Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w95 6/1 bf. 3-5
  • Jeŋ ni Juu-kɛ-Fɔ̃ Bɛ Mli He Shiwoo Lɛ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Jeŋ ni Juu-kɛ-Fɔ̃ Bɛ Mli He Shiwoo Lɛ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Juu-kɛ-fɔ̃ Saa Ohe
  • Nɔ ni Biblia lɛ Kɛɔ Wɔ
  • Gbɔmɛi Baanyɛ Atsake
  • Yehowa Shiwoo
  • Mɛni Hewɔ ni Juu-kɛ-Fɔ̃ Efa Babaoo Nɛkɛ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2000
  • Mumɔŋ Klante lɛ ni Akɛaawuu Ashi Juu-kɛ-Fɔ̃
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2000
  • Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ​—Nɔyeli ni Juu kɛ Fɔ̃ Bɛ Mli
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2015
  • Bɔ ni Nɔyelii Amli Eyi Tɔ kɛ Juu kɛ Fɔ̃
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2015
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
w95 6/1 bf. 3-5

Jeŋ ni Juu-kɛ-Fɔ̃ Bɛ Mli He Shiwoo Lɛ

JUU-KƐ-FƆ̃ egbɛ eshwa adesai ashihilɛ mli nibii fɛɛ mli. Kɛji eyɛ nɔyeli, jeŋ nilee, shwɛmɔ akaŋshii, jamɔ, loo nitsumɔ mli jio, juu-kɛ-fɔ̃ ebatsɔ nɔ ni anyɛɛɛ akudɔ dɔŋŋ.

Juu-kɛ-fɔ̃ he ŋaatsɔi ahe adafitswaa ni haa mɔ nijiaŋ jeɔ wui jeɔ kpo yɛ adafitswaa woji amli yɛ je lɛŋ he fɛɛ he. Akpaa mɛi ni kɛ amɛhe eha akɛ amɛbaatsu gbɔmɛi ahilɛ-kɛhamɔ he nii lɛ ateŋ mɛi pii ahe mama akɛ amɛtsuɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛhilɛ-kɛhamɔ he nii kɛtsɔ nyɔɔŋ nihemɔ kɛ nitsumɔi amli shika ni akpaa hiɛ ahaa amɛ lɛ anɔ. Nɔ ni afɔɔ lɛ tsɛmɔ akɛ ɔfis juu lɛ miiya nɔ waa. Gbɔmɛi ni hiɛ gbɛhei wuji loo amɛyɔɔ shika gbɛfaŋ shihilɛ kpakpa mli lɛ ateŋ mɛi pii yeɔ jeŋba kɛ awuiyeli he mlai amlikuu he fɔ, yɛ amɛ daa gbi nitsumɔi agbɛfaŋ.

Gbɔmɛi miihao waa yɛ nɔ ni Europa wolo ko tsɛɔ lɛ akɛ “ ‘juu-kɛ-fɔ̃ wulu’ lɛ he—no ji nifeemɔ ni haa maŋ onukpai, nɔyeli mli sɔɔlɔi, kɛ bei babaoo hu lɛ, maŋ nɔyelɔi lɛ diɛŋtsɛ biɔ ni aha amɛ nyɔɔŋ nii loo akpa nitsumɔ mli shikai ahiɛ aha amɛ dani amɛha hegbɛ kɛha nibii wuji ahemɔ kɛ nitsumɔi komɛi hu namɔ lɛ.” Yɛ maŋ ko nɔ lɛ, nii amlitaomɔ ko jie lɛ kpo akɛ “afii enyɔ ni polisifoi kɛtao saji amli kɛ nɔ ni miihe afee mɛi ni amɔmɔɔ daa gbi lɛ wooo gbɔmɛi ni efite ni ehiŋ amɛ tsakemɔ lɛ ahe gbeyei lolo,” taakɛ Britania wolo tɛtrɛɛ The Economist lɛ wie lɛ.

Yɛ juu-kɛ-fɔ̃ ni egbɛ eshwa he fɛɛ he nɛɛ hewɔ lɛ, mɛi pii nuɔ he ŋmɛnɛ akɛ mɔ ko kwraa bɛ ni amɛbaanyɛ amɛhe lɛ amɛye. Amɛjieɔ Biblia ŋmalɔ David henumɔi lɛ akpo, beni ewie akɛ: “Amɛ fɛɛ amɛgba afã, amɛfite; mɔ ko mɔ ko bɛ ni feɔ ekpakpa, dabi, mɔ kome folo bɛ!”—Lala 14:3.

Te ofeɔ tɛŋŋ okpeeɔ shihilɛ diɛŋtsɛ ni yɔɔ ni ji juu-kɛ-fɔ̃ ni egbɛ eshwa nɛɛ naa? Ŋmɛnɛ, mɛi pii ji mɛi ni kuɔ amɛhiɛ amɛfɔɔ nɔ kɛkɛ. Shi kɛ oku ohiɛ ofɔ̃ juu-kɛ-fɔ̃ nɔ po lɛ, ebaaye bo awui kɛ̃. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

Juu-kɛ-fɔ̃ Saa Ohe

Juu-kɛ-fɔ̃ ni yaa nɔ yɛ maŋ onukpai agbɛfaŋ kɛ nɔ ni ji bibii lɛ fɛɛ haa shihilɛ lɛ mli waa babaoo, ehaaa afee guɔyeli nibii jogbaŋŋ, ni ehaa nitsumɔ namɔ waa, ni emli nyɔmɔwoo hu baa shi. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, abuɔ akɔntaa akɛ efɔŋ feemɔi tamɔ nitsumɔ mli shika yeli kɛ juu haa afiteɔ shika ni kɛ hoo lɛ efeɔ nɔ ni afiteɔ yɛ efɔji tamɔ juu kɛ ojotswaa mli lɛ toi nyɔŋma. The New Encyclopædia Britannica (1992) lɛ wie akɛ “abuɔ akɔntaa akɛ shika ni afiteɔ yɛ nitsumɔ hei wuji amli efɔŋ feemɔ mli yɛ United States lɛ naa shɛɔ $200,000,000,000 daa afi—ni ji shika ni julɔi juɔ diɛŋtsɛ lɛ toi etɛ.” Wolo nɛɛ tsɔɔ mli akɛ eyɛ mli akɛ anaŋ nɔ ni baajɛ mli kɛba lɛ amrɔ nɔŋŋ moŋ, shi “nɛkɛ efɔŋ feemɔi nɛɛ naa hewalɛ kpele yɛ nitsulɔi, kɛ nihelɔi, kɛ nibii ni ebɔle wɔ lɛ ashweshweeshwe feemɔ nɔ.”

Yibii fɔji ni juu-kɛ-fɔ̃ woɔ lɛ haa wɔkaiɔ Maŋtsɛ Salomo wiemɔi nɛɛ, akɛ: “Kɛkɛ ni misaa mina yiwalɛi fɛɛ ni awaa mɛi ayi yɛ hulu shishi nɛɛ: ni naa, mɛi ni awaa amɛ yi lɛ ayaafo nui, ni amɛbɛ miishɛjelɔ ko, ni amɛ yiwalɔi lɛ anineshi wa yɛ amɛnɔ, shi amɛbɛ miishɛjelɔ ko.”—Jajelɔ 4:1.

Belɛ, ani esa akɛ wɔje gbɛ wɔŋmɛɛ wɔhe kwraa wɔha juu-kɛ-fɔ̃? Ani anyɛŋ afee he nɔ ko kwraa? Ani jeŋ ni juu-kɛ-fɔ̃ bɛ mli ji lamɔ folo ko kɛkɛ ni nyɛŋ aba mli? Miishɛɛ sane ji akɛ, dabi! Biblia lɛ tsɔɔ wɔ akɛ etsɛŋ ni abaajie jalɛsane ni ayeee kɛ mlakwamɔ kɛya kwraa.

Nɔ ni Biblia lɛ Kɛɔ Wɔ

Biblia lɛ kɛɔ wɔ akɛ juu-kɛ-fɔ̃ je shishi beni ŋwɛibɔfo hewalɔ ko tse Nyɔŋmɔ hiɛ atua ni elaka klɛŋklɛŋ adesai enyɔ lɛ ni amɛyafata ehe lɛ. (1 Mose 3:1-6) Nɔ kpakpa ko kwraa jɛɛɛ amɛ eshafeemɔ gbɛ lɛ mli kɛbaaa. Shi moŋ, kɛjɛ gbi ni Adam kɛ Hawa fee esha amɛshi Yehowa Nyɔŋmɔ lɛ nɔ lɛ, amɛbɔi nibii fɔji ni jɛɔ juu-kɛ-fɔ̃ mli kɛbaa lɛ namɔ. Amɛgbɔmɔtsei bɔi fitemɔ fiofio, ni naagbee lɛ ekɛ amɛ tee gbele ni amɛnyɛɛɛ he nɔ ko amɛfee mli. (1 Mose 3:16-19) Kɛjɛ nakai beaŋ kɛbaa nɛɛ, yinɔsane eyi obɔ kɛ nɔkwɛmɔ nii ni tsɔɔ nyɔɔŋ nihemɔ, malemɔ, kɛ juu. Ni kɛlɛ, mɛi ni feɔ enɛ lɛ ateŋ mɛi babaoo yeɔ amɛhe kɛjɛɔ ehe toigbalamɔ he.

Akɛ mɛi ni tamɔɔɔ maŋbii foji ni feɔ efɔŋ lɛ, afɔɔɔ maŋ onukpai kɛ maŋkwralɔi ni feɔ juu-kɛ-fɔ̃ nibii lɛ tsuŋwoo, ni afɔɔɔ amɛnii ni amɛtsɔɔ gbɛi fɔji anɔ amɛnaa lɛ hu hemɔ yɛ amɛdɛŋ. Yɛ bɔ ni aheɔ nyɔɔŋ nii, kɛ nitsumɔi amli shika ni akpaa hiɛ ahaa mɔ, kɛ nyɔmɔwoi yɛ teemɔŋ lɛ hewɔ lɛ, bei pii lɛ juu-kɛ-fɔ̃ ni yaa nɔ yɛ maŋ onukpai agbɛfaŋ lɛ he mama kpamɔ wa. Shi enɛ etsɔɔɔ akɛ jeŋ ni juu-kɛ-fɔ̃ bɛ mli lɛ ji lamɔ folo ko ni nyɛŋ aba mli.

Jiemɔ kɛmiijɛ juu-kɛ-fɔ̃ mli baaba kɛjɛ adesai a-Bɔlɔ, Yehowa Nyɔŋmɔ ŋɔɔ. Ŋwɛi ni abaajɛ akɛ he awo mli lɛ pɛ ji enaa tsabaa. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ adesai ahenyɛlɔ ni anaaa lɛ, ni ji Satan Abonsam kã he eelaka adesai lolo. Taakɛ wɔkaneɔ yɛ 1 Yohane 5:19 lɛ, “jeŋ muu lɛ fɛɛ ka mɔ fɔŋ lɛ mli.” Kulɛ mɛɛ nɔ kroko baanyɛ atsɔɔ nɔ hewɔ ni juu-kɛ-fɔ̃ efa waa—ni emli babaoo lɛ, ajeɔ gbɛ afeɔ lɛ shishi, fe enɛ?

Adesai amɔdɛŋbɔɔ falɛ ko bɛ ni baanyɛ aye Satan kɛ edaimonioi lɛ anɔ kunim. Ja Nyɔŋmɔ he ni ekɛaawo mli lɛ pɛ baanyɛ ama “Nyɔŋmɔ bii lɛ anunyam heyeli lɛ” nɔ mi eha adesai. (Romabii 8:21) Yehowa ewo shi akɛ etsɛŋ ni ebaatsi Satan naa koni ekanyɛ elaka adesai dɔŋŋ. (Kpojiemɔ 20:3) Dani nakai be lɛ aaashɛ lɛ, kɛ wɔmiisumɔ ni wɔhi Nyɔŋmɔ jeŋ ni juu-kɛ-fɔ̃ bɛ mli lɛ mli lɛ, no lɛ esa akɛ wɔkpoo je nɛɛ gbɛi fɔji lɛ.

Gbɔmɛi Baanyɛ Atsake

Yɛ Yesu Kristo gbii amli lɛ, mɛi komɛi hi shi ni amɛkɛ amɛ nɔyeli hegbɛ tsu nii yɛ gbɛ fɔŋ nɔ, ni amɛnyɛ amɛnanemɛi gbɔmɛi anɔ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, ale toohelɔi waa yɛ amɛ juu-kɛ-fɔ̃ nifeemɔi lɛ ahewɔ. Amɛfeɔ enɛ yɛ Nyɔŋmɔ mla ni mli ka shi faŋŋ lɛ fɛɛ sɛɛ, akɛ: “Nikeenii hu kaahe; shi nikeenii shwilaa ninalɔi, ni ekɔdɔɔ jalɔi awiemɔi.” (2 Mose 23:8) Zakeo, ni eji toohelɔ nukpa lɛ, kpɛlɛ nɔ akɛ ehe mɛi ashika yɛ amɛdɛŋ kɛtsɔ amale naafolɔmɔi anɔ. Shi yɛ nɔ najiaŋ ni eeewo shihilɛ mli tsakemɔi ni yaa shɔŋŋ he hewalɛ lɛ, Yesu wo aŋkroaŋkroi lɛ hewalɛ moŋ ni amɛtsake amɛtsuii ni amɛkwa amɛgbɛi fɔji lɛ. Nɔ ni jɛ mli ba ji akɛ, toohelɔi ni ale amɛ akɛ gbɔmɛi fɔji waa tamɔ Mateo kɛ Zakeo tsake amɛ tsutsu shihilɛ gbɛi lɛ kwraa.—Mateo 4:17; 9:9-13; Luka 19:1-10.

Mɛi ni kɛ amɛhe woɔ nifeemɔ ni etsɔɔɔ anɔkwayeli mli ŋmɛnɛ lɛ hu baanyɛ akpoo juu-kɛ-fɔ̃ kɛtsɔ “gbɔmɔ hee ni abɔ yɛ Nyɔŋmɔ subaŋ nɔ yɛ anɔkwa jalɛ kɛ hetsemɔ mli” lɛ ni amɛaawo lɛ nɔ. (Efesobii 4:24) Ekolɛ efeŋ mlɛo akɛ ooowo too kɛ anɔkwayeli aloo okpa nitsumɔi komɛi ni yiŋ etɛɛɛ mɔ yɛ he lɛ. Shi kɛlɛ, sɛɛnamɔi ni baajɛ mli lɛ sa mɔdɛŋ fɛɛ ni obaabɔ yɛ nakai feemɔ mli lɛ.

Akɛni jeŋ ni ekpɔtɔ nɛɛ naaa amɛnɔ hewalɛ dɔŋŋ hewɔ lɛ, mɛi ni susuɔ mɛi krokomɛi ahilɛ-kɛhamɔ he lɛ naa mligbɛ toiŋjɔlɛ mli ŋɔɔmɔ. Gbeyeishemɔ ko bɛ akɛ abaamɔmɔ amɛ ni amɛmiifee nɔ fɔŋ ko. Shi moŋ, amɛnaa henilee kpakpa mli ŋɔɔmɔ. Amɛkaseɔ Biblia mli nɔkwɛmɔ nɔ ni ji gbalɔ Daniel. Biblia mli sane lɛ kɛɔ akɛ maŋ onukpai lɛ tao be fɛɛ be akɛ amɛaana sane ko amɛwie amɛshi Daniel. “Shi amɛnaaa ehe sane ko loo tɔmɔ ko, ejaakɛ eyeɔ anɔkwa, ni anaaa efɔŋ loo tɔmɔ ko yɛ ehe.”—Daniel 6:4.

Yehowa Shiwoo

Yehowa ewo shi akɛ “eyɛ mli akɛ eshafeelɔ feɔ efɔŋ shii oha ni etsɛɔ yɛ jeŋ moŋ, shi kɛlɛ mile akɛ be fɛɛ be ni fee lɛ, mɛi ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei, ni amɛsheɔ gbeyei yɛ ehiɛ lɛ, aaahi aha amɛ. Shi ehiŋ haŋ mɔ fɔŋ, ni etsɛŋ yɛ jeŋ, etamɔ hɔɔŋ, ejaakɛ esheee gbeyei yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ.”—Jajelɔ 8:12, 13.

Mɛɛ heyeli eeeji nɛkɛ, beni juu-kɛ-fɔ̃ ni kɛ dɔlɛ baa lɛ bɛ dɔŋŋ! Kwɛ jɔɔmɔ ni eeeji akɛ aaahi shi kɛya naanɔ yɛ jeŋ ni juu-kɛ-fɔ̃ bɛ mli lɛ mli! Enɛ jeee nɔ ni nyɛŋ aba mli. Biblia lɛ wieɔ “naanɔ wala lɛ he hiɛnɔkamɔ . . . nɔ wala ni Nyɔŋmɔ ni maleee lɛ wo shi eha dani abɔ jeŋ bei lɛ” he. (Tito 1:2) Kɛ onyɛɔ juu-kɛ-fɔ̃ ni osumɔɔ jalɛ nifeemɔ lɛ, no lɛ eeenyɛ eba akɛ ooona Nyɔŋmɔ shiwoo ni kɔɔ jeŋ ni juu-kɛ-fɔ̃ bɛ mli he lɛ mlibaa.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 4]

Juu-kɛ-fɔ̃ miiya nɔ waa yɛ maŋ nɔyelɔi kɛ nitsumɔtsɛmɛi ateŋ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 5]

Bei pii lɛ, juu-kɛ-fɔ̃ saa maŋ sɔɔlɔi anitsumɔ he

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje