Ani Osheɔ Gbeyei akɛ Okɛ Ohe Aaafɔ Mɛi Krokomɛi Anɔ?
‘MƆ KO bɛ ni manyɛ mikɛ lɛ agba sane. Gbɔmɛi nuŋ shishi. Amɛbɛ deka kwraa kɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛnaagbai ahe nitsumɔ. Amɛbɛ deka kɛha minɔ̃ lɛ.’ Mɛi pii nuɔ he nakai, no hewɔ lɛ amɛhaa amɛsusumɔi hiɔ amɛ pɛ amɛyitsoŋ. Kɛ́ mɛi krokomɛi bi amɛ bɔ ni amɛyɔɔ lɛ, bei pii lɛ, amɛsumɔɔ ni amɛkɛɛ amɛ, shi amɛkɛɛɛ amɛ. Amɛnyɛɛɛ amɛjie amɛhenumɔi akpo yɛ faŋŋ mli.
Eji anɔkwale akɛ, mɛi komɛi yɛ ni amɛtaooo mɛi krokomɛi adɛŋ yelikɛbuamɔ. Ni kɛlɛ, mɛi babaoo miitao yelikɛbuamɔ waa diɛŋtsɛ, shi amɛmiishe gbeyei akɛ amɛaajie amɛ teemɔŋ susumɔi, henumɔi, kɛ niiashikpamɔi akpo. Ani oji amɛteŋ mɔ ko? Ani mɔ ko kwraa bɛ ni obaanyɛ okɛ ohe afɔ̃ enɔ lɛlɛŋ?
Gbeyei ni Asheɔ lɛ Shishi ni Aaanu
Bɔ ni akɛ he efɔ̃ɔɔ mɔ nɔ lɛ etsɔ subaŋ ni ehe shi waa yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ je nɛɛ mli. Gbekɛbii kɛ amɛfɔlɔi egbaaa sane. Fɔlɔi kɛ amɛhe egbaaa sane. Mɛi fioo pɛ sumɔɔ ni amɛkɛ mɛi ni hiɛ gbɛhei ni nɔ kwɔlɔ lɛ agba sane. Akɛni amɛnyɛɛɛ amɛkɛ amɛhe afɔ̃ mɛi krokomɛi anɔ hewɔ lɛ, mɛi komɛi bɔiɔ daanumɔ, tsofai fɔji kɛ nitsumɔ, loo basabasa shihilɛ, koni amɛkɛbɔ mɔdɛŋ ni amɛkɛjo amɛ naagbai anaa foi.—Abɛi 23:29-35; Yesaia 56:12.
Anɔkwa ni ayeee kɛ jeŋba shara he saji ni jeɔ kpo daa lɛ ehoso hekɛnɔfɔɔ ni ayɔɔ yɛ mɛi ni hiɛ gbɛhei ni nɔ kwɔlɔ, tamɔ osɔfoi, datrɛfoi, tsofafeelɔi, kɛ tsɔɔlɔi amli lɛ kwraa. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, akɔntaabuu ko tsɔɔ akɛ osɔfoi lɛ ateŋ mɛi ni fa fe oha mlijaa 10 kɛ amɛhe woɔ bɔlɛnamɔ mli jeŋba fɔŋ mli. Nɛkɛ “mɛi ni fiteɔ hekɛnɔfɔɔ” nɛɛ, taakɛ niŋmalɔ ko wie lɛ, “tsaa jɔɔi ni mli kwɔlɔ waa, ni amɛkɛ mligbalamɔi baa adesai ateŋ wekukpaai amli.” Te enɛ saa amɛ asafoi lɛ ahe ehaa tɛŋŋ? Efiteɔ hekɛnɔfɔɔ.
Jeŋba fitemɔ ni egbɛ eshwã babaoo lɛ hu kɛ naagbai eba weku lɛ mli, aahu akɛ eha wekui ni ehiii shi jogbaŋŋ yɛ gbɛ kpakpa nɔ lɛ ebatsɔ shihilɛ ni yɔɔ he fɛɛ he, shi jeee nɔ ni anaa yɛ bei komekomei amli kɛkɛ. Tsutsu lɛ, kulɛ shia ji he ni anaa tsɔsemɔ kɛjɛɔ. Shi ŋmɛnɛ, yɛ bei babaoo mli lɛ, etamɔ he ko ni ayaa yɛ niyeli beaŋ ni ayaheɔ mu awoɔ tsɔne mli kɛkɛ. Kɛ́ gbekɛ ko da yɛ weku ni “edɔɔɔ mɔ he” mli lɛ, nɔ ni jɛɔ mli baa, ni afɔɔ namɔ yɛ he fɛɛ he ji nyɛ́ ni enyɛɛɛ ekɛ ehe afɔ̃ mɛi krokomɛi anɔ kɛji etsɔ onukpa.—2 Timoteo 3:3.
Kɛfata he lɛ, beni je lɛŋ shihilɛ yaa nɔ ewoɔ wu lɛ, wɔyaa nɔ wɔkɛ niiashikpamɔi ni baanyɛ ehao wɔ waa kpeɔ be fɛɛ be. Gbalɔ Mika ŋma, yɛ shihilɛ ni tamɔ nakai mli akɛ: “Nyɛkaŋɔa nyɛhiɛ nyɛfɔ̃a shieŋtsɛ nɔ.” (Mika 7:5) Ekolɛ obaanu he nakai, yɛ onine ni nyɛ shi yɛ gbɛ bibioo nɔ, hekɛnɔfɔɔ ni ahã efee efolo, aloo nɔ titri ko ni ba ni wo owala he gbeyei waa lɛ sɛɛ. Ewaa kɛha bo akɛ okɛ ohe aaafɔ̃ mɛi krokomɛi anɔ ekoŋŋ, ni ohenumɔi gboɔ kwraa, ni ohiɔ shi daa gbi yɛ henumɔi nɛɛ anaatsii shishi. (Okɛto Lala 102:2-8 he.) Eji anɔkwale akɛ, ekolɛ subaŋ ni tamɔ nɛkɛ baaye abua bo ni ohi shi, shi “tsuiŋdɔlɛ” ni onuɔ he lɛ fiteɔ miishɛɛ diɛŋtsɛ ni oooná yɛ shihilɛ mli. (Abɛi 15:13) Anɔkwale lɛ ji akɛ, kɛji ohe aaawa yɛ mumɔŋ, kɛ henumɔŋ, jwɛŋmɔŋ, kɛ gbɔmɔtsoŋ lɛ, no lɛ esa akɛ nakai gbɛtsii nii lɛ aje jɛmɛ, koni okase bɔ ni okɛ ohe aaafɔ̃ mɛi krokomɛi anɔ. Ani ebaahi nakai feemɔ? Hɛɛ.
Mɛni Hewɔ Esa akɛ Gbɛtsii Nii lɛ Aje Jɛmɛ?
He ni akɛfɔ̃ɔ mɛi krokomɛi anɔ lɛ hãa tsui ni ehao lɛ náa heyeli. Hana ná niiashikpamɔ nɛɛ. Eyɛ gbalashihilɛ kpakpa mli, shia ni yɔɔ shweshweeshwe, shi ehao waa diɛŋtsɛ. Eyɛ mli akɛ “ewerɛ eho ehe” moŋ, shi ejɛ nilee mli “eyakpa Yehowa fai” yɛ sɔlemɔ ni mli wa mli, aahu akɛ enɛ ha enaabu kpokpo beni efee dioo po. Hɛɛ, ekɛ ehe fɔ̃ Yehowa nɔ. Kɛkɛ ni ejie etsui mli saji akpo etsɔɔ Nyɔŋmɔ najiaŋdamɔlɔ Eli. Mɛni jɛ mli kɛba? “[Hana] yiŋ etee, ni eyaye nii, ni ehiɛ efeee tɔtɔɔtɔ dɔŋŋ.”—1 Samuel 1:1-18.
Hiŋmɛigbelemɔi babaoo ena ele sɛɛnamɔi ni yɔɔ yitsoŋ sane ni ajieɔ lɛ kpo atsɔɔ mɔ lɛ he. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, susumɔi kɛ niiashikpamɔi ni akɛ mɛi ni etsɔ shihilɛi ni tamɔ nakai mli dã lɛ gbaa he sane lɛ he baanyɛ aba sɛɛnamɔ. Saji amlipɛilɔi muɔ sane naa akɛ: “He ni atseɔ banee yɛ henumɔŋ lɛ kɛ helai baa—esa akɛ wɔjie saji akpo wɔtsɔɔ bɔni afee ni wɔya nɔ wɔhi shi yɛ jwɛŋmɔŋ hewalɛnamɔ kpakpa mli.” Jeŋ nilee mli saji amlipɛimɔi ni abuaa naa babaoo lɛ maa anɔkwale ni abɛbua ni jɛ mumɔŋ nɛɛ ji lɛ nɔ mi, akɛ: “Mɔ ni etse ehe lɛ, akɔnɔ nii etaoɔ, ni etseɔ nɔ ni hi hã lɛ fɛɛ hiɛ atua.”—Abɛi 18:1.
Kɛ́ ojieee oyitsoŋ saji akpo otsɔɔɔ mɛi krokomɛi lɛ, te amɛaafee tɛŋŋ ni amɛye amɛbua bo hu? Eyɛ mli akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ naa tsuiiaŋ saji moŋ, shi oweku kɛ onanemɛi leee omligbɛ susumɔi kɛ henumɔi—ja ojie oyitsoŋ saji akpo otsɔɔ amɛ. (1 Kronika 28:9) Kɛ́ naagba lɛ kɔɔ Nyɔŋmɔ mla mlikuu he lɛ, sane ni ba lɛ jajemɔ kɛ tsɔɔmɔ ni oootsi oto sɛɛ lɛ baahã ewo wu moŋ.—Abɛi 28:13.
Eka shi faŋŋ akɛ, sɛɛnamɔi ni jɛɔ haomɔi ni akɛ mɛi krokomɛi wieɔ he yɛ hekɛnɔfɔɔ mli lɛ mli kɛbaa lɛ da kwraa fe oshara ni yɔɔ akɛ aaaye bo awui. Shi kɛlɛ, no etsɔɔɔ akɛ esa akɛ wɔjie wɔ teemɔŋ saji akpo fitsofitso ni wɔsusuuu he. (Okɛto Kojolɔi 16:18; Yeremia 9:4; Luka 21:16 he.) “Mɔ ni bɔɔ nanemɛi pii lɛ, ekã amane gbɛ,” taakɛ Abɛi 18:24 bɔɔ kɔkɔ lɛ, shi ekɛfataa he hu akɛ: “Shi naanyo ko yɛ ni kpɛtɛɔ mɔ gbagbalii fe nyɛmi.” Nɛgbɛ obaanyɛ ona naanyo ni tamɔ nɛkɛ yɛ?
Hekɛnɔfɔɔ ni Yɔɔ Oweku lɛ Mli
Kɛ́ oyɛ naagba ko lɛ, ani oka akɛ okɛ ogbalashihilɛ mli hefatalɔ lɛ loo ofɔlɔi aaagba he sane? “Yɛ naagbai babaoo agbɛfaŋ lɛ, amɛhe saji ni aaagba jogbaŋŋ kɛmɔ shi lɛ pɛ ji nɔ ni he hiaa,” taakɛ ŋaawolɔ ko ni yɔɔ niiashikpamɔ lɛ kpɛlɛɔ nɔ lɛ. (Abɛi 27:9) Wumɛi Kristofoi ni ‘sumɔɔ amɛŋamɛi tamɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛhe,’ ŋamɛi ni ‘baa amɛhe shi amɛhaa amɛ wumɛi,’ kɛ fɔlɔi ni kɛ hiɛdɔɔ tsuɔ gbɛnaa nii ni Nyɔŋmɔ kɛha amɛ akɛ ‘amɛtsɔse amɛbii lɛ yɛ Yehowa tsɔsemɔ kɛ ŋaawoo mli’ lɛ he nii lɛ baabɔ mɔdɛŋ waa koni amɛtsɔmɔ toibolɔi ni yɔɔ niiahenumɔ kɛ ŋaawolɔi ni yeɔ buaa mɔ. (Efesobii 5:22, 33; 6:4) Eyɛ mli akɛ Yesu bɛ ŋa kɛ bii yɛ heloonaa shishinumɔ naa moŋ, shi kwɛ nɔkwɛmɔ nɔ fɛfɛo ni efee efɔ shi yɛ enɛ gbɛfaŋ!—Marko 10:13-16; Efesobii 5:25-27.
Shi kɛji akɛ naagba lɛ da fe bɔ ni abaanyɛ atsu he nii yɛ weku lɛ mli hu? Ehe ehiaaa ni wɔtseɔ wɔhe banee, yɛ Kristofoi asafo lɛ mli. Bɔfo Paulo kɛɛ: “Namɔ gbedeɔ, ni mi lɛ migbedeee?” (2 Korintobii 11:29) Ewo ŋaa akɛ: “Nyɛjatsui lɛ nyɛkpeekpeea nyɛhe nyɛterea.” (Galatabii 6:2; Romabii 15:1) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, wɔbaanyɛ wɔna mɔ ni “afɔ lɛ akɛ nyɛmi hã haomɔ be” lɛ, babaoo yɛ wɔ mumɔŋ nyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ ateŋ.—Abɛi 17:17.
Hekɛnɔfɔɔ ni Yɔɔ Asafo lɛ Mli
Wɔyɛ hii heshibalɔi ni sɔmɔɔ akɛ “nyɛ miishɛɛ lɛ he nitsumɔ hefatalɔi,” yɛ Yehowa Odasefoi asafoi ni fa fe 80,000, ni yɔɔ je lɛŋ fɛɛ lɛ amli. (2 Korintobii 1:24) Mɛnɛɛmɛi ji onukpai lɛ. “Mɔ fɛɛ mɔ,” taakɛ Yesaia kɛɛ lɛ, “aaatsɔ tamɔ abobaahe yɛ kɔɔyɔɔ naa kɛ teemɔhe yɛ nugbɔnɛmɔ naa, tamɔ faai yɛ ŋa kpataa nɔ loo tɛsaa kpele ko ni hãa hɔɔŋ yɛ shikpɔŋ gbiŋ nɔ.” Nakai ji bɔ ni onukpai bɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛaafee.—Yesaia 32:2; 50:4; 1 Tesalonikabii 5:14.
Onukpai shɛɔ Ŋmalɛ naa taomɔ nii ahe dani ‘mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ halaa amɛ.’ Enɛ ni ooole lɛ baawo hekɛnɔfɔɔ ni oyɔɔ yɛ amɛmli lɛ mli hewalɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 20:28; 1 Timoteo 3:2-7; Tito 1:5-9) Nɔ ni okɛ onukpa ko gbaa he sane lɛ baaya nɔ ahi shi akɛ teemɔŋ sane. He ni anyɛɔ akɛfɔ̃ɔ enɔ lɛ ji ehesaai lɛ ateŋ ekome.—Okɛto 2 Mose 18:21; Nehemia 7:2 he.
Onukpai ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ “[buɔ] nyɛsusumai lɛ ahe akɛ mɛi ni baabu he akɔntaa.” (Hebribii 13:17) Ani enɛ tsirɛɛɛ bo ni oná hekɛnɔfɔɔ yɛ hii nɛɛ amli? Taakɛ akpaa gbɛ lɛ, jeee onukpai lɛ fɛɛ bɔɔ mɔdɛŋ yɛ sui koome lɛ nɔŋŋ mli. Ekolɛ etamɔ nɔ ni anyɛɔ abɛŋkɛɔ amɛteŋ mɛi komɛi, amɛmli hi, loo amɛnuɔ mɔ shishi babaoo fe mɛi krokomɛi. (2 Korintobii 12:15; 1 Tesalonikabii 2:7, 8, 11) Mɛni hewɔ okɛ ohe efɔ̃ɔɔ onukpa ni onyɛɔ obɛŋkɛɔ lɛ babaoo lɛ nɔ?
Nɛkɛ hii nɛɛ jeee nitsulɔi ni awoɔ amɛ nyɔmɔ. Shi moŋ, amɛji “nikeenii ha gbɔmɛi,” ni Yehowa kɛ amɛ eha koni amɛye amɛbua bo. (Efesobii 4:8, 11-13; Galatabii 6:1) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Akɛni amɛkɛ Biblia lɛ tsuɔ nii yɛ ŋaa mli hewɔ lɛ, amɛkɛ emli tsamɔ hewalɛ lɛ baato bo diɛŋtsɛ oshihilɛ lɛ he. (Lala 107:20; Abɛi 12:18; Hebribii 4:12, 13) Amɛkɛ bo baasɔle, ni amɛbaasɔle amɛha bo hu. (Filipibii 1:9; Yakobo 5:13-18) Ŋaawolɔi ni yɔɔ suɔmɔ tamɔ nɛkɛ lɛ adɛŋ yelikɛbuamɔ baanyɛ afee babaoo ni etsá mumɔ ni ehao, ni ekɛ jwɛŋmɔŋ toiŋjɔlɛ aba ekoŋŋ.
Gbɛ ni Aaatsɔ nɔ Ana Wekukpaai ni Hekɛnɔfɔɔ Yɔɔ Mli
Yelikɛbuamɔ, ŋaawoo, loo toibolɔ kɛkɛ ni abiɔ ni aná lɛ jeee gbɔjɔmɔ loo shigbeemɔ he okadi. Eji nilee mli ni wɔjɛɔ wɔkpɛlɛɔ nɔ akɛ wɔyeee emuu, ni ákɛ mɔ ko kwraa bɛ ni yɔɔ naagbai fɛɛ anaa tsabaa. Eka shi faŋŋ akɛ, ŋaawolɔ kɛ mɔ ni wɔbaanyɛ wɔkɛ wɔhe afɔ̃ enɔ waa fe fɛɛ ji wɔ ŋwɛi Tsɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ. Wɔkɛ lalatsɛ lɛ ni ŋma nɛkɛ lɛ kpaa gbee, akɛ: “Yehowa ji mihewalɛ kɛ mitsɛŋ; mikɛ mitsui fɔ̃ enɔ, ni eye ebua mi.” (Lala 28:7) Wɔbaanyɛ wɔtsɔ sɔlemɔ nɔ ‘wɔfɔse wɔtsui’ mli saji fɛɛ wɔha lɛ ni wɔshiii eko yɛ sɛɛ, yɛ be fɛɛ be mli, kɛ hekɛnɔfɔɔ akɛ eboɔ wɔ toi ni esusuɔ wɔhe.—Lala 62:8, 9; 1 Petro 5:7.
Shi mɛɛ gbɛ nɔ oootsɔ okase bɔ ni akɛ he fɔ̃ɔ onukpai lɛ kɛ mɛi krokomɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ anɔ? Klɛŋklɛŋ lɛ, pɛimɔ bo diɛŋtsɛ omli okwɛ. Ani ogbeyeishemɔi lɛ yɛ nɔdaamɔ nɔ̃ diɛŋtsɛ? Ani ohiɛ mɛi krokomɛi asusumɔi ahe jwɛŋmɔ fɔŋ? (1 Korintobii 13:4, 7) Ani gbɛ ko yɛ ni oootsɔ nɔ oba awui ni abaanyɛ aye bo lɛ he oshara lɛ shi? Hɛɛ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Bɔɔ mɔdɛŋ ni ole mɛi krokomɛi jogbaŋŋ yɛ mumɔŋ shihilɛ gbɛfaŋ. Okɛ amɛ agba sane yɛ asafoŋ kpeei ashishi. Okɛ amɛ afee ekome kɛtsu nii yɛ shia-kɛ-shia nitsumɔ lɛ mli kutuu. Esa akɛ onifeemɔ ahã ana hekɛnɔfɔɔ yɛ omli, taakɛ anaa bulɛ ahãa mɔ lɛ. No hewɔ lɛ too otsui shi. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, beni oyaa nɔ oleɔ mumɔŋ tookwɛlɔ ko lɛ, hekɛnɔfɔɔ ni oyɔɔ yɛ emli lɛ baaya hiɛ. Jiemɔ osusumɔi akpo fiofio. Kɛ́ ehere nɔ yɛ gbɛ ni sa nɔ, yɛ mɔbɔnalɛ, kɛ nilee mli lɛ, no lɛ ekolɛ obaaka akɛ ooojie babaoo kpo otsɔɔ lɛ.
Nanemɛi Yehowa jalɔi, titri lɛ Kristofoi onukpai lɛ bɔɔ mɔdɛŋ waa akɛ amɛaakase Nyɔŋmɔ sui ni asumɔɔ waa lɛ, yɛ amɛteŋ wekukpaai amli. (Mateo 5:48) Nɔ ni enɛ kɛbaa ji shihilɛ ni tsɔɔ hekɛnɔfɔɔ ni ayɔɔ yɛ asafo lɛ mli. Mɔ ko ni kɛ be kakadaŋŋ esɔmɔ akɛ onukpa lɛ wie akɛ: “Esa akɛ nyɛmimɛi lɛ ale nɔ kome: Nɔ fɛɛ nɔ ni mɔ ko feɔ lɛ kɔɔɔ he eko, Kristofoi asuɔmɔ ni onukpa lɛ yɔɔ kɛha lɛ lɛ sɛɛ efooo. Ekolɛ esumɔŋ nɔ ni afee lɛ, shi esumɔɔ enyɛmi lɛ lolo, ni eesumɔ ni eye ebua lɛ.”
No hewɔ lɛ ehe ehiaaa ni onuɔ he akɛ okome pɛ oyɔɔ kɛ naagba. Okɛ mɔ ko ni yɔɔ ‘mumɔŋ hesaai,’ ni baanyɛ aye abua bo ni otere ojatsu lɛ, agba sane. (Galatabii 6:1) Kaimɔ akɛ “gbɔmɔ tsui mli ŋkɔmɔyeli haa edɔɔ kɔmɔɔ,” shi “naajɔlɛ wiemɔi tamɔ wo agbaku, amɛŋɔɔ susuma naa, ni amɛhaa wui naa hewalɛ.”—Abɛi 12:25; 16:24.
[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 26]
Abaanyɛ abi ni Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo aye abua ewekunyo, naanyo, loo mumɔŋ nyɛmi ko kɛ eteemɔŋ naagba. Ani ole gbɛ ni oootsɔ nɔ oye obua?
Ŋaawolɔ ni Wiemɔ Mɔɔ Shi
ji mɔ ni anyɛɔ abɛŋkɛɔ lɛ: Mateo 11:28, 29; 1 Petro 1:22; 5:2, 3
halaa shihilɛ ni hi kɛha no: Marko 9:33-37
bɔɔ mɔdɛŋ akɛ eeenu naagba lɛ shishi: Luka 8:18; Yakobo 1:19
efeee nii kɛtekeee nɔ: Kolosebii 3:12-14
yeɔ ebuaa mɔ lɛ ni ekpeeɔ piŋmɔ henumɔi anaa: 1 Tesalonikabii 5:14; 1 Petro 3:8
le lɛ diɛŋtsɛ egbɔjɔmɔi: Galatabii 6:3; 1 Petro 5:5
kɛ ŋaawoo pɔtɛɛ hãa: Lala 19:8-10; Abɛi 24:26
kɛ teemɔŋ saji teeɔ: Abɛi 10:19; 25:9