Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w99 11/15 bf. 18-23
  • Ani Ootsu Ogbɛnaa Nii Fɛɛ Ni Kã Onɔ Yɛ Nyɔŋmɔ Hiɛ Lɛ He Nii?

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Ani Ootsu Ogbɛnaa Nii Fɛɛ Ni Kã Onɔ Yɛ Nyɔŋmɔ Hiɛ Lɛ He Nii?
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Ani Nɔ Fɛɛ Nɔ Ji Yakayakanii?
  • Henɔjɔɔmɔ kɛ Gbɛnaa Nii ni Kã Wɔnɔ yɛ Nyɔŋmɔ Hiɛ
  • Ŋmɛɛ Oyiŋkpɛi lɛ Jogbaŋŋ Okwɛ!
  • Nibii ni Yeɔ Buaa Koni Wɔkai Wɔ-Bɔlɔ Kpeteŋkpele Lɛ
  • Wɔgbɛnaa Nii Fɛɛ ni Kã Wɔnɔ yɛ Nyɔŋmɔ Hiɛ
  • Tsu Ogbɛnaa Nii lɛ Fɛɛ He Nii
  • “Gbɔmɔ Gbɛnaa Nii lɛ Fɛɛ”
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1997
  • Jajelɔ Wolo lɛ Mli Saji Otii
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2006
  • Kaimɔ O-bɔlɔ Kpeteŋkpele Lɛ!
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
  • Oshihilɛ—Mɛni Ji Eyiŋtoo?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1997
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
w99 11/15 bf. 18-23

Ani Ootsu Ogbɛnaa Nii Fɛɛ Ni Kã Onɔ Yɛ Nyɔŋmɔ Hiɛ Lɛ He Nii?

“Nyɔŋmɔ baakojo nitsumɔ fɛɛ nitsumɔ kɛ teemɔŋ sane fɛɛ teemɔŋ sane hu, ekpakpa jio, efɔŋ jio.”​—JAJELƆ 12:14.

1. Mɛɛ gbɛjianɔ Yehowa eto kɛha ewebii lɛ?

YEHOWA yeɔ ebuaa mɛi fɛɛ ni yaa nɔ amɛkaiɔ lɛ akɛ amɛ-Bɔlɔ Kpeteŋkpele lɛ. E-Wiemɔ ni jɛ mumɔŋ lɛ kɛ nilee ni he hiaa ni aaaha amɛsa ehiɛ kwraa lɛ haa amɛ. Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kudɔɔ amɛ yɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii ni amɛfeɔ lɛ mli koni ‘amɛwo yibii yɛ nitsumɔ kpakpa fɛɛ nitsumɔ kpakpa mli.’ (Kolosebii 1:​9, 10) Agbɛnɛ hu, Yehowa kɛ mumɔŋ niyenii kɛ teokrase gbɛtsɔɔmɔ haa kɛtsɔɔ “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ nɔ. (Mateo 24:​45-47) Belɛ, Nyɔŋmɔ webii yɛ ŋwɛi jɔɔmɔ yɛ gbɛ̀i pii anɔ yɛ be mli ni amɛsɔmɔɔ Yehowa ni amɛtsuɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ shiɛmɔ ni he hiaa lɛ he nii lɛ.​—⁠Marko 13:⁠10.

2. Mɛɛ sanebimɔi baanyɛ ate shi yɛ sɔɔmɔ ni akɛhaa Yehowa lɛ he?

2 Anɔkwa Kristofoi yɛ miishɛɛ akɛ amɛmiitsu sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ ko amɛmiiha Yehowa. Kɛlɛ, mɛi komɛi anijiaŋ baaje wui ni amɛsusu akɛ sɛɛnamɔ ko bɛ amɛmɔdɛŋbɔi lɛ ahe. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ye bei komɛi amli lɛ Kristofoi ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ lɛ baasusu kɛji akɛ sɛɛnamɔ diɛŋtsɛ yɛ mɔdɛŋ ni amɛkɛ hiɛdɔɔ bɔɔ lɛ he. Kɛji akɛ aasusu weku nikasemɔ kɛ nitsumɔi krokomɛi ahe lɛ, sanebimɔi ni tamɔ enɛɛmɛi baate shi diɛŋtsɛ yɛ weku yitso ko jwɛŋmɔ mli, akɛ: ‘Ani Yehowa hiɛ sɔɔ nɔ ni wɔfeɔ lɛ diɛŋtsɛ? Ani wɔmiitsu gbɛnaa nii he sɔ ní Nyɔŋmɔ kɛfɔ̃ wɔnɔ lɛ fɛɛ he nii?’ Jajelɔ lɛ wiemɔi ni nilee yɔɔ mli lɛ baanyɛ aye abua wɔ ní wɔha sanebimɔi nɛɛ ahetoo.

Ani Nɔ Fɛɛ Nɔ Ji Yakayakanii?

3. Yɛ Jajelɔ 12:8 kɛ gbeekpamɔ naa lɛ, mɛni ji yakayakanii amli yakayakanii ni fe fɛɛ lɛ?

3 Mɛi komɛi baasusu akɛ nilelɔ lɛ wiemɔi lɛ wooo mɔ ko mɔ ko hewalɛ tsɔ ko​—⁠oblahii kɛ oblayei kɛ mɛi ni egbɔlɔ lɛ fɛɛ. “Yakayakanii amli yakayakanɔ̃! jajelɔ lɛ kɛɛ, fɛɛ lɛ yakayakanii ni!” (Jajelɔ 12:8) Yɛ anɔkwale mli lɛ, eji yakayakanii ni fe fɛɛ akɛ aaaku hiɛ ashwie Bɔlɔ Kpeteŋkpele lɛ nɔ yɛ oblahiiaŋ kɛ oblayeiaŋ, ni aaada ni asɔmɔɔɔ lɛ, koni aná gbɔlɛ be akɛ nɔ̃ pɛ ni ayɔɔ ni akɛaatsɔɔ. Fɛɛ efee yakayakanii, aloo nɔ ko folo kɛha gbɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ, kɛji akɛ egbo po akɛ mɔ ni yɔɔ nii babaoo kɛ gbɛi yɛ je ni kã mɔ fɔŋ, Satan Abonsam, hewalɛ mli nɛɛ mli lɛ.​—⁠1 Yohane 5:⁠19.

4. Mɛni hewɔ abaanyɛ akɛɛ akɛ jeee nɔ fɛɛ nɔ ji yakayakanii lɛ?

4 Jeee nɔ fɛɛ nɔ ji yakayakanii kɛha mɛi ni bɔɔ jwetrii amɛhaa amɛhe yɛ ŋwɛi akɛ Yehowa tsuji anɔkwafoi lɛ. (Mateo 6:​19, 20) Amɛyɛ babaoo feemɔ yɛ Nuntsɔ lɛ nitsumɔ ni nyɔmɔwoo yɔɔ mli lɛ mli, ni mɔdɛŋbɔi ni tamɔ nɛkɛ lɛ efeee efolo kɔkɔɔkɔ. (1 Korintobii 15:58) Shi kɛji akɛ wɔji Kristofoi ni wɔjɔɔ wɔhe nɔ lɛ, ani wɔkɛ wɔhe ewo nitsumɔ ni Nyɔŋmɔ kɛha wɔ yɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ mli vii? (2 Timoteo 3:⁠1) Aloo wɔmiidi shihilɛ gbɛ ko ni miihe atamɔ wɔ akutseiaŋbii lɛ anɔ̃ lɛ sɛɛ? Ekolɛ amɛkɛ amɛhe ebɔ jamɔi srɔtoi ahe ni ekolɛ amɛtu amɛhe amɛha enɛ feemɔ waa, amɛyaa amɛsɔlemɔi daa ni amɛmiibɔ mɔdɛŋ ni amɛtsu nɔ ni amɛjamɔ lɛ taoɔ kɛjɛɔ amɛdɛŋ lɛ he nii. Eji anɔkwale akɛ amɛjeee mɛi ni jajeɔ Maŋtsɛyeli shɛɛ sane lɛ. Amɛbɛ anɔkwale nilee ko ni tsɔɔ akɛ “naagbee be lɛ” nɛ, ni amɛbɛ hehiamɔ henumɔ ko yɛ gbii ni wɔyɔɔ mli nɛɛ ahe.​—⁠Daniel 12:⁠4.

5. Kɛji akɛ shihilɛ mli nibii asɛɛdii ebatsɔ nɔ ni he hiaa wɔ fe fɛɛ lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee?

5 Yesu Kristo wie wɔjaramɔ bei nɛɛ ahe akɛ: “Shi bɔ ni Noa gbii lɛ fee lɛ, nakai gbɔmɔ bi lɛ baa lɛ hu baatamɔ. Ejaakɛ bɔ ni yɔɔ yɛ gbii ni nyiɛ nu afua lɛ hiɛ lɛ amli, ni mɛi lɛ hiɛ niyeli kɛ ninumɔ kɛ yoowɛɛ kɛ gbalahamɔ mli aahu kɛyashi gbi ni Noa yabote adeka lɛ mli, ni amɛhiɛ bɛ amɛhe nɔ kɛyashi nu afua lɛ baloo amɛ fɛɛ kɛtee lɛ, nakai nɔŋŋ gbɔmɔ bi lɛ baa lɛ aaatamɔ.” (Mateo 24:​37-39) Nɔ fɔŋ ko bɛ niyeli kɛ ninumɔ ni afeɔ yɛ hiɛshikamɔ mli lɛ he, ni gbalashihilɛ ji gbɛjianɔ ni Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ to. (1 Mose 2:​20-24) Kɛlɛ, kɛji akɛ wɔyoo akɛ shihilɛ mli nibii ni wɔdiɔ sɛɛ lɛ efee nɔ titri ni he hiaa wɔ fe fɛɛ lɛ, mɛni hewɔ wɔkɛ sane nɛɛ wooo sɔlemɔ mli? Yehowa baanyɛ aye abua wɔ koni wɔkɛ Maŋtsɛyeli lɛ he nibii aye klɛŋklɛŋ gbɛhe, ni wɔfee nɔ ni ja, ni wɔtsu ehe gbɛnaa nii ni kã wɔnɔ lɛ ahe nii.​—⁠Mateo 6:​33; Romabii 12:12; 2 Korintobii 13:7.

Henɔjɔɔmɔ kɛ Gbɛnaa Nii ni Kã Wɔnɔ yɛ Nyɔŋmɔ Hiɛ

6. Aŋkroaŋkroi ni abaptisi amɛ lɛ ateŋ mɛi komɛi tsuuu gbɛnaa nii ni kã amɛnɔ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ he nii yɛ mɛɛ gbɛ ko ni he hiaa nɔ?

6 Ehe miihia ni Kristofoi komɛi ni ábaptisi amɛ lɛ kɛ hiɛdɔɔ asɔle, ejaakɛ amɛhiii shi yɛ sɔɔmɔ he gbɛnaa nii ni amɛkɔ fɔ̃ amɛnɔ beni amɛjɔɔ amɛhe nɔ amɛha Nyɔŋmɔ lɛ naa. Yɛ afii komɛi amli nɛ lɛ, abaptisiɔ mɛi ni fa fe 300,000 daa afi, shi Yehowa Odasefoi fɛɛ ni yɔɔ ekãa lɛ ayibɔ eyako hiɛ nakai. Mɛi komɛi ni batsɔmɔ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi lɛ ekpa sanekpakpa lɛ jajemɔ. Ni kɛlɛ, esa akɛ aŋkroaŋkroi aná Kristofoi asɔɔmɔ lɛ mli gbɛfaŋnɔ bɔ ni sa dani abaptisi amɛ. No hewɔ lɛ, amɛle nitsumɔ ni Yesu kɛha esɛɛnyiɛlɔi fɛɛ lɛ, akɛ: “Nyɛyaa ni nyɛyafea jeŋmaji fɛɛ mikaselɔi, nyɛbaptisia amɛ nyɛwoa Tsɛ lɛ kɛ Bi lɛ kɛ Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ gbɛi amli, ni nyɛtsɔɔ amɛ ni amɛye nii fiaa ni mikɛɛ nyɛ lɛ nɔ.” (Mateo 28:​19, 20) Ja amɛyɛ nibii ni ekaaa ni tsiɔ amɛnaa yɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ ni bɛ loo nibii krokomɛi ni amɛnyɛɛɛ nɔ kunim amɛye lɛ ahewɔ, shi kɛ́ jeee nakai lɛ, aŋkroaŋkroi ni ábaptisi amɛ ni kɛ ekãa sɔmɔɔɔ dɔŋŋ akɛ Nyɔŋmɔ kɛ Kristo Odasefoi lɛ ehiii shi yɛ amɛ gbɛnaa nii fɛɛ ni kã amɛnɔ yɛ wɔ-Bɔlɔ Kpeteŋkpele lɛ hiɛ lɛ naa.​—⁠Yesaia 43:10-12.

7. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkpe kutuu daa kɛha jamɔ lɛ?

77 Blema Israel ji maŋ ni ejɔɔ ehe nɔ eha Nyɔŋmɔ, ni emli bii lɛ yɛ gbɛnaa nii komɛi ni jwere amɛnɔ yɛ Yehowa hiɛ yɛ Mla kpaŋmɔ lɛ shishi. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, esa akɛ hii fɛɛ akpe kɛha daa afi gbii juji etɛ lɛ yeli, ni nuu fɛɛ nuu ni jeɔ gbɛ ekwaa Hehoo lɛ yeli lɛ, “aaafo lɛ . . . ashɛ afɔ̃” yɛ gbele mli. (4 Mose 9:​13; 3 Mose 23:​1-​43; 5 Mose 16:16) Bɔni afee ni Israelbii lɛ atsu gbɛnaa nii ni kã amɛnɔ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ akɛ ewebii ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ lɛ he nii lɛ, esa akɛ amɛbua amɛhe naa kɛha jamɔ. (5 Mose 31:​10-13) Nɔ ko bɛ Mla lɛ mli ni kɛɛ akɛ, ‘Feemɔ enɛ kɛji akɛ efeemɔ hegbɛ yɛ kɛha bo.’ Kɛha mɛi ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ bianɛ amɛha Yehowa lɛ, enɛ fiɔ Paulo wiemɔi nɛɛ asɛɛ diɛŋtsɛ, akɛ: “Nyɛhaa wɔyɔseyɔsea wɔhe, koni wɔhiɛ adɔ suɔmɔ kɛ nitsumɔi kpakpai ahe, ni wɔkakwa wɔhe naabuamɔ, taakɛ bɔ ni mɛi komɛi fɔɔ feemɔ lɛ, shi moŋ wɔwowoo wɔhe ŋaa, ni titri lɛ akɛni nyɛnaa akɛ gbi lɛ miibɛŋkɛ nɛɛ.” (Hebribii 10:​24, 25) Hɛɛ, kpe ni wɔkɛ wɔnanemɛi heyelilɔi kpeɔ daa lɛ ji Kristofonyo ni ejɔɔ ehe nɔ lɛ gbɛnaa nii ni kã enɔ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ fã.

Ŋmɛɛ Oyiŋkpɛi lɛ Jogbaŋŋ Okwɛ!

8. Mɛni hewɔ esa akɛ oblanyo loo oblayoo ni ejɔɔ ehe nɔ lɛ kɛ sɔlemɔ asusu esɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ lɛ he lɛ?

8 Ekolɛ oji oblanyo loo oblayoo ni ojɔɔ ohe nɔ oha Yehowa. Jɔɔmɔi babaoo baatsɔ onɔ̃ kɛji akɛ okɛ Maŋtsɛyeli lɛ he nibii ye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ oshihilɛ mli. (Abɛi 10:22) Kɛji akɛ okɛ sɔlemɔ kɛ gbɛjianɔ ni atoɔ jogbaŋŋ tsu nii lɛ, ekolɛ obaanyɛ ni kɛ hoo lɛ okɛ oblahiiaŋ loo oblayeiaŋ afii lɛ ekomɛi atsu nii yɛ be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ fã ko mli​—gbɛ kpakpa ni oootsɔ nɔ okɛtsɔɔ akɛ okaiɔ o-Bɔlɔ Kpeteŋkpele lɛ. Kɛ jeee nakai lɛ, heloo gbɛfaŋ nibii asɛɛdii baaje shishi ahe obe kɛ nibii ni ojwɛŋɔ he lɛ amli nɔ ni fa. Taakɛ efɔɔ kaa yɛ adesai agbɛfaŋ lɛ, ekolɛ obaabote gbalashihilɛ mli mra, aloo okɛ ohe baawo nifilimɔ mli koni okɛtao heloo gbɛfaŋ nibii. Nitsumɔ ni sɛɛnamɔ yɔɔ he baaŋɔ obe kɛ ohewalɛ babaoo. Kɛji akɛ oyɛ bii lɛ, ebaabi ni otsu weku shihilɛ mli gbɛnaa nii ahe nii afii nyɔŋmai abɔ. (1 Timoteo 5:⁠8) Ekolɛ ohiɛ kpako o-Bɔlɔ Kpeteŋkpele lɛ nɔ, shi nilee yɛ mli akɛ oooyoo akɛ, gbɛjianɔ ni otoɔ mra, aloo nakai ni ofeee lɛ, baato gbɛ ni obaatsɔ nɔ yɛ odalɛ be mli lɛ efɔ̃ shi. Yɛ sɛɛ mli afii lɛ amli lɛ, ekolɛ obaakwɛ osɛɛ, ni obaashwe akɛ oná ni kulɛ kɛ́ hoo lɛ okɛ oblahiiaŋ be lɛ tsu nii babaoo yɛ sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ mli oha wɔ-Bɔlɔ Kpeteŋkpele lɛ. Mɛni hewɔ okɛ sɔlemɔ susuuu ogbɛkpamɔi lɛ ahe bianɛ, koni oná tsui ni nyɔɔ mɔ mli yɛ osɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ ni okɛhaa Yehowa lɛ mli yɛ oblahiiaŋ kɛ oblayeiaŋ afii lɛ amli lɛ?

9. Mɛni mɔ ni egbɔ ni be ko lɛ etsu gbɛnaa nii ni tsii he nii yɛ asafo lɛ mli lɛ baanyɛ afee?

9 Susumɔ shihilɛi krokomɛi ahe​—⁠nuu ní be ko lɛ esɔmɔ akɛ “Nyɔŋmɔ asafoku” lɛ nɔkwɛlɔ lɛ nɔ̃ lɛ he okwɛ. (1 Petro 5:​2, 3) Yɛ yiŋtoo ko hewɔ lɛ, ejɛ esuɔmɔ mli eŋmɛɛ hegbɛi nɛɛ ahe. Eji anɔkwale akɛ egbɔ agbɛnɛ, ni ebaawa waa kɛha lɛ akɛ eeeya nɔ yɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ mli. Shi ani eeenyɛ eba akɛ esa akɛ etao teokrase hegbɛi nɛɛ ekoŋŋ? Mɛɛ jɔɔmɔi po nuu ni tamɔ nɛkɛ baanyɛ ni ekɛbaha mɛi krokomɛi eji enyɛɔ etsuɔ gbɛnaa nii babaoo he nii yɛ asafo lɛ mli kulɛ! Ni akɛni mɔ ko mɔ ko ehiii shi kɛhaaa lɛ diɛŋtsɛ ehe hewɔ lɛ, nanemɛi kɛ suɔlɔi amii baashɛ amɛhe kɛji akɛ enyɛ eha esɔɔmɔ tee hiɛ, kɛha Nyɔŋmɔ hiɛnyamwoo. (Romabii 14:​7, 8) Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, Yehowa hiɛ kpaŋ nɔ ni mɔ ko feɔ yɛ esɔɔmɔ mli lɛ nɔ. (Hebribii 6:​10-12) No hewɔ lɛ, mɛni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔkai wɔ-Bɔlɔ Kpeteŋkpele lɛ?

Nibii ni Yeɔ Buaa Koni Wɔkai Wɔ-Bɔlɔ Kpeteŋkpele Lɛ

10. Mɛni hewɔ jajelɔ lɛ yɔɔ shihilɛ ni hi fe fɛɛ mli bɔ ni ekɛ gbɛtsɔɔmɔ ni kɔɔ bɔ ni wɔɔfee wɔkai wɔ-Bɔlɔ Kpeteŋkpele lɛ he lɛ aaaha lɛ?

10 Jajelɔ lɛ yɛ gbɛhe ko ni nɔ bɛ ni baaha ekɛ gbɛtsɔɔmɔ ni baaha wɔkai wɔ-Bɔlɔ Kpeteŋkpele lɛ aha lɛ mli. Yehowa eha esɔlemɔ ni jɛ tsuiŋ tɔ̃ɔ lɛ hetoo kɛtsɔ nilee ni ekaaa ni ekɛha lɛ lɛ nɔ. (1 Maŋtsɛmɛi 3:​6-12) Salomo pɛi adesa shihilɛ mli nibii fɛɛ kwa mli fitsofitso. Agbɛnɛ hu, akɛ mumɔ tsirɛ lɛ koni eŋmala nibii ni ena lɛ eshwie shi koni ehe aba sɛɛnamɔ kɛha mɛi krokomɛi. Eŋma akɛ: “Akɛni jajelɔ lɛ le nii hewɔ lɛ, ekã he eetsɔɔ maŋ lɛ nilee, ni ejwɛŋ nibii ahe ni etao mli, ni ebubuu abɛi babaoo hu. Jajelɔ lɛ tao ni ena wiemɔi ni ŋɔɔ, ni nɔ ni eŋma nɛɛ, jalɛ kɛ anɔkwale wiemɔi ni.”​—⁠Jajelɔ 12:​9, 10.

11. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkpɛlɛ Salomo ŋaawoo ni nilee yɔɔ mli lɛ nɔ?

11 Bɔ ni Hela Septuagint lɛ tsɔɔ nɛkɛ wiemɔi nɛɛ ashishi eha lɛ kaneɔ akɛ: “Ni agbɛnɛ hu, akɛni shiɛlɔ lɛ le nii hewɔ lɛ, akɛni etsɔɔ adesai nilee; koni toi anu nɔ ni ŋɔɔ kɛjɛ abɛbuai lɛ amli, shiɛlɔ lɛ bɔ mɔdɛŋ etao akɛ eeená wiemɔi ni ŋɔɔ kɛ wiemɔi ni ja aŋmalamɔ​—⁠anɔkwale wiemɔi.” (The Septuagint Bible, ni Charles Thomson tsɔɔ shishi lɛ) Salomo bɔ mɔdɛŋ koni enine ashɛ etoibolɔi lɛ atsui nɔ kɛtsɔ wiemɔi ni ŋɔɔ diɛŋtsɛ kɛ saji ni yɔɔ miishɛɛ ni sa nɔ. Akɛni ewiemɔi ni anaa yɛ Ŋmalɛi lɛ amli lɛ jɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kanyamɔ mli hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔkpɛlɛ nibii ni ena lɛ kɛ ŋaawoo ni nilee yɔɔ mli lɛ anɔ amrɔ nɔŋŋ.​—⁠2 Timoteo 3:​16, 17.

12. Te obaatsɔɔ nɔ ni Salomo wie taakɛ áŋma afɔ̃ shi yɛ Jajelɔ 12:​11, 12 lɛ mli yɛ bo diɛŋtsɛ owiemɔ mli oha tɛŋŋ?

12 Yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ woji akalamɔ he ŋaa ni bɛ yɛ no beaŋ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, no mli lɛ woji babaoo yɛ Salomo gbii lɛ amli. Te abaasusu woji ni tamɔ nɛkɛ he aha tɛŋŋ? Ekɛɛ akɛ: “Nilelɔi awiemɔi tamɔ tsina kpalamɔ akpɔlɔi, ni amɛtamɔ plɛkoobii ni akala, tookwɛlɔ kome bua enɛɛmɛi fɛɛ naa. Ni nɔ ni eshwɛ lɛ, mibi, ha mawoo ŋaa! Woji babaoo feemɔ lɛ ebɛ naagbee, ni nikasemɔ tuutu lɛ ehaa etɔɔ heloo.”​—⁠Jajelɔ 12:​11, 12.

13. Te aaafee tɛŋŋ ni mɛi ni yɔɔ nilee ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ yɔɔ mli lɛ awiemɔi aaatamɔ tsina kpalamɔ akpɔlɔi, ni namɛi tamɔ “plɛkoobii ni akala” lɛ?

13 Mɛi ni yɔɔ nilee ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ yɔɔ mli lɛ awiemɔi tamɔ tsina kpalamɔ akpɔlɔi. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Amɛkanyaa nikanelɔi loo toibolɔi lɛ koni amɛya amɛhiɛ yɛ nilee wiemɔi ni amɛkane loo amɛnu lɛ kɛ gbeekpamɔ naa. Agbɛnɛ hu, mɛi ni kɛ amɛhe woɔ ‘wiemɔi muji ahalamɔ’ aloo nilee wiemɔi ni ji anɔkwale ni sa mli lɛ tamɔ “plɛkoobii ni akala,” loo akɛmamɔ shi shiŋŋ. Enɛ baanyɛ afee nakai ejaakɛ aŋkroaŋkroi nɛɛ awiemɔi ni ŋɔɔ lɛ jieɔ Yehowa nilee kpo ni amɛbaanyɛ ni amɛha kanelɔi loo toibolɔi lɛ afi shi shiŋŋ ni eye ebua amɛ. Kɛji akɛ oji fɔlɔ ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ, ani esaaa akɛ obɔɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni ooonyɛ koni okɛ nilee ni tamɔ nɛkɛ awo obi lɛ jwɛŋmɔ kɛ tsui mli?​—⁠5 Mose 6:​4-9.

14. (a) Mɛɛ woji nɛkɛ sɛɛnamɔ bɛ he akɛ ‘aaatu he aha nomɛi tuutu lɛ’? (b) Mɛɛ wolo esa akɛ wɔsusu no he titri, ni mɛni hewɔ?

14 Shi, mɛni hewɔ Salomo wie nɔ ni ewie yɛ woji ahe lɛ? Ojogbaŋŋ, kɛ akɛto Yehowa Wiemɔ he lɛ, adesa susumɔ folo kɛkɛ yɔɔ je nɛŋ wolo kpoi ni bɛ naagbee lɛ amli. Nɛkɛ susumɔi nɛɛ babaoo jieɔ Satan Abonsam jwɛŋmɔ kpo. (2 Korintobii 4:⁠4) No hewɔ lɛ, nɛkɛ jeŋ saji nɛɛ ‘akasemɔ tuutu’ lɛ mli sɛɛnamɔi faaa ni amɛsɛɛ etsɛɛɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, emli nɔ ni fa baanyɛ aye mɔ awui yɛ mumɔŋ. Taakɛ Salomo ji lɛ, nyɛhaa wɔjwɛŋa nɔ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ yɛ shihilɛ he lɛ nɔ. Enɛ baawaje wɔhemɔkɛyeli ni ebaagbala wɔ kɛbɛŋkɛ Yehowa he. Jwɛŋmɔ ni wɔɔgbala kɛya woji krokomɛi loo tsɔɔmɔi anɔ fe nine lɛ baaha etɔ wɔ. Titri lɛ, kɛji akɛ woji nɛɛ jɛ je lɛŋ susumɔi ni kɛ nilee ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ yɔɔ mli kpãaa gbee lɛ amli lɛ, amɛbafeɔ nɔ ni ehiii ni efiteɔ Nyɔŋmɔ kɛ eyiŋtoi amli hemɔkɛyeli. No hewɔ lɛ, nyɛhaa wɔkaia akɛ, woji ni sɛɛnamɔ yɔɔ he fe fɛɛ yɛ Salomo kɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔgbii lɛ amli ji nɔ ni jieɔ “tookwɛlɔ kome,” Yehowa Nyɔŋmɔ nilee kpo lɛ. Ekɛ Ŋmalɛ Krɔŋkrɔŋ lɛ mli woji 66 lɛ eha wɔ, ni enɛɛmɛi anɔ esa akɛ wɔjwɛŋ titri. Biblia lɛ kɛ “tsulɔ anɔkwafo” lɛ woji ni yeɔ ebuaa lɛ haa wɔnyɛɔ wɔnáa “Nyɔŋmɔ he nilee.”​—⁠Abɛi 2:​1-6.

Wɔgbɛnaa Nii Fɛɛ ni Kã Wɔnɔ yɛ Nyɔŋmɔ Hiɛ

15. (a) Te oootsɔɔ Salomo wiemɔi ni kɔɔ “gbɔmɛi fɛɛ agbɛnaa” lɛ he lɛ mli oha tɛŋŋ? (b) Mɛni esa akɛ wɔfee kɛ wɔɔnyɛ wɔtsu wɔgbɛnaa nii ni kã wɔnɔ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ he nii?

15 Beni emuaa enibii amlipɛimɔ lɛ fɛɛ naa lɛ, Salomo, jajelɔ lɛ, kɛɛ akɛ: “Nyɛhaa wɔboa saji lɛ fɛɛ naagbee toi: She Nyɔŋmɔ gbeyei ni oye ekitai lɛ anɔ! shi enɛ ji gbɔmɛi fɛɛ agbɛnaa. Ejaakɛ Nyɔŋmɔ baakojo nitsumɔ fɛɛ nitsumɔ kɛ teemɔŋ sane fɛɛ teemɔŋ sane hu, ekpakpa jio, efɔŋ jio.” (Jajelɔ 12:​13, 14) Gbeyeishemɔ kpakpa loo woo ni wɔɔná wɔha wɔ-Bɔlɔ Kpeteŋkpele lɛ baabu wɔhe, kɛ hiɛnɔkamɔ akɛ, kɛ wɔ wekui hu, kɛjɛ shihilɛ gbɛ ko ni nilee bɛ mli ni wɔɔdi sɛɛ ni baanyɛ ekɛ haomɔ kɛ awerɛho babaoo aba wɔ kɛ wɔsuɔlɔi anɔ lɛ he. Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ kpakpa yɛ krɔŋŋ ni eji nilee shishijee. (Lala 19:9; Abɛi 1:⁠7) Kɛji akɛ wɔyɛ sɛɛyoomɔ ni damɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni jɛ mumɔŋ lɛ nɔ ni wɔkɛ emli ŋaawoo lɛ tsu nii yɛ nibii fɛɛ mli lɛ, belɛ wɔmiitsu ‘wɔgbɛnaa nii fɛɛ’ ni kã wɔnɔ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ he nii. Dabi, enɛ jeee gbɛnaa nii srɔtoi ni atoɔ naa. Shi moŋ, nɔ ni ataoɔ ji ni wɔtao gbɛtsɔɔmɔ kɛjɛ Ŋmalɛi lɛ amli kɛji akɛ wɔmiitao ni wɔna shihilɛ mli naagbai anaa koni wɔfee nii yɛ Nyɔŋmɔ gbɛ nɔ be fɛɛ be.

16. Yɛ kojomɔ gbɛfaŋ lɛ, mɛni Yehowa baafee?

16 Esa akɛ wɔyɔse akɛ nɔ ko nɔ ko eteee ehe yɛ wɔ-Bɔlɔ Kpeteŋkpele lɛ hiɛ. (Abɛi 15:⁠3) ‘Ebaakojo nitsumɔ fɛɛ nitsumɔ.’ Hɛɛ, Ŋwɛi Flooflonyo lɛ baakojo nibii fɛɛ, ni nɔ ni adesa hiŋmɛii enaaa lɛ po fata he. Wɔhiɛ ni wɔhaa ehiɔ wɔhe nɔ yɛ nibii nɛɛ ahe lɛ baanyɛ afee nɔ ni kanyaa wɔ koni wɔye Nyɔŋmɔ kitai anɔ. Shi esa akɛ nɔ ni kanyaa wɔ fe fɛɛ lɛ afee suɔmɔ kɛha wɔŋwɛi Tsɛ lɛ, ejaakɛ bɔfo Yohane ŋma akɛ: “Enɛ ji Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ, akɛ wɔye ekitai lɛ anɔ; ni ekitai lɛ waaa.” (1 Yohane 5:⁠3) Ni akɛni ato Nyɔŋmɔ kitai lɛ ahe gbɛjianɔ koni eha wɔ naanɔ hilɛ-kɛhamɔ aya nɔ hewɔ lɛ, yɛ anɔkwale mli lɛ, jeee akɛ ehi kɛkɛ, shi nilee diɛŋtsɛ yɛ mli akɛ wɔɔye nɔ. Enɛ jeee jatsu ko kwraa kɛha mɛi ni sumɔɔ Bɔlɔ Kpeteŋkpele lɛ. Amɛmiisumɔ ni amɛtsu egbɛnaa nii ni kã amɛnɔ lɛ fɛɛ he nii amɛha lɛ.

Tsu Ogbɛnaa Nii lɛ Fɛɛ He Nii

17. Mɛni wɔbaafee kɛji akɛ wɔmiisumɔ diɛŋtsɛ ni wɔtsu wɔgbɛnaa nii ni kã wɔnɔ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ fɛɛ he nii?

17 Kɛji akɛ wɔle nii ni wɔmiisumɔ ni wɔtsu gbɛnaa nii ni kã wɔnɔ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ fɛɛ he nii lɛɛlɛŋ, kɛfata ekitai ni wɔɔye nɔ lɛ he lɛ, no lɛ wɔbaaná woo ni gbeyeishemɔ yɔɔ mli akɛ wɔfeŋ nɔ ni esaŋ ehiɛ. “Yehowa gbeyeishemɔ ji nilee shishijee” lɛɛlɛŋ, ni mɛi ni yeɔ ekitai lɛ anɔ lɛ yɛ “sanesɛɛkɔmɔ kpakpa.” (Lala 111:10; Abɛi 1:⁠7) Belɛ nyɛhaa wɔfea nii yɛ nilee mli, ni wɔbo Yehowa toi yɛ nibii fɛɛ kwa mli. Enɛ he miihia titri bianɛ, ejaakɛ Maŋtsɛ Yesu Kristo eba, ni be ni ekɛbaakojo akɛ Kojolɔ ni Nyɔŋmɔ ehala lɛ lɛ ebɛŋkɛ.​—⁠Mateo 24:3; 25:​31, 32.

18. Kɛji akɛ wɔtsu gbɛnaa nii ni kã wɔnɔ yɛ Yehowa Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ fɛɛ he nii lɛ, mɛni baajɛ mli aba aha wɔ?

18 Nyɔŋmɔ miipɛi wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ mli eekwɛ bianɛ. Ani wɔnyáa mumɔŋ nibii ahe, aloo wɔŋmɛ gbɛ ni hewalɛ ní je lɛ náa yɛ mɔ nɔ lɛ egbɔjɔ wekukpaa ni kã wɔkɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ? (1 Korintobii 2:​10-16; 1 Yohane 2:​15-17) Kɛji akɛ wɔji oblahii kɛ oblayei loo wɔdara hu lɛ, nyɛhaa wɔfea nɔ fɛɛ nɔ ni wɔɔnyɛ ni wɔkɛsa wɔ-Bɔlɔ Kpeteŋkpele lɛ hiɛ. Kɛji akɛ wɔbo Yehowa toi ni wɔye ekitai lɛ anɔ lɛ, wɔbaakpoo jeŋ momo ni hoɔ eyaa nɛɛ mli yakayakanii lɛ. Kɛkɛ lɛ wɔbaanyɛ wɔná naanɔ wala yɛ Nyɔŋmɔ jeŋ hee ní ewo shi lɛ mli lɛ he hiɛnɔkamɔ. (2 Petro 3:⁠13) Mɛɛ gbɛkpamɔi wuji enɛɛmɛi ji kɛha mɛi fɛɛ ni tsuɔ gbɛnaa nii fɛɛ ni kã amɛnɔ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ he nii lɛ!

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

◻ Mɛni hewɔ obaakɛɛ akɛ jeee nɔ fɛɛ nɔ ji yakayakanii lɛ?

◻ Mɛni hewɔ esa akɛ oblanyo loo oblayoo Kristofonyo kɛ sɔlemɔ asusu esɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ lɛ he lɛ?

◻ Mɛɛ woji nɛkɛ sɛɛnamɔ bɛ he akɛ ‘aaatu he aha nomɛi tuutu’ lɛ?

◻ Mɛni ji ‘gbɔmɛi agbɛnaa nii fɛɛ’ lɛ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 20]

Jeee nɔ fɛɛ nɔ ji yakayakanii kɛha mɛi ni sɔmɔɔ Yehowa lɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]

Nɔ ni tamɔɔɔ je nɛŋ woji babaoo lɛ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ shɛjeɔ mɔ mii ni sɛɛnamɔ yɛ he

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje