Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w93 8/15 bf. 23-26
  • Daa Ni Wa Numɔ He Mpleshii Kɛha Ekpamɔ lɛ Mli ‘Omanyeyeli’

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Daa Ni Wa Numɔ He Mpleshii Kɛha Ekpamɔ lɛ Mli ‘Omanyeyeli’
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1993
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Anɔkwayeli ni Okɛaapɛi Omli
  • Taomɔ Yelikɛbuamɔ
  • Na Okɛ Yehowa Teŋ Wekukpaa
  • “Hewalɛ ni Fa Kɛteke Nɔ”
  • Gbɛjianɔtoo Kɛha Yelikɛbuamɔ
  • Heyeli Kɛmiijɛ Mli lɛ ji Bo Diɛŋtsɛ Ogbɛnaa Nii
  • Obaanyɛ Oye Naagbai Ni Fiteɔ Weku Lɛ Anɔ Kunim
    Nɔ Diɛŋtsɛ ni Kɛ Weku Miishɛɛ Baa
  • Bɔ Ni Ooofee Okɛ Dãa Atsu Nii Jogbaŋŋ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2010
  • Ŋmɛɛ Pɛpɛɛpɛ Yɛ Dãa Kɛ Nitsumɔ Mli
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2004
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1993
w93 8/15 bf. 23-26

Daa Ni Wa Numɔ He Mpleshii Kɛha Ekpamɔ lɛ Mli ‘Omanyeyeli’

“Beni aaashɛ leebi ŋmɛji nyɔŋma lɛ, mibɔi daa he susumɔ yɛ nitsumɔ he. Beni aaatswa shwane ŋmɛji 12 Iɛ, miyanu daa shikome loo shii enyɔ. Beni aaatswa ŋmɛji etɛ lɛ, mihe ebɔi kpokpomɔ. Miishwe ni akpa ni maya ni mayana dãa lɛ ekoŋŋ. Kɛ miiya shia lɛ, mifɔɔ daanumɔ shii enyɔ ko yɛ gbɛ lɛ nɔ. Beni aaatswa ŋmɛji kpawo Iɛ, ebɔi mitsinebaa ekoŋŋ. Minuɔ dãa, ni mijeɔ misɛ̃i nɔ migbeɔ shi ni nɔ̃ enyɔ minɔ, mishamɔɔ miwoɔ mishishigbɛ pioto mli, ni mikãa mishamɔ mli aahu kɛyashiɔ jetseremɔ. Okɛ enɛ abɔ he gbii toi 7 otsi kome; okɛ no abɔ he otsii 52 afi kome; okɛ no abɔ he afii 29 sɔŋŋ.”

DAATƆLƆ ji nuu nɛɛ. Jeee ekometoo pɛ. Akpekpei abɔ yɛ jeŋ fɛɛ kɛ shihilɛ ni kpataa mɔ hiɛ nɛɛ shiɔ mple aahu akɛ, Dr. Vernon E. Johnson kɛɛ, “ekɔɔ gbɔmɔ muu lɛ fɛɛ he: yɛ gbɔmɔtsoŋ, jwɛŋmɔŋ, nifeemɔ mli, kɛ mumɔŋ.”a

Woloŋlelɔi pii kɛɔ akɛ anyɛŋ atsa daatɔɔ, shi moŋ abaanyɛ akpa, kɛ mɔ lɛ to gbɛjianɔ egu ehe daanumɔ ewala gbii abɔ fɛɛ. Enɛ jeee taomɔ nii ko ni jwɛŋmɔ bɛ mli, ejaakɛ dãa ní wa he ehiaaa kɛha walanamɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, dãa ni wa ni akɛtsuɔ nii yɛ gbɛ fɔŋ nɔ lɛ haaa ana Nyɔŋmɔ hiɛ duromɔ. (1 Korintobii 6:​9, 10) Ehi kɛha mɔ akɛ eboteɔ Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ mli ni enuuu dãa ni wa, fe nɔ ni eeena no he akɔnɔ, ni naanɔ wala aje edɛŋ.​—Mateo 5:​29, 30.

Ni aaakpa​—ni atsi he​—kɛjɛ dãa ni wa ni akɛtsuɔ nii yɛ gbɛ fɔŋ nɔ lɛ he lɛ ji mpleshii ni jeɔ mɔ nijiaŋ wui yɛ bei pii amli. (Okɛto Romabii 7:​21-24 he.) Mɛni baanyɛ aye abua? Nyɛhaa wɔkɛ ŋaawoo ni mli ka shi faŋŋ aha. Kɛ onuuu dãa ni wa kwraa po lɛ, ŋaawoo nɛɛ baafee nɔ ni akaseɔ nɔ ko kɛjɛɔ mli, ni ebaaye ebua bo ni oye obua onaanyo ko loo wekunyo ko ni miibɔ mɔdɛŋ ni ekpa daa ni wa numɔ lɛ.

Anɔkwayeli ni Okɛaapɛi Omli

Anɔkwale ni eji akɛ daatɔlɔ ji bo lɛ he ŋwane ni ojeɔ lɛ ji gbɛtsii nii ni da fe fɛɛ lɛ ateŋ ekome ni esa akɛ oye nɔ kunim. Ŋwanejee ji su ko ni tsɔɔ anɔkwa ni ayeee. Enɛ bafeɔ naajiemɔ ni ejaaa ni tsuɔ yiŋtoo ko he nii: ni okɛaafa hegbɛ ni onaa okɛnuɔ daa lɛ he. Ekolɛ, obaasusu he nɛkɛ, ‘Mibɛ naagba tsɔ ko yɛ daanumɔ he. Miikwɛ miweku lɛ nɔ lolo. Miitsu nii lolo.’ Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, oka odaanumɔ lɛ he lolo.

Ŋwanejee haŋ obo onanemɛi ni sumɔɔ akɛ amɛaaye amɛbua bo lɛ toi. Robert na akɛ eshaayoo wu kɛ ehe ewo daanumɔ ni ehiii kɛ nifeemɔi gbohii kɛ agbɛnɛ subaŋ gbonyo mli. Robert kɛɛ akɛ, “gbii fioo komɛi asɛɛ lɛ, mitee eŋɔɔ mikɛyafɔ ehiɛ, ni mibi lɛ akɛ ani enuɔ he akɛ edaanumɔ lɛ ji nɔ ni haa efeɔ enii nakai lɛ lo.” Mɛni jɛ mli ba? “Mikɛ ŋwanejee ni mli wa kpe, kɛ wiemɔi tamɔ nɛkɛ akɛ, ‘Obɛ nɔ ni yeɔ he odase’ kɛ agbɛnɛ, ‘Oleee bɔ ni minuɔ he mihaa.’”

Kɛ oweku lɛ mli bii loo onanemɛi ateŋ mɔ ko ni susuɔ odaanumɔ lɛ he ba ni ekɛo abawie lɛ, okɛ anɔkwayeli ni mli wa waa apɛi omli. (Abɛi 8:33) Ani obaanyɛ ohi shi otsi muu fɛɛ, nyɔŋ muu fɛɛ, loo nyɔji abɔ komɛi ni onuuu dãa? Kɛ onyɛŋ lɛ, mɛni hewɔ ni? Kaafee onii tamɔ nuu ko ní kɛ amale yiŋsusumɔ lakaa ehe lɛ. Yakobo kɛɛ akɛ: “Nɛkɛ gbɔmɔ nɛɛ tamɔ nuu ko ni kwɛɔ ehiɛ su lɛ yɛ ashwishwɛ mli; ejaakɛ ekwɛɔ ehe, ni eyaa, ni amrɔmrɔ nɔŋŋ lɛ ehiɛ kpaa bɔ ni eyɔɔ lɛ nɔ.”​—Yakobo 1:​22-25.

Kɛ obɔi kpamɔ po lɛ, ehe baahia ni okwɛ ohe nɔ jogbaŋŋ lolo yɛ ŋwanejee he. Wolo, Willpower’s Not Enough lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Mɔ hee ni egu ehe daanumɔ lɛ baanyɛ asusu yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ akɛ, akɛni enyɛ ekpa daanumɔ yɛ be fioo ko mli​—ekolɛ eklɛŋklɛŋ kwraa ni ekpaa nɛ hewɔ lɛ​—ena tsamɔ agbɛnɛ.” Enɛ ji nɔ ko feemɔ ni kaa mɔ he lɛ he susumɔ ni mli wa fe fɛɛ, ni eji nɔ ko ni akuɔ sɛɛ agbeɔ efeemɔ mli ekoŋŋ lɛ shishijee. Kɛ obaaye ŋwanejee nɛɛ nɔ kunim lɛ, no lɛ, esaaa ni ofeɔ nakai ni mɛi krokomɛi ayelikɛbuamɔ bɛ mli.

Taomɔ Yelikɛbuamɔ

Beni nuu ko ni wɔɔtsɛ lɛ Leo na akɛ ekome too pɛ enyɛŋ eye edaanumɔ nɔ kunim lɛ, etao mɛi ni ekase he nii lɛ adɛŋ yelikɛbuamɔ. Be mli ni ekɛ hiɛdɔɔ etsu he nii be ko sɛɛ lɛ, ebɔi daanumɔ lɛ kpamɔ. Leo nu he akɛ esa ni asusu sɛɛnamɔ ni jɛɔ mɛi ni ekase he nii lɛ adɛŋ yelikɛbuamɔ mli baa lɛ he jogbaŋŋ.b Kɛ obaana yelikɛbuamɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ, no lɛ, obaakpɛ oyiŋ jogbaŋŋ koni ona he sɛɛ.

Kɛlɛ, esa ni ona akɛ babaoo yɛ ni obaanyɛ ofee ni onyɛ okpa, fe daanumɔ lɛ ni oootsi ohe kɛaajɛ he lɛ kɛkɛ. Ehe miihia ni okɛ saji ni mli kwɔlɔ yɛ daanumɔ he lɛ akpe. Ebaanyɛ efee oshara kɛ oku ohiɛ ofɔ enɛɛmɛi anɔ. Dr. Charlotte Davis Kasl ŋma akɛ: “Mibibii mɛi ni atsa amɛ yɛ tsofai fɔji ni akɛtsuɔ nii yɛ gbɛ fɔŋ nɔ hewɔ lɛ saji aahu shii nyɔŋma-kɛ-ejwɛ, ejaakɛ atsuko nibii ni akɛtsuɔ nii yɛ gbɛ fɔŋ nɔ lɛ, tsofa kɛ nitsumɔ ni kaa mɔ he, kɛ agbɛnɛ nibii ni akwɛɛɛ nɔ jogbaŋŋ ahe naagbai titrii lɛ ahe nii.”

Dennis na enɛ akɛ eji anɔkwale. Eŋma akɛ, “Miji mɔ ko ni kɛ hiɛshikamɔ nuɔ dãa ni yɔɔ naagbai babaoo lolo. Efaaa kɛha mi akɛ makpa daanumɔ kɛkɛ. Ehe bahia ni mapɛi mitsutsu shihilɛ mli, ni manu bɔ ni nomɛi sa mihe amɛha lɛ shishi, ni mafee tsakemɔi yɛ mijeŋba mli.”

Nakai nɔŋŋ ji bɔ ni ehe bahia ni Leo apɛi emligbɛ tɔɔ ekwɛ bɔni afee ni eya hiɛ yɛ ekpamɔ mli. Ekɛɛ akɛ, “No mli lɛ miji mɔ ko ni yeɔ awuŋa waa, ni hiɛ ejɔɔɔ kwraa. Bei komɛi shɛɔ ni mibulɛ baa shi, ni bei komɛi lɛ mina yaka hiɛnyam.” Leo kɛ Biblia mli ŋaawoo ni yɔɔ Efesobii 4:22 lɛ tsu nii: ‘Oshɛ osa jeŋba lɛ naa gbɔmɔ momo lɛ ofɔ. Hɛɛ, ‘osa jeŋba lɛ’ ena hewalɛ waa yɛ ogbɔmɔtso nɔ. Bɔ ni anyɛɔ akɛ sũ shɔɔ nɔ ko lɛ, nakai nɔŋŋ ji bɔ ni osa jeŋba lɛ etsɔɔ bɔ ni osu kɛ baŋ yɔɔ yɛ gbɛ ko nɔ. Kɛ ajie jeŋba fɔŋ yɛ jɛmɛ lɛ, mɛni ji nɔ ni shwɛɔ yɛ sɛɛ? Nɔ ni shwɛɔ ji su ko ni ekolɛ akɛ afi pii esaa lɛ pɛpɛɛpɛ. No hewɔ lɛ, nɔ ni esa akɛ efataa enɛ ni oookpa efeemɔ lɛ he ji ni otsake gbɔmɔ momo ni kɔɔ osa jeŋba lɛ he lɛ.

Na Okɛ Yehowa Teŋ Wekukpaa

Nɔ ni fata Leo tsamɔ lɛ he hu ji ni eeena ekɛ Yehowa teŋ wekukpaa. Ekɛɛ akɛ, “Yehowa ni mikase akɛ mikɛ mihe aaafɔ enɔ kwraa lɛ tsake mijeŋba, minifeemɔ, kɛ migbɛkpamɔi.

Kɛlɛ, ŋaawoo he miihia. Wekukpaa fɛɛ​—ni okɛ adesai loo Nyɔŋmɔ baana lɛ​—biɔ ni okɛ nɔ ko akatee, oye anɔkwa, ni ona hekɛnɔfɔɔ. Enɛɛmɛi ji sui titrii komɛi ni daatɔɔ jieɔ kɛyaa. Abaanyɛ atsu he nii moŋ, shi eheɔ be.

Akɛ daatɔlɔ lɛ, ekolɛ onyɛŋ ona bɔ ni wekukpaa ni mli wa yɔɔ ha. Ekolɛ onako emli niiashikpamɔ pɛŋ. No hewɔ lɛ, too otsui shi. Kaaye ohe oyai tuutu ko yɛ enɛ mli, ni ookpa gbɛ akɛ okɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa baaba trukaa akɛ nɔ ni jɛ dãa ni okpa numɔ lɛ mli eba. Bɔɔ mɔdɛŋ ni onu Nyɔŋmɔ kɛ esui lɛ ashishi. Yaa nɔ ojwɛŋ nɔ, ekolɛ kɛtsɔ Biblia mli lalai ni tsɔɔ Yehowa kɛ egbɛi lɛ ahe hiɛsɔɔ yɛ gbɛ ni mli kwɔ ni aaana lɛ kanemɔ jogbaŋŋ nɔ.c

“Hewalɛ ni Fa Kɛteke Nɔ”

Wekukpaa ni akɛ Nyɔŋmɔ naa yɛ hekɛnɔfɔɔ kɛ nɔmimaa mli lɛ baanyɛ ana hewalɛ kpele yɛ onɔ. Yehowa baafi mɔdɛŋ ni obɔɔ ni okpa lɛ sɛɛ. (Okɛto Lala 51:​12-14; 145:14 he.) Obaanyɛ okɛ sɔlemɔ ni mli wa abɛŋkɛ lɛ be fɛɛ be, kɛ nɔmimaa akɛ ekɛ “hewalɛ ni fa kɛteke nɔ” baaduro bo.​—2 Korintobii 4:7; Filipibii 4:​6, 7.

Bɔlɔ lɛ le bɔ ni oji ha fe adesa fɛɛ adesa. (Lala 108:14) Adesai ŋaawolɔi, ni kɛ amɛhe fɔɔ adesai anilee nɔ lɛ baanyɛ aye abua; shi, kwɛ bɔ ni gbɔmɔ Bɔlɔ lɛ baanyɛ aye abua bo babaoo yɛ tawuu nɛɛ mli! (Yesaia 41:​10; 48:​17, 18) Ekɛ yelikɛbuamɔ ni suɔmɔ yɔɔ mli eha yɛ Kristofoi asafo lɛ mli.

Gbɛjianɔtoo Kɛha Yelikɛbuamɔ

Asafoŋ onukpai ni edara yɛ mumɔŋ yɛ Kristofoi asafo lɛ mli lɛ baanyɛ afee yelikɛbuamɔ jɛɛhe kpele. Amɛteŋ mɛi fioo ko tsɔɔ akɛ amɛhe esa yɛ tsofafeemɔ loo jwɛŋmɔŋ helai sɔrɔtoi ahe nilee mli moŋ, shi amɛle Nyɔŋmɔ Wiemɔ kɛ shishitoo mlai lɛ, ni amɛkɛ amɛhe fɔɔ nɔ. Amɛbaanyɛ amɛtsɔ “tamɔ abobaahe yɛ kɔɔyɔɔ naa kɛ teemɔ he yɛ nugbɔnɛmɔ naa, tamɔ faai yɛ ŋa kpataa nɔ loo tɛsaa kpele ko ni haa hɔɔŋ yɛ shikpɔŋ gbiŋ nɔ.” (Yesaia 32:⁠2) Na amɛyelikɛbuamɔ lɛ he sɛɛ babaoo kɛmɔ shi.d

Eji anɔkwale akɛ, Kristofoi onukpai nɛɛ ejieŋ bo kɛjɛŋ nɔ ni jɛɔ bo diɛŋtsɛ onifeemɔi amli baa lɛ mli. Wolo ko ni ji Coming Off Drink lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Daatɔlɔi ni naa tsofai ni akɛtsuɔ nii yɛ gbɛ fɔŋ nɔ lɛ mli naagbai kɛ agbɛnɛ sɔ ni jɛɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛjeŋba mli baa ni amɛaatere lɛ kɛ helatsamɔ mli naagba miikpe.” No hewɔ lɛ, amɛkɛ mlijɔlɛ baatsu nii moŋ, shi amɛkɛ nɔ ko kwraa eteeŋ bo, ni amɛbaawo bo hewalɛ ni okɛ nɔ ni baajɛ mli aba lɛ akpe koni okpɛtɛ tsamɔ fɛɛ tsamɔ kɛ jeŋba su ni he hiaa ni onyiɛ sɛɛ bɔni afee ni onyɛ owuu oshi daanumɔ lɛ he.

Heyeli Kɛmiijɛ Mli lɛ ji Bo Diɛŋtsɛ Ogbɛnaa Nii

Be mli ní onaa mɛi krokomɛi ayelikɛbuamɔ he sɛɛ lɛ, ehe baahia ni ole akɛ adesa ko loo mumɔ ko bɛ ni baanyɛ anyɛ onɔ ni oye ohe kɛjɛ mli. Bo ji mɔ ni yɔɔ hegbɛ ni okɛaafee nɔ ni osumɔɔ. Ohe ni obaaye kɛaajɛ mli yɛ naagbee kwraa lɛ ji bo diɛŋtsɛ ogbɛnaa nii. (Okɛto 1 Mose 4:7; 5 Mose 30:​19, 20; Filipibii 2:12 he.) Teremɔ nakai sɔ lɛ, ni Yehowa baajɔɔ bo. Ama nɔ mi aha wɔ yɛ 1 Korintobii 10:13 akɛ: “Kaa ko bako nyɛnɔ ni jeee gbɔmɔ he nɔ; shi anɔkwafo ji Nyɔŋmɔ, mɔ ni haŋ aka nyɛ fe bɔ ni nyɛaanyɛ, shi moŋ ekɛ kaa lɛ nɔŋŋ aaaje gbɛ aha nyɛ ni nyɛje mli hu, koni nyɛnyɛ mli nyɛmɔ.” No hewɔ lɛ kaaye otsui​—obaanyɛ oye daa ni wa numɔ koni akpa he mpleshii lɛ nɔ kumin.

[Shishigbɛ niŋmai]

a Eyɛ mli akɛ wɔbaatsi daatɔlɔ lɛ ta akɛ nuu moŋ, shi wiemɔ ni yɔɔ biɛ lɛ kɔɔ yoo daatɔlɔ hu he.

b Ayɛ hei ni atsuɔ enɛ he nii yɛ jɛmɛ, helatsamɔ hei, kɛ agbɛnɛ gbɛjianɔ ni atoɔ akɛkpaa lɛ babaoo, ni baanyɛ aye abua. Buu-Mɔɔ lɛ ejieee etsamɔ he sane pɔtɛɛ ko yi etsɔɔɔ. Esa ni akwɛ jogbaŋŋ koni mɔ ko akafee nɔ ko ni baaha eŋmɛɛ Ŋmalɛ mli shishitoo mlai ahe ekɛsaa. Shi yɛ naagbee lɛ, esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ ahala tsamɔ ni lɛ diɛŋtsɛ esumɔɔ.

c Enɛɛmɛi ahe nɔkwɛmɔ nii lɛ ekomɛi ji lala 8, 9, 18, 19, 24, 51, 55, 63, 66, 73, 77, 84, 86, 90, 103, 130. 135, 139, 145.

d Anaa gbɛtsɔɔmɔi ni yeɔ buaa asafoŋ onukpai lɛ yɛ May 1, 1983, Watchtower lɛ baafai 8-11 lɛ mli.

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 24]

Ekolɛ ohiɛ eshwie shi ni ohao yɛ nɔ ni jɛɔ daatɔɔ mli baa lɛ hewɔ. Kɛ nakai lɛ, no lɛ, onijiaŋ akaje wui. Yelibuabuamɔ yɛ.

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 26]

KƐ OGBEE MLI EKOŊŊ

Wolo ni ji Willpower’s Not Enough lɛ kɛɛ akɛ, “Ni ooosaa ohe akɛ ni onyɛ ogbee mli ekoŋŋ hewɔ lɛ tamɔ ohiɛ nɔ ni akɛgbeɔ la. Enɛ etsɔɔɔ akɛ ookpa gbɛ ni la aje, shi moŋ osaa ohe akɛ obaatsu he nii kɛ la aaaje.” Kɛ ogbee mli ekoŋŋ lɛ:

Sɔlemɔ oha Yehowa. Na nɔmimaa akɛ enuɔ onaagba lɛ shishi ni akɛ eesumɔ ni eye ebua bo.​—Lala 103:14: Yesaia 41:⁠10.

Okɛ Kristofonyo onukpa ko awie he yɛ hekɛnɔfɔɔ mli, yɛ be mli ni otao mɔ ni obaasumɔ ni oya eŋɔɔ kɛ ehe bahia. Ye nɔ ni eba lɛ he anɔkwale, ni obo Ŋmalɛ mli ŋaawoo toi jogbaŋŋ.

Onijiaŋ akaje wui. Ni ooona nyɛɛ oha ohe lɛ pɛ ji nɔ ni baaha osaa ogbee mli waa ekoŋŋ, no hewɔ lɛ, kwɛmɔ otɔmɔ lɛ yɛ gbɛ ni ja nɔ. Ta lɛ ekome mli kunim ni oyeee lɛ kɛkɛ etsɔɔɔ akɛ ta lɛ eye onɔ. Kɛ foidamɔ ni sɛɛ jɛkɛ waa lɛ mli foidalɔ gbee shi lɛ, ekuuu esɛɛ eyajeee shishi ekoŋŋ; shi moŋ eteɔ shi ni etsaa foidamɔ lɛ nɔ. Feemɔ nakai nɔŋŋ yɛ ekpamɔ lɛ mli. Onyiɛ gbɛ lɛ nɔ lolo. Otsii, nyɔji, loo afii abɔ ni okɛgu ohe daanumɔ lɛ elaajeee.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 25]

Ye ŋwanejee nɔ kunim kɛtsɔ anɔkwayeli mli ni ooojɛ okwɛ ohe lɛ nɔ

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje