Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w98 5/15 bf. 10-15
  • Abaaka Kristofoi Ahemɔkɛyeli Akwɛ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Abaaka Kristofoi Ahemɔkɛyeli Akwɛ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Aka Hemɔkɛyeli Akwɛ—Mɛni Hewɔ?
  • Aka Hemɔkɛyeli Akwɛ yɛ 1914 He
  • Bɔ ni Akpee Kaai lɛ Anaa Aha yɛ Bei ni Eho lɛ Amli
  • Bɔ ni Ohemɔkɛyeli lɛ Mli Wa Ha—Áka Akwɛ Bianɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
  • Afɔ Maŋtsɛyeli lɛ yɛ Ŋwɛi
    Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ Ebɔi Nɔyeli!
  • “Nitsumɔ Ko ni Hi Waa”
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2001
  • “Ye Obua Mihemɔkɛyeli Ni Mibɛ Lɛ!”
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1991
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
w98 5/15 bf. 10-15

Abaaka Kristofoi Ahemɔkɛyeli Akwɛ

“Jeee mɛi fɛɛ yɔɔ hemɔkɛyeli.”—2 TESALONIKABII 3:2.

1. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ yinɔsane etsɔɔ yɛ akɛ jeee mɛi fɛɛ yɔɔ anɔkwa hemɔkɛyeli?

HII, yei, kɛ gbekɛbii ni yɔɔ anɔkwa hemɔkɛyeli ehi shi kɛtsɔ yinɔsane bei fɛɛ mli. Wiemɔ su-tsɔɔlɔ, ni ji “anɔkwa,” sa, ejaakɛ gbɔmɛi krokomɛi akpekpei abɔ ejie hemɔkɛyeli ko ni tamɔ nɔ fɛɛ nɔ ni aheɔ ayeɔ kɛkɛ bɔ ni esaaa, klalo ni afee akɛ aaahe aye ni nɔdaamɔ nɔ kpakpa bɛ kɛha nakai feemɔ kpo. Bei pii lɛ hemɔkɛyeli ni tamɔ nɛkɛ kɔɔ apasa nyɔŋmɔi loo jamɔi komɛi ni kɛ Ofe lɛ, ni ji Yehowa, kɛ e-Wiemɔ ni ejie lɛ kpo lɛ kpãaa gbee lɛ ahe. No hewɔ lɛ, bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Jeee mɛi fɛɛ yɔɔ hemɔkɛyeli.”—2 Tesalonikabii 3:2.

2. Mɛni hewɔ ehe hiaa ni wɔpɛi wɔ diɛŋtsɛ wɔhemɔkɛyeli mli wɔkwɛ lɛ?

2 Shi Paulo wiemɔ lɛ tsɔɔ akɛ mɛi komɛi yɛ anɔkwa hemɔkɛyeli yɛ bei ni eho lɛ amli, ni no tsɔɔ hu akɛ mɛi komɛi yɛ eko ŋmɛnɛ. Mɛi ni kaneɔ wolo tɛtrɛɛ nɛɛ ateŋ mɛi babaoo miisumɔ ni amɛná ni amɛya hiɛ yɛ anɔkwa hemɔkɛyeli ni tamɔ nɛkɛ mli—hemɔkɛyeli ni kɛ ŋwɛi anɔkwale lɛ he anɔkwa nilee kpãa gbee. (Yohane 18:37; Hebribii 11:6) Ani nakai eji yɛ ogbɛfaŋ? Belɛ ehe miihia ni oyoo ni osaa ohe kɛha anɔkwale ni eji akɛ abaaka ohemɔkɛyeli lɛ akwɛ lɛ. Mɛni hewɔ abaanyɛ akɛɛ nakai?

3, 4. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkwɛ Yesu yɛ hemɔkɛyeli he kaai amli?

3 Esa akɛ wɔkpɛlɛ nɔ akɛ Yesu Kristo ji mɔ titri ni he hiaa yɛ wɔhemɔkɛyeli lɛ mli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Biblia lɛ wieɔ ehe akɛ wɔhemɔkɛyeli lɛ Emuufeelɔ. Enɛ jɛ nɔ ni Yesu wie ni efee, titri lɛ bɔ ni eha gbalɛ ba mli lɛ hewɔ. Ewaje nɔ ni adesai baanyɛ adamɔ nɔ aná anɔkwa hemɔkɛyeli. (Hebribii 12:2; Kpojiemɔ 1:1, 2) Ni kɛlɛ, wɔkaneɔ akɛ “aka” Yesu “yɛ nibii fɛɛ gbɛfaŋ tamɔ wɔ, ni kɛlɛ esha-ko-esha-ko bɛ ehe.” (Hebribii 4:15) Hɛɛ, aka Yesu hemɔkɛyeli akwɛ. Esa akɛ wɔnijiaŋ wui ni ejeee loo gbeyei ni ehaaa wɔshe lɛ ashɛje wɔmii.

4 Yɛ kaai wuji ni etsɔ mli kɛyashi sɛŋmɔtso nɔ gbele mli po hewɔ lɛ, Yesu “kase toiboo.” (Hebribii 5:8) Eye odase etsɔɔ akɛ adesai baanyɛ ahi shi yɛ anɔkwa hemɔkɛyeli naa yɛ kaa fɛɛ kaa ni aaaba amɛnɔ lɛ mli. Enɛ tsɔɔ nɔ ko pɔtɛɛ kɛ wɔsusu nɔ ni Yesu wie yɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ahe lɛ he lɛ: “Nyɛhiɛ ahia wiemɔ ni mi nɔŋŋ mikɛɛ nyɛ lɛ nɔ, akɛ: Nyɔ̃ŋ efeee enuntsɔ.” (Yohane 15:20) Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yesu gba yɛ esɛɛnyiɛlɔi ni yɔɔ wɔgbii nɛɛ amli lɛ ahe akɛ: “Migbɛi lɛ hewɔ lɛ, jeŋmaji fɛɛ aaanyɛ nyɛ.”—Mateo 24:9.

5. Mɛɛ gbɛ nɔ Ŋmalɛi lɛ tsɔɔ yɛ akɛ wɔkɛ kaai baakpe?

5 Kojomɔ je shishi yɛ Nyɔŋmɔ we lɛ yɛ afii oha nɛɛ shishijee mli. Ŋmalɛi lɛ gba fɔ̃ shi akɛ: “Be ni abaaje kojomɔ shishi kɛjɛ Nyɔŋmɔ we lɛ eshɛ etã; shi kɛ wɔnɔ tsutsu ejɛ lɛ, mɛi ni booo Nyɔŋmɔ sanekpakpa lɛ toi lɛ, te amɛ naagbee baafee tɛŋŋ? Ni kɛ ekpakpa aaafee dani aaahere jalɔ yiwala lɛ, mɔ ni sheee Nyɔŋmɔ gbeyei kɛ eshafeelɔ lɛ, nɛgbɛ amɛbaadamɔ?”—1 Petro 4:17, 18.

Aka Hemɔkɛyeli Akwɛ—Mɛni Hewɔ?

6. Mɛni hewɔ hemɔkɛyeli ni áka akwɛ he hiaa waa nakai lɛ?

6 Yɛ shishinumɔ ko naa lɛ hemɔkɛyeli ni akako akwɛko lɛ bɛ nɔ ni ekɛaatsɔɔ esalɛ, ni aleee bɔ ni emli wa hã. Obaanyɛ okɛto tsɛk loo wolo ni akɛjieɔ shika ni akɛhako lolo he. Ekolɛ onine eshɛ tsɛk kɛha nitsumɔ ko ni otsu, kɛha guɔyeli nibii ni okɛha, loo ákɛ nikeenii po lɛ nɔ. Ekolɛ tsɛk lɛ tamɔ nɔ ko ni hi, shi ani nakai eji lɛɛlɛŋ? Ani ejara sa shika ni aŋma yɛ nɔ lɛ diɛŋtsɛ? Nakai nɔŋŋ esa akɛ wɔhemɔkɛyeli afe nɔ ko ni anaa loo nɔ ko he wiemɔ kɛkɛ. Esa akɛ aka akwɛ, kɛ wɔɔnyɛ wɔye he odase akɛ esa ni esu hi diɛŋtsɛ. Kɛ aka wɔhemɔkɛyeli akwɛ lɛ, ekolɛ wɔbaana akɛ ewa ni sɛɛnamɔ yɛ he. Kaa lɛ hu baanyɛ ajie hei ni esa akɛ atsuu ekoŋŋ loo hei ni wajemɔ he miihia yɛ lɛ kpo.

7, 8. Nɛgbɛ wɔhemɔkɛyeli he kaai lɛ baa kɛjɛɔ?

7 Nyɔŋmɔ ŋmɛɔ yiwaa kɛ hemɔkɛyeli he kaai krokomɛi agbɛ koni eba wɔnɔ. Wɔkaneɔ akɛ: “Kɛji aaka mɔ ko lɛ, ekakɛɛ akɛ: Nyɔŋmɔ ŋɔɔ ajɛ akaa mi. Ejaakɛ Nyɔŋmɔ lɛ akaaa lɛ yɛ nifɔji agbɛfaŋ, ni lɛ diɛŋtsɛ hu ekaaa mɔ ko.” (Yakobo 1:13) Namɔ loo mɛni kɛ kaai ni tamɔ nɛkɛ baa mɔ? Mɔ lɛ ji Satan, je lɛ, kɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔheloo ni yeee emuu lɛ.

8 Ekolɛ wɔbaakpɛlɛ nɔ akɛ Satan náa je lɛ nɔ hewalɛ waa, yɛ esusumɔ kɛ egbɛ̀i anɔ. (1 Yohane 5:19) Ni ekolɛ wɔle akɛ ekanyaa shitee-kɛ-woo eshiɔ Kristofoi. (Kpojiemɔ 12:17) Shi ani wɔheɔ wɔyeɔ diɛŋtsɛ akɛ Satan bɔɔ mɔdɛŋ ni elaka wɔ kɛtsɔ wɔ heloo ni yeee emuu lɛ nɔ, ni ekɛ je lɛŋ nibii ni lakaa mɔ liɔ wɔhiɛ kɛ hiɛnɔkamɔ akɛ wɔbaami ekpoŋ naa loo nɛɛ, ni wɔgbo Nyɔŋmɔ nɔ toi, ni wɔtsɔmɔ mɛi ni bɛ Yehowa nɔkpɛlɛmɔ? Kɛlɛ, esaaa akɛ Satan gbɛ̀i nɛɛ feɔ wɔ naakpɛɛ, ejaakɛ ekɛ nakai gbɛ lɛ nɔŋŋ tsu nii beni ebɔɔ mɔdɛŋ ni eka Yesu lɛ.—Mateo 4:1-11.

9. Te wɔɔfee tɛŋŋ ni hemɔkɛyeli he nɔkwɛmɔnii he aaaba sɛɛnamɔ aha wɔ?

9 Yehowa tsɔɔ e-Wiemɔ lɛ kɛ Kristofoi asafo lɛ nɔ ekɛ hemɔkɛyeli he nɔkwɛmɔnii kpakpai ni wɔbaanyɛ wɔkase hãa wɔ. Paulo wo ŋaa akɛ: “Anyɛmimɛi, nyɛfea minanemɛi kaselɔi, ni mɛi ni nyiɛɔ bɔ ni wɔtoɔ nyɛ okadi lɛ, nyɛkwɛa amɛ.” (Filipibii 3:17) Ákɛ Nyɔŋmɔ tsuji ni afɔ amɛ mu ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ ateŋ mɔ kome lɛ, Paulo nyiɛ hemɔkɛyeli nitsumɔi afeemɔ lɛ hiɛ, yɛ kaai wuji ni ekɛkpe lɛ fɛɛ sɛɛ. Kɛbashi afii ohai 20 lɛ naagbee fɛɛ lɛ, hemɔkɛyeli he nɔkwɛmɔnii ni tamɔ nakai ebɔɔɔ wɔ. Wiemɔi ni yɔɔ Hebribii 13:7 lɛ kɔɔ wɔhe bianɛ kɛ hewalɛ babaoo tamɔ be mli ni Paulo ŋma amɛ lɛ, akɛ: “Nyɛkaia nyɛtsɔɔlɔi, mɛi ni wie Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ tsɔɔ nyɛ lɛ; nyɛkwɛa amɛjeŋba lɛ naagbee, ni nyɛkasea amɛhemɔkɛyeli lɛ.”

10. Mɛɛ hemɔkɛyeli he nɔkwɛmɔnii pɔtɛɛ ko wɔyɔɔ yɛ nyɛsɛɛ afii nɛɛ amli?

10 Nakai ŋaawoo lɛ yɛ hewalɛ pɔtɛɛ ko kɛ wɔsusu nɔ ni ejɛ shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu lɛ ajeŋba mli eba lɛ he lɛ. Wɔbaanyɛ wɔjwɛŋ amɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ he ni wɔkase amɛ hemɔkɛyeli lɛ. Amɛnɔ̃ lɛ ji anɔkwa hemɔkɛyeli ni atsɔ kaai anɔ atsuu he. Amɛje shishi fiofio yɛ 1870 afii lɛ amli, kɛkɛ ni jeŋ muu fɛɛ Kristofoi anyɛmifeemɔ jɛ mli ba. Ákɛ yibiiwoo ni jɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahemɔkɛyeli kɛ tsuishiŋmɛɛ mli ba lɛ, Yehowa Odasefoi fe akpekpei enumɔ kɛ fã miishiɛ ni amɛmiitsɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he nii bianɛ. Ŋmɛnɛŋmɛnɛ anɔkwa jálɔi ni yɔɔ ekãa lɛ ajeŋ muu fɛɛ asafo lɛ yeɔ hemɔkɛyeli ni áka akwɛ he odase.—Tito 2:14.

Aka Hemɔkɛyeli Akwɛ yɛ 1914 He

11. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ afi 1914 ji be pɔtɛɛ ko kɛha C. T. Russell kɛ ehefatalɔi lɛ?

11 Afii pii dani klɛŋklɛŋ jeŋ ta lɛ aaafɛ lɛ, no mli lɛ shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu lɛ miijaje akɛ 1914 baafee be ni sa kadimɔ yɛ Biblia gbalɛ mli. Shi, amɛ gbɛkpamɔi lɛ ekomɛi yɛ mrã tsɔ̃, ni nɔ ni amɛsusuɔ akɛ ebaaba lɛ ejaaa tsɔ̃. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, C. T. Russell, Buu Mɔɔ Asafo lɛ klɛŋklɛŋ sɛinɔtalɔ lɛ kɛ ehefatalɔi lɛ nyɛ amɛna akɛ shiɛmɔ nitsumɔ ko ni da he miihia. Amɛkane akɛ: “Ni aaashiɛ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa nɛɛ atsɔɔ je nɛŋ fɛɛ, ni akɛye jeŋmaji lɛ fɛɛ odase; ni no dani naagbee lɛ aaaba.” (Mateo 24:14) Shi te aaafee tɛŋŋ ni kɛ akɛto he lɛ kuu bibioo nɛɛ aaanyɛ afee enɛ?

12. Te Russell hefatalɔi lɛ ateŋ mɔ kome here Biblia mli anɔkwale nɔ eha tɛŋŋ?

12 Susumɔ bɔ ni enɛ sa A. H. Macmillan, Russell hefatalɔ lɛ he lɛ he okwɛ. Afɔ lɛ yɛ Canada, ni beni Macmillan he Russell wolo ni atsɛɔ lɛ The Plan of the Ages (1886) lɛ eko lɛ, no mli lɛ eyeko afii 20. (Wolo nɛɛ ni atsɛɔ lɛ hu akɛ The Divine Plan of the Ages lɛ batsɔ Studies in the Scriptures wolo lɛ ni aja babaoo lɛ Kpo 1. Wolo nɛɛ Kpo 2 ni ji The Time Is at Hand [1889] lɛ kɛ enine tsɔɔ 1914 akɛ “jeŋmaji abe lɛ” [Luka 21:24] naagbee.) Gbi gbɛkɛ ni Macmillan je wolo lɛ kanemɔ shishi nɔŋŋ ni esusu akɛ: “Ojogbaŋŋ, enɛ tamɔ anɔkwale lɛ!” Ekɛ Russell kpe yɛ afi 1900 latsaa be mli yɛ Biblia Kaselɔi, taakɛ atsɛɔ Yehowa Odasefoi yɛ nakai be lɛ mli lɛ akpee ko shishi. Etsɛɛɛ ni abaptisi Macmillan, ni eje shishi akɛ ekɛ Nyɛminuu Russell aaatsu nii yɛ Asafo lɛ nitsumɔhe yitso ni yɔɔ New York lɛ.

13. Mɛɛ naagba Macmillan kɛ mɛi krokomɛi na yɛ Mateo 24:14 mlibaa he?

13 Nakai Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ damɔ Biblia lɛ ni amɛkane lɛ nɔ amɛkɛ amɛnine tsɔɔ 1914 akɛ be ni sa kadimɔ yɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoo mli. Shi Macmillan kɛ mɛi krokomɛi lɛ susu bɔ ni aaafee atsu shiɛmɔ ni aaashiɛ atsɔɔ jeŋmaji lɛ ni agba afɔ̃ shi yɛ Mateo 24:14 yɛ be kukuoo ni eshwɛ lɛ mli lɛ he. Yɛ sɛɛ mli lɛ ekɛɛ akɛ: “Mikaiɔ akɛ mikɛ Nyɛminuu Russell gba enɛ he sane shii abɔ, ni ekɛɔ akɛ, ‘Ojogbaŋŋ, nyɛminuu, wɔyɛ Yudafoi babaoo yɛ biɛ yɛ New York fe bɔ ni amɛyɔɔ Yerusalem. Wɔyɛ Irishbii babaoo yɛ biɛ fe bɔ ni amɛyɔɔ Dublin. Ni wɔyɛ Italiabii babaoo yɛ biɛ fe bɔ ni amɛyɔɔ Rome. Agbɛnɛ, kɛji akɛ wɔnine shɛ amɛnɔ ni wɔshiɛ wɔha amɛ lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔkɛ shɛɛ sane lɛ miiha je lɛŋ bii lɛ.’ Shi etamɔ nɔ ni no haaa wɔtsui anyɔ wɔmli. No hewɔ lɛ, asusu ‘Photo-Drama’ [Adebɔɔ Mfoniri] ni abaafee he.”

14. Mɛɛ nitsumɔ ko ni ekaaa atsu dani 1914 shɛ?

14 Mɛɛ nitsumɔ hee “Photo Drama of Creation” nɛɛ bafee nɛkɛ! Ekɛ mfonirii ni nyiɛɔ kɛ glasei ni mfonirii yɔɔ nɔ yɛ sui sɔrɔtoi amli kɛ Biblia mli wiemɔi kɛ lalai ni yɔɔ gramafon plɛtei anɔ ni kɛ lɛ yaa pɛpɛɛpɛ tsu nii. Yɛ 1913 mli lɛ, Buu Mɔɔ lɛ wie yɛ kpee ko ni afee yɛ Arkansas ni yɔɔ U.S.A. lɛ he akɛ: “Akɛ gbee kome kpɛlɛ nɔ akɛ be eshɛ ni akɛ sinii baatsu nii yɛ Biblia mli anɔkwalei lɛ atsɔɔmɔ mli. . . . [Russell] tsɔɔ mli akɛ, afii etɛ nɛ ni ebɔi gbɛjianɔtoo nɛɛ nɔŋŋ he nitsumɔ, ni agbɛnɛ egbe mfonirii fɛfɛji ohai abɔ, ni ŋwanejee ko bɛ he akɛ ebaagbala gbɔmɛi asafoi ajwɛŋmɔ, ni ejaje Sanekpakpa lɛ, ni eye ebua gbɔmɛi ni amɛku sɛɛ amɛbaná Nyɔŋmɔ mli hemɔkɛyeli ekoŋŋ lɛ naa.”

15. Mɛni jɛ “Photo-Drama” lɛ mli ba?

15 Nakai pɛpɛɛpɛ “Photo-Drama” lɛ fee beni aje ejiemɔ shishi yɛ January 1914. Nɔ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ji amaniɛbɔi ni jɛ 1914 Buu Mɔɔ srɔtoi lɛ amli:

April 1: “Beni osɔfo ko ekwɛ fãi enyɔ lɛ, ekɛɛ akɛ, ‘PHOTO-DRAMA OF CREATION lɛ fã pɛ mina, shi mikase Biblia lɛ he nibii babaoo kɛjɛ mli fe bɔ ni mikɛ afii etɛ kase nii yɛ nyɔŋmɔjamɔ he nikasemɔhe.’ Beni Yudanyo ko na lɛ ekɛɛ akɛ, ‘Miiya akɛ Yudanyo kpakpa fe be mli ni miba mli lɛ.’ Katolik osɔfoi hii kɛ yei babaoo ekwɛ DRAMA lɛ, ni ámɛjie hiɛsɔɔ babaoo kpo. . . . DRAMA lɛ nyɔŋma kɛ enyɔ pɛ agbe naa . . . Shi kɛlɛ, wɔshɛ, ni wɔmiisɔmɔ yɛ maji nyɔŋmai etɛ kɛ ekome mli momo . . . Gbɔmɛi fe akpei-nyɔŋmai etɛ kɛ enumɔ miina, amɛmiinu, amɛmiijie hiɛsɔɔ kpo, amɛmiisusu he ni aajɔɔ amɛ daa gbi.”

June 15: “Mfonirii lɛ eha mina ekãa babaoo kɛha Anɔkwale lɛ gbɛɛ-kɛ-shwãmɔ, ni eha suɔmɔ ni miyɔɔ kɛha Ŋwɛi Tsɛ lɛ kɛ wɔsuɔlɔ Nyɛminuu Onukpa Yesu efa. Misɔleɔ daa gbi koni Nyɔŋmɔ jɔɔmɔ ni fa aba PHOTO-DRAMA OF CREATION lɛ kɛ mɛi fɛɛ ni kɛ amɛhe ewo ejiemɔ mli lɛ anɔ . . . Mi nyɛtsulɔ ni yɔɔ E-mli, F. W. KNOCHE—Iowa.”

July 15: “Eŋɔɔ wɔnaa akɛ wɔɔkadi hiɛsɔɔ babaoo ni mfonirii nɛɛ eha aná yɛ maŋ nɛɛ mli lɛ, ni wɔyɛ nɔmimaa akɛ akɛ odase ni ayeɔ je lɛ nɛɛ hu miitsu nii ni akɛbua mɛi ni yeɔ odase akɛ amɛji jwetri ni Nuntsɔ lɛ diɛŋtsɛ ehala lɛ anaa. Wɔle Biblia kaselɔi saŋŋ ni hiɛ dɔɔ ni amrɔ nɛɛ amɛkɛ amɛhe ebɔ Kuu lɛ he akɛ nɔ ni ejɛ Photo-Drama lɛ kɛ nitsumɔ mli eba. . . . Nyɛnyɛmiyoo yɛ Nuntsɔ lɛ mli, EMMA L. BRICKER.”

November 15: “Wɔnuɔ he kɛ nɔmimaa akɛ eeefee nyɛ miishɛɛ akɛ nyɛaanu odaseyeli ni nɔ bɛ ni aaye kɛmiitsɔ PHOTO-DRAMA OF CREATION lɛ nɔ yɛ The London Opera House, Kingsway, lɛ hewɔ. Nuntsɔ lɛ nine ni kudɔɔ nibii lɛ ejie ehe kpo fɛfɛo yɛ nibii akpojiemɔ nɛɛ mli ákɛ nyɛmimɛi lɛ amli efili amɛ babaoo . . . Mɛi ni buaa amɛhe naa kɛbaa wɔŋɔɔ lɛ jɛ shihilɛi kɛ gbɔmɛi srɔtoi fɛɛ mli; wɔna ni osɔfoi babaoo eba. Osɔfo ko . . . bi ni aha lɛ tikiti koni ekɛ eŋa aba ni amɛbakwɛ shikome ekoŋŋ. Church of England Sɔlemɔ lɛ Hiɛnyiɛlɔ ko ebakwɛ DRAMA lɛ shii abɔ, ni . . . ekɛ enanemɛi pii eba ámɛbakwɛ. Osɔfonukpai enyɔ ko hu ebakwɛ, kɛ gbɔmɛi pii ni yɔɔ gbɛi.”

December 1: “Miŋa kɛ mi fɛɛ daa wɔ-Ŋwɛi Tsɛ lɛ shi diɛŋtsɛ yɛ jɔɔmɔ babaoo ni nɔ bɛ ni wɔnine eshɛ nɔ kɛtsɔ onɔ lɛ hewɔ. PHOTO-DRAMA lɛ ji nɔ ni ha wɔna ni wɔkpɛlɛ Anɔkwale lɛ nɔ . . . Wɔyɛ STUDIES IN THE SCRIPTURES wolokpoi ekpaa lɛ eko. Amɛji yelikɛbuamɔ nɔ̃ kpele.”

Bɔ ni Akpee Kaai lɛ Anaa Aha yɛ Bei ni Eho lɛ Amli

16. Mɛni hewɔ 1914 kɛ hemɔkɛyeli he kaa ba lɛ?

16 Shi, beni Kristofoi anɔkwafoi ni amɛtu amɛhe amɛha nɛɛ na akɛ amɛ gbɛkpamɔi akɛ amɛaafata Nuntsɔ lɛ he yɛ 1914 lɛ baaa mli lɛ hu? Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ tsɔ̃ kaa be ni naa wa waa mli. November 1, 1914 The Watch Tower lɛ jaje akɛ: “Nyɛhaa wɔkaia akɛ wɔyɛ kaa be mli.” Jehovah’s Witnesses—Proclaimers of God’s Kingdom (1993) wolo lɛ jaje yɛ enɛ he akɛ: “Kɛjɛ 1914 kɛbashi 1918 afii lɛ bafee ‘kaa be’ diɛŋtsɛ kɛha Biblia Kaselɔi lɛ.” Ani amɛbaaŋmɛ gbɛ ni atsuu amɛ hemɔkɛyeli lɛ he ni ajaje amɛjwɛŋmɔ, koni amɛnyɛ amɛtsu nitsumɔ kpele ni kã amɛhiɛ lɛ?

17. Te anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu lɛ fee amɛnii yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ ni amɛaahi kɛteke 1914 lɛ he amɛha tɛŋŋ?

17 September 1, 1916 The Watch Tower lɛ kɛɛ akɛ: “Wɔsusu akɛ Ŋmaakpamɔ nitsumɔ ni ji Sɔlemɔ lɛ [mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ] anaabuamɔ lɛ baaba naagbee dani Jeŋmaji Abei lɛ anaagbee baaba; shi Biblia lɛ ewieee nɔ ko ni tamɔ nakai. . . . Ani wɔshwa wɔhe akɛ Ŋmaakpamɔ nitsumɔ lɛ miiya nɔ? . . . Nyɛmimɛi ni asumɔɔ, esa akɛ wɔ amrɔ nɛɛ subaŋ lɛ afee shidaa kpele ni wɔkɛhaa Nyɔŋmɔ, wɔhiɛ ni aaasɔ Anɔkwale fɛfɛo ni E-kɛ hegbɛ eha wɔ ni wɔnaa ni akɛyɔseɔ wɔ lɛ, kɛ ekãa babaoo ni wɔkɛyeɔ wɔbuaa koni wɔha mɛi krokomɛi aná Anɔkwale lɛ he nilee lɛ.” Áka amɛ hemɔkɛyeli akwɛ, kɛlɛ amɛkpee nakai kaa lɛ naa kɛ omanyeyeli. Shi esa akɛ wɔ ni ji Kristofoi lɛ ahiɛ ahi wɔhe nɔ akɛ, hemɔkɛyeli he kaai lɛ baanyɛ afee nɔ ni fa ni yɔɔ srɔtoi srɔtoi.

18, 19. Mɛɛ hemɔkɛyeli he kaai krokomɛi nyiɛ sɛɛ ba Nyɔŋmɔ webii anɔ yɛ Nyɛminuu Russell gbele sɛɛ nɔŋŋ?

18 Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, beni Nyɛminuu Charles T. Russell gbo lɛ sɛɛ etsɛɛɛ ni kaa kroko ko ba shwɛɛnii lɛ anɔ. Eji amɛ anɔkwayeli kɛ hemɔkɛyeli he kaa. Namɔ ji “tsulɔ anɔkwafo” ni yɔɔ Mateo 24:45 lɛ? Mɛi komɛi nu he akɛ lɛ ji Nyɛminuu Russell diɛŋtsɛ, ni amɛsumɔɔɔ ni amɛkɛ gbɛjianɔtoi hee kpãa gbee. Eji lɛ ji tsulɔ lɛ kulɛ, amrɔ nɛɛ ni egbo lɛ, mɛni nyɛmimɛi lɛ baafee? Ani esa akɛ amɛnyiɛ mɔ aŋkro ko ni ahala lɛ lɛ sɛɛ, aloo be eshɛ agbɛnɛ ni esa akɛ ayoo akɛ, jeee gbɔmɔ kome pɛ Yehowa kɛtsuɔ nii lɛ, shi moŋ Kristofoi akuu muu lɛ fɛɛ ákɛ dɛŋdade loo tsulɔ kuu?

19 Kaa kroko ba anɔkwa Kristofoi lɛ anɔ yɛ 1918, beni je lɛŋ nɔyelɔi ni Kristendom osɔfoi tsirɛɔ amɛ lɛ ‘tsɔ̃ mla nɔ amɛye sane fɔŋ’ amɛshi Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ. (Lala 94:20) Atee yiwaa ni naa wa babaoo shi ashi Biblia Kaselɔi lɛ yɛ Amerika Kooyigbɛ kɛ Europa fɛɛ. Shitee-kɛ-woo ni osɔfoi hɔlɔ sɛɛ lɛ bashɛ he ni enaa bawa fe fɛɛ yɛ May 7, 1918, beni U.S. nɔyeli lɛ kɛ mla naa hegbɛ ha akɛ amɔmɔ J. F. Rutherford kɛ enanemɛi ni bɛŋkɛ lɛ kpaakpa lɛ ateŋ mɛi pii ni A. H. Macmillan fata he lɛ. Akɛ apasa folɔ amɛnaa akɛ amɛte shi amɛwo maŋ lɛ, ni nɔyelɔi lɛ ku amɛhiɛ amɛshwie fɔ ni amɛkɛɛ amɛyeee lɛ nɔ.

20, 21. Taakɛ agba afɔ̃ shi yɛ Maleaki 3:1-3 lɛ, mɛni atsu yɛ shwɛɛnii lɛ ateŋ?

20 Shi no mli lɛ hetsuumɔ nitsumɔ ko miiya nɔ, eyɛ mli akɛ amɛyooo enɛ yɛ be ni tamɔ nɛkɛ mli, taakɛ atsɔɔ mli yɛ Maleaki 3:1-3 lɛ: “Shi namɔ aaanyɛ akpee ebaa gbi lɛ naa? Ni namɔ aaanyɛ shi adamɔ beni eeebapue lɛ? Ejaakɛ [kpaŋmɔ lɛ bɔfo lɛ] etamɔ niiahetsuulɔ la, kɛ niiahefɔlɔi asamala; ni eeeta shi tamɔ jwiɛtɛi hetsuulɔ kɛ krɔŋŋfeelɔ, ni eeefee Levibii lɛ krɔŋŋ, ni eeetsuu amɛhe tamɔ shika loo jwiɛtɛi, ni amɛkɛ nikeenii aaabaha Yehowa yɛ jalɛ mli.”

21 Beni Jeŋ Ta I bɛŋkɛɔ enaagbee lɛ, Biblia Kaselɔi lɛ ateŋ mɛi komɛi kɛ hemɔkɛyeli he kaa kroko kpe—kɛji akɛ amɛaahi shi akɛ mɛi ni kɛ amɛhe wooo maŋ saji amli kwraa yɛ je lɛŋ asraafoi asaji amli lɛ gbɛfaŋ. (Yohane 17:16; 18:36) Amɛteŋ mɛi komɛi efeee nakai. No hewɔ lɛ Yehowa tsu “kpaŋmɔ bɔfo lɛ,” Kristo Yesu, yɛ afi 1918 mli kɛba E-mumɔŋ sɔlemɔtsu gbɛjianɔtoo lɛ mli koni ebatsuu E-jálɔi akuu fioo lɛ ahe kɛjɛ je lɛŋ muji ni amɛkɛwo amɛhe lɛ mli. Mɛi ni kɛ amɛhe eha anɔkwa hemɔkɛyeli kpojiemɔ lɛ kase nii kɛjɛ niiashikpamɔ lɛ mli ni amɛtee amɛhiɛ, ni amɛkɛ ekãa tee nɔ amɛshiɛ.

22. Yɛ hemɔkɛyeli he kaai agbɛfaŋ lɛ, mɛni eshwɛ ni abaasusu he?

22 Nɔ ni wɔsusu he lɛ jeee yinɔsane mli nɔ ko ni yɔɔ miishɛɛ ni hoɔ kɛkɛ. Ekɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Yehowa jeŋ muu fɛɛ asafo lɛ mumɔŋ shihilɛ he diɛŋtsɛ. Shi nyɛhaa wɔsusua hemɔkɛyeli he kaai ni Nyɔŋmɔ webii kɛkpeɔ ŋmɛnɛ lɛ ateŋ ekomɛi ahe wɔkwɛa, ni wɔkwɛ bɔ ni wɔɔfee wɔye enɛɛmɛi anɔ kunim yɛ omanyeyeli mli yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.

Ani Okaiɔ?

◻ Mɛni hewɔ esa akɛ Yehowa webii akpa gbɛ akɛ abaaka amɛhemɔkɛyeli akwɛ?

◻ Mɛɛ mɔdɛŋ srɔtoi abɔ koni akɛgbɛ Nyɔŋmɔ shɛɛ sane lɛ ashwa dani 1914 shɛ?

◻ Mɛni ji “Photo-Drama” lɛ, ni mɛɛ yibii ewo?

◻ Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ saji ni ba kɛjɛ 1914 kɛbashi 1918 lɛ fee nibii ni akɛka mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ akwɛ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 12]

Kɛmiiba afii oha lɛ naagbee kɛ ekroko lɛ shishijee gbɛ lɛ, no mli lɛ gbɔmɛi ni yɔɔ shikpɔji babaoo nɔ miikase Biblia lɛ yɛ “Millennial Dawn” woji srɔtoi lɛ ni sɛɛ mli lɛ abatsɛ lɛ akɛ “Studies in the Scriptures” lɛ yelikɛbuamɔ naa

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 13]

Wolo ko ni C. T. Russell ŋma ni kpaa “Photo-Drama of Creation” lɛ hiɛ lɛ kaneɔ akɛ: “IBSA—Majimaji Ateŋ Biblia Kaselɔi Akuu lɛ ji mɛi ni kɛ ‘Photo-Drama of Creation’ lɛ haa. Eyiŋtoo ji gbɔmɛi lɛ anitsɔɔmɔ yɛ jamɔ kɛ jeŋ nilee naa, ni akɛfã Biblia lɛ he”

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 15]

Demetrius Papageorge fã gbɛ ni eejie “Photo-Drama of Creation” lɛ eetsɔɔ. Yɛ sɛɛ mli lɛ awo lɛ tsuŋ yɛ ehe ni ekɛwooo maŋ saji amli akɛ Kristofonyo lɛ hewɔ

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje