Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w94 9/1 bf. 8-13
  • Eyɛ Mli Akɛ Sũ Akɛfee Bo Moŋ, Shi Yaa Hiɛ!

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Eyɛ Mli Akɛ Sũ Akɛfee Bo Moŋ, Shi Yaa Hiɛ!
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1994
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Shihilɛi Komɛi ni Tsake
  • Amɛ hu Sũ Akɛfee Amɛ
  • Mɛni Sũ ni Akɛfee Wɔ lɛ Tsɔɔ Kɛhaa Wɔ Aŋkroaŋkro?
  • Mumɔi Ehiko Shikpɔŋ Nɔ Ni Amɛgboi
    Gbohii Lɛ Amumɔi—Ani Amɛbaanyɛ Amɛye Amɛbua Bo Loo Amɛhao Bo? Ani Amɛyɛ Diɛŋtsɛ?
  • Nyɛwoa Nyɛhe Hewalɛ Yɛ Be Mli Ni Gbi Lɛ Bɛŋkɛɔ Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1990
  • Mɛni Abaanyɛ Afee yɛ Nijiaŋwujee He?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
  • Nɔ Ni Obaanyɛ Ofee Kɛ́ Onijiaŋ Je Wui
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2020
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1994
w94 9/1 bf. 8-13

Eyɛ Mli Akɛ Sũ Akɛfee Bo Moŋ, Shi Yaa Hiɛ!

“Ele wɔsu kɛ wɔbaŋ, ekaiɔ akɛ sũ kɛkɛ ji wɔ.”—LALA 103:14.

1. Ani Biblia lɛ ja yɛ jeŋ nilee naa akɛ eeewie akɛ sũ akɛfee adesai? Tsɔɔmɔ mli.

YƐ HELOONAA lɛ, sũ ji wɔ. “Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ shikpɔŋ sũ shɔ gbɔmɔ, ni emu wala mumɔ ewo egugɔ mli, ni gbɔmɔ tsɔ wala susuma.” (1 Mose 2:7) Bɔ ni atsɔɔ gbɔmɔ bɔɔ mli aha, ni yɔɔ mlɛo ni emli ka shi faŋŋ hu nɛɛ kɛ jeŋ nilee mli anɔkwale lɛ kpaa gbee. Anaa tsofai amli hewalɛi sɔrɔtoi fe 90 ni akɛfee adesa gbɔmɔtso lɛ fɛɛ yɛ “shikpɔŋ sũ” lɛ mli. Be ko lɛ, tsofa-futumɔ he nilelɔ ko wie akɛ nibii ni feɔ adesa ni eda lɛ gbɔmɔtso lɛ mlijaramɔ ji oxygen oha mlijaa 65, carbon oha mlijaa 18, hydrogen oha mlijaa 10, nitrogen oha mlijaa 3, calcium oha mlijaa 1.5, kɛ phosphorus oha mlijaa 1, ni tsofai amli hewalɛi krokomɛi lɛ yɛ mlijaa ni eshwɛ lɛ mli. Kɛ bɔ ni ejara mli aha nɛɛ ja pɛpɛɛpɛ jio ejaaa jio, no he ehiaaa tsɔ̃. Anɔkwale lɛ ji akɛ: “Sũ kɛkɛ ji wɔ”!

2. Mɛɛ henumɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ bɔ adesai eha lɛ teeɔ lɛ shi yɛ omli, ni mɛni hewɔ?

2 Yɛ Yehowa sɛɛ lɛ, namɔ yɔɔ ni baanyɛ abɔ bɔɔ nii ni he nibii yɔɔ haŋtsii nɛɛ kɛjɛ sũ folo kɛkɛ mli? Nyɔŋmɔ nitsumɔi lɛ eye emuu, ni tɔmɔ ko kwraa bɛ eko he, no hewɔ lɛ, eka shi faŋŋ akɛ halamɔ ni ehala akɛ eeebɔ gbɔmɔ yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ jeee yiŋtoo ni aaadamɔ nɔ awie ashi. Lɛlɛŋ, ákɛ Bɔlɔ Kpeteŋkpele lɛ nyɛ ebɔ gbɔmɔ kɛjɛ shikpɔŋ sũ mli, yɛ gbɛ ni yɔɔ gbeyei kɛ naakpɛɛ nɔ lɛ haa hiɛsɔɔ ni wɔyɔɔ kɛha E-hewalɛ, ŋaalee, kɛ nilee ni bɛ naagbee ni anyɛɔ akɛtsuɔ nii lɛ faa babaoo kɛyaa hiɛ.—5 Mose 32:4, NW, shishigbɛ niŋmaa; Lala 139:14.

Shihilɛi Komɛi ni Tsake

3, 4. (a) Yɛ sũ ni ekɛbɔ gbɔmɔ lɛ mli lɛ, mɛni Nyɔŋmɔ ekpɛɛɛ eyiŋ akɛ eba? (b) Mɛni he David wieɔ yɛ Lala 103:14 lɛ, ni mɛɛ gbɛ nɔ emli sane lɛ tsɔɔ eyeɔ ebuaa wɔ ni wɔmuɔ sane naa nakai?

3 Bɔɔ nii ni akɛ sũ fee amɛ lɛ yɛ gbɔjɔmɔi. Shi, ejeee Nyɔŋmɔ yiŋtoo akɛ enɛɛmɛi afee tamɔ jatsu ni kã amɛnɔ, aloo etsi amɛnaa bɔ ni esaaa. Afeee amɛ nakai kɛ yiŋtoo akɛ ekɛ nijiaŋwujee aba, loo efee nɔ ni haaa mɔ ana miishɛɛ. Ni kɛlɛ, taakɛ David wiemɔi ni yɔɔ Lala 103:14 lɛ mli wiemɔi lɛ tsɔɔ lɛ, gbɔjɔmɔi ni yɔɔ adesai ahe lɛ baanyɛ ekɛ nijiaŋwujee kɛ miishɛɛ ni anaaa aba. Mɛni hewɔ? Beni Adam kɛ Hawa gbo Nyɔŋmɔ nɔ toi lɛ, amɛkɛ shihilɛ ko ni etsake kwraa ha weku ni amɛbaana wɔsɛɛ lɛ. Enɛ ha sũ ni akɛfee amɛ lɛ bana shishinumɔi heei kwraa.a

4 Jeee adebɔɔ naa gbɔjɔmɔi ni baahi adesai ni eye emuu, ni akɛ sũ fee amɛ lɛ ahe lɛ he David wieɔ lɛ, shi moŋ, adesai afatɔɔi ni emuu ni ayeee, ni anaa kɛjɛɔ fɔmɔ mli lɛ kɛbaa lɛ. Kɛ jeee nakai kulɛ, ewieŋ Yehowa he akɛ: “Lɛ ekɛ onishaianii lɛ faa, lɛ etsaa ohelai fiaa kwa; lɛ ehereɔ oyiwala kɛjɛɔ bu mli; [lɛ mɔ ni] jeee wɔhe eshai lɛ anaa ekɛ wɔ yeɔ yɛ, ni jeee wɔ nishaianii lɛ anaa ewoɔ wɔ nyɔmɔ yɛ.” (Lala 103:2-4, 10) Eyɛ mli akɛ sũ akɛfee amɛ moŋ, shi eji adesai ni eye emuu lɛ tee nɔ amɛye anɔkwa kulɛ, amɛtɔ̃ŋ kɔkɔɔkɔ, ni amɛfeŋ esha hu, ní eeeba akɛ eshaifaa he baahia amɛ; ni nakai nɔŋŋ hu helai baŋ amɛhe ní eeebi ni atsa. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, kulɛ ebaŋ lɛ akɛ amɛaakpeleke shi kɛaaya gbele bu, ní gbohiiashitee pɛ nɔ abaanyɛ atsɔ akpɔ̃ amɛ kɛba ekoŋŋ lɛ mli kɔkɔɔkɔ.

5. Mɛni hewɔ ewaaa haaa wɔ akɛ wɔɔnu David wiemɔi lɛ ashishi lɛ?

5 Akɛni wɔyeee emuu hewɔ lɛ, nibii ni David wie he lɛ eba wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ nɔ dã. Wɔhiɛ hiɔ wɔhe nɔ be fɛɛ be yɛ wɔgbɔjɔmɔi ni jɛ emuuu ni wɔyeee hewɔ lɛ ahe. Kɛji bei komɛi lɛ, amɛfee tamɔ nɔ ni amɛmiifite wɔkɛ Yehowa loo wɔnyɛmimɛi Kristofoi ateŋ wekukpaa lɛ, ehaa wɔwerɛ hoɔ wɔhe. Edɔɔ wɔ waa akɛ bei komɛi lɛ, emuu ni wɔyeee, kɛ nɔnyɛɛ ni jɛɔ Satan je lɛ mli lɛ tsirɛɔ wɔ ewoɔ nijiaŋwujee shihilɛ mli. Akɛni Satan nɔyeli miibɛŋkɛ enaagbee oyayaayai hewɔ lɛ, eje lɛ kɛ nɔnyɛɛ kpele diɛŋtsɛ miiba gbɔmɛi fɛɛ anɔ, kɛ Kristofoi anɔ titri.—Kpojiemɔ 12:12.

6. Mɛni hewɔ ekolɛ Kristofoi komɛi nuɔ nijiaŋwujee he lɛ, ni Satan baanyɛ ekɛ nɛkɛ henumɔ nɛɛ atsu nii yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

6 Ani onuɔ he akɛ Kristofoi ashihilɛ mli ni aaahi lɛ miiwa waa kɛmiiya hiɛ? Anuɔ ni Kristofoi komɛi kɛɔ akɛ babaoo ni amɛhiɔ anɔkwale lɛ mli lɛ, babaoo ni efeɔ akɛ amɛji gbɔmɛi ni yeee emuu ji no. Shi, eeenyɛ efee akɛ, ebaa lɛ nakai ejaakɛ amɛbale bɔ ni amɛ diɛŋtsɛ amɛyeee emuu amɛha lɛ jogbaŋŋ, kɛ bɔ ni amɛnyɛɛɛ amɛhi shi pɛpɛɛpɛ kɛmɔ shi yɛ Yehowa mlai ni eye emuu lɛ anaa, yɛ gbɛ ni kulɛ amɛbaasumɔ ni amɛhi shi yɛ naa lɛ hewɔ. Shi, yɛ anɔkwale mli lɛ, ekolɛ nɛkɛ ji bɔ ni nibii baa lɛ ehaa beni ayaa nɔ adaa yɛ nilee kɛ hiɛsɔɔ ni ayɔɔ kɛha Yehowa jalɛ taomɔ nii lɛ mli lɛ. Ehe miihia waa ni wɔkaŋmɛ nɛkɛ nibii ni wɔle nɛɛ eko gbɛ ni eha wɔnijiaŋ je wui, aahu akɛ wɔha nomɛi tsirɛ wɔ kɛyawo Abonsam dɛŋ. Ebɔ mɔdɛŋ aahu shii abɔ yɛ afii ohai abɔ ni eho lɛ fɛɛ mli akɛ ekɛ nijiaŋwujee aaatsu nii jogbaŋŋ, bɔni afee ni ekɛ no aha Yehowa tsuji akpoo anɔkwa jamɔ kwraa. Shi yɛ enɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, anɔkwa suɔmɔ ni amɛyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ, kɛ “nyɛɛ kpakpa” ni amɛnyɛɔ Abonsam lɛ, etsĩ amɛteŋ mɛi pii anaa koni amɛkafee nakai.—Lala 139:21, 22; Abɛi 27:11.

7. Bei komɛi lɛ wɔbaanyɛ wɔtamɔ Hiob yɛ mɛɛ nibii amli?

7 Shi kɛlɛ, bei komɛi shɛɔ ni Yehowa tsuji nuɔ nijiaŋwujee he. Wɔmii ni shɛɛɛ nii ni wɔ diɛŋtsɛ wɔnyɛɔ wɔtsuɔ lɛ he lɛ hu baanyɛ afee yiŋtoo hewɔ. Ekolɛ gbɔmɔtsoŋ nibii komɛi loo béi ni baa wɔkɛ wɔweku lɛ mlibii, nanemɛi, loo wɔnanemɛi nitsulɔi ateŋ lɛ baanyɛ afata enɛɛmɛi ahe. Hiob anɔkwafo lɛ nijiaŋ je wui aahu akɛ ekpa Nyɔŋmɔ fai akɛ: “Mina ni kulɛ oŋɔ mi otee yɛ gbohiiaje, ni oŋɔ mi ohɔ shi kɛyashi beyinɔ ni omlifu lɛ aaaho, ni oto be oha mi, ni okai mi!” Agbɛnɛ, kɛji shihilɛi ni mli wawai nyɛ etsirɛ Hiob, ni ji “nuu ni kpa ko bɛ ehe ni eja, esheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei, ni esɔleɔ ehe yɛ efɔŋ he” lɛ, ni ekɛ nijiaŋwujee kpe yɛ be kɛ bei amli lɛ, no lɛ ebɛ naakpɛɛ akɛ nakai nɔ koome lɛ nɔŋŋ baanyɛ aba wɔ hu wɔnɔ.—Hiob 1:8, 13-19; 2:7-9, 11-13; 14:13.

8. Mɛni hewɔ nijiaŋwujee ni aaaba yɛ bei komɛi amli lɛ baanyɛ afee okadi kpakpa lɛ?

8 Kwɛ bɔ ni eji miishɛjemɔ ha akɛ wɔɔle akɛ Yehowa kwɛɔ tsuii amli ni ekuuu ehiɛ efɔɔɔ henumɔi kpakpai anɔ! Ekpooo mɛi ni kɛ anɔkwayeli fɛɛ bɔɔ mɔdɛŋ ni amɛsa ehiɛ lɛ kɔkɔɔkɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, bei komɛi lɛ, nijiaŋwujee baanyɛ afee okadi kpakpa, ni tsɔɔ akɛ wɔbuuu sɔɔmɔ ni wɔkɛhaa Yehowa lɛ akɛ nɔ ko ni he ehiaaa. Kɛ wɔkwɛ lɛ yɛ nɛkɛ shishinumɔ naa lɛ, ekolɛ mɔ ni wuuu eshiii nijiaŋwujee lɛ hiɛ bɛ ehe nɔ jogbaŋŋ yɛ mumɔŋ yɛ egbɔjɔmɔi lɛ ahe tamɔ bɔ ni mɛi krokomɛi ahiɛ yɔɔ amɛnɔ lɛ he lɛ. Kaimɔ akɛ: “Mɔ ni susuɔ akɛ edamɔ shi lɛ akwɛ ehe ni ahi koni ekagbee shi.”—1 Korintobii 10:12; 1 Samuel 16:7; 1 Maŋtsɛmɛi 8:39; 1 Kronika 28:9.

Amɛ hu Sũ Akɛfee Amɛ

9, 10. (a) Namɔ hemɔkɛyeli Kristofoi baafee jogbaŋŋ akɛ amɛaakase? (b) Mɛni Mose wie yɛ enitsumɔ ni aha lɛ lɛ he?

9 Hebribii yitso 11 lɛ toɔ naa etsĩɔ Yehowa odasefoi ni hi shi kɛtsɔ Kristofoi abe lɛ hiɛ, ni na hemɔkɛyeli ni mli wa lɛ atã. Kristofoi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli kɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛŋ beaŋ hu efee nakai. Sɛɛnamɔ babaoo yɛ nii ni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ mli lɛ he. (Okɛto Hebribii 13:7 he.) Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, namɔ hemɔkɛyeli Kristofoi baanyɛ akase jogbaŋŋ fe Mose nɔ lɛ? Akɛ nitsumɔ wo edɛŋ akɛ ejaje kojomɔ shɛɛ saji etsɔɔ jeŋ nɔyelɔ ni he wa fe fɛɛ yɛ ebe lɛ mli, ni ji Mizraim Farao lɛ. Ŋmɛnɛ hu, esa akɛ Yehowa Odasefoi ajaje shɛɛ saji ni tamɔ nakai nɔŋŋ amɛshi apasa jamɔ kɛ gbɛjianɔtoi krokomɛi fɛɛ ni teɔ shi woɔ Kristo Maŋtsɛyeli ni ato shishi lɛ.—Kpojiemɔ 16:1-15.

10 Nɛkɛ nitsumɔ nɛɛ tsumɔ jeee nɔ ko ni yɔɔ mlɛo, taakɛ Mose tsɔɔ lɛ. Ebi akɛ: “Namɔ ji mi, ni matee Farao ŋɔɔ ni mayajie Israelbii lɛ kɛjɛ Mizraim?” Wɔbaanyɛ wɔnu bɔ ni enu he eha akɛ eshɛɛɛ lɛ shishi jogbaŋŋ diɛŋtsɛ. Eye etsui yɛ bɔ ni enanemɛi Israelbii lɛ baafee amɛnii amɛha lɛ hu he, akɛ: “Shi naa, amɛheŋ mi amɛyeŋ ni amɛboŋ migbee toi hu.” Kɛkɛ ni Yehowa tsɔɔ lɛ bɔ ni eeefee ema hewalɛ ni eha lɛ lɛ nɔ mi etsɔɔ amɛ, shi Mose yɛ naagba kroko lolo. Ekɛɛ: “Ofainɛ, mi-Nuŋtsɔ! Minaa tseee kɛjɛ jeeŋmɔ beebe kɛ beyinɔ hu ni okɛ otsulɔ wie nɛɛ fɛɛ; shi mijeee wielɔ ko, ni mililɛi hu tsii.”—2 Mose 3:11; 4:1, 10.

11. Taakɛ Mose ji lɛ, te wɔɔfee wɔnii yɛ teokrase gbɛnaa nii ahe wɔha tɛŋŋ, shi kɛtsɔ hemɔkɛyeli kpojiemɔ nɔ lɛ, mɛni he wɔbaanyɛ wɔna nɔmimaa yɛ?

11 Bei komɛi lɛ, ekolɛ wɔbaanu he tamɔ Mose nu he lɛ. Eyɛ mli akɛ wɔyooɔ teokrase gbɛnaa nii ni jwere wɔnɔ lɛ moŋ, shi ekolɛ wɔbaasusu bɔ ni wɔɔfee wɔtsu he nii lɛ he. ‘Namɔ ji mi ni maya gbɔmɛi, ni amɛteŋ mɛi komɛi anɔ kwɔlɔ fe mi yɛ shihilɛ mli, yɛ shika gbɛfaŋ, loo woloŋlee mli lɛ aŋɔɔ, ni makɛɛ amɛ akɛ matsɔɔ amɛ nii ni amɛle Nyɔŋmɔ gbɛ̀i lɛ? Te mimumɔŋ nyɛmimɛi lɛ baafee amɛnii amɛha tɛŋŋ kɛ miwie yɛ Kristofoi akpeei ashishi, loo mitsu Teokrase Sɔɔmɔ Skul lɛ mli nifeemɔ ko he nii yɛ wiemɔ kpoku lɛ nɔ? Ani amɛnaŋ migbɔjɔmɔi lɛ?’ Shi kaimɔ akɛ, Yehowa fata Mose he ni ewaje lɛ kɛha enitsumɔ lɛ ejaakɛ Mose na hemɔkɛyeli. (2 Mose 3:12; 4:2-5, 11, 12) Kɛ wɔkase Mose hemɔkɛyeli lɛ, Yehowa baafata wɔhe ni ebaawaje wɔ kɛha wɔ hu wɔnitsumɔ lɛ.

12. David hemɔkɛyeli lɛ baanyɛ awo wɔ hewalɛ yɛ nijiaŋwujee ni eshai loo tɔmɔi kɛbaa lɛ amli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

12 Eka shi faŋŋ akɛ, mɔ fɛɛ mɔ ni nuɔ nijiaŋwujee he yɛ eshai loo gbɔjɔmɔi ahewɔ lɛ baanyɛ ekɛ ehe ato David he, beni ewie akɛ: “Minɔtɔmɔi lɛ, mi diɛŋtsɛ mile, ni mihe esha lɛ yɛ mihiɛ daa nɛɛ.” Beni ekpaa Yehowa fai lɛ, David wie hu akɛ: “Teemɔ ohiɛ kɛjɛ mihe eshai lɛ anɔ, ni ogbe minishaianii lɛ fɛɛ!” Shi kɛlɛ, eŋmɛɛɛ gbɛ kɔkɔɔkɔ ni nijiaŋwujee ahe suɔmɔ ni eyɔɔ akɛ eeesɔmɔ Yehowa lɛ kɛjɛ edɛŋ. “Kaajie mi yɛ ohiɛ oshɛ ofɔ̃, ni kaaŋɔ omumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kɛmiijɛ mimli!” Eyɛ faŋŋ akɛ “sũ” ji David, shi Yehowa tsiii ehe kɛjɛɛɛ ehe kɛyaaa afã, ejaakɛ David ná Yehowa shiwoo ni ekɛha akɛ ekpooŋ “tsui ni werɛ eho ehe ni tswiaa shi kɛ dɔlɛ” lɛ mli hemɔkɛyeli.—Lala 38:2-10; 51:5, 11, 13, 19.

13, 14. (a) Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔtsɔmɔɔ gbɔmɛi asɛɛnyiɛlɔi lɛ? (b) Paulo kɛ Petro nɔkwɛmɔ nii lɛ tsɔɔ akɛ amɛ po sũ akɛfee amɛ, yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

13 Shi, kadimɔ akɛ, eyɛ mli akɛ esa akɛ wɔbu nɛkɛ “odasefoi babaoo ni ebɔle wɔ tamɔ atatu” nɛɛ akɛ hewalɛwoo koni “wɔkɛ tsuishitoo ada foi ni ka wɔhiɛ lɛ” moŋ, shi akɛɛɛ wɔ akɛ wɔtsɔmɔ amɛsɛɛnyiɛlɔi. Akɛɔ wɔ akɛ wɔnyiɛ “hemɔkɛyeli Shishijelɔ kɛ Naagbelɔ ni ji Yesu lɛ” nanemaahei asɛɛ, shi jeee adesai ni yeee emuu—jeee bɔfoi anɔkwafoi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ po.—Hebribii 12:1, 2; 1 Petro 2:21.

14 Bɔfo Paulo kɛ Petro, ni ji akulashiŋi yɛ Kristofoi asafo lɛ mli lɛ hu tɛrɛ yɛ bei komɛi amli. Paulo ŋma akɛ: “Ekpakpa ni misumɔɔ lɛ mifeee; shi efɔŋ ni misumɔɔɔ lɛ, no moŋ mifeɔ. Gbɔmɔ ni nii yɔɔ mɔbɔ ji mi!” (Romabii 7:19, 24) Ni Petro kɛɛ Yesu yɛ be mli ni eheɔ ehe eyeɔ fe nine lɛ akɛ: “Kɛji mɛi lɛ fɛɛ nane aaatɔ̃tɔ̃ yɛ ohe lɛ, mi lɛ minane etɔ̃tɔ̃ŋ gbi ko gbi ko.” Beni Yesu bɔ Petro kɔkɔ akɛ ebaakwa Lɛ shii etɛ sɔŋŋ lɛ, Petro kɛ hiɛ-kɛ-hekamɔ wie kɛte shi ewo e-Nuŋtsɔ lɛ wiemɔi lɛ, ni eshwã akɛ: “Kɛji gbo mikɛo aaagbo tete lɛ, mikpaŋ yɛ osɛɛ!” Shi kɛlɛ, ekpa yɛ Yesu sɛɛ, ni etɔ̃ tɔmɔ ni ha efo waa diɛŋtsɛ. Hɛɛ, sũ akɛfee Paulo kɛ Petro.—Mateo 26:33-35.

15. Yɛ anɔkwale ni eji akɛ sũ akɛfee wɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛɛ hewalɛwoo wɔyɔɔ ni baaha wɔya wɔhiɛ waa?

15 Shi, yɛ amɛgbɔjɔmɔi lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Mose, David, Paulo, Petro, kɛ mɛi krokomɛi ni tamɔ amɛ lɛ ye kunim. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ amɛna hemɔkɛyeli ni mli wa yɛ Yehowa mli, ni amɛkɛ amɛhiɛ fɔ enɔ kwraa, ni amɛkɛ amɛhe kpɛtɛ ehe kpaakpa, yɛ shihilɛi gbohii ni amɛkɛkpe lɛ fɛɛ sɛɛ. Amɛkɛ amɛhe fɔ enɔ koni eha amɛ “hewalɛ ni fa kɛteke nɔ.” Ni eha amɛ hu, ni eŋmɛɛɛ gbɛ ni amɛgbee shi ni amɛnyɛɛɛ amɛte shi kɔkɔɔkɔ. Kɛ wɔtee nɔ wɔjie hemɔkɛyeli kpo lɛ, no lɛ wɔbaanyɛ wɔna nɔmimaa akɛ kɛ aatsu kojomɔ he nii yɛ wɔ gbɛfaŋ lɛ, ekɛ wiemɔi nɛɛ baakpa gbee, akɛ: “Nyɔŋmɔ jeee mɔ ni yeɔ sane ni ejaaa ni ehiɛ aaakpa nyɛnitsumɔ lɛ nɔ kɛ suɔmɔ deŋme ni nyɛgbo yɛ egbɛi lɛ ahewɔ [lɛ].” Mɛɛ hewalɛwoo enɛ haa wɔ nɛkɛ, koni wɔya wɔhiɛ, yɛ anɔkwale ni eji akɛ sũ akɛfee wɔ lɛ fɛɛ sɛɛ!—2 Korintobii 4:7; Hebribii 6:10.

Mɛni Sũ ni Akɛfee Wɔ lɛ Tsɔɔ Kɛhaa Wɔ Aŋkroaŋkro?

16, 17. Kɛ ebalɛ kojomɔ gbɛfaŋ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa kɛ shishitoo mla ni atsɔɔ mli yɛ Galatabii 6:4 lɛ tsuɔ nii yɛ?

16 Niiashikpamɔ etsɔɔ fɔlɔi kɛ tsɔɔlɔi pii bɔ ni nilee yɔɔ mli ha akɛ akojo gbekɛbii kɛ nikaselɔi yɛ amɛ aŋkroaŋkro nyɛmɔi anaa, shi jeee ni aaadamɔ bɔ ni akɛ amɛ toɔ amɛnyɛmimɛi loo nanemɛi klasbii ahe lɛ nɔ. Enɛ kɛ Biblia mli shishitoo mla ni akɛɛ Kristofoi anyiɛ sɛɛ lɛ kpaa gbee, akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ aka lɛ diɛŋtsɛ enitsumɔ ekwɛ, ni no dani eeena nɔ ko yɛ lɛ diɛŋtsɛ emli kɛkɛ ni eshwa efɔ nɔ, ni jeee mɔ kroko nɔ lɛ nɔ.”—Galatabii 6:4.

17 Yɛ shishitoo mla nɛɛ kɛ gbeekpamɔ naa lɛ, eyɛ mli akɛ Yehowa kɛ etsuji yeɔ akɛ kuu ni ato amɛ he gbɛjianɔ moŋ, shi ekojoɔ amɛ aŋkroaŋkro. Romabii 14:12 kɛɔ akɛ: “Wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baabu lɛ diɛŋtsɛ ehe akɔntaa eha Nyɔŋmɔ.” Yehowa le etsuji ateŋ mɔ fɛɛ mɔ bɔɔsu ni yɔɔ emli. Ele bɔ ni afee amɛ yɛ gbɔmɔtsoŋ kɛ jwɛŋmɔŋ fɛɛ, amɛnyɛmɔi, amɛhewalɛi kɛ gbɔjɔmɔi ni amɛna yɛ fɔmɔ mli, hegbɛi ni amɛyɔɔ, kɛ he ni amɛtsuɔ nɛkɛ hegbɛi nɛɛ ahe nii kɛyashɛɔ koni amɛkɛwo Kristofoi ayibii. Wiemɔi ni Yesu wie yɛ yoo okulafo ni kɛ kaplɛji bibii enyɔ bawo sɔlemɔ we lɛ oniatsumɔ adeka lɛ mli lɛ he, kɛ abɛbua ni ekɛha ni kɔɔ dumɔ wu ni ayadũ yɛ sũ kpakpa mli lɛ he lɛ ji nɔkwɛmɔ nii ni hewalɛwoo yɔɔ mli kɛha Kristofoi ni ekolɛ amɛbaanu nɔnyɛɛ he, yɛ amɛhe ni amɛkɛto mɛi krokomɛi ahe yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ hewɔ lɛ.—Marko 4:20; 12:42-44.

18. (a) Mɛni hewɔ esa akɛ wɔtao nɔ ni sũ ni akɛfee wɔ lɛ tsɔɔ kɛha wɔ aŋkroaŋkro lɛ? (b) Mɛni hewɔ esaaa akɛ anɔkwayeli ni wɔkɛaapɛi wɔ diɛŋtsɛ wɔmli wɔkwɛ lɛ haa wɔnijiaŋ jeɔ wui lɛ?

18 Ehe miihia waa ni wɔle nɔ ni sũ ni wɔji lɛ tsɔɔ yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔhe aŋkroaŋkro bɔni afee ni wɔnyɛ wɔsɔmɔ kɛyashɛ wɔnyɛmɔ fɛɛ he. (Abɛi 10:4; 12:24; 18:9; Romabii 12:1) Ja wɔhiɛ yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔ fatɔɔi kɛ wɔgbɔjɔmɔi lɛ anɔ jogbaŋŋ dani wɔhiɛ baanyɛ ahi hiamɔ kɛ nyɛmɔi hu ni yɔɔ akɛ wɔɔnyɛ wɔya hiɛ lɛ nɔ. Kɛji wɔmiipɛi wɔ diɛŋtsɛ wɔmli lɛ, nyɛkahaa wɔkua wɔhiɛ wɔfɔɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hewalɛ ni ekɛaaye ebua wɔ ni wɔya hiɛ lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ. No nɔ atsɔ abɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ, ni aŋma Biblia lɛ, ni agbɛnɛ hu, akɛ toiŋjɔlɛ jeŋ hee ko eba shihilɛ mli, yɛ jeŋ ni miigbo nɛɛ mli lɛ. No hewɔ lɛ, eka shi faŋŋ akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ he wa bɔ ni sa ni eeeha mɛi ni biɔ lɛ ana nilee kɛ hewalɛ ni he hiaa amɛ lɛ, koni amɛhiɛ emuuyeli mli.—Mika 3:8; Romabii 15:13; Efesobii 3:16.

19. Sũ ni akɛfee wɔ lɛ jeee naajiemɔ kɛha mɛni feemɔ?

19 Kwɛ bɔ ni eji miishɛjemɔ sane akɛ wɔɔle akɛ Yehowa kaiɔ akɛ sũ kɛkɛ ji wɔ! Shi kɛlɛ, esaaa akɛ wɔsusuɔ kɔkɔɔkɔ akɛ eji naajiemɔ ni sa kɛha wɔnijiaŋ gbɔjɔmɔ aloo ekolɛ wɔfeɔ nii ni ejaaa po. Dabi kwraa! Kaimɔ ni Yehowa kaiɔ akɛ sũ kɛkɛ ji wɔ lɛ ji emlihilɛ ni wɔsaaa lɛ kpojiemɔ. Shi wɔsumɔɔɔ ni wɔfeɔ wɔhe “nɔ sha feelɔi ni ŋɔɔ wɔ-Nyɔŋmɔ duromɔ lɛ amɛbɔɔ nyenyeŋtswi, ni amɛkwaa Nyɔŋmɔ ni ji Nɔyelɔ kome pɛ lɛ kɛ wɔ-Nuŋtsɔ Yesu Kristo lɛ.” (Yuda 4) Sũ ni akɛfee wɔ lɛ jeee naajiemɔ kɛha nɔ sha feelɔi ni wɔɔji. Kristofonyo lɛ miaa ehiɛ akɛ eeewuu eshi henumɔi ni ejaaa, ni egbalaa egbɔmɔtso lɛ mãi ni eyeɔ lɛ nyɔŋ, bɔni afee ni “[ekafee] Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nidɔɔnii.”—Efesobii 4:30; 1 Korintobii 9:27.

20. (a) Mɛɛ nibii enyɔ mli esa akɛ “[wɔteke] nɔ yɛ Nuŋtsɔ lɛ nitsumɔ lɛ mli”? (b) Mɛni hewɔ wɔyɔɔ yiŋtoo kɛha gbɛkpamɔ kpakpa lɛ?

20 Amrɔ nɛɛ, ni wɔyɔɔ Satan jeŋ gbɛjianɔtoo lɛ naagbee afii lɛ amli nɛɛ, jeee be ni akɛgbɔjɔɔ nitsumɔ mli nɛ—yɛ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ lɛ gbɛfaŋ, kɛ agbɛnɛ hu yɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yibii ni wɔɔwo babaoo lɛ hu gbɛfaŋ. Wɔyɛ ‘babaoo ni wɔɔfee’ yɛ hei enyɔ nɛɛ fɛɛ mli. Amrɔ nɛɛ ji be ni esa akɛ wɔya wɔhiɛ ejaakɛ wɔle akɛ wɔ “deŋmegbomɔ lɛ efeee yaka.” (1 Korintobii 15:58) Yehowa baawaje wɔ, ejaakɛ David wie yɛ ehe akɛ: “Eŋmɛŋ gbɛ gbi ko gbi ko ni jalɔ adidãa.” (Lala 55:23) Kwɛ miishɛɛ ni eji akɛ wɔɔle akɛ Yehowa miiŋmɛ wɔ gbɛ aŋkroaŋkro ni wɔna nitsumɔ kpeteŋkpele fe fɛɛ ni akɛha adesa bɔɔ nii ni yeee emuu lɛ dã akɛ amɛtsu lɛ mli gbɛfaŋnɔ—ni eha wɔ hegbɛ nɛɛ yɛ sũ ni akɛfee wɔ lɛ fɛɛ sɛɛ!

[Shishigbɛ niŋmai]

a Wolo ko ni wieɔ Biblia lɛ he, ni ji Herders Bibelkommentar lɛ kadi, beni ewieɔ Lala 103:14 he lɛ, akɛ: “Ele jogbaŋŋ akɛ ebɔ gbɔmɛi adesai kɛjɛ shikpɔŋ sũ mli, ni ele gbɔjɔmɔi kɛ bɔ ni amɛshihilɛ be yɔɔ kukuoo ha, ni ena amɛnɔ hewalɛ waa kɛjɛ be mli ni afee klɛŋklɛŋ esha lɛ kɛbaa nɛɛ.”—Wɔ wɔtsɔmɔ wiemɔ lɛ.

Ani Obaanyɛ Otsɔɔ Mli?

◻ Esoro 1 Mose 2:7 yɛ Lala 103:14 he, yɛ bɔ ni amɛwieɔ adesai ahe akɛ akɛ sũ fee amɛ lɛ gbɛfaŋ, yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

◻ Mɛni hewɔ Hebribii yitso 11 lɛ ji hewalɛwoo jɛɛhe kɛha Kristofoi ŋmɛnɛ lɛ?

◻ Mɛni hewɔ wɔɔfee nilelɔi kɛji wɔkɛ shishitoo mla ni yɔɔ Galatabii 6:4 lɛ tsu nii lɛ?

◻ Hebribii 6:10 kɛ 1 Korintobii 15:58 baanyɛ aye abua ni wɔtswa nijiaŋwujee wɔshɛ wɔfɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]

Kristofoi kaseɔ amɛnanemɛi jálɔi ahemɔkɛyeli lɛ, shi amɛnyiɛɔ amɛ hemɔkɛyeli Naagbelɔ, Yesu sɛɛ

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje