Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w14 6/15 bf. 8-11
  • Ye Obua Nyɛmimɛi ni Gbãla Efite Lɛ Yɛ Mɛɛ Gbɛ Nɔ?

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Ye Obua Nyɛmimɛi ni Gbãla Efite Lɛ Yɛ Mɛɛ Gbɛ Nɔ?
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2014
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • BEI KOMƐI LƐ AMƐFEƆ BASAA
  • AMƐNUƆ HE AKƐ AMƐHE BƐ SƐƐNAMƆ KO
  • AMƐNUƆ HE AKƐ AMƐHE EFEE SHOO NI AKPOO AMƐ
  • Gbalatsemɔ Jeee Wala Naagbee
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2013
  • Ani Nyɔŋmɔ Etsɛ Bo Kɛha Toiŋjɔlɛ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1989
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2014
w14 6/15 bf. 8-11

Ye Obua Nyɛmimɛi ni Gbãla Efite Lɛ Yɛ Mɛɛ Gbɛ Nɔ?

Yoo ko ni miishɛje nyɛmiyoo Kristofonyo ko ni gbãla efite lɛ mii

Ekolɛ ole mɔ ko ni gbãla efite​—aloo ekolɛ ole mɛi pii po ni eyaje nakai shihilɛ mli. Ebɛ naakpɛɛ, ejaakɛ ŋmɛnɛ lɛ, atseɔ gbãla waa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, niiamlipɛimɔ ko ni afee yɛ Poland lɛ tsɔɔ akɛ, ewaaa akɛ mɛi ni ená afii 30 ni ebote gbalashihilɛ mli aaafee afii etɛ kɛmiimɔ afii ekpaa lɛ baatse gbãla, shi jeee mɛi nɛɛ pɛ ewaaa akɛ amɛaatse gbãla.

Anɔkwa, taakɛ nitsumɔhe ko (Institute for Family Policy) ni yɔɔ Spain lɛ tsɔɔ lɛ, “akɔntaabuu tsɔɔ akɛ, [yɛ Yuropa] lɛ, mɛi fɛɛ ni baabote gbalashihilɛ mli lɛ ateŋ fã gbãla baafite.” Nakai nɔŋŋ shihilɛ lɛ ji yɛ maji krokomɛi ni etee hiɛ lɛ anɔ.

BEI KOMƐI LƐ AMƐFEƆ BASAA

Mɛni hãa mɛi tseɔ gbãla waa nakai? Yoo ko ni ji gbalashihilɛ he ŋaawolɔ yɛ Yuropa bokagbɛ ni yɔɔ niiashikpamɔ waa lɛ kɛɛ akɛ: “Gbalatsemɔ hãa nibii komɛi ni etee nɔ momo yɛ gbãla lɛ mli lɛ feɔ faŋŋ, nomɛi ji wu lɛ kɛ ŋa lɛ teŋ wekukpaa ni fite kɛ amɛhe ni amɛtse kɛjɛ amɛhe yɛ no sɛɛ lɛ, ni enɛ yɛ dɔlɛ waa.” Ekɛfata he akɛ, bei pii lɛ nɔ ni nyiɛɔ enɛ sɛɛ ji, “henumɔi ni naa wa​—mlifu, heshwamɔ, nijiaŋwujee, basaafeemɔ, kɛ hiɛshishwiemɔ.” Bei komɛi lɛ, enɛ hãa mɛi komɛi kaa akɛ amɛbaagbe amɛhe. Yoo lɛ kɛfata he akɛ: “Kɛ́ saneyelihe lɛ hã efee faŋŋ akɛ atse gbãla lɛ, naagbai krokomɛi nyiɛɔ sɛɛ kɛbaa. Akɛni mɔ ni atse lɛ gbãla lɛ nuɔ he akɛ efee shwɛm ni akpoo lɛ hewɔ lɛ, ekolɛ ebaabi ehe akɛ: ‘Amrɔ nɛɛ ni mibɛ hefatalɔ lɛ, mɛni mli miyɔɔ? Mɛni hewɔ miyɔɔ shihilɛ mli?’”

Yoo ko ni atsɛɔ lɛ Ewa lɛ tsɔɔ bɔ ni enu he ehã afii komɛi ni eho nɛ. Ewie akɛ: “Be ni wɔtse gbãla lɛ kwraa lɛ, bei komɛi lɛ mikutsoŋbii kɛ minanemɛi lɛ wieɔ mihe akɛ mɔ ko ni gbãla efite, ni enɛ hãa mihiɛ gboɔ waa. Mimli fuɔ diɛŋtsɛ. Akɛni ashi gbekɛbii enyɔ ahã mi hewɔ lɛ, mi nɔŋŋ mitsɔ amɛnyɛ kɛ amɛtsɛ fɛɛ.”a Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Adam lɛ kɛ afii 12 sɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa, ni mɛi buɔ lɛ waa. Shi be ni amɛgbãla lɛ fite lɛ, ewie akɛ: “Bulɛ ni miyɔɔ kɛhã mihe lɛ nɔ egbɔ kwraa, ni enɛ hãa bei komɛi lɛ mimli fuɔ waa, ni efeɔ mi akɛ mitse mihe kɛjɛ mɔ fɛɛ mɔ he.”

AMƐNUƆ HE AKƐ AMƐHE BƐ SƐƐNAMƆ KO

Mɛi komɛi feɔ yeyeeye yɛ amɛwɔsɛɛ he, ni no hewɔ lɛ, amɛgbalatsemɔ lɛ sɛɛ afii babaoo po lɛ, amɛnuɔ he akɛ amɛhe bɛ sɛɛnamɔ ko. Ekolɛ amɛbaamu sane naa akɛ akpoo amɛ. Kɛfata he lɛ, yoo ko ni ŋmaa gbalatsemɔ he saji yɛ adafitswaa wolo ko mli lɛ wie akɛ, kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, ehe bahiaa ni “amɛtsake amɛshihilɛ, ni amɛkase bɔ ni amɛ diɛŋtsɛ amɛbaakpee naagbai anaa.”

Nuu ko ni atsɛɔ lɛ Stanisław lɛ hu wie akɛ: “Be ni wɔtse gbãla lɛ, yoo lɛ hãaa mana mibiyei enyɔ lɛ. Enɛ hã minu he akɛ mɔ ko mɔ ko susuuu mihe dɔŋŋ, ni ekolɛ Yehowa po ekpoo mi. Shihilɛ je mitsine. Shi sɛɛ mli lɛ, miyɔse akɛ susumɔ ni mihiɛ lɛ ejaaa kwraa.” Yoo ko ni atsɛɔ lɛ Wanda ni lɛ hu egbãla efite lɛ fee yeyeeye yɛ ewɔsɛɛ he, ni ewie akɛ: “Minu he akɛ bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, kɛ́ be shwie mli lɛ, mɛi fɛɛ​—ní nyɛmimɛi héyelilɔi po fata he lɛ​—baakpoo mi kɛ mibii lɛ. Shi mina akɛ, nyɛmimɛi babaoo tsi amɛbɛŋkɛ wɔ, ni amɛye amɛbua mi kɛkwɛ mibii lɛ koni amɛbatsɔmɔ Yehowa jálɔi.”

Nyɛmimɛi nɛɛ awiemɔi lɛ hãa wɔnaa faŋŋ akɛ, kɛ́ atse gbãla lɛ, ehãa mɛi komɛi náa henumɔi ni esaaa. Ekolɛ, amɛbaanu he akɛ amɛjeee mɛi komɛi, ni amɛhe bɛ sɛɛnamɔ ko tsɔ, ni akɛ, amɛsaaa mɛi ni asusuɔ amɛhe. Kɛfata he lɛ, ekolɛ, amɛbaawie amɛnanemɛi ahe nyanyaanya. Enɛ hewɔ lɛ, ekolɛ amɛbaasusu akɛ asafoŋbii lɛ tseee amɛhiɛ amɛhãaa amɛ, ni amɛsumɔɔɔ amɛsane. Shi Stanisław kɛ Wanda niiashikpamɔi lɛ hãa wɔnaa akɛ, sɛɛ mli lɛ, ekolɛ mɛi ni gbãla efite lɛ baayɔse akɛ amɛnyɛmimɛi héyelilɔi lɛ susuɔ amɛhe waa. Anɔkwa, nyɛmimɛi Kristofoi eye ebua mɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ waa, ni bei pii po lɛ, yɛ shishijee mli lɛ mɛi nɛɛ yɔseee akɛ aaye aabua amɛ.

AMƐNUƆ HE AKƐ AMƐHE EFEE SHOO NI AKPOO AMƐ

Kaimɔ akɛ, ekɔɔɔ he eko yelikɛbuamɔ ni wɔkɛbaahã mɛi ni gbãla efite lɛ, yɛ be kɛ beaŋ lɛ, amɛbaanu shoofeemɔ he. Nyɛmimɛi yei ni gbãla efite lɛ titri baanu he akɛ mɛi fioo pɛ susuɔ amɛhe. Yoo ko ni atsɛɔ lɛ Alicja lɛ wie akɛ: “Kɛjɛ be ni wɔtse gbãla nɛɛ, afii kpaanyɔ eho. Kɛ̃lɛ, bei komɛi lɛ minuɔ he akɛ mihe bɛ sɛɛnamɔ ko. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, efeɔ mi akɛ mitse mihe ni miyafo fioo, ni minii feɔ mihe mɔbɔ.”

Eyɛ mli akɛ mɛi ni gbãla efite lɛ ateŋ mɛi babaoo nuɔ he nakai moŋ, shi Biblia lɛ woɔ wɔ ŋaa ni wɔkatse wɔhe. Kɛ́ wɔbooo ŋaawoo nɛɛ toi lɛ, wɔbaatse ‘nɔ ni hi hã wɔ lɛ fɛɛ’ hiɛ atua. (Abɛi 18:1) Kɛ̃lɛ, esa akɛ mɔ ni he efee shoo lɛ ana akɛ, kɛ́ eyaaa nɔ etaooo ŋaawoo kɛ miishɛjemɔ kɛjɛɛɛ mɔ ko ni esoro ebɔɔ su lɛ dɛŋ lɛ, no tsɔɔ akɛ ele nɔ ni hi hã lɛ. Enɛ haŋ ená suɔmɔ yɛ gbɛ ni esaaa nɔ ehã mɔ lɛ.

Ekolɛ wɔnyɛmimɛi ni gbãla efite lɛ baafee yeyeeye yɛ amɛwɔsɛɛ he ni amɛbaanu he akɛ amɛhe efee shoo loo akpoo amɛ po. Akɛni wɔle akɛ wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei nɛɛ náa henumɔi ni tamɔ nɛkɛ, ni akɛ ewa akɛ amɛaaye nɔ hewɔ lɛ, esa akɛ wɔye wɔbua amɛ, ni wɔkɛ nakai feemɔ akase Yehowa. (Lala 55:23; 1 Pet. 5:6, 7) Wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ amɛhiɛ baasɔ yelikɛbuamɔi fɛɛ ni wɔkɛhãa amɛ lɛ jogbaŋŋ. Anɔkwa, amɛbaaná nanemɛi kpakpai yɛ asafo lɛ mli ni baaye abua amɛ!​—Abɛi 17:17; 18:24.

a Atsake gbɛ́i lɛ ekomɛi.

Ná Jwɛŋmɔ ni Ja yɛ Gbalatsemɔ He

Yehowa tsuji ebuuu gbalashihilɛ akɛ nɔ ko flɛflɛ kwraa. Nɔ hewɔ lɛ ji akɛ, wɔkɛ nɔ ni Ŋmalɛ lɛ kɛɔ yɛ gbalashihilɛ he lɛ tsuɔ nii. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Nyɔŋmɔ wie faŋŋ yɛ Maleaki 2:16 lɛ akɛ: “Miinyɛ ŋashwiemɔ.” Kɛ́ gbalashihilɛ mli bii lɛ ateŋ mɔ kome kɛ ehe wo bɔlɛnamɔ jeŋba sha mli lɛ, no pɛ ji Ŋmalɛ naa nɔdaamɔnɔ kɛhã gbalatsemɔ. No hewɔ lɛ, eji tɔmɔ ni yɔɔ hiɛdɔɔ akɛ mɔ ko aaasusu akɛ eeetse gbãla, shi jeee yɛ Ŋmalɛ naa, ni nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, ekolɛ eeto gbɛjianɔ ni ekɛ mɔ kroko ahi shi.​—1 Mose 2:22-24; 5 Mose 5:21; Mat. 19:4-6, 9.

Shi kɛ́ eba lɛ akɛ Kristofonyo ko hefatalɔ eyayeee lɛ anɔkwa, ni no hã amɛgbãla lɛ tse lɛ, nyɛmimɛi hii kɛ yei ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ yeɔ amɛbuaa lɛ. Amɛbɔɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni amɛaanyɛ kɛyeɔ amɛbuaa anɔkwafoi ni tamɔ nɛkɛ, ní “mumɔ tswiaa shi kɛ dɔlɛ” lɛ, ni amɛkɛ nakai feemɔ kaseɔ Yehowa.​—Lala 34:16, 19; Yes. 41:10.

TE OOOFEE TƐŊŊ OYE OBUA?

Ani obaanyɛ oye obua mɛi ni yelikɛbuamɔ he hiaa amɛ lɛ? Mɛni obaanyɛ ofee kɛye obua mɔ ko ni kɛ naagbai ni tamɔ nɔ ni atsĩ tã kɛtsɔ hiɛ lɛ miikpe? Susumɔ nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ, kɛ gbɛi ni anɔkwa Kristofoi komɛi etsɔ nɔ amɛye amɛbua mɛi komɛi lɛ ahe okwɛ.

Bo sane toi jogbaŋŋ. (Abɛi 16:20, 23)

Eji anɔkwale akɛ, kɛ́ mɛi agbãla fite lɛ, ekolɛ amɛsumɔŋ ni amɛwie nibii ni kɛ gbalatsemɔ lɛ ba lɛ he. Ni anɔkwa sane ji akɛ, kɛ́ mɔ lɛ he wo wɔmli la lɛ, wɔnyɛŋ wɔye wɔbua lɛ, ni ekolɛ wɔbaawo eyeyeeyefeemɔ lɛ mli wu moŋ. (Abɛi 12:25; Rom. 12:15) Nuu ko ni atsɛɔ lɛ Michał, ni ye ebua Adam ni atsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ tsɔɔ mli akɛ, ehe ehiaaa ni wɔle sane lɛ fitsofitso dani wɔbo mɔ lɛ toi jogbaŋŋ, ni wɔjie musuŋtsɔlɛ kpo hu. Ewie akɛ: “Mihã Adam le akɛ, bei komɛi kɛ́ ehao waa fe nine lɛ, ekolɛ ebaakɛɛ mi nɔ ko ni kɛji ehiɛ yɛ ehe nɔ lɛ, ekɛŋ mi.” No hewɔ lɛ, Michał hã ele faŋŋ akɛ, etaooo akɛ ele sane lɛ mli nɔ fɛɛ nɔ. Kɛ̃lɛ, kɛ́ Adam yɛ lɛ nɔ ko kɛɛmɔ lɛ, eboɔ lɛ toi akɛ naanyo kpakpa. Wɔ hu ekolɛ dani abaaje asafoŋ kpeei ashishi loo be ni akpa lɛ, wɔbaanyɛ wɔye wɔbua mɛi ni tamɔ nɛkɛ, kɛ́ wɔwie nɔ ko tamɔ: “Te nibii yaa lɛ tɛŋŋ? Miina akɛ onáaa lɛ mlɛo. Shi maye mabua bo.”

Ná amɛhe miishɛɛ. (Fil. 2:4)

Nuu ko ni atsɛɔ lɛ Mirosław lɛ wie akɛ: “Mi kɛ miŋa eto be ko ni wɔkɛyayeɔ wɔbuaa nyɛmi yoo ko ni gbãla efite. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔsaa eshinaa lɛ nine lɛ wɔhã lɛ. Wɔkɛ tsɔne wo lɛ ni eyana edatrɛfonyo hu.” Ekolɛ, ebaafee tamɔ nɔ ni nifeemɔi nɛɛ jeee nɔ ko tsɔ; kɛ̃lɛ, ená he sɛɛ jogbaŋŋ. Fiofio lɛ, nyɛmi yoo ni gbalashihilɛ mli hefatalɔi nɛɛ ye amɛbua lɛ lɛ badamɔ enaji anɔ ekoŋŋ. Kɛfata he lɛ, ebatsɔ daa gbɛgbalɔ, ni abaptisi ebiyoo ni eye afii 11 lɛ hu.

Hefatalɔi komɛi ni miijie mɔ hesusumɔ kpo amɛmiitsɔɔ nyɛmiyoo Kristofonyo ko ni egbãla efite

Hã mɔ ni gbãla efite lɛ ale akɛ Yehowa nuɔ eshihilɛ lɛ shishi.

Kɛ́ mɔ ko naa ehe akɛ ehe bɛ sɛɛnamɔ ko lɛ, obaanyɛ ohã ele akɛ Nyɔŋmɔ tsuji lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ jara wa yɛ ehiɛ. Anɔkwa, wɔjara “wa aahu fe afilimatai babaoo”; Nyɔŋmɔ naa wɔ akɛ mɛi ni he yɔɔ sɛɛnamɔ waa. (Mat. 10:29-31) Akɛni Yehowa “kaa tsuii ekwɛɔ” hewɔ lɛ, enuɔ mɛi ni gbãla efite lɛ ashishi. Ekwaŋ etsuji anɔkwafoi lɛ kɔkɔɔkɔ. (Abɛi 17:3; Lala 145:18; Heb. 13:5) No hewɔ lɛ, hã mɔ lɛ ale akɛ Nyɔŋmɔ hiɛ sɔɔ suɔmɔ ni eyɔɔ kɛhã anɔkwale lɛ, kɛ mɔdɛŋ ni ebɔɔ kɛfĩɔ anɔkwa jamɔ sɛɛ lɛ waa.​—Fil. 2:29.

Wo mɔ ni gbãla efite lɛ hewalɛ ni ekɛ asafo lɛ abɔ gbagbalii.

Kɛ́ mɛi nɛɛ ateŋ mɛi komɛi fee basaa lɛ, ewaa kɛhãa amɛ akɛ amɛaaya asafoŋ kpeei. Shi kpeei nɛɛ wajeɔ wɔ ni amɛwoɔ wɔ hewalɛ​—amɛhãa ‘wɔnane mɔɔ shi.’ (1 Kor. 14:26; Lala 122:1) Ehi waa akɛ asafoŋ onukpai aaaye abua yɛ shihilɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ amli. Wanda ni atsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ wie akɛ: “Wɔkaiɔ suɔmɔ ni amɛjie lɛ kpo amɛtsɔɔ wɔ lɛ lolo.”

Wo mɔ ni gbãla efite lɛ hewalɛ ni esɔle be fɛɛ be, efee aŋkro nikasemɔ, ni ejwɛŋ nibii ni ekaseɔ lɛ anɔ, koni wekukpaa ni yɔɔ ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ mli awa. (Yak. 4:8)

Eyɛ mli akɛ Yehowa ji ofe, ni ŋwɛi eyɔɔ moŋ, shi enaa ‘mɔ ni nii yɔɔ mɔbɔ ní mumɔ tswiaa shi kɛ dɔlɛ, ni ehe kpokpoɔ yɛ ewiemɔ lɛ naa lɛ.’ Hã mɔ ni gbãla efite lɛ ale enɛ, ni ohã ena akɛ ehe miihia waa ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ atsi abɛŋkɛ Nyɔŋmɔ kpaakpa kɛtsɔ sɔlemɔ kɛ aŋkro nikasemɔ nɔ.​—Yes. 66:2.

Okɛ lɛ afee ekome kɛtsu nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli loo nyɛfea ekome kɛsaa nyɛhe kɛhã asafoŋ kpeei.

Nyɛmimɛi hii Kristofoi enyɔ komɛi ni efee ekome kɛmiitsu nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli

Enɛ baahã hekɛnɔfɔɔ ni Kristofonyo ni gbãla efite lɛ yɔɔ yɛ lɛ diɛŋtsɛ emli akɛ ebaanyɛ efee nibii komɛi lɛ aya hiɛ. Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Marta, ni ye ebua nyɛmi yoo kroko ni gbãla fite lɛ wie akɛ: “Bei pii lɛ, wɔfeɔ ekome kɛyaa shiɛmɔ. Kɛ́ wɔnyɛ wɔshɛ otii ni wɔkɛmamɔɔ wɔhiɛ lɛ ahe lɛ, ehãa wɔmii shɛɔ wɔhe waa. Bei komɛi lɛ, wɔfeɔ ekome kɛsaa wɔhe kɛhã asafoŋ kpeei, kɛkɛ lɛ, ekolɛ no sɛɛ lɛ wɔhoo niyenii ko ni ŋɔɔ waa wɔye.”

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje