Ani Obaanyɛ Osɔmɔ Yɛ He ni Hiamɔ lɛ Da Yɛ Lɛ?
1 Ani osusu fã ni ooofã kɛyahi he ni Maŋtsɛyeli shiɛlɔi he hiaa babaoo yɛ lɛ he pɛŋ? Kɛji akɛ afɔ̃ bo nine koni ‘oba ni obaye obua’ lɛ, ani obaahere nɔ tamɔ bɔ ni bɔfo Paulo fee lɛ? (Bɔf. 16:9, 10) Asafoi babaoo yɛ ni wekui ni amɛdara yɛ mumɔŋ, gbɛgbalɔi ni baaye abua kɛtsu shikpɔŋkuku lɛ fɛɛ mli nii, onukpai kɛ asafoŋ sɔɔlɔi ni he esa ni baanyiɛ hiɛ ahe miihia amɛ. Shikpɔŋkuku lɛ baanyɛ afee maji bibii ni egbɛ eshwã kooi asɛɛ hei ni dara. Ekolɛ Maŋtsɛyeli Asa ni bɛŋkɛ amɛ lɛ yɛ shitooi babaoo kɛjɛ jɛmɛ kɛyaa. Ekolɛ heloo gbɛfaŋ nitsumɔ faaa tsɔ yɛ jɛmɛ. Ekolɛ kɔɔyɔŋ tsakemɔ efeŋ nɔ ni osumɔɔ be fɛɛ be. Ani obaasumɔ ni okpɛlɛ kaa ni tamɔ nɛkɛ nɔ? Te ooofee tɛŋŋ oye omanye yɛ enɛ mli?
2 Hemɔkɛyeli kɛ Hekɛnɔfɔɔ He Miihia: Yɛ Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔ naa lɛ, Abram shi emaŋ ni ji Ur ni ekɛ eŋa, ewɔfaase, kɛ etsɛ Tera ni egbɔ lɛ fã gbɛ kilomitai 1,000 kɛtee Haran. (1 Mose 11:31, 32; Neh. 9:7) Yɛ sɛɛ mli beni Tera gbo lɛ, Yehowa fã Abram ní no mli lɛ eye afii 75 lɛ akɛ ekɛ ewekumɛi lɛ ashi Haran ni amɛfã gbɛ kɛya maŋ ni Nyɔŋmɔ baatsɔɔ lɛ lɛ mli. Kɛkɛ ni Abram, Sarai, kɛ Lot ‘yi gbɛ.’ (1 Mose 12:1, 4, 5) Shi, Abram shiii jɛmɛ koni eyasɔmɔ yɛ he ni sɔɔlɔi babaoo he hiaa yɛ. Shi nɛkɛ shimɔ nɛɛ biɔ nɔ ko. Mɛni?
3 Ebi Abram hemɔkɛyeli kɛ hekɛnɔfɔɔ dani enyɛ efã gbɛ ni tamɔ nɛkɛ. Esa akɛ esusumɔ kɛ gbɛ ni etsɔɔ nɔ ehiɔ shi lɛ atsake. Esa akɛ eshi ewekumɛi ni efeɔ shweshweeshwe yɛ amɛteŋ lɛ. Shi ekɛ ehiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ koni ebu lɛ kɛ eshiabii lɛ ahe. Mɛi babaoo kɛ amɛhe efɔ̃ Yehowa nɔ ŋmɛnɛ yɛ gbɛ ni tamɔ nakai nɔŋŋ nɔ.
4 Nitsumɔi ni Heɔ Be Kuku: Ani oná jɔɔmɔi babaoo ni baa kɛjɛɔ shikpɔŋkuku ni akɛwoko mɔ ko dɛŋ lɛ mli nitsumɔ mli baa lɛ eko pɛŋ? Nyɛsɛɛ afi ni ho lɛ, asafoi 183 tsu shikpɔŋkukuji 206 ni akɛwoko mɔ ko dɛŋ lɛ amli nii yɛ Ghana maŋ nɛɛ mli. Kɛfata he lɛ, shiɛlɔi 269 ni sɔmɔ akɛ be kukuoo mli gbɛgbalɔi krɛdɛɛi lɛ ye amɛbua asafoi 94 koni amɛtsu amɛshikpɔŋkuku ni amɛfɔɔɔ mli nitsumɔ lɛ amli nii. Kɛha mɛi komɛi lɛ ehe bahia ni amɛfã gbɛ kakadaŋŋ. Ani amɛ mɔdɛŋbɔɔ lɛ wo yibii?
5 Nyɛminuu ko ni jɛ California, U.S.A., ní tee Utah lɛ ŋma akɛ: “Beni abi mi klɛŋklɛŋ akɛ mikɛ kuu ko aya shikpɔŋkuku ko ni afɔɔɔ mli nitsumɔ mli lɛ, mishashao shi fioo. Shi mikpɛ miyiŋ akɛ makpɛlɛ nitsumɔ lɛ nɔ. Jeee akɛ mishwako mihe kɔkɔɔkɔ kɛkɛ, shi etsake mishihilɛ hu. Midaa Yehowa shi daa gbi akɛ miná hegbɛ mifata mɛi ni kɛ amɛhe wo gbɛfãa nɛɛ mli lɛ ahe.” Nyɛminuu ko ni jɛ Accra ní etee Kooyi Bokagbɛ Kpokpaa nɔ lɛ kɛɛ akɛ eji niiashikpamɔ ni ebaakai be fɛɛ be, nɔ ko ni ebaasumɔ ni efee ekoŋŋ. Nyɛminuu kroko ni tee Pakro yɛ Bokagbɛ Kpokpaa nɔ lɛ kɛɛ akɛ: “Eji hegbɛ kpele kɛ miishɛɛ be diɛŋtsɛ yɛ misɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli!” Shiɛlɔi babaoo kpɛlɛɔ nɔ akɛ be kuku po ni akɛaasɔmɔ yɛ he ni hiamɔ lɛ da yɛ lɛ eha hiɛsɔɔ ni amɛyɔɔ kɛha sɔɔmɔ lɛ mli ewa. Okɛ mɛi ni efee nakai pɛŋ lɛ agba he sane. Obaana akɛ amɛmumɔŋ shihilɛ tee hiɛ ni ekolɛ amɛbaasumɔ ni amɛfee nakai ekoŋŋ kɛ akɛ hegbɛ ni tamɔ nakai lɛ ha amɛ. Esa akɛ mɛi fɛɛ ni sumɔɔ ni amɛná nitsumɔ nɛɛ mli gbɛfaŋnɔ lɛ atsɔ hiɛ amɛbi gbɛ, kɛ́ hoo lɛ nyɔji etɛ, dani be ni amɛsumɔɔ ni amɛje shishi lɛ ashɛ.
6 Nitsumɔ ni aaatsu yɛ be kukuoo mli ni akpɛlɛɔ nɔ koni asɔmɔ yɛ he ni hiamɔ lɛ da yɛ lɛ baanyɛ atsu yiŋtoo kroko he nii. Mɛi ni feɔ nakai lɛ anine baanyɛ ashɛ saji babaoo ni baaye abua amɛ koni ‘amɛbu’ maŋ lɛ fã kroko ni amɛaahi jɛmɛ lɛ ‘naa amɛkwɛ.’—Luka 14:28.
7 Yehowa etswa efai shi akɛ ebaaha ashiɛ sanekpakpa lɛ yɛ “je nɛŋ fɛɛ” dani naagbee lɛ aba. (Mat. 24:14) Akɛni ole enɛ hewɔ lɛ, kɛ́ ooonyɛ lɛ, ani obaasumɔ ni oshi kɛya he ni hiamɔ lɛ da yɛ lɛ? Hiamɔ lɛ da yɛ hei babaoo.
8 Ní Aaashi Kɛyahi He ni Hiamɔ lɛ Da Yɛ Lɛ: Ani óba nitsumɔ mli hejɔɔmɔ? Ani oyɛ gbɛjianɔtoo ko ni haa shika baa odɛŋ be fɛɛ be? Kɛ jeee nakai lɛ, ani obaasumɔ ni oná bo diɛŋtsɛ onitsumɔ ko? Ani onyɛɔ onáa odaaŋ ŋmãa kɛtsɔɔ he fɛɛ he ni ooohi lɛ nɔ, kɛtsɔ tɛlifoŋ loo kɔmpiuta loo nitsumɔ ko ni okɛ obe fã aaatsu lɛ nɔ? Kɛji akɛ onyɛŋ ofã kɛya he kroko lɛ, ani obaanyɛ oye obua weku lɛ mli nyo ko koni eyasɔmɔ yɛ he kroko?
9 Kɛji akɛ beni okɛ sɔlemɔ esusu he lɛ, onuɔ he akɛ obaanyɛ otsu kaa ni ji fã ni ooofã kɛyahi he ni hiamɔ lɛ da yɛ lɛ he nii lɛ, okɛ oweku lɛ kɛ onukpai ni yɔɔ osafo lɛ mli lɛ agba he sane. No sɛɛ lɛ ŋmaa wolo ni okɛha onukpai lɛ koni amɛkɛ nɔ ni amɛyɔɔ kɛɛmɔ kɛ amɛ yijiemɔi afata he dani amɛkɛmaje nitsumɔhe nine lɛ.
10 Mɛni esa akɛ oŋma ofata wolo ni oŋmaa lɛ he? Afii abɔ ni oye, be ni abaptisi bo, hegbɛ ni oyɔɔ yɛ asafo lɛ mli, kɛji akɛ obote gbalashihilɛ mli loo oji oshija, ni kɛji akɛ oyɛ bii bibii. Tsĩi maji loo hei ni obaasumɔ ni oyasɔmɔ yɛ lɛ agbɛi atã, yɛ bo diɛŋtsɛ ohiamɔ nii anaa. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ani obaanyɛ ohi he ni dɔɔ ni yɔɔ frɔnɔɔ? Ani obaanyɛ ohi hei ni gɔji yɔɔ? Yɛ bo diɛŋtsɛ omaŋ wiemɔ sɛɛ lɛ, ani obaanyɛ owie maŋ nɛŋ wiemɔ ko?
11 Ani oyɛ ekãa ni onyɛɔ okɛ hegbɛ tsuɔ nii? Ani shihilɛ mli ni oyɔɔ lɛ ŋmɛɔ bo gbɛ koni oyasɔmɔ yɛ he ni hiamɔ lɛ da yɛ? Kɛji akɛ nakai ni lɛ, no lɛ kwɛmɔ bɔ ni Yehowa yaa nɔ efɔseɔ jɔɔmɔi babaoo eshwieɔ mɛi ni kɛ amɛhiɛ fɔ̃ɔ enɔ lɛ anɔ be fɛɛ be, yɛ be mli ni amɛjieɔ he-kɛ-afɔleshaa mumɔ kpo lɛ!—Lala 34:9; Mal. 3:10.