Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w21 October bf. 29-31
  • 1921​—Afii 100 Ni Eho Nɛ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • 1921​—Afii 100 Ni Eho Nɛ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2021
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • SHIƐLƆI NI YƆƆ EKÃA
  • AŊKRO NIKASEMƆ KƐ WEKU NIKASEMƆ
  • AJIE WOLO HEE KPO!
  • NITSUMƆ PII YƐ LOLO
  • Kɛ́ Otsu Nɔ Fɛɛ Nɔ Ni Yehowa Kɛbaawo Odɛŋ Lɛ, Ebaajɔɔ Bo
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2017
  • 1922​—Afii 100 Ni Eho Nɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2022
  • Yiŋkpɛi ni Haa Anáa Miishɛɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2007
  • Gboshinii ko ni Ehi Shi Kɛyashi Yinɔ ni ji Kpawo Nɔ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2015
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2021
w21 October bf. 29-31

1921—Afii 100 Ni Eho Nɛ

YƐ January 1, 1921 Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ, abi akɛ: “No hewɔ lɛ, mɛɛ nitsumɔ kã wɔhiɛ afi nɛɛ?” Atsɛ Yesaia 61:1, 2 lɛ yisɛɛ ni akɛhã nakai sanebimɔ lɛ hetoo akɛ, esa akɛ wɔshiɛ. Nakai ŋmalɛ lɛ kɛɔ akɛ: “Yehowa efɔ mi mu, koni mishiɛ sane kpakpa lɛ mitsɔɔ ohiafoi . . . ; ni mishiɛ Yehowa dromɔ afi kɛ wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ oweletɔɔ gbi.”

SHIƐLƆI NI YƆƆ EKÃA

Ehe bahia ni Biblia Kaselɔi lɛ afee ekãa dani amɛnyɛ amɛtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, ejaakɛ amɛbaashiɛ “sane kpakpa” lɛ amɛhã mɛi ni he jɔ lɛ, ni agbɛnɛ hu, amɛshiɛ Nyɔŋmɔ “oweletɔɔ gbi” lɛ amɛhã mɛi fɔji lɛ.

Nyɛmi nuu ko ni hi Canada ni atsɛɔ lɛ J. H. Hoskin lɛ kɛ ekãa shiɛ yɛ shi ni ate awo lɛ lɛ fɛɛ sɛɛ. Yɛ afi 1921 shishijee gbɛ lɛ, ekɛ Methodist osɔfo ko kpe. Nyɛminuu Hoskin kpa esane lɛ hiɛ akɛ: “Esaaa akɛ wɔ-Biblia mli sanegbaa nɛɛ tsɔɔ naataamɔ. Kɛ́ wɔkpãaa gbee yɛ nɔ ko he po lɛ, wɔbaanyɛ wɔmu wɔsanegbaa lɛ naa yɛ toiŋjɔlɛ mli ni wɔya nɔ wɔhi shi akɛ nanemɛi.” Shi nibii eyabaaa lɛ nakai. Nyɛminuu Hoskin wie akɛ: “Wɔkɛ wɔsanegbaa lɛ shɛko he ko nɔŋŋ ni osɔfo lɛ kɛ enine tswa eshinaa lɛ waa ni mimusuŋ shã mi akɛ glase ni yɔɔ shinaa lɛ mli lɛ po baajwara.”

Kɛkɛ ni ebolɔ ewo Nyɛminuu Hoskin akɛ: “Yaa mɛi ni jeee Kristofoi lɛ aŋɔɔ ni oyashiɛ ohã amɛ!” Nyɛminuu Hoskin fee diŋŋ ni etsɔ ehe etee. Be ni eyaa lɛ, ewie yɛ eyitsoŋ akɛ, ‘Bo diɛŋtsɛ lɛ, eji Kristofonyo ji bo kulɛ, nɛkɛ obaafee onii?’

Asomoaŋ, osɔfo lɛ tsui enyɔko emli. Enɔ jetsɛremɔ be ni eshiɛɔ etsɔɔ esɔlemɔbii lɛ, ewie Nyɛminuu Hoskin he saji gbohii etsɔɔ amɛ. Nyɛminuu Hoskin wie akɛ: “Ebɔ esɔlemɔbii lɛ kɔkɔ yɛ mihe, ni ekɛɛ amɛ akɛ miji amalelɔ ni fe fɛɛ ni ekɛkpe yɛ amɛmaŋ lɛ mli pɛŋ, ni esa akɛ atswa mi tũ ni agbe mi.” Enɛ wooo Nyɛminuu Hoskin he gbeyei kwraa. Etee nɔ eshiɛ, ni mɛi pii bo lɛ toi. Ewie akɛ: “Miyako shiɛmɔ yɛ he ko ni eŋɔɔ minaa nakai pɛŋ. Maŋbii lɛ ekomɛi po kɛɛ mi akɛ, ‘Mile akɛ Nyɔŋmɔ gbɔmɔ ji bo!’ ni amɛbi mi nɔ ni amɛbaanyɛ amɛfee kɛye amɛbua mi koni nɔ ko nɔ ko he akahia mi.”

AŊKRO NIKASEMƆ KƐ WEKU NIKASEMƆ

Biblia Kaselɔi lɛ kɛ Biblia mli sanebimɔi kɛ amɛhetoi wo magazin ni ŋmɛnɛ lɛ wɔle lɛ akɛ Awake! lɛ mli koni amɛkɛye amɛbua mɛi ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ ni amɛnu Biblia lɛ shishi jogbaŋŋ. Sanebimɔi nɛɛ ekomɛi yɛ ni aje gbɛ afee koni fɔlɔi kɛ amɛbii asusu he. Fɔlɔi lɛ “baabi amɛbii lɛ saji lɛ ni amɛye amɛbua amɛ koni amɛna hetoo lɛ yɛ Biblia lɛ mli.” Sanebimɔi lɛ ekomɛi ye ebua gbekɛbii lɛ koni amɛle nibii komɛi yɛ Biblia lɛ he. Eko ji, “Woji enyiɛ ni yɔɔ Biblia lɛ mli?” Ekomɛi hu saa amɛ koni amɛfee ekãa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, tamɔ, “Ani esa akɛ anɔkwa Kristofoi fɛɛ akpa gbɛ akɛ abaawa amɛ yi?”

Akɛ sanebimɔi kɛ hetoi lɛ ekomɛi hu wo Awake! lɛ mli ahã Biblia Kaselɔi ni ekase Biblia lɛ kɛtee hiɛ saŋŋ, ni sanebimɔi nɛɛ ahetoi lɛ yɛ Studies in the Scriptures wolo lɛ klɛŋklɛŋ kpo lɛ mli. Sanebimɔi kɛ hetoi nɛɛ ye ebua mɛi pii. Shi yɛ December 21, 1921 Awake! lɛ mli lɛ, atswa adafi akɛ, sanebimɔi kɛ hetoi nɛɛ baŋ dɔŋŋ. Mɛni hewɔ?

AJIE WOLO HEE KPO!

The Harp of God wolo lɛ

Kaadi bibioo ni tsɔɔ he ni mɔ lɛ akane lɛ

Kaadi bibii ni sanebimɔi yɔɔ nɔ lɛ

Mɛi ni nyiɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ hiɛ lɛ bayɔse akɛ esa akɛ ato Biblia lɛ mli saji titrii lɛ anaa ni akɛ mɛi akase, moŋ fe ni abaafamɔ mli. Enɛ hewɔ lɛ, ajie wolo hee ko kpo yɛ November 1921 ni gbɛ́i ji, The Harp of God. Ato gbɛjianɔ koni mɔ fɛɛ mɔ ni nine shɛɔ wolo nɛɛ nɔ lɛ diɛŋtsɛ akase lɛ fiofio. Enɛ ye ebua mɛi ni nine shɛ wolo lɛ nɔ lɛ koni amɛle “gbɛjianɔ ni Nyɔŋmɔ eto koni adesai ahi shi kɛya naanɔ” lɛ he saji babaoo. Te ato nikasemɔ nɛɛ he gbɛjianɔ ahã tɛŋŋ?

Kɛ́ mɔ ko nine shɛ wolo lɛ eko nɔ lɛ, ahãa lɛ kaadi bibioo ko afataa he ni tsɔɔ lɛ he ni ekane yɛ wolo lɛ mli. Enɔ otsi lɛ, ahãa lɛ kaadi bibioo kroko ni sanebimɔi yɔɔ nɔ. Sanebimɔi nɛɛ damɔ wolo lɛ hei ni atsɔɔ lɛ akɛ ekane lɛ anɔ. Yɛ kaadi bibioo nɛɛ shishigbɛ lɛ, ahãa eleɔ he ni ekane kɛhã otsi ni baa lɛ.

Asafo ni bɛŋkɛ he ni mɔ lɛ yɔɔ lɛ kɛ kaadi bibii nɛɛ majeɔ mɔ lɛ daa otsi kɛyashi otsii 12. Bei pii lɛ, mɛi ni kɛ kaadi bibii nɛɛ majeɔ ji shiɛlɔi ni edara yɛ afii amli loo mɛi ni shihilɛ ko hewɔ lɛ amɛnyɛɛɛ amɛtsu shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Nyɛmiyoo Anna K. Gardner ni jɛ Millvale yɛ Pennsylvania, yɛ U.S.A. lɛ wie akɛ: “Be ni ajie The Harp of God wolo lɛ kpo lɛ, ehã minyɛmi yoo onukpa Thayle ni nyɛɛɛ anyiɛ lɛ nitsumɔ pii etsu, ejaakɛ ekɛ kaadi bibii ni sanebimɔi lɛ yɔɔ nɔ lɛ maje mɛi daa otsi.” Kɛ́ mɔ lɛ gbe The Harp of God wolo lɛ naa lɛ, asafo lɛ mli nyo ko yasaraa lɛ koni ekɛ lɛ afee Biblia mli nikasemɔ.

Thayle Gardner ni eta obubuafoi ashwiili mli

NITSUMƆ PII YƐ LOLO

Yɛ afi lɛ naagbee lɛ, Nyɛminuu J. F. Rutherford ŋma asafoi lɛ fɛɛ wolo ni ekɛɛ amɛ akɛ, nakai afi lɛ, ashiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ ahã mɛi pii ni emɔ shi fe bei fɛɛ ni eho. Kɛkɛ ni ekɛfata he akɛ: “Shi nitsumɔ pii yɛ lolo. No hewɔ lɛ, nyɛwoa mɛi krokomɛi hewalɛ ni amɛbafata he ni atsu nitsumɔ kpakpa nɛɛ.” Eyɛ faŋŋ akɛ, Biblia Kaselɔi lɛ bo ŋaawoo nɛɛ toi. Tamɔ bɔ ni wɔbaana lɛ, yɛ afi 1922 lɛ, amɛkɛ ekãa shiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ yɛ gbɛ ni sa kadimɔ waa

Nanemɛi Ni Yɔɔ Ekãa

Biblia Kaselɔi lɛ ye amɛbua amɛhe, ni no hã ana akɛ amɛsumɔɔ amɛhe waa. Amaniɛbɔɔ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ baahã wɔna akɛ, amɛtsɔɔ akɛ amɛji nanemɛi ni yɔɔ ekãa “yɛ haomɔ beiaŋ.”​—Abɛi 17:17.

Jufɔ, May 31, 1921 lɛ, akɛ sane fɔ̃ nuu ko ni ji mɔdiŋ lɛ nɔ akɛ eyaato yoo ko ni ji blɔfonyo lɛ kabonaa, ni awo lɛ tsuŋ. Sane nɛɛ ba yɛ Tulsa, Oklahoma, yɛ U.S.A. Nɔ ni akɛɛ mɔdiŋ nɛɛ efee lɛ hewɔ lɛ, blɔfomɛi 1,000 kɛ sɛɛ fee ekome ni amɛyatutua mɛidiji komɛi ni yi shɛɛɛ nakai. Amɛtsa nɔmɔ lɛ nɔ kɛtee he ko ni mɛidiji pii yɔɔ ni atsɛɔ jɛmɛ Greenwood lɛ, ni amɛshã shĩai kɛ nitsumɔhei fe 1,400, ni amɛloo amɛmli nibii. Abɔ amaniɛ akɛ mɛi 36 ni gboi, shi eeenyɛ efee akɛ, mɛi ni gboi lɛ ayi baashɛ 300. Enɛ ji nɔ ni abale lɛ akɛ, Tulsa Race Massacre lɛ.

Nyɛmi nuu ko ni yɔɔ Greenwood, ni ji mɔdiŋ ni atsɛɔ lɛ Richard J. Hill lɛ gba nɔ ni ba. Ewie akɛ: “Wɔtee asafoŋ kpee nakai gbɛkɛ lɛ ni basabasafeemɔ lɛ je shishi lɛ, tamɔ bɔ wɔyaa daa lɛ nɔŋŋ. Be ni akpa asafoŋ kpee lɛ, wɔnu ni aatswara tui. Ahiɛ tui lɛ tswaramɔ kɛyashi wɔyawɔ.” Enɔ jetsɛremɔ Shɔ, June 1 lɛ, sane lɛ mli wo wu kwraa. Mɛi komɛi bakɛɛ Nyɛminuu Hill kɛ eweku lɛ akɛ kɛ́ amɛmiisumɔ amɛwala lɛ, amɛjo foi kɛya Tulsa maŋ lɛ kpeehe lɛ amrɔ nɔŋŋ. No hewɔ lɛ, ekɛ eŋa kɛ ebii enumɔ lɛ fee nakai. Be ni amɛtee jɛmɛ lɛ, amɛyanina mɛidiji aaafee 3,000 ni maŋ lɛ asraafoi lɛ ni atsu amɛ koni amɛbakpãtã nɔmɔ lɛ miibu amɛhe.

Nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, nyɛmi nuu blɔfonyo ko ni atsɛɔ lɛ Arthur Claus lɛ fee nɔ ko ni hãa wɔnaa akɛ eyɛ ekãa waa. Ewie akɛ: “Be ni minu akɛ aafee basabasa ni aaloo mɛi anibii ni aashã mɛi ashĩai yɛ Greenwood lɛ, mikpɛ miyiŋ akɛ miyatao minaanyo Nyɛminuu Hill.”

Nyɛminuu Arthur Claus kɛ gbekɛbii 14 kase The Harp of God wolo lɛ

Be ni eyashɛ Nyɛminuu Hill shĩa lɛ, ena blɔfonyo ko hiɛ tu kɛdamɔ jɛmɛ. Asomoaŋ, nuu lɛ yɛ akutso lɛ mli nɔŋŋ, ni enaanyo ji Nyɛminuu Hill. Eyasusu akɛ Arthur fata mɛi ni feɔ basabasa lɛ ahe. No hewɔ lɛ, ebo ewo lɛ ni ebi lɛ akɛ: “Mɛni otaoɔ yɛ biɛ?”

Arthur kɛɛ lɛ akɛ lɛ hu Nyɛminuu Hill naanyo ji lɛ, ni eba eshĩa lɛ shii abɔ. Eji ehãaa lɛ hetoo kpakpa kulɛ, nuu lɛ baatswa lɛ tu. Arthur kɛ nuu lɛ bu Nyɛminuu Hill shĩa lɛ he ni abalooo emli nibii.

Etsɛɛɛ ni Arthur ná ele akɛ Nyɛminuu Hill kɛ eweku lɛ yɛ maŋ lɛ kpeehe lɛ. Shi ahã ele hu akɛ aŋmɛɛɛ gbɛ ni mɔdiŋ ko ashi jɛmɛ, ja asraafonyonukpa ni kwɛɔ jɛmɛ lɛ, ni atsɛɔ lɛ Barrett lɛ, eŋmɛ gbɛ dã. Arthur wie akɛ: “Etɔ mi waa dani minyɛ miyana asraafonyonukpa lɛ. Be ni mikɛɛ lɛ akɛ miitao majie Nyɛminuu Hill kɛ eweku lɛ kɛya shĩa lɛ, ebi mi akɛ: ‘Ani obaanyɛ okwɛ amɛnɔ ni ohã amɛ nibii fɛɛ ni he hiaa amɛ?’ Mijwɛŋŋ shii enyɔ po ni mihã lɛ hetoo akɛ hɛɛ.” No hewɔ lɛ, ehã lɛ gbɛŋmɛɛ wolo.

Arthur kɛ wolo lɛ tee maŋ lɛ kpeehe lɛ oya nɔŋŋ ni ekɛyahã asraafoi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ateŋ mɔ kome. Asraafonyo lɛ naa kpɛ ehe ni ewie akɛ: “Ei, onukpa lɛ diɛŋtsɛ ni hã bo wolo nɛɛ! Ani ole akɛ bo ji klɛŋklɛŋ mɔ ni eba akɛ eeba ebajie mɔ ko yɛ biɛ?” Arthur kɛ asraafonyo lɛ tao Nyɛminuu Hill kɛ eweku lɛ, ni eyeee be ko ni amɛna amɛ. Amɛ fɛɛ amɛta Arthur tsɔne lɛ mli ni amɛtee shĩa.

“Yɛ Yehowa webii ateŋ lɛ, abɛ mɔdiŋ ni abɛ blɔfonyo”

Nyɛminuu Arthur Claus kwɛ ni Nyɛminuu Hill kɛ eweku lɛ afee shweshweeshwe. Bɔ ni efee ekãa kɛ bɔ ni etsɔɔ akɛ esumɔɔ enyɛmi Kristofonyo lɛ ná mɛi anɔ hewalɛ kpakpa. Arthur wie akɛ: “Nuu lɛ ni ye ebua mi ni wɔbu Nyɛminuu Hill shĩa lɛ he lɛ basumɔ Odasefoi asane fe tsutsu lɛ. Mɛi pii banya anɔkwale lɛ he, ejaakɛ amɛna akɛ yɛ Yehowa webii ateŋ lɛ, abɛ mɔdiŋ ni abɛ blɔfonyo. Wɔ fɛɛ lɛ, gbɔmɛi kome ji wɔ, ni mɔ ko nɔ kwɔɔɔ fe enyɛmi.”

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje