Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w98 2/15 bf. 4-7
  • Ná Shidaa Su

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Ná Shidaa Su
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Nɔ Titri ni Kɛ Trumufeemɔ Baa
  • Sane Nɔjwɛŋmɔ He Miihia!
  • Shidaa Kpojiemɔ
  • Jiemɔ Hiɛsɔɔ Kpo Otsɔɔ Nyɔŋmɔ
  • ‘Daa Shi Yɛ Nɔ Fɛɛ Nɔ He’
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2019
  • Mɛni Hewɔ Esa akɛ Oda Shi?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
  • Mɛni Hewɔ Esa akɛ Ohiɛ Asɔ Nii?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2008
  • Ani Obaaŋɔ Hegbɛ Lɛ?
    Wɔ Maŋtsɛyeli Sɔɔmɔ—2014
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
w98 2/15 bf. 4-7

Ná Shidaa Su

TSOFAFEELƆ ko ni yɔɔ New York State lɛ here Marie yiwala yɛ oshara shihilɛ ko mli. Shi Marie ni eye afii 50 lɛ edaaa datrɛfonyo lɛ shi, ni ewooo helatsamɔ he nyɔmɔ ni ehiɛ lɛ hu. Mɛɛ trumufeemɔ diɛŋtsɛ nɛ!

Biblia lɛ gbaa akɛ, be ko beni Yesu boteɔ akrowa ko mli lɛ, ekɛ hii nyɔŋma ni yeɔ kpiti hela ni yɔɔ gbeyei lɛ kpe. Amɛkɛ gbeewalɛ kɛɛ lɛ akɛ: “Nuntsɔ Yesu, naa wɔ mɔbɔ!” Yesu fã akɛ: “Nyɛyaa nyɛkɛ nyɛhe ayatsɔɔa osɔfoi lɛ.” Kpitiyelɔi lɛ kpɛlɛ gbɛtsɔɔmɔ ni ekɛha lɛ nɔ, ni beni amɛyaa yɛ gbɛ lɛ nɔ lɛ, amɛna, ni amɛnu he agbɛnɛ akɛ atsa amɛhela lɛ.

Kpitiyelɔi lɛ ateŋ mɛi nɛɛhu tsa nɔ amɛtee. Shi kpitiyelɔ kroko, ni ji Samarianyo lɛ ku esɛɛ koni eyatao Yesu. Nɛkɛ tsutsu kpitiyelɔ nɛɛ jie Nyɔŋmɔ yi, ni beni ena Yesu lɛ, egbee enajiashi, ni eda lɛ shi. Yesu here nɔ ekɛɛ: “Ani jeee mɛi nyɔŋma he tã lɛ? shi mɛi nɛɛhu lɛ, nɛgbɛ amɛyɔɔ? Aso anaaa amɛteŋ mɔ ko ni kuɔ esɛɛ ekɛ anunyam bahaa Nyɔŋmɔ, akɛ ja maŋsɛɛnyo nɛɛ?”—Luka 17:11-19.

Akaseɔ nɔ ko ni he hiaa kɛtsɔ sanebimɔ nɛɛ nɔ akɛ: “Shi mɛi nɛɛhu lɛ, nɛgbɛ amɛyɔɔ?” Taakɛ Marie ji lɛ, kpitiyelɔi nɛɛhu lɛ yɛ fatɔɔ ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ—amɛjieee shidaa kpo. Trumufeemɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ miiya nɔ waa ŋmɛnɛ. Mɛni kɛ enɛ baa?

Nɔ Titri ni Kɛ Trumufeemɔ Baa

Trumufeemɔ jɛɔ pɛsɛmkunya mli kɛbaa titri. Susumɔ wɔ klɛŋklɛŋ fɔlɔi ni ji adesai, Adam kɛ Hawa he okwɛ. Yehowa kɛ ŋwɛi sui bɔ amɛ ni ekɛ nɔ fɛɛ nɔ ni baaha amɛná miishɛɛ ha amɛ, kɛ agbɛnɛ abɔɔ shia fɛfɛo, shihilɛhei ni eye emuu, kɛ nitsumɔ ni shishinumɔ yɔɔ mli ni haa tsui nyɔɔ mɔ mli. (1 Mose 1:26-29; 2:16, 17) Ni kɛlɛ, yɛ hewalɛ ni Satan ná yɛ amɛ pɛsɛmkunya nifeemɔ nɔ lɛ hewɔ lɛ, ákɛ gbalashihilɛ mli hefatalɔi lɛ, amɛŋmɛɛ amɛhe amɛha toigbele ni amɛkɛ heguɔgbee to Yehowa ejurɔfeemɔ lɛ najiaŋ.—1 Mose 3:1-5; Kpojiemɔ 12:9.

Susumɔ gbɔmɛi ni yɔɔ blema Israel ni Nyɔŋmɔ ehala amɛ akɛ enii krɛdɛɛ lɛ hu he okwɛ. Kwɛ bɔ ni fɔlɔi fɛɛ ni ji Israelbii lɛ aaajie hiɛsɔɔ kpo yɛ Nisan 14 gbɛkɛ lɛ yɛ afi 1513 D.Ŋ.B.! Yɛ nakai nyɔɔŋ ni he hiaa lɛ mli lɛ, Nyɔŋmɔ ŋwɛibɔfo lɛ gbe “Mizraim shikpɔŋ lɛ nɔ kromɔbii fɛɛ,” shi eho Israel shiai ni akadi lɛ jogbaŋŋ lɛ ahe. (2 Mose 12:12, 21-24, 30) Ni beni ajie “Mose kɛ Israelbii lɛ” kɛjɛ Farao asraafoi lɛ adɛŋ yɛ Ŋshɔ Tsuru lɛ naa lɛ, amɛkɛ tsui ni eyi obɔ kɛ shidaa “la . . . amɛha Yehowa.”—2 Mose 14:19-28; 15:1-21.

Fɛɛ sɛɛ lɛ, otsii fioo pɛ sɛɛ beni amɛshi Mizraim lɛ, “asafo muu lɛ fɛɛ wie huhuuhu.” Kwɛ bɔ ni amɛkɛ oyaiyeli fee trumu! Amɛshwe ‘be ni amɛtáraa loo kɛ kukwɛii ahe ni amɛyeɔ nii amɛtɔrɔɔ lɛ,’ ni amɛná mli ŋɔɔmɔ yɛ Mizraim, shikpɔŋ ni aye amɛnɔ nyɔŋ yɛ nɔ lɛ. (2 Mose 16:1-3) Eka shi faŋŋ akɛ, pɛsɛmkunya tsĩɔ shidaa ni aaaná ni ajie lɛ kpo lɛ naa.

Akɛni adesai fɛɛ ji eshafeelɔ Adam seshibii hewɔ lɛ, akɛ pɛsɛmkunya su ko, kɛ su ni haa afeɔ trumu fɔɔ amɛ. (Romabii 5:12) Hiɛsɔɔ ni bɛ lɛ hu ji pɛsɛmkunya mumɔ ni yeɔ je nɛŋ bii anɔ lɛ eko. Tamɔ bɔ ni kɔɔyɔɔ ni wɔmuɔ lɛ ji lɛ, nakai mumɔ lɛ yɛ he fɛɛ he, ni esaa wɔhe. (Efesobii 2:1, 2) Belɛ, ehe miihia ni wɔná hiɛsɔɔ. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔfee nakai?

Sane Nɔjwɛŋmɔ He Miihia!

Webster’s Third New International Dictionary tsɔɔ shidaa shishi akɛ “nifeemɔ ni tsɔɔ hiɛsɔɔ: miishɛɛ kɛ naanyobɔɔ su nifeemɔ ni ajieɔ lɛ kpo atsɔɔ ejurɔfeelɔ, ni tsirɛɔ mɔ ko koni efee nɔ ko kɛto ejurɔfeemɔ najiaŋ.” Anyɛŋ asu henumɔ ama nɔ loo ni agbe tamɔ tsɔne; esa akɛ ejɛ mɔ lɛ mli kɛba trukaa. Shidaa yaa shɔŋŋ fe jeŋbai kpakpai loo subaŋ kpakpa kɛkɛ ni ajieɔ lɛ kpo; ejɛɔ tsui lɛ mli kɛbaa.

Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔná hiɛsɔɔ kɛjɛ tsuiŋ? Biblia lɛ tsɔɔ akɛ henumɔi ni wɔnáa lɛ babaoo baa kɛjɛɔ nibii ni wɔsumɔɔ ni wɔsusu he lɛ amli. (Efesobii 4:22-24) Ní wɔɔná hiɛsɔɔ lɛ jeɔ shishi yɛ be mli ni wɔkɛ hiɛsɔɔ jwɛŋɔ ekpakpa ni afee wɔ lɛ nɔ lɛ. Yɛ enɛ kɛ gbeekpamɔ naa lɛ, Dr. Wayne W. Dyer ni tsuɔ nii yɛ jwɛŋmɔŋ hela nitsumɔhe lɛ kɛɛ: “Onyɛŋ oná musuŋtsɔlɛ (henumɔ) ni osusuko nɔ ko he kɛtsɔko hiɛ.”

Ŋɔɔ hiɛsɔɔ ni aaaná aha adebɔɔ ni bɔle wɔ lɛ he sane lɛ akɛ nɔkwɛmɔnɔ. Kɛ okwɛ ŋwɛi ni eyi obɔ kɛ ŋulamii nyɔɔŋ beni atatu bɛ ŋwɛi lɛ, te onuɔ nɔ ni onaa lɛ he ohaa tɛŋŋ? Maŋtsɛ David tsɔɔ woo ni ejie lɛ kpo lɛ mli akɛ: “Kɛ mikwɛ oŋwɛi lɛ ni ji owaabii anaa nitsumɔi lɛ, nyɔɔŋtsere kɛ ŋulamii ni osaa oto lɛ: Mɛni ji adesa, ni ojwɛŋɔ enɔ? aloo gbɔmɔbi hu, ni osaraa lɛ po?” Ni beni jeŋ jɔ nyɔɔŋ lɛ, ŋulamii lɛ wie amɛtsɔɔ David, ni etsirɛ lɛ koni eŋma akɛ: “Ŋwɛi gbaa Mawu anunyam lɛ, ni atatu tsɔɔ eninenaa nitsumɔ lɛ.” Mɛni hewɔ ŋwɛi ni eyi obɔ kɛ ŋulamii lɛ ná David nɔ hewalɛ waa diɛŋtsɛ lɛ? Lɛ diɛŋtsɛ eha hetoo akɛ: “Mijwɛŋɔ onitsumɔi lɛ fiaa he, misusuɔ oninenaa nitsumɔi lɛ ahe.”—Lala 8:4, 5; 19:2; 143:5.

David binuu Salomo hu hiɛ sɔ sɛɛnamɔ ni yɔɔ adebɔɔ nibii ni yɔɔ naakpɛɛ lɛ ahesusumɔ he. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, eŋma kɛkɔ nitsumɔ ni atatui ni nɛɔ nu lɛ tsuɔ yɛ wɔ shikpɔŋ ni efɔ̀ɔ nɔ lɛ he akɛ: “Faai fɛɛ hoɔ kɛyaa ŋshɔŋ, kɛlɛ ŋshɔ yiii: he ni faai lɛ hoɔ kɛyaa lɛ, jɛi nɔŋŋ amɛhoɔ kɛyaa ekoŋŋ.” (Jajelɔ 1:7) Nakai eji yɛ be mli ni nugbɔnɛmɔi kɛ faai efɔ̀ shikpɔŋ nɔ lɛ, amɛmli nui lɛ tsakeɔ kɛjɛɔ ŋshɔi lɛ amli kɛyaa atatui lɛ amli ekoŋŋ. Te shikpɔŋ nɛɛ nɔ baafee aha tɛŋŋ kɛ́ nu ni mli tseɔ kɛ etsakemɔ ekoŋŋ nɛɛ bɛ lɛ? Kwɛ bɔ ni Salomo baanu shidaa he beni esusuɔ saji nɛɛ ahe lɛ!

Gbɔmɔ ni tsɔɔ shidaa lɛ hu naa akɛ wekukpaai ni kã ekɛ weku mli bii, nanemɛi, kɛ mɛi ni ele lɛ ateŋ lɛ jara wa. Amɛ ejurɔfeemɔ lɛ gbalaa ejwɛŋmɔ. Yɛ be mli ni ekɛ hiɛsɔɔ susuɔ ejuji ni amɛfeɔ lɛ he lɛ, edaa shi kɛjɛɔ etsuiŋ.

Shidaa Kpojiemɔ

Kwɛ bɔ ni wiemɔ ni ji “oyiwaladɔŋŋ” lɛ yɔɔ kuku ha! Ewaaa kwraa akɛ wiemɔ ni tamɔ nɛkɛ aaaje mɔ ko naa. Ni hegbɛi ni anáa kɛha nakai kɛɛmɔ lɛ fa babaoo. Kwɛ bɔ ni miishɛɛ kɛ anɔkwayeli mli ni ajɛɔ akɛɔ mɔ ni hiɛɔ shinaa ni egbele mli ehaa wɔ loo ekɔɔ nɔ ko ni ejɛ wɔhe egbee shi lɛ akɛ Miidao Shi lɛ haa etsui nyɔɔ emli! Nakai wiemɔ lɛ ni shwapo mli nitsulɔ loo yoo ni ŋmɛɔ mɛi okpɔlɔ yɛ niyelihe loo mɔ ni yajieɔ wolo ni aŋma kɛyahaa mɔ ko lɛ aaanu lɛ baanyɛ aha enitsumɔ lɛ afee nɔ ni waaa kwraa kɛ nɔ ni haa etsui nyɔɔ emli babaoo.

Woji ni aŋmala shidaa wiemɔ yɛ mli lɛ ji gbɛ ni sa ni aaatsɔ nɔ ajie shidaa kpo yɛ ejurɔfeemɔi ahe. Woji lɛ babaoo ni yɔɔ shwapoi amli lɛ jieɔ henumɔi lɛ akpo fɛfɛo. Shi ani efeŋ suɔmɔ ni ajieɔ lɛ kpo atsɔɔ mɔ aŋkro lɛ akɛ bo diɛŋtsɛ okɛ onine aaaŋma hiɛsɔɔ wiemɔi ofata he? Mɛi komɛi po sumɔɔɔ ni amɛkɛ wolo ni akala wiemɔi yɛ nɔ lɛ tsuɔ nii, ni amɛkɛ wiemɔ fioo ni amɛ diɛŋtsɛ amɛŋma lɛ majeɔ.—Okɛto Abɛi 25:11 he.

Ekolɛ, mɛi ni wɔ shidaa he hiaa amɛ fe fɛɛ ji mɛi ni kɛ wɔ yɔɔ shia lɛ. Biblia lɛ wie yoo kpakpa he akɛ: “Ewu lɛ hu kafoɔ lɛ.” (Abɛi 31:28) Ani shidaa wiemɔi ni jɛ tsuiŋ ni wu lɛ kɛɔ eŋa lɛ haaa toiŋjɔlɛ kɛ tsui ni nyɔɔ mɔ mli aba shia lɛ mli? Ni ani wu lɛ hu naŋ miishɛɛ kɛ eba shia ni eŋa kɛ miishɛɛ kɛ hiɛsɔɔ ŋa lɛ? Yɛ nɛkɛ gbii nɛɛ amli lɛ, nɔnyɛɛi ni baa gbalashihilɛ nɔ lɛ fa, ni kɛ nɔnyɛɛi lɛ fa babaoo lɛ etsɛɛɛ ni mlifu teɔ shi oyayaayai. Mɔ ni yɔɔ henumɔ ni tsɔɔ hiɛsɔɔ lɛ feɔ klalo akɛ eeeŋmɛɛ saji ahe, ni ekuɔ ehiɛ eshwieɔ tɔmɔ nɔ mra ni ekɛkeɔ.

Ehe miihia ni gbekɛbii hu ajie hiɛsɔɔ wiemɔi ni jɛ tsuiŋ kpo amɛtsɔɔ amɛ fɔlɔi. Eyɛ mli akɛ fɔlɔi yeee emuu moŋ, shi no jeee nɔ ni nyɛaadamɔ nɔ nyɛfee mɛi ni hiɛ esɔɔɔ nii ni amɛfee amɛha nyɛ lɛ. Onyɛŋ ohé suɔmɔ kɛ hesusumɔ ni amɛjie lɛ kpo amɛtsɔɔ bo kɛjɛ beni afɔ bo lɛ eko oto najiaŋ. Kɛ amɛtsɔɔ bo Nyɔŋmɔ he nilee lɛ, oyɛ yiŋtoo ni fa ni ooodamɔ nɔ otsɔɔ hiɛsɔɔ.

Lala 127:3 jajeɔ akɛ: “Yehowa gboshinii ni ehaa ji bii.” No hewɔ lɛ esa akɛ fɔlɔi atao hegbɛi ni amɛaatsɔ nɔ amɛjie amɛbii ayi moŋ fe ni amɛaawie amɛhiɛ yɛ saji bibii ahe. (Efesobii 6:4) Ni mɛɛ hegbɛ amɛná nɛkɛ akɛ amɛaaye amɛbua gbekɛbii ni amɛkwɛɔ amɛnɔ lɛ koni amɛná shidaa mumɔ!—Okɛto Abɛi 29:21 he.

Jiemɔ Hiɛsɔɔ Kpo Otsɔɔ Nyɔŋmɔ

Yehowa Nyɔŋmɔ ji “duromɔ nii kpakpai fɛɛ kɛ nikeenii ni hi kɛwula shi fɛɛ lɛ” a-Halɔ. (Yakobo 1:17) Nɔ ni he hiaa titri ji wala nikeenii lɛ, ejaakɛ nɔ fɛɛ nɔ ni wɔyɔɔ loo wɔɔto he gbɛjianɔ lɛ he baŋ sɛɛnamɔ kɛ́ wɔgboi. Ŋmalɛi lɛ woɔ wɔ hewalɛ ni wɔkai akɛ “[Yehowa Nyɔŋmɔ mli] nɔŋŋ wɔhiɛ kãmɔ . . . yɛ.” (Lala 36:6, 8, 10; Bɔfoi lɛ Asaji 17:28) Bɔni afee ni wɔná hiɛsɔɔ tsui yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ, ehe miihia ni wɔjwɛŋ enikeei babaoo ni haa wɔnáa hewalɛ yɛ gbɔmɔtsoŋ kɛ mumɔŋ lɛ anɔ. (Lala 1:1-3; 77:12, 13) Tsui ni tamɔ nakai lɛ baatsirɛ wɔ koni wɔjie hiɛsɔɔ kpo yɛ wiemɔi kɛ nifeemɔi amli.

Sɔlemɔ ji gbɛ kome ni yɔɔ faŋŋ ni wɔɔtsɔ nɔ wɔjie shidaa kpo wɔtsɔɔ Nyɔŋmɔ. Lalatsɛ David jaje akɛ: “Yehowa, mi-Nyɔŋmɔ, onaakpɛɛnii ni otsuɔ kɛ ojwɛŋmɔi ni ojwɛŋɔ yɛ wɔhe lɛ fa naakpa. Nɔ ko bɛ ni aaanyɛ aŋɔto ohe! Kɛ mikɛɛ majaje ni mawie he lɛ, amɛfa fe bɔ ni aaanyɛ akane.” (Lala 40:6) Eba akɛ eeetsirɛ wɔ nakai nɔŋŋ.

David hu tswa efai shi akɛ eeejie hiɛsɔɔ kpo etsɔɔ Nyɔŋmɔ kɛtsɔ wiemɔi ni ewie etsɔɔ mɛi krokomɛi lɛ nɔ. Ekɛɛ: “Mada Yehowa shi kɛ mitsui fɛɛ, magba onaakpɛɛ nitsumɔi lɛ fɛɛ.” (Lala 9:2) Kɛ wɔwie Nyɔŋmɔ he wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi, ni wɔjie wɔnaa kɛtsɔ anɔkwale ni jɛ e-Wiemɔ lɛ mli lɛ ni wɔɔgba amɛ lɛ nɔ lɛ, ekolɛ no ji gbɛ ni hi fe fɛɛ ni wɔɔtsɔ nɔ wɔjie shidaa kpo wɔtsɔɔ lɛ. Ni enɛ baaye ebua koni wɔjie hiɛsɔɔ babaoo kpo yɛ shihilɛ mli yɛ gbɛ̀i krokomɛi anɔ.

Yehowa kɛɛ: “Mɔ ni shãa shidaa afɔle lɛ eewo mihiɛ nyam, ni eeje gbɛ ni matsɔ nɔ matsɔɔ lɛ . . . yiwalaheremɔ lɛ!” Eba akɛ oooná miishɛɛ ni jɛɔ shidaa ni ojɛɔ tsuiŋ ojieɔ lɛ kpo otsɔɔ lɛ lɛ mli baa lɛ.—Lala 50:23; 100:2.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]

Wala ji nikeenii ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ. Kwɛmɔ ni ojie bo diɛŋtsɛ ohenumɔ kpo ofata he

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje