Te Owɔsɛɛ Be Baatamɔ Aha Tɛŋŋ?
KƐ NYƆŊMƆ Ofe lɛ le nibii fɛɛ, ele nɔ fɛɛ nɔ ni eho, ŋmɛnɛŋmɛnɛ kɛ wɔsɛɛ be saji lɛ, ani atoko nibii fɛɛ he gbɛjianɔ momo akɛ eba mli pɛpɛɛpɛ taakɛ Nyɔŋmɔ etsɔ hiɛ ena lɛ? Kɛ Nyɔŋmɔ etsɔ hiɛ ena, ni etsɔɔ bɔ ni abaafee nɔ ko aha kɛ nɔ ni baaba adesai fɛɛ nɔ yɛ naagbee lɛ, ani abaanyɛ awie lɛɛlɛŋ akɛ wɔyɛ hegbɛ akɛ wɔhalaa wɔ shihilɛ gbɛ, wɔ wɔsɛɛ?
Akɛ saji etao sanebimɔi nɛɛ amli afii ohai abɔ. Naataamɔ lɛ gbálaa jamɔi wuji amli lolo. Ani abaanyɛ aha nyɛmɔ ni Nyɔŋmɔ yɔɔ ni ekɛleɔ wɔsɛɛ be mli saji kɛ heyeli ni adesa yɔɔ lɛ akpã gbee? Nɛgbɛ esa akɛ wɔkpa hetooi lɛ agbɛ kɛjɛ?
Gbɔmɛi akpekpei abɔ ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ baakpɛlɛ nɔ akɛ Nyɔŋmɔ kɛ adesai egba sane kɛtsɔ e-Wiemɔ ni áŋma lɛ nɔ taakɛ akɛha kɛtsɔ enaawielɔi, gbalɔi lɛ anɔ lɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Koran lɛ wieɔ kpojiemɔi ahe akɛ ejɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ: Taurāh lɛ (Torah, Mla lɛ, loo Mose woji enumɔ), Zabūr lɛ (Lalai lɛ), kɛ Injīl lɛ (Sanekpakpa lɛ, Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi, loo “Kpaŋmɔ Hee”), kɛ nɔ ni ajie lɛ kpo aha Israel gbalɔi lɛ hu.
Wɔkaneɔ yɛ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ amli akɛ: “Ŋmalɛ fɛɛ ŋmalɛ ni jɛ Nyɔŋmɔ Mumɔ lɛŋ lɛ ehi ha nitsɔɔmɔ kɛ hiɛkamɔ kɛ mɔsaamɔ.” (2 Timoteo 3:16) Eka shi faŋŋ akɛ, esa akɛ gbɛtsɔɔmɔ fɛɛ gbɛtsɔɔmɔ loo nilee fɛɛ nilee ni wɔnine shɛɔ nɔ lɛ afee nɔ ni jɛ Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ ŋɔɔ yɛ naagbee mli. Belɛ ani efeŋ nɔ ni nilee yɔɔ mli akɛ aaapɛi Nyɔŋmɔ mra be mli gbalɔi lɛ aniŋmaai amli akwɛ? Mɛni amɛjieɔ lɛ kpo yɛ wɔ wɔsɛɛ be he?
Wɔsɛɛ Be He Sane ni Átsɔ Hiɛ Aŋma Afɔ̃ Shi
Mɔ fɛɛ mɔ ni ekane Ŋmalɛi Krɔŋkrɔŋi lɛ le akɛ gbalɛi ohai abɔ diɛŋtsɛ yɔɔ mli. Agba yinɔsane mli nibii ni tamɔ nɛkɛ ni ba lɛ fɛɛ he sane fitsofitso afɔ̃ shi, tamɔ blema Babilon shigbeemɔ, Yerusalem ni abaasaa atswa ama shi ekoŋŋ (kɛjɛ afii ohai ekpaa kɛyashi afii ohai enumɔ D.Ŋ.B.), kɛ Media kɛ Persia kɛ Hela blema maŋtsɛmɛi lɛ ashitee kɛ amɛshigbeemɔ. (Yesaia 13:17-19; 44:24–45:1; Daniel 8:1-7, 20-22) Nakai gbalɛi lɛ amlibaa ji odaseyelii ni mli wa fe fɛɛ lɛ ateŋ ekome ni tsɔɔ akɛ Ŋmalɛi Krɔŋkrɔŋi lɛ ji Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛɛlɛŋ, ejaakɛ Nyɔŋmɔ pɛ yɔɔ hewalɛ ni akɛnaa nii kɛtsɔɔ hiɛ, kɛ nɔ ni akɛtsɔɔ nɔ ni baaba wɔsɛɛ fɛɛ. Yɛ jwɛŋmɔ nɛɛ naa lɛ, Ŋmalɛi Krɔŋkrɔŋi lɛ ŋmalaa wɔsɛɛ be he saji eshwieɔ shi lɛɛlɛŋ kɛtsɔɔ hiɛ.
Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ jaje akɛ: “Mi nɔŋŋ miji Mawu, ni mɔ ko bɛ sɛɛ dɔŋŋ, miji Nyɔŋmɔ, ni mɔ ko mɔ ko tamɔɔɔ mi; mi ni mijɛɔ shishijee lɛ mijajeɔ naagbee nii lɛ, ni mijɛɔ blema beebe mijajeɔ nii ni anáko afee lɛ; mikɛɔ akɛ: Miyiŋtoo lɛ aaaba mli, ni nibii fɛɛ ni sa mihiɛ lɛ mafee! . . . Mi miwie, ni mi nɔŋŋ maha aba mli; mito miyiŋ, ni mafee hu!” (Yesaia 46:9-11; 55:10, 11) Gbɛ́i diɛŋtsɛ ni Nyɔŋmɔ kɛtsɛɔ ehe etsɔɔ eblema gbalɔi lɛ ji Yehowa ní eshishinumɔ diɛŋtsɛ ji “Ehaa Ebaa Mli.”a (1 Mose 12:7, 8; 2 Mose 3:13-15; Lala 83:19) Nyɔŋmɔ jieɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe kpo akɛ Mɔ ni haa ewiemɔ Baa Mli, Mɔ ni haa eyiŋtoi baa mli be fɛɛ be.
No hewɔ lɛ Nyɔŋmɔ kɛ nyɛmɔ ni eyɔɔ ni ekɛleɔ wɔsɛɛ be mli saji lɛ tsuɔ nii yɛ eyiŋtoi ahe. Ekɛtsu nii bei pii ni ekɛbɔ mɛi fɔji lɛ kɔkɔ yɛ kojomɔ ni baa lɛ he kɛ agbɛnɛ koni ekɛ yiwalaheremɔ he hiɛnɔkamɔ aha esɔɔlɔi. Shi ani Nyɔŋmɔ kɛ hewalɛ nɛɛ tsuɔ nii yɛ gbɛ ni husu bɛ he nɔ? Ani odaseyeli ko yɛ Ŋmalɛi Krɔŋkrɔŋi lɛ amli ni tsɔɔ nibii ni Nyɔŋmɔ ehala akɛ eleŋ kɛtsɔŋ hiɛ?
Ani Nyɔŋmɔ Leɔ Nɔ Fɛɛ Nɔ Kɛtsɔɔ Hiɛ?
Naataamɔ lɛ fɛɛ ni akɛfiɔ shɛɛ mli sane lɛ sɛɛ lɛ damɔ susumɔ ni ahiɛ akɛ akɛni ŋwanejee ko bɛ he akɛ Nyɔŋmɔ yɛ hewalɛ ni ekɛleɔ nibii kɛtsɔɔ hiɛ ni etsɔɔ nɔ ni baaba wɔsɛɛ hewɔ lɛ, esa akɛ etsɔ hiɛ ele nɔ fɛɛ nɔ, ni aŋkroaŋkro fɛɛ wɔsɛɛ be nifeemɔi fata he. Shi ani susumɔ nɛɛ ja? Nɔ ni Nyɔŋmɔ jieɔ lɛ kpo etsɔɔ yɛ e-Ŋmalɛi Krɔŋkrɔŋi lɛ amli lɛ tsɔɔ nɔ kroko.
Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Ŋmalɛi lɛ kɛɔ akɛ “Nyɔŋmɔ ka Abraham” kɛtsɔ fãmɔ ni ekɛha lɛ akɛ ekɛ ebinuu Isak ashã afɔle akɛ afɔleshaa nɔ lɛ nɔ. Beni eshwɛ fioo ni Abraham kɛ Isak baashã afɔle lɛ, Nyɔŋmɔ tsĩ enaa ni ekɛɛ akɛ: “Kpaako mina mile akɛ osheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei, akɛni okamaaa mi obi kome too nɛɛ lɛ.” (1 Mose 22:1-12; wɔma efã ko nɔ mi.) Kulɛ ani Nyɔŋmɔ baawie nakai wiemɔ ni ewie lɛ, kɛ́ ele momo akɛ Abraham baafee toiboo eha fãmɔ nɛɛ? Kulɛ ani ebaafee kaa ni ja?
Kɛfata he lɛ, blema gbalɔi lɛ bɔɔ amaniɛ akɛ Nyɔŋmɔ wie ehe shii abɔ akɛ ‘eshwa ehe’ yɛ nɔ ko ni éfee loo esusuɔ akɛ ebaafee lɛ he. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Nyɔŋmɔ kɛɛ akɛ ‘eshwa ehe [kɛjɛ Hebri wiemɔ na·chamʹ mli] akɛ ewo Saul maŋtsɛ yɛ Israel nɔ.’ (1 Samuel 15:11, 35; okɛto Yeremia 18:7-10; Yona 3:10 he.) Akɛni Nyɔŋmɔ eye emuu hewɔ lɛ, nɛkɛ kukuji nɛɛ nyɛŋ atsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ tɔ̃ akɛ ehala Saul koni ebafee Israel klɛŋklɛŋ maŋtsɛ. Shi moŋ, etsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ shwa ehe akɛ Saul bafee mɔ ni bɛ hemɔkɛyeli kɛ toigbolɔ. Nakai wiemɔ ni Nyɔŋmɔ kɛtsu nii kɛwie lɛ diɛŋtsɛ ehe lɛ baanyɛ afee nɔ ni jwɛŋmɔ bɛ mli kɛ́ ele nɔ ni Saul baafee wɔsɛɛ momo.
Nakai wiemɔ lɛ nɔŋŋ jeɔ kpo yɛ Ŋmalɛi lɛ ateŋ nɔ ni etsɛ fe fɛɛ lɛ mli he ni, beni ewieɔ Noa gbii lɛ ahe lɛ, ekɛɛ: “Yehowa shwa ehe akɛ efee gbɔmɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, ni edɔ lɛ yɛ etsui mli. Ni Yehowa kɛɛ: Makpata gbɔmɔ ni mibɔ lɛ hiɛ kɛjɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, . . . shi mishwa mihe akɛ mifee amɛ lɛ.” (1 Mose 6:6, 7) Yɛ biɛ hu lɛ, enɛ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ etoko gbɔmɔ nifeemɔi ahe gbɛjianɔ momo. Nyɔŋmɔ shwa ehe, eye awerɛho, ni edɔ lɛ po, jeee ni lɛ diɛŋtsɛ enifeemɔi ejaaa hewɔ, shi moŋ akɛni nɔ fɔŋ feemɔ ebafa hewɔ. Bɔlɔ lɛ shwa ehe akɛ ehe ebahia koni ekpata adesai fɛɛ hiɛ, ja Noa kɛ eweku lɛ. Nyɔŋmɔ maa nɔ mi ehaa wɔ akɛ: “Minaaa efɔŋfeelɔ gbele he miishɛɛ.”—Ezekiel 33:11; okɛto 5 Mose 32:4, 5 he.
No hewɔ lɛ ani Nyɔŋmɔ le Adam shigbeemɔ kɛmiiya esha mli lɛ kɛtsɔ hiɛ, ni ekɛ fãmɔ po ha koni eba lɛ nakai, kɛ amanehulu nibii hu ni ejɛ mli kɛba ni tsɔɔ akɛ enɛ kɛ adesai aweku lɛ baaba naagbee lɛ? Nɔ ni wɔsusu he lɛ tsɔɔ akɛ enɛ nyɛŋ afee anɔkwale. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, eji Nyɔŋmɔ le enɛɛmɛi fɛɛ kɛtsɔ hiɛ kulɛ, ebaafee mɔ ni kɛ esha ba beni efee gbɔmɔ, ni kulɛ Nyɔŋmɔ baafee mɔ ni adesai fɛɛ anɔ fɔŋ feemɔ lɛ he gbɛnaanii kã enɔ diɛŋtsɛ. Eyɛ faŋŋ akɛ, enɛ nyɛŋ ekɛ nɔ ni Nyɔŋmɔ tsɔɔ akɛ eji yɛ Ŋmalɛi lɛ amli lɛ akpã gbee. Nyɔŋmɔ ni yɔɔ suɔmɔ ni yeɔ jalɛ sane ni nyɛɔ efɔŋfeemɔ ji lɛ.—Lala 33:5; Abɛi 15:9; 1 Yohane 4:8.
Nibii Enyɔ ni Baaba Gbɔmɔ Nɔ
Ŋmalɛi Krɔŋkrɔŋi lɛ ejieee lɛ kpo akɛ Nyɔŋmɔ le wɔ wɔsɛɛ be ekomekomei kɛtsɔ hiɛ yɛ gbɛ ko nɔ, loo eto he gbɛjianɔ momo. Yɛ no najiaŋ lɛ, nɔ ni amɛjieɔ lɛ kpo ji akɛ Nyɔŋmɔ etsɔ hiɛ egba nibii enyɔ pɛ ni baanyɛ aba gbɔmɔ nɔ. Nyɔŋmɔ kɛ heyeli haa gbɔmɔ fɛɛ gbɔmɔ koni ehala nɔ ni baaba enɔ wɔsɛɛ. Jeeŋmɔ beebe ni gbalɔ Mose jaje etsɔɔ Israelbii lɛ akɛ: “Mikɛ wala kɛ gbele . . . eshwie nyɛhiɛ; no hewɔ lɛ kɔ wala, koni bo kɛ oseshi fɛɛ ayi aná wala, ni osumɔ Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, ni obo egbee toi, ni okɛ ohe akpɛtɛ ehe; ejaakɛ no aaaha oyi aná wala ni otsɛ yɛ jeŋ, koni ohi shikpɔŋ ni Yehowa kã otsɛmɛi Abraham kɛ Isak kɛ Yakob kita akɛ eeeŋɔha amɛ lɛ nɔ!” (5 Mose 30:19, 20; wɔma efã ko nɔ mi.) Nyɔŋmɔ gbalɔ Yesu tsɔ hiɛ ebɔ kɔkɔ akɛ: “Nyɛbotea agbó fintɔ̃ɔ lɛ mli! Ejaakɛ agbó ni lɛɛ kɛ gbɛ tɛtɛrɛɛ ji nɔ ni kɛ mɔ yaa hiɛkpatamɔ mli lɛ, ni mɛi ni boteɔ mli lɛ fá pii. Shi agbó fintɔ̃ɔ kɛ gbɛ ni etsa ji nɔ ni kɛ mɔ yaa wala mli lɛ, ni mɛi fioo ji mɛi ni naa no.” (Mateo 7:13, 14) Gbɛ̀i enyɔ, nibii enyɔ ni baaba wɔsɛɛ. Wɔ wɔsɛɛ be damɔ wɔ diɛŋtsɛ wɔ nifeemɔi anɔ. Ní wɔɔbo Nyɔŋmɔ toi lɛ tsɔɔ wala, ni wɔɔgbo enɔ toi lɛ tsɔɔ gbele.—Romabii 6:23.
Nyɔŋmɔ ‘miiwo gbɔmɛi fɛɛ ni yɔɔ he fɛɛ he lɛ kita akɛ amɛtsake amɛtsui, ejaakɛ eto gbi ko, nɔ̃ nɔ ni ebaatsɔ nuu ni eto lɛ nɔ ekojo jeŋ muu lɛ fɛɛ yɛ jalɛ naa.’ (Bɔfoi lɛ Asaji 17:30, 31) Taakɛ bɔ ni akpata adesai ni yɔɔ Noa gbii lɛ amli lɛ ateŋ mɛi babaoo ni hala akɛ amɛaagbo Nyɔŋmɔ nɔ toi lɛ ahiɛ lɛ, nakai nɔŋŋ ŋmɛnɛ, gbɔmɛi babaoo booo Nyɔŋmɔ kitai atoi. Ni kɛlɛ, Nyɔŋmɔ tsɔko hiɛ momo etsɔko mɛi ni abaakpata amɛhiɛ kɛ mɛi ni baaná yiwalaheremɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ akɛ “esumɔɔɔ akɛ mɛi komɛi alaaje, shi moŋ akɛ mɛi fɛɛ atsake amɛtsui.” (2 Petro 3:9) Mɛi ni feɔ efɔŋ waa diɛŋtsɛ po baanyɛ atsake amɛtsui, ni amɛbatsɔmɔ mɛi ni feɔ toiboo, koni amɛfee tsakemɔi ni sa koni amɛná Nyɔŋmɔ nɔkpɛlɛmɔ.—Yesaia 1:18-20; 55:6, 7; Ezekiel 33:14-16; Romabii 2:4-8.
Nyɔŋmɔ woɔ mɛi ni feɔ toiboo lɛ ashi akɛ amɛbaaná naanɔ wala yɛ toiŋjɔlɛ paradeiso ko mli, shikpɔŋ ni ajie efɔŋfeemɔ fɛɛ, awuiyeli, kɛ ta kɛtee, jeŋ ni hɔmɔ, piŋmɔ, hela, kɛ gbele bɛ mli dɔŋŋ. (Lala 37:9-11; 46:10; Yesaia 2:4; 11:6-9; 25:6-8; 35:5, 6; Kpojiemɔ 21:4) Abaatee mɛi ni egboi po ashi ni aha amɛ hegbɛ koni amɛsɔmɔ Nyɔŋmɔ.—Daniel 12:2; Yohane 5:28, 29.
Lalatsɛ lɛ kɛɛ akɛ, “Saramɔ mɔ ni hi kɛwula shi, ni okwɛ mɔ ni ja lɛ; ejaakɛ nakai gbɔmɔ lɛ, aaahi aha lɛ wɔsɛɛ. Shi nɔtɔlɔi lɛ, aaakpata amɛhiɛ shikoome; mɛi fɔji awɔsɛɛ be lɛ sɛɛ aaafo.” (Lala 37:37, 38) Te owɔsɛɛ be baatamɔ aha tɛŋŋ? Fɛɛ damɔ onɔ. Mɛi ni ŋma wolo tɛtrɛɛ nɛɛ baaná he miishɛɛ akɛ amɛaaha ole saji krokomɛi lolo koni eye ebua bo ni bo diɛŋtsɛ oma wɔsɛɛ shihilɛ ni miishɛɛ kɛ toiŋjɔlɛ yɔɔ mli nɔ mi oha ohe.
[Shishigbɛ niŋmai]
a Gbɛ́i Yehowa lɛ jeɔ kpo fe shii 7,000 yɛ Ŋmalɛi Krɔŋkrɔŋi lɛ amli; kwɛmɔ nikasemɔ ni ji “Gbɛi Kpeteŋkpele Fe Fɛɛ lɛ he Teemɔŋ Sane lɛ Naagbelemɔ” ni je kpo yɛ November 1, 1993 Buu-Mɔɔ lɛ baafai 3-5 lɛ.
[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 6]
Nyɔŋmɔ kɛ nyɛmɔ ni eyɔɔ akɛ ekɛleɔ wɔsɛɛ be mli saji lɛ tsuɔ nii yɛ eyiŋtoi ahe nitsumɔ mli
[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 8]
Nyɔŋmɔ ‘sumɔɔɔ akɛ mɛi komɛi alaaje, shi moŋ akɛ mɛi fɛɛ atsake amɛtsui.’ 2 Petro 3:9
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]
Eji Nyɔŋmɔ le momo akɛ Abraham baasumɔ ni ekɛ ebi lɛ ashã afɔle kulɛ, ani ebaafee anɔkwayeli he kaa?