“Yehowa Shɛŋ Emaŋ lɛ Efɔ̃ŋ”
“Jalɔ amanehului faa babaoo, shi Yehowa jieɔ lɛ kɛjɛɔ fɛɛ mli.” —LALA 34:20.
1, 2. (a) Yehowa miijɔɔ ewebii ŋmɛnɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Mɛni Kristofoi pii kɛkpeɔ, ni mɛɛ sanebimɔi teɔ shi?
YƐ BIBLIA gbalɛ mlibaa mli lɛ, Yehowa jalɔi hiɔ shi yɛ mumɔŋ paradeiso mli. (2 Korintobii 12:1-4) Yehowa Odasefoi fata majimaji ateŋ nyɛmifeemɔ ko ni suɔmɔ kɛ ekomefeemɔ kadiɔ amɛ lɛ he. (Yohane 13:35) Amɛnáa Biblia mli anɔkwalei ahe nilee ni mli kwɔ, ni mli kã shi faŋŋ. (Yesaia 54:13) Kwɛ bɔ ni amɛdaa Yehowa shi babaoo akɛ eha amɛ hegbɛ akɛ amɛbato emumɔŋ buu lɛ mli!—Lala 15:1.
2 Eyɛ mli akɛ mɛi fɛɛ ni yɔɔ Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ mli lɛ náa mumɔŋ shweremɔ mli ŋɔɔmɔ moŋ, shi etamɔ nɔ ni mɛi komɛi hiɔ toiŋjɔlɛ kɛ kpoofeemɔ mli bɔ ni sa, yɛ be mli ni mɛi krokomɛi naa amanehului yɛ gbɛ kome loo gbɛ kroko nɔ. Kristofoi pii naa amɛhe yɛ shihilɛ ni yɔɔ mɔbɔ mli yɛ be kakadaŋŋ mli, ni amɛbɛ hiɛnɔkamɔ ko kwraa akɛ amɛaaná heyeli kɛjɛ nakai shihilɛ lɛ mli. Nijiaŋwujee ji nɔ ni akpaa gbɛ akɛ ebaaba yɛ shihilɛi ni tamɔ nɛkɛ mli. (Abɛi 13:12) Ani amanehului ji Nyɔŋmɔ mlifu he odaseyeli? Ani Yehowa kɛ hebuu krɛdɛɛ haa Kristofoi komɛi, ni ekwaa mɛi krokomɛi?
3. (a) Ani Yehowa ji mɔ ni hãa amanehului ni ewebii naa lɛ baa amɛnɔ? (b) Mɛni hewɔ adesai amanehului baa Yehowa jálɔi anɔkwafoi po anɔ lɛ?
3 Biblia lɛ haa hetoo akɛ: “Kɛji aaka mɔ ko lɛ, ekakɛɛ akɛ: ‘Nyɔŋmɔ ŋɔɔ ajɛ aka mi.’ Ejaakɛ Nyɔŋmɔ lɛ akaaa lɛ yɛ nifɔji agbɛfaŋ, ni lɛ diɛŋtsɛ hu ekaaa mɔ ko.” (Yakobo 1:13) Yehowa ji ewebii lɛ a-Hebulɔ kɛ Yelikɛbualɔ. (Lala 91:2-6) “Yehowa shɛŋ emaŋ lɛ efɔ̃ŋ.” (Lala 94:14) Enɛ etsɔɔɔ akɛ amanehulu ko kwraa baŋ ejálɔi anɔkwafoi lɛ anɔ. Aŋkroaŋkroi ni afɔ amɛ akɛ gbɔmɛi ni yeee emuu ji mɛi ni kudɔɔ amrɔ nɛɛ je lɛŋ nibii agbɛjianɔtoo lɛ. Amɛteŋ mɛi pii efite, ni fioo ko ji mɛi fɔji diɛŋtsɛ. Amɛteŋ mɔ ko kwraa kɛ ehiɛ efɔ̃ɔɔ Yehowa nɔ kɛha nilee. Enɛ kɛ adesai amanehulu babaoo baa. Biblia lɛ feɔ lɛ faŋŋ akɛ jeee be fɛɛ be Yehowa webii baanyɛ ajo nibii ni yɔɔ awerɛho, ni jɛɔ emuu ni adesai yeee kɛ efɔŋfeemɔ mli baa lɛ naa foi.—Bɔfoi lɛ Asaji 14:22.
Kristofoi Anɔkwafoi Kpaa Gbɛ akɛ Amɛaana Amanehulu
4. Mɛni Kristofoi fɛɛ baanyɛ amɛkpa gbɛ bei abɔ ni amɛyɔɔ nibii agbɛjianɔtoo fɔŋ nɛɛ mli lolo lɛ, ni mɛni hewɔ?
4 Eyɛ mli akɛ amɛjeee je lɛ fã moŋ, shi Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ hiɔ shi yɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ mli. (Yohane 17:15, 16) Akpa Satan he mama yɛ Biblia lɛ mli akɛ hewalɛ ni yeɔ nɔ, ni yɔɔ je nɛɛ sɛɛ. (1 Yohane 5:19) No hewɔ lɛ, Kristofoi fɛɛ baanyɛ akpa gbɛ bianɛ loo wɔsɛɛ akɛ ebaanyɛ eba akɛ amɛkɛ naagbai ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli baakpe. Akɛni no yɔɔ bɔfo Petro jwɛŋmɔ mli hewɔ lɛ, ekɛɛ: “Nyɛhiɛ akãa shi, nyɛsaraa; ejaakɛ nyɛ henyɛlɔ, abonsam lɛ, nyiɛ tamɔ jata ni hũuɔ eetao mɔ ni eeemi; nyɛdamɔa shi shiŋŋ yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli nyɛtsĩa lɛ gbɛ, ejaakɛ nyɛle akɛ nakai amanehului lɛ nɔŋŋ nyɛnyɛmimɛi ni yɔɔ je lɛŋ lɛ hu naa.” (1 Petro 5:8, 9) Hɛɛ, Kristofoi asafo muu lɛ fɛɛ baanyɛ akpa amanehului agbɛ.
5. Yesu fee lɛ faŋŋ akɛ Kristofoi anɔkwafoi kɛ nibii ni yɔɔ awerɛho baakpe yɛ shihilɛ mli, yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
5 Kɛji wɔsumɔɔ Yehowa waa ni wɔyeɔ eshishitoo mlai lɛ anɔkwa po lɛ, wɔkɛ nibii ni yɔɔ awerɛho baakpe yɛ wɔshihilɛ mli. Yesu fee enɛ faŋŋ yɛ ebɛbua ni aŋma afɔ̃ shi yɛ Mateo 7:24-27, he ni eha ana sɔrɔtofeemɔ ni yɔɔ mɛi ni boɔ ewiemɔi atoi kɛ mɛi ni booo toi lɛ ateŋ lɛ yɛ lɛ. Ekɛ kaselɔi toibolɔi lɛ to nuu nilelɔ ko ni mã etsu emã tɛsaa ni mã shi shiŋŋ nɔ lɛ he. Ekɛ mɛi ni booo ewiemɔi atoi lɛ to nuu kwashia ni mã etsu emã shia nɔ lɛ he. Beni ahum ko ni naa wa waa tswa lɛ, tsu ni amã yɛ tɛsaa nɔ lɛ pɛ nyɛ emã shi. Kadimɔ akɛ yɛ nuu nilelɔ lɛ tsu lɛ gbɛfaŋ lɛ, “nyɔŋmɔ tue, ni faai ba, ni kɔɔyɔɔ tswa, ni amɛshimɔ tsu lɛ, shi ewuleee.” Yesu wooo shi akɛ nuu nilelɔ lɛ baaná toiŋjɔlɛ kɛ dioofeemɔ mli ŋɔɔmɔ be fɛɛ be. Shi moŋ, nakai nuu lɛ nilee lɛ baahã efee klalo ni ekɛkpee jaramɔ shihilɛi anaa ní etsɔ mli shweshweeshwe. Akɛ susumɔ ni tamɔ nakai nɔŋŋ ehã yɛ nidulɔ lɛ he abɛbua lɛ mli. Yesu tsɔɔ yɛ no mli akɛ jálɔi toibolɔi ni yɔɔ “tsui krɔŋŋ ni hi” lɛ po kɛ “tsuishiŋmɛɛ woɔ yibii.”—Luka 8:4-15.
6. Namɛi akɛ la kaa amɛ yɛ Paulo mfonirifeemɔ wiemɔ ni kɔɔ nibii ni la nyɛɛɛ ashã lɛ he lɛ mli lɛ?
6 Beni eŋmaa wolo kɛyaha Korintobii lɛ, bɔfo Paulo kɛ mfonirifeemɔ wiemɔ tsu nii ni ekɛfee bɔ ni ehe hiaa ni wɔná sui ni hiɔ shi daa, ni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔkpee kaai anaa lɛ he nɔkwɛmɔ nɔ. Nibii ni la nyɛɛɛ ashã, tamɔ shika, jwiɛtɛi, kɛ ojarawatɛi lɛ kɛ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ sui kpakpai yeɔ egbɔ. (Okɛto Abɛi 3:13-15; 1 Petro 1:6, 7 he.) Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, akɛ heloonaa sui toɔ nibii ni la nyɛɔ eshãa lɛ ahe. Kɛkɛ ni Paulo kɛɛ akɛ: “Abaana mɔ fɛɛ mɔ nitsumɔ lɛ faŋŋ; ejaakɛ gbi lɛ aaajie lɛ kpo, ejaakɛ la mli eeeje kpo yɛ, ni bɔ fɛɛ bɔ ni mɔ nitsumɔ yɔɔ lɛ, la lɛ nɔŋŋ baaka. Kɛ́ mɔ ko nitsumɔ ni etswa emã nɔ lɛ aaadamɔ shi lɛ, eeená nyɔmɔwoo.” (1 Korintobii 3:10-14) Biblia lɛ tsɔɔ mli yɛ biɛ hu akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ kɛ kaa ko ni tamɔ la, ní wɔnyɛŋ wɔjo naa foi baakpe.
7. Taakɛ Romabii 15:4 tsɔɔ lɛ, Ŋmalɛi lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔŋmɛ wɔtsui shi yɛ kaai ashishi yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
7 Saji babaoo yɛ Biblia lɛ mli ni tsɔɔ bɔ ni ehe bahia ni Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi akpee amanehului anaa, bei komɛi lɛ, yɛ bei kakadaŋŋ mli. Shi kɛlɛ, Yehowa kwaaa amɛ. Eeenyɛ efee akɛ ekolɛ nɔkwɛmɔ nii nɛɛ ji nɔ ni yɔɔ bɔfo Paulo jwɛŋmɔ mli beni ewie akɛ: “Nibii abɔ ni aŋma ato momo lɛ, wɔ diɛŋtsɛ wɔhe nitsɔɔmɔ hewɔ aŋma ato lɛ, koni wɔkɛ tsuishiŋmɛɛ kɛ ŋmalɛi lɛ amli miishɛjemɔ lɛ aná hiɛnɔkamɔ.” (Romabii 15:4) Susumɔ hii etɛ ko ni na amanehului babaoo, yɛ be mli ni amɛnáa amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa ni bɛŋkɛ kpaakpa mli ŋɔɔmɔ lɛ ahe okwɛ.
Nɔ ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Biblia Mli Saji Amli
8. Mɛni Yehowa ŋmɛ gbɛ yɛ Yosef gbɛfaŋ, ni be enyiɛ eŋmɛ gbɛ?
8 Yakob binuu Yosef hiɛ ba nyam yɛ Yehowa hiɛ kɛjɛ egbekɛbiiashi. Shi kɛlɛ, ena amanehului babaoo kɛtsara nɔ, ní ejɛɛɛ lɛ diɛŋtsɛ etɔmɔ ko hewɔ. Lɛ diɛŋtsɛ enyɛmimɛi hii lɛ ju lɛ kɛjo foi ni amɛwa lɛ yi waa. Ahɔ̃ɔ lɛ akɛ nyɔŋ kɛtee maŋsɛɛ shikpɔŋ nɔ, ni akɛ amale folɔ enaa yɛ jɛmɛ ni akɛ lɛ yawo tsuŋwoo “bu” mli. (1 Mose 40:15) Beni eyɔɔ jɛmɛ lɛ, “amɛkɛ gboklɛ mia enaji, esusuma bote dade lɛ mli.” (Lala 105:17, 18) Enyɔŋyeli kɛ tsuŋwoo be lɛ mli lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ Yosef tee nɔ ekpa Yehowa fai kɛha jiemɔ. Shi kɛlɛ, aaafee afii 13 sɔŋŋ ho, ni eyɛ mli akɛ Yehowa waje lɛ yɛ gbɛi sɔrɔtoi anɔ moŋ, shi eteɔ shi daa leebi ní ekã he eji nyɔŋ loo gboklɛfonyo lolo.—1 Mose 37:2; 41:46.
9. Mɛni ehe bahia ni David kɛ afii babaoo aŋmɛ etsui shi yɛ mli?
9 Shihilɛ ko ni tamɔ nakai ji David nɔ lɛ. Beni Yehowa halaa nuu ni sa koni eye Israel nɔ maŋtsɛ lɛ, ekɛɛ: “Mina David, Ishai bi lɛ, nuu ni miyɔɔ ehe tsui.” (Bɔfoi lɛ Asaji 13:22) Gbɛhe ni duromɔ yɔɔ mli, ni eyɔɔ yɛ Yehowa hiɛ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, David na amanehulu babaoo. Beni eyɔɔ gbele he oshara mli lɛ, ekɛ afii babaoo tee ehe yɛ ŋã nɔ, yɛ tɛkpoloi amli, yɛ shikpɔŋ fɔji amli, kɛ maŋsɛɛ shikpɔŋ nɔ hu. Akɛni agbɔbiɔ lɛ tamɔ jwɛiaŋ kooloo hewɔ lɛ, eha enijiaŋ je wui ni eshe gbeyei. Shi kɛlɛ, eŋmɛ etsui shi yɛ Yehowa hewalɛ mli. David baanyɛ ajɛ lɛ diɛŋtsɛ eniiashikpamɔ mli ekɛɛ yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ: “Jalɔ amanehului faa babaoo, shi Yehowa jieɔ lɛ kɛjɛɔ fɛɛ mli.”—Lala 34:20.
10. Mɛɛ amanehulu ni mli wa waa ba Nabot kɛ eweku lɛ nɔ?
10 Yɛ gbalɔ Elia gbii lɛ amli lɛ, no mli lɛ gbɔmɛi 7,000 pɛ yɔɔ Israel ni kulako shi amɛhako apasa nyɔŋmɔ Baal. (1 Maŋtsɛmɛi 19:18; Romabii 11:4) Nabot, ni eeenyɛ efee akɛ eji amɛteŋ mɔ kome lɛ, bafee mɔ ni aye lɛ sane ni ejaaa kwraa. Ashwie ehiɛ shi, kɛtsɔ musubɔɔ he naafolɔmɔ ni akɛshi lɛ lɛ nɔ. Akɛni abu lɛ fɔ́ hewɔ lɛ, akɛ akpɔ ni maŋtsɛ lɛ ewo lɛ jaje etoigbalamɔ akɛ esa akɛ atswia lɛ tɛi ni egbo, ni gbeei balɛmɔ elá. Agbe ebihii lɛ po! Shi kɛlɛ, eyeee naafolɔmɔ ni akɛshi lɛ lɛ he fɔ́. Amalelɔi ji odasefoi ni baye odase amɛshi lɛ lɛ. Maŋnyɛ Izebel ji mɔ ni tsɔ̃ ŋaa nɛɛ fɛɛ, bɔni afee ni maŋtsɛ lɛ nine anyɛ ashɛ Nabot weintrom lɛ nɔ.—1 Maŋtsɛmɛi 21:1-19; 2 Maŋtsɛmɛi 9:26.
11. Mɛni bɔfo Paulo kɛɔ wɔ yɛ hii kɛ yei anɔkwafoi ni hi shi yɛ Biblia yinɔsane be mli lɛ ahe?
11 Yosef, David, kɛ Nabot ji hii kɛ yei anɔkwafoi babaoo ni atsĩ amɛ tã yɛ Biblia lɛ mli, ni amɛkɛ amanehului kpe lɛ ateŋ mɛi etɛ pɛ. Bɔfo Paulo ŋma Yehowa tsuji ni hi shi yɛ yinɔi ni eho lɛ amli lɛ ayinɔsane mli nibii eshwie shi. Ewie mɛi ni “aye amɛhe fɛo ni ayi amɛ kplebii ni awo amɛ gboklɛi ni awo amɛ tsuŋ; atswia amɛ tɛi, akɛ akplala gbala amɛmli, aka amɛ, akɛ klante gbe amɛ; ahã amɛwo too gwantɛŋi kɛ too abotiai awoji kɛnyiɛ, ohia hia amɛ, awa amɛ yi, afee amɛ niseniianii; mɛi ni je nɛŋ esaaa amɛ lɛ, amɛtsomlo yɛ ŋãi anɔ kɛ gɔji anɔ kɛ tɛkpoloi kɛ shikpɔŋ fɔji amli” lɛ ahe yɛ mli. (Hebribii 11:36-38) Shi Yehowa kwaaa amɛ.
Yehowa Susuɔ Mɛi ni Naa Amanehulu lɛ Ahe
12. Mɛni ji amanehului ni baa Yehowa Odasefoi anɔ ŋmɛnɛ lɛ ekomɛi?
12 Shi Yehowa webii ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu? Ákɛ gbɛjianɔtoo lɛ, wɔbaanyɛ wɔkpa gbɛ akɛ wɔbaaná ŋwɛi hebuu ni wɔhi shi shweshweeshwe kɛtsɔ naagbee gbii lɛ kɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli. (Yesaia 54:17; Kpojiemɔ 7:9-17) Shi, akɛ aŋkroaŋkroi lɛ, wɔyɔseɔ akɛ “be kɛ nibii ni aleee ni baa trukaa” baa adesai fɛɛ nɔ. (Jajelɔ 9:11, NW) Ŋmɛnɛ, Kristofoi anɔkwafoi babaoo yɛ ni amɛmiina amanehului. Mɛi komɛi eŋmɛ amɛtsui shi yɛ ohia futaa shihilɛ mli. Biblia lɛ wieɔ Kristofoi “awusãi kɛ okulafoi” ni kɛ amanehului kpeɔ lɛ ahe. (Yakobo 1:27) Mɛi krokomɛi naa amanehulu yɛ adebɔɔ mli osharai, tai, awuiyeli, nɔyeli hewalɛ ni akɛtsuɔ nii yɛ gbɛ fɔŋ nɔ, hela, kɛ gbele hewɔ.
13. Mɛɛ jaramɔ shihilɛi komɛi abɔ he amaniɛ nyɛsɛɛ nɛɛ?
13 Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, Buu Mɔɔ Asafo lɛ nitsumɔhe niji lɛ wie yɛ amɛ 1996 sɔɔmɔ afi amaniɛbɔi ni amɛkɛmaje Yehowa Odasefoi a-Nɔyeli Kuu lɛ mli akɛ wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ ateŋ mɛi komɛi miina amanehulu yɛ tsuŋwoo mli, yɛ shihilɛi ni ehiii kwraa mli, yɛ Biblia shishitoo mlai ni amɛkɛ amɛhe kpɛtɛɔ he lɛ hewɔ. Agu asafoi etɛ komɛi yɛ Amerika Wuoyigbɛ maŋ ko mli beni maŋbii asraafoi akui anifeemɔi hã Odasefoi ohai abɔ shi nakai kpokpaa lɛ nɔ lɛ. Yɛ Afrika Anaigbɛ maŋ ko mli lɛ, agbe Odasefoi komɛi ni yaje maŋ-ta basabasafeemɔ ko mli lɛ. Yɛ Amerika Teŋgbɛ maŋ ko mli lɛ, ahum ko ni naa wa waa ni batutua amɛ lɛ hã nyɛmimɛi lɛ ekomɛi ashika gbɛfaŋ shihilɛ ni mli wa momo lɛ mli wo wu. Yɛ hei krokomɛi ni ekolɛ ohia kɛ hɔmɔ jeee naagbai ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli lɛ, ekolɛ hewalɛi fɔji baanyɛ afite mɛi komɛi amiishɛɛ. Ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ shihilɛ mli nɔnyɛɛi kɛ jatsu ni tsii efɔ̃ mɛi krokomɛi anɔ. Maŋbii ashikpilikpiifeemɔ hewɔ lɛ, ekolɛ mɛi krokomɛi hu anijiaŋ jeɔ wui kɛ́ amɛmiishiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ.
14. (a) Mɛni wɔkaseɔ kɛjɛɔ Hiob nɔkwɛmɔ nɔ lɛ mli? (b) Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔɔná susumɔi fɔji lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee kɛ́ wɔkɛ haomɔ kpe?
14 Esaaa ni anuɔ shihilɛi nɛɛ ashishi akɛ amɛji Nyɔŋmɔ mlifu he odaseyeli. Kaimɔ Hiob sane lɛ kɛ amanehului babaoo ni ba enɔ lɛ. Ehi shi akɛ “nuu ni kpa ko bɛ ehe ni eja.” (Hiob 1:8) Kwɛ bɔ ni Hiob baanu nijiaŋwujee he waa beni Elifaz kɛ efɔŋfeemɔ folɔ enaa lɛ! (Hiob, yitsei 4, 5, 22) Wɔsumɔɔɔ ni wɔhe afee oya kɛmu sane naa akɛ amanehului baa wɔnɔ, ejaakɛ wɔha Yehowa nine enyɛ shi yɛ gbɛ ko nɔ, aloo akɛni Yehowa jɔɔmɔ bɛ wɔnɔ dɔŋŋ lɛ hewɔ. Susumɔi fɔji ni wɔɔná yɛ amanehulu bei amli lɛ baanyɛ agbɔjɔ wɔ hemɔkɛyeli. (1 Tesalonikabii 3:1-3, 5) Kɛ́ wɔkɛ haomɔi kpe lɛ, nɔ ni hi fe fɛɛ ji ni wɔjwɛŋ anɔkwale ni eji akɛ Yehowa kɛ Yesu bɛŋkɛ jalɔi, yɛ nibii ni baa amɛnɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ nɔ.
15. Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ Yehowa susuɔ amanehului ni baa ewebii anɔ lɛ he jogbaŋŋ?
15 Bɔfo Paulo mãa nɔ mi ehaa wɔ beni ekɛɛ akɛ: “Namɔ aaagbala wɔkɛ Kristo suɔmɔ lɛ mli? Amanehulu aloo tsuifaa aloo yiwalɛ aloo hɔmɔ aloo yayai nyiɛmɔ aloo hegbeyeiwoo aloo klante? . . . Miyɛ hewalɛ yɛ nɔ, akɛ gbele jio wala jio, ŋwɛibɔfoi jio nɔyelɔi jio hewalɛi jio, nii ni yɔɔ nɛɛ jio, nii ni baaba lɛ jio, ŋwɛi jio shishi jio, aloo nii ni abɔ lɛ amli nɔ kroko jio, amɛnyɛŋ amɛgbala wɔkɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔ ni yɔɔ Kristo Yesu, wɔ Nuntsɔ lɛ, mli lɛ mli.” (Romabii 8:35, 38, 39) Yehowa susuɔ wɔhe waa, ni ele amanehului ni wɔnaa lɛ. David ŋma, beni ekã he eji kobɔfo lɛ akɛ: “Yehowa hiŋmɛii kã jalɔi ahe, ni efeɔ toi ehaa amɛbolɔmɔi lɛ. Yehowa bɛŋkɛɔ mɛi ni tsuii ekumɔ lɛ.” (Lala 34:16, 19; Mateo 18:6, 14) Wɔ ŋwɛi Tsɛ lɛ susuɔ wɔhe, ni emusuŋ tsɔɔ lɛ yɛ mɛi ni naa amanehulu lɛ ahe. (1 Petro 5:6, 7) Ehaa wɔ nɔ ni he hiaa wɔ koni wɔnyɛ wɔŋmɛ wɔtsui shi, yɛ amanehulu fɛɛ amanehulu ni wɔkɛkpeɔ lɛ mli.
Yehowa Nikeenii lɛ Wajeɔ Wɔ
16. Mɛɛ gbɛjianɔtoo ni jɛ Yehowa ŋɔɔ yeɔ ebuaa wɔ koni wɔŋmɛ wɔtsui shi, ni yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
16 Eyɛ mli akɛ wɔnyɛŋ wɔkpa shihilɛ ni amanehulu bɛ mli gbɛ yɛ nibii agbɛjianɔtoo momo nɛɛ mli moŋ, shi kɛlɛ, “akwako wɔ.” (2 Korintobii 4:8, 9) Yesu wo shi akɛ ekɛ yelikɛbualɔ ko baahã esɛɛnyiɛlɔi lɛ. Ekɛɛ akɛ: “Mabi tsɛ lɛ, ni eeeha nyɛ hefatalɔ kroko, koni ekɛ nyɛ ahi shi kɛya naanɔ; anɔkwale Mumɔ lɛ.” (Yohane 14:16, 17) Yɛ Pentekoste afi 33 Ŋ.B. lɛ, bɔfo Petro kɛɛ etoibolɔi lɛ akɛ amɛnine baanyɛ ashɛ “Mumɔ krɔŋkrɔŋ nɔkeenɔ lɛ” nɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 2:38) Ani mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ miiye miibua wɔ ŋmɛnɛ? Hɛɛ! Yehowa nitsumɔ hewalɛ lɛ hãa wɔwoɔ yibii ni yɔɔ naakpɛɛ: “Suɔmɔ, miishɛɛ, hejɔlɛ, tsuishitoo, mlihilɛ, ejurɔfeemɔ, hemɔkɛyeli, mlijɔlɛ, hiɛshikamɔ.” (Galatabii 5:22, 23) Enɛɛmɛi fɛɛ ji sui ni he yɔɔ sɛɛnamɔ waa, ni yeɔ ebuaa wɔ ni wɔŋmɛɔ wɔtsui shi.
17. Mɛni ji Biblia mli anɔkwalei komɛi ni woɔ wɔ hemɔkɛyeli kɛ wɔfai shi ni wɔtswa akɛ wɔkɛ tsuishitoo baamɛ Yehowa lɛ mli hewalɛ?
17 Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hu yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnuɔ shishi akɛ, amanehului ni wɔnaa bianɛ lɛ ji “[amrɔmrɔ] amanehulu, ni jaraaa” kɛ́ akɛto nyɔmɔwoo ni ji naanɔ wala lɛ he. (2 Korintobii 4:16-18) Wɔyɛ nɔmimaa akɛ Nyɔŋmɔ hiɛ kpaŋ wɔ nitsumɔi lɛ kɛ suɔmɔ ni wɔjie kpo wɔtsɔɔ lɛ lɛ nɔ. (Hebribii 6:9-12) Kɛ́ wɔmiikane Biblia mli wiemɔi ni jɛ mumɔŋ lɛ, blemabii anɔkwafoi ni ŋmɛ amɛtsui shi yɛ amanehului babaoo mli, shi awie amɛhe akɛ amɛyɛ miishɛɛ lɛ anɔkwɛmɔ nii lɛ shɛjeɔ wɔmii. Yakobo ŋma akɛ: “Minyɛmimɛi, nyɛŋɔa gbalɔi ni wie yɛ Nuntsɔ [Yehowa, NW] lɛ gbɛi amli lɛ nyɛfea amanehulu kɛ tsuishiŋmɛɛ he okadi. Naa, wɔjɔɔ mɛi ni ŋmɛɔ amɛtsui shi lɛ.” (Yakobo 5:10, 11) Biblia lɛ kɛ “hewalɛ ni fa kɛteke nɔ,” ni baaye abua wɔ ni wɔŋmɛ wɔtsui shi yɛ kaai amli lɛ he shiwoo hãa. Yehowa kɛ gbohiiashitee he hiɛnɔkamɔ lɛ hu ejɔɔ wɔ. (2 Korintobii 1:8-10; 4:7) Kɛ́ wɔkaneɔ Biblia lɛ daa ni wɔjwɛŋɔ shiwoi nɛɛ anɔ lɛ, wɔbaahã wɔ hemɔkɛyeli lɛ kɛ wɔfai shi ni wɔtswa akɛ wɔkɛ tsuishitoo baamɛ Nyɔŋmɔ lɛ mli awa.—Lala 42:6.
18. (a) Mɛni awoɔ wɔ hewalɛ yɛ 2 Korintobii 1:3, 4 lɛ ni wɔfee? (b) Kristofoi nɔkwɛlɔi baanyɛ afee miishɛjemɔ kɛ hejɔɔmɔ jɛɛhei yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
18 Kɛfata he lɛ, Yehowa eha wɔ mumɔŋ paradeiso, he ni wɔbaanyɛ wɔná wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei Kristofoi anɔkwa suɔmɔ mli ŋɔɔmɔ yɛ. Wɔ fɛɛ wɔyɛ gbɛfaŋnɔ ni wɔɔtsu ni wɔkɛshɛjeshɛje wɔmii. (2 Korintobii 1:3, 4) Kristofoi nɔkwɛlɔi titri baanyɛ afee miishɛjemɔ kɛ hejɔɔmɔ jɛɛhe kpele. (Yesaia 32:2) Ákɛ ‘gbɔmɛi ateŋ nikeenii’ lɛ, akɛ nitsumɔ ewo amɛdɛŋ akɛ amɛwo mɛi ni naa amanehulu lɛ hewalɛ, ní ‘amɛshɛje mɛi ni tsui fãa lɛ amii,’ ni ‘amɛhere mɛi ni efee gbedee lɛ.’ (Efesobii 4:8, 11, 12; 1 Tesalonikabii 5:14) Aawo onukpai lɛ hewalɛ ni amɛkɛ Buu-Mɔɔ kɛ Awake! woji tɛtrɛbii lɛ, kɛ woji krokomɛi fɛɛ ni “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ ŋmalaa lɛ atsu nii jogbaŋŋ kɛmɔ shi. (Mateo 24:45-47) Ŋaawoo babaoo ni damɔ Biblia lɛ nɔ, ni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔna naagbai ni baanyɛ aha wɔfee yeyeeye lɛ anaa—ni wɔtsĩ naa po lɛ—yɛ nɛkɛ woji nɛɛ amli. Eba akɛ wɔɔkase Yehowa kɛtsɔ shɛjemɔ ni wɔɔshɛjeshɛje wɔhe mii, ni wɔwowoo wɔhe hewalɛ yɛ jaramɔ bei amli lɛ nɔ!
19. (a) Mɛni yeɔ ebuaa wɔ koni wɔjo amanehului komɛi anaa foi? (b) Yɛ naagbee lɛ, namɔ nɔ esa akɛ wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃, ni mɛni baaye abua wɔ koni wɔnyɛ wɔkpee kaai anaa?
19 Yɛ be mli ni wɔboteɔ naagbee gbii lɛ amli vii ni nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ mli shihilɛ lɛ yaa nɔ ewoɔ wu lɛ, Kristofoi feɔ bɔ ni amɛaanyɛ ní amɛkɛjo amanehului anaa foi. (Abɛi 22:3) Kojomɔ kpakpa, jwɛŋmɔŋ hiɛshikamɔ, kɛ Biblia shishitoo mlai ahe nilee baanyɛ aye abua wɔ ni wɔkpɛ wɔyiŋ yɛ nilee mli. (Abɛi 3:21, 22) Wɔboɔ Yehowa Wiemɔ toi ni wɔyeɔ nɔ hu bɔni afee ni wɔkatɔ̃ tɔmɔi ni he ehiaaa. (Lala 38:5) Shi yɛ enɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔyɔseɔ akɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔ mɔdɛŋbɔɔ ko kwraa nyɛŋ ajie amanehulu kɛjɛ wɔshihilɛ mli. Jalɔi babaoo kɛ amanehului ni mli wa waa kpeɔ yɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ mli. Shi kɛlɛ, wɔbaanyɛ wɔkpee kaai ni baa wɔnɔ lɛ anaa kɛ hekɛnɔfɔɔ kwraa akɛ “Yehowa shɛŋ emaŋ lɛ efɔ̃ŋ.” (Lala 94:14) Ni wɔle akɛ etsɛŋ ni nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ kɛ emli amanehului lɛ fɛɛ baaho aya kwraa. No hewɔ lɛ, eba akɛ wɔɔtswa wɔfai shi akɛ ‘wɔhaŋ ekpakpafeemɔ atɔ wɔ, ejaakɛ kɛ wɔnijiaŋ ejeee wui lɛ, wɔbaakpa hu yɛ be ni sa mli.’—Galatabii 6:9.
Mɛni Wɔkase?
◻ Mɛɛ kaai Kristofoi asafo muu lɛ fɛɛ kɛkpeɔ?
◻ Mɛɛ Biblia mli nɔkwɛmɔ nii yeɔ ebuaa wɔ koni wɔnu shishi akɛ amanehului jeee Yehowa mlifu he odaseyeli?
◻ Te Yehowa nuɔ amanehului ni ewebii naa lɛ he ehaa tɛŋŋ?
◻ Mɛni ji nikeenii ni jɛ Yehowa ŋɔɔ, ni yeɔ ebuaa wɔ koni wɔŋmɛ wɔtsui shi yɛ kaai ashishi lɛ ekomɛi?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10
David, Nabot, kɛ Yosef ji mɛi etɛ komɛi ni kɛ amanehului kpe