Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w96 7/1 bf. 25-27
  • Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ Tsuɔ “Naakpɛɛ Nii”

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ Tsuɔ “Naakpɛɛ Nii”
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Nyɔŋmɔ Webii lɛ ni Mitao
  • Shiɛmɔ yɛ Mi Diɛŋtsɛ Mimaŋ
  • “Naakpɛɛ Nii” ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ Tsu
  • Yehowa Eha Mi Hewalɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1990
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
w96 7/1 bf. 25-27

Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ Tsuɔ “Naakpɛɛ Nii”

TAAKƐ THÉRÈSE HÉON GBA

Gbi ko yɛ 1965 mli lɛ, mibote jarayeli nitsumɔ he ko ni mikɛ Buu-Mɔɔ kɛ Awake! woji tɛtrɛbii ni mihiɛ lɛ ekomɛi ha jarayelɔi lɛ. Beni mitsɔ mihe ni maya lɛ, minu gbɛɛmɔ ko ni naa wa waa. Tuŋtɛ ko batswa shikpɔŋ yɛ minane naa. Kɛkɛ ni jarayelɔi lɛ ekome bɔ wɔ ahora akɛ: “Nɛkɛ esa akɛ afee nyɛ Yehowa Odasefoi.”

NAKAI niiashikpamɔ lɛ wo mihe gbeyei—shi jeee tsɔ̃ bɔ ni eeeha maŋmɛɛ be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he. Biblia mli anɔkwalei ni mikase lɛ jara wa tsɔ̃ kɛha mi fe bɔ ni maŋmɛ gbɛ ni nɔ ko aha maŋmɛɛ misɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he. Ha matsɔɔ nɔ hewɔ ni mikɛɔ nakai.

Beni afɔ mi yɛ July 1918 mli sɛɛ lɛ, mifɔlɔi fã kɛyahi Cap-de-la-Madeleine, ni ji akrowa bibioo ko ni yɔɔ Quebec, yɛ Canada, ni atsɛɔ jɛmɛ He ni Afeɔ Naakpɛɛ Nii Yɛ lɛ. Gbɔi baa biɛ babaoo ni amɛbajieɔ amɛ bulɛ kɛ woo kpo yɛ Obalayoo Fro Maria gbatsu lɛ mli. Eyɛ mli akɛ anyɛŋ ama naakpɛɛ nii ni akɛɛ Maria feɔ lɛ anɔ mi moŋ, shi Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ etsu nɔ ni tamɔ naakpɛɛ nii yɛ gbɔmɛi babaoo ashihilɛ mli, yɛ be mli ni akrowa lɛ daa ni ebatsɔɔ maŋ ni mli bii fa fe mɛi 30,000 lɛ.

Beni miye aaafee afii 20 lɛ, mitsɛ na bɔ ni miyɔɔ jamɔ mli saji ahe miishɛɛ ha lɛ, ni ekɛ e-Biblia lɛ ha mi. Beni mibɔi kanemɔ lɛ, minaa kpɛ mihe waa beni mikase kɛjɛ 2 Mose yitso 20 akɛ abuɔ amaga jamɔ fɔ yɛ faŋŋ mli lɛ. Enɛ ha hekɛnɔfɔɔ ni miyɔɔ yɛ Katolik Sɔlemɔ lɛ tsɔɔmɔi amli lɛ laaje amrɔ nɔŋŋ, ni mikpa Mass yaa. Misumɔɔɔ ni maja amagai. Mikaiɔ lolo akɛ no mli lɛ Ataa babiɔ mi akɛ: “Thérèse, oyaaa sɔlemɔ?” Ni miha lɛ hetoo akɛ: “Dabi, miikane Biblia lɛ.”

Biblia kanemɔ tee nɔ efee mishihilɛ fã, yɛ be mli ni mibote gbalashihilɛ mli yɛ September 1938 mli lɛ po sɛɛ. Akɛni miwu, Rosaire, fɔɔ nitsumɔ nyɔɔŋ hewɔ lɛ, mikɛfee misu akɛ makane Biblia lɛ beni etee nitsumɔ. Etsɛɛɛ kɛkɛ ni mimu sane naa akɛ bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, Nyɔŋmɔ yɛ gbɔmɛi, ni mibɔi amɛ taomɔ.

Nyɔŋmɔ Webii lɛ ni Mitao

Yɛ nɔ ni mikase yɛ sɔlemɔ lɛ mli hewɔ lɛ, beni midako lɛ, misheɔ gbeyei akɛ mawɔ ejaakɛ misheɔ gbeyei akɛ beni mihiɛ baatsɛ̃ lɛ, miyɛ hɛl. Bɔ ni mifeɔ mikuɔ gbeyeishemɔ nɛɛ naa ji akɛ, mikɛɔ mihe akɛ Nyɔŋmɔ ni yɔɔ suɔmɔ eŋmɛŋ nɔ ko ni yɔɔ gbeyei tamɔ nɛkɛ gbɛ. Mikɛ hiɛnɔkamɔ tee nɔ mikane Biblia lɛ, ni mitao anɔkwale lɛ. Mitamɔ Etiopia piafonyo ni kane shi enuuu shishi lɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 8:26-39.

Minyɛmi nuu André kɛ eŋa, ni amɛyɔɔ wɔshia lɛ shishi tsũi lɛ mli lɛ, kɛ Yehowa Odasefoi bɔi Biblia lɛ kasemɔ aaafee afi 1957 mli. Mikɛɛ minyɛmi nuu lɛ ŋa lɛ akɛ kɛ Odasefoi lɛ ba akɛ amɛbaashiɛ yɛ shia lɛ mli lɛ, ni eshi sɛndo lɛ ni ekɛtswa mi adafi. No baaha male akɛ amɛba, kɛkɛ lɛ kɛ amɛbatswa mishinaa lɛ, mifoŋ amɛdaaŋ. Gbi ko lɛ ehiɛ kpa nɔ akɛ ebaatswa mi adafi.

Nakai gbi lɛ, migbele shinaa lɛ ni mikɛ Kay Munday, ni ji gbɛgbalɔ ko, taakɛ atsɛɔ Yehowa Odasefoi be-fɛɛ sɔɔlɔi lɛ, kpe. Ekɛ mi gba Nyɔŋmɔ gbɛi he sane, ni etsɔɔ mli akɛ, Nyɔŋmɔ yɛ lɛ diɛŋtsɛ egbɛi, ni ji Yehowa. Beni etee lɛ, mikwɛ mi-Biblia lɛ mli koni mikɛma nɔ mi akɛ ani Biblia ŋmalɛi fiɔ nɔ ni ewie lɛ sɛɛ lɛlɛŋ lo. Nii amlitaomɔ ni mifee nɛɛ ha mina miishɛɛ waa.—2 Mose 6:3, Douay Version, shishigbɛ niŋmaa; Mateo 6:9, 10; Yohane 17:6.

Ni Kay ba ekoŋŋ lɛ, wɔgba Katolik tsɔɔmɔ ni ji Triniti, ni kɛɔ akɛ Nyɔŋmɔ lɛ, eji mɛi etɛ yɛ Nyɔŋmɔ kome mli lɛ he sane. Sɛɛ mli lɛ, mipɛi mi diɛŋtsɛ mi-Biblia lɛ mli jogbaŋŋ koni mi diɛŋtsɛ mamã nɔ mi maha mihe akɛ etsɔɔɔ Triniti. (Bɔfoi lɛ Asaji 17:11) Minikasemɔ lɛ ma nɔ mi kɛha mi akɛ Yesu kɛ Nyɔŋmɔ yeee egbɔ. Abɔ lɛ. Eyɛ shishijee, shi Yehowa bɛ shishijee. (Lala 90:1, 2; Yohane 14:28; Kolosebii 1:15-17; Kpojiemɔ 3:14) Akɛni miisumɔ nɔ ni mikaseɔ lɛ hewɔ lɛ, mina he miishɛɛ akɛ wɔtsa Biblia mli sanegbaa lɛ nɔ.

Gbi ko yɛ 1958 mli, yɛ November snoo nɛmɔ be mli lɛ, Kay fɔ̃ mi nine kɛtee kpokpaa nɔ kpee ko ni afeɔ nakai gbɛkɛ lɛ yɛ asa ko ni ahai mli lɛ shishi. Mikpɛlɛ ninefɔ̃ɔ lɛ nɔ ni mina kpee lɛ he miishɛɛ waa. Sɛɛ mli lɛ, mibi Odasefonyo ko ni ba miŋɔɔ lɛ yɛ mikɛ lɛ sanegbaa mli akɛ, “Ani esa akɛ anɔkwa Kristofonyo ashiɛ yɛ shia kɛ shia?”

Ni ekɛɛ: “Hɛɛ, esa akɛ ajaje sanekpakpa lɛ, ni Biblia lɛ jieɔ lɛ kpo akɛ mɛi lɛ aŋɔɔ ni aaaya yɛ amɛshiai amli lɛ ji shiɛmɔ gbɛ ni he hiaa waa.”—Bɔfoi lɛ Asaji 20:20.

Mina ehetoo lɛ he miishɛɛ waa diɛŋtsɛ! Eha mina nɔmimaa akɛ mina Nyɔŋmɔ webii lɛ. Eji ekɛɛ, “Dabi, ehe ehiaaa” kulɛ, miyiŋ baafee mi kɔshikɔshi akɛ jeee anɔkwale lɛ mina lɛ, ejaakɛ mile nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ yɛ shia kɛ shia shiɛmɔ he. Kɛjɛ nakai be lɛ mli kɛyaa lɛ, mitee hiɛ oyayaayai yɛ mumɔŋ.

Yɛ nakai kpokpaa nɔ kpee lɛ sɛɛ lɛ, mibɔi Yehowa Odasefoi akpeei ni afeɔ yɛ Trois-Rivières maŋ ni bɛŋkɛ wɔ lɛ mli lɛ yaa. No mli lɛ, Kay kɛ eshiɛmɔ mli hefatalɔ, Florence Bowman pɛ ji Odasefoi ni yɔɔ Cap-de-la-Madeleine. Gbi ko lɛ mikɛɛ, “Masumɔ ni mikɛ nyɛ aya shiɛmɔ wɔ.” Amɛna miishɛɛ waa akɛ mifata amɛhe kɛtee.

Shiɛmɔ yɛ Mi Diɛŋtsɛ Mimaŋ

Kulɛ misusu akɛ mɔ fɛɛ mɔ baakpɛlɛ Biblia shɛɛ sane lɛ nɔ, shi mibaná mile oya akɛ jeee nakai kwraa eji. Beni aha Kay kɛ Florence nitsumɔ yɛ he kroko lɛ, ebashwɛ mikome pɛ yɛ maŋ lɛ mli ni mishiɛɔ Biblia mli anɔkwalei lɛ yɛ shia kɛ shia. Misheee gbeyei, shi moŋ mikome pɛ mitee nɔ mishiɛ aahu aaafee afii enyɔ kɛyashi beni abaptisi mi yɛ June 8, 1963. Nakai gbi lɛ nɔ nɔŋŋ lɛ, miŋma migbɛi kɛha nɔ ni nakai beaŋ lɛ atsɛɔ lɛ gbɛhamɔ gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ.

Mitee nɔ misɔmɔ akɛ gbɛhamɔ gbɛgbalɔ afi. Kɛkɛ ni Delvina Saint-Laurent wo mi shi akɛ kɛ mitsɔ daa gbɛgbalɔ lɛ, ebaaba Cap-de-la-Madeleine ni ekɛ mi abatsu nii shikome daa otsi. No hewɔ lɛ miŋma mi gbɛgbamɔ wolo lɛ ni mikɛha. Shi, dɔlɛ sane ji akɛ, beni eshwɛ otsii enyɔ pɛ ni maje be-fɛɛ sɔɔmɔ lɛ shishi pɛ kɛkɛ ni Delvina gbo. Mɛni mafee? Ojogbaŋŋ, miŋma gbɛbimɔ wolo lɛ momo, ni misumɔɔɔ ni mitsakeɔ migbɛjianɔtoo. No hewɔ lɛ yɛ October 1964 lɛ, mije mishihilɛ mli nitsumɔ yɛ be-fɛɛ sɔɔmɔ mli lɛ shishi. Afii ejwɛ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, mikome pɛ mitsuɔ nii yɛ shia kɛ shia.

Bei pii lɛ, mɛi ni kɛ amɛhe eha Katolik jamɔ kwraa, ni amɛyɔɔ Cap-de-la-Madeleine lɛ nyɛɔ mi. Amɛteŋ mɛi komɛi tsɛɔ polisifoi ni amɛbatsi minaa ni mikashiɛ. Gbi ko, taakɛ mitsi ta yɛ shishijee lɛ, jarayelɔ ko tswa minane naa tu ni ekɛ nakai feemɔ ka akɛ ebaawo mihe gbeyei. Ojogbaŋŋ, enɛ kɛ hoo-feemɔ fioo ba maŋ lɛ mli. Maŋ lɛ mli tɛlivishin nitsumɔ he lɛ tsɛ lɛ akɛ tafãa ni akɛmiishi Yehowa Odasefoi. Sane ni ba nɛɛ bafee odaseyeli kpele diɛŋtsɛ. Nɔ ni jɛ mli ba ji akɛ, afii nyɔŋma sɛɛ lɛ, jarayelɔ ni tswa minane naa tu lɛ wekunyo diɛŋtsɛ hu batsɔ Odasefonyo.

“Naakpɛɛ Nii” ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ Tsu

Afii abɔ ni eho lɛ mli fɛɛ lɛ, mina bɔ ni shitee-kɛ-woo ni ba Biblia mli anɔkwalei anɔ lɛ ekumɔ fiofio yɛ Cap-de-la-Madeleine. Aaafee 1968 mli lɛ, Odasefoi krokomɛi fã kɛba biɛ, ni maŋbii lɛ bɔi Biblia mli anɔkwale lɛ toiboo. Beni shɛɔ 1970 afii lɛ shishijee gbɛ lɛ, no mli lɛ, mɛi ni akɛ amɛ feɔ Biblia mli nikasemɔ lɛ ayi efa babaoo diɛŋtsɛ. Nikasemɔi lɛ fa aahu akɛ ebashɛ he ni agbɛnɛ esa akɛ maha Odasefoi krokomɛi akwɛ Biblia mli nikasemɔi ni mifeɔ lɛ babaoo nɔ, bɔni afee ni manyɛ mana gbɛfaŋnɔ yɛ shia-kɛ-shia sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli.

Gbi ko lɛ mikɛ Biblia kasemɔ wolo ni ji Anɔkwale Ni Kɛ Mɔ Yaa Naanɔ Wala Mli lɛ ekome ha obalayoo ko. Ehefatalɔ yɛ nakai beaŋ ni ji obalanyo ni atsɛɔ lɛ André, ni ji awuiyeli ko ni ale lɛ akɛ basabasa feelɔ diɛŋtsɛ lɛ, bafata wɔhe yɛ sanegbaa lɛ mli. Sanegbaa ni mikɛ André ná lɛ tee emiishɛɛ shi, ni wɔje Biblia mli nikasemɔ shishi. No sɛɛ etsɛɛɛ kɛkɛ ni ekɛ enanemɛi bɔi nɔ ni ekaseɔ lɛ he sanegbaa.

Ebashɛ be ni mikɛ awuiyelɔi ejwɛ sɔŋŋ miikase Biblia lɛ yɛ be kome mli, ni amɛteŋ mɔ kome ewieee tsɔ̃, shi eboɔ wiemɔ lɛ toi waa. Egbɛi ji Pierre. Gbi ko aaafee maŋkɛ ŋmɛji enyɔ mli lɛ, mikɛ miwu nu ni mɔ ko miitswa wɔ shinaa lɛ. Bo diɛŋtsɛ feemɔ shihilɛ nɛɛ he mfoniri okwɛ: Awuiyelɔi ejwɛ damɔ shi ni amɛba amɛbaabibii mi saji. Heniianaa lɛ, Rosaire ewieee eshiii nɛkɛ trukaa saramɔi nɛɛ eko.

Kɛjɛ shishijee lɛ, kulɛ hii ejwɛ lɛ fɛɛ baa kpeei. Shi, André kɛ Pierre pɛ mia amɛhiɛ. Amɛha amɛshihilɛ kɛ tɛi ni Nyɔŋmɔ efolɔ eshwie shi lɛ kpa gbee ni abaptisi amɛ. Nɔ ni fe afii 20 nɛ, ni mɛi enyɔ nɛɛ kɛ anɔkwayeli esɔmɔ Yehowa aahu kɛbashi ŋmɛnɛ. Beni amɛbɔi nikasemɔ lɛ, no mli lɛ ale amɛ waa yɛ amɛ awuiyeli nifeemɔi lɛ ahewɔ, ni polisifoi kwɛɔ amɛ waa. Bei komɛi lɛ, polisifoi bataoɔ amɛ yɛ wɔ Biblia mli nikasemɔ sɛɛ loo yɛ asafoŋ kpee shishi. Eŋɔɔ minaa waa akɛ mishiɛ mitsɔɔ “gbɔmɛi fɛɛ,” ni mi diɛŋtsɛ mina bɔ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ haa tsakemɔi ni tamɔ naakpɛɛ nii diɛŋtsɛ baa.—1 Timoteo 2:4.

Eji misɔɔmɔ nitsumɔ lɛ shishijee mli lɛ, mɔ ko kɛɛ mi akɛ yɛ naagbee lɛ abaaná Maŋtsɛyeli Asa yɛ Cap-de-la-Madeleine, ni ebaayi obɔ kɛ Yehowa webii kulɛ lɛ, miheŋ miyeŋ kɔkɔɔkɔ. Nɔ ni eha mina miishɛɛ waa ji akɛ, asafo bibioo kome ni yɔɔ Trois-Rivières maŋ ni bɛŋkɛ wɔ lɛ mli lɛ etee hiɛ kɛyashɛ asafoi ekpaa ni miishwere waa, ni amɛyaa kpeei yɛ Maŋtsɛyeli Asai etɛ mli, ní nɔ ni yɔɔ Cap-de-la-Madeleine lɛ fata he.

Mi diɛŋtsɛ mina miishɛɛ waa akɛ miye mibua mɛi aaashɛ 30 kɛshɛ henɔjɔɔmɔ kɛ baptisimɔ mli. Amrɔ nɛɛ, miye afii 78, ni manyɛ makɛɛ lɛlɛŋ akɛ mina miishɛɛ waa akɛ mijɔɔ miwala nɔ miha Yehowa. Shi kɛlɛ, esa akɛ mawie faŋŋ akɛ mikɛ nijiaŋwujee bei ekpe shii abɔ. Bɔ ni mifeɔ mikpeeɔ nɛkɛ nijiaŋwujee bei nɛɛ anaa kɛ omanyeyeli ji akɛ, migbeleɔ mi-Biblia lɛ mli be fɛɛ be ni mikaneɔ ŋmalɛi komɛi ni ewoɔ mi hewalɛ waa diɛŋtsɛ. Miŋmɛɛɛ gbɛ ni eba lɛ akɛ gbi kome po baaho ni mikaneee Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ. Ŋmalɛ ni woɔ mi hewalɛ waa titri ji Yohane 15:7, he ni kɛɔ akɛ: “Kɛji nyɛhi mimli ni miwiemɔi lɛ hi nyɛmli lɛ, nyɛaakpa nɔ fɛɛ nɔ ni nyɛtaoɔ he fai, ni aaafee aha nyɛ.”

Mihiɛnɔkamɔ ji akɛ mana Rosaire ekoŋŋ yɛ jeŋ hee ni ebɛŋkɛ kpaakpa lɛ mli. (2 Petro 3:13; Kpojiemɔ 21:3, 4) Beni eshwɛ fioo ni ebaagbo yɛ 1975 mli lɛ, no mli lɛ eeya hiɛ waa kɛmiibɛŋkɛ baptisimɔ. Amrɔ nɛɛ, mitswa mifai shi akɛ mamia mihiɛ waa yɛ be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli ni maya nɔ mana Yehowa nitsumɔ lɛ mli miishɛɛ.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje