Kasemɔ Nyɔŋmɔ Mɔbɔnalɛ Lɛ Ŋmɛnɛ
Nyɛhaa wɔgbeea Yehowa dɛŋ, ejaakɛ emɔbɔnalɛi fa.”—2 SAMUEL 24:14.
1. Te David nu Nyɔŋmɔ mɔbɔnalɛ lɛ he eha tɛŋŋ, ni mɛni hewɔ?
MAŊTSƐ DAVID le kɛjɛ niiashikpamɔ mli akɛ Yehowa naa mɔbɔ babaoo fe gbɔmɛi. Akɛni eyɔɔ hekɛnɔfɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ gbɛi loo nanegbɛi ji nɔ ni hi fe fɛɛ hewɔ lɛ, David yasumɔ akɛ eeekase E-gbɛi lɛ ni enyiɛ yɛ E-nɔkwale lɛ mli. (1 Kronika 21:13; Lala 25:4, 5) Ani onuɔ he tamɔ bɔ ni David nu he lɛ?
2. Mɛɛ ŋaawoo Yesu kɛha yɛ Mateo 18:15-17 yɛ esha ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli lɛ he nitsumɔ he?
2 Biblia lɛ haa wɔleɔ Nyɔŋmɔ susumɔ lɛ mli, yɛ saji ni kɔɔ nɔ ni esa akɛ wɔfee kɛ mɔ ko fee wɔ esha lɛ po mli. Yesu kɛɛ ebɔfoi lɛ, ni yɛ sɛɛ mli lɛ amɛbaatsɔmɔ nɔkwɛlɔi Kristofoi lɛ akɛ: “Kɛji onyɛmi ko tɔ onɔ lɛ, yaa ni oyatsɔɔ lɛ etɔmɔ lɛ, okɛ lɛ yii enyɔ kɛkɛ. Kɛji ebo bo toi lɛ, nyɛmi efee nyɛmi.” Eshafeemɔ ni awieɔ he yɛ biɛ lɛ jeee mɔ ni abuuu loo nɔ ko ni abaanyɛ aku hiɛ ashwie nɔ kɛkɛ, shi moŋ eshafeemɔ ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli, tamɔ shishiumɔ loo mɔheguɔgbee. Yesu kɛɛ akɛ kɛji akɛ nifeemɔ nɛɛ haaa ana sane lɛ naa ni odasefoi yɛ he lɛ, esa akɛ mɔ ni afee lɛ esha lɛ kɛ amɛ aya koni amɛyaye he odase akɛ tɔmɔ ko yɛ. Ani enɛ ji naagbee nifeemɔ? Dabi. “Ni kɛji amɛ hu [mɔ ni etɔ̃ lɛ] booo amɛ toi lɛ, yaakɛɛ asafo lɛ. Ni kɛji asafo lɛ hu nɔ etoi gbo yɛ lɛ, buu lɛ tamɔ wɔŋjalɔ kɛ toohelɔ.”—Mateo 18:15-17.
3. Mɛni Yesu tsɔɔ beni ekɛɛ akɛ esa akɛ abu nuu ni tsakeee etsui lɛ akɛ “wɔŋjalɔ kɛ toohelɔ” lɛ?
3 Akɛni amɛji Yudafoi hewɔ lɛ, bɔfoi lɛ baanu nɔ ni eshafeelɔ ni aaabu lɛ akɛ “wɔŋjalɔ kɛ toohelɔ” lɛ ji lɛ shishi. Yudafoi kɛ wɔŋjalɔi loo jeŋmajiaŋbii ebɔɔɔ, ni amɛhiɔ Yudafoi ni tsuɔ nii akɛ Roma toohelɔi lɛ waa.a (Yohane 4:9; Bɔfoi lɛ Asaji 10:28) No hewɔ lɛ, Yesu miiwo kaselɔi lɛ ŋaa akɛ, kɛji akɛ asafo lɛ kpoo eshafeelɔ ko lɛ, amɛkɛlɛ akabɔ dɔŋŋ. Shi, te aaafee tɛŋŋ ni enɛ kɛ Yesu ni kɛ toohelɔi hi shi bei komɛi lɛ aaakpa gbee hu?
4. Yɛ ewiemɔi ni yɔɔ Mateo 18:17 lɛ hewɔ lɛ, mɛni hewɔ Yesu nyɛ ekɛ toohelɔi kɛ wɔŋjalɔi komɛi bɔ lɛ?
4 Luka 15:1 kɛɔ akɛ: “Toohelɔi kɛ eshafeelɔi lɛ fɛɛ tsi bɛŋkɛ lɛ ni amɛbabo lɛ toi.” Jeee toohelɔ loo eshafeelɔ fɛɛ eshafeelɔ yɔɔ jɛmɛ, shi moŋ “fɛɛ” kɛ shishinumɔ akɛ amɛyi fa babaoo. (Okɛto Luka 4:40 he.) Amɛteŋ namɛi? Mɛi ni yɔɔ he miishɛɛ akɛ akɛ amɛhe eshai aaake amɛ lɛ. Yohane Baptisilɔ lɛ tsuitsakemɔ sane lɛ gbala amɛteŋ mɛi komɛi kɛtsɔ hiɛ. (Luka 3:12; 7:29) No hewɔ lɛ, beni mɛi komɛi ba Yesu ŋɔɔ lɛ, shiɛmɔ ni eshiɛ etsɔɔ amɛ lɛ ekuuu ŋaawoo ni ekɛha yɛ Mateo 18:17 lɛ mli. Kadimɔ akɛ “toohelɔi kɛ eshafeelɔi pii hu [bo Yesu toi] ni amɛnyiɛ esɛɛ.” (Marko 2:15) Mɛnɛɛmɛi jeee mɛi ni sumɔɔ ni amɛya nɔ amɛnyiɛ yɛ gbɛ fɔŋ nɔ, ni amɛsumɔɔɔ yelikɛbuamɔ ko. Shi moŋ amɛnu Yesu sane lɛ ni esa amɛtsuii ahe. Kɛji akɛ amɛmiiya nɔ amɛmiifee esha po lɛ, kɛlɛ, eka shi faŋŋ akɛ amɛmiibɔ mɔdɛŋ ni amɛfee tsakemɔi, ni “tookwɛlɔ kpakpa” lɛ ni shiɛ etsɔɔ amɛ lɛ kɛ nakai feemɔ miikase e-Tsɛ mɔbɔnalɔ lɛ.—Yohane 10:14.
Eshaifaa, Kristofoi Agbɛnaa Nii
5. Mɛni ji nɔ titri ni Nyɔŋmɔ damɔɔ nɔ ekɛ eshai keɔ.
5 Wɔyɛ wɔ-Tsɛ lɛ nɔmimaa wiemɔi nɛɛ ni tsɔɔ bɔ ni esumɔɔ ni ekɛ eshai ake lɛ: “Kɛji wɔjaje wɔhe eshai lɛ, anɔkwafo kɛ jalɔ ji lɛ, koni ekɛ wɔhe eshai lɛ ake wɔ, ni etsumɔ wɔhe kɛjɛ nii ni ejaaa gbɛ fiaa mli.” “Miiŋma nyɛ nii nɛɛ koni nyɛkafee esha. Ni kɛ mɔ ko fee esha jiŋŋ, wɔyɛ mlidamɔlɔ yɛ Tsɛ lɛ ŋɔɔ, Yesu Kristo, jalɔ lɛ.” (1 Yohane 1:9; 2:1) Ani abaanyɛ akɛ mɔ ni ashwie lɛ lɛ he eshai ake lɛ?
6. Mɛɛ gbɛ nɔ aaatsɔ ni akɛ mɔ ni ashwie lɛ lɛ he eshai ake lɛ ni ahe lɛ ekoŋŋ kɛba asafo lɛ mli?
6 Hɛɛ. Yɛ be mli ni ashwieɔ mɔ ko yɛ esha ni efee ni etsakeee etsui yɛ he lɛ hewɔ lɛ, onukpai ni damɔɔ asafo lɛ najiaŋ lɛ tsɔɔ mli amɛhaa mɔ lɛ akɛ ebaanyɛ etsake etsui koni enine ashɛ Nyɔŋmɔ dɛŋ eshaifaa nɔ. Ebaanyɛ eba kpeei yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ, yɛ he ni ebaanyɛ enu Biblia mli wiemɔi ni baanyɛ aye abua lɛ ni etsake etsui lɛ. (Okɛto 1 Korintobii 14:23-25 he.) Yɛ be ni sa mli lɛ ebaanyɛ ebi ni ahe lɛ kɛba asafo ni he tse lɛ mli ekoŋŋ. Agbɛnɛ kɛji akɛ onukpai lɛ kɛ lɛ kpe ekoŋŋ lɛ, amɛbaabɔ mɔdɛŋ ni amɛle kɛji akɛ etsake etsui ni etsake kɛjɛ etsutsu gbɛ fɔŋ lɛ nɔ. (Mateo 18:18) Kɛji nakai sane lɛ ji lɛ, abaanyɛ ahe lɛ kɛba asafo lɛ mli ekoŋŋ, yɛ 2 Korintobii 2:5-8 kɛ gbeekpamɔ naa. Ni kɛji akɛ afii babaoo nɛ ni ashwie lɛ lɛ, no lɛ ehe baahia ni ebɔ mɔdɛŋ waa ni eshwere kɛya hiɛ yɛ nilee mli. Ekolɛ yelikɛbuamɔ babaoo hu he baahia lɛ yɛ no sɛɛ koni etswa e-Biblia mli nilee kɛ hiɛsɔɔ ema shi koni ebatsɔ Kristofonyo ni he wa yɛ mumɔŋ.
Yehowa Ŋɔɔ ni Akuɔ Sɛɛ Kɛyaa
7, 8. Mɛɛ nɔkwɛmɔ nɔ Nyɔŋmɔ fee yɛ ewebii ni tee nomŋɔɔ mli lɛ ahe?
7 Shi ani onukpai lɛ diɛŋtsɛ baanyɛ aŋɔ hegbɛ lɛ ni amɛya mɔ ni ashwie lɛlɛ ŋɔɔ? Hɛɛ. Biblia lɛ tsɔɔ akɛ jeee toigbalamɔ ni atsuuu he nii lɛ kɛkɛ tsɔɔ mɔbɔnalɛ, shi moŋ yɛ be babaoo mli lɛ kɛtsɔ nitsumɔi kpakpai anɔ. Wɔyɛ Yehowa nɔkwɛmɔ nɔ lɛ. Dani eeeha ewebii ni yeee anɔkwale lɛ aaaya nomŋɔɔ mli lɛ, ekɛ amɛsɛɛkuu gbɛkpamɔ he gbalɛ ha: “Kaimɔ enɛɛmɛi, Yakob, kɛ Israel hu, ejaakɛ mitsulɔ jio. . . . Magbe onɔfɔŋ-feemɔ lɛ tamɔ atatu ko, kɛ ohe eshai lɛ hu tamɔ afua ko. Kpalemɔ kɛba miŋɔɔ, shi makpɔ̃o.”—Yesaia 44:21, 22, New World Translation.
8 Agbɛnɛ, beni amɛyɔɔ nomŋɔɔ mli lɛ, Yehowa to gbɛjianɔ ekoŋŋ, efee nii yɛ gbɛ kpakpa nɔ. Etsu gbalɔi, enajiaŋdamɔlɔi, koni amɛfɔ Israel nine, ‘ni amɛtao lɛ koni amɛna lɛ.’ (Yeremia 29:1, 10-14) Ekɛ ehe to tookwɛlɔ he yɛ Ezekiel 34:16, kɛ Israel maŋ lɛ mlibii lɛ hu akɛ tooi ni amɛlaaje: “Nɔ ni elaaje lɛ, matao; ni nɔ ni edu gbɛ lɛ, mayakpala lɛ.” Ni Yehowa kɛ ehe to Israelbii lɛ akwɛlɔ ni eji lɛ hu he yɛ Yeremia 31:10. Efeee ehe mfoniri akɛ tookwɛlɔ ni damɔ tooi atsu lɛ naa ni eemɛ ni nɔ ni elaaje lɛ aba, dabi; shi moŋ, ekɛ ehe tsɔɔ akɛ tookwɛlɔ ni miitao nɔ ni elaaje yɛ mli lɛ. Kadimɔ akɛ yɛ be mli ni gbɔmɛi lɛ ateŋ mɛi ni fa ji mɛi ni tsakeee amɛtsui ni no ha amɛtee nomŋɔɔ mli lɛ, kɛlɛ Nyɔŋmɔ to gbɛjianɔ koni ekɛtao amɛsɛɛkuu. Ni akɛ nɔ ni kɛ Maleaki 3:6 kpaa gbee lɛ, Nyɔŋmɔ tsakeŋ gbɛ ni etsɔɔ nɔ ekɛ Kristofoi asafo lɛ yeɔ haa lɛ.
9. Anyiɛ Nyɔŋmɔ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ sɛɛ yɛ Kristofoi asafo mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
9 Ani enɛ etsɔɔɔ akɛ ayɛ nɔ ko ni abaanyɛ adamɔ nɔ ni ato gbɛjianɔ aha mɛi komɛi ni ashwie amɛ lɛ ni ekolɛ amɛtsake amɛtsui agbɛnɛ lɛ? Kaimɔ akɛ bɔfo Paulo fa ni ashwie mɔ fɔŋ lɛ kɛjɛ Korinto asafo lɛ mli. Yɛ sɛɛ mli lɛ ewo asafo lɛ ŋaa koni amɛma amɛsuɔmɔ nɔ mi amɛha nakai nuu lɛ yɛ etsuitakemɔ lɛ hewɔ, ni nɔ ni jɛ mli ba ji asafo lɛ mli ni ahe lɛ kɛba ekoŋŋ.—1 Korintobii 5:9-13; 2 Korintobii 2:5-11.
10. (a) Mɛɛ jwɛŋmɔi esa akɛ ekanya mɔdɛŋ ni abɔɔ koni akɛ mɛi komɛi ni ashwie amɛ lɛ akpe lɛ? (b) Mɛni hewɔ jeee wekumɛi ni ji Kristofoi sa kɛha nɛkɛ shishijee kpee nɛɛ?
10 Ensaiklopedia ni atsɔ hiɛ atsɛ wiemɔ kɛjɛ mli lɛ kɛɛ: ‘Yiŋtoo titri ni haa ashwieɔ mɔ lɛ ji ni abaa kuu lɛ mlai ayi: “Masha bibioo shaa masui lɛ fɛɛ” (1 Kor. 5:6). Yiŋtoo nɛɛ yɛ faŋŋ yɛ Biblia mli woji kɛ woji krokomɛi ni kɛ hewalɛ wieɔ lɛ amli, shi mɔ aŋkro lɛ he susumɔ, yɛ beni ashwie lɛ lɛ sɛɛ po lɛ ji nɔ ni Paulo damɔɔ nɔ ekpaa fai yɛ 2 Kor. 2:7-10 lɛ.’ (Nɔ ni atsɔmɔ lɛ ji wɔnɔ.) No hewɔ lɛ, esa akɛ tooi lɛ akwɛlɔi lɛ ajie mɔ hesusumɔ ni tamɔ nɛkɛ kpo ŋmɛnɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 20:28; 1 Petro 5:2) Tsutsu nanemɛi kɛ wekumɛi baana hiɛnɔkamɔ akɛ mɔ ni ashwie lɛ lɛ baaku esɛɛ eba; ni kɛlɛ yɛ bulɛ ni amɛyɔɔ kɛha famɔ ni yɔɔ 1 Korintobii 5:11 lɛ hewɔ lɛ, amɛkɛ mɔ ni ashwie lɛ lɛ ebɔɔɔ.b Amɛshiɔ amɛhaa tookwɛlɔi ni ahala amɛ lɛ ni amɛkwɛ akɛ gbɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ yɛ he miishɛɛ akɛ eeeku esɛɛ eba lo.
11, 12. Mɛi ni ashwie amɛ kɛjɛ asafo lɛ mli lɛ ateŋ namɛi onukpai lɛ po sumɔŋ ni amɛya amɛŋɔɔ lɛ, shi amɛteŋ namɛi nɛkɛ amɛbaanyɛ ni amɛyasara amɛ?
11 Ebafeŋ nɔ ni sa kɛha onukpai lɛ akɛ amɛaaŋɔ hegbɛ lɛ ni amɛbɛŋkɛ mɛi ni ashwie amɛ lɛ ateŋ mɛi komɛi, tamɔ hemɔkɛyeli kwalɔi nɛkɛ, mɛi ni ‘wieɔ nii ni ejaaa koni amɛkɛkpala kaselɔi lɛ kɛnyiɛ amɛsɛɛ lɛ.’ Mɛnɛɛmɛi ji ‘amale tsɔɔlɔi, ni bɔɔ mɔdɛŋ ni amɛkɛ hiɛkpatamɔ kui abahɔ mli koni amɛkɛ kutumpɔo wiemɔi aye asafo lɛ he jara.’ (Bɔfoi lɛ Asaji 20:30; 2 Petro 2:1, 3) Biblia lɛ hu kɛ nɔ ko haaa ni aaadamɔ nɔ atao mɛi ni ashwie amɛ ni amɛtsɔmɔ mɛi ajɛlɔi loo ni amɛkɛ amɛhe woɔ nɔfɔŋ-feemɔ mli lɛ.—2 Tesalonikabii 2:3; 1 Timoteo 4:1; 2 Yohane 9-11; Yuda 4, 11.
12 Shi, mɛi ni ashwie amɛ lɛ ateŋ mɛi pii tamɔɔɔ nakai. Ekolɛ mɔ lɛ ekpa efɔŋ ni hiɛdɔɔ yɔɔ he ni efee ni adamɔ nɔ ashwie lɛ lɛ. Ekolɛ mɔ kroko hu shɛre tawa loo zigaret, aloo eji mɔ ni nuɔ daa waa yɛ tsutsu, shi amrɔ nɛɛ enyiɛɛɛ mɛi ahiɛ kɛyaaa nɔfɔŋ-feemɔ nɛɛ he. Kaimɔ akɛ dani Israel ni yɔɔ nomŋɔɔ mli lɛ aaatsɔ amɛhe kɛaaba Nyɔŋmɔ he po lɛ, etsu enajiaŋdamɔlɔi kɛtee amɛŋɔɔ koni amɛwo amɛ hewalɛ ni amɛkpale kɛba. Kɛji akɛ Paulo loo Korinto asafo lɛ mli onukpai lɛ to gbɛjianɔ koni amɛna nuu ni ashwie lɛ lɛ, no lɛ Biblia lɛ ewieee he. Beni nakai nuu lɛ tsake etsui ni ekpa enyenyeŋtswibɔɔ lɛ, Paulo fa ni asafo lɛ ahe lɛ ekoŋŋ.
13, 14. (a) Mɛni tsɔɔ akɛ mɛi ni ashwie amɛ lɛ ateŋ mɛi komɛi baanyɛ ahere mɔbɔnalɛ mli ni ajɛɔ atsuɔ amɛhe nii lɛ nɔ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ onukpai akuu lɛ aaatsɔ ni amɛto gbɛjianɔ ni amɛkɛ mɔ ni tamɔ nɛkɛ akpe?
13 Shihilɛ komɛi eba nyɛsɛɛ nɛɛ ni tsɔɔ bɔ ni onukpa ko kɛ mɔ ko ni ashwie lɛ lɛ kpe.c Yɛ he ni sa lɛ, tookwɛlɔ lɛ tsɔɔ lɛ gbɛ ni esa akɛ etsɔ nɔ ni ahe lɛ kɛba asafo lɛ mli ekoŋŋ lɛ kuku. Gbɔmɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ ateŋ mɛi komɛi tsake amɛtsui ni ahe amɛ kɛba asafo lɛ mli ekoŋŋ. Nɔ ni jɛ mli ba ni yɔɔ miishɛɛ nɛɛ tsɔɔ akɛ mɛi komɛi yɛ ni ashwie amɛ loo amɛkɛ asafo lɛ ebɔɔɔ dɔŋŋ ni baahere mɔbɔnalɛ gbɛ ni tookwɛlɔi lɛ aaatsɔ nɔ aba amɛŋɔɔ lɛ nɔ. Shi mɛɛ gbɛ nɔ onukpai lɛ aaatsɔ atsu sane nɛɛ he nii yɛ? Kɛ hoo lɛ, esa akɛ onukpai akuu lɛ asusu mɛi ni tamɔ nakai ni yɔɔ amɛshikpɔŋkuku lɛ mli lɛ ahe shikome daa afi.# Onukpai lɛ baagbala amɛjwɛŋmɔ kɛya mɛi ni ashwie amɛ fe afi lɛ anɔ. Kɛ shihilɛ lɛ ŋmɛɔ gbɛ, ni esa lɛ, akɛ nitsumɔ baawo onukpai enyɔ (ekolɛ mɛi ni le shihilɛ lɛ) adɛŋ koni amɛyasara gbɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ. Shi asaraŋ mɔ ni wieɔ eshiɔ, ni ehe yɔɔ oshara, aloo mɛi ni amɛha ale akɛ amɛsumɔɔɔ yelikɛbuamɔ ko lɛ.—Romabii 16:17, 18; 1 Timoteo 1:20; 2 Timoteo 2:16-18.
14 Tookwɛlɔi enyɔ lɛ baanyɛ atswa mɔ lɛ telefon ni amɛha mɔ lɛ ale akɛ amɛbaasumɔ ni amɛbasara lɛ, aloo amɛbaanyɛ amɛya jɛmɛ yɛ be ni sa mli. Esaaa akɛ amɛfeɔ keketee loo mɛi ni bɛ bulɛ kɛha mɔ lɛ, shi moŋ esa akɛ amɛjie bɔ ni amɛkɛ mɔbɔnalɛ susuɔ ehe lɛ kpo yɛ miishɛɛ mli. Ni amɛaati sane ni ba tsutsu lɛ mli moŋ lɛ, amɛbaanyɛ amɛsusu Biblia mli ŋmalɛi tamɔ Yesaia 1:18 kɛ 55:6, 7 kɛ Yakobo 5:20 moŋ he. Kɛji akɛ gbɔmɔ lɛ yɛ he miishɛɛ akɛ eeeku esɛɛ kɛba Nyɔŋmɔ asafoku lɛ ateŋ lɛ, amɛbaanyɛ ni amɛkɛ mlihilɛ atsɔɔ lɛ gbɛ ni esa akɛ etsɔ nɔ, tamɔ Biblia lɛ kɛ Buu Mɔɔ Asafo lɛ woji lɛ akanemɔ kɛ asafoŋ kpeei ni eeeya yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ.
15. Mɛni esa akɛ onukpai ni yasaraa mɔ ni ashwie lɛ lɛ aha ehi amɛjwɛŋmɔ mli?
15 Nilee kɛ sanesɛɛkɔmɔ he baahia onukpai nɛɛ koni amɛle kɛji akɛ nɔ ko yɛ ni tsɔɔ tsuitsakemɔ ni kɛ ebaahi ni amɛku amɛsɛɛ amɛya mɔ lɛ ŋɔɔ ekoŋŋ. Shi esa akɛ amɛha ahi amɛjwɛŋmɔ mli akɛ anyɛŋ ‘atsake’ mɛi ni ashwie amɛ nɛɛ ateŋ mɛi komɛi ‘kɛba tsuitsakemɔ mli.’ (Hebribii 6:4-6; 2 Petro 2:20-22) Yɛ saramɔ lɛ sɛɛ lɛ, mɛi enyɔ lɛ kɛ amɛnaabu baabɔ Asafoŋ Sɔɔmɔ Ajinafoi lɛ amaniɛ kuku. Kɛkɛ lɛ amɛ hu amɛbaabɔ onukpai akuu lɛ amaniɛ yɛ amɛ kpee ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli. Onukpai lɛ amɔbɔnalɛ nifeemɔ lɛ ejie bɔ ni Nyɔŋmɔ kwɛɔ sane lɛ ehaa lɛ kpo: “Nyɛkpalea kɛbaa miŋɔɔ! Ni makpale kɛba nyɛŋɔɔ, Yehowa Zebaot kɛɛ.”—Maleaki 3:7.
Yelikɛbuamɔ Kroko ni Mɔbɔnalɛ Yɔɔ Mli
16, 17. Te esa akɛ wɔbu mɔ ni ashwie lɛ lɛ wekumɛi ni ji Kristofoi lɛ wɔha tɛŋŋ?
16 Ni wɔteŋ mɛi ni wɔjeee nɔkwɛlɔi ni tsuŋ hegbɛi ni tamɔ nɛkɛ he nii yɛ mɛi ni ashwie amɛ lɛ ahe lɛ hu? Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee ni kɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ kpaa gbee ni wɔkɛkase Yehowa?
17 Bei abɔ ni mɔ ko ji mɔ ni ashwie lɛ loo ekɛɛ ekɛ asafo lɛ ebɔɔɔ dɔŋŋ lɛ, belɛ ehe miihia ni wɔnyiɛ famɔ nɛɛ sɛɛ: “Kɛji mɔ ko ni atsɛɔ lɛ nyɛmi lɛ ji ajwamaŋbɔlɔ loo hiɛjoolɔ loo wɔŋjalɔ loo mɔjɛlɔ loo daatɔlɔ loo amimyelɔ lɛ, lɛ lɛ nyɛkɛ lɛ akayea nii tete.” (1 Korintobii 5:11) Shi esaaa akɛ nɛkɛ Biblia mli famɔ nɛɛ saa bɔ ni wɔsusuɔ Kristofoi aweku lɛ mlibii ni kɛ mɔ ni ashwie lɛ nɛɛ hiɔ shi lɛ he. Blema Yudafoi lɛ fee keketee yɛ toohelɔi ahe aahu akɛ amɛkpã amɛnyɛ̃ɛ loo hetsɛ̃ lɛ mli kɛtee toohelɔ lɛ weku lɛ po nɔ. Yesu ekpɛlɛɛɛ enɛ nɔ. Ekɛɛ esa akɛ abu eshafeelɔ ni ekpɛlɛɛɛ yelikɛbuamɔ lɛ “tamɔ wɔŋjalɔ kɛ toohelɔ”; ekɛɛɛ akɛ esa akɛ abu Kristofoi aweku lɛ mlibii lɛ nakai.—Mateo 18:17.
18, 19. Mɛni ji gbɛi komɛi anɔ ni wɔɔtsɔ wɔjie wɔ Kristofoi asu lɛ kpo wɔtsɔɔ mɔ ni ashwie lɛ lɛ wekumɛi anɔkwafoi lɛ?
18 Esa akɛ wɔye wɔbua weku mlibii ni ji anɔkwa Kristofoi lɛ titri. Ekolɛ amɛkɛ piŋmɔ kɛ gbɛtsii nii miikpe yɛ mɔ ni ashwie lɛ ni amɛkɛlɛ yɔɔ shia ni ekolɛ eeje amɛnijiaŋ wui yɛ amɛmumɔŋ nibii asɛɛdii mli lɛ hewɔ. Ekolɛ mɔ lɛ basumɔŋ ni Kristofoi aba eshia lɛ; aloo kɛji akɛ amɛba ni amɛbana weku lɛ mlibii ni ji anɔkwafoi lɛ, enaŋ bulɛ kɛhaŋ gbɔi ni amɛba jɛmɛ lɛ ni no aaaha etsi ehe kɛya sɛɛ. Ekolɛ ebaanyɛ etsi mɔdɛŋ ni weku lɛ bɔɔ koni amɛya asafoŋ kpeei kɛ kpeei wuji fɛɛ shishi lɛ naa. (Okɛto Mateo 23:13 he.) Yɛ anɔkwale mli lɛ, esa akɛ wɔna Kristofoi ni nibii eŋmɛɛ amɛ nɛkɛ lɛ mɔbɔ.—2 Korintobii 1:3, 4.
19 Gbɛ kome ni wɔɔtsɔ nɔ wɔjie mɔbɔnalɛ kpo ji kɛtsɔ ‘miishɛjemɔ wiemɔ’ nɔ, ni wɔkɛ anɔkwafoi ni yɔɔ shia lɛ mli lɛ agba saji ni woɔ mɔ hewalɛ. (1 Tesalonikabii 5:14) Hegbɛi kpakpai hu baa ni wɔkɛaaye wɔbua dani kpeei aje shishi kɛ kpeei lɛ asɛɛ fɛɛ, yɛ be mli ni wɔyɔɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli, aloo yɛ be mli ni wɔkpe kutuu yɛ bei krokomɛi amli. Ehe ehiaaa ni wɔtsi shwiemɔ ta, shi moŋ wɔbaanyɛ wɔgba nibii pii ni tswaa mɔ maa shi lɛ ahe sane. (Abɛi 25:11; Kolosebii 1:2-4) Yɛ be mli ni onukpai lɛ baaya nɔ akwɛ Kristofoi ni yɔɔ weku lɛ mli lɛ anɔ lɛ, ekolɛ wɔbaana akɛ wɔ hu wɔbaanyɛ wɔyasara amɛ ni wɔkɛ mɔ ni ashwie lɛ lɛ ebɔɔɔ. Kɛji akɛ mɔ ni ashwie lɛ lɛ ji mɔ ni ba shinaa lɛ naa ebagbele wɔ loo ehere telefon lɛ nɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔbi Kristofonyo wekunyo ni wɔtaoɔ lɛ lɛ shi. Yɛ bei komɛi amli lɛ Kristofoi aweku lɛ mlibii lɛ baanyɛ akpɛlɛ nine ni wɔfɔɔ amɛ kɛbaa wɔshia kɛha naanyobɔɔ lɛ nɔ. Oti lɛ ji: Amɛ—onukpai kɛ gbekɛbii lɛ fɛɛ—ji wɔnanemɛi sɔɔlɔi, Nyɔŋmɔ asafo lɛ mlibii ni asumɔɔ, ni esaaa akɛ wɔtseɔ wɔhe kɛjɛɔ amɛhe.—Lala 10:14.
20, 21. Te esa akɛ wɔnu he wɔha ni wɔfee wɔnii hu wɔha tɛŋŋ kɛ ahe mɔ ko kɛba asafo lɛ mli ekoŋŋ lɛ?
20 He kroko ni abaanyɛ ajie mɔbɔnalɛ kpo yɛ hu baa yɛ be mli ni aku sɛɛ ahe mɔ ni ashwie lɛ lɛ ekoŋŋ lɛ. Yesu abɛbua lɛ maa miishɛɛ ni baa ŋwɛi beni ‘eshafeelɔ kome tsakeɔ etsui’ lɛ nɔ mi. (Luka 15:7, 10) Paulo ŋma wolo eyaha Korintobii lɛ yɛ nuu ni ashwie lɛ lɛ he akɛ: “Agbɛnɛ nyɛŋɔfaa lɛ, ni nyɛshɛjea emii moŋ, koni ŋkɔmɔyeli tuutu lɛ akabasu etsui. No hewɔ lɛ miikpa nyɛ fai ni nyɛha nyɛsuɔmɔ lɛ mli awa yɛ enɔ.” (2 Korintobii 2:7, 8) Nyɛhaa wɔkɛ nakai ŋaawoo lɛ atsua nii yɛ hiɛdɔɔ kɛ suɔmɔ mli yɛ gbii kɛ otsii ni ahe mɔ lɛ kɛba asafo lɛ mli ekoŋŋ lɛ asɛɛ.
21 Yesu abɛbua ni kɔɔ bi nyenyeŋtswi lɛ he lɛ kɛ oshara ko ni ehe hiaa ni wɔkwa baa. Bi nukpa lɛ nyaaa bi nyenyeŋtswi lɛ sɛɛkuu lɛ he, shi moŋ emli fu. Ekaba akɛ wɔɔfee nakai, ni wɔkana mlifu yɛ efɔŋ ko ni afee yɛ tsutsu lɛ hewɔ aloo ni wɔɔbɛ mɔ ko wɔwo wɔmli akɛni ahe lɛ ekoŋŋ lɛ. Shi moŋ, oti ni ma wɔhiɛ ji ni wɔtamɔ tsɛ lɛ, ni jie bɔ ni Yehowa nuɔ he ehaa lɛ kpo lɛ. Tsɛ lɛ na miishɛɛ akɛ ana ebinuu lɛ, ni laaje ni tamɔ mɔ ni egbo lɛ, aloo eba wala mli lɛ. (Luka 15:25-32) No hewɔ lɛ, wɔkɛ nyɛminuu ni ahe lɛ ekoŋŋ lɛ baawie yɛ heyeli mli ni wɔwo lɛ hewalɛ moŋ. Hɛɛ, esa akɛ wɔha efee faŋŋ akɛ wɔmiijie mɔbɔnalɛ kpo, taakɛ wɔ-ŋwɛi Tsɛ ni kɛ eshai keɔ ni naa mɔbɔ lɛ feɔ lɛ.—Mateo 5:7.
22. Mɛni yɔɔ Yehowa Nyɔŋmɔ ni wɔɔkase lɛ lɛ mli?
22 Sanebimɔ ko bɛ he akɛ, kɛji akɛ wɔmiisumɔ ni wɔkase Nyɔŋmɔ lɛ, belɛ esa akɛ wɔjie mɔbɔnalɛ ni kɛ efamɔi kɛ ejalɛsaneyeli kpaa gbee lɛ kpo. Lalatsɛ lɛ tsɔɔ bɔ ni eji lɛ mli nɛkɛ: “Durolɔ kɛ mɔbɔnalɔ ji Yehowa, emli fuuu mra, ni emɔbɔnalɛ fa. Yehowa hi ha mɛi fɛɛ, ni emusuŋ tsɔɔ lɛ yɛ enitsumɔi lɛ fɛɛ he.” (Lala 145:8, 9) Mɛɛ nɔkwɛmɔ nɔ ni suɔmɔ yɔɔ mli po enɛ ji kɛha Kristofoi koni amɛkase nɛkɛ!
[Shishigbɛ niŋmai]
a Yudafoi akutsei fɛɛ ni hi Palestina lɛ gbeɔ toohelɔi ahe guɔ ni amɛhiɔ amɛ titri yɛ yiŋtoi pii ahewɔ: (1) amɛbuaa shika naa amɛhaa maŋsɛɛ nɔyeli ni yeɔ Israel shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, no hewɔ amɛmiifi nɛkɛ mlifu nii nɛɛ sɛɛ yɛ gbɛ nigii nɔ; (2) ale amɛ akɛ amɛkɛ nɔ ko nɔ ko ekeee kwraa, ni amɛtsɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛmaŋbii lɛ anɔ amɛtsɔmɔ niiatsɛmɛi; ni (3) amɛnitsumɔ lɛ haa amɛkɛ Jeŋmajiaŋbii bɔɔ daa, ni ehaa amɛfeɔ mɛi ni he tseee yɛ kusum naa. Anaa bɔ ni anyaŋeɔ toohelɔi nɛɛ yɛ Kpaŋmɔ Hee [NT] lɛ kɛ rabifoi awoji lɛ fɛɛ mli . . . Taakɛ sɛɛkpee nɔ lɛ tsɔɔ lɛ, esa akɛ akpã hetsɛ̃ lɛ mli kɛya toohelɔ lɛ weku po nɔ.”—The International Bible Encyclopedia.
b Kɛji wekunyo ko ni ashwie lɛ yɛ Kristofoi ashia ko mli lɛ, nakai mɔ lɛ baafata weku lɛ mli daa gbi nifeemɔi kɛ nitsumɔi lɛ ahe. Nɔ ni baanyɛ afata enɛ he ji jɛmɛ ni eeehi yɛ be mli ni asusuɔ mumɔŋ nibii ahe akɛ weku lɛ.—Kwɛmɔ Buu-Mɔɔ, June 16, 1989, baafai 17-19.
c Kwɛmɔ 1991 Yearbook of Jehovah’s Witnesses; baafai 53-4.
Kɛji akɛ Odasefonyo ko na le yɛ shia kɛ shia shiɛmɔ mli aloo yɛ gbɛ kroko nɔ akɛ mɔ ko ni ashwie lɛ kɛjɛ asafo lɛ mli yɛ shikpɔŋkuku lɛ mli lɛ, esa akɛ eha onukpai lɛ ale enɛ.
Ani Okadi Saji Otii Nɛɛ?
◻ Te Yudafoi Iɛ buɔ toohelɔi kɛ wɔŋjalɔi amɛhaa tɛŋŋ, shi mɛni hewɔ Yesu kɛ mɛnɛɛmɛi ateŋ mɛi komɛi bɔ Iɛ?
◻ Mɛɛ Ŋmalɛ naa nɔdaamɔ nɔ yɔɔ kɛha gbɛjianɔ ni atoɔ yɛ mɔbɔnalɛ “naa ahaa mɛi ni amɛlaaje Iɛ ateŋ mɛi pii Iɛ?
◻ Te aaafee tɛŋŋ ni onukpai akui aaaŋɔ hegbɛ ni tamɔ nɛkɛ, ni amɛfeɔ nakai yɛ namɛi ahe?
◻ Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔjie mɔbɔnalɛ kpo yɛ mɛi ni ahe amɛ kɛba asafo Iɛ mli ekoŋŋ Iɛ ahe, kɛ agbɛnɛ yɛ mɛi ni ashwie amɛ Iɛ wekumɛi ahe?
[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 23]
Ehe ehiaaa ni mɔ fɛɛ mɔ ni tsutsu ko lɛ efata Nyɔŋmɔ asafo ni he tse ni yɔɔ miishɛɛ lɛ he shi agbɛnɛ ashwie lɛ aloo etsi ehe kɛjɛ asafo lɛ he lɛ ahi shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ mli. Shi moŋ, nakai mɔ lɛ baanyɛ atsake etsui ni eto gbɛjianɔ ni ekɛ asafo lɛ mli onukpai lɛ awie. Gbɛ ni akɛkuɔ sɛɛ lɛ naa ka.
[He ni Mfoniri ni yɔɔ baafa 24 lɛ Jɛ]
Garo Nalbandian