Okɛ O-Kristofoi Aheyeli Lɛ Atsu Nii Yɛ Nilee Mli
“Nyɛhia shi tamɔ odehei, ni kɛlɛ nyɛhiɛa nyɛheyeli lɛ mli . . . akɛ Nyɔŋmɔ nyɔji.”—1 PETRO 2:16, New World Translation.
1. Mɛɛ heyeli Adam laaje, ni mɛɛ heyeli Yehowa baasaa ekɛbaha adesai ekoŋŋ?
BENI wɔ klɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ fee esha yɛ Eden abɔɔ lɛ mli lɛ, amɛlaaje gboshinii ko ni yɔɔ nyam ni amɛkɛaaha amɛbii lɛ—heyeli kɛmiijɛ esha kɛ fitemɔ mli. Nɔ ni jɛ mli ba ji, afɔ wɔ fɛɛ akɛ fitemɔ kɛ gbele nyɔji. Shi kɛlɛ, miishɛɛ sane ji akɛ, Yehowa eto eyiŋ akɛ ebaasaa ekɛ adesai anɔkwafoi lɛ aba naakpɛɛ heyeli ko mli ekoŋŋ. Ŋmɛnɛ, mɛi ni yɔɔ jalɛ tsui lɛ kɛ hehiamɔ miimɛ “Nyɔŋmɔ bii lɛ akpojiemɔ lɛ,” ni nɔ ni baajɛ mli aba ji “amɛbaaye amɛhe kɛjɛ fitemɔ nyɔŋyeli lɛ mli kɛya Nyɔŋmɔ bii lɛ anunyam heyeli lɛ mli.”—Romabii 8:19-21.
‘Afɔ Amɛ Mu ni Amɛshiɛ’
2, 3. (a) Namɛi ji “Nyɔŋmɔ bii lɛ”? (b) Mɛɛ shidaamɔ fɛfɛo ko amɛnaa mli ŋɔɔmɔ, ni mɛɛ gbɛnaa nii jɛɔ mli baa?
2 Namɛi ji nɛkɛ “Nyɔŋmɔ bii” nɛɛ? Amɛji Yesu nyɛmimɛi ni akɛ mumɔ efɔ amɛ mu ni amɛbaafata ehe akɛ nɔyelɔi yɛ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ. Mɛnɛɛmɛi ateŋ klɛŋklɛŋ bii lɛ pue yɛ Ŋ.B. klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli. Amɛkpɛlɛ anɔkwale ni haa mɔ yeɔ ehe, ni Yesu tsɔɔ lɛ nɔ, ni kɛjɛ Pentekoste, afi 33 Ŋ.B. kɛbaa lɛ, amɛna hegbɛi ni yɔɔ nyam ni Petro wie he beni eŋma wolo eyaha amɛ lɛ mli ŋɔɔmɔ: “Shi nyɛ lɛ, ‘weku ni ahala ji nyɛ, maŋtsɛmɛi ni yeɔ osɔfoi, jeŋmaŋ krɔŋkrɔŋ, maŋ ni eŋɔfee enɔ.’”—1 Petro 2:9a; Yohane 8:32.
3 Mɛɛ jɔɔmɔ ni yɔɔ miishɛɛ nɛ—akɛ mɔ ko aaatsɔ Nyɔŋmɔ nii krɛdɛɛ! Ni nɛkɛ Nyɔŋmɔ bii ni afɔ amɛ mu nɛɛ ateŋ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ shwɛɛnii lɛ naa nakai shidaamɔ ni jɔɔmɔ yɔɔ mli lɛ nɔŋŋ mli ŋɔɔmɔ. Shi nɔ ni fata nɛkɛ hegbɛ ni nɔ kwɔ nɛɛ he hu ji gbɛnaa nii. Petro gbala jwɛŋmɔ kɛtee enɛɛmɛi ateŋ ekome nɔ beni etee nɔ ekɛɛ akɛ: “‘Koni nyɛjaje’ mɔ ni tsɛ nyɛ kɛjɛ duŋ lɛ mli kɛba enaakpɛɛ la lɛ he lɛ ‘agbojee’ lɛ.”—1 Petro 2:9b.
4. Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ etsu gbɛnaa nii ni fataa amɛ Kristofoi aheyeli lɛ he kɛ lɛ he nii yɛ mɛɛ bɛ nɔ?
4 Ani Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ etsu nɛkɛ gbɛnaa nii akɛ amɛjaje Nyɔŋmɔ agbojee lɛ amɛtsɔɔ lɛ he nii? Hɛɛ. Beni ewieɔ mɛi ni afɔ amɛ mu kɛjɛ 1919 kɛbaa lɛ ahe yɛ gbalɛ wiemɔ mli lɛ, Yesaia kɛɛ: “Nuŋtsɔ Yehowa mumɔ lɛ yɛ minɔ, ejaakɛ Yehowa efɔ mi mu, koni mishiɛ sanekpakpa lɛ mitsɔɔ ohiafoi; etsu mi koni mibatsa mɛi ni amɛtsuii ekumɔ lɛ, ni mijaje heyeli mitsɔɔ nomii lɛ, ni mijaje gbelemɔ mitsɔɔ mɛi ni awo amɛ tsuŋ lɛ; ni mishiɛ Yehowa duromɔ afi kɛ wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ oweletɔɔ gbi.” (Yesaia 61:1, 2) Ŋmɛnɛ, shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ ekaa shiɛɔ heyeli sanekpakpa lɛ amɛtsɔɔ mɛi krokomɛi, yɛ Yesu, mɔ ni ŋmalɛ nɛɛ kɔɔ ehe titri lɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ sɛɛnyiɛmɔ mli.—Mateo 4:23-25; Luka 4:14-21.
5, 6. (a) Mɛni ejɛ ekaa ni Kristofoi ni afɔ amu lɛ kɛshiɛ lɛ mli eba? (b) Mɛɛ hegbɛi kɛ gbɛnaa nii asafo babaoo lɛ mlibii lɛ naa mli ŋɔɔmɔ?
5 Nɔ ni ejɛ amɛshiɛmɔ ni ekaa yɔɔ mli lɛ mli eba ji, asafo babaoo ni ji tooi krokomɛi lɛ eba babaoo yɛ je lɛŋ fɛɛ yɛ nɛkɛ naagbee gbii nɛɛ amli. Amɛjɛ jeŋmaji lɛ fɛɛ amli amɛba koni amɛbafata mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe kɛsɔmɔ Yehowa, ni anɔkwale lɛ eha mɛnɛɛmɛi hu eye amɛhe. (Zakaria 8:23; Yohane 10:16) Taakɛ Abraham ji lɛ, abuɔ amɛ jalɔi kɛtsɔɔ hemɔkɛyeli nɔ, ni amɛkɛ Yehowa Nyɔŋmɔ ebote wekukpaa ni bɛŋkɛ kpaakpa mli. Ni taakɛ Rahab ji lɛ, jalɔi ni abu amɛ lɛ haa amɛfeɔ mɛi ni sa kɛha yiwalaheremɔ yɛ amɛgbɛfaŋ lɛ, yiwalaheremɔ kɛmiijɛ Harmagedon mli. (Yakobo 2:23-25; Kpojiemɔ 16:14, 16) Shi nɛkɛ hegbɛi ni nɔ kwɔlɔ nɛɛ hu tere gbɛnaa nii ni ji wiemɔ ni amɛaawie Nyɔŋmɔ anunyam lɛ he amɛtsɔɔ mɛi krokomɛi. No hewɔ ni Yohane na amɛ ni amɛmiijie Yehowa yi yɛ faŋŋ mli lɛ, “ni amɛbolɔ kɛ gbee waa amɛkɛɛ: ‘Yiwalaheremɔ lɛ ji wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ ni ta maŋtsɛsɛi lɛ nɔ lɛ kɛ Toobi lɛ nɔ!’”—Kpojiemɔ 7:9, 10, 14.
6 Nyɛsɛɛ afi lɛ, asafo babaoo, ni amrɔ nɛɛ amɛyifalɛ fe akpekpei ejwɛ lɛ, kɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ shwɛɛnii fioo ni yɔɔ lɛ kɛ nɔ ni miihe ashwɛ ŋmɛlɛtswai akpekpei akpe kome tsu nii kɛjaje Yehowa agbojee lɛ amɛtsɔɔ. Enɛ ji amɛmumɔŋ heyeli lɛ kɛ nitsumɔ yɛ gbɛ ni hi fe fɛɛ nɔ.
“Nyɛwoa Maŋtsɛ”
7, 8. Mɛɛ je lɛŋ nɔyelɔi lɛ ahe gbɛnaa nii ko Kristofoi aheyeli lɛ biɔ ni atsu he nii, ni yɛ enɛ gbɛfaŋ lɛ, mɛɛ su ko ni ejaaa esa akɛ wɔtsi wɔhe jɛ he.
7 Gbɛnaa nii krokomɛi fata wɔ Kristofoi aheyeli lɛ he. Petro gbala jwɛŋmɔ kɛtee ekomɛi anɔ beni eŋma akɛ: “Nyɛwoa mɛi fɛɛ, nyɛsumɔa nyɛnyɛmimɛi; nyɛshea Nyɔŋmɔ gbeyei, nyɛwoa maŋtsɛ.” (1 Petro 2:17) Mɛni ji nɔ ni wiemɔ “nyɛwoa maŋtsɛ” lɛ tsɔɔ?
8 “Maŋtsɛ” lɛ damɔ shi kɛha je lɛŋ nɔyelɔi. Ŋmɛnɛ, mumɔ ko ni ji bulɛ ni abɛ kɛha nɔyelɔi miiya hiɛ waa yɛ je lɛŋ, ni enɛ baanyɛ asa Kristofoi ahe yɛ gbɛ ni waaa kwraa nɔ. Ekolɛ Kristofonyo ko po baasusu akɛ mɛni hewɔ esa akɛ ewo “maŋtsɛ” ejaakɛ “jeŋ muu lɛ fɛɛ ka mɔ fɔŋ lɛ mli.’ (1 Yohane 5:19) Yɛ nɛkɛ wiemɔi nɛɛ ahewɔ lɛ, ekolɛ ebaanu he akɛ eyɛ hegbɛ ni ekuɔ mlai ni ehiii haaa lɛ lɛ amli ni etsimɔ too ni sa akɛ ewo lɛ nɔ kɛji anyɛŋ ayoo sɛɛ. Shi enɛ feemɔ baate shi awo famɔ ni yɔɔ faŋŋ ni Yesu kɛha akɛ “nyɛŋɔa Kaisare nii nyɛhaa Kaisare” lɛ. No baatsɔɔ akɛ, belɛ ‘ekɛ eheyeli lɛ miitsu nii akɛ nɔhaanɔ kɛha efɔŋ-feemɔ.’—Mateo 22:21; 1 Petro 2:16.
9. Mɛni ji yiŋtoi kpakpai enyɔ hewɔ ni esa akɛ wɔfee toiboo wɔha jɛ lɛŋ nɔyeli lɛ?
9 Gbɛnaa nii ka Kristofoi anɔ akɛ amɛkɛ woo aha nɔyeli lɛ ni amɛba amɛhe shi amɛha kɛji enɛ biɔ ni amɛfee nakai kɛyashɛ he ko po. (Bɔfoi lɛ Asaji 5:29) Mɛni hewɔ? Petro gbalaa wɔjwɛŋmɔ kɛyaa yiŋtoi etɛ komɛi anɔ, yɛ 1 Petro 2:14, beni ekɛɔ akɛ nɔyelɔi lɛ, amɛji “lumɛi ni [Nyɔŋmɔ] etsu yɛ efɔŋfeelɔi aweletɔɔ hewɔ kɛ ekpakpa-feelɔi ayijiemɔ hewɔ lɛ.” Toigbalamɔ he gbeyeishemɔ lɛ ji yiŋtoo ni hi ni aaadamɔ nɔ abo nɔyelɔi lɛ atoi. Kwɛ bɔ ni eeefee hiɛgbele eha ákɛ aaahe Yehowa Odasefonyo ko shika ni akɛgbala etoi aloo abaawo lɛ tsuŋ yɛ mɔ tutuamɔ, juu, aloo efɔŋ kroko ko hewɔ! Feemɔ bɔ ni mɛi komɛi baana he miishɛɛ akɛ amɛaagbɛ nɔ ko ni tamɔ nɛkɛ amɛshwa lɛ he mfoniri okwɛ! Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, beni wɔnaa gbɛi kpakpa yɛ toiboo ni wɔfeɔ wɔhaa maŋ lɛ hewɔ lɛ, wɔnaa yijiemɔ kɛjɛɔ nɔyelɔi ni hiɛ jwɛŋmɔ kpakpa lɛ aŋɔɔ. Ni ekolɛ amɛaaha wɔ heyeli babaoo koni wɔkɛtsu wɔ sanekpakpa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Ni kɛfata he lɛ, ‘kɛji wɔfee ekpakpa lɛ, wɔkɛtsimɔɔ gbɔmɛi ni bɛ yitsoŋ lɛ akwashia-feemɔ lɛ naa.’ (1 Petro 2:15b) Enɛ ji yiŋtoo ni ji enyɔ hewɔ ni esa akɛ wɔbo nɔyelɔi lɛ atoi lɛ.—Romabii 13:3.
10. Mɛni ji yiŋtoo ni mli wa fe fɛɛ hewɔ ni wɔfeɔ toiboo wɔhaa je lɛŋ nɔyelɔi lɛ?
10 Shi yiŋtoo kroko ni mli wa yɛ. Nɔyelɔi lɛ yɛ, yɛ Yehowa gbɛŋmɛɛ naa. Taakɛ Petro kɛɛ lɛ, maŋkwramɔŋ nɔyelɔi lɛ, Yehowa ji mɔ ni “etsu” amɛ, ni eji “Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii” akɛ Kristofoi aba amɛhe shi amɛha amɛ. (1 Petro 2:15a) Nakai nɔŋŋ bɔfo Paulo hu wie akɛ: “Hegbɛi ni yɔɔ lɛ, Nyɔŋmɔ to.” No hewɔ lɛ, wɔhenilee ni Biblia etsɔse lɛ lɛ tsirɛɔ wɔ ni wɔfeɔ toiboo wɔhaa nɔyelɔi lɛ. Kɛji wɔbaaa wɔhe shi wɔhaaa amɛ lɛ, no lɛ ‘Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo lɛ wɔteɔ shi wɔwoɔ.’ (Romabii 13:1, 2, 5) Wɔteŋ namɔ baasumɔ ni ejɛ lɛ diɛŋtsɛ esuɔmɔ mli ete shi ewo Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo? Kwɛ bɔ ni no baafee Kristofoi aheyeli lɛ kɛ nitsumɔ yɛ gbɛ fɔŋ nɔ aha!
‘Nyɛsumɔa Nyɛmimɛi Lɛ’
11, 12. (a) Mɛɛ wɔnanemɛi heyelilɔi lɛ ahe gbɛnaa nii ko wɔ Kristofoi aheyeli lɛ kɛfɔɔ wɔnɔ? (b) Namɛi titri esa akɛ wɔjɛ suɔmɔ mli wɔsusu amɛhe, ni mɛni hewɔ?
11 Petro wie hu akɛ esa akɛ Kristofonyo lɛ ‘ana suɔmɔ kɛha nyɛmimɛi asafo muu lɛ fɛɛ.’ (1 Petro 2:17) Enɛ ji gbɛnaa nii kroko ni fataa Kristofoi aheyeli lɛ he. Wɔteŋ mɛi babaoo yɛ asafo ko mli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, wɔ fɛɛ wɔfata majimaji ateŋ nyɛmimɛi anaanyobɔɔ, loo asafo lɛ he. Suɔmɔ ni wɔɔjie kpo wɔtsɔɔ mɛnɛɛmɛi lɛ ji wɔheyeli lɛ kɛ nitsumɔ yɛ nilee mli.—Yohane 15:12, 13.
12 Bɔfo Paulo tsi Kristofoi akuu kome ko ni sa akɛ wɔjie suɔmɔ titri kpo wɔtsɔɔ amɛ lɛ ata. Ekɛɛ: “Nyɛboa nyɛtsɔɔlɔi lɛ atoi ni nyɛbaa nyɛhe shi nyɛhaa amɛ; ejaakɛ amɛ amɛbuɔ nyɛsusumai lɛ ahe akɛ mɛi ni baabu he akɔntaa, koni amɛkɛ miishɛɛ afee nii nɛɛ, shi jeee ŋtsɔidɔɔmɔ, ejaakɛ no ehiii haaa nyɛ.” (Hebribii 13:17) Mɛi ni nyiɛɔ hiɛ yɛ asafo lɛ mli ji onukpai lɛ. Eji anɔkwale, nɛkɛ hii nɛɛ yeee emuu. Shi yɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, ahalaa amɛ yɛ Nɔyeli Kuu lɛ nɔkwɛmɔ shishi. Amɛnyiɛɔ hiɛ kɛtsɔɔ nɔkwɛmɔ nɔ kɛ mɔ hesusumɔ nɔ, ni akɛ nitsumɔ ewo amɛ dɛŋ koni amɛbu wɔsusumai ahe. Mɛɛ nitsumɔ wulu ka amɛnɔ nɛkɛ! (Hebribii 13:7) Miishɛɛ sane ji akɛ, gbeekpamɔ kɛ ekomefeemɔ mumɔ yɛ asafoi pii amli, ni efeɔ miishɛɛ kɛhaa onukpai lɛ akɛ amɛkɛ amɛ aaatsu nii. Kɛji aŋkroaŋkroi sumɔɔɔ ni amɛkɛ amɛ feɔ ekome lɛ, ehaa amɛnitsumɔ lɛ waa. Onukpa lɛ yaa nɔ etsuɔ enitsumɔ lɛ he nii moŋ, shi taakɛ Paulo kɛɛ lɛ, ekɛ “ŋtsɔidɔɔmɔ” feɔ. Eka shi faŋŋ akɛ, wɔsumɔɔɔ ni wɔha onukpai lɛ adɔmɔ ŋtsɔi! Wɔmiisumɔ ni amɛna amɛnitsumɔ lɛ he miishɛɛ bɔni afee ni amɛnyɛ amɛtswa wɔ amɛma shi.
13. Mɛni ji gbɛi komɛi ni wɔɔnyɛ wɔtsɔ nɔ wɔkɛ onukpai lɛ afee ekome?
13 Mɛni ji gbɛi komɛi ni wɔɔnyɛ wɔtsɔ nɔ wɔkɛ onukpai lɛ afee ekome? Ekome ji ni wɔɔye wɔbua kɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ kwramɔ kɛ emli saamɔ. Ekroko hu ji ekome ni wɔkɛ amɛ aaafee yɛ mɛi ni he yeɔ lɛ asaramɔ kɛ mɛi ni egbɔjɔ lɛ ayelikɛbuamɔ mli. Kɛfata he lɛ, wɔbaanyɛ wɔmia wɔhiɛ waa koni wɔhi shi ni wɔhe awa yɛ mumɔŋ, bɔni afee ni wɔkatsɔ jatsu wɔha amɛ. He kroko ni he hiaa waa ni esa akɛ wɔkɛ amɛ afee ekome yɛ ji asafo lɛ jeŋba kɛ mumɔŋ hetsemɔ ni wɔɔha ehi shi lɛ mli, kɛtsɔ wɔ diɛŋtsɛ wɔjeŋba kɛ eshai ni hiɛdɔɔ yɔɔ he ni wɔnaa wɔleɔ lɛ ni wɔɔha amɛle lɛ nɔ.
14. Esa akɛ wɔkɛ tsɔsemɔ ni onukpai lɛ tsuɔ he nii lɛ akpa gbee yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
14 Bei komɛi lɛ, ehe bahiaa ni onukpai lɛ ashwie eshafeelɔ ni tsakeee etsui lɛ, bɔni afee ni aha asafo lɛ he atse. (1 Korintobii 5:1-5) Enɛ buɔ asafo lɛ he. Ekolɛ ebaanyɛ eye ebua efɔŋfeelɔ lɛ hu. Bei pii ji be ni tsɔsemɔ ni tamɔ nɛkɛ ehɛle eshafeelɔ lɛ jwɛŋmɔ shi. Shi, kɛji mɔ ni ashwie lɛ lɛ ji wɔnaanyo ni bɛŋkɛ wɔ kpaakpa loo wɔwekunyo hu? Ŋɔɔ lɛ akɛ mɔ lɛ ji wɔtsɛ loo wɔnyɛ loo wɔbinuu loo wɔbiyoo. Ani yɛ wekukpaa nɛɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔjieɔ bulɛ kpo yɛ nɔ ni onukpai lɛ efee lɛ he? Eji anɔkwale, ekolɛ efeemɔ baawa. Shi kwɛ bɔ ni shi ni wɔɔte wɔwo onukpai lɛ ayiŋkpɛɛ, ni wɔya nɔ wɔkɛ mɔ ni ema nɔ mi akɛ eeena hewalɛ fɔŋ yɛ asafo lɛ nɔ lɛ aaabɔ yɛ mumɔŋ lɛ baafee wɔheyeli lɛ kɛ nitsumɔ yɛ gbɛ fɔŋ nɔ aha! (2 Yohane 10, 11) Yehowa webii fɛɛ sa yijiemɔ kutuu yɛ bɔ ni amɛfeɔ ekome yɛ saji ni tamɔ nɛkɛ he nitsumɔ mli lɛ hewɔ. Nɔ ni ejɛ enɛ mli ji, Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ etee nɔ ehe etse yɛ nɛkɛ jeŋ ni he tseee nɛɛ mli.—Yakobo 1:27.
15. Kɛ mɔ aŋkro ko fee esha ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli lɛ, mɛni esa akɛ efee amrɔ nɔŋŋ?
15 Shi kɛji wɔfee esha ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli hu? Maŋtsɛ David tsɔɔ mɛi ni Yehowa naa amɛhe miishɛɛ lɛ, beni ekɛɛ: “Namɔ aaakwɔ Yehowa gɔŋ lɛ, ni namɔ aaadamɔ ehe krɔŋkrɔŋ lɛ? Mɔ ni eniji ahe bɛ muji ko ni etsui hu mli tse; mɔ ni wooo Mi-susuma nɔ ehaaa yakayaka nii, ni ekaaa kutumpoɔ kita.” (Lala 24:3, 4, NW) Kɛji yɛ yiŋtoo ko hewɔ lɛ, ‘wɔniji ahe ewo muji ni wɔtsui mli hu tseee’ lɛ, no lɛ esa akɛ wɔtsu he nii kɛ oyaiyeli. Wɔnaanɔ wala namɔ eyaje oshara mli.
16, 17. Mɛni hewɔ ni esaaa akɛ mɔ ni etɔ tɔmɔ ko ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli lɛ bɔɔ mɔdɛŋ akɛ ekome pɛ eeesaa sane lɛ?
16 Aka mɛi komɛi koni amɛkɛ eshai ni hiɛdɔɔ yɔɔ he lɛ atee, ekolɛ kɛ jwɛŋmɔ akɛɛ ‘Mijaje mitsɔɔ Yehowa ni mitsake mitsui. No hewɔ lɛ mɛni hewɔ esa akɛ makɛɛ onukpai lɛ?’ Ekolɛ efɔŋfeelɔ lɛ hiɛ baagbo loo ebaashe nɔ ni onukpai lɛ baafee lɛ gbeyei. Shi, esa akɛ ekai akɛ, eyɛ mli akɛ Yehowa pɛ ji mɔ ni baanyɛ atsuu wɔhe kɛjɛ esha mli moŋ, shi E-kɛ asafo lɛ hetsemɔ he gbɛnaa nii titri eha onukpai lɛ ni amɛtsu he nii. (Lala 51:4) Amɛyɛ kɛha tsamɔ, “koni aŋɔsaa hetselɔi lɛ.” (Efesobii 4:12) Kɛ wɔyaaa amɛŋɔɔ beni mumɔŋ yelikɛbuamɔ he miihia wɔ lɛ, no lɛ etamɔ datrɛfonyo ŋɔɔ ni wɔyaaa beni wɔhe yeɔ lɛ nɔŋŋ pɛpɛɛpɛ.
17 Mɛi komɛi ni bɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛ kome amɛaatsu sane lɛ he nii lɛ naa akɛ, nyɔji loo afii babaoo hoɔ ni amɛhenilee miihao amɛ waa lolo. Nɔ ni ehiii fe fɛɛ lɛ, mɛi krokomɛi ni kɛ esha ni hiɛdɔɔ yɔɔ he teeɔ lɛ yagbeɔ esha mli nɔ ni ji shii enyɔ loo shii etɛ nɔ po. Ni kɛji naagbee kwraa lɛ, sane lɛ baje onukpai lɛ ahiɛ lɛ, ebafeɔ efɔŋfeemɔ ni etee nɔ babaoo kɛtsara nɔ. Kwɛ bɔ ni ehi jogbaŋŋ akɛ wɔɔnyiɛ Yakobo ŋaawoo lɛ sɛɛ! Eŋma akɛ: “Kɛ nyɛteŋ mɔ ko he waaa lɛ lɛ, etsɛ asafo lɛ mli onukpai lɛ kɛha eŋɔɔ, ni amɛbakpa lɛ mu yɛ Nuŋtsɔ [Yehowa] gbɛi amli ni amɛsɔle amɛha lɛ.” (Yakobo 5:14) Yaa onukpai lɛ aŋɔɔ beni be yɔɔ lolo ni abaanyɛ akɛtsa bo lɛ. Kɛji wɔmɛ tsɔ fe nine lɛ, ekolɛ eeeha wɔkpliŋ yɛ eshafeemɔ gbɛ lɛ nɔ.—Jajelɔ 3:3; Yesaia 32:1, 2.
Hesaamɔ kɛ Hiɛtserɛjiemɔ
18, 19. Mɛni hewɔ ni osɔfo ko wie kɛjie Yehowa Odasefoi ayi waa nakai lɛ?
18 Afii enumɔ ni eho nɛ lɛ, Katolek osɔfo ko ni yɔɔ Italy wie Yehowa Odasefoi ahe wiemɔ kpakpa, yɛ sɔlemɔ lɛ wolo tɛtrɛɛ ko mli.a Ekɛɛ: “Yɛ migbɛfaŋ lɛ, misumɔɔ Yehowa Odasefoi asane; mikpelɛɔ nɔ yɛ faŋŋ mli. . . Tɔmɔ ko kwraa bɛ mɛi ni milɛ lɛ ahe, amɛwieɔ kɛ bulɛ . . . [ni] amɛbɔɔ mɔdɛŋ ni amɛtsɔ mɔ yiŋ. Mɛɛ be wɔbaanu shishi akɛ anɔkwale lɛ biɔ ni wɔhesaamɔ loo wɔjeŋba afee nɔ ni sa hiɛ? Akɛ esaaa ni mɛi ni tswaa anɔkwale lɛ he adafi lɛ feɔ lɛ fa kɛ fa, ni amɛhe jeɔ fu, ni amɛsaa amɛhe basabaaa, loo amɛhe ewo muji?”
19 Taakɛ wiemɔi nɛɛ tsɔɔ lɛ, osɔfo lɛ na bɔ ni Odasefoi lɛ saa amɛhe amɛhaa kɛ bɔ ni amɛpueɔ lɛ he miishɛɛ waa, kɛfata nibii krokomɛi ahe. Eka shi faŋŋ akɛ, mɛi ni ekɛkpe lɛ ebo ŋaawoo ni “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ kɛha afii babaoo lɛ toi. (Mateo 24:45) Biblia lɛ kɛɔ akɛ esa akɛ yei atadewoo afee ‘nɔ ni sa ni tsɔɔ hiɛshikamɔ.’ (1 Timoteo 2:9) Nakai ŋaawoo lɛ he hiaa kɛhaa hii hu, yɛ nɛkɛ jeŋ ni ekpɔtɔ kwraa nɛɛ mli. Ani nilee bɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ najiaŋdamɔlɔi lɛ aaapue ni amɛsaa amɛhe jogbaŋŋ beni amɛkɛ mɛi ni yɔɔ sɛɛ lɛ kpeɔ lɛ?
20. Mɛni hewɔ esa akɛ Kristofonyo lɛ hiɛ ahi etade woo nɔ be fɛɛ be lɛ?
20 Ekolɛ mɛi komɛi baakpɛlɛ nɔ akɛ esa akɛ amɛkwɛ bɔ ni amɛsaa amɛhe kɛhaa kpeeiyaa kɛ shiɛmɔyaa lɛ jogbaŋŋ, shi ekolɛ amɛbaanu he akɛ Biblia shishitoo mlai ahe ehiaaa yɛ bei krokomɛi amli. Shi, ani eshɛɔ be ni wɔjeee Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ najiaŋdamɔlɔi dɔŋŋ? Eji anɔkwale, shihilɛi tsakeɔ. Kɛji wɔmiiye wɔmiibua Maŋtsɛyeli Asa maa lɛ, wɔbaasaa wɔhe yɛ gbɛ sɔrɔto nɔ fe bɔ ni wɔɔsaa wɔhe kɛji wɔmiiya kpee yɛ nakai Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔŋŋ mli. Kɛji wɔmiihere kɔɔyɔɔ lɛ, eka shi faŋŋ wɔhesaamɔ baafee nɔ ni tsɔɔ hiɛtserɛjiemɔ nɔ. Shi be fɛɛ be ni mɛi krokomɛi baana wɔ lɛ, esa akɛ wɔhesaamɔ lɛ afee ekpakpa, kɛ nɔ ni tsɔɔ hiɛshikamɔ
21, 22. Abu wɔhe kɛjɛ hiɛtserɛjiemɔ ni yeɔ mɔ awui lɛ he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ, ni te esa akɛ wɔbu ŋaawoo ni akɛhaa wɔ yɛ saji ni tamɔ nɛkɛ he lɛ wɔha tɛŋŋ?
21 He kroko ni asusu he jogbaŋŋ hu ji hiɛtserɛjiemɔ. Hiɛtserɛjiemɔ he hiaa adesai—titri lɛ obalaŋtai—waa diɛŋtsɛ. Ejeee esha aloo be fitemɔ akɛ aaato hejɔɔmɔ be he gbɛjianɔ kɛha weku lɛ. Yesu po fɔ̃ ekaselɔi lɛ anine ni ‘amɛyajɔɔ amɛhe fioo.’ (Marko 6:31) Shi kwɛmɔ jogbaŋŋ ni hiɛtserɛjiemɔ akagbele gbɛ kɛmiiha mumɔŋ he mujiwoo. Jeŋ ni emli hiɛtserɛjiemɔ maa bɔlɛnamɔ, awuiyeli shɛii, hegbeyeiwoo, kɛ mumɔi atsɛmɔ nifeemɔi anɔ mi waa mli wɔyɔɔ lɛ. (2 Timoteo 8:3; Kpojiemɔ 22:15) Tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ lɛ hiɛ yɛ ehe nɔ waa yɛ nɛkɛ osharai nɛɛ ahe ni ebɔɔ wɔ kɔkɔ yɛ he be fɛɛ be. Ani osusuɔ akɛ nɛkɛ kaimɔi nɛɛ tsiɔ eheyeli naa yɛ gbɛ ko nɔ? Aloo ani odaa shi akɛ Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ susuɔ ohe jogbaŋŋ bɔ ni sa, ni no haa egbalaa ojwɛŋmɔ kɛbaa osharai nɛɛ anɔ be fɛɛ be lɛ?—Lala 19:8; 119:95.
22 Ohiɛ akakpa nɔ kɔkɔɔkɔ akɛ eyɛ mli akɛ wɔheyeli lɛ jɛɔ Yehowa ŋɔɔ baa moŋ, shi wɔbaabu bɔ ni wɔkɛtsuɔ nii wɔhaa lɛ he akɔntaa. Kɛji wɔkpoo ŋaawoo kpakpa ni wɔfee yiŋkpɛi gbohii lɛ, no lɛ wɔnyɛŋ wɔshwa mɔ ko yɛ he. Bɔfo Paulo kɛɔ akɛ: “Wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baabu lɛ diɛŋtsɛ ehe akɔntaa eha Nyɔŋmɔ.”—Romabii 14:12; Hebribii 4:13.
Okɛ Gbɛkpamɔ Kpakpa Amɛ Nyɔŋmɔ Bii lɛ Aheyeli Lɛ
23. (a) Mɛɛ jɔɔmɔ ni kɔɔ heyeli he wɔnaa mli ŋɔɔmɔ bianɛ? (b) Mɛɛ jɔɔmɔi wɔkɛ hehiamɔ mɛɔ?
23 Gbɔmɛi ni ajɔɔ amɛ waa ji wɔ lɛlɛŋ. Wɔye wɔhe kwraa kɛjɛ apasa jamɔ kɛ hemɔkɛyeli gbonyo mli. Ni kɛtsɔ kpɔmɔ afɔleshaa lɛ nɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔbɛŋkɛ Yehowa kɛ henilee ni mli tse, ni wɔye wɔhe kɛjɛ esha kɛ gbele nyɔŋyeli shishi yɛ mumɔŋ. Ni etsɛŋ ni “Nyɔŋmɔ bii lɛ akpojiemɔ lɛ’ hu baaba. Yɛ Harmagedon mli lɛ, abaajie Yesu nyɛmimɛi ni yɔɔ amɛŋwɛi anunyam lɛ mli lɛ kpo atsɔɔ adesai akɛ mɛi ni kpataa Yehowa henyɛlɔi lɛ ahiɛ. (Romabii 8:19; 2 Tesalonikabii 1:6-8; Kpojiemɔ 2:26, 27) Yɛ no sɛɛ lɛ, abaajie nɛkɛ Nyɔŋmɔ bii nɛɛ akpo akɛ gbɛi ni jɔɔmɔi ni jɛɔ Nyɔŋmɔ maŋtsɛsɛi lɛ mli baa adesai anɔ lɛ tsɔɔ nɔ kɛbaa. (Kpojiemɔ 22:1-5) Yɛ naagbee lɛ, nɔ ni baajɛ nɛkɛ Nyɔŋmɔ bii nɛɛ akpojiemɔ lɛ mli aba lɛ baafee Nyɔŋmɔ bii lɛ anunyam heyeli ni akɛbaaha adesai ateŋ anɔkwafoi lɛ akɛ jɔɔmɔ. Ani oshweɔ ni nakai be lɛ ashɛ? No lɛ okɛ o-Kristofoi aheyeli lɛ atsu nii yɛ nilee mli. Sɔɔmɔ Nyɔŋmɔ bianɛ, ni ooona nakai heyeli ni yɔɔ naakpɛɛ lɛ mli ŋɔɔmɔ kɛya naanɔ!
[Shishigbɛ niŋmai]
a Sɛɛ mli lɛ osɔfo lɛ gbala nɛkɛ yijiemɔ wiemɔ nɛɛ sɛɛ, ekolɛ yɛ nɔnyɛɛ ni akɛha enɔ lɛ hewɔ.
Mlitii He
◻ Mɛi ni afɔ amɔ mu kɛ tooi krokomɛi lɛ ewo Yehowa hiɛ nyam yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
◻ Mɛni hewɔ esa akɛ Kristofoi kɛ woo aha je lɛŋ nɔyelɔi lɛ?
◻ Kristofonyo baanyɛ ekɛ onukpai afee ekome yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
◻ Mɛni hewɔ esoro Yehowa Odasefoi kwraa yɛ je lɛŋ bii pii ahe yɛ amɛ atadewoo gbɛfaŋ lɛ?
◻ Mɛni esa akɛ wɔtsi wɔhe kɛjɛ he yɛ wɔhiɛtsɛrɛjiemɔ mli?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 17]
Onukpai lɛ titri sa suɔmɔ kɛ ekomefeemɔ ni wɔɔjie kpo wɔtsɔɔ
[Mfonirii ni yɔɔ baafa 18]
Esa akɛ Kristofonyo lɛ atadewoo afee fɛo, kɛ hiɛshikamɔ, ni efee nɔ ni sa kɛha he ni esaa ehe kɛyaa lɛ