Yehowa Gbɛjianɔtoo lɛ ni Wɔkɛaasɔmɔ yɛ Anɔkwayeli Mli
“Mɔ ni yeɔ anɔkwa lɛ, okɛ lɛ baaye yɛ anɔkwayeli mli.”—2 SAMUEL 22:26, NW.
1, 2. Mɛni ji anɔkwayeli he nɔkwɛmɔ nii komɛi ni wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔna yɛ asafo lɛ mli?
ONUKPA ko miikase maŋshiɛmɔ kɛha Kristofoi akpee gbi ko gbɛkɛ ni jenamɔ yi ewa. Ebaasumɔ ni ekpa ni ejɔɔ ehe; shi kɛlɛ, etee nɔ ekase lolo, ni etaoɔ Ŋmalɛ mli nɔkwɛmɔ nii kɛ mfonirii ni baashɛ tsuii amli koni ewo asafoku lɛ hewalɛ. Gbɛkɛnaashi beni akɛfeɔ kpee lɛ, fɔlɔi enyɔ komɛi ni yɔɔ nakai asafo lɛ nɔŋŋ mli, ni etɔ amɛ waa lɛ baasumɔ ni amɛhi shia nakai gbɛkɛ lɛ; shi yɛ no najiaŋ lɛ, amɛkɛ tsuishitoo saa amɛbii lɛ ahe ni amɛtee kpee lɛ. Yɛ kpee lɛ sɛɛ lɛ, Kristofoi komɛi gba wiemɔ ni onukpa lɛ hã lɛ he sane. Kulɛ nyɛmi yoo ko ni fata he lɛ miitao ni etsĩ tã akɛ nakai nyɛmi nuu lɛ wiemɔ ye ehenumɔi awui be ko; shi yɛ no najiaŋ lɛ, ekɛ miishɛɛ wie otii ni je kpo yɛ ewiemɔ lɛ mli lɛ ekome he. Ani onaa nɔ kome ko ni jeɔ kpo yɛ shihilɛi nɛɛ fɛɛ mli?
2 Nakai nɔ kome lɛ ji anɔkwayeli. Onukpa lɛ kɛ anɔkwayeli tsuɔ nii koni ekɛsɔmɔ Nyɔŋmɔ asafoku lɛ; fɔlɔi lɛ kɛ anɔkwayeli yaa asafoŋ kpeei; nyɛmi yoo lɛ kɛ anɔkwayeli fiɔ onukpai lɛ asɛɛ. (Hebribii 10:24, 25; 13:17; 1 Petro 5:2) Hɛɛ, wɔnaa Nyɔŋmɔ webii akɛ amɛtswa amɛfai shi akɛ amɛkɛ Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ baasɔmɔ yɛ anɔkwayeli mli, yɛ shihilɛ mli nibii fɛɛ mli.
3. Mɛni hewɔ ehe hiaa waa akɛ wɔya nɔ wɔye Yehowa shikpɔŋ nɔ gbɛjianɔtoo lɛ anɔkwa lɛ?
3 Kɛ́ Yehowa mã eyi shi ni ekwɛ jeŋ ni efite nɛɛ, anɔkwayeli bibioo ko pɛ enaa. (Mika 7:2) Kwɛ bɔ ni etsui baanyá kɛ miishɛɛ kɛ́ eekwɛ ewebii anɔkwayeli lɛ! Hɛɛ, bo diɛŋtsɛ onɔkwayeli lɛ haa enaa miishɛɛ. Shi kɛlɛ, ewoɔ Satan, klɛŋklɛŋ atuatselɔ lɛ mlila ni ehaa efeɔ amalelɔ. (Abɛi 27:11; Yohane 8:44) Esa akɛ okpa gbɛ akɛ Satan baabɔ mɔdɛŋ ni efite onɔkwayeli kɛha Yehowa kɛ E-shikpɔŋ nɔ gbɛjianɔtoo lɛ. Nyɛhaa wɔsusua gbɛi komɛi ni Satan tsɔɔ nɔ efeɔ enɛ lɛ ahe. No baaha wɔna bɔ ni wɔɔfee wɔye anɔkwa kɛyashi naagbee lɛ jogbaŋŋ.—2 Korintobii 2:11.
Jwɛŋmɔ ni Agbalaa Kɛyaa Emuu ni Ayeee Nɔ lɛ Baanyɛ Afite Anɔkwayeli
4. (a) Mɛni hewɔ eyɔɔ mlɛo akɛ aaaná mɛi ni hiɛ nɔkwɛmɔ hegbɛi lɛ ahe jwɛŋmɔ fɔŋ lɛ? (b) Kora jie ehe kpo akɛ mɔ ni yeee Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ anɔkwa yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
4 Kɛ́ akɛ gbɛnaa nii ahe nitsumɔ ewo nyɛmi nuu ko dɛŋ lɛ, ekolɛ etɔmɔi baaje kpo faŋŋ. Kwɛ bɔ ni eyɔɔ mlɛo akɛ wɔɔwie wɔshi ‘kuli ni yɔɔ wɔnyɛmi nuu lɛ hiŋmɛi mli lɛ, yɛ be mli ni wɔkuɔ wɔhiɛ wɔfɔ̃ɔ mplaŋ ni yɔɔ wɔ diɛŋtsɛ wɔnɔ̃ mli lɛ nɔ’! (Mateo 7:1-5) Shi, wɔjwɛŋmɔ ni wɔɔha ehi tɔmɔi anɔ lɛ baanyɛ ekɛ anɔkwa ni ayeee aba. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, susumɔ sɔrɔtofeemɔ ni yɔɔ Kora kɛ David teŋ lɛ he okwɛ. Gbɛnaa nii ni da kã Kora nɔ, ni ekolɛ ekɛ afii babaoo eye anɔkwa aahu, shi ebabɔi hiɛnyam taomɔ. Ebajie mlifu kpo yɛ hegbɛ ni Mose kɛ Aaron, ni ji etsɛkwɛ bii lɛ yɔɔ lɛ he. Eyɛ mli akɛ Mose ji mɔ ni he jɔ fe fɛɛ yɛ adesai ateŋ moŋ, shi eka shi faŋŋ akɛ Kora bɔi lɛ kwɛmɔ kɛ hiŋmɛii ni miitao tɔmɔi yɛ ehe. Ekolɛ ena tɔmɔi yɛ Mose he. Shi, nakai tɔmɔi lɛ ebuuu anɔkwa ni Kora yeee Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ bem. Akpata ehiɛ kɛjɛ asafo lɛ teŋ.—4 Mose 12:3; 16:11, 31-33.
5. Mɛni hewɔ ekolɛ David nu he akɛ etse Saul hiɛ atua lɛ?
5 Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, David sɔmɔ yɛ Maŋtsɛ Saul shishi. Saul, ní be ko lɛ eji maŋtsɛ kpakpa lɛ, ebatsɔ gbɔmɔ fɔŋ diɛŋtsɛ. Ehe miihia ni David aná hemɔkɛyeli, tsuishiŋmɛɛ, kɛ ŋaa gbɛ̀i komɛi po koni ekɛje awuŋayelɔ Saul tutuamɔi lɛ amli. Ni kɛlɛ, beni David ná hegbɛ ni ekɛaatɔ owele lɛ, ewie akɛ ‘Yehowa akahã enɛ miigbale lɛ fɔ̃ɔŋfɔ̃,’ akɛ eeefee nɔ ko ni tsɔɔ anɔkwa ni eyeee, ni ekɛshi mɔ ni Yehowa efɔ lɛ mu lɛ.—1 Samuel 26:11.
6. Kɛ́ wɔyɔse gbɔjɔmɔi kɛ tɔmɔi yɛ onukpai lɛ ahe po lɛ, mɛni esaaa akɛ wɔfeɔ kɔkɔɔkɔ?
6 Kɛ́ efee tamɔ nɔ ni mɛi ni nyiɛɔ hiɛ yɛ wɔteŋ lɛ ateŋ mɛi komɛi tɔ̃ yɛ kojomɔ mli, amɛwie wiemɔi ni wa, loo efee tamɔ nɔ ni amɛkwɛɔ hiɛaŋ lɛ, ani wɔbaawie wɔshi amɛ, ni ekolɛ wɔye wɔbua ni huhuuhu wiemɔ mumɔ ahi asafo lɛ mli? Ani wɔbaafolɔ Kristofoi akpeei amli ákɛ gbɛ̀i ni wɔtsɔɔ nɔ wɔwieɔ wɔshiɔ amɛ lɛ eko? Eka shi faŋŋ akɛ dabi! Taakɛ David ji lɛ, wɔŋmɛŋ gbɛ kɔkɔɔkɔ ni mɛi krokomɛi atɔmɔi atsirɛ wɔ ni wɔfee mɛi ni yeee Yehowa kɛ egbɛjianɔtoo lɛ anɔkwa!—Lala 119:165.
7. Mɛni ji nifeemɔi fɔji ni tee nɔ yɛ Yerusalem sɔlemɔtsu lɛ mli lɛ ekomɛi, ni te Yesu nu enɛ he eha tɛŋŋ?
7 Adesa anɔkwayeli he nɔkwɛmɔ nɔ ni fe fɛɛ ji Yesu Kristo, mɔ ni awie ehe yɛ gbalɛ wiemɔ mli akɛ Yehowa “mɔ anɔkwafo” lɛ. (Lala 16:10, NW) Bɔ ni akɛ sɔlemɔtsu ni yɔɔ Yerusalem lɛ tsu nii yɛ gbɛ fɔŋ nɔ lɛ hã anɔkwayeli bafee kaa. Yesu le akɛ osɔfonukpa lɛ nitsumɔ kɛ afɔleshaai lɛ feɔ lɛ diɛŋtsɛ esɔɔmɔ nitsumɔ kɛ efɔleshaa gbele lɛ he mfoniri, ni ele bɔ ni ehe hiaa akɛ gbɔmɛi akase nii kɛjɛ enɛɛmɛi amli. No hewɔ lɛ, beni ena akɛ sɔlemɔtsu lɛ etsɔ “ojotswalɔi abu” lɛ, emli fu waa yɛ he, yɛ gbɛ ni ja nɔ. Ekɛ hegbɛ ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ lɛ tsu nii shii enyɔ sɔŋŋ ni ekɛtsuu he.a—Mateo 21:12, 13; Yohane 2:15-17.
8. (a) Yesu jie anɔkwayeli kpo yɛ sɔlemɔwe gbɛjianɔtoo lɛ he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔjie lɛ kpo akɛ wɔhiɛ sɔɔ Yehowa ni wɔfataa egbɛjianɔtoo ni he tse lɛ he kɛjaa lɛ lɛ?
8 Shi kɛlɛ, Yesu kɛ anɔkwayeli fi sɔlemɔwe gbɛjianɔtoo lɛ sɛɛ. Etee gbijurɔyelii yɛ sɔlemɔwe lɛ kɛjɛ egbekɛbiiashi tɔ̃ɔ, ni etsɔɔ nii yɛ jɛmɛ yɛ bei babaoo mli. Ewo sɔlemɔwe too lɛ po—eyɛ mli akɛ nɔ ko enyɛɛɛ enɔ akɛ efee nakai. (Mateo 17:24-27) Yesu jie yoo okulafo ohiafo lɛ yi yɛ nii ni “ekɛlɛɔ ehe lɛ fɛɛ” ni ekɛbawo sɔlemɔwe lɛ nitoohe lɛ mli lɛ he. No sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, Yehowa kpoo nakai sɔlemɔtsu lɛ kwraa kɛmiiya naanɔ. Shi dani nakai be lɛ aaashɛ lɛ, Yesu tee nɔ eye lɛ anɔkwa. (Marko 12:41-44; Mateo 23:38) Nyɔŋmɔ shikpɔŋ nɔ gbɛjianɔtoo ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ nɔ kwɔ kwraa fe Yudafoi agbɛjianɔtoo lɛ kɛ esɔlemɔtsu lɛ. Wɔkpɛlɛɔ nɔ akɛ eyeee emuu; shi no hewɔ ni afeɔ tsakemɔi yɛ bei komɛi amli lɛ. Shi nakai nɔŋŋ hu akɛ fitemɔ woko mli, ni Yehowa Nyɔŋmɔ ekpɛko eyiŋ akɛ ekɛ ekroko baato najiaŋ. Esaaa ni wɔŋmɛɔ gbɛ kɔkɔɔkɔ ni emuu ni ayeee ni wɔnaa yɛ mli lɛ eko hãa wɔmli fuɔ aloo etsirɛɔ wɔ ni wɔnáa nii ahe wiemɔ mumɔ ni yɔɔ shɛii, loo mumɔ gbonyo. Shi moŋ, nyɛhaa wɔkasea Yesu Kristo anɔkwayeli lɛ.—1 Petro 2:21.
Emuu ni Wɔ Diɛŋtsɛ Wɔyeee
9, 10. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Satan nibii agbɛjianɔtoo lɛ tsɔɔ ni ekɛ emuu ni wɔyeee lɛ tsuɔ nii ni ekɛlakaa wɔ kɛwoɔ jeŋba ni tsɔɔ anɔkwa ni ayeee lɛ mli? (b) Mɛni esa akɛ mɔ ko ni efee esha ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli lɛ afee?
9 Satan hu bɔɔ mɔdɛŋ ni eha anɔkwa ni ayeee lɛ aya hiɛ kɛtsɔ emuu ni wɔyeee ni ekɛtsuɔ nii lɛ nɔ. Enibii agbɛjianɔtoo lɛ ŋɔɔ hegbɛ lɛ ni ekɛ wɔgbɔjɔmɔi lɛ tsuɔ nii, ni ekaa wɔ ni wɔfee nɔ ni ejaaa yɛ Yehowa hiɛ. Dɔlɛ sane ji akɛ, daa afi lɛ, gbɔmɛi akpei abɔ ŋmɛɛɔ amɛhe amɛhaa jeŋba shara. Mɛi komɛi woɔ nɛkɛ anɔkwa ni amɛyeee nɛɛ mli wu kɛtsɔɔ jeŋbai enyɔ shihilɛ nɔ, ni amɛyaa nɔ yɛ efɔŋfeemɔ gbɛ lɛ nɔ yɛ be mli ni amɛkwaa amɛfeɔ amɛhe Kristofoi anɔkwafoi lɛ. Yɛ saji ni aŋmala yɛ saneyitso nɛɛ he yɛ ‘Obalahii kɛ Obalayei Biɔ Akɛ . . . ’ ni jeɔ kpo kɛtsaraa nɔ yɛ Awake! wolo tɛtrɛɛ lɛ mli lɛ nɔheremɔ mli lɛ, obalayoo ko ŋma akɛ: “Saji lɛ wie mishihilɛ mli saji ahe diɛŋtsɛ.” Ekɛ gbekɛbii ni bɛ suɔmɔ kɛha Yehowa lɛ bɔ naanyo aahu, yɛ teemɔŋ. Mɛni jɛ mli ba? Eŋma akɛ: “Mishihilɛ bafite kwraa, ni mikɛ mihe wo jeŋba shara mli, ni no hewɔ lɛ ehe bahia akɛ akã mihiɛ. Mikɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ fite, ni hekɛnɔfɔɔ ni mifɔlɔi kɛ onukpai lɛ yɔɔ yɛ mimli lɛ laaje.”b
10 Obalayoo nɛɛ ná yelikɛbuamɔ kɛjɛ onukpai lɛ aŋɔɔ ni eku esɛɛ ebasɔmɔ Yehowa yɛ anɔkwayeli mli ekoŋŋ. Shi, awerɛho sane ji akɛ, nibii fɔji baa mɛi pii anɔ, ni amɛteŋ mɛi komɛi ekuuu amɛsɛɛ amɛbaaa asafo lɛ mli dɔŋŋ. Kwɛ bɔ ni ehi jogbaŋŋ moŋ akɛ aaaye anɔkwa ni ate shi ashi kaa yɛ nɛkɛ jeŋ fɔŋ nɛɛ mli! Bó kɔkɔbɔi ni jɛɔ Buu-Mɔɔ kɛ Awake! woji tɛtrɛbii lɛ amli, ni kɔɔ saji tamɔ je lɛŋ bii kɛ naanyobɔɔ kɛ lalai ni fiteɔ mɔ lɛ ahe lɛ toi. Ekaba kɔkɔɔkɔ akɛ ooogbee jeŋba ni tsɔɔ anɔkwa ni ayeee lɛ mli. Shi kɛ́ eba lɛ akɛ ogbee nakai jeŋba mli lɛ, kaakwa ofee osato. (Lala 26:4) Shi moŋ, taomɔ yelikɛbuamɔ. No hewɔ ni fɔlɔi Kristofoi kɛ onukpai lɛ yɔɔ lɛ.—Yakobo 5:14.
11. Mɛni hewɔ ni eeefee tɔmɔ akɛ wɔɔbu wɔhe efɔŋfeelɔi ni bɛ hiɛnɔkamɔ lɛ, ni mɛɛ Biblia mli nɔkwɛmɔ nɔ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔjaje wɔsusumɔ?
11 Emuu ni wɔyeee lɛ baanyɛ ekɛ wɔ awo oshara mli yɛ gbɛ kroko hu nɔ. Mɛi ni feɔ nii ni tsɔɔ anɔkwa ni ayeee lɛ ateŋ mɛi komɛi ŋmɛɛɔ mɔdɛŋ ni amɛaabɔ ni amɛsa Yehowa hiɛ lɛ po he. Kaimɔ akɛ, David fee eshai ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli. Shi kɛlɛ, David gbele sɛɛ be kakadaŋŋ mli lɛ, Yehowa kai lɛ akɛ etsulɔ anɔkwafo. (Hebribii 11:32; 12:1) Mɛni hewɔ? Ejaakɛ eŋmɛɛɛ mɔdɛŋ ni ebɔɔ akɛ eeesa Yehowa hiɛ lɛ he. Abɛi 24:16 kɛɔ akɛ: “Jalɔ gbeeɔ shi shii kpawo ni eteɔ shi ekoŋŋ.” Eka shi faŋŋ akɛ, kɛ́ wɔgbee eshai bibii amli—hɛɛ, yɛ be kɛ bei amli—yɛ gbɔjɔmɔ ko ni wɔmiiwu wɔmiishi hewɔ lɛ, ekolɛ wɔɔkã he wɔfee jalɔi yɛ Yehowa hiɛ lolo kɛ́ wɔyaa nɔ ‘wɔteɔ shi’—ni tsɔɔ akɛ, wɔkɛ anɔkwayeli tsakeɔ wɔtsui ni wɔbanyiɛɔ anɔkwayeli sɔɔmɔ gbɛ lɛ nɔ ekoŋŋ lɛ.—Okɛto 2 Korintobii 2:7 he.
Kwɛmɔ Jogbaŋŋ yɛ Anɔkwa ni Ayeee yɛ Gbɛ̀i ni Yɔɔ Nigii Nɔ lɛ Ahe!
12. Yɛ Farisifoi lɛ agbɛfaŋ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ susumɔ ni yɔɔ kpɛŋŋ, kɛ mla nɔyeli he shɛiifeemɔ kɛ anɔkwa ni ayeee ba?
12 Anɔkwa ni ayeee lɛ baa yɛ gbɛ̀i ni yɔɔ nigii hu nɔ. Ekolɛ ebaafee tamɔ anɔkwayeli po! Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, ekolɛ Yesu gbii lɛ amli Farisifoi lɛ susu amɛ diɛŋtsɛ amɛhe akɛ anaa amɛ faŋŋ akɛ anɔkwafoi.c Shi amɛnaaa sɔrɔtofeemɔ ni yɔɔ anɔkwafo ni mɔ aaafee, kɛ mɔ ni yɔɔ shɛii, ni yeɔ mla pɛ nɔ lɛ teŋ, ejaakɛ amɛyɛ kpɛŋŋ ni amɛkɛ yiwalɛ kojoɔ mɛi. (Okɛto Jajelɔ 7:16 he.) Amɛyeee—gbɔmɛi ni kulɛ esa akɛ amɛsɔmɔ amɛ, kɛ shishinumɔ diɛŋtsɛ ni yɔɔ Mla ni amɛkɛɔ akɛ amɛtsɔɔ lɛ mli lɛ, kɛ Yehowa diɛŋtsɛ hu anɔkwa kwraa yɛ enɛ gbɛfaŋ. Ákɛ mɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, Yesu ye shishinumɔ ni yɔɔ Mla lɛ mli, ní damɔ suɔmɔ nɔ lɛ anɔkwa. Enɛ hewɔ lɛ etswa gbɔmɛi ema shi ni ewo amɛ hewalɛ, taakɛ Mesia lɛ he gbalɛi lɛ egba efɔ̃ shi lɛ pɛpɛɛpɛ.—Yesaia 42:3; 50:4; 61:1, 2.
13. (a) Fɔlɔi Kristofoi baanyɛ afee mɛi ni yeee anɔkwa yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Mɛni hewɔ esa akɛ fɔlɔi akwa keketeefeemɔ, hiɛkãmɔ, loo susumɔ fɔŋ ni amɛaaná yɛ amɛbii atsɔsemɔ mli lɛ?
13 Kristofoi ni yɔɔ nɔkwɛmɔ hegbɛi komɛi lɛ náa nɔkwɛmɔ nɔ ni Yesu fee yɛ enɛ gbɛfaŋ lɛ mli he sɛɛ babaoo. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, fɔlɔi ni yeɔ anɔkwa lɛ le akɛ esa akɛ amɛtsɔse amɛbii. (Abɛi 13:24) Shi kɛlɛ amɛkwɛɔ akɛ amɛwooo amɛbii bibii lɛ amlifu kɛ tsɔsemɔ ni yɔɔ shɛii ni amɛkɛaaha amɛ yɛ mlifu mli, aloo kɛtsɔ amɛ hiɛkãmɔ wiemɔi babaoo nɔ. Ekolɛ gbekɛbii ni nuɔ he akɛ amɛnyɛŋ amɛsa amɛfɔlɔi ahiɛ kɔkɔɔkɔ, loo amɛnuɔ he akɛ amɛfɔlɔi ajamɔ lɛ hãa amɛnaa amɛtɔmɔi pɛ be fɛɛ be ni amɛkãa amɛhiɛ lɛ anijiaŋ baanyɛ aje wui kwraa, ni yɛ naagbee lɛ, amɛbaatsi amɛhe kwraa kɛjɛ anɔkwa hemɔkɛyeli lɛ he.—Kolosebii 3:21.
14. Kristofoi nɔkwɛlɔi baanyɛ aye asafoku ni amɛsɔmɔɔ amɛ lɛ anɔkwa yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
14 Nakai nɔŋŋ hu Kristofoi onukpai kɛ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi susuɔ naagbai kɛ osharai ni asafoku lɛ kɛkpeɔ lɛ ahe. Ákɛ tookwɛlɔi anɔkwafoi lɛ, amɛkɛ ŋaawoo haa kɛ́ ehe miihia, ni amɛkwɛɔ akɛ amɛle anɔkwa saji lɛ fɛɛ klɛŋklɛŋ dã, ni amɛkwɛɔ jogbaŋŋ koni amɛha nɔ ni amɛkɛɔ lɛ adamɔ Biblia lɛ kɛ Asafo lɛ woji anɔ. (Lala 119:105; Abɛi 18:13) Amɛle hu akɛ tooi lɛ kɛ amɛhe fɔ̃ɔ amɛnɔ koni amɛtswa amɛ amɛma shi ni amɛlɛ amɛ yɛ mumɔŋ. No hewɔ lɛ amɛbɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛaakase Yesu Kristo, Tookwɛlɔ Kpakpa lɛ. Amɛkɛ anɔkwayeli sɔmɔɔ tooi lɛ daa otsi yɛ Kristofoi akpeei ashishi—ni amɛhaaa amɛnijiaŋ aje wui, shi moŋ amɛtswaa amɛ amɛmaa shi ni amɛwoɔ amɛhemɔkɛyeli lɛ mli hewalɛ.—Mateo 20:28; Efesobii 4:11, 12; Hebribii 13:20, 21.
15. Klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli bii komɛi tsɔɔ akɛ amɛ anɔkwayeli lɛ egba afã yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
15 Anɔkwa ni ayeee yɛ gbɛ ni yɔɔ nigii nɔ lɛ ekroko hu ji anɔkwayeli ni egba afã. Anɔkwayeli diɛŋtsɛ yɛ Biblia shishinumɔ naa lɛ eŋmɛɛɛ gbɛ ni wɔkɛ sɛɛfimɔ ko aye anɔkwayeli ni wɔkɛhaa Yehowa Nyɔŋmɔ lɛ hiɛ. Yudafoi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ ateŋ mɛi pii kɛ kuɛŋtimɔ kpɛtɛ Mose Mla lɛ kɛ Yudafoi anibii agbɛjianɔtoo lɛ he. Ni kɛlɛ, Yehowa be ni ekɛbaajie ejɔɔmɔi kɛjɛ nakai atuatselɔi amaŋ lɛ nɔ kɛya mumɔŋ Israel maŋ lɛ nɔ lɛ eshɛ. Amɛteŋ mɛi fioo ko pɛ ye Yehowa anɔkwa, ni amɛtsake amɛhe amɛwo tsakemɔ ni he hiaa nɛɛ mli. Yɛ anɔkwa Kristofoi ateŋ po lɛ, Yudajalɔi lɛ ateŋ mɛi komɛi mã nɔ mi doo akɛ aku sɛɛ kɛya nakai Mose Mla lɛ mli “shishijee nibii ni nyɛɛɛ nɔ ko afee,” ní ahã eba mli yɛ Kristo mli lɛ ahe ekoŋŋ.—Galatabii 4:9; 5:6-12; Filipibii 3:2, 3.
16. Te Yehowa tsuji anɔkwafoi lɛ hereɔ tsakemɔi anɔ amɛhaa tɛŋŋ?
16 Nɔ ni tamɔɔɔ enɛ lɛ, Yehowa webii ni yɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ lɛ ejie amɛhe kpo akɛ anɔkwafoi yɛ tsakemɔ bei amli. Afeɔ tsakemɔi, yɛ be mli ni la ni ji anɔkwale ni ajie lɛ kpo lɛ yaa nɔ ekpɛɔ lɛ. (Abɛi 4:18) Nyɛsɛɛ nɛɛ, “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ eye ebua wɔ ni wɔtsuu shishinumɔ ni wɔyɔɔ yɛ wiemɔ “yinɔ,” taakɛ akɛtsu nii yɛ Mateo 24:34 lɛ, kɛ be ni ato ni akɛbaakojo “gwantɛŋi” kɛ “abotiai” ni atsĩ amɛtã yɛ Mateo 25:31-46 lɛ, kɛ agbɛnɛ hu jwɛŋmɔ ni wɔyɔɔ yɛ maŋ sɔɔmɔ nitsumɔi komɛi ahe lɛ ahe. (Mateo 24:45) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ hemɔkɛyeli kwalɔi komɛi baaná he miishɛɛ waa kɛji Yehowa Odasefoi ateŋ mɛi babaoo tee nɔ amɛhiɛ tsutsu shishinumɔi ni wɔyɔɔ yɛ nɛkɛ saji nɛɛ ahe lɛ mli kpɛŋŋ ni amɛsumɔɔɔ ni amɛya hiɛ. Shi nɔ ko ni tamɔ nakai baaa. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Yehowa webii yeɔ anɔkwa.
17. Wɔ suɔlɔi baanyɛ aka wɔ anɔkwayeli amɛkwɛ yɛ bei komɛi amli, yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
17 Shi ekolɛ nɛkɛ sane ni kɔɔ anɔkwayeli ni egba afã he nɛɛ saa wɔhe tɛ̃ɛ. Kɛ́ wɔnaanyo ko ni wɔsumɔɔ esane loo wɔ weku lɛ mli nyo ko po kɔ gbɛ ko ni kuɔ Biblia shishitoo mlai amli lɛ, ekolɛ wɔbaanu he akɛ wɔ anɔkwayeli lɛ mli eja enyɔ. Yɛ adebɔɔ su naa lɛ, wɔbaanu he akɛ esa akɛ wɔye weku lɛ mli bii lɛ anɔkwa. Shi esaaa ni wɔhãa sɛɛfimɔ ni wɔkɛhaa amɛ lɛ yeɔ anɔkwa ni wɔɔye Yehowa lɛ hiɛ kɔkɔɔkɔ! (Okɛto 1 Samuel 23:16-18 he.) Wɔyeŋ wɔbuaŋ efɔŋfeelɔi lɛ ni amɛkɛ esha ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli lɛ ato, ni wɔfiŋ amɛsɛɛ kɛteŋ shi wɔwoŋ onukpai ni bɔɔ mɔdɛŋ akɛ ‘amɛaajaje amɛ yɛ mlijɔlɛ mumɔ mli’ lɛ hu. (Galatabii 6:1) Nakai ni wɔɔfee lɛ baafee anɔkwa ni wɔyeee Yehowa, kɛ egbɛjianɔtoo lɛ, kɛ wɔsuɔlɔ lɛ hu. Ejaakɛ, kɛ́ wɔmiitsĩ eshafeelɔ ko gbɛ koni enine akashɛ tsɔsemɔ ni he hiaa lɛ lɛ nɔ lɛ, belɛ etamɔ nɔ ni wɔmiitsĩ Yehowa suɔmɔ kpojiemɔ naa koni enine akashɛ nɔ. (Hebribii 12:5-7) Kaimɔ hu akɛ, “suɔlɔ mɔ pilamɔi lɛ anɔkwale ni.” (Abɛi 27:6) Ekolɛ ŋaawoo ni yɔɔ faŋŋ, ni jɛ suɔmɔ mli, ni damɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ nɔ lɛ baanyɛ aye bulɛ ni wɔsuɔlɔ ni etɔ̃ lɛ yɔɔ lɛ awui, shi ekolɛ, yɛ naagbee lɛ ebaahere eyiwala!
Anɔkwayeli Kãa He Ehiɔ Shi yɛ Yiwaa Fɛɛ Sɛɛ
18, 19. (a) Mɛni Ahab tao kɛjɛ Nabot dɛŋ, ni mɛni hewɔ ni Nabot ekpɛlɛɛɛ lɛ? (b) Ani Nabot anɔkwayeli lɛ sa nyɔmɔ ni ewo yɛ he lɛ? Tsɔɔmɔ mli.
18 Bei komɛi lɛ, Satan tutuamɔi ni ekɛbaa wɔ anɔkwayeli nɔ lɛ baa tɛ̃ɛ. Susumɔ Nabot sane lɛ he okwɛ. Beni Maŋtsɛ Ahab nyɛ enɔ ni ehɔ̃ɔ eweintrom lɛ eha lɛ lɛ, eha lɛ hetoo akɛ: “Yehowa akahã enɛ miigbale mi fɔ̃ɔŋfɔ̃ akɛ maŋɔ mitsɛmɛi agboshinii lɛ mahão!” (1 Maŋtsɛmɛi 21:3) Nabot efeee ehe kuɛŋtilɔ; eeye anɔkwa. Mose Mla lɛ kɛ fãmɔ eha akɛ esaaa akɛ Israelnyo ko hɔ̃ɔ shikpɔŋ ni akɛha lɛ akɛ gboshinii lɛ kɛyaa naanɔ. (3 Mose 25:23-28) Eka shi faŋŋ akɛ Nabot le akɛ nɛkɛ maŋtsɛ fɔŋ nɛɛ baanyɛ eha agbe lɛ, ejaakɛ Ahab eha eŋa, Izebel, egbe Yehowa gbalɔi babaoo momo! Shi kɛlɛ Nabot damɔ shi shiŋŋ.—1 Maŋtsɛmɛi 18:4.
19 Bei komɛi lɛ, anɔkwayeli biɔ ni awo jara ko. Izebel tsɔ̃ “hii yakagbɔmɛi” komɛi ayelikɛbuamɔ nɔ ni eha afolɔ Nabot naa yɛ efɔŋ ko ni efeko lɛ he. Nɔ ni jɛ mli ba ji akɛ, agbe lɛ kɛ ebihii lɛ fɛɛ. (1 Maŋtsɛmɛi 21:7-16; 2 Maŋtsɛmɛi 9:26) Ani enɛ tsɔɔ akɛ Nabot anɔkwayeli lɛ egba afã? Dabi! Nabot fata hii kɛ yei anɔkwafoi babaoo ni ‘amɛhiɛ kãmɔ’ yɛ Yehowa jwɛŋmɔ mli amrɔ nɛɛ, ni amɛmiiwɔ shweshweeshwe yɛ gbonyobu mli kɛyashi gbohiiashitee be lɛ ahe.—Luka 20:38; Bɔfoi lɛ Asaji 24:15.
20. Hiɛnɔkamɔ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔhiɛ wɔ anɔkwayeli mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
20 Nakai shiwoo lɛ kɛ nɔmimaa haa Yehowa anɔkwafoi lɛ hu ŋmɛnɛ. Wɔle akɛ wɔ anɔkwayeli lɛ baaha nibii ni jara wa waa yɛ je nɛɛ mli lɛ aŋmɛɛ wɔ. Yesu Kristo kɛ ewala wo enɔkwayeli lɛ he nyɔmɔ, ni ekɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ nakai nɔŋŋ abaafee amɛ hu. (Yohane 15:20) Bɔ ni hiɛnɔkamɔ ni eyɔɔ kɛha wɔsɛɛ lɛ waje lɛ lɛ, nakai nɔŋŋ wɔ hu wɔnɔ̃ lɛ wajeɔ wɔ. (Hebribii 12:2) Enɛ hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔya nɔ wɔye anɔkwa yɛ yiwaa sɔrɔtoi fɛɛ ni wɔkɛaakpe lɛ amli.
21. Mɛɛ nɔmimaa wiemɔi Yehowa kɛhaa ewebii anɔkwafoi lɛ?
21 Lɛɛlɛŋ, wɔteŋ mɛi fioo pɛ kɛ tutuamɔi ni baa wɔ anɔkwayeli nɔ tɛ̃ɛ nɛɛ kpeɔ. Shi ekolɛ Nyɔŋmɔ webii kɛ yiwaai babaoo baakpe dani naagbee lɛ baaba. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔná nɔmimaa akɛ wɔɔhiɛ wɔ anɔkwayeli lɛ mli? Kɛtsɔ anɔkwa ni wɔɔye bianɛ lɛ nɔ. Yehowa kɛ nitsumɔ kpele ko eha wɔ akɛ wɔtsu—e-Maŋtsɛyeli lɛ shiɛmɔ kɛ ehe nitsɔɔmɔ. Nyɛhaa wɔkɛ anɔkwayeli ayaa nɔ wɔtsua nitsumɔ ni he hiaa nɛɛ. (1 Korintobii 15:58) Kɛ́ wɔhaaa emuu ni adesai yeee lɛ afite wɔ anɔkwayeli kɛha Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ, ni wɔkwɛ wɔhe nɔ jogbaŋŋ yɛ nibii ni tsɔɔ anɔkwa ni ayeee yɛ gbɛ̀i ni yɔɔ nigii nɔ, tamɔ anɔkwayeli ni egba afã lɛ ahe lɛ, no lɛ wɔbaafee mɛi ni esaa amɛhe jogbaŋŋ, kɛji eeeba akɛ aaaka wɔ anɔkwayeli lɛ akwɛ yɛ gbɛ ni mli wa nɔ. Shi kɛlɛ, wɔbaanyɛ wɔna nɔmimaa be fɛɛ be akɛ Yehowa baaye etsuji anɔkwafoi lɛ anɔkwa daa. (2 Samuel 22:26) Hɛɛ, ebaabu emɛi anɔkwafoi lɛ ahe!—Lala 97:10.
[Shishigbɛ niŋmai]
a Yesu ná ekãa ni ekɛtutua jarayeli nifeemɔi ni tamɔ nɛkɛ. Taakɛ yinɔsaneŋmalɔ ko tsɔɔ mli lɛ, esa akɛ akɛ blema Yudafoi ashika pɔtɛɛ ko awo sɔlemɔwe too lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, ehe bahiaa ni gbɔi ni baa sɔlemɔwe lɛ ateŋ mɛi babaoo atsake amɛshika lɛ bɔni afee ni amɛwo too lɛ. Aŋmɛɔ gbɛ ni shika tsakelɔi lɛ ahe nyɔmɔwoo pɔtɛɛ ko kɛha shika lɛ tsakemɔ, ni enɛ ha amɛná shika babaoo diɛŋtsɛ.
b Kwɛmɔ Awake! ni je kpo yɛ December 22, 1993; January 8, 1994; kɛ January 22, 1994 lɛ mli.
c Amɛ kuu lɛ ba kɛjɛ Hasidimbii, ni ji kuu ko ni atse afii ohai abɔ kɛtsɔ hiɛ, koni ewu eshi Helabii ahewalɛ lɛ mli. Hasidimbii lɛ ná amɛgbɛi kɛjɛ Hebri wiemɔ chasi·dhimʹ, loo “anɔkwafoi” mli. Ekolɛ amɛnu he akɛ ŋmalɛi ni tsĩɔ Yehowa “anɔkwafoi” atã lɛ kɔɔ amɛhe yɛ gbɛ krɛdɛɛ nɔ. (Lala 50:5, NW) Amɛ, kɛ Farisifoi ni ba yɛ amɛsɛɛ lɛ, yɛ shɛii, ni amɛ diɛŋtsɛ amɛhala amɛhe akɛ Mla lɛ mli wiemɔi lɛ ahefalɔi.
Te Obaaha Hetoo Tɛŋŋ?
◻ Te wɔɔfee tɛŋŋ ní wɔkaha emuu ni mɛi krokomɛi yeee lɛ kɛ wɔ tee anɔkwa ni ayeee mli?
◻ Emuu ni wɔ diɛŋtsɛ wɔyeee lɛ baanyɛ ekɛ wɔ aya anɔkwa ni ayeee mli yɛ mɛɛ gbɛi anɔ?
◻ Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔwu wɔshi henumɔ ni wɔɔná akɛ wɔhá wɔ anɔkwayeli agba afã lɛ?
◻ Mɛni baaye abua wɔ ni wɔhiɛ wɔ anɔkwayeli mli yɛ yiwaa bei amli po?
[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 9]
Anɔkwayeli ni Akɛaasɔmɔ yɛ Betel
“Afee nii fɛɛ bɔ ni yɔɔ fɛo kɛ gbɛnaa gbɛnaa.” Nakai ji bɔ ni bɔfo Paulo ŋma (1 Korintobii 14:40) Paulo le akɛ kɛ́ asafo ko baanyɛ atsu nii lɛ, ehe baahia ni afee nii “gbɛnaa gbɛnaa,” kɛha gbɛjianɔtoo. Nakai nɔŋŋ hu ŋmɛnɛ, esa akɛ onukpai lɛ akpɛ amɛyiŋ yɛ saji ni atsuɔ he nii, tamɔ asafoŋbii ni aaajara amɛ awo woloŋ nikasemɔi kui sɔrɔtoi amli, kpeei kɛha shiɛmɔyaa he gbɛjianɔ ni aaato, kɛ shikpɔŋkuku ni abaakwɛ akɛ atsu mli nii jogbaŋŋ kɛmɔ shi lɛ ahe. Bei komɛi lɛ, gbɛjianɔtoi ni tamɔ nɛkɛ baanyɛ ekɛ anɔkwayeli he kaai aba. Amɛjeee fãmɔi ni ajɛ ŋwɛi akɛha, ni amɛnyɛŋ amɛtsu bɔ ni mɔ fɛɛ mɔ taoɔ lɛ he nii.
Ani bei komɛi lɛ, efeɔ kaa kɛhaa bo akɛ oooye gbɛjianɔtoi komɛi ni akɛtsuɔ nii yɛ Kristofoi asafo lɛ mli lɛ anɔkwa? Kɛji nakai lɛ, no lɛ Betel nɔkwɛmɔ nɔ lɛ baanyɛ aye abua bo. Akɛ gbɛi Betel, ni ji Hebribii wiemɔ ni shishi ji “Nyɔŋmɔ Shia” lɛ, tsɛɔ Buu Mɔɔ Asafo lɛ nitsumɔhe niji 105, ni U.S nitsumɔhe yitso lɛ hu fata he lɛ fɛɛ.* Nitsulɔi ni kɛ amɛhe ehã, ni amɛyɔɔ Betel shiai sɔrɔtoi lɛ amli, ni amɛtsuɔ nii yɛ jɛmɛ lɛ miitao ni nɛkɛ hei nɛɛ ajie woo kɛ gbeyeishemɔ ni ayɔɔ kɛha Yehowa lɛ kpo. Enɛ biɔ anɔkwayeli yɛ amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ gbɛfaŋ.
Bei pii lɛ, mɛi ni yasharaa shi yɛ Betel lɛ wieɔ gbɛjianɔtoo kpakpa kɛ falefalefeemɔ ni amɛnaa yɛ jɛmɛ lɛ he. Ato nitsulɔi lɛ ahe gbɛjianɔ ni amɛyɛ miishɛɛ; amɛwiemɔ, nifeemɔ, kɛ amɛpuemɔ po jieɔ Kristofoi ahenileei ni akɛ Biblia lɛ etsɔse, ni edara yɛ mumuŋ kpo. Betel weku lɛ mli bii lɛ fɛɛ kɛ anɔkwayeli nyiɛɔ tɛi ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ efolɔ eshwie shi lɛ asɛɛ.
Kɛfata he lɛ, Nɔyeli Kuu lɛ haa amɛ wolo ko ni gbɛi ji Dwelling Together in Unity, ni jɛɔ mlihilɛ mli etsɔɔ gbɛjianɔtoi komɛi ni akɛtsuɔ nii, ni he hiaa koni weku ni da tamɔ nɛkɛ afee ekome kɛtsu nii jogbaŋŋ. (Lala 133:1) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ewieɔ nibii tamɔ wɔɔhe tsũi, niyenii, hewalɛnamɔ he saji, atadewoo kɛ hewulamɔ, kɛ saji ni tamɔ nakai he. Betel weku lɛ mli bii lɛ kɛ anɔkwayeli fiɔ gbɛjianɔtoi nɛɛ asɛɛ, ni amɛkɛtsuɔ nii hu, kɛji ekolɛ nɔ ni amɛsumɔɔ lɛ yɛ sɔrɔto kwraa po yɛ enɛɛmɛi ahe. Amɛbuɔ nɛkɛ wolo nɛɛ, jeee akɛ mlai kɛ fãmɔi ni yɔɔ kpɛŋŋ, shi moŋ akɛ gbɛtsɔɔmɔi ni he yɔɔ sɛɛnamɔ, ni ato he gbɛjianɔ koni eha ekomefeemɔ kɛ gbeekpamɔ ahi shi. Nɔkwɛlɔi yeɔ anɔkwa yɛ nɛkɛ gbɛtsɔɔmɔi ni damɔ Biblia nɔ nɛɛ mlihiɛmɔ mli, ni amɛkɛtsuɔ nii yɛ gbɛ ni ja nɔ, ni amɛkɛtwaa Betel weku lɛ amɛmãa shi ni amɛwoɔ amɛ hewalɛ koni amɛhiɛ amɛ Betel sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ lɛ mli daa.
* Nɛkɛ nitsumɔhe, ɔfis, kɛ wɔɔhe tsũi nɛɛ efeee Nyɔŋmɔ mumɔŋ sɔlemɔtsu, loo shia kpeteŋkpele lɛ. Nyɔŋmɔ mumɔŋ sɔlemɔtsu lɛ ji egbɔjianɔtoo kɛha jamɔ krɔŋkrɔŋ. (Mika 4:1) No hewɔ lɛ, ekɔɔɔ tsũ ko ni anaa yɛ shikpɔŋ lɛ no lɛ he.
[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 10]
Mɔ ni Yeɔ Anɔkwa kɛ Mɔ ni Yeɔ Mla Pɛ Nɔ
Mra mli yɛ 1916 lɛ Encyclopædia of Religion and Ethics lɛ wie akɛ “anaa nɛkɛ sɔrɔtofeemɔ ni yɔɔ mɔ ni yeɔ anɔkwa kɛ mɔ ni yeɔ mla pɛ nɔ lɛ ateŋ nɛɛ yɛ bei fɛɛ mli kɛ hei fɛɛ.” Etsɔɔ mli akɛ: “Mɔ ko yɛ ni yeɔ mla pɛ nɔ, ni efeɔ nɔ ni akɛɔ lɛ, ni ekuuu mla ko mli; eyeɔ wiemɔ ni aŋma afɔ̃ shi ni abaanyɛ akane lɛ nɔ pɛpɛɛpɛ. Mɔ ni yeɔ anɔkwa lɛ hu yɛ, ni efeɔ enɛ, shi abaanyɛ . . . akɛ he afɔ̃ enɔ akɛ eeefee babaoo, ni ekɛ ejwɛŋmɔ fɛɛ fɔ̃ɔ enitsumɔ nɔ, ni ehaa esu kɛ ebaŋ ni eyɔɔ lɛ kɛ mumɔ ni yɔɔ yiŋtoo ni esa akɛ atsu he nii lɛ sɛɛ lɛ kpaa gbee.” Yɛ sɛɛ mli lɛ, nɛkɛ wolo nɛɛ nɔŋŋ wie akɛ: “Ní aaaye anɔkwa lɛ tsɔɔ babaoo fe ni aaaye mla nɔ kɛkɛ. . . . Nuu ni yeɔ anɔkwa lɛ feɔ sɔrɔto yɛ nuu ni yeɔ mla pɛ nɔ lɛ he ákɛ mɔ ko ni kɛ etsui kɛ ejwɛŋmɔ fɛɛ sɔmɔɔ . . . Eŋmɛɛɛ ehe ehaaa eshai ni ji nɔ ko ni ejɛ esuɔmɔ mli efee, loo eje gbɛ akɛ efeee, loo nilee ni ebɛ lɛ hewɔ.”