Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • mwb17 December bf. 5
  • Nɔ Ko Hee Ni Akɛbaatsu Nii Yɛ Otsi Teŋ Kpee Lɛ Shishi

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Nɔ Ko Hee Ni Akɛbaatsu Nii Yɛ Otsi Teŋ Kpee Lɛ Shishi
  • Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Akɛ Kristofoi​—Kpee Nifeemɔ Wolo—2017
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Ani Obaagbe Kane Mli Odonti ni Tsoɔ Sulii Lɛ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
  • Yerusalem ni Kristo Bote yɛ Kunimyeli Mli
    Gbɔmɔ ni Fe Mɔ Fɛɛ Mɔ ni Ehi Shi Pɛŋ
  • Maŋtsɛ lɛ Ta Teji Bi nɔ Kɛbote Yerusalem
    Yesu—Gbɛ lɛ, Anɔkwale lɛ, Wala Lɛ
  • A7-G Nibii Titrii Ni Tee Nɔ Yɛ Yesu Shihilɛ Mli—Yesu Naagbee Shiɛmɔ Yɛ Yerusalem (Fã 1)
    Ŋmalɛ Krɔŋkrɔŋ Lɛ Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Akɛ Kristofoi​—Kpee Nifeemɔ Wolo—2017
mwb17 December bf. 5
Mateo Sanekpakpa lɛ ni yɔɔ New World Translation of the Holy Scriptures lɛ nikasemɔ nɔ ni yɔɔ Intanɛt lɛ nɔ lɛ mli lɛ

HII SHI AKƐ KRISTOFONYO

Nɔ Ko Hee Ni Akɛbaatsu Nii Yɛ Otsi Teŋ Kpee Lɛ Shishi

Kɛjɛ January 2018 kɛyaa lɛ, akɛ Biblia mli saji ni agbala mli, mfonirii, kɛ vidioi ni yɔɔ New World Translation of the Holy Scriptures lɛ nikasemɔ nɔ ni yɔɔ Intanɛt lɛ nɔ lɛ (nwtsty) mli lɛ, baatsu nii yɛ otsi teŋ kpee lɛ shishi, kɛ́ afeko eko yɛ owiemɔ mli po. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, enɛ baahã onyɛ osaa ohe jogbaŋŋ dani oya asafoŋ kpee. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, ebaahã otsi obɛŋkɛ Yehowa, wɔ-Tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ waa!

BIBLIA MLI SAJI NI AGBALA MLI

Fã nɛɛ hãa wɔleɔ Biblia mli saji babaoo, tamɔ bɔ ni mɛi hi shi amɛhã, shikpɔji ashikamɔ, kɛ bɔ ni akɛ wiemɔ pɔtɛɛ ko tsu nii ahã.

Mateo 12:20

Kane mli kpãa ni tsoɔ sulii: Yɛ blema lɛ, osɔnɔ ji nɔ ni asũɔ yɛ shĩai pii amli. Akɛ sũ ni feɔ, ni akɛ oliv mu woɔ mli. Kɛ́ asũ lɛ, kane mli kpãa ni akɛ flaks fee lɛ gbalaa mu lɛ ni ehãa etsoɔ. Greek wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ, ‘kane mli kpãa ni tsoɔ sulii’ lɛ baanyɛ atsɔɔ kane mli kpãa ko ni miije lasu akɛni la ni yɔɔ naa lɛ gboko, shi kane lɛ etsooo waa loo agbe lɛ hewɔ. Yesaia 42:3 lɛ gba yɛ Yesu he akɛ emusuŋ baatsɔ lɛ, ni tsɔɔ akɛ, efeŋ nɔ ko ni baahã mɛi ni bɛ yelikɛbualɔ loo mɛi ni abuuu amɛ lɛ ahiɛnɔkamɔ fioo ni eshwɛ lɛ atã kwraa.

Mateo 26:13

Lɛɛlɛŋ: Greek wiemɔ, a·menʹ, ni atsɔɔ shishi kɛjɛ Hebri wiemɔ ʼa·menʹ lɛ mli lɛ shishi ji, “aba mli nakai,” loo “lɛɛlɛŋ.” Bei pii kɛ́ Yesu baawie sane ko, ebaawo shi ko, loo ebaagba gbalɛ ko lɛ, ewieɔ wiemɔ nɛɛ dã koni ekɛtsɔɔ akɛ nɔ ni eeba ebawie lɛ ji anɔkwale diɛŋtsɛ ni abaanyɛ amu afɔ̃ nɔ. Mɛi komɛi kɛɛ Yesu pɛ ji mɔ ni kɛ wiemɔ ni ji “lɛɛlɛŋ,” loo amen lɛ tsuɔ nii yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ yɛ woji krɔŋkrɔŋi lɛ amli. Kɛ́ akɛ Yesu wiemɔ nɛɛ tsu nii shii enyɔ (a·menʹ a·menʹ), tamɔ bɔ ni eji yɛ Yohane Sanekpakpa lɛ mli fɛɛ lɛ, atsɔɔ shishi akɛ, “lɛɛlɛŋ, lɛɛlɛŋ.”—Yoh 1:51.

MFONIRII KƐ VIDIOI

Mfonirii srɔtoi kɛ vidioi ni wiemɔ loo gbɛɛmɔ ko kwraa bɛ mli, kɛ nɔ ni wiemɔ kɛ gbɛɛmɔ yɔɔ mli lɛ yɛ fã nɛɛ shishi, ni ehãa wɔnaa Biblia mli saji komɛi faŋŋ.

Betfage, Oliv Gɔŋ Lɛ, Kɛ Yerusalem

Vidio kuku nɛɛ tsɔɔ gbɛ ni atsɔɔ nɔ kɛboteɔ Yerusalem yɛ bokãgbɛ. Gbɛ nɛɛ tsɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beiaŋ akrowa ni atsɛɔ lɛ et-Tur lɛ kɛyaa Oliv Gɔŋ lɛ nɔ hei ni kwɔlɔ waa lɛ eko nɔ. Mɛi susuɔ akɛ et-Tur ji Betfage ni atsĩ tã yɛ Biblia lɛ mli lɛ. Betania kã Betfage bokã yɛ Oliv Gɔŋ lɛ bokãgbɛ. Kɛ́ Yesu kɛ ekaselɔi lɛ tee Yerusalem lɛ, bei pii lɛ amɛyeɔ jenamɔ lɛ yɛ Betania, he ni ŋmɛnɛŋmɛnɛ maŋ ni ji el-ʽAzariyeh (El ʽEizariya) lɛ yɔɔ lɛ. Gbɛ́i nɛɛ ji Arabic gbɛ́i ni shishi ji, “He Ni Lazaro Yɔɔ Lɛ.” Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, Yesu hi Marta, Maria, kɛ Lazaromɛi ashĩa lɛ. (Mat 21:17; Mar 11:11; Luk 21:37; Yoh 11:1) Eeenyɛ efee akɛ, kɛ́ Yesu jɛ amɛshĩa lɛ kɛmiiya Yerusalem lɛ, etsɔɔ gbɛ ni tamɔ nɔ ni atsɔɔ yɛ vidio lɛ mli lɛ nɔ kɛyaa. Yɛ Nisan 9, 33 Ŋ.B., be ni Yesu ta tejibi nɔ kɛtsɔ Oliv Gɔŋ lɛ nɔ kɛtee Yerusalem lɛ, eeenyɛ efee akɛ etsɔ gbɛ ni jɛ Betfage kɛmiiya Yerusalem lɛ nɔ.

Gbɛ ni eeenyɛ efee akɛ Yesu tsɔ nɔ kɛjɛ Betania kɛtee Yerusalem
  1. Gbɛ ni jɛ Betania kɛmiiya Betfage

  2. Betfage

  3. Oliv Gɔŋ

  4. Kidron Jɔɔ

  5. Sɔlemɔ Shĩa Gɔŋ Lɛ

Plɛkoo Ní Aka Awo Nanetsitsi Wu Mli

Gbɔmɔ nanetsitsi wu ni aka plɛkoo awo mli

Enɛ ji mfoniri ni miitsɔɔ nanetsitsi wu henɔ ko ni aka dade plɛkoo ni kɛlɛ ji sɛntimitai 11.5 (iŋtsii 4.5) awo mli. Ana wu lɛ diɛŋtsɛ yɛ afi 1968 mli, be ni atsaa shi yɛ Yerusalem kooyigbɛ lɛ, ni eji mɔ ko ni hi shi be ni Romabii lɛ yeɔ nɔ lɛ wu. Ehãa wɔnaa akɛ, nakai beiaŋ lɛ, kɛ́ asɛŋ mɔ ko yɛ tso jaŋŋ nɔ lɛ, etamɔ nɔ ni akɛ plɛkoo kalaa lɛ kɛkpɛtɛɔ tso lɛ. Eeenyɛ efee akɛ, plɛkoo nɛɛ eko Roma asraafoi lɛ kɛkala Yesu Kristo kɛkpɛtɛ tso jaŋŋ lɛ he lɛ. Ana wu nɛɛ yɛ adeka ko ni akɛ tɛ fee, ni atsɛɔ lɛ yɛ Blɔfo mli akɛ ossuary lɛ mli. Akɛ mɛi ni egboi awui ni egbi woɔ mli be ni amɛheloo lɛ ekpɔtɔ sɛɛ. Enɛ tsɔɔ akɛ, anyɛɔ afũɔ mɛi ni asɛŋɔ amɛ yɛ tso jaŋŋ nɔ lɛ.​—Mat 27:35.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje