Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w95 2/15 bf. 3-4
  • Ani Nyɔŋmɔ Eto Wɔ Wɔsɛɛ Be Efɔ Shi Momo?

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Ani Nyɔŋmɔ Eto Wɔ Wɔsɛɛ Be Efɔ Shi Momo?
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Shɛɛ-mli-sane—Shishinumɔ ni Yɔɔ Wiemɔ Nɛɛ Sɛɛ
  • Augustine, Shɛɛ-mli-sane Tsɛ Lɛ
  • Augustine Sɛɛyelɔi
  • Shɛɛ-mli-sane loo Suɔmɔ Mli ni Ajɛɔ Afeɔ Nii?
  • Ani Abaanyɛ Aha Shɛɛ-mli-sane kɛ Nyɔŋmɔ Suɔmɔ Akpa Gbee?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
  • Ani Átsɔ Hiɛ Aŋma Wɔ Wɔsɛɛ Be Afɔ̃ Shi?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
  • Ani Obaanyɛ Otsake Bɔ Ni Owɔsɛɛ Shihilɛ Baaji Aha?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2005
  • Ani Okaiɔ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2010
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
w95 2/15 bf. 3-4

Ani Nyɔŋmɔ Eto Wɔ Wɔsɛɛ Be Efɔ Shi Momo?

“ABAAJO naagbai pii ni asusuɔ he kɛkɛ ni bɛ mli lɛ anaa foi kɛji akɛ, akɛ wiemɔ, shɛɛ-mli-sane, ni yɛ bei pii amli lɛ anuuu shishi jogbaŋŋ lɛ tsuuu nii kwraa lɛ.” Kɛji akɛ okɛ wiemɔ, “shɛɛ-mli-sane” lɛ etsu nii pɛŋ loo onu ni akɛmiitsu nii lɛ, no lɛ ekolɛ obaabi nɔ hewɔ ni awieɔ nakai.

Taakɛ French Katolik ensaiklopedia, Théo, wie he nyɛsɛɛ nɛɛ lɛ, ehi akɛ aaakwa wiemɔ, “shɛɛ-mli-sane,” lɛ kɛ nitsumɔ kwraa. Wolo kroko kɛɔ akɛ: “Ŋmɛnɛ, shɛɛ-mli-sane jeee nɔ titri ni Nyɔŋmɔjamɔ he nikaselɔi jeɔ he ŋwane dɔŋŋ, ni etamɔ nɔ ni nakai eji po yɛ Protestantbii pii ateŋ.”

Kɛlɛ, shɛɛ-mli-sane he sane lɛ egba gbɔmɛi pii ajwɛŋmɔ naa yɛ yinɔsane be fɛɛ mli. No titri hɔ naataomɔ ni kɛ Jamɔ Tsakemɔ lɛ ba lɛ mli, ni akɛ mlifu ni naa wa eje he ŋwane aahu afii ohai pii yɛ Katolik Sɔlemɔ lɛ po mli. Eyɛ mli akɛ ajeee he ŋwane pii ŋmɛnɛ moŋ, shi kɛlɛ eka he eji naagba lolo. Namɔ sumɔŋ ni ele kɛ átsɔ hiɛ ato ewɔsɛɛ be ama shi momo?

Shɛɛ-mli-sane—Shishinumɔ ni Yɔɔ Wiemɔ Nɛɛ Sɛɛ

Mɛni ji wiemɔ, “shɛɛ-mli-sane” shishi yɛ sɔlemɔi lɛ amli? Wolo, Dictionnaire de théologie catholique lɛ susuɔ wiemɔ nɛɛ he akɛ eji “ŋwɛi yiŋtoo ákɛ, akɛ mɛi komɛi ni atsi amɛ gbɛi ata baaba naanɔ wala mli.” Jwɛŋmɔ ni ahiɛ ji akɛ, mɛi ni ahala lɛ, “ni atsi amɛ gbɛi ata lɛ,” ji mɛi ni bɔfo Paulo wie amɛhe yɛ ewolo ni eŋma eyaha Romabii lɛ mli, yɛ nɛkɛ wiemɔi nɛɛ amli lɛ: “Nyɔŋmɔ kɛ mɛi ni esumɔɔ amɛ lɛ tsuɔ nitsumɔi kpakpai, mɛi ni etsɛɔ amɛ yɛ eyiŋtoo naa lɛ. Ejaakɛ mɛi ni etsɔ hiɛ ele amɛ lɛ, ejie amɛ eto momo koni amɛtamɔ e-Bi lɛ subaŋ . . . Ni mɛi ni ejie eto momo lɛ, etsɛ amɛ hu; ni mɛi ni etsɛ amɛ lɛ, ebu amɛ bem hu; ni mɛi ni ebu amɛ bem lɛ, ewo amɛhiɛ nyam hu.”—Romabii 8:28-30, Revised Standard Version.

Asusu akɛ, dani aaafɔ mɛi komɛi po lɛ, no mli lɛ Nyɔŋmɔ ehala amɛ eto momo, koni amɛna Kristo anunyam lɛ mli ŋɔɔmɔ yɛ ŋwɛi. Enɛ kɛ sanebimɔ ni aje he ŋwane yɛ be kakadaŋŋ mli lɛ baa akɛ: Ani Nyɔŋmɔ jɛɔ esuɔmɔ mli kɛkɛ ehalaa mɛi ni esumɔɔ ni ehere amɛ yiwala, aloo gbɔmɛi yɛ heyeli kɛ gbɛfaŋnɔ ko tsumɔ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ duromɔ námɔ kɛ emlihiɛmɔ mli?

Augustine, Shɛɛ-mli-sane Tsɛ Lɛ

Eyɛ mli akɛ Sɔlemɔ lɛ Tsɛmɛi krokomɛi lɛ etsɔ hiɛ amɛŋma yɛ shɛɛ-mli-sane he momo moŋ, shi Augustine (354-430 Ŋ.B.) ji mɔ ni abuɔ lɛ yɛ be fɛɛ mli akɛ eto tsɔɔmɔ nɛɛ shishi kɛha Katolik kɛ Protestant sɔlemɔi lɛ fɛɛ. Taakɛ Augustine tsɔɔ lɛ, Nyɔŋmɔ etsɔ hiɛ ejie jalɔi lɛ eto momo kɛjɛ jeeŋmɔ beebe, akɛ amɛnine baashɛ naanɔ jɔɔmɔi anɔ. Ni yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, eyɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ halako mɛi ni ejaaa lɛ etoko, yɛ wiemɔ lɛ shishinumɔ naa diɛŋtsɛ moŋ, shi amɛnine baashɛ amɛhe eshai lɛ ahe toigbalamɔ ni sa amɛ lɛ nɔ, fɔbuu. Augustine sane mlitsɔɔmɔ lɛ shiii gbɛ ko kwraa kɛhaaa suɔmɔ mli ni ajɛɔ afeɔ nii, ni enɛ gbele gbɛ kɛha naataomɔi babaoo.

Augustine Sɛɛyelɔi

Ŋwanejee ni kɔɔ shɛɛ-mli-sane kɛ suɔmɔ mli ni ajɛɔ afeɔ nii he lɛ te shi be fɛɛ be yɛ Teŋgbɛ Afii lɛ amli, ni ŋwanejee lɛ yashɛ he ni ehe bahia ni afee nɔ ko yɛ he yɛ Jamɔ Tsakemɔ be lɛ mli. Luther na aŋkroaŋkro shɛɛ-mli-sane lɛ akɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔ mli ni ejɛɔ ehalaa nii, ni E-tsɔɔɔ hiɛ enaaa sa ni mɛi ni ehala lɛ sa loo amɛ wɔsɛɛ be nitsumɔi kpakpai lɛ. Calvin kɛ eshɛɛ-mli-sane ni bɔ he toi enyɔ he jwɛŋmɔ lɛ mu sane naa yɛ gbɛ ni yɔɔ keketee nɔ: Ajie mɛi komɛi ato aha naanɔ yiwalaheremɔ, ni mɛi krokomɛi hu kɛha naanɔ fɔbuu. Shi, Calvin susu Nyɔŋmɔ nihalamɔ lɛ he akɛ nifeemɔ ni asusuuu sane he, akɛ eji nii ni shishinumɔ po bɛ mli.

Shɛɛ-mli-sane he sane lɛ kɛ sane ni tamɔ nakai nɔŋŋ ni ji “duromɔ”—wiemɔ ni sɔlemɔi lɛ kɛtsuɔ nii ni amɛkɛtsɔɔ nifeemɔ ni Nyɔŋmɔ tsɔɔ nɔ ekɛhereɔ mɛi ayiwala ni ekɛbuɔ amɛ jalɔi—lɛ bafee nɔ ni da aahu akɛ, yɛ afi 1611 mli lɛ, Katolik Pope lɛ gu akɛ, akaŋma nɔ ko ni eleee he nɔ ko, yɛ sane nɛɛ he. French Jansen jamɔ kuu ni hi shi yɛ afii ohai 17 kɛ 18 lɛ mli lɛ fi Augustine tsɔɔmɔi nɛɛ asɛɛ waa yɛ Katolik Sɔlemɔ lɛ mli. Amɛfi Kristojamɔ ni yɔɔ keketee ni nilelɔi yɔɔ mli waa lɛ sɛɛ, ni amɛna sɛɛnyiɛlɔi po yɛ abladei lɛ ateŋ. Ni kɛlɛ, béi ni kɔɔ sane nɛɛ he lɛ naa baaa shi. Maŋtsɛ Louis XIV fã ni akpãtã Port-Royal sɔlemɔtsu agbo lɛ, ni ji Jansen jamɔ kuu lɛ tsɔɔmɔi ashikwɛɛ he lɛ hiɛ.

Ehe wiemɔ lɛ bako naagbee lolo po yɛ Protestant Jamɔ Tsakemɔ sɔlemɔi lɛ amli. Amɛkɛ jamɔ kui krokomɛi, Remonstrants, ni nyiɛ Jacobus Arminius sɛɛ lɛ, he ye akɛ gbɔmɔ yɛ nɔ ko tsumɔ yɛ lɛ diɛŋtsɛ eyiwalaheremɔ mli. Dordrecht (1618-19) Protestant Osɔfoi Agwabɔɔ lɛ kɛ ŋwanejee lɛ ba naagbee kɛyashi he ko, beni amɛkpɛlɛ Calvin shishijee tsɔɔmɔ ko ni yɔɔ keketee lɛ nɔ. Taakɛ wolo, L’Aventure de la Réforme—Le monde de Jean Calvin tsɔɔ lɛ, yɛ Germany lɛ, béi ni kɔɔ shɛɛ-mli-sane kɛ suɔmɔ mli ni ajɛɔ afeɔ nii he nɛɛ kɛ “mɔdɛŋ ni abɔ ni akɛ gbeekpamɔ aba ni yeee omanye, kɛ agbɛnɛ nifeemɔi ni ejaaa, tsuŋwoi, kɛ Nyɔŋmɔjamɔ he nilelɔi ni ashwieɔ amɛ kɛjɛɔ maŋ ba.”

Shɛɛ-mli-sane loo Suɔmɔ Mli ni Ajɛɔ Afeɔ Nii?

Kɛjɛ shishijee lɛ, jwɛŋmɔi sɔrɔtoi enyɔ ni teɔ shi woɔ amɛhe nɛɛ, shɛɛ-mli-sane kɛ suɔmɔ mli ni ajɛɔ afeɔ nii, tee béi babaoo ni naa wa shi. Augustine nyɛɛɛ atsɔɔ nibii ni kɛ amɛhe kpaaa gbee nɛɛ mli. Calvin hu na enɛ akɛ Nyɔŋmɔ nɔyeli hegbɛ, no hewɔ lɛ anyɛɛɛ atsɔɔ mli.

Shi ani bɔ ni Biblia lɛ jieɔ Nyɔŋmɔ sui kɛ esu kɛ baŋ kpo lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnuɔ sanebimɔi nɛɛ ashishi faŋŋ? Nɔ ni aŋma ni nyiɛ sɛɛ lɛ baapɛi saji otii nɛɛ amli babaoo.

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 4]

Calvin

Luther

Jansen

[He ni Sane lɛ Jɛ]

Pictures: Bibliothèque Nationale, Paris

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje