Mɛni Hewɔ Esa akɛ Osɔmɔ Yehowa?
“YEHOWA gbi lɛ eshɛ shi eta! ‘Amanehulu kpeteŋkpele’ lɛ ebɛŋkɛ, ni kɛji akɛ osɔmɔɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ, oyi naŋ wala.” Kɛ mɔ ko kɛɛ bo sane ni tamɔ nɛkɛ lɛ, te obaafee onii yɛ he oha tɛŋŋ—Zefania 2: 2, 3; Mateo 24:21.
Eji anɔkwale akɛ esa akɛ wɔha Yehowa gbi lɛ ahi wɔjwɛŋmɔ mli, ni yibaamɔ kɛmiijɛ amanehulu kpeteŋkpele ni baa lɛ mli lɛ damɔ anɔkwa sɔɔmɔ ni wɔkɛaaha Nyɔŋmɔ lɛ nɔ. Shi ani esa akɛ nɛkɛ anɔkwa saji nɛɛ afee yiŋtoo titrii hewɔ ni esa akɛ wɔkɛ sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ aha Yehowa Nyɔŋmɔ lɛ? Mɛni hewɔ osɔmɔɔ Yehowa?
Yiŋtoo Kpakpa He Miihia
Kɛ mɔ ko kɛ yiŋtoo kpakpa sɔmɔɔɔ Nyɔŋmɔ, ni egbɛkpamɔi lɛ baaa mli yɛ be ko mli lɛ, ebaakpa. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, mɛi komɛi kpa gbɛ akɛ Yesu Kristo baaku esɛɛ eba yɛ afi 1843 loo 1844, ni nɛkɛ bei nɛɛ ho ni amɛgbɛkpamɔi lɛ baaa mli. Nɔ ni yɔɔ miishɛɛ yɛ nɛkɛ sane nɛɛ he ji nɔ ni George Storrs, ni ŋmaa Bible Examiner lɛ, kɛ sɛɛ mli lɛ Charles Taze Russell, Buu Mɔɔ Asafo lɛ klɛŋklɛŋ sɛinɔtalɔ lɛ hefatalɔ lɛ ŋma lɛ. Storrs ŋma yɛ August 1846 Bible Examiner lɛ mli akɛ:
“Gbɛnaa nii ni ka mɔ ko nɔ akɛ esɔmɔ Nyɔŋmɔ lɛ damɔ nɔ ko ni kwɔ kwraa fe anɔkwale kɛkɛ ni eji akɛ gbi lɛ eshɛ eta lɛ nɔ. . . . Bɔ ni abaafee nii aha, kɛ́ 1846 kɛ 1847 ho taakɛ ebaanyɛ eho, ni anaaa ebaa ni ji enyɔ lɛ, kɛ nijiaŋwujee ni anyɛŋ asusu he baaba. Niiashikpamɔ yeɔ enɛ he odase—miitsɔɔ 1843 kɛ 1844 niiashikpamɔ lɛ. Nɛgbɛ mɛi ni bianɛ amɛkɛɔ akɛ nakai be lɛ Nuŋtsɔ lɛ miiba lɛ he bolɔmɔ lɛ ji nɔ ni ‘kanya amɛ koni amɛsɔmɔ Nyɔŋmɔ’ taakɛ esa akɛ amɛfee lɛ ateŋ mɛi pii yɔɔ? Ni miiti mli akɛ—NƐGBƐ AMƐYƆƆ!!! Ekolɛ mɛi ni nakai sane jajemɔ lɛ kanya amɛ koni amɛsɔmɔ Nyɔŋmɔ lɛ ateŋ mɔ kome yɛ mɛi 10 mli pɛ kã he amɛnyiɛ yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli lolo koni amɛkɛ bulɛ aha amɛ Kristofoi anitsumɔ lɛ. Mɛni hewɔ eyɔɔ nakai? Nɔ ni kanya amɛ ji jwɛŋmɔi ni ejaaa. Nɔ ni kanya nifeemɔ nɛɛ titri ji amɛ pɛsɛmkunya. Amɛtamɔ eshafeelɔ ni susuɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe akɛ ebɛŋkɛ gbele yɛ hela saa nɔ loo eka ahum mli yɛ ŋshɔ teŋ. Kɛ esa akɛ egbo lɛ, no lɛ ebaatsɔ Kristofonyo. Kɛ ena ele akɛ eje oshara mli lɛ, ebaafee gbɔmɔ sɔrɔto kwraa.”
Ni Wɔɔsɔmɔ kɛ Yiŋtoo Kpakpa
Pɛsɛmkunya kɛ hiɛkpatamɔ he gbeyeishemɔ baanyɛ akanya mɛi komɛi koni amɛfee nɔ ko kɛkɛ akɛ amɛmiifee Yehowa suɔmɔnaa nii. Mɛi komɛi hu baanya wala yɛ Paradeiso mli lɛ he hiɛnɔkamɔ lɛ he aahu akɛ amɛbaasɔmɔ Nyɔŋmɔ yɛ yiŋtoo nɛɛ pɛ hewɔ. Ni kɛlɛ, kɛji akɛ gbɔmɛi ni jwɛŋmɔ ni tamɔ nɛkɛ kanyaa amɛ lɛ susu akɛ Yehowa gbi lɛ kɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ jeee nɔ ni ebɛŋkɛ kpaakpa lɛ, nɔ ko kanyaŋ amɛ koni amɛkɛ ekaa asɔmɔ Nyɔŋmɔ.
Eji anɔkwale akɛ ejeee pɛsɛmkunya akɛ mɔ ko mli aaafili lɛ yɛ Nyɔŋmɔ shiwoi kɛ jɔɔmɔi ni agba afɔ shi lɛ ahe. Eesumɔ ni wɔna miishɛɛ yɛ gbɛkpamɔi ni akɛmamɔ wɔhiɛ akɛ e-Bi Yesu Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ he. Bɔfo Paulo kɛɛ, “Nyɛnyaa yɛ hiɛnɔkamɔ mli,” ni ekɛfata he akɛ: “Nyɛmiaa nyɛhiɛ yɛ amanehulu mli; nyɛhiɛa sɔlemɔ mli daa.” (Romabii 12:12) “Yehowa he nyamɔ” ni sɔlemɔ fata he lɛ yeɔ ebuaa wɔ koni wɔŋmɛ wɔtsui shi yɛ kaai amli ni wɔkɛ tsuishitoo amɛ Nyɔŋmɔ shiwoi lɛ amlibaa (Nehemia 8:10) Dani enɛ aaaba lɛ, wɔyɛ yiŋtoi babaoo ni wɔɔdamɔ nɔ wɔsɔmɔ Yehowa. Mɛni ji enɛɛmɛi ateŋ ekomɛi?
Nitsumɔ kɛ Hegbɛ
Akɛ Jeŋ Muu Fɛɛ Maŋtsɛ lɛ, Yehowa sa, ni ebiɔ he ni atuɔ ahaa ekome too. (2 Mose 20:4, 5) No hewɔ lɛ Nyɔŋmɔ he gbɛnaa nii kome too lɛ nɔŋŋ ka Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo nɔ, kɛji akɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ je shishi wɔ, wɔsɛɛ afi, loo yɛ sɛɛ mli. Gbɛnaa nii ka enɔ akɛ esɔmɔ Yehowa yɛ gbɛ ni pɛsɛmkunya bɛ mli nɔ akɛni esumɔɔ Nyɔŋmɔ kɛ etsui, esusuma, ejwɛŋmɔ, kɛ ehewalɛ fɛɛ hewɔ. (Marko 12:30) Mra be mli Kristofoi lɛ ateŋ mɛi komɛi susu akɛ Yehowa gbi lɛ ebɛŋkɛ, shi amɛgbɛkpamɔ lɛ baaa mli, ni amɛgboi ni amɛnaaa nakai nifeemɔ lɛ mlibaa. (1 Tesalonikabii 5:1-5; 2 Tesalonikabii 2:1-5) Shi kɛ amɛye anɔkwa kɛyashi gbele mli lɛ, yɛ naagbee lɛ nakai Kristo sɛɛnyiɛlɔi ni afɔ amɛ mu lɛ anine shɛɔ nyɔmɔwoo ni ji shitee kɛmiiya ŋwɛi wala mli lɛ nɔ.—Kpojiemɔ 2:10.
Esa akɛ Yehowa Odasefoi ni abaptisi amɛ lɛ asɔmɔ lɛ yɛ anɔkwayeli mli ejaakɛ amɛjɛ amɛsuɔmɔ mli amɛkpɛlɛ nɔ akɛ amɛbaafee esuɔmɔnaa nii. Bo lɛ susumɔ enɛ he okwɛ! Wɔbaanyɛ wɔfee Jeŋ Muu Fɛɛ Maŋtsɛ lɛ suɔmɔnaa nii taakɛ ŋwɛibɔfoi krɔŋkrɔŋi lɛ feɔ lɛ. (Lala 103: 20, 21) Yesu bu hegbɛ ni tamɔ nɛkɛ lɛ aahu akɛ eha ekɛɛ: “Miŋmaa ji akɛ mafee mɔ ni tsu mi lɛ suɔmɔnaa nii, ni magbe enitsumɔ lɛ naa.” (Yohane 4:34) Kɛ wɔyɛ mumɔ loo su ni tamɔ nakai nɔŋŋ lɛ, wɔkɛ ekaa baajaje Yehowa yijiemɔi lɛ ni wɔgba mɛi krokomɛi eyiŋtoi ahe saji, taakɛ ajie amɛ kpo yɛ Ŋmalɛi lɛ amli lɛ. Wɔnaa hegbɛ hu yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ koni wɔye wɔbua mɛi krokomɛi yɛ mumɔŋ. Ni yɛ anɔkwale mli lɛ, Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii ni ajɛɔ suɔmɔ ni ayɔɔ kɛha lɛ lɛ mli afeɔ lɛ ji hegbɛ ko ni yɔɔ naakpɛɛ, ni be ni Yehowa gbi lɛ kɛbaaje shishi lɛ kɔɔɔ he eko.
Shidaa kɛ Kanyamɔ Haa
Esa akɛ shidaa loo hiɛsɔɔ ni wɔyɔɔ kɛha suɔmɔ ni Nyɔŋmɔ jie lɛ kpo yɛ e-Bi lɛ ni ekɛ lɛ ha akɛ kpɔmɔ afɔleshaa nɔ lɛ hu akanya wɔ ni wɔsɔmɔ Yehowa. Be ko lɛ wɔji gbɔmɛi ni wɔtse wɔhe kɛjɛ Yehowa Nyɔŋmɔ he yɛ esha hewɔ. Shi Yesu kɛɛ: “Nɛkɛ Nyɔŋmɔ sumɔ je lɛ [adesai aje lɛ], akɛ eŋɔ e-Bi koome lɛ eha, koni mɔ fɛɛ mɔ ni heɔ enɔ yeɔ lɛ hiɛ akakpata, shi moŋ ena naanɔ wala.” (Yohane 3:16) Yehowa ji mɔ ni tsɔ hiɛ ekɛ hegbɛ tsu nii, taakɛ Paulo ŋma lɛ: “Shi Nyɔŋmɔ jieɔ lɛ diɛŋtsɛ esuɔmɔ ni ekɛsumɔ wɔ lɛ shi etsɔɔ, akɛ be mli ni wɔji eshafeelɔi lɛ beebe ni Kristo bagbo yɛ wɔnajiaŋ.” (Romabii 5:8) Esa akɛ shidaa loo hiɛsɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ suɔmɔ nɛɛ atsirɛ wɔ ni wɔkɛ wɔtsui fɛɛ asɔmɔ lɛ.
Hiɛsɔɔ kɛha Yehowa mumɔŋ kɛ heloo naa gbɛjianɔtoi lɛ hu kɛ nɔ ni wɔɔdamɔ nɔ wɔsɔmɔ lɛ yɛ anɔkwayeli mli haa wɔ. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ji anɔkwa gbɛtsɔɔmɔ nɔ diɛŋtsɛ—la yɛ wɔtempɔŋ nɔ. Woji ni atsɔɔ “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ nɔ akɛhaa lɛ yeɔ ebuaa wɔ koni eha wɔshihilɛ kɛ ŋwɛi suɔmɔnaa nifeemɔ akpa gbee. (Mateo 24:45- 47; Lala 119:105) Ni akɛni wɔtaoɔ Maŋtsɛyeli lɛ klɛŋklɛŋ hewɔ lɛ, Yehowa kɛ heloo naa nibii hu haa wɔ. (Mateo 6:25-34) Ani oojie hiɛsɔɔ kpo yɛ nɛkɛ nibii nɛɛ ahe?
Shidaa kɛha heyeli kɛmiijɛ apasa jamɔ mli ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ kɛ yiŋtoo kroko haa ni wɔɔdamɔ nɔ wɔsɔmɔ Yehowa yɛ anɔkwayeli mli. Jamɔŋ ajwamaŋ, Babilon Kpeteŋkplele lɛ “ta nui babaoo” nɔ, ni tsɔɔ “maji kɛ asafoi kɛ jeŋmaji kɛ majianɔ wiemɔi.” (Kpojiemɔ 17:1, 15) Ni kɛlɛ, etaaa Yehowa tsuji anɔ, koni ena amɛnɔ hewalɛ yɛ jamɔŋ ni ekudɔ amɛ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, amɛkpooɔ apasa jamɔŋ tsɔɔmɔ akɛ adesa susuma lɛ gbooo lɛ. Amɛle akɛ abɔ gbɔmɔ akɛ “wala susuma,” ni ákɛ, gbohii lɛ “leee nɔ ko nɔ ko,” ni ákɛ gbohiiashitee baaba. (1 Mose 2:7; Jajelɔ 9: 5, 10; Bɔfoi lɛ Asaji 24:15) No hewɔ lɛ amɛsheee gbohii lɛ agbeyei ni amɛjaaa amɛ hu. Ani shidaa kɛha mumɔŋ heyeli ni tamɔ nɛkɛ haa okuɔ hemɔkɛyeli-kwamɔ naa ni okɛ ohe kpɛtɛɔ Yehowa jamɔ krɔŋŋ he?—Yohane 8:32.
Esa akɛ hiɛsɔɔ kɛha wɔ sɛɛ ni Yehowa fiɔ daa gbi lɛ aha wɔfaishitswaa akɛ wɔɔsɔmɔ lɛ yɛ anɔkwayeli mli lɛ aya hiɛ. Lalatsɛ David jaje akɛ: “Ajie Nuŋtsɔ [Yehowa] yi! Daa nɛɛ etereɔ wɔjatsui lɛ ehaa wɔ.” (Lala 68:20) Lalatsɛ lɛ kɛɛ yɛ he kroko hu akɛ: “Mitsɛ kɛ minyɛ eshi mi moŋ, shi Yehowa hereɔ mi atuu.” (Lala 27:10) Hɛɛ, mɔ ni kɛ anɔkwayeli sɔmɔɔ Yehowa lɛ baanyɛ ashɛ́ okadi feemɔ mli jatsu ni etere, tamɔ haomɔi kɛ kaai lɛ efɔ Nyɔŋmɔ nɔ. Ani oojie hiɛsɔɔ kpo ootsɔɔ Yehowa yɛ osɛɛ ni efiɔ daa ni esɛɛ efooo kɔkɔɔkɔ lɛ mli kɛtsɔ anɔkwayeli mli ni ooosɔmɔ lɛ daa lɛ nɔ?—Lala 145:14.
Jajemɔ Yehowa kɛ Enɔyeli lɛ Otsɔɔ
Esa akɛ bɔ ni wɔshweɔ akɛ wɔwo Yehowa hiɛ nyam lɛ hu akanya wɔ ni wɔsɔmɔ lɛ. Afeɔ ŋwɛi bɔɔ nii ahe mfoniri akɛ amɛwoɔ Nyɔŋmɔ hiɛ nyam ni amɛjieɔ eyi kɛ nɛkɛ wiemɔi nɛɛ: “Nuŋtsɔ [Yehowa], bo ji mɔ ni sa akɛ oŋɔ anunyam kɛ agbojee kɛ hewalɛ lɛ, ejaakɛ bo obɔ nii fɛɛ, ni osuɔmɔ naa amɛyɔɔ ni abɔ amɛ.” (Kpojiemɔ 4:11) Maŋtsɛ David jie Nyɔŋmɔ yi akɛ: “Bo, Yehowa, onɔ ji dalɛ kɛ hewalɛ kɛ anunyam kɛ kunimyeli kɛ agbojee . . . Bo Yehowa, onɔ ji maŋtsɛyeli lɛ, . . . Ni ninamɔ kɛ anunyam fɛɛ jɛ odɛŋ, ni bo nɔŋŋ oyeɔ nii fɛɛ nɔ . . . No hewɔ lɛ agbɛnɛ wɔ-Nyɔŋmɔ, wɔmiidao shi ni wɔmiijie ohiɛnyam gbɛi lɛ yi.” (1 Kronika 29:10-13) Akɛ Yehowa tsuji lɛ, ani wɔnuuu he akɛ gbɛnaa nii ka wɔnɔ akɛ wɔkɛ wɔwiemɔ kɛ nifeemɔ awo ehiɛ nyam yɛ be mli ni wɔmɛɔ eshiwoi lɛ amlibaa lɛ?—1 Korintobii 10:31.
Kanyamɔ ni naa wa koni wɔwie Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ kɛ ekaawoo kroko haa wɔ koni wɔsɔmɔ Yehowa. Ajieɔ nakai kanyamɔ kpakpa lɛ kpo jogbaŋŋ yɛ lalatsɛ lɛ wiemɔi amli: “Yehowa, onitsumɔi lɛ fɛɛ aaadao shi, ni omɛi krɔŋkrɔŋi lɛ aaajie oyi! Amɛaawie omaŋtsɛyeli lɛ anunyam lɛ he, ni amɛaagba ohewalɛ lɛ he sane, koni amɛha gbɔmɛi abii ale ehewalɛ nitsumɔi lɛ, kɛ emaŋtsɛyeli lɛ nyam kɛ agbojee lɛ. Omaŋtsɛyeli lɛ, naanɔ maŋtsɛyeli ni, ni elumɔyeli lɛ hiɔ shi kɛyaa yinɔi fɛɛ nɔ.” (Lala 145:1-13) Maŋtsɛyeli sane lɛ jajemɔ ji Kristofonyo lɛ nitsumɔ kɛ nitsumɔ ni he hiaa fe fɛɛ eko ni atsuɔ ŋmɛnɛ. (Mateo 24:14; 28: 19, 20) Ani oosumɔ waa ni ojie Yehowa yi ni ogba mɛi krokomɛi e-Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ?
Esa akɛ Yehowa gbɛi lɛ hetsemɔ kɛ jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛ ni eji lɛ bembuu lɛ afee nɔ ni he hiaa wɔ waa aahu akɛ wɔmiisumɔ ni wɔsɔmɔ lɛ yɛ anɔkwayeli mli. Wɔbaanyɛ wɔsɔle kɛha Yehowa gbɛi lɛ hetsemɔ kɛ jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛ ni eji lɛ bembuu. (Mateo 6:9) Wɔbaanyɛ wɔfee nii ni kɛ wɔsɔlemɔi baakpa gbee kɛtsɔ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli ni wɔkɛ wɔhe aaawo daa nɔ, kɛ agbɛnɛ kɛtsɔ anɔkwale ni kɔɔ saji ni he hiaa waa nɛɛ ahe lɛ ni wɔɔgbɛ wɔshwa nɔ.—Ezekiel 36:23; 39:7.
Miishɛɛ kɛ Tsui ni Nyɔɔ Mɔ Mli
Yehowa ni wɔsɔmɔɔ lɛ yɛ anɔkwayeli mli lɛ haa wɔtsui nyɔɔ wɔmli ejaakɛ wɔhaa etsui nyaa, ni wɔhaa anaa Abonsam akɛ amalelɔ. Eyɛ mli akɛ Satan kɛ apasa kɛɔ akɛ gbɔmɛi sɔmɔɔ Nyɔŋmɔ yɛ pɛsɛmkunya yiŋtoi ahewɔ moŋ, shi sɔɔmɔ ni jɛ suɔmɔ mli ni wɔkɛhaa Yehowa yɛ anɔkwayeli mli lɛ haa anaa naafolɔlɔ lɛ wiemɔ lɛ akɛ eji amale kwraa. (Hiob 1:8-12) Enɛ kɛ yiŋtoo kpakpa ni wɔɔdamɔ nɔ wɔfee nɔ ni awie yɛ Abɛi 27:11 lɛ haa wɔ: “Mibi, feemɔ ohe nilelɔ, ni oha mitsui anyɔ mimli, ni mana hetoo maha mɔ ni bɔɔ mi ahora lɛ.” Kɛfata he lɛ, kɛji wɔsɔmɔ Yehowa yɛ anɔkwayeli mli yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni Satan aaafee koni ekɛtsi wɔ naa lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, eka shi faŋŋ akɛ emuuyeli gbɛ ni wɔnyiɛ nɔ lɛ baanyɛ awo nanemɛi heyelilɔi lɛ hewalɛ.—Filipibii 1:12-14.
Esa akɛ miishɛɛ kɛ tsui ni nyɔɔ mɔ mli ni wɔnaa kɛjɛɔ mumɔŋ ŋmaakpamɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ hu akanya wɔ ni wɔsɔmɔ Yehowa yɛ anɔkwayeli mli. Yesu na miishɛɛ yɛ gbɔmɛi ni eyeɔ ebuaa amɛ, titri lɛ yɛ mumɔŋ gbɛi anɔ lɛ mli. Mateo 9:35-38 kɛɔ akɛ: “Ni Yesu kpa maji lɛ kɛ akrowai lɛ fɛɛ nɔ, ni etsɔɔ nii yɛ amɛkpeehei lɛ, ni eshiɛɔ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ, ni etsaa hela fɛɛ hela kɛ hejaramɔ fɛɛ hejaramɔ yɛ maŋ lɛŋ. Shi beni ena mɛi babaoo lɛ, emusuŋ tsɔ lɛ yɛ amɛhewɔ, akɛni etɔ amɛ ni amɛfee yuuyaa tamɔ tooi ni bɛ kwɛlɔ lɛ. Kɛkɛ ni ekɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: ‘Nikpamɔ lɛ fa moŋ, shi nitsulɔi lɛ faaa. No hewɔ lɛ nyɛkpaa nikpamɔ nuŋtsɔ lɛ fai koni ewo nitsulɔi agbɛ kɛba enikpamɔ lɛ mli!’” Kɛji akɛ nikpamɔ nitsumɔ lɛ sɛɛ tsɛ fioo fe bɔ ni wɔkpaa gbɛ lɛ, enɛ baaha wɔna hegbɛ babaoo ni wɔna miishɛɛ kɛ tsui ni nyɔɔ mɔ mli yɛ yelikɛbuamɔ ni wɔkɛhaa mɛi krokomɛi yɛ mumɔŋ lɛ mli. Enɛ hu ji gbɛ ni atsɔɔ nɔ atsɔɔ naanyo suɔmɔ ni akpaa gbɛ kɛjɛɔ wɔdɛŋ lɛ.—Mateo 22:39.
Mɛni Hewɔ Osɔmɔɔ Nyɔŋmɔ?
Wɔsusu yiŋtoi sɔrɔtoi ni nyɛɔ wɔnɔ koni wɔsɔmɔ Yehowa yɛ anɔkwayeli mli lɛ fioo ko pɛ he. Ehi akɛ wɔɔtsɔ sɔlemɔ nɔ wɔsusu yiŋtoi diɛŋtsɛ hewɔ ni wɔsɔmɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ he, ejaakɛ ebaabi ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ abu ehe akɔntaa eha lɛ. (Romabii 14:12; Hebribii 4:13) Ni mɛi ni yaa nɔ amɛhiɛɔ pɛsɛmkunya yiŋtoi amli lɛ naŋ ŋwɛi duromɔ mli ŋɔɔmɔ.
Mɛni abaakpa gbɛ kɛ nɔ ni wɔsusuɔ he titri ji Yehowa gbɛi lɛ hetsemɔ kɛ sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ ni wɔkɛhaa Nyɔŋmɔ ni pɛsɛmkunya yiŋtoi bɛ mli? Eka shi faŋŋ akɛ Yehowa baajɔɔ wɔ kɛ wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ! (Abɛi 10:22) Wɔnine baashɛ naanɔ wala hu nɔ, ejaakɛ wɔsɔmɔ Yehowa yɛ anɔkwayeli mli.
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 9]
Akpekpei abɔ sɔmɔɔ Yehowa yɛ Japan
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]
Aasɔmɔ Yehowa yɛ Cóte d’lvoire
[He ni Mfoniri ni yɔɔ baafa 8 lɛ Jɛ]
SHIƐMƆ WIEMƆI EKPAA ni George Storrs ha (1855)