Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • Ashiɛ Kristo He Sane Yɛ Maji Pii Anɔ
    Kasemɔ Nii Kɛjɛ Biblia Lɛ Mli
    • Bɔfo Paulo kɛ Barnaba miishiɛ amɛmiihã Sergio Paulo, ni ji amralo ni kwɛɔ Kipro kpokpaa lɛ nɔ lɛ

      NIKASEMƆ 98

      Ashiɛ Kristo He Sane Yɛ Maji Pii Anɔ

      Bɔfoi lɛ bo Yesu famɔ akɛ amɛyashiɛ sane kpakpa lɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ lɛ toi. Yɛ afi 47 Ŋ.B. lɛ, nyɛmimɛi ni yɔɔ Antiokia lɛ tsu Paulo kɛ Barnaba ni amɛyashiɛ yɛ maji srɔtoi anɔ. Shiɛlɔi enyɔ ni yɔɔ ekãa nɛɛ fã gbɛ kɛtee Derbe, Listra, Ikonium, kɛ maji krokomɛi ni yɔɔ Asia Bibioo lɛ anɔ amɛyashiɛ.

      Paulo kɛ Barnaba shiɛ amɛhã mɛi fɛɛ. Amɛshiɛ amɛhã ohiafoi kɛ niiatsɛmɛi, kɛ onukpai kɛ gbekɛbii. Mɛi pii he nɔ ni amɛtsɔɔ amɛ yɛ Kristo he lɛ amɛye. Be ni amɛshiɛɔ amɛhãa Sergio Paulo, ni ji Kipro amralo lɛ, ŋkunyaayelɔ ko ka akɛ ebaatsĩ amɛnaa. Shi Paulo kɛɛ ŋkunyaayelɔ lɛ akɛ: ‘Yehowa baagbala otoi.’ Amrɔ nɔŋŋ lɛ, ŋkunyaayelɔ lɛ shwila. Be ni amralo lɛ na nɔ ni eba lɛ, ebatsɔ Kristofonyo.

      Paulo kɛ Barnaba shiɛ yɛ he fɛɛ he. Amɛshiɛ yɛ shĩai amli, jaji anɔ, gbɛjegbɛi ahe, kɛ kpeehei. Be ni amɛtee Listra lɛ, amɛtsa nuu ko ni nyɛɛɛ anyiɛ. Mɛi ni na naakpɛɛ nii nɛɛ susu akɛ nyɔŋmɔi ji amɛ, ni kulɛ amɛmiitao amɛjá amɛ. Shi Paulo kɛ Barnaba ekpɛlɛɛɛ. Amɛkɛɛ amɛ akɛ: ‘Nyɛjáa Nyɔŋmɔ kome too! Wɔ lɛ, gbɔmɛi kɛkɛ ji wɔ.’ Kɛkɛ ni Yudafoi komɛi ba ni amɛbafite mɛi lɛ ajwɛŋmɔ koni amɛte shi amɛwo Paulo. No hewɔ lɛ, mɛi lɛ tswia Paulo tɛi ni amɛgbala lɛ kɛtee maŋ lɛ sɛɛ, ejaakɛ amɛsusu akɛ egbo. Shi no mli lɛ egboko! Nyɛmimɛi lɛ tee eŋɔɔ amrɔ nɔŋŋ ni amɛyaye amɛbua lɛ ni amɛkɛ lɛ ba maŋ lɛ mli ekoŋŋ. Sɛɛ mli lɛ, Paulo ku esɛɛ kɛtee Antiokia.

      Yɛ afi 49 Ŋ.B. lɛ, Paulo fã gbɛ ekoŋŋ. Eku esɛɛ eyasara nyɛmimɛi ni yɔɔ Asia Bibioo lɛ, kɛkɛ ni etse mli kɛtee Yuropa ni eyashiɛ yɛ jɛmɛ. Maji ni eyashiɛ yɛ lɛ ekomɛi ji, Atene, Efeso, Filipi, kɛ Tesalonika. Sila, Luka, kɛ oblanyo ko ni atsɛɔ lɛ Timoteo lɛ fata ehe kɛfã gbɛ lɛ. Amɛto asafoi, ni amɛwa nyɛmimɛi lɛ koni amɛhemɔkɛyeli lɛ mli awa. Paulo hi Korinto afi kɛ fã, ni ewaje nyɛmimɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ. Eshiɛ, etsɔɔ nii, ni eŋmala woji eyahã asafoi srɔtoi. Kɛfata he lɛ, etsu nii akɛ mɔ ko ni feɔ mama tsũi. Sɛɛ mli lɛ, Paulo ku esɛɛ kɛtee Antiokia.

      Bɔfo Paulo miishiɛ yɛ jara ko nɔ

      No sɛɛ yɛ afi 52 Ŋ.B. lɛ, Paulo fã gbɛ nɔ ni ji shii etɛ nɔ. Eje eshiɛmɔ lɛ shishi kɛjɛ Asia Bibioo lɛ, ni ebaho kɛtee Filipi tɔ̃ɔ yɛ kooyi. Kɛkɛ ni ekpeleke shi kɛba Korinto. Paulo hi Efeso nɔ ni fe afii enyɔ. Etsɔɔ nii, etsa mɛi, ni ewa asafo lɛ. Agbɛnɛ hu, ehã maŋ shiɛmɔi daa gbi yɛ skul tsũ agbo ko mli. Mɛi pii bo lɛ toi ni amɛtsake amɛjeŋba. Be ni Paulo eshiɛ sane kpakpa lɛ yɛ maji babaoo anɔ lɛ, etee Yerusalem.

      “Nyɛyaa nyɛyafea mɛi ni jɛ jeŋmaji lɛ fɛɛ amli lɛ kaselɔi.”​—Mateo 28:19

      Sanebimɔi: Okɛ shikpɔŋ he mfoniri ni yɔɔ o-Biblia lɛ mli lɛ (Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ, Saji Krokomɛi B13) atsɔɔ hei srɔtoi ni Paulo fã gbɛ kɛtee eyashiɛ yɛ.

      Bɔfoi 13:1–23:35

  • Gboklɛfoi Akwɛlɔ Ko Bale Anɔkwale Lɛ
    Kasemɔ Nii Kɛjɛ Biblia Lɛ Mli
    • Gboklɛfoi akwɛlɔ ni yɔɔ Filipi lɛ ena akɛ shinai lɛ anaa kamɔ, shi gboklɛfoi lɛ fɛɛ yɛ tsũ lɛ mli

      NIKASEMƆ 99

      Gboklɛfoi Akwɛlɔ Ko Bale Anɔkwale Lɛ

      Be ni Paulo kɛ Sila tee Filipi lɛ, amɛna gbekɛ yoo nyɔŋ ko ni daimonio yɛ emli. Daimonio lɛ ni yɔɔ gbekɛ yoo lɛ mli lɛ hewɔ lɛ, enuŋtsɔmɛi lɛ kɛɛ ebaanyɛ etsɔɔ mɛi nɔ ni baaba wɔsɛɛ, ni enɛ hã amɛná shika waa. Gbekɛ yoo nɛɛ nyiɛ Paulo kɛ Sila sɛɛ gbii pii. Daimonio lɛ hã ebolɔ akɛ: “Hii nɛɛ ji Nyɔŋmɔ, Mɔ Ni Nɔ Kwɔ Fe Fɛɛ lɛ nyɔji.” Kɛkɛ ni gbi ko lɛ, Paulo kɛɛ daimonio lɛ akɛ: ‘Miikɛɛ bo yɛ Yesu gbɛ́i mli akɛ, oje emli!’ Daimonio lɛ je gbekɛ yoo lɛ mli.

      Be ni gbekɛ yoo lɛ nuŋtsɔmɛi lɛ na akɛ amɛnáŋ shika dɔŋŋ lɛ, amɛmli fu waa. Amɛmɔmɔ Paulo kɛ Sila ni amɛgbala amɛ kɛtee nɔyelɔi lɛ aŋɔɔ ni amɛkɛɛ: ‘Hii nɛɛ miiku mla lɛ mli ni amɛmiigba mɛi fɛɛ ni yɔɔ maŋ nɛɛ mli lɛ anaa!’ Nɔyelɔi lɛ fã ni ayi Paulo kɛ Sila ni awo amɛ tsuŋ. Gboklɛfoi akwɛlɔ lɛ kɛ amɛ yawo tsuŋwoohe lɛ sɛɛgbɛ tɔ̃ɔ he ni ewo duŋ fe fɛɛ lɛ, ni ekɛ amɛnaji hɔlɔ tsei komɛi ateŋ.

      Paulo kɛ Sila lá kɛjie Yehowa yi, ni gboklɛfoi krokomɛi lɛ nu amɛhe. Be ni shɛ nyɔɔŋteŋ lɛ, shikpɔŋ hoso trukaa, ni ehã tsuŋwoohe lɛ hoso waa diɛŋtsɛ. Tsuŋwoohe lɛ shinai lɛ fɛɛ gbele, tsei ni akɛ gboklɛfoi lɛ anaji ehɔlɔ mli lɛ, kɛ tsein ni akɛwo amɛ lɛ fɛɛ kpɔlɔ. Gboklɛfoi akwɛlɔ lɛ sha foi kɛtee tsuŋwoohe lɛ sɛɛgbɛ tɔ̃ɔ, ni ena akɛ shinai lɛ anaa kamɔ. Efee lɛ akɛ gboklɛfoi lɛ fɛɛ ejo foi, no hewɔ lɛ, egbala klante ni kulɛ eyaagbe ehe.

      Shi Paulo bo ekɛɛ lɛ akɛ: ‘Kaaye ohe awui! Wɔ fɛɛ wɔyɛ biɛ!’ Gboklɛfoi akwɛlɔ lɛ sha foi kɛbote mli ni eho egbee Paulo kɛ Sila hiɛ. Ebi amɛ akɛ: “Mɛni esa akɛ mafee koni ahere miyiwala?” Amɛkɛɛ lɛ akɛ: ‘Esa akɛ bo kɛ oshĩabii lɛ fɛɛ ahe Yesu nɔ nyɛye.’ No hewɔ lɛ, Paulo kɛ Sila tsɔɔ gboklɛfoi akwɛlɔ lɛ kɛ eshĩabii lɛ fɛɛ Yehowa wiemɔ lɛ, kɛkɛ ni amɛbaptisi amɛ fɛɛ.

      “Mɛi baamɔmɔ nyɛ ni amɛbaawa nyɛ yi, amɛkɛ nyɛ baahã ni akojo nyɛ yɛ kpeehei ni awo nyɛ tsuŋ. Akɛ nyɛ baaya maŋtsɛmɛi kɛ amralofoi ahiɛ yɛ migbɛ́i lɛ hewɔ. No baahã nyɛná hegbɛ kɛye odase.”​—Luka 21:12, 13

      Sanebimɔi: Mɛni hã awo Paulo kɛ Sila tsuŋ lɛ? Te fee tɛŋŋ ni gboklɛfoi akwɛlɔ lɛ ba anɔkwale lɛ mli?

      Bɔfoi 16:16-34

  • Paulo Kɛ Timoteo
    Kasemɔ Nii Kɛjɛ Biblia Lɛ Mli
    • Paulo, Sila, kɛ Timoteo

      NIKASEMƆ 100

      Paulo Kɛ Timoteo

      Eunike, Loise, kɛ Timoteo be ni eji gbekɛ

      Oblanyo fioo ko hi Listra asafo lɛ mli, ni atsɛɔ lɛ Timoteo. Epapa lɛ, Greeknyo ni, shi emami lɛ, Yuda yoo ni. Emami gbɛ́i ji Eunike, ni enaa gbɛ́i ji Loise. Timoteo mami kɛ enaa tsɔɔ lɛ Yehowa he nii kɛjɛ egbekɛbiiashi.

      Be ni Paulo fã gbɛ eyashiɛ nɔ ni ji shii enyɔ nɔ lɛ, eyasara nyɛmimɛi ni yɔɔ Listra lɛ. Be ni eshɛ jɛmɛ lɛ, ena akɛ Timoteo sumɔɔ nyɛmimɛi lɛ asane waa, ni eesumɔ ni eye ebua amɛ. Paulo kɛɛ Timoteo akɛ ebafata ehe kɛfã gbɛ lɛ. Be ni Paulo kɛ Timoteo fãa gbɛ lɛ, etsɔse Timoteo koni enyɛ eshiɛ sane kpakpa lɛ jogbaŋŋ ni etsɔɔ mɛi nii.

      Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ wa Paulo kɛ Timoteo yɛ he fɛɛ he ni amɛtee. Gbɛkɛ ko lɛ, Paulo na nuu ko yɛ ninaa mli. Nuu lɛ kɛɛ lɛ akɛ eba Makedonia ni ebawa amɛ. No hewɔ lɛ, Paulo, Timoteo, Sila, kɛ Luka tee jɛmɛ amɛyashiɛ ni amɛto asafoi.

      Be ni amɛyashiɛ yɛ maŋ ko ni yɔɔ Makedonia ni atsɛɔ lɛ Tesalonika lɛ mli lɛ, hii kɛ yei pii batsɔmɔ Kristofoi. Shi Yudafoi komɛi sumɔɔɔ shiɛmɔ ni Paulo kɛ mɛi ni fata ehe lɛ shiɛɔ lɛ. Amɛbua mɛi pii anaa ni amɛgbala nyɛmimɛi lɛ kɛtee maŋ onukpai lɛ ahiɛ. Be ni amɛshɛ jɛmɛ lɛ, amɛbolɔ akɛ: ‘Hii nɛɛ sumɔɔɔ Roma nɔyeli lɛ!’ Paulo kɛ Timoteo na akɛ maŋbii lɛ baanyɛ agbe amɛ. No hewɔ lɛ, amɛjo foi kɛtee Beroia nakai gbɛkɛ lɛ nɔŋŋ.

      Mɛi ni yɔɔ Beroia lɛ miisumɔ ni atsɔɔ amɛ Nyɔŋmɔ he nii, ni Greekbii kɛ Yudafoi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ateŋ mɛi pii batsɔmɔ Kristofoi. Shi Yudafoi komɛi jɛ Tesalonika amɛba jɛmɛ ni amɛbɔi basabasafeemɔ. No hewɔ lɛ, Paulo shi kɛtee Atene. Timoteo kɛ Sila tee nɔ amɛhi Beroia ni amɛwo nyɛmimɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ hewalɛ. Sɛɛ mli be ni awaa nyɛmimɛi ni yɔɔ Tesalonika lɛ ayi lɛ, Paulo tsu Timoteo kɛtee jɛmɛ koni eyaye ebua amɛ. Paulo tsu Timoteo koni eyasara asafoi krokomɛi hu ni ewo amɛ hewalɛ.

      Awo Paulo tsuŋ ni akɛ tsein efi lɛ akpɛtɛ bulɔ ko he, ni Timoteo miiŋma nɔ ni Paulo wieɔ lɛ

      Paulo kɛɛ Timoteo akɛ: ‘Mɛi ni miitao amɛsɔmɔ Yehowa lɛ, abaawa amɛ yi.’ Awa Timoteo yi, ni awo lɛ tsuŋ yɛ ehemɔkɛyeli lɛ hewɔ. Shi Timoteo ná miishɛɛ, ejaakɛ ena yiwaa lɛ akɛ hegbɛ ni ená ni ekɛbaahã Yehowa ana akɛ eyeɔ lɛ anɔkwa.

      Paulo kɛɛ Filipibii lɛ akɛ: ‘Miitsu Timoteo kɛmiiba nyɛŋɔɔ. Ebaatsɔɔ nyɛ bɔ ni asɔmɔɔ Nyɔŋmɔ jogbaŋŋ, ni ebaaye ebua nyɛ koni nyɛle bɔ ni ashiɛɔ jogbaŋŋ.’ Ele akɛ Timoteo baanyɛ atsu nitsumɔ ni ekɛwoɔ edɛŋ lɛ. Paulo kɛ Timoteo fee ekome kɛtsu nii akɛ nanemɛi afii babaoo.

      “Mibɛ mɔ ko ni subaŋ tamɔ enɔ lɛ, ni baajɛ tsui krɔŋŋ mli etsu nyɛsaji ahe nii. Ejaakɛ mɛi krokomɛi lɛ fɛɛ miitao amɛ diɛŋtsɛ amɛnii, shi jeee Yesu Kristo nii.”​—Filipibii 2:20, 21

      Sanebimɔi: Namɔ ji Timoteo? Mɛni hã Paulo kɛ Timoteo tsɔmɔ nanemɛi kpakpai?

      Bɔfoi 16:1-12; 17:1-15; Filipibii 2:19-22; 2 Timoteo 1:1-5; 3:12, 14, 15; Hebribii 13:23

  • Akɛ Paulo Tee Roma
    Kasemɔ Nii Kɛjɛ Biblia Lɛ Mli
    • Paulo kɛ mɛi komɛi miisere, ni mɛi komɛi hu bumɔ meele ko ni jwara yɛ Malta ŋshɔ lɛ naa lɛ he nibii ni ekumɔ lɛ anɔ

      NIKASEMƆ 101

      Akɛ Paulo Tee Roma

      Be ni Paulo gbe eshiɛmɔ gbɛfãa ni ji etɛ lɛ naa lɛ, etee Yerusalem. Be ni etee lɛ, amɔ lɛ ni ayawo lɛ tsuŋ. Nyɔɔŋ lɛ mli lɛ, Yesu kɛɛ lɛ yɛ ninaa mli akɛ: ‘Obaaya Roma ni oyashiɛ yɛ jɛmɛ.’ Akɛ Paulo shi Yerusalem kɛtee Kaisarea, ni ayawo lɛ tsuŋ yɛ jɛmɛ afii enyɔ. Be ni Amralo Festo yeɔ Paulo sane lɛ, Paulo kɛɛ lɛ akɛ: ‘Hã akɛ mi aya Kaisare ŋɔɔ yɛ Roma koni ekojo mi.’ Festo kɛɛ lɛ akɛ: “Okɛ osane lɛ ehã Kaisare; no hewɔ lɛ, obaaya Kaisare ŋɔɔ.” No hewɔ lɛ, akɛ Paulo tee Roma, ni nyɛmimɛi Kristofoi enyɔ, Luka kɛ Aristarko fata ehe kɛtee. Amɛkɛ meele ni tee.

      Be ni amɛta meele lɛ mli amɛyaa lɛ, ahum ko ni naa wa waa bɔi tswaa, ni etswa gbii abɔ. Mɛi lɛ fɛɛ susu akɛ amɛbaagboi. Shi Paulo kɛɛ amɛ akɛ: ‘Ataamɛi, ŋwɛibɔfo ko kɛɛ mi yɛ lamɔ mli akɛ: “Paulo, kaashe gbeyei. Obaayashɛ Roma, ni mɛi ni yɔɔ meele lɛ mli lɛ fɛɛ baayashɛ shweshweeshwe.” No hewɔ lɛ, nyɛtsui akafãa! Wɔgboiŋ.’

      Ahum lɛ tswa gbii 14 sɔŋŋ, kɛkɛ ni amɛna ŋshɔkpɔ ko. Atsɛɔ ŋshɔkpɔ nɛɛ Malta. Meele lɛ yatsɛkɛ shia mli ni ejwara. Shi mɛi 276 ni yɔɔ mli lɛ fɛɛ yashɛ ŋshɔ lɛ naa shweshweeshwe. Amɛteŋ mɛi komɛi sere, ni mɛi komɛi hu bumɔ meele lɛ he nibii ni ekumɔ lɛ anɔ kɛtee ŋshɔ lɛ naa. Mɛi ni yɔɔ Malta lɛ here amɛ hiɛmɛɛ ni amɛshɛre la amɛhã amɛ koni fɛ̃i akaye amɛ.

      Nyɔji etɛ sɛɛ lɛ, asraafoi lɛ kɛ meele kroko wó Paulo kɛtee Roma. Be ni Paulo yashɛ lɛ, nyɛmimɛi lɛ kɛ lɛ bakpe. Be ni ena amɛ lɛ, eda Yehowa shi ni ená ekãa. Eyɛ mli akɛ awo Paulo tsuŋ moŋ, shi jeee yɛ tsuŋwoohe diɛŋtsɛ. Ahã ehi shĩa ko ni eyahai lɛ mli, ni asraafonyo ko bu ehe koni ekaya he ko he ko. Ehi jɛmɛ afii enyɔ. Mɛi ba eŋɔɔ, ni eshiɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ ehã amɛ ni etsɔɔ amɛ Yesu he nii. Agbɛnɛ hu, eŋmala woji eyahã asafoi ni yɔɔ Asia Bibioo lɛ kɛ Yudea. Yehowa tsɔ Paulo nɔ ehã jeŋmaji lɛ nu sane kpakpa lɛ.

      “Yɛ gbɛ fɛɛ gbɛ nɔ lɛ, wɔjieɔ wɔhe yi akɛ Nyɔŋmɔ sɔɔlɔi, kɛtsɔ shi ni wɔfiɔ yɛ nibii babaoo amli lɛ nɔ, yɛ amanehului amli, yɛ hiamɔ bei amli, yɛ shihilɛi ni mli wawai amli.”​—2 Korintobii 6:4

      Sanebimɔi: Mɛni hewɔ Festo hã akɛ Paulo tee Roma lɛ? Be ni akɛ Paulo yaa Roma lɛ, mɛni ba?

      Bɔfoi 21:30; 23:11; 25:8-12; 27:1–28:31; Romabii 15:25, 26

Ga Woji (1980-2025)
Shi Mli
Botemɔ Mli
  • Ga
  • Kɛmaje
  • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
  • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
  • Mlai Ni Yɔɔ He
  • Ohe Saji
  • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
  • JW.ORG
  • Botemɔ Mli
Kɛmaje