Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w96 12/1 bf. 15-20
  • Gbekɛbii ni Kaiɔ Amɛ Bɔlɔ Lɛ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Gbekɛbii ni Kaiɔ Amɛ Bɔlɔ Lɛ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Te Nyɔŋmɔ Ji Mɔ Diɛŋtsɛ Kɛha Bo Tɛŋŋ?
  • Nɔ ni Kaimɔ ni Aaakai lɛ Tsɔɔ
  • Wolo-Kasemɔ ni Yiŋtoo Yɔɔ Sɛɛ
  • Mɛni Hewɔ Esa akɛ Okɛ Nilee Akwɛ Oshika Nɔ?
  • Gbekɛbii ni Esa akɛ Akase Amɛ
  • Wolo Kasemɔ Ni Yiŋtoo Yɔɔ He
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
  • Wolo Kasemɔ—Okɛtsu Nii ni Okɛjie Yehowa Yi
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
  • Obalaŋtai Ni Haa Yehowa Tsui Nyaa
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1987
  • Oblahii Kɛ Oblayei, Nyɛkaia Nyɛ-bɔlɔ Lɛ Bianɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2008
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
w96 12/1 bf. 15-20

Gbekɛbii ni Kaiɔ Amɛ Bɔlɔ Lɛ

“Asaŋ kaimɔ obɔlɔ lɛ yɛ obalahiiaŋ gbii lɛ amli.”—JAJELƆ 12:1.

1. Mɛɛ wiemɔi gbekɛ ko ni eye afii 11 wie, ni jieɔ lɛ kpo akɛ wɔ Bɔlɔ lɛ ji mɔ ko ni yɔɔ diɛŋtsɛ kɛha lɛ?

KWƐ bɔ ni ehi kɛji gbekɛbii wieɔ ni amɛfeɔ amɛnii bɔ ni ehaa anaa akɛ amɛsusuɔ Yehowa Nyɔŋmɔ he akɛ mɔ diɛŋtsɛ ni amɛnaa ehe miishɛɛ, ni amɛmiitao amɛsa ehiɛ! Gbekɛ nuu ko ni eye afii 11 wie akɛ: “Kɛ mikome miyɛ tsu mli ni mikwɛ samfɛlɛ lɛ mli lɛ, minaa bɔ ni Yehowa adebɔɔ nibii lɛ yɔɔ naakpɛɛ hã. No sɛɛ lɛ mifeɔ bɔ ni Paradeiso baafee fɛo aha yɛ wɔsɛɛ be mli, kɛ bɔ ni manyɛ matara kooloi lɛ ahe yɛ nakai beaŋ lɛ he mfoniri yɛ mijwɛŋmɔ mli.” (Yesaia 11:6-9) Ekɛfata he akɛ: “Kɛ mikome miyɛ lɛ, misɔleɔ mihaa Yehowa. Mile akɛ emli fuŋ mi yɛ bɔ ni mikɛ lɛ wieɔ be fɛɛ be lɛ hewɔ. Mile akɛ eyɛ be fɛɛ be ni eekwɛ mi.” Ani wɔ Bɔlɔ lɛ ji mɔ diɛŋtsɛ kɛha bo tamɔ bɔ ni eji kɛha gbekɛ nuu nɛɛ?

Te Nyɔŋmɔ Ji Mɔ Diɛŋtsɛ Kɛha Bo Tɛŋŋ?

2. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ oootsɔ ni o-Bɔlɔ lɛ afee mɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ kɛha bo? (b) Mɛɛ gbɛfaŋnɔ fɔlɔi baanyɛ ana yɛ yelikɛbuamɔ ni amɛkɛaaha amɛbii ni amɛna akɛ Nyɔŋmɔ ji mɔ ko ni yɔɔ diɛŋtsɛ lɛ gbɛfaŋ?

2 Kɛ Yehowa kɛ eshiwooi aaafee nɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ kɛha bo lɛ, no lɛ esa akɛ klɛŋklɛŋ lɛ, okase ehe nii kɛ wɔsɛɛ be ni yɔɔ naakpɛɛ he hegbɛ ni ehaa bo yɛ jalɛ jeŋ hee ni Biblia lɛ wieɔ he lɛ mli lɛ hu he nii. (Kpojiemɔ 21:3, 4) Kɛji ofɔlɔi etsɔɔ bo nibii nɛɛ ahe saji momo lɛ, no lɛ oyɛ yiŋtoo ni ooodamɔ nɔ oda amɛ shi, ejaakɛ enɛ yeɔ ebuaa bo ni onyɛɔ oboɔ famɔ ni jɛ mumɔŋ nɛɛ toi, akɛ: “Asaŋ kaimɔ obɔlɔ lɛ.” (Jajelɔ 12:1, wɔma efã ko nɔ mi.) Gbekɛ yoo ko wie tsɔsemɔ ni efɔlɔi kɛha lɛ kɛjɛ egbekɛbiiashi lɛ he akɛ: “Shihilɛ mli nɔ fɛɛ nɔ kɔɔ Yehowa he be fɛɛ be. Enɛ ji nɔ titri ni haa mikaiɔ mi-Bɔlɔ lɛ.” Obalayoo kroko hu wie akɛ: “Mada mifɔlɔi ashi be fɛɛ be yɛ tsɔɔmɔ ni amɛtsɔɔ mi akɛ Yehowa ji mɔ diɛŋtsɛ lɛ hewɔ. Amɛtsɔɔ mi bɔ ni asumɔɔ lɛ, ni amɛgba mi bɔ ni be-fɛɛ ni akɛsɔmɔɔ lɛ lɛ yɔɔ miishɛɛ ha.”

3, 4. Mɛni baanyɛ aye abua bo ni osusu Yehowa he akɛ mɔ ko diɛŋtsɛ ni yɔɔ?

3 Ni kɛlɛ, ewa kɛha mɛi pii akɛ amɛaasusu Nyɔŋmɔ he akɛ mɔ diɛŋtsɛ ni yɔɔ amɛhe miishɛɛ. Ani ewa kɛha bo? Nɛkɛ wiemɔ ni je kpo yɛ Buu-Mɔɔ mli nɛɛ ye ebua gbekɛ nuu ko ni esusu Nyɔŋmɔ he akɛ mɔ diɛŋtsɛ ni yɔɔ: “Bɔ ni Yehowa Nyɔŋmɔ da eha yɛ gbɔmɔtsoŋ lɛ, wɔleee.” Yɛ anɔkwale mli lɛ, Nyɔŋmɔ agbojee damɔɔɔ bɔ ni edalɛ loo egbɔmɔtso su ji nɔ, taakɛ wiemɔ ni nyiɛ sɛɛ yɛ nakai Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ kɛɛ lɛ: “Egbojee diɛŋtsɛ lɛ jeɔ kpo yɛ nɔ̃ Nyɔŋmɔ ni eji lɛ mli,” yɛ anɔkwale mli lɛ, eji Nyɔŋmɔ anɔkwafo, musuŋtsɔlɔ, mɔ ni yɔɔ suɔmɔ, ni ekɛ sane keɔ.a (2 Mose 34:6; 5 Mose 32:4; Lala 86:5; Yakobo 5:11) Ani osusuɔ Yehowa he akɛ mɔ ko ni tamɔ nakai, naanyo ni anyɛɔ akɛ he fɔ̃ɔ enɔ, ni obaanyɛ okɛ lɛ ana wekukpaa ni mli wa waa?—Yesaia 41:8; Yakobo 2:23.

4 Yesu ye ebua emra be mli sɛɛnyiɛlɔi lɛ ni amɛná amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa mli ŋɔɔmɔ. Enɛ hewɔ lɛ, beni bɔfo Yohane ŋma egbɛkpamɔ kɛha gbohiiashitee kɛmiiya ŋwɛi wala mli lɛ he sane lɛ, Yohane wie akɛ: “Wɔɔtamɔ [Nyɔŋmɔ], ejaakɛ wɔɔna lɛ bɔ ni eyɔɔ lɛ.” (1 Yohane 3:2; 1 Korintobii 15:44) Abaanyɛ aye abua gbekɛbii lɛ hu ŋmɛnɛ ni amɛsusu Nyɔŋmɔ he akɛ mɔ diɛŋtsɛ, mɔ ko ni amɛbaanyɛ amɛle lɛ jogbaŋŋ, eyɛ mli akɛ amɛnyɛŋ amɛna lɛ kɛ amɛhiŋmɛii. Obalanyo ko wie akɛ: “Mifɔlɔi tsɔ̃ saji babaoo ni amɛbi mi, tamɔ, ‘Mɛni Yehowa baakɛɛ? Te obaatsɔɔ mli yɛ bo diɛŋtsɛ owiemɔ mli ohã tɛŋŋ? Mɛni no tsɔɔ?’ lɛ nɔ amɛye amɛbua mi ni mikai Yehowa.” Ani sanebimɔi tamɔ enɛɛmɛi haaa wɔsusu wɔ diɛŋtsɛ wɔkɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa lɛ he?

Nɔ ni Kaimɔ ni Aaakai lɛ Tsɔɔ

5. Mɛɛ Biblia mli nɔkwɛmɔ nii tsɔɔ akɛ kaimɔ ni akaiɔ mɔ ko lɛ kɔɔ nibii babaoo he fe egbɛi ni akaiɔ kɛkɛ?

5 Toiboo ni aaafee aha famɔ ni akɛha akɛ, ‘Asaŋ kaimɔ obɔlɔ lɛ,’ tsɔɔ babaoo fe Yehowa he ni aaasusu kɛkɛ. Ebiɔ nifeemɔ, ni aaafee nɔ ni sa ehiɛ. Beni efɔŋ feelɔ lɛ kpa Yesu fai akɛ, ‘Kaimɔ mi, beni oooba yɛ omaŋtsɛyeli lɛ mli lɛ,’ no mli lɛ eetao ni Yesu afee babaoo fe egbɛi kɛkɛ ni eeekai. Eetao ni Yesu atsu nɔ ko, ní etee lɛ shi. (Luka 23:42) Nakai nɔŋŋ hu Yosef ni awo lɛ tsuŋ lɛ miikpa nifeemɔ ko gbɛ yɛ egbɛfaŋ, beni ekɛɛ Farao dãawolɔ lɛ akɛ ekai lɛ yɛ Farao hiɛ lɛ. Ni beni Hiob kpa Nyɔŋmɔ fai akɛ, ‘Okai mi’ lɛ, no mli lɛ Hiob miibi ni wɔsɛɛ be ko lɛ, Nyɔŋmɔ afee nɔ ko ni etee lɛ shi.—Hiob 14:13; 1 Mose 40:14, 23.

6. Hebri wiemɔ kɛha “kaimɔ” lɛ tsɔɔ hedɔɔ ni ayɔɔ kɛhaa nii loo mɔ ni akaiɔ lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

6 Wolo ko wieɔ akɛ bei pii lɛ, Hebri wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “kaimɔ” lɛ tsɔɔ “mɔ hedɔɔ ni anaa yɛ jwɛŋmɔŋ kɛ nifeemɔ ni fataa kaimɔ ni akaiɔ mɔ lɛ he.” Abaanyɛ ana nɔ ni “hedɔɔ” tsɔɔ yɛ wiemɔ ni ji “kaimɔ” mli, yɛ bolɔmɔ wiemɔi ni “futufutu gbɔmɛi” lɛ wie yɛ ŋa lɛ nɔ lɛ mli: ‘Wɔkai loo ni wɔyeɔ yaka yɛ Mizraim . . . lɛ!’ Taakɛ bɔ ni Hiob kpa fai ni Nyɔŋmɔ akai lɛ ni efee lɛ ejurɔ lɛ, nakai nɔŋŋ Hezekia, Nehemia, David, kɛ lalatsɛ ko ni atsĩii egbɛi atã lɛ hu kpa fai ni Yehowa ajɛ suɔmɔ mli ekai amɛ akɛ amɛ anɔkwayeli lɛ nɔkpɛlɛmɔ.—4 Mose 11:4, 5; 2 Maŋtsɛmɛi 20:3; Nehemia 5:19; 13:31; Lala 25:7; 106:4.

7. Kɛ wɔkɛ hedɔɔ kaiɔ Nyɔŋmɔ lɛ, enɛ baasa wɔjeŋba he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

7 Enɛ hewɔ lɛ wɔbaanyɛ wɔbi akɛ, ‘Ani wɔkaiɔ wɔ Bɔlɔ lɛ kɛ hedɔɔ, ni wɔtsiɔ wɔhe kɛjɛɔ nifeemɔi ni baaha emli afu loo edɔ lɛ lɛ ahe?’ Gbekɛ yoo ko wie akɛ: “Awo ye ebua mi ni miyɔse akɛ Yehowa yɛ henumɔi, ni mile kɛjɛ migbekɛbiiashi tɔ̃ɔ akɛ, minifeemɔi saa ehe.” (Lala 78:40-42) Mɔ kroko hu tsɔɔ mli akɛ: “Mile akɛ minifeemɔi baaye abua loo etsĩ mpoa ni Satan tswa Yehowa lɛ hetoohamɔ naa. Miitao ni mahã Yehowa tsui anya kɛ miishɛɛ, no hewɔ lɛ no ye ebua mi, ni eeye eebua mi lolo ŋmɛnɛ.”—Abɛi 27:11.

8. (a) Mɛni ni wɔdiɔ sɛɛ baatsɔɔ akɛ wɔkɛ hedɔɔ kaiɔ Yehowa? (b) Mɛɛ sanebimɔi gbekɛbii kɛ nilee baasusu he?

8 Akpɛlɛɔ nɔ akɛ, jeee be fɛɛ be efeɔ mlɛo yɛ jeŋ fɔŋ nɛɛ mli akɛ aaakai Yehowa kɛtsɔ nifeemɔ ni saa ehiɛ lɛ mli gbɛfaŋnɔ ni wɔɔna kɛmɔ shi nɔ. Ni kɛlɛ, kwɛ bɔ ni eeehi jogbaŋŋ kɛji obaanyɛ okase obalanyo Timoteo ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ—kɛfata gbekɛbii akpei abɔ ni yɔɔ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ ŋmɛnɛ lɛ ahe—kɛtsɔ be-fɛɛ ni okɛaatiu Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ sɛɛ akɛ gbɛgbalɔ sɔɔlɔ lɛ nɔ! (Bɔfoi lɛ Asaji 16:1-3; 1 Tesalonikabii 3:2) Shi kɛlɛ, abaanyɛ abi akɛ, Ani obaanyɛ okwɛ bo diɛŋtsɛ ohe yɛ gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ mli? Ni kɛ obote gbalashihilɛ mli lɛ, ani ole ninenaa nitsumɔ ko ni okɛbaakwɛ mɛi ni yɔɔ oweku lɛ mli lɛ? (1 Timoteo 5:8) Sanebimɔi ni he hiaa nɛ, ni ehe miihia ni osusu amɛhe jogbaŋŋ.

Wolo-Kasemɔ ni Yiŋtoo Yɔɔ Sɛɛ

9. Mɛɛ yiŋkpɛi gbekɛbii kɛkpeɔ yɛ amɛ wolo-kasemɔ gbɛfaŋ?

9 Beni adesai ashihilɛ yaa nɔ efeɔ haŋtsii lɛ, ekolɛ ehe baahia ni oya skul kɛya hiɛ saŋŋ koni ona nitsumɔ kpakpa ni okɛkwɛ ohe yɛ gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ mli. Ekolɛ okadi akɛ ehe ebahia ni mɛi ni ekase nii kɛyashɛ univɛsiti lɛ ateŋ mɛi komɛi po akase nii kɛtsa nɔ lolo, koni amɛle ŋaa nitsumɔi heei ni nitsumɔtsɛmɛi naa he miishɛɛ ŋmɛnɛ lɛ. No hewɔ lɛ nɛgbɛ nyɛ gbekɛbii ni nyɛtaoɔ ni nyɛsa Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ baaya skul kɛyashɛ? Esa akɛ akpɛ yiŋ jogbaŋŋ yɛ enɛ he, beni mumɔ naa fãmɔ nɛɛ yɔɔ jwɛŋmɔ mli, akɛ: ‘Asaŋ kaimɔ obɔlɔ lɛ.’

10. Mɛni ji woloŋlee mli tsɔsemɔ ni hi fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔna?

10 Shi, ekolɛ obaasumɔ ni oná nɔ ni je lɛŋ nɔyelɔi pii po buɔ akɛ eji wolo-kasemɔ ni hi fe fɛɛ—ni ji nɔ ni anáa kɛjɛɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni akaseɔ jogbaŋŋ lɛ mli lɛ. German niŋmalɔ Johann Wolfgang von Goethe wie akɛ: “Babaoo ni [gbɔmɛi] awolo-kasemɔ yaa hiɛ lɛ, babaoo ni eeenyɛ efee akɛ abaanyɛ akɛ Biblia lɛ atsu nii kɛmɔ shi akɛ shishitoo nɔ kɛ dɛŋdade kɛha wolo-kasemɔ ji no.” Hɛɛ, Biblia lɛ kasemɔ baawula bo jogbaŋŋ kɛha shihilɛ fe bɔ ni wolo kroko kasemɔ baanyɛ afee!—Abɛi 2:6-17; 2 Timoteo 3:14-17.

11. (a) Mɛni ji nitsumɔ ni he hiaa fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔtsu? (b) Mɛni hewɔ gbekɛ ko hala akɛ ebaaya skul saŋŋ lɛ?

11 Akɛni Nyɔŋmɔ he nilee haa mɔ wala hewɔ lɛ, nitsumɔ ni he hiaa fe fɛɛ ni obaanyɛ otsu ŋmɛnɛ ji ni okɛ nakai nilee lɛ aha mɛi krokomɛi. (Abɛi 3:13-18; Yohane 4:34; 17:3) Shi, dani ooonyɛ ofee enɛ jogbaŋŋ kɛmɔ shi lɛ, ehe miihia ni atsɔse bo yɛ shishijee gbɛi komɛi anɔ dã. Ehe miihia ni onyɛ ojwɛŋ jogbaŋŋ, ni owie yɛ sane naatsɔɔmɔ ni ja naa, ni okane nii ni oŋma nii hu jogbaŋŋ—ni ji ŋaai ni atsɔɔ yɛ skul lɛ. No hewɔ lɛ, okɛ hiɛdɔɔ akase nibii ni atsɔɔ yɛ skul lɛ, taakɛ Tracy, ni ji gbekɛ ko ni jɛ Florida, yɛ U.S.A., ni gbe nɔtsamɔ skul naa kɛ yijiemɔ wolo kpakpa lɛ fee lɛ. Etsɔɔ nɔ ni ji ehiɛnɔkamɔ akɛ: “Oti ni mikɛma mihiɛ be fɛɛ be ji akɛ mafee mi-Nyɔŋmɔ, Yehowa, be-fɛɛ sɔɔlɔ, ni mihiɛ kã nɔ akɛ mi-skul nikasemɔ baaye abua mi ni mashɛ oti nɛɛ he.”

12. Kɛ ahala akɛ abaaya skul kɛya shiɛ saŋŋ lɛ, mɛɛ yiŋtoo ebaanyɛ eye ebua ni akɛtsu he nii?

12 Ani osusu nɔ hewɔ ni oyaa skul lɛ he? Ani yiŋtoo lɛ titri ji ni okɛwula ohe ni otsɔ Yehowa sɔɔlɔ ni nitsumɔ mɔɔ shi jogbaŋŋ? Kɛ nakai lɛ, no lɛ obaasumɔ ni osusu bɔ ni oskul nikasemɔ tsuɔ yiŋtoo nɛɛ he nii ehaa lɛ he jogbaŋŋ. Beni okɛ ofɔlɔi esusu he sɛɛ lɛ, ekolɛ amɛbaakpɛ amɛyiŋ akɛ oya skul lɛ kɛteke he ni kɛ hoo lɛ, mla biɔ ni gbekɛbii fɛɛ aya skul kɛyashi lɛ. Ekolɛ skul nikasemɔ ni yaa hiɛ saŋŋ nɛɛ baaye abua bo ni ona nitsumɔ, koni bo diɛŋtsɛ onyɛ okwɛ ohe, ni kɛlɛ ona be kɛ hewalɛ hu ni okɛ ohe awo Maŋtsɛyeli lɛ he nitsumɔ mli jogbaŋŋ kɛmɔ shi.—Mateo 6:33.

13. Kristofoi Russiabii enyɔ komɛi ni tee nɔtsamɔ skul lɛ jie amɛyiŋtoo yɛ shihilɛ mli lɛ kpo yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

13 Mɛi ni tsaa skul nikasemɔ nɔ kɛyaa hiɛ saŋŋ lɛ ateŋ mɛi komɛi kɛ amɛhe woɔ be-fɛɛ sɔɔmɔ mli beni amɛyaa nɔ amɛkaseɔ nii yɛ skul lolo lɛ. Susumɔ Nadia kɛ Marina, ni ji obalayei enyɔ ni yɔɔ Moscow, yɛ Russia lɛ ahe okwɛ. Abaptisi mɛi enyɔ lɛ fɛɛ yɛ April 1994 mli, ni amɛbɔi sɔɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi awalɔi. No sɛɛ be fioo ko lɛ, amɛgbe nɔtsamɔ skul naa ni ahe amɛ awo shika he akɔntaabuu he nikasemɔ ko ni heɔ afii enyɔ mli. Yɛ May 1995 mli lɛ, amɛje daa gbɛgbamɔ shishi, shi kɛlɛ, amɛnaa yijiemɔ ni ji A yɛ amɛ shika he akɔntaabuu nikasemɔ lɛ mli. Kɛfata he lɛ, kɛ aja mli lɛ, yɛ amɛteŋ lɛ, amɛnyɛɔ amɛfeɔ Biblia mli nikasemɔi 14 daa otsi beni amɛyaa skul lolo lɛ. Gbekɛbii yei nɛɛ ahiɛ kã nɔ akɛ shika he akɔntaabuu ni amɛkaseɔ lɛ baaye abua amɛ ni amɛna nitsumɔ ni sa, koni amɛnyɛ amɛkwɛ amɛhe yɛ be-fɛɛ sɔɔmɔ lɛ mli.

14. Yɛ he ni wɔɔhala akɛ wɔɔya skul kɛyashi lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛni esa akɛ efee nɔ ni he hiaa fe fɛɛ yɛ wɔshihilɛ mli?

14 Kɛ otsa skul nikasemɔ nɔ kɛteke he ni mla biɔ ni kɛ hoo lɛ aya skul kɛyashi lɛ, okɛ nilee apɛi yiŋtoo ni okɛfeɔ nakai lɛ mli okwɛ. Ani no ji ni ona gbɛi oha ohe ni ona heloonaa nii babaoo? (Yeremia 45:5; 1 Timoteo 6:17) Aloo oti ni ma ohiɛ ji ni okɛ wolo-kasemɔ ni yaa hiɛ saŋŋ lɛ atsu nii jogbaŋŋ kɛmɔ shi yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli? Lydia, ni ji gbekɛ yoo ko ni hala akɛ ebaatsa eskulyaa nɔ kɛya hiɛ lɛ, tsɔɔ bɔ ni ejwɛŋmɔ yɔɔ mumɔŋ nibii anɔ jogbaŋŋ, ni etsɔɔ mli akɛ: “Mɛi krokomɛi diɔ wolo-kasemɔ ni yaa hiɛ babaoo sɛɛ ni amɛhaa heloonaa ninamɔ tsĩɔ amɛ gbɛ, ni amɛhiɛ kpaa Nyɔŋmɔ nɔ kwraa. Yɛ migbɛfaŋ lɛ, mikɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa ji nɔ ni he hiaa mi fe fɛɛ.” Mɛɛ su ni sa yijiemɔ nɛ kɛha wɔ fɛɛ!

15. Mɛɛ woloŋlee mli tsɔsemɔi sɔrɔtoi hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi ateŋ?

15 Esa kadimɔ jogbaŋŋ akɛ, klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi ná woloŋlee mli tsɔsemɔi sɔrɔtoi. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, abuɔ bɔfo Petro kɛ bɔfo Yohane akɛ mɛi ni “jeee woloŋlelɔi kɛ nilelɔi komɛi ji amɛ” ejaakɛ atsɔseko amɛ yɛ rabifoi askul sɔrɔtoi lɛ eko. (Bɔfoi lɛ Asaji 4:13) Shi, nɔ ni tamɔɔɔ enɛ lɛ, bɔfo Paulo ná nɔ ni abaanyɛ awie he ŋmɛnɛ akɛ univɛsiti nikasemɔ lɛ eko. Ni kɛlɛ, Paulo kɛ nakai woloŋlee ni ena lɛ tsuuu nii ni ekɛgbala jwɛŋmɔ kɛba lɛ diɛŋtsɛ enɔ; shi moŋ, ehe ba sɛɛnamɔ waa beni eshiɛ etsɔɔ gbɔmɛi ni yɔɔ shihilɛi sɔrɔtoi amli lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 22:3; 1 Korintobii 9:19-23; Filipibii 1:7) Nakai nɔŋŋ hu, Manahen, mɔ ni “[atsɔse] lɛ kɛ tetrarke Herode lɛ,” fata mɛi ni nyiɛ hiɛ yɛ Antiokia asafo lɛ mli lɛ ahe.—Bɔfoi lɛ Asaji 13:1.

Mɛni Hewɔ Esa akɛ Okɛ Nilee Akwɛ Oshika Nɔ?

16. (a) Mɛni hewɔ ebaawa waa akɛ wɔɔkai wɔ Bɔlɔ lɛ kɛji wɔhiɛ nyɔmɔ lɛ? (b) Yesu abɛbua lɛ ekome jieɔ bɔ ni ehe hiaa ni wɔsusu nii ahe dani wɔfite shika lɛ kpo yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

16 Kɛ okɛ nilee kwɛɛɛ oshika nɔ jogbaŋŋ lɛ, no lɛ ekolɛ eeewa kɛha bo akɛ oookai o-Bɔlɔ lɛ kɛtsɔ esuɔmɔnaa nifeemɔ nɔ. Ejaakɛ kɛ otsɔ nyɔmɔtsɛ lɛ, abaanyɛ awie akɛ ona nuntsɔ kroko. Biblia lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Faa shika, ni oootsɔ mɔ ni fa bo lɛ nyɔŋ.” (Abɛi 22:7, Today’s English Version) Yesu abɛbuai lɛ ekome maa bɔ ni ehe hiaa ni wɔsusu saji ahe jogbaŋŋ dani wɔfite shika lɛ nɔ mi. Yesu kɛɛ: “Nyɛteŋ namɔ ni kɛji eetao mɔɔ ema lɛ ni etaŋ shi, ni ebu naa ekwɛ dã akɛ eyɛ nii bɔ ni aaashɛ naagbee lo? Koni akaba akɛ, beni eje shishi ni eyanyɛɛɛ naa egbe lɛ, mɛi fɛɛ ni naa lɛ miibabɔi ehefɛoyeli.”—Luka 14:28, 29.

17. Mɛni hewɔ bei pii lɛ bɔ ni akɛ shika heɔ nii ahaa lɛ kudɔmɔ wa lɛ?

17 No hewɔ lɛ, nilee yɛ mli akɛ ooobɔ mɔdɛŋ ni ohi shi yɛ Ŋmalɛ naa shishitoo mla nɛɛ naa, akɛ ‘wɔkahiɛ mɔ ko mɔ ko nyɔmɔ, akɛ ja suɔmɔ ni wɔkɛaasumɔ wɔhe lɛ.’ (Romabii 13:8) Shi enɛ feemɔ wa, titri lɛ kɛji okɛ nibii heei ni afeɔ daa, ni mɛi ni tswaa nibii ahe adafi lɛ kɛɔ akɛ ehe miihia bo lɛlɛŋ lɛ kpeɔ. Fɔlɔ ko, ni bɔ mɔdɛŋ akɛ eeeye ebua ebii ni amɛkɛ sɛɛyoomɔ atsu nii lɛ, wie akɛ: “Wɔkɛ be babaoo etsu nii kɛsusu nɔ ni ji hiamɔ nii, kɛ nɔ ni ji taomɔ nii ahe.” Bei babaoo lɛ, skul sɔrɔtoi lɛ etsɔɔɔ saji ni tamɔ enɛɛmɛi, ni kɛ́ amɛkɛ bɔ ni atsuɔ shika he nii yɛ gbɛ kpakpa nɔ lɛ he gbɛtsɔɔmɔ haa po lɛ, efeɔ bibioo pɛ. “Beni wɔgbe nɔtsamɔ skul naa lɛ, no mli lɛ wɔle mfoniri ni hiɛ koji etɛ, ni efãi enyɔ kɛlɛmɔ yeɔ egbɔ lɛ he nibii babaoo, fe bɔ ni akɛ shika toɔ,” taakɛ adesai ashihilɛ he nitsulɔ ko wie lɛ. Belɛ, mɛni baanyɛ aye abua bo ni okɛ oshika atsu nii yɛ nilee mli?

18. Mɛni ji nɔ titri ni haa akɛ shika tsuɔ nii yɛ nilee mli, ni mɛni hewɔ?

18 Ŋaawoo ni akɛha akɛ, ‘Asaŋ kaimɔ obɔlɔ lɛ,’ toiboo ji nɔ titri ni obaatsɔ nɔ okɛ oshika atsu nii yɛ nilee mli. Nɔ̃ hewɔ ji akɛ, kɛ obo nakai famɔ lɛ toi lɛ, nɔ ni ohaa eyeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe ji ni osa Yehowa hiɛ, ni suɔmɔ ni oyɔɔ kɛha lɛ lɛ náa bɔ ni okɛ oshika tsuɔ nii ohaa lɛ nɔ hewalɛ. Yɛ no kɛ gbeekpamɔ naa lɛ, obaabɔ mɔdɛŋ ni okaŋmɛ bo diɛŋtsɛ otaomɔ nii agbɛ ni etsĩ susuma muu fɛɛ hetuu-kɛhamɔ ni okɛaaha Nyɔŋmɔ lɛ naa. (Mateo 16:24-26) Obaabɔ mɔdɛŋ ni oha ohiŋmɛi nɔ “atse,” ni tsɔɔ akɛ, ebaama Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kɛ esuɔmɔnaa nifeemɔ nɔ jogbaŋŋ. (Mateo 6:22-24) Enɛ baaha obu ŋaawoo ni ajɛ ŋwɛi akɛha akɛ “okɛ onii ni oyɔɔ . . . awo Yehowa hiɛ nyam” lɛ akɛ hegbɛ ni miishɛɛ yɔɔ mli.—Abɛi 3:9.

Gbekɛbii ni Esa akɛ Akase Amɛ

19. Gbekɛbii ni hi shi blema lɛ kai amɛ Bɔlɔ lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

19 Miishɛɛ sane ji akɛ, gbekɛbii pii ekai amɛ Bɔlɔ lɛ, yɛ blema kɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ hu. Gbekɛ nuu Samuel tee nɔ edamɔ shi shiŋŋ yɛ kpee buu lɛ mli sɔɔmɔ lɛ mli, yɛ mɛi ni ekɛsɔmɔ lɛ ajeŋba shara mli nifeemɔi lɛ fɛɛ sɛɛ. (1 Samuel 2:12-26) Yoo ni kaa mɔ, ni elakaa mɔ, ni ji Potifar ŋa lɛ, nyɛɛɛ elaka obalanyo Yosef ni ebɔ ajwamaŋ. (1 Mose 39:1-12) Eyɛ mli akɛ “gbekɛ” kɛkɛ ji Yeremia moŋ, shi ekɛ ekaa shiɛ, yɛ shitee-kɛ-woo ni naa wa ni ekɛkpe lɛ fɛɛ sɛɛ. (Yeremia 1:6-8) Israel gbekɛ yoo fioo ko kɛ ekaa tsɔɔ Siria asraafoiatsɛ ko ni yɔɔ hewalɛ waa lɛ akɛ eyatao yelikɛbuamɔ yɛ Israel, he ni ebaanyɛ ekase Yehowa he nii yɛ lɛ. (2 Maŋtsɛmɛi 5:1-4) Obalanyo Daniel kɛ enanemɛi lɛ hiɛ amɛhemɔkɛyeli lɛ mli beni akaa amɛ yɛ Nyɔŋmɔ mlai ni kɔɔ niyenii ahe lɛ gbɛfaŋ lɛ. Ni obalahii ni ji Shadrak, Meshak, kɛ Abednego hala akɛ ashɛrɛ amɛ ashwie la kɛ flɔnɔɔ mli, moŋ fe ni amɛaaŋmɛɛ amɛ anɔkwayeli kɛha Nyɔŋmɔ lɛ he ni akɛsaa, kɛtsɔ amaga jamɔ nɔ.—Daniel 1:8, 17; 3:16-18; 2 Mose 20:5.

20. Gbekɛbii pii ekai amɛ Bɔlɔ lɛ ŋmɛnɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

20 Ŋmɛnɛ, obalahii kɛ obalayei fe 2,000, ni amɛye afii 19 kɛyashi 25, sɔmɔɔ yɛ Yehowa Odasefoi ajeŋ fɛɛ nitsumɔ he yitso lɛ yɛ New York State, yɛ U.S.A. Amɛji gbekɛbii akpei nyɔŋmai abɔ ni kaiɔ amɛ Bɔlɔ lɛ yɛ jeŋ fɛɛ lɛ fã bibioo ko pɛ. Taakɛ Yosef ni hi shi blema lɛ ji lɛ, amɛkpɛlɛɛɛ ni amɛŋmɛɛɔ amɛ jeŋba mli hetsemɔ lɛ he ni amɛkɛsaa. Mɛi pii ehala akɛ amɛbaabo Nyɔŋmɔ moŋ toi fe gbɔmɛi, beni anyɛɔ amɛnɔ ni amɛhala mɔ ni amɛaasɔmɔ lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 5:29) Yɛ 1946 mli yɛ Poland lɛ, awa Henryka Zur ni eye afii 15 lɛ yi waa beni ekpɛlɛɛɛ ni ekɛ ehe woɔ wɔŋjamɔ mli nifeemɔ ko mli lɛ. “Obaanyɛ oná hemɔkɛyeli fɛɛ hemɔkɛyeli ni osumɔɔ,” taakɛ mɛi ni wa lɛ yi lɛ ateŋ mɔ kome wie lɛ, “shi bo lɛ feemɔ Katolik krɔɔs okadi lɛ kɛkɛ.” Akɛni efeee hewɔ lɛ, amɛgbala lɛ kɛtee koo lɛ mli ni amɛyatswa lɛ tu, ni ehiɛ enaanɔ wala he hiɛnɔkamɔ lɛ mli kpɛŋŋ!b

21. Mɛɛ ninefɔ̃ɔ eeefee nilee akɛ wɔɔkpɛlɛ nɔ, ni mɛni baajɛ mli aba?

21 Kwɛ bɔ ni gbekɛbii ni ekai Yehowa kɛtsɔ afii ohai abɔ ni eho lɛ mli fɛɛ lɛ haa etsui nyaa kɛ miishɛɛ! Ani obaahere ninefɔ̃ɔ ni ekɛhaa akɛ, ‘Asaŋ kaimɔ obɔlɔ lɛ’ nɔ? Lɛlɛŋ, eji mɔ ko ni esa akɛ wɔkai lɛ! Susumɔ nibii ni efee eha bo, kɛ nibii ni ebaafee eha bo lɛ ahe daa gbi, ni okpɛlɛ eninefɔ̃ɔ lɛ nɔ, akɛ: “Mibi, feemɔ ohe nilelɔ, ni oha mitsui anyɔ mimli, ni mana hetoo maha mɔ ni bɔɔ mi ahora lɛ.”—Abɛi 27:11.

[Shishigbɛ niŋmai]

a Blɔfo Buu-Mɔɔ, December 15, 1953, baafa 750.

b Kwɛmɔ 1994 Yearbook of Jehovah’s Witnesses, ni Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc. fee lɛ, baafai 217-18.

Ani Okaiɔ?

◻ Abaanyɛ aye abua gbekɛbii ni amɛsusu Nyɔŋmɔ he akɛ mɔ ko ni yɔɔ diɛŋtsɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

◻ O-Bɔlɔ lɛ ni oookai lɛ lɛ tsɔɔ mɛni?

◻ Esa akɛ wɔ wolo-kasemɔ atsu mɛɛ yiŋtoo he nii?

◻ Mɛni hewɔ ehe hiaa ni wɔkɛ wɔ shika atsu nii yɛ nilee mli?

◻ Mɛɛ gbekɛbii esa akɛ okase amɛ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 17]

Ani osusu nɔ hewɔ ni oyaa skul lɛ he?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]

Ani ookase bɔ ni akɛ shika tsuɔ nii yɛ nilee mli?

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje