Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w97 2/15 bf. 3-4
  • Amanehulu Babaoo Yɛ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Amanehulu Babaoo Yɛ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1997
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Eyi Obɔ Kɛ ‘Haomɔ kɛ Nibii ni Yeɔ Awui’
  • Ani Eji Nyɔŋmɔ Yiŋtoo lɛ Fã?
  • Beni Amanehulu Bɛ Dɔŋŋ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1997
  • Mɛni Biblia Lɛ Kɛɔ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Maŋbii Anɔ)—2017
  • Ani Nyɔŋmɔ Susuɔ Wɔhe Lɛlɛŋ?
    Ani Nyɔŋmɔ Susuɔ Wɔhe Lɛlɛŋ?
  • Mɛni Hewɔ Nyɔŋmɔ Ŋmɛɔ Piŋmɔ Gbɛ?
    Mɛni Biblia Lɛ Tsɔɔ Diɛŋtsɛ?
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1997
w97 2/15 bf. 3-4

Amanehulu Babaoo Yɛ

“MƐNI hewɔ aŋkroaŋkroi kɛ gbɔmɛi babaoo naa amanehulu ni yɔɔ gbeyei nɛkɛ . . . ? Akɛɛ Nyɔŋmɔ ji shishinumɔ ni yɔɔ nɔ fɛɛ nɔ sɛɛ, ni kɛlɛ, nibii pii yɛ ni shishinumɔ bɛ mli yɛ je nɛŋ, amanehulu babaoo ni shishinumɔ bɛ mli kɛ esha ni jwɛŋmɔ bɛ mli. Ani Nyɔŋmɔ nɛɛ ji mɔ ni ekolɛ Nietzsche folɔ enaa akɛ eji: nɔyelɔ yiwalɔ, shishiulɔ, ojotswalɔ, gbɔmɔgbelɔ lɛ?”—On Being a Christian, ni Hans Küng ŋma.

Obaanyɛ ona akɛ Katolik jamɔ he nikaselɔ Hans Küng miiwie naagbai ni haoɔ mɛi babaoo lɛ ahe kɛkɛ—mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ ni yɔɔ suɔmɔ kɛ hewalɛ fɛɛ lɛ ŋmɛɔ amanehulu babaoo gbɛ nɛkɛ? Ani onuko ni gbɔmɛi miibi sane ni tamɔ nɛkɛ? Mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ musuŋtsɔlɛ lɛ yeɔ awerɛho yɛ nɔ ni Küng tsɔɔ mli akɛ “lá, latsaa kɛ yaafonui, piŋmɔ, awerɛho kɛ gbeyeishemɔ, shoofeemɔ kɛ gbele he faa ni hoɔ ni bɛ naagbee” lɛ he. Yɛ anɔkwale mli lɛ, etamɔ faa ni hoɔ kɛ foi, gbeyeishemɔ kɛ ŋmiŋmimɔmɔ babaoo ni eye gbɔmɛi akpekpei abɔ shihilɛi awui yɛ yinɔsane be fɛɛ ni eho lɛ mli.—Hiob 14:1.

Eyi Obɔ Kɛ ‘Haomɔ kɛ Nibii ni Yeɔ Awui’

Susumɔ amanehulu ni baa kɛjɛɔ tawuu mli, piŋmɔ ni jeee mɛi ni amanehulu nɛɛ baa amɛnɔ lɛ pɛ nuɔ he, shi mɛi ni ashiɔ yɛ sɛɛ ni amɛye awerɛho, tamɔ gbekɛbii ni agbeɔ amɛ lɛ afɔlɔi kɛ wekumɛi, kɛ mɛi krokomɛi ni afee amɛ niseniianii lɛ hu he okwɛ. Red Cross lɛ wie nyɛsɛɛ nɛɛ akɛ, “agbe gbekɛbii akpekpei 1.5 yɛ afii 10 ni eho lɛ mli yɛ tai ahewɔ.” Yɛ Rwanda yɛ 1994 mli lɛ, Red Cross lɛ bɔ amaniɛ akɛ “aje gbɛ akɛ yiwalɛ egbe hii, yei kɛ gbekɛbii akpei ohai abɔ.”

Agbɛnɛ hu esaaa akɛ wɔkuɔ wɔhiɛ wɔshwieɔ piŋmɔ ni mɛi ni kɛ gbekɛbii naa bɔlɛ lɛ kɛbaa lɛ nɔ. Nyɛ̃ ko ni yeɔ awerɛho, ni kɛɛ ebinuu gbe ehe beni nitsulɔ ko ni kwɛɔ gbekɛbii kɛ lɛ fee yakayakanii lɛ, kɛɛ akɛ: “Nuu ni kɛ mibinuu lɛ fee yakayakanii lɛ . . . je gbɛ ekpata lɛ kɛ gbekɛbii hii krokomɛi ahiɛ yɛ gbɛ ni ehiii kwraa ni aaanyɛ asusu he lɛ nɔ.” Ni mɛi ni gbɔmɔgbelɔi ni gbeɔ mɛi kɛtsaraa nɔ lɛ gbe amɛ lɛ agbeyeishemɔ kɛ piŋmɔ ni amɛnu he lɛ hu, tamɔ mɛi ni amɔmɔ amɛ yɛ Britain, ni “kɛ afii 25 mɔmɔ gbɔmɛi amɛto, amɛkɛ amɛ wɔ ekãa naa, afee amɛ niseniianii, ni amɛgbe amɛ kɛkɛ lɛ hu”? Etamɔ nɔ ni nibii ni hii kɛ yei kɛba amɛhe nɔ kɛtsɔ piŋmɔ kɛ amanehulu nɔ lɛ bɛ naagbee yɛ yinɔsane be fɛɛ mli.—Jajelɔ 4:1-3.

Kɛfata he lɛ, amanehulu ni henumɔŋ kɛ gbɔmɔtsoŋ helai kɛ piŋmɔ ni awerɛho babaoo kɛbaa ni kpatãa wekui ahiɛ kɛ́ suɔlɔi gboi trukaa lɛ hu yɛ. Piŋmɔi ni mɛi ni hɔmɔ yeɔ amɛ loo nɔ ni akɛɛ atsɛɔ lɛ adebɔɔ naa osharai kɛbaa lɛ nuɔ he lɛ hu yɛ. Gbɔmɛi fioo ko pɛ baaje Mose wiemɔ akɛ wɔ afii 70 loo 80 lɛ mli eyi obɔ kɛ ‘haomɔ kɛ nibii ni yeɔ awui’ lɛ he ŋwane.—Lala 90:10.

Ani Eji Nyɔŋmɔ Yiŋtoo lɛ Fã?

Ani eeenyɛ eba, taakɛ mɛi komɛi ekɛɛ lɛ, akɛ nɛkɛ amanehulu ni sɛɛ efooo nɛɛ ji Nyɔŋmɔ yiŋtoo lɛ fã ko ni anuuu shishi? Ani esa akɛ wɔna amanehulu bianɛ koni wɔnu bɔ ni shihilɛ yɔɔ yɛ ‘jeŋ ni baaba lɛ mli’ lɛ shishi? Ani eji anɔkwale, taakɛ Frenchnyo jeŋ nilelɔ Teilhard de Chardin he eye lɛ, akɛ “amanehulu ni gbeɔ mɔ ni kpɔtɔɔ nii he miihia gbɔmɔ adesa, bɔni afee ni enyɛ ehi shi ni etsɔ mumɔ”? (The Religion of Teilhard de Chardin; wɔma efa ko nɔ mi.) Dabi kwraa!

Ani yiŋtolɔ ko ni susuɔ mɔ he baaje gbɛ aha shihilɛ ni gbɔmɛi yɔɔ mli lɛ afee nɔ ni yeɔ awui, ni agbɛnɛ ekɛɛ akɛ emusuŋ tsɔɔ lɛ kɛ ejie gbɔmɛi kɛjɛ nɔ ni jɛɔ mli baa amɛnɔ lɛ mli lɛ? Dabi! Mɛni hewɔ esa akɛ Nyɔŋmɔ ni yɔɔ suɔmɔ afee nii ni tamɔ nɛkɛ? No hewɔ lɛ, mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ ŋmɛɔ amanehulu gbɛ? Ani amanehulu baaba naagbee gbi ko? Nɔ ni aŋma ni nyiɛ sɛɛ lɛ baasusu sanebimɔi nɛɛ ahe.

[He ni Mfoniri ni yɔɔ baafa 3 lɛ Jɛ]

WHO foto ni P. Almasy sha

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje