Jamɔ Mli Mfonirii Kɛ Nitsumɔ Kɛ Agbɛnɛ Ekɛ Nitsumɔ Yɛ Gbɛ ni Ejaaa Nɔ
NIFEEMƆ lɛ ba yɛ St. Petersburg, yɛ Russia. Be lɛ ji August 2, 1914. Gbɔmɛi ni kɛ miishɛɛ miifɔ jamɔ he amagai bibii ebua amɛhe naa yɛ czar loo maŋtsɛ lɛ we lɛ. Ama afɔleshaa latɛ ko yɛ asa agbo lɛ teŋ. Atɛŋ yoo ko ni hiɛ ebi he mfoniri akɛma afɔleshaa latɛ lɛ nɔ. Atsɛɔ nɛkɛ jamɔ he amaga nɛɛ akɛ “Vladimír Nyɔŋmɔ Nyɛ.” Gbɔmɛi asafo babaoo lɛ buɔ enɛ akɛ jwetri ko ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ fe fɛɛ yɛ Russia.
Yɛ anɔkwale mli lɛ, aheɔ ayeɔ akɛ jamɔ he amaga nɛɛ feɔ naakpɛɛ nibii. Yɛ afi 1812, beni Russia asraafoi fa ta amɛshi Napoléon lɛ, Tatsɛ Kutuzov sɔle yɛ hiɛ. Agbɛnɛ yɛ be mli ni ekɛ emaŋ lɛ eyawo ta mli sɛɛ lɛ, czar loo Maŋtsɛ Nicholas II yadamɔ jamɔ amaga nɛɛ hiɛ. Ewo eninejurɔ nɔ kɛtee ŋwɛi, ni eka kita, akɛ: “Mikɛ hiɛdɔɔ miika kita akɛ, mitaoŋ toiŋjɔlɛ kɔkɔɔkɔ, bei abɔ ni henyɛlɔ kome ko yɔɔ Russia shikpɔŋ nɔ lolo nɛɛ.”
Otsii enyɔ sɛɛ lɛ, maŋtsɛ lɛ fa jamɔ he gbɛfaa kɛtee Moscow koni eyatao Nyɔŋmɔ dɛŋ jɔɔmɔ eha esraafoi lɛ. Ekula shi ni esɔle yɛ Assumption Sɔlemɔtsu agbo lɛ mli yɛ jamɔ he amaga agbo ko ni akɛ tɛi ni jara wa ewulɛ lɛ—ni atɛŋ Yesu, Maria, ŋwɛibɔfoi, kɛ “hetselɔi” ahe mfonirii yɛ nɔ lɛ hiɛ.
Nɛkɛ jamɔ mli nifeemɔi nɛɛ nyɛɛɛ atsi oshara naa. Agbe loo apila Russia asraafoi lɛ ateŋ mɛi fe akpekpei ekpaa yɛ nɔ ni shɛɛɛ afii ejwɛ mli, ni ahe shikpɔŋ babaoo kɛjɛ amɛdɛŋ. Agbɛnɛ hu, akɛ yiwalɛ gbe maŋtsɛ lɛ, emaŋnyɛ lɛ, kɛ amɛbii enumɔ. Nɔ ni akɛto maŋtsɛmɛi anɔyeli ni ehi shi afii ohai babaoo lɛ najiaŋ ji maŋ hiɛ atuatsemɔ nɔyeli ni teɔ shi ewoɔ jamɔ ni bɔi maŋ lɛ nɔ yeli. Czar loo Maŋtsɛ Nicholas hemɔkɛyeli ni eyɔɔ yɛ jamɔ he amagai amli lɛ fee efolo.
Ni kɛlɛ, gbɔmɛi akpekpei abɔ yaa nɔ amɛjaa jamɔ he amagai bibii yɛ Russia kɛ maji krokomɛi anɔ. Enɛ teeɔ sanebimɔi ni he hiaa ashi. Te Nyɔŋmɔ buɔ jamɔ mli hetuu-kɛ-hamɔi ni yaa nɔ yɛ nɛkɛ mfonirii nɛɛ ahiɛ lɛ ehaa tɛŋŋ? Ni nɔ ni afɔɔ feemɔ ní ji shiai amli gbogboi ahe ni akɛtsotsoroɔ lɛ hu?
Mɛni Biblia lɛ Kɛɔ?
Beni Yesu yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ, eye Nyɔŋmɔ Mla ni atsɔ Mose nɔ akɛha lɛ nɔ. Ni nɔ ni fata enɛ he ji nɔ ni atsɛɔ lɛ Kitai Nyɔŋma lɛ mli nɔ ji enyɔ, ni kɛɔ nɛkɛ lɛ: “Kaafee amaga ko loo nɔ ko ni tamɔ nii ni yɔɔ ŋwɛi, loo nii ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ, loo nii ni yɔɔ nu mli yɛ shikpɔŋ lɛ shishi lɛ oha ohe. Kaaja amɛ ni kaasɔmɔ amɛ hu; ejaakɛ mi, Yehowa o-Nyɔŋmɔ lɛ, miji Nyɔŋmɔ ni biɔ he ni atuɔ ahaa ekome too.”—2 Mose 20:4, 5, New World Translation.
No hewɔ lɛ Yesu jaaa Nyɔŋmɔ kɛtsɔɔɔ mfonirii loo amagai ni gbɔmɛi fee lɛ ayelikɛbuamɔ nɔ. Shi moŋ, ejamɔ lɛ kɛ nɔ ni e-Tsɛ jaje lɛ kpaa gbee: “Miji Yehowa, migbɛi ji no, ni mikɛ minunyam lɛ haŋ mɔ kroko, ni mikɛ miyijiemɔ lɛ hu haŋ amagai.”—Yesaia 42:8
Agbɛnɛ hu, Yesu tsɔɔ nɔ hewɔ ni esa akɛ aja Nyɔŋmɔ ni nibii ni afee ni anaa ayelikɛbuamɔ bɛ mli lɛ mli. Ekɛɛ: “Ŋmɛlɛtswaa lɛ miiba, ní eshɛ agbɛnɛ, beni anɔkwa jalɔi lɛ aaaja Tsɛ lɛ yɛ mumɔ kɛ anɔkwale mli, ejaakɛ mɛi ni jaa lɛ nɛkɛ Tsɛ lɛ hu taoɔ. Nyɔŋmɔ lɛ, Mumɔŋ, ni mɛi ni jaa lɛ lɛ, ja amɛja lɛ yɛ mumɔ kɛ anɔkwale mli.”—Yohane 4:23, 24.
Taakɛ Yesu ji lɛ, enɔkwa kaselɔi lɛ hu tsɔɔ mɛi krokomɛi gbɛ ni ja ni atsɔɔ nɔ ajaa Nyɔŋmɔ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, be ko lɛ bɔfo Paulo wie etsɔɔ Hela jeŋ nilelɔi akuu ko ni tsɔɔ amagai anɔ amɛjaa amɛ nyɔŋmɔi ni anaaa amɛ lɛ. Egba amɛ gbɔmɔ Bɔlɔ lɛ he sane ni ekɛɛ: “Esaaa akɛ wɔsusuɔ akɛ Nyɔŋmɔ su lɛ tamɔ shika loo jwiɛtɛi loo tɛ ko ni gbɔmɔ kɛ eŋaa kɛ ejwɛŋmɔ fee.” Yɛ sɛɛ mli lɛ, nɛkɛ bɔfo nɛɛ nɔŋŋ tsɔɔ mli akɛ, ákɛ Kristofoi lɛ, “hemɔkɛyeli naa wɔnyiɛɔ yɛ, shi jeee ninamɔ naa,” ní akɛ esa akɛ Kristofoi ajo “wɔŋjamɔ naa foi.”—Bɔfoi lɛ Asaji 17:16-31; 2 Korintobii 5:7; 1 Korintobii 10:14.
Bɔfo Petro shihilɛ mli niiashikpamɔ ko tsɔɔ akɛ ekɛ oyaiyeli jajeɔ nifeemɔi fɛɛ ni baanyɛ ekɛ wɔŋjamɔ aba lɛ. Beni Roma asraafonyo nukpa Kornelio ho gbee enajiashi lɛ, Petro te shi wo enɛ. Ewo Kornelio nɔ ni ekɛɛ: “Tee shi, shi mi hu gbɔmɔ ji mi.”—Bɔfoi lɛ Asaji 10:26.
Yɛ bɔfo Yohane gbɛfaŋ lɛ, ŋwɛi ninaai ni ajie amɛ kpo atsɔɔ lɛ lɛ ha enaa kpɛ ehe aahu akɛ eho egbee shi yɛ ŋwɛibɔfo ko naji anaa. Ŋwɛibɔfo lɛ wo lɛ ŋaa akɛ: “Kaakwɛ ni ofee! Ejaakɛ onaanyo tsulɔ kɛ onyɛmimɛi kɛ gbalɔi kɛ mɛi ni toɔ nɛkɛ wolo nɛɛ mli wiemɔi lɛ ateŋ mɔ ko ji mi; Nyɔŋmɔ moŋ oja. (Kpojiemɔ 22: 8, 9) Bɔfo lɛ hiɛ sɔ nɛkɛ ŋaawoo nɛɛ. Ekɛ suɔmɔ ŋma nɔ ni ba nɛɛ efɔ shi kɛha wɔsɛɛnamɔ.
Shi, te niiashikpamɔi ni wɔtsɔɔ yɛ yiteŋgbɛ nɛɛ kɔɔ jamɔ he mfonirii ni akɛtsuɔ nii lɛ ahe ehaa tɛŋŋ? Ojogbaŋŋ, kɛji akɛ ejaaa akɛ Kornelio aaakula shi yɛ Kristo bɔfoi lɛ ateŋ mɔ kome hiɛ lɛ, belɛ jamɔ ni akɛhaa “hetselɔi” mfonirii ni wala bɛ mli lɛ hu? Ni kɛji akɛ ejaaa akɛ Kristo bɔfoi lɛ ateŋ mɔ ko aaagbee ŋwɛibɔfoi ni hiɛ ka naji anaa lɛ, belɛ woo kɛ jamɔ ni akɛhaa ŋwɛibɔfoi ahe mfonirii ni wala bɛ mli lɛ hu? Yɛ anɔkwale mli lɛ, nifeemɔi ni tamɔ nɛkɛ kɛ Yohane kɔkɔbɔɔ nɛɛ kpaaa gbee: “Bii bibii, nyɛkwɛa nyɛhe ni ahia yɛ wɔji ahewɔ.”—1 Yohane 5:21.
Ákɛ Nibii Fɛfɛji ni Yeɔ Buaa Nitsɔɔmɔ
Enɛ etsɔɔɔ akɛ Biblia mli saji ahe mfoniri ni mɔ ko aaahiɛ kɛkɛ lɛ tsɔɔ wɔŋjamɔ. Wolo tɛtrɛɛ nɛɛ kɛ Biblia mli saji ahe mfonirii tsuɔ nii shii abɔ ákɛ nɔ ni yeɔ buaa nitsɔɔmɔ. Agbɛnɛ hu abaanyɛ akɛ Biblia mli saji ahe mfonirii atsotsoro shiai kɛ tsui agbogboi ahe. Ni kɛlɛ, anɔkwa Kristofonyo sumɔŋ ni ekɛ mfoniri ni ale akɛ mɛi krokomɛi kɛfee nii ni ajaa atsotsoro shi, aloo ni ekɛ mfoniri ko ni teɔ shi ewoɔ Biblia lɛ aaatsotsoro etsu mli.—Romabii 14:13.
Kristendom jamɔ he amagai bibii pii yɛ ni tsɔɔ la kokroo ko ni ebɔle Yesu, Maria, ŋwɛibɔfoi, kɛ “hetselɔi” ayitsei ahe. Atsɛɔ enɛ akɛ halo. Nɛgbɛ halɔ nɛɛ ba kɛjɛ? The catholic Encyclopedia (1987 nɔ lɛ) kpɛlɛɔ nɔ akɛ: “Eshishijeee jɛɛɛ Kristofoi anɔ mli, ejaakɛ nitɛŋlɔi kɛ mɛi ni shɔ̃ɔ nii ni ji wɔŋjalɔi kɛtsu nii ni akɛdamɔ shi aha agbojee kɛ hewalɛ kpele ni nyɔŋmɔi sɔrɔtoi nɛɛ yɔɔ lɛ.” Agbɛnɛ hu, hulu-nyɔŋmɔ ni halo ebɔle eyitso he yɛ mfoniri ni ana yɛ wolo, The Christians, ní Bamber Gascoigne ŋma ni ana yɛ Capitoline Museum lɛ mli lɛ mli. Roma wɔŋjalɔi lɛ ja nɛkɛ nyɔŋmɔ nɛɛ. Gascoigne tsɔɔ mli yɛ sɛɛ mli akɛ, “Kristojamɔ yama hulu lɛ halo lɛ.” Hɛɛ, halo lɛ kɔɔ wɔŋjalɔi ahulu-jamɔ he.
Ani esa akɛ akɛ mfonirii ni kɛ Biblia mli saji futuɔ wɔŋjamɔ mli okadi nibii lɛ atsotsoro Kristofoi ashia? Dabi. Biblia lɛ woɔ ŋaa akɛ: “Mɛɛ ekomefeemɔ Nyɔŋmɔ sɔlemɔwe kɛ amagai yɔɔ? . . . No hewɔ lɛ Yehowa kɛɛ ‘Nyɛjea amɛteŋ, ni nyɛtsea nyɛhe, ni nyɛkataa muji nɔ ko he, ni maherenyɛ atuu.’”—2 Korintobii 6:16, 17.
Beni be shwieɔ mli lɛ, mɛi ni kɛɔ akɛ amɛji Kristofoi lɛ je shishi akɛ amɛaaku amɛhiɛ amɛshwie kɔkɔbɔɔ ni tamɔ nɛkɛ nɔ. Hemɔkɛyeli-kwamɔ je shishi, taakɛ Yesu kɛ ebɔfoi lɛ egba efɔ shi lɛ. (Mateo 24:24; Bɔfoi lɛ Asaji 20:29, 30; 2 Petro 2:1) Afii ohai ejwɛ Ŋ.B. lɛ shishijee mli ni Roma maŋtsɛ Konstantino kɛ Kristojamɔ ni ekwa hemɔkɛyeli lɛ fee Maŋ lɛ jamɔ. Kɛkɛ ni wɔŋjalɔi babaoo bɔi amɛhe “Kristofoi” tsɛmɔ. Nɔ ni amɛfɔɔ feemɔ ji maŋtsɛ lɛ he amagai ni amɛjaa lɛ. Amɛkɛ amɛblematsɛmɛi kɛ mɛi ni ehe gbɛi lɛ ahe mfonirii hu tsotsoroɔ shi. John Taylor tsɔɔ mli yɛ ewolo, Icon Painting lɛ mli akɛ, “taakɛ maŋtsɛ lɛ jamɔ ji lɛ, gbɔmɛi jaa maŋtsɛ lɛ mfoniri ni atɛŋ yɛ woji kɛ tsei anɔ lɛ, ni kɛjɛ enɛ nɔ kɛmiiya jamɔ he amagai bibii nɔ lɛ waaa kwraa.” Nɛkɛ gbɛ nɔ atsɔ akɛ Yesu, Maria, ŋwɛibɔfoi, kɛ “hetselɔi” ahe mfonirii baye mfonirii ni wɔŋjalɔi jaa amɛ lɛ najiaŋ.
Te Fee Tɛŋŋ ni Sɔlemɔ lɛ Hiɛnyiɛlɔi Bu Enɛ Feemɔ Bem?
Taakɛ The Encyclopedia of Religion lɛ tsɔɔ lɛ, sɔlemɔ lɛ mli hiɛnyiɛlɔi lɛ kɛ blema naataomɔ lɛ nɔŋŋ tsu nii taakɛ jeŋ nilelɔi wɔŋjalɔi lɛ fee lɛ. Hii tamɔ Plutarch, Dio Chrysostom, Maxim ni jɛ Tyre, Celsus, Porphyry, kɛ Julian kpɛlɛ nɔ akɛ wala bɛ amagai amli. Shi nɛkɛ wɔŋjalɔi nɛɛ bu amagai ni amɛkɛtsuɔ nii lɛ bem akɛ eji nii ni yeɔ buaa amɛ yɛ amɛ nyɔŋmɔi ni amɛnaaa amɛ lɛ ajamɔ mli. Russia jamɔ he amagai bibii ahe nilelɔ, Leonid Ouspensky kpɛlɛɔ nɔ yɛ wolo, The Meaning of Icons lɛ mli akɛ: “Sɔlemɔ lɛ Tsɛmɛi lɛ kɛ Hela jeŋ nilelɔi adɛŋdade lɛ tsu nii, ni amɛŋɔ eshishinumɔ kɛ wiemɔ amɛwo Kristofoi anyɔŋmɔjamɔ he nikasemɔ mli.”—Okɛto Kolosebii 2:8 he.
Ewa kɛha mɛi pii akɛ amɛaanu nyɔŋmɔjamɔ he nikasemɔ ni buɔ woo kɛ jamɔ ni akɛhaa amagai bem lɛ shishi. John Taylor ŋma yɛ Icon Painting lɛ mli akɛ: “Sɔrɔto-feemɔ ni ka amagai bibii ajamɔ yɛ nɔ ni ebaanyɛ edamɔ shi eha, loo ni aaaja nakai amaga bibioo lɛ diɛŋtsɛ lɛ teŋ lɛ . . . jeee fɛi kwraa kɛha mɔ ko, ja mɛi ni le woloŋ waa lɛ.”
Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ yɛ jamɔ mli amagai ahe lɛ shishinumɔ waaa. Susumɔ Emelia, ni yɔɔ Johannesburg, yɛ South Africa lɛ he okwɛ. Kulɛ eji Katolik jamɔ lɛ mli nyo ni etu ehe eha kwraa, ni ekulaa shi ni esɔleɔ yɛ mfonirii ahiɛ. Kɛkɛ ni Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ ko yatswa eshinaa gbi ko. Eŋɔɔ enaa waa akɛ ena yɛ Portuguese Biblia lɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ yɛ gbɛi, ni ji Yehowa. (Lala 83:18, Almeida) Ebi yɛ e-Biblia kasemɔ lɛ mli akɛ: “Mɛni esa akɛ mafee koni mikafee nii ni esaaa Yehowa hiɛ?” Odasefonyo lɛ kɛ enine tsɔɔ mfonirii ni tsotsoro egbogbo he lɛ, ni ekɛɛ lɛ akɛ ekane Lala 115:4-8. Beni Emelia wu ba shia nakai gbɛkɛ lɛ, ekɛɛ lɛ akɛ eesumɔ ni efite ejamɔ he mfonirii lɛ fɛɛ. Ewu lɛ kpɛlɛ nɔ. Enɔ jetsɛremɔ lɛ, eha ebihii enyɔ, Tony kɛ Manuel jwara mfonirii lɛ fɛɛ ni amɛshã. Ŋmɛnɛ, yɛ afii 25 sɛɛ nɛɛ, ani Emelia shwaa ehe yɛ enɛ he? Dabi. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ekɛ eweku lɛ eye ebua ekutseiaŋbii lɛ babaoo koni amɛtsɔmɔ Yehowa jalɔi ni yɔɔ miishɛɛ.
Ati niiashikpamɔi ni tamɔ nakai nɔŋŋ mli shii abɔ. Yɛ jeŋ muu fɛɛ Yehowa Odasefoi akaselɔ-feemɔ nitsumɔ lɛ hewɔ lɛ, akpekpei abɔ miikase bɔ ni akɛ “mumɔ kɛ anɔkwale” jaa Nyɔŋmɔ. Bo hu obaanyɛ ona jɔɔmɔi ni baa kɛjɛɔ jamɔ gbɛ ni nɔ kwɔ nɛɛ mli lɛ mli niiashikpamɔ, taakɛ Yesu kɛɛ lɛ, “ejaakɛ mɛi ni jaa lɛ nɛkɛ, Tsɛ lɛ hu taoɔ.”—Yohane 4: 23, 24.
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 26]
Czar Nicholas II kɛ jamɔ he amaga miijɔɔ esraafoi lɛ
[He ni Sane lɛ Jɛ]
Photo by C.N.