (b) Maŋtsɛyeli shiɛlɔi fɛɛ?

19 Ehe miihia ni mɛi ni jeɔ shishi yɛ maŋsɛɛ sanekpakpashiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ akase gbɔmɛi lɛ agbɛi kɛ kusumii. Enɛ ji niiashikpamɔ ko ni yeɔ ebuaa babaoo ni baanyɛ aye abua maŋsɛɛ sanekpakpashiɛlɔi lɛ ni amɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ amɔ shi babaoo. Yɛ anɔkwale mli lɛ, bɔ ni afee ni amɛkatɔtɔ mɛi krokomɛi anane lɛ, ehe baahia ni amɛfee tsakemɔi yɛ saji tamɔ atadewoo kɛ hesaamɔ mli. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, beni nyɛmiyoo ko ni ji maŋsɛɛ sanekpakpashiɛlɔ ba Afrika Anaigbɛ klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, eyoo akɛ gbɛ ni etsɔɔ nɔ kɛ nibii ni ekɛdikiɔ ewaonaa kɛ ehiŋmɛii asɛɛ lɛ baanyɛ aha ayoo lɛ akɛ etamɔ yei ni bɛ jeŋba yɛ jɛmɛ lɛ ateŋ mɔ kome. No hewɔ lɛ, bɔ ni afee ni mɛi krokomɛi ayiŋ akafee amɛ kɔshikɔshi yɛ ehe lɛ, etsake gbɛ ni etsɔɔ nɔ ekɛ nɛkɛ nibii nɛɛ saa ehe lɛ. Ni kɛlɛ, esa akɛ Yehowa Odasefoi fɛɛ kɛ jwɛŋmɔ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ yɛ atadewoo kɛ hesaamɔ mli atsu nii bɔ ni afee ni amɛyɛ amɛbua mɛi krokomɛi yɛ mumɔŋ. Kristofoi ni awo amɛ ŋaa akɛ ‘amɛkato pampi amɛha amɛnyɛmi’ shi moŋ amɛdi nibii ni tswaa mɔ maa shi lɛ esɛɛ lɛ sumɔŋ ni amɛtɔtɔ mɔ ko nane yɛ gbɛ ko nɔ.​—Romabii 14:​13, 19.

20. (a) Yɛ nikasemɔ lɛ naamuu mli lɛ, mɛni baaye abua wɔ koni “wɔfee nibii fɛɛ yɛ sane lɛ hewɔ”? (b) Mɛɛ sanebimɔi yɔɔ lolo ni esa akɛ aha hetoo?

20 Omanyeyeli akɛ Maŋtsɛyeli jajelɔi lɛ damɔ Yehowa jɔɔmɔ nɔ titri. (1 Korintobii 3:​6, 7) Ni kɛlɛ, ehe miihia ni wɔbɔ mɔdɛŋ. No hewɔ lɛ feemɔ mɔ ni kwɛɔ nii jogbaŋŋ, taakɛ Paulo ji yɛ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ. Okɛ sanesɛɛkɔmɔ atsu nii, susumɔ mɛi krokomɛi ahe, ba shiatsɛmɛi lɛ atsuii anyɔ amɛmli, ni okɛ sanebimɔi ni hi atsu nii koni sanegbaa aya nɔ. Feemɔ tsakemɔi yɛ kusum nifeemɔi ni baatamɔ nɔ ni yɔɔ naakpɛɛ kɛha bo shi ejeee nɔ ni Ŋmalɛi lɛ teɔ shi woɔ lɛ amli. Hɛɛ, nyɛhaa ‘wɔfea nii fɛɛ yɛ sanekpakpa lɛ hewɔ, koni wɔkɛ mɛi krokomɛi aja sanekpakpa nɛɛ.’ (1 Korintobii 9:23) Shi mɛni baa beni mɛi komɛi ebatsɔmɔ wɔ Kristofoi anyɛmifeemɔ lɛ fa momo lɛ? Mɛni wɔfeɔ amɛ?

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

◻ Mɛni Paulo fee koni ekɛye ebua Yudafoi Iɛ koni amɛbatsɔmɔ Kristofoi?

◻ Mɛɛ gbɛ no Paulo tsɔ koni enine ashɛ Jeŋmajiaŋbii lɛ anɔ?

◻ Mɛni ji gbɛi komɛi ni wɔɔnyɛ wɔtsɔ nɔ ni wɔha wɔhesaa yɛ shiɛmɔ mli lɛ aya hiɛ?

◻ Mɛɛ nɔkwɛmɔ nɔ Paulo kɛfɔ shi kɛha maŋsɛɛ sanekpakpashiɛlɔ kɛ Maŋtsɛyeli jajelɔi krokomɛi?

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje