Nyɛnyiɛa Tamɔ Nanemɛi Nitsulɔi yɛ Anɔkwale lɛ Mli
Yohane Wolo ni ji Enyɔ kɛ Etɛ lɛ Mli Saji Otii
ANƆKWALE lɛ he nilee ji Yehowa jalɔi akadimɔ nii. (Yohane 8:31, 32; 17:17) Ŋwɛi anɔkwale lɛ mli nyiɛmɔ he miihia kɛha yiwalaheremɔ. Ni esa akɛ Nyɔŋmɔ tsuji afee nanemɛi nitsulɔi yɛ anɔkwale lɛ mli.
Bɔfo Yohane woji enyɔ kɛ etɛ ni jɛ mumɔŋ lɛ wieɔ ‘anɔkwale lɛ mli ni anyiɛɔ’ lɛ he. (2 Yohane 4; 3 Yohane 3, 4) Yohane Wolo ni ji Etɛ lɛ hu woɔ ekomefeemɔ akɛ “anɔkwale lɛ he nanemɛi nitsulɔi” he hewalɛ. (3 Yohane 5-8) Eka shi faŋŋ akɛ aŋmala woji enyɔ lɛ fɛɛ yɛ Efeso loo emasɛi gbɛ aaafee afi 98 Ŋ.B. Shi nɔ ni yɔɔ mli lɛ he baanyɛ aba sɛɛnamɔ aha Yehowa webii ŋmɛnɛ.
Yohane Wolo ni ji Enyɔ Iɛ Maa Anɔkwale Nɔ Mi
Yohane Wolo ni ji Enyɔ lɛ ma anɔkwale kɛ suɔmɔ nɔ mi ni ebɔ kɔkɔ eshi “antikristo” lɛ. (Kukuji 1-7) Aŋma wolo lɛ ayaha “awura ni ehala lɛ lɛ,” ekolɛ mɔ aŋkro ko. Shi kɛji akɛ aŋma ayaha asafo lɛ, belɛ “ebii” lɛ ji Kristofoi ni akɛ mumɔ efɔ amɛ ni Nyɔŋmɔ “ehala amɛ” kɛha ŋwɛi shihilɛ. (Romabii 8:16, 17; Filipibii 3:12-14) Yohane mli fili lɛ akɛ amɛteŋ mɛi komɛi”nyiɛ anɔkwale lɛ mli” ni amɛmiite shi kɛmiiwo hemɔkɛyeli kwamɔ. Ni kɛlɛ ehe miihia ni amɛkwɛ amɛhe nɔ jogbaŋŋ yɛ “antikristo” lɛ ni kpooɔ akɛ Yesu ba yɛ heloo lɛ mli lɛ he. Yehowa Odasefoi boɔ kɔkɔbɔɔi ni tamɔ nɛkɛ ni akɛshiɔ hemɔkɛyeli kwamɔ lɛ toi.
Yɛ enɛ sɛɛ lɛ Yohane kɛ ŋaawoo ha yɛ bɔ ni akɛ hemɔkɛyeli kwalɔi aaaye aha he kɛkɛ ni emu naa kɛ nibii ni eshweɔ kɛ ŋamɔi. (Kukuji 8-13) Akɛni egbo deŋme yɛ shiɛmɔ mli hewɔ lɛ, lɛ kɛ mɛi krokomɛi wo yibii ni nɔ ni jɛ mli ba ji mɛi ni atsake amɛ ni eŋma wolo nɛɛ eyaha amɛ lɛ. Kɛ ‘amɛkwɛ amɛhe nɔ jogbaŋŋ’ yɛ mumɔŋ lɛ, no dani amɛnine aaashɛ ‘nyɔmɔwoo ni yeɔ emuu lɛ nɔ,’ eka shi faŋŋ akɛ kɛ ŋwɛi “akekre” ni asaa ato aha anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu lɛ. (2 Timoteo 4:7, 8) Kɛji akɛ ‘mɔ ni ehiii Kristo tsɔɔmɔ lɛ mli’ ba amɛŋɔɔ lɛ, ‘amɛkahere lɛ kɛmiiba amɛshia ni amɛkaŋa Iɛ tete po’ koni amɛkafee mɛi ni kɛ lɛ efee ekome yɛ ‘enitsumɔi gbohii’ lɛ amli. Yɛ be mli ni etsɔɔ akɛ eyɛ hiɛnɔkamɔ akɛ ebaaba ni ekɛ nakai nanemɛi heyelilɔi lɛ abawie hiɛ kɛ hiɛ lɛ, Yohane kɛ ŋamɔi mua naa.
Yohane Wolo ni ji Etɛ lɛ Maa Gbeekpamɔ Nɔ Mi
Aŋma Yohane Wolo ni ji Etɛ lɛ ayaha Gaio, ni awieɔ nɔ ni efeɔ ehaa nanemɛi heyelilɔi lɛ he klɛŋklɛŋ. (3Yo Kukuji 1-8) Gaio “nyiɛɔ anɔkwale lɛ mli” kɛtsɔɔ Kristofoi atsɔɔmɔi lɛ fɛɛ ni eyeɔ nɔ lɛ nɔ. Agbɛnɛ ‘etsuɔ anɔkwa nitsumɔi’ yɛ nyɛmimɛi ni ji gbɔi ni eyeɔ ebuaa amɛ lɛ mli. Yohane ŋma akɛ: “No hewɔ lɛ esa akɛ wɔhereɔ nɛkɛ gbɔmɛi nɛɛ atuu, koni wɔtsɔmɔ anɔkwale lɛ he nanemɛi nitsulɔi.” Yehowa Odasefoi jieɔ gbɔfeemɔ su ni tamɔ nakai nɔŋŋ kpo amɛtsɔɔ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi ŋmɛnɛ.
Yɛ be mli ni ekɛ Diotrefe nɔkwɛmɔ nɔ fɔŋ lɛ eto Demetrio nɔ kpakpa lɛ he sɛɛ lɛ, Yohane kɛ ewolo lɛ ba naagbee. (Kukuji 9-14) Diotrefe ni taoɔ anunyam aha ehe lɛ ejieee bulɛ kpo etsɔɔɔ Yohane ni ebɔ mɔdɛŋ ni eshwie mɛi ni feɔ nyɛmimɛi lɛ gbɔ lɛ po kɛjɛ asafo lɛ mli. Shi atsi Demetrio ko ta akɛ efeɔ nɔkwɛmɔ nɔ kpakpa. Yohane hiɛ ka nɔ akɛ etsɛŋ ni ebaana Gaio ni eba naagbee kɛ ŋamɔi kɛ bɔ ni eshweɔ ni Gaio ana toiŋjɔlɛ.
[Akrabatsa/Mfoniri ni yɔɔ baafa 30]
Kɛ Wolo, Pɛn kɛ Blegi: Yohane miisumɔ ni ebasara “awura ni ahala lɛ kɛ ebii lɛ” lɛ moŋ fe ni “ekɛ wolo kɛ blegi” aaaŋma amɛ nibii pii. Ni Bɔfo lɛ aaaya nɔ ekɛ “blegi kɛ pɛn” aaaŋma wolo ayaha Gaio lɛ, ehiɛ ka nɔ akɛ etsɛŋ ni ebaana lɛ. (2 Yohane 1, 12; 3 Yohane 1, 13, 14) Hela wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “pɛn” (ka’la·mos) lɛ kɔɔ gala loo ŋtoo he ni abaanyɛ atsɔɔ shishi akɛ “gala niŋmaatso.” Yɛ Helabii kɛ Romabii ateŋ lɛ, adɔ gala niŋmaitso lɛ naabu afee lɛ piɔpiɔ tamɔ tsɛrɛ pɛn ni ba yɛ sɛɛ mli lɛ. Hela wiemɔ meʹlan, ni atsɔɔ shishi akɛ “blegi” lɛ hu jɛ meʹlas ni eshishi ji “ediŋ” mli. Blema blegii lɛ tamɔ lashinyanyara ni efi tɔo—tamɔ nɔ ni anaa kɛjeɔ mu loo lai, loo tsei ŋmɔji bibioo ni shaa mli lɛ. Abɔɔ blegi nɛɛ ni egbiɔ tamɔ sũ ni niŋmalɔ lɛ kɛ nu fɔɔ lɛ koni enyɛ ekɛŋma nii. Galai loo ŋtoo hu ekɛfee no beaŋ woji lɛ. Blema Kristofoi lɛ ŋmala nii yɛ woji ni tamɔ nɛkɛ ni akɛ ekomɛi efee wolokpoi kɛ nɔ ni hiɛ baafai ni anyɛɔ agbeleɔ lɛ anɔ.