Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w10 10/1 bf. 10-13
  • Bɔ ni Ooofee Oye Obua Onaanyo Ni Bɛ Hewalɛ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Bɔ ni Ooofee Oye Obua Onaanyo Ni Bɛ Hewalɛ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2010
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Feemɔ toibolɔ kpakpa
  • Jiemɔ mlitsɔlɛ kɛ mɔhesusumɔ kpo
  • Feemɔ mɔ ni woɔ mɔ hewalɛ
  • Ye obua
  • Okɛ onaanyo lɛ ashara be fɛɛ be
  • Bɔ Ni Ooofee Owa Mɔ Ko Ni Yɛ Jwɛŋmɔŋ Naagba
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Maŋbii Anɔ)—2023
  • Nyɔŋmɔ Miifɔ̃ Bo Nine Koni Obatsɔ Enaanyo
    Obaanyɛ Otsɔ Nyɔŋmɔ Naanyo!
  • Nɔ Ni Esa Akɛ Ofee Kɛ́ Hela Ko Mɔ Bo Trukaa
    Saji Krokomɛi
  • Obaanyɛ Otsɔ Yehowa Naanyo
    Oyi Aná Wala Kɛya Naanɔ!—Biblia Kasemɔ Ni Baafee Sanegbaa
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2010
w10 10/1 bf. 10-13

Bɔ ni Ooofee Oye Obua Onaanyo Ni Bɛ Hewalɛ

ANI eba lɛ pɛŋ akɛ okɛ onaanyo ko ni he miiye waa miiwie shi oleee nɔ̃ pɔtɛɛ ni obaakɛɛ lɛ? Ná nɔmimaa akɛ obaanyɛ oye naagba nɛɛ nɔ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Gbɛ pɔtɛɛ ko bɛ ni atsɔɔ nɔ afeɔ enɛ. Esoro he fɛɛ he kɛ bɔ ni amɛfeɔ amɛnii amɛhaa. Esoro bɔ ni mɔ fɛɛ mɔ hu feɔ enii ehaa. No hewɔ lɛ, nɔ ni baahi kɛha helatsɛ ko lɛ, ehiŋ kɛhaŋ helatsɛ kroko. Agbɛnɛ hu, shihilɛi kɛ bɔ ni mɛi nuɔ nii ahe amɛhaa lɛ hu tsakeɔ yɛ be kɛ beaŋ.

No hewɔ lɛ, nɔ ni he hiaa titri ji ní obɔ mɔdɛŋ akɛ okɛ ohe baawo mɔ lɛ shihilɛ lɛ mli, koni ole nɔ̃ pɔtɛɛ ni he hiaa lɛ loo etaoɔ yɛ odɛŋ. Mɛɛ gbɛ nɔ oootsɔ ofee enɛ? Naa ŋaawoi fioo komɛi ni damɔ Biblia mli shishitoo mlai anɔ.

Feemɔ toibolɔ kpakpa

BIBLIA MLI SHISHITOO MLAI:

“Mɔ fɛɛ mɔ he afee oya kɛ ninumɔ, ehumi shi kɛ wiemɔ.”—YAKOBO 1:19.

“Dioofeemɔ be yɛ, ni wiemɔ be yɛ.”—JAJELƆ 3:1, 7.

◼ Kɛ́ oyasara onaanyo ko ni he miiye lɛ, bo lɛ toi jogbaŋŋ ni onu he oha lɛ. Ohe akafee oya kɛwo ŋaa loo onu he be fɛɛ be akɛ esa akɛ oná naagba lɛ naa tsabaa. Kɛ́ ohe fee oya kɛwie lɛ, ekolɛ ojeŋ gbɛ ni obaawie nɔ ko ni baanyɛ agba enaa. Onaanyo ni he yeɔ lɛ miitao mɔ ko ni baajɛ etsuiŋ ebo lɛ toi, shi jeee mɔ ni baaná enaagba lɛ naa tsabaa kɛkɛ.

Ŋmɛɛ onaanyo lɛ gbɛ ni ejɛ etsuiŋ ewie. Kaahé wiemɔ lɛ yɛ enaa, ni kaawie nɔ ko ni baaha enu he akɛ onaaa ehela lɛ akɛ eji naagba ko tsɔ. Nuu ko ni atsɛɔ lɛ Emílioa lɛ wie akɛ: “Hela ko batswa mihiŋmɛi ojo, ni naagbee lɛ eha mishwila. Bei komɛi lɛ enɛ haa minijiaŋ jeɔ wui, ni minanemɛi ni bɔɔ mɔdɛŋ amɛbaashɛje mimii lɛ kɛɔ mi akɛ: ‘Jeee okome pɛ oyɔɔ naagba. Onɔ̃ hi kwraa fe mɛi krokomɛi anɔ.’ Kɛlɛ, amɛleee akɛ nɔ ni amɛwieɔ lɛ yeee ebuaa mi. Yɛ no najiaŋ lɛ egbaa minaa waa, ni ehaaa maná miishɛɛ kwraa.”

Ŋmɛɛ gbɛ ni onaanyo lɛ ajɛ etsuiŋ ewie, ni esheee gbeyei akɛ obaabɔ ehiɛ. Kɛ́ ekɛɛ bo akɛ eeshe gbeyei lɛ, yɛ nɔ̃ najiaŋ ni oookɛɛ lɛ akɛ ekashe gbeyei lɛ, ha ele akɛ onuɔ he ohaa lɛ. Yoo ko ni atsɛɔ lɛ Eliana ni miiye kansa hela lɛ wie akɛ: “Kɛ́ mihao yɛ mishihilɛ lɛ he, ni mijwa yaafo lɛ, no etsɔɔɔ akɛ mibɛ hekɛnɔfɔ̃ɔ yɛ Nyɔŋmɔ mli dɔŋŋ.” Bɔɔ mɔdɛŋ ni oyɔse shihilɛ mli ni onaanyo lɛ yɔɔ amrɔ nɛɛ, shi jeee bɔ ni oná kulɛ eji. Ha ehi ojwɛŋmɔŋ akɛ ewaaa kwraa akɛ nɔ ko ni obaawie lɛ baanyɛ agba enaa, ni ákɛ amrɔ nɛɛ enifeemɔ etsake. Too otsui shi oha lɛ. Bo lɛ toi—kɛji sane kome too lɛ nɔŋŋ he ewieɔ po. (1 Maŋtsɛmɛi 19:9, 10, 13, 14) Ekolɛ ebaanu he akɛ esa akɛ egba bo nɔ ni feɔ lɛ lɛ.

Jiemɔ mlitsɔlɛ kɛ mɔhesusumɔ kpo

BIBLIA MLI SHISHITOO MLAI:

“Nyɛkɛ mɛi ni nyãa lɛ anyãa, ni nyɛkɛ mɛi ni foɔ lɛ afoa.”—ROMABII 12:15.

“Nɔ fɛɛ nɔ ni nyɛtaoɔ akɛ mɛi aŋɔfee nyɛ lɛ, nyɛ hu nyɛfea amɛ nakai nɔŋŋ.”—MATEO 7:12.

◼ Okɛ ohe awo onaanyo lɛ shihilɛ lɛ mli. Kɛ́ eesaa ehe kɛha opireshɛn, aatsa ehela lɛ, loo eemɛ nɔ ni abaakɛɛ lɛ yɛ ehela lɛ mli ni atao lɛ he lɛ, ekolɛ ebaahao ni no baaha etsɛɛɛ nɔŋŋ kɛkɛ lɛ nibii egba enaa. Bɔɔ mɔdɛŋ oyɔse enɛ ni otsake ohe owo eshihilɛ lɛ mli. Enɛ ebafeŋ be ni akɛ baabibii saji babaoo, titri lɛ eteemɔŋ saji.

Datrɛfonyo ko ni atsɛɔ lɛ Ana Katalifós lɛ wie akɛ: “Kɛ́ mɛi ni he miiye lɛ miitao awie amɛhela lɛ he lɛ, ŋmɛɛ amɛ gbɛ ni amɛwie, ni amɛwie lɛ bɔ ni amɛsumɔɔ. Kɛ́ amɛmiisumɔ ni amɛgba sane lɛ, okɛ amɛ agba nɔ fɛɛ nɔ ni amɛaahala akɛ agba he sane lɛ. Shi kɛ́ amɛsumɔɔɔ ni amɛwie lɛ, obaanyɛ ofee dioo, ni ekolɛ kɛ́ okɛ miishɛɛ mɔ enine mli lɛ, ebaaye ebuaa lɛ waa. Aloo ekolɛ nɔ pɛ ni he hiaa amɛ ji ní amɛná mɔ ko ni ekɛ amɛ afo.”

Kaafitiri onaanyo lɛ saji amli. Woloŋmalɔ ko ni atsɛɔ lɛ Rosanne Kalick, ni atsa ekansa hela shii enyɔ sɔŋŋ lɛ ŋma akɛ: “Be mli ni obiɔ onaanyo lɛ nɔ ni obaanyɛ ofee kɛye obua lɛ lɛ, ŋɔɔ nɔ ni ekɛɔ bo lɛ akɛ eji eteemɔŋ sane. Kɛ́ afãko bo akɛ weku lɛ naawielɔ lɛ, kaawie nɔ ko otsɔɔ mɛi. Bi helatsɛ lɛ ni etsɔɔ nɔ ni ebaasumɔ ni mɛi ale.” Nuu ko ni atsɛɔ lɛ Edson ni atsa ekansa hela lɛ kɛɛ akɛ: “Minaanyo ko ha mɛi le akɛ miiye kansa hela, ni etsɛŋ ni magbo. Mile akɛ miiye kansa, ni afee mi opireshɛn etsɛko. Shi miimɛ nɔ ni baajɛ niiamlitaomɔ ni ayafee lɛ mli kɛba. Ana akɛ hela lɛ yeko mimli. Shi no mli lɛ egbɛ sane lɛ eshwa momo. Mɛi anaa wiemɔi ni nilee bɛ mli kɛ saji ni amɛbiɔ lɛ, gba miŋa naa waa.”

Kɛ́ onaanyo lɛ miisusu tsofafeemɔi lɛ ateŋ nɔ ni ebaahala lɛ he lɛ, ohe akafee oya kɛtsɔɔ nɔ ni kulɛ bo obaafee yɛ eshihilɛ lɛ mli. Woloŋmalɔ ko ni atsɛɔ lɛ Lori Hope ni eye kansa pɛŋ lɛ wie akɛ: “Dani okɛ nibii ni aŋmala loo sane ko ni kɔɔ kansa he lɛ aaaha mɔ ko ni miiye kansa loo eye kansa pɛŋ lɛ, ehi jogbaŋŋ akɛ ooobi lɛ kɛji ebaasumɔ ni enine ashɛ saji ni tamɔ nakai lɛ anɔ. Kɛ́ jeee nakai lɛ, jwɛŋmɔ kpakpa ni ohiɛ akɛ ooye oobua onaanyo lɛ baanyɛ agba enaa ni oleŋ.” Jeee mɔ fɛɛ mɔ baasumɔ ni ená saji babaoo ni kɔɔ gbɛi srɔtoi anɔ ni atsɔɔ atsaa helai.

Kɛ́ onaanyo kpaakpa po ji mɔ lɛ, kɛ́ oyasara lɛ lɛ kaatsɛ tsɔ. Kɛ́ oyɛ emasɛi lɛ ehi waa, shi ekolɛ onaanyo lɛ sumɔɔɔ akɛ egba sane babaoo. Eeenyɛ efee akɛ etɔ lɛ, ni ebɛ nyɛmɔ ni ekɛaawie loo ekɛaabo sane toi be kakadaŋŋ. Nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, kaaha enu he akɛ ooye oyai ni oshi lɛ. Esa akɛ oha onaanyo lɛ ana akɛ osusuɔ ehe waa.

Mɔhesusumɔ biɔ ni aná jwɛŋmɔ ni ja ni aŋmɛ pɛpɛɛpɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, dani obaahoo niyenii oha onaanyo ko ni he miiye loo obaayaha lɛ fɔfɔi lɛ, esa akɛ obi lɛ kɛji eyɛ naagba yɛ ekomɛi ahe. Kɛ́ obɛ hewalɛ, ekolɛ tsitsi emɔ bɔ lɛ, ebaahi jogbaŋŋ akɛ omɛ kɛyashi ohe aaawa bo dani oyasara onaanyo lɛ.

Feemɔ mɔ ni woɔ mɔ hewalɛ

BIBLIA MLI SHISHITOO MLAI:

“Nilelɔ lilɛi tsáa mɔ.”—ABƐI 12:18.

“Nyɛhaa nyɛwiemɔ he abaa nyam daa, ni ŋoo ahi mli.”—KOLOSEBII 4:6.

◼ Kɛ́ oyɛ onaanyo ni he yeɔ lɛ he jwɛŋmɔ ni ja lɛ, owiemɔi kɛ onifeemɔi baaha ana. Ha ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ onaanyo lɛ tsakeko, ni ekã he eyɛ sui ni ha osumɔ esane kɛjɛ shishijee lɛ. Kaaha ehela lɛ gbala okɛ lɛ teŋ. Kɛ́ okɛ onaanyo lɛ wie tamɔ okɛ mɔ ko ni nyɛɛɛ ehe nɔ ko efee lɛ baawie lɛ, ebaabɔi ehe naa yɛ nakai gbɛ nɔ. Yoo ko ni atsɛɔ lɛ Roberta ni miiye wuiaŋ hela ko ni efɔɔɔ kaa lɛ wie akɛ: “Okɛ mi aye taakɛ okɛ mɔ fɛɛ mɔ baaye lɛ. Mije kpa moŋ, shi kɛlɛ miyɛ hegbɛ akɛ mitsɔɔ mijwɛŋmɔ kɛ nibii ni misumɔɔ. Kaakwɛ mi tamɔ akɛɛ mishwie mihiɛ shi. Okɛ mi akawie tamɔ mibɛ pɔtɛɛ.”

Kaimɔ akɛ jeee nɔ ni obaawie lɛ pɛ he hia, shi bɔ ni obaawie lɛ oha lɛ ji sane lɛ. Ogbee ni okɛbaawie lɛ po baanyɛ atsɔɔ nɔ ko. Be ni aha Ernesto le akɛ eeye kansa hela lɛ sɛɛ be fioo mli lɛ, enaanyo ko tswa lɛ kɛjɛ maŋsɛɛ ni ekɛɛ lɛ akɛ: “Minaa ekpɛ mihe akɛ ooye kansa hela.” Ernesto wie akɛ: “Gbee ko ni minaanyo lɛ kɛkɛɛ ‘ooye kansa’ lɛ ha mihe jɔ̃ mihe naakpa ni mishe gbeyei yɛ ewiemɔ lɛ hewɔ.”

Woloŋmalɔ Lori Hope ha nɔkwɛmɔnɔ kroko hu akɛ: “Kɛ́ obi mɔ ni he yeɔ lɛ akɛ ‘Te oyɔɔ tɛŋŋ?’ lɛ, ebaanyɛ enu shishi yɛ gbɛi srɔtoi anɔ. Gbee ni mɔ lɛ kɛbaawie, enifeemɔ, bɔ ni ekɛ mɔ lɛ yɔɔ, naanyobɔɔ ni kã ekɛ helatsɛ lɛ teŋ kɛ ekolɛ be ni mɔ lɛ kɛbi sane lɛ baanyɛ aha helatsɛ lɛ tsui anyɔ emli waa, edɔ lɛ waa, loo eshe gbeyei.”

Ekã shi faŋŋ akɛ, naanyo ko ni he miiye lɛ baasumɔ ni asusu ehe, anu lɛ shishi, ni abu lɛ. No hewɔ lɛ, ha mɔ lɛ aná nɔmimaa akɛ osusuɔ ehe waa, ni ofee klalo akɛ obaaye obua lɛ be fɛɛ be. Yoo ko ni atsɛɔ lɛ Rosemary ni miiye jwɛŋmɔŋ hela ko lɛ wie akɛ: “Nɔ ni wo mi hewalɛ waa ji ni manu ni minanemɛi lɛ miikɛɛ mi akɛ amɛsumɔɔ mi, ni amɛfee klalo akɛ ekɔɔɔ he eko nɔ ni baaba lɛ amɛbaaye amɛbua mi.”—Abɛi 15:23; 25:11.

Ye obua

BIBLIA MLI SHISHITOO MLA:

“Nyɛkahaa wɔsumɔa mɛi yɛ wiemɔ mli loo lilɛi nɔ kɛkɛ, shi moŋ yɛ nitsumɔ kɛ anɔkwale mli.”—1 YOHANE 3:18.

◼ Onaanyo lɛ hiamɔ nii baatsake be mli ni atao ehela lɛ mli agbe naa ni abaabɔi lɛ tsamɔ lɛ. Shi yɛ be nɛɛ mli fɛɛ lɛ, yelikɛbuamɔ he baahia lɛ. Yɛ nɔ̃ najiaŋ ni oookɛɛ lɛ akɛ “kɛ́ nɔ ko he miihia bo lɛ, tsɛ mi lɛ,” bɔɔ mɔdɛŋ obi lɛ nɔ ni he hiaa lɛ. Gbɛi fioo komɛi ni obaanyɛ otsɔ nɔ okɛtsɔɔ akɛ osusuɔ onaanyo lɛ he ji ní oye obua kɛtsu nibii tamɔ nihoomɔ, jɛmɛ saamɔ, niiahefɔmɔ, niianɔtoomɔ, nibii ahemɔ, ní okɛ tsɔne awo lɛ kɛya helatsamɔhe lɛ kɛba. Feemɔ mɔ ni ebaanyɛ ekɛ ehe afɔ̃ onɔ ní kɛ be tsuɔ nii. Ye owiemɔ nɔ, ni otsu oshiwoi ahe nii.—Mateo 5:37.

Woloŋmalɔ ko ni atsɛɔ lɛ Rosanne Kalick lɛ kɛɛ akɛ: “Nɔ fɛɛ nɔ ni wɔbaafee—agbo jio bibio jio—ni baaye abua ni helatsɛ lɛ he awa lɛ lɛ he miihia.” Yoo ko ni atsɛɔ lɛ Sílvia ni atsa ekansa shii enyɔ sɔŋŋ lɛ kɛ nɔ ni awie nɛɛ kpãa gbee. Ekɛɛ akɛ, “Minanemɛi srɔtoi ni amɛkɛ tsɔne bawoɔ mi daa gbi kɛyaa he kroko kɛyahereɔ hulu la lɛ haa mihe jɔɔ mi, ni mitsui hu nyɔɔ mimli! Be ni wɔyaa lɛ, wɔwieɔ saji srɔtoi ahe, ni be fɛɛ be kɛ́ migbe nɔ ni mitee feemɔ lɛ naa lɛ, wɔyaa shwapo ko mli wɔyanuɔ kɔfi. Enɛ ha minu he akɛ mihe ewa mi ekoŋŋ.”

Shi kaasusu akɛ ole nɔ̃ tuuntu ni he hiaa onaanyo lɛ. Kalick wo ŋaa akɛ: “Bi lɛ, bi lɛ, bi lɛ.” Ekɛfata he akɛ: “Be mli ni obɔɔ mɔdɛŋ ni oye obua lɛ lɛ, kaawo nɔ̃ fɛɛ nɔ̃ otere. Bei pii lɛ, nakai feemɔ yeee ebuaaa mɔ lɛ. Kɛ́ ohaaa mafee nɔ ko lɛ, nɔ ni no kɛɔ mi ji akɛ minyɛŋ nɔ ko mafee. Esa akɛ manu he akɛ manyɛ mafee. Esaaa akɛ minuɔ he akɛ helatsɛ ji mi. Ye obua mi ni mafee nɔ ni manyɛ.”

Ekã shi faŋŋ akɛ, esa akɛ onaanyo lɛ anu he akɛ ebaanyɛ efee nɔ ko. Nuu ko ni atsɛɔ lɛ Adilson ni miiye AIDS hela lɛ, kɛɛ akɛ: “Kɛ́ ohe miiye lɛ, osumɔɔɔ ni ajie bo yɛ nɔ̃ fɛɛ nɔ̃ mli, oookɛɛ sɛɛnamɔ ko kwraa bɛ ohe loo onyɛŋ ofee nɔ ko kwraa. Osumɔɔ akɛ oye obua, kɛ́ aha ofee nibii bibii komɛi po. Ehi akɛ obaanu he akɛ obaanyɛ ofee nɔ ko kɛ̃! Ewoɔ bo hewalɛ koni okã he ohi shi. Misumɔɔ ni mɛi aŋmɛ mi gbɛ ni makpɛ miyiŋ—ni amɛkpɛlɛ miyiŋkpɛi lɛ anɔ. Kɛ́ mɔ ko he miiye lɛ, no etsɔɔɔ akɛ enyɛŋ etsu egbɛnaa akɛ tsɛ, nyɛ, loo nɔ ko tamɔ nakai he nii.”

Okɛ onaanyo lɛ ashara be fɛɛ be

BIBLIA MLI SHISHITOO MLA:

“Naanyo sumɔɔ mɔ bei fɛɛ mli, ni afɔ lɛ akɛ nyɛmi ha haomɔ be.”—ABƐI 17:17.

◼ Kɛ́ he ni oyɔɔ lɛ kɛ onaanyo lɛ teŋ jekɛ, loo shihilɛi komɛi ahewɔ lɛ onyɛɛɛ lɛ oyasara lɛ, obaanyɛ otswa lɛ tɛlifoŋ ni okɛ lɛ agba sane, oŋma lɛ wolo loo omaje lɛ e-mail. Mɛni obaanyɛ oŋma? Ŋkɔmɔyeli he ŋaawolɔ ko ni atsɛɔ lɛ Alan D. Wolfelt lɛ wo ŋaa akɛ: “Ŋmaa nibii ni kɔɔ miishɛɛ ni nyɛná be ko lɛ he. Wó lɛ shi akɛ . . . etsɛŋ ni obaaŋma lɛ ekoŋŋ—ni oye oshiwoo lɛ nɔ.”

Kaashashao shi akɛ ooowo onaanyo ni he miiye lɛ hewalɛ, kɛ gbeyieshemɔ akɛ ekolɛ, obaawie nɔ ko ni esaaa loo obaatɔ̃. Bei pii lɛ, eŋɔɔ ni obaaya lɛ ji nɔ ni he hiaa titri. Lori Hope ŋma yɛ ewolo lɛ mli akɛ: “Wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ wieɔ nɔ ko loo efeɔ nɔ ko ni abaanyɛ anu shishi yɛ gbɛ kroko nɔ, loo ebaanyɛ eye mɔ ko awui ni ojeee gbɛ. Jeee no ji naagba lɛ. Nɔ ni kɛ naagba lɛ baa ji, kɛ́ ooshe gbeyei waa akɛ ekolɛ obaafee nɔ ko ni esaaa, ni no ha obɛŋkɛɛɛ mɔ ni ohe miihia lɛ lɛ.”

Onaanyo ni he miiye waa lɛ baasumɔ ni obɛŋkɛ lɛ fe bei fɛɛ ni eho. Tsɔɔmɔ akɛ ‘naanyo kpakpa’ ji bo. Mɔdɛŋ ni obaabɔ kɛye obua lɛ lɛ haŋ epiŋmɔ lɛ aya, shi obaanyɛ oha mɔ ni osumɔɔ lɛ lɛ akpee shihilɛ ni mli wa lɛ naa sɔkee.—w10-E 07/1.

[Shishigbɛ niŋmaa]

a Atsake gbɛi lɛ ekomɛi.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje