Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w90 7/15 bf. 3-6
  • Etsɛŋ—Jeŋ Ni Piŋmɔ Bɛ Mli Baaba!

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Etsɛŋ—Jeŋ Ni Piŋmɔ Bɛ Mli Baaba!
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1990
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Ani Esa Akɛ Ashwa Nyɔŋmɔ?
  • Bɔ ni Piŋmɔ Baaba Naagbee Aha
  • Mɛɛ Be Piŋmɔ Naagbee Baaba?
  • Maŋtsɛyeli lɛ—Mɛni Hewɔ ‘Ebaa’ Etsɛ Nɛkɛ?
    “Ha Omaŋtsɛyeli lɛ Aba”
  • ‘Naa! Miifee Nii Fɛɛ Ehee’
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2013
  • Adesai Amanehului—Mɛni Hewɔ Nyɔŋmɔ Ŋmɛɔ Gbɛ Lɛ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1994
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1990
w90 7/15 bf. 3-6

Etsɛŋ​—Jeŋ Ni Piŋmɔ Bɛ Mli Baaba!

ETSƐŊ ni jeŋ ni piŋmɔ bɛ mli baaba? Mɛɛ miishɛɛ sane enɛ aaaji aha mɛi ni yeɔ helai ni ehiii tsamɔ lɛ nɛkɛ​—kɛji akɛ amɛpiŋmɔ lɛ ji gbɔmɔtsoŋ nɔ, jwɛŋmɔŋ nɔ aloo henumɔŋ nɔ! Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, akpekpei abɔ baana miishɛɛ kɛteke nɔ kɛ ajie gbɔmɔtsoŋ piŋmɔ ni waa mɔ he ni heloo mli faji komɛi kɛbaa, hela ko ni tamɔ tswetsweetswe, kɛ tsui helai sɔrɔtoi lɛ. Mɛi ni jwɛŋmɔŋ naagbai babaoo gbaa amɛnaa lɛ baasumɔ heyeli kɛmiijɛ amɛ piŋmɔi ni baa ni naa wa lɛ amli. Ni akpekpei babaoo hu baana miishɛɛ kɛji akɛ amɛhenumɔŋ piŋmɔi ni nibii tamɔ gbeyeishemɔ, awerɛho, fɔyeli, naagbai, kɛ nijiaŋwujee kɛbaa lɛ aaaba naagbee lɛ. Shi ani wɔmiisumɔ ni wɔna piŋmɔi fɛɛ anaagbee diɛŋtsɛ?

Gbɔmɔtso lɛ he nibii ahe nilelɔ, Allan Basbaum ni jɛ University of California yɛ San Francisco lɛ kɛɛ akɛ: “Kɛ anuuu piŋmɔ ko kwraa hu he lɛ, eji oshara.” Ekɛ yiŋtoo kpakpa wie enɛ. Piŋmɔ ji kɔkɔbɔɔ he okadi, ejaakɛ gbɔmɔtsoŋ piŋmɔ haa wɔleɔ akɛ nɔ ko ni yeɔ awui miiya nɔ.

Nu ni anuuu gbɔmɔtsoŋ piŋmɔ he lɛ hu kɛ oshara baaba. Afee enɛ he nɔkwɛmɔ nɔ yɛ Time wolo tɛtrɛɛ lɛ mli amaniɛbɔɔ ko mli: “Afii nyɔŋma kɛ enyɔ gbekɛnuu lɛ ŋmlɔ fɛfɛo lɛ yɛ awerɛho kɛ okwɛ bɔ ni egbɔmɔtso efee lɛ. Eje kpa yɛ enaji kɛ eniji amli fɛɛ ni amɛdɔrɔ, tamɔ nɔ ni eeye kuumɔ hela. Ewaobii pii efolɔ. Pilamɔ ko ni da waa yɛ enakutso hiɛ, ni ekɔmɔ enaabui ni ekɛŋmɔɔ lɛ fɛɛ. Etamɔ gbekɛ ni ayi lɛ aahu akɛye lɛ awui . . . Afɔ lɛ kɛ fatɔɔ yɛ la mli nibii komɛi amli ni haaa enu piŋmɔ he. Ewaobii efolɔ loo esha ejaakɛ egbalaaa enine kɛjɛɛɛ nibii ni edɔ loo amɛyɔɔ eshara lɛ ahe. Ewui kɛ egboji fɛɛ edɔrɔ ejaakɛ ekɛshimɔɔ shi waa tsɔ kɛ eejo foi loo enyiɛ. Faji ekpa enakutsei ahiɛ fɛɛ ejaakɛ ewamɔɔ kɛtsɔɔ nibii ni naa ba lɛ anaa ni amɛfolɔɔ lɛ ejaakɛ enuuu he. Kɛji akɛ ewu po ku loo egboŋ hwaŋ lɛ, enuuu piŋmɔ he bɔ ni sa ni aaaha efo, ni aye abua lɛ.”

Etsɛɛɛ ni gbɔmɛi kɛ piŋmɔi kɛ haomɔ ni gbɔmɛi akpekpei abɔ naa lɛ ahe sɔ fɔɔ Nyɔŋmɔ nɔ. Shi, ani wɔbaanyɛ wɔkɛ adesai apiŋmɔi kɛ nɔnaa he shwamɔ lɛ afɔ Nyɔŋmɔ nɔ yɛ gbɛ ni ja nɔ?

Ani Esa Akɛ Ashwa Nyɔŋmɔ?

Aaafee afii 6,000 nɛ ni gbɔmɔ tsɔ nyɔŋ kɛha gbɔmɔtsoŋ, jwɛŋmɔŋ, kɛ henumɔŋ piŋmɔi. Yɛ anɔkwale mli lɛ, aaafee afii ohai 19 nɛ, ni Kristofonyo bɔfo Paulo yoo yɛ anɔkwale mli akɛ: “Ejaakɛ wɔle akɛ bɔɔnii lɛ fɛɛ kɛ wɔ dɔmɔɔ ŋtsɔi ni amɛkɛ wɔ kɔmɔɔ kɛbashi ŋmɛnɛŋmɛnɛ.” (Romabii 8:22) Yɛ tsofai ni gbeɔ piŋmɔ ni aheɔ yɛ tsofai ahɔɔmɔ hei kɛ mɔdɛŋ ni datrɛfoi kɛ jwɛŋmɔŋ hela he nilelɔi bɔɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, nyɔji ni atsɔmɔ aha piŋmɔi sɔrɔtoi lɛ miiya nɔ yɛ he fɛɛ he. Mɛi komɛi elomɔ Nyɔŋmɔ po yɛ amɛpiŋmɔi lɛ ahewɔ, taakɛ bɔ ni Hiob ŋa wo lɛ hewalɛ koni efee afii ohai babaoo ni eho nɛ lɛ! Shi taakɛ bɔ ni lɛ diɛŋtsɛ eyoo lɛ, su ni tamɔ nɛkɛ lɛ ji kwashiai asane ni esaaa.​—Hiob 2:​9, 10.

Anyɛŋ akɛ nyɔji ni adesai etsɔmɔ kɛha piŋmɔ lɛ he sɔ afɔ Nyɔŋmɔ nɔ yɛ gbɛ ni ja nɔ. Shi moŋ, shwamɔ lɛ ka mumɔ ko ni ji amalelɔ kɛ agbɛnɛ wɔ klɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ anɔ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

Ŋmalɛ lɛ tsɔɔ akɛ eyɛ mli akɛ shishijee lɛ eji jalɔ moŋ, shi mumɔŋ bɔɔnɔ ko batsɔ hewalɛ kɛ gbɛihemɔ he hiɛjoolɔ. Adesa wala shishijee yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ mli beebe ni ena adesai aweku ko ni yɔɔ paradeiso shikpɔŋ nɔ, ni amɛ fɛɛ amɛkɛ hetuu-kɛhamɔ miiha Nyɔŋmɔ Ofe ni ji Yehowa he ninaa ko. Akɛni tsui ni gbeɔ mɔ he guɔ tsirɛ lɛ hewɔ lɛ, nɛkɛ mumɔŋ bɔɔnɔ nɛɛ tse atua eshi Bɔlɔ lɛ, ni eesumɔ ni enine ashɛ adesai ajamɔ kɛ hetuu-kɛhamɔ nɔ. Eyiŋtoi fɔji lɛ jie amɛhe kpo beni lɛ diɛŋtsɛ ekɛ hiɛtɛɛ male lɛ. Kɛkɛ ni enɛ kɛ esha ba je lɛ mli.

Yehowa Nyɔŋmɔ kɛɛ klɛŋklɛŋ gbɔmɔ lɛ, Adam, akɛ kɛ eye ekpakpa kɛ efɔŋ lee tso lɛ nɔ yibii lɛ eko lɛ ebaagbo. (1 Mose 2:​15-17) Shi alaka Adam ŋa Hawa koni egbo toi. Mumɔŋ Shishiulɔ lɛ kɛ onufu lɛ tsu nii akɛ enaawielɔ, ni ekɛɛ yoo lɛ akɛ: “Jeee gboimɔ nyɛaagboi; shi moŋ le Nyɔŋmɔ le akɛ gbi nɔ ni nyɛaaye eko lɛ, [Hawa kɛ ewu fɛɛ] nyɛhiŋmɛii aaagbele ni [nyɛyi enyɔ lɛ fɛɛ] nyɛaatsɔmɔ tamɔ Nyɔŋmɔ, ni nyɛaale ekpakpa kɛ efɔŋ.” (1 Mose 3:​1-5) No ji klɛŋklɛŋ amale lɛ, ni eha abale nɛkɛ mumɔŋ bɔɔnɔ ni ji yiwalɔ nɛɛ akɛ ‘malemɔtsɛ.’ (Yohane 8:44) Bɔ ni ekɛ onufu lɛ tsu nii yɛ nakai be lɛ mli yɛ Eden abɔɔ lɛ mli lɛ haa abayooɔ lɛ yɛ Ŋmalɛ lɛ mli akɛ “shishijee onufu lɛ, mɔ ni atsɛɔ lɛ Abonsam kɛ Satan lɛ.”​—Kpojiemɔ 12:⁠9.

Eshafeemɔ kɛ ŋkɔmɔyeli kɛ nyɔŋyeli kɛha piŋmɔ ba adesai anɔ. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ba mli anɔkwale, gbi nɔ ni Adam fee esha lɛ, Nyɔŋmɔ jaje gbele fɔbuu lɛ eshwie nɔtɔlɔi lɛ anɔ. Yɛ kojomɔ naa lɛ, yɛ Yehowa hiɛ lɛ, Adam kɛ Hawa gboi nakai gbi lɛ nɔŋŋ. (Okɛto Luka 20:​37, 38 he.) Yehowa kɛɛ klɛŋklɛŋ yoo ni ji eshafeelɔ lɛ yɛ Eden akɛ: “Fa maha ohejaramɔ kɛ ohɔŋɔɔ afa; jaramɔ mli ooofɔ bii yɛ.” (1 Mose 3:16) Adam kɛ piŋmɔ baatsu deŋme nitsumɔ yɛ Eden abɔɔ lɛ sɛɛ yɛ shikpɔŋ ni kɛ paradeiso shihilɛ teŋ jɛkɛ nɔ. Yehowa kɛɛ: “Ohiɛ latsaa mli oooye nii yɛ, kɛyashi beyinɔ ni oooku osɛɛ kɛaatee shikpɔŋ su mli, ejaakɛ emli ajieo kɛjɛ. Ejaakɛ su jio, ni su mli oooku osɛɛ kɛaatee!” (1 Mose 3:​17-19) Biɛ ji he ni nyɔŋyeli kɛha piŋmɔ je shishi yɛ kɛha adesa weku lɛ.

No hewɔ lɛ akɛ nyɔŋyeli kɛha piŋmɔ toɔ emuu ni ayeee, esha kɛ gbele ni ana kɛjɛ Adam dɛŋ lɛ he. Taakɛ bɔfo Paulo wie saji ahe eha lɛ: “Enɛ hewɔ lɛ, taakɛ bɔ ni gbɔmɔ kome nɔ esha tsɔ kɛba je lɛ mli, ni gbele tsɔ esha nɔ kɛba, ni no ha gbele lɛ tsɛŋe gbɔmɛi fɛɛ, ejaakɛ amɛ fɛɛ amɛfee esha lɛ.” (Romabii 5:12) Shi Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ yeɔ ebuaa wɔ koni wɔnyɛ wɔŋmɛ wɔtsui shi yɛ piŋmɔ shishi, ejaakɛ ekɛɔ wɔ nɔ hewɔ ni Yehowa eŋmɛ enɛ gbɛ lɛ, ni emaa nɔ mi kɛhaa wɔ akɛ etsɛŋ ni ebaaba naagbee. Nyɔŋmɔ ŋmɛ onufu ni ji ‘malemɔtsɛ,’ Satan Abonsam, gbɛ koni epiŋ jalɔ Hiob koni ekɛka emuuyeli mli ni ehiɛ lɛ ekwɛ. Abonsam jwɛŋmɔ ji, pɛsɛmkunya hewɔ Hiob sɔmɔɔ Nyɔŋmɔ shi jeee suɔmɔ hewɔ. (Hiob 1:​8-12) Shi Hiob hi shi akɛ anɔkwafo kɛha Nyɔŋmɔ, ekɛtsɔɔ akɛ adesai ni yeee emuu baanyɛ asɔmɔ Lɛ yɛ suɔmɔ mli ni amɛkɛ anɔkwayeli baamɔ Je Muu Fɛɛ Maŋtsɛ ni eji lɛ mli yɛ amɛhemɔkɛyeli he kaai ni wa fe fɛɛ lɛ shishi. Hiob tsuishiŋmɛɛ akɛ emuuyeli mlihiɛlɔ lɛ ye ebua yɛ Yehowa gbɛi lɛ hetsemɔ mli, ni eha ayoo Abonsam akɛ amalelɔ, ni enɛ kɛ nyɔmɔwoo babaoo baha blematsɛ ni to okadi kpakpa nɛɛ. (Hiob 42:​12-17; Yakobo 5:11) Wɔbaanyɛ wɔmu sane naa kɛjɛ Hiob niiashikpamɔ lɛ mli akɛ, kɛ atsu Nyɔŋmɔ yiŋtoo he nii agbe naa lɛ, adesai apiŋmɔ baaba naagbee. Shi te wɔɔfee tɛŋŋ wɔna nɔmimaa yɛ enɛ he?

Bɔ ni Piŋmɔ Baaba Naagbee Aha

Yɛ anɔkwale mli lɛ Yehowa kɛ gbɛ ni mɔɔ shi jogbaŋŋ ni abaatsɔ nɔ akɛ adesai anyɔŋyeli kɛha piŋmɔi aba naagbee eha. Efee enɛ kɛtsɔ e-Bi Yesu Kristo kpɔmɔ afɔleshaa lɛ nɔ. Yesu ji “Nyɔŋmɔ toobi lɛ ni woɔ je lɛ he esha kɛyaa lɛ.” (Yohane 1:29) “Ebaaa je lɛ mli, koni abasɔmɔ lɛ, shi moŋ eba sɔɔmɔ moŋ, koni eŋɔ esusuma [adesa wala ni yeɔ emuu] lɛ eha akɛ kpɔmɔ nɔ kɛha mɛi fɛɛ.” (Mateo 20:28) Adam tsɔ toigbele nɔ elaaje adesa wala ni eye emuu lɛ, kɛ emli hegbɛi kɛ gbɛkpamɔi lɛ fɛɛ. Ni no nɔŋŋ pɛpɛɛpɛ ji nɔ ni Yesu afɔleshaa lɛ kpoɔ ekoŋŋ lɛ. (1 Timoteo 2:​5, 6; Hebribii 7:26) Yɛ anɔkwale mli lɛ, “nɛkɛ Nyɔŋmɔ sumɔ [adesai] aje lɛ, akɛ eŋɔ ebi koome lɛ eha, koni mɔ fɛɛ mɔ ni heɔ enɔ yeɔ lɛ hiɛ akakpata, shi moŋ ena naanɔ wala.”​—Yohane 3:⁠16.

Nyɔŋmɔ ejɛ gbɛ ewo shi hu akɛ nyɔŋyeli kɛha piŋmɔ baaba naagbee. Yɛ be mli ni egbaa be ni piŋmɔ ni esha kɛba lɛ baafee nɔ ni bɛ dɔŋŋ lɛ, akɛ mumɔ tsirɛ bɔfo Yohane koni eŋma akɛ:

“Ni mina ŋwɛi hee kɛ shikpɔŋ hee; ejaakɛ tsutsu ŋwɛi lɛ kɛ tsutsu shikpɔŋ lɛ eho etee, ni ŋshɔ bɛ dɔŋŋ. . . . Ni minu gbee kpeteŋkpele ko jɛ maŋtsɛsɛi lɛ mli kɛɛ: Naa Nyɔŋmɔ buu lɛ yɛ gbɔmɛi ateŋ, ni eeeshi ebuu lɛ yɛ amɛteŋ, ni amɛaatsɔmɔ emaŋ, ni Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ kɛ amɛ aaahi shi, ni eeetsɔ amɛ-Nyɔŋmɔ. Ni Nyɔŋmɔ aaatsumɔ amɛhiɛaŋ yaafonui fɛɛ, ni gbele bɛ dɔŋŋ, ni ŋkɔmɔyeli ko kɛ bolɔmɔ ko kɛ nɔnaa ko hu bɛ dɔŋŋ; ejaakɛ tsutsu nii lɛ eho etee. Ni mɔ ni ta maŋtsɛsɛi lɛ nɔ lɛ [Yehowa Nyɔŋmɔ] kɛɛ: Naa, miifee nii fɛɛ ehee. Ni ekɛɛ mi akɛ: Ŋmaa, ejaakɛ nɛkɛ wiemɔi nɛɛ anɔkwa wiemɔi ni ma shi shiŋŋ ni.”​—Kpojiemɔ 21:​1-5.

Etsɛŋ ni adesai toibolɔi anine baashɛ Yesu kpɔmɔ afɔleshaa lɛ mli sɛɛnamɔi lɛ anɔ. Enɛ baaba yɛ Maŋtsɛyeli ni mɛi ni ja lɛ esɔle yɛ he jeeŋmɔ, akɛ: “Wɔtsɛ ni yɔɔ ŋwɛi, ha ogbɛi lɛ he atse, ha omaŋtsɛyeli lɛ aba. Ha afee osuɔmɔnaa nii yɛ shikpɔŋ nɔ taakɛ afeɔ yɛ ŋwɛi hu lɛ” nɔyeli shishi. (Mateo 6:​9, 10, New World Translation) Yesu Kristo baaye nɔ yɛ Ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ mli aahu kɛyashi be mli ni eeeba ehenyɛlɔi fɛɛ shi ewo enajiashi, ni nyɔŋyeli kɛha piŋmɔ kɛ naagbee henyɛlɔ ni ji gbele hu fata he.​—1 Korintobii 15:​25, 26.

Hɛɛ, yɛ adesai toibolɔi agbɛfaŋ lɛ, etsɛŋ ni ‘Nyɔŋmɔ baatsumɔ amɛhiɛaŋ yaafonui fɛɛ, ni gbele bɛ dɔŋŋ, ni ŋkɔmɔyeli ko kɛ bolɔmɔ ko kɛ nɔnaa ko hu bɛ dɔŋŋ.’ (Kpojiemɔ 21:⁠4) Kɛkɛ lɛ gbalɛ wiemɔi ni baa mli yɛ mumɔŋ bianɛ lɛ hu baaba mli diɛŋtsɛ: “Jiemɔ Yehowa yi, misusuma, . . . Lɛ ekɛ onishaianii fɛɛ faa, lɛ etsaa ohelai fiaa kwa.” “Ni maŋbii lɛ ateŋ mɔ ko ekɛŋ akɛ: Migbɔjɔ.”​—Lala 103:​1-3; Yesaia 33:⁠24.

Mɛɛ Be Piŋmɔ Naagbee Baaba?

Nyɔŋyeli kɛha piŋmɔ naagbee ebɛŋkɛ. Hɛɛ ebaaba mli yɛ wɔgbii nɛɛ amli, ni nɛkɛ yinɔ nɛɛ diɛŋtsɛ baana. Biblia gbalɛ mlibaa tsɔɔ akɛ yiwalɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee wɔyɔɔ lɛ. Tawuu, hɔmɔ kɛ shikpɔŋhosomɔi ni anuko eko da kɛ agbɛnɛ jeŋ muu fɛɛ ni Yehowa Odasefoi shiɛɔ sanekpakpa lɛ yɛ lɛ fɛɛ ji ‘ba ni Yesu eba’ yɛ ŋwɛi Maŋtsɛyeli anunyam mli ni anaaa lɛ lɛ he “okadi.”​—Mateo 24:​3-14, 21, 34.

Etsɛŋ, “tsutsu ŋwɛi kɛ tsutsu shikpɔŋ” ni ji Satan Abonsam nibii agbɛjianɔtoo lɛ kɛ enɔyeli gbɛjianɔtoo lɛ baaho aya. “Ŋshɔ” ni efee hamahama ni ji adesai yiwalɔi lɛ baafee nɔ ni bɛ dɔŋŋ. No hewɔ lɛ wɔdamɔ “ŋwɛi hee” ni ji ŋwɛi nɔyeli ni ajɔɔ ni baaye “shikpɔŋ hee” ni ji adesai aweku ni ji jalɔi lɛ anɔ lɛ agboi anaa diɛŋtsɛ. Ni enɛɛmɛi “jalɛ hiɔ mli” lɛ.​—Kpojiemɔ 21:1; 2 Petro 3:⁠13.

Akɛni jɔɔmɔi ni tamɔ nɛkɛ baaba yɛ nɔyeli hee​—ni ji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli​—lɛ shishi ni ebɛŋkɛ hu hewɔ lɛ, na tsui. Yaa nɔ otao jeŋ hee ni piŋmɔ kɛ gbele bɛ mli lɛ he nilee. Yɛ anɔkwale mli lɛ, esa akɛ okpa nakai jɔɔmɔ gbi ni ebɛŋkɛ ni mɛi fɛɛ ni sumɔɔ Yehowa Nyɔŋmɔ ni amɛboɔ lɛ toi lɛ baahi jeŋ ko ni piŋmɔ ko bɛ mli lɛ gbɛ bianɛ.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje