Hewalɛ Hee Ni Wɔnaa, Ni Etɔɔɔ Wɔ
“Lɛ ehaa mɔ ni egbɔjɔ lɛ hewalɛ, ni mɔni bɛ nyɛmɔ lɛ ehaa ehewalɛ faa.”—YESAIA 40:29.
1, 2. Mɛɛ gbɛ nɔ oootsɔ ofee bɔ ni Kristofoi tamɔ mɛi ni daa foi kɛyaa shɔŋŋ lɛ he nɔkwɛmɔ yɛ?
AFI 1984 October aloo Antɔŋ nyɔŋ lɛ leebi ko ni gbɔmɛi babaoo ni ji akaŋshilɔi 16,000 fa tamɔ ŋshɔ kɛbote gbɛjegbɛi lɛ anɔ koni amɛje New York Maŋtiase lɛ mli Foidamɔ lɛ shishi. He ni amɛyagbe naa yɛ lɛ feɔ shitoi 26.2. Nakai gbo be mli kɔɔyɔŋ tsakemɔ ni ha jeŋ dɔ waa bɔ ni enɛ ha mumɔ bawa babaoo lɛ gbala foidalɔi lɛ amli nu kɛ hewalɛ ni eka amɛtsuishiŋmɛɛ kɛ hewalɛ ekwɛ. Foidamɔ lɛ baafee mpleshii ni tɔɔ mɔ waa kɛha foidalɔi ni he esa fe fɛɛ lɛ po. Etɔ foidalɔi pii ni amɛje foidamɔ lɛ mli; aaafee 2,000 sɔŋŋ egbeee foidamɔ lɛ naa. Mɛi ni gbe naa lɛ ye shihilɛi ni mli wawai anɔ kunim.
2 Kristofoi hu yɛ foidamɔ ko mli. Mɛni ji nyɔmɔwoo loo jweremɔ nɔ lɛ? Naanɔ wala. Ni taakɛ eji yɛ foidalɔ ni daa foi kakadaŋŋ lɛ gbɛfaŋ lɛ, esa akɛ amɛ hu amɛpele kɛyashi be mli ni amɛaagbe naa. Tsuishiŋmɛɛ he miihia. Esa akɛ ahiɛ hewalɛ mli, ni akwa tɔlɛ. Wɔwala he foidamɔ lɛ jeee nɔ ni yɔɔ kuku, shi moŋ, etamɔ foidamɔ kakadaŋŋ. Paulo kɛɛ enanemɛi Kristofoi ni yɔɔ Korinto lɛ akɛ: “Ani nyɛleee akɛ mɛi ni daa foi lɛ, amɛ fɛɛ amɛdaa moŋ, shi mɔ kome kɛkɛ naa emli jweremɔ nɔ lɛ? Nyɛdaa foi lɛ nakai, koni nyɛnine ashɛ nɔ.” (1 Korintobii 9:24) Kristofoi miaa amɛhiɛ waa yɛ nɛkɛ foidamɔ nɛɛ mli.—Luka 13:24.
3. Mɛɛ gbɛ pɛ nɔ Kristofoi aaatsɔ amɛkɛ hewalɛ ahi foidamɔ lɛ mli aahu kɛyashi amɛaagbe naa?
3 Shi obaasusu he akɛ: ‘Namɔ po baanyɛ ahi nakai foidamɔ lɛ mli kɛyashi naagbee?’ Wɔteŋ mɔ ko nyɛŋ afee nakai yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔhewalɛ mli. Bɔni afee ni wɔnine ashɛ jweremɔ nɔ lɛ nɔ lɛ, esa akɛ wɔgbala hewalɛ kɛjɛ nyɛmɔ kɛ hewalɛ kpele Jɛɛhe, Yehowa Nyɔŋmɔ, ŋɔɔ.—Hiob 36:22; Lala 108:14.
Yehowa—Nyɛmɔ Ni Fa Jɛɛhe Lɛ
4. Taakɛ gbalɔ Yesaia tsɔɔ lɛ, mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔna hekɛnɔfɔɔ yɛ Yehowa nyɛmɔ ni ekɛaawaje etsuji lɛ mli?
4 Ŋwanejee ko bɛ hewalɛ ni Yehowa baanyɛ eha etsuji lɛ he. Ofe lɛ tsɔ egbalɔ Yesaia nɔ ewie E-nyɛmɔi ni bɛ naagbee kɛ E-hewalɛ ni anyɛɛɛ akɛ nɔ ko ato he lɛ he. Ekɛɛ akɛ: “Nyɛholea nyɛhiŋmɛii anɔ kɛyaa Ŋwɛi, ni nyɛkwɛa: Namɔ bɔ enɛɛmɛi? Lɛ Mɔ ni jieɔ amɛsafo lɛ kpo yɛ yibɔ naa, ni etsɛɔ amɛ fɛɛ kɛ amɛgbɛi; enyɛmɔ ni fa kɛ ehewalɛ kpele lɛ hewɔ lɛ amɛteŋ ekome folo po eshwɛɛ . . . Ani oleee, ani onuko? Naanɔ Nyɔŋmɔ lɛ Yehowa ni bɔ shikpɔŋ lɛ naagbee hei lɛ, egbɔjɔɔɔ ni asaŋ etɔɔɔ lɛ, ni ejwɛŋmɔ lɛ anyɛɛɛ mli atao.”—Yesaia 40:26-28.
5, 6. Okɛ Yehowa nyɛmɔ ni fa babaoo lɛ he nɔkwɛmɔ nii aha.
5 Yehowa nibɔɔ hewalɛ lɛ yɛ naakpɛɛ kɛ gbeyei fɛɛ kɛjɛ shishijee kɛyashi naagbee! Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, susumɔ nii ni no mli ajɛ afee nibii fɛɛ ni anaa, ni wɔ hu wɔfata he lɛ he okwɛ—atɔm lɛ. Bɔ ni amɛyɔɔ bibii kwraa ha hewɔ lɛ, atɔm akpekpei toi akpe toi akpekpei toi akpei 100 (taakɛ Amerika akɔntaabuu yɔɔ lɛ) yɔɔ nu kuli pɛ mli. Shi nɔ ni yɔɔ naakpɛɛ ji akɛ, hewalɛ ni yɔɔ atɔm nɛɛ amli lɛ fa bɔ ni aaanyɛ afɛ́ enɛ, ni hewalɛ ni baajɛ mli lɛ baanyɛ atsa shikpɔŋ lɛ mli bu voo bɔ ni Ŋwɛitsu ni tsara nɔ nsɔɔdoi 32 baanyɛ abote mli ni bu nɛɛ lɛɛmɔ hu baanyɛ ashɛ shitoo kome mlijaa ejwɛ mli ekome.
6 Nyɛhaa wɔkwɛa gbɛ kroko yɛ niŋmɛɛ nsɛni lɛ nɔ, ni wɔsusu hulu lɛ he. Nɛkɛ nuklea flɔnɔɔ kpeteŋkpele nɛɛ, ni etsiimɔ shɛɔ tɔŋ akpekpei toi akpei abɔ lɛ ji nɔ ni haa wɔ shibɔlemɔ ŋulamii ni bɔleɔ hulu lɛ naa dɔlɛ. Hewalɛ ni anaa kɛjɛɔ atɔm bibiibii nɛɛ amli lɛ ji nɔ ni haa hulu lɛ yaa nɔ etsoɔ lɛ. Eyɛ mli akɛ wala fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ—kwɛɛ nii, kooloi, kɛ adesai—lɛ damɔ hewalɛ ni nakai ŋwɛi hewalɛ jɛɛhe kpeteŋkpele lɛ kɛhaa lɛ nɔ moŋ, shi hulu nɛɛ hewalɛ lɛ mli fa nyɛkɛsiɔɔ diɛŋtsɛ ko pɛ shɛɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ. Ní kɛlɛ, enɛ fa bɔ ni eeeha wala ahi shi po. Ŋulamii ahe nilelɔ Fred Hoyle ŋma yɛ ewolo Astronomy lɛ mli akɛ: “Hulu lɛ mli hewalɛ lɛ fã bibioo ko ni baa Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ—ní kɛ abu naa lɛ eji akpekpei oha toi akpeiakpe mlijaa enumɔ mli ekome lɛ—da fe hewalɛ fɛɛ ni je lɛŋ jarayeli nibii afeelɔi kɛtsuɔ nii lɛ toi akpei oha.”
7. Te esa akɛ wɔnu Yehowa he wɔha tɛŋŋ yɛ be mli ni wɔsusu hewalɛ ni jeɔ kpo yɛ enibɔɔ lɛ mli lɛ he lɛ?
7 Yɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, hulu lɛ ji ŋulamii akpekpei toi akpekpei abɔ ni feɔ wɔ hulu Ŋulamii Kutsai lɛ ateŋ ekome—ni eji ŋulami ni edalɛ ka teŋ hu. Kɛfata he lɛ, ŋulamii ahe nilelɔi buɔ naa akɛ aaafee ŋulamii kutsai akpekpei toi akpei 100 (100,000,000,000) ji nɔ ni abale yɛ jeŋ muu fɛɛ. Kɛ́ aasusu enɛ he lɛ, gbɔmɔ jwɛŋmɔ shɛɛɛ he, aloo jeee nakai? Ŋwanejee ko bɛ he akɛ no hewɔ ni yɛ be mli ni Hiob ni ji adesa lɛ susu bɔ ni Yehowa ‘elɛɛ ŋwɛi amli eha’ lɛ he lɛ, ekɛɛ akɛ Nyɔŋmɔ ji “mɔ ni feɔ nibii wuji ni anaaa naa kɛ naakpɛɛ nibii hu ni aleee amɛyibɔ.”—Hiob 9:8-10.
Yehowa Baanyɛ Awo Bo Hewalɛ
8. (a) Namɛi pɛ baanyɛ agbala hewalɛ kɛjɛ Yehowa hewalɛ loo enyɛmɔ mli, ni mɛni hewɔ? (b) Mɛni hewɔ shiwoo ni yɔɔ Yesaia 40:29-31 lɛ woɔ hemɔkɛyeli hewalɛ lɛ?
8 Yehowa anɔkwale jalɔi baanyɛ ana hewalɛ kɛjɛ nɛkɛ hewalɛ fɛɛ Nuhiŋmɛi ni bɔ jeŋ muu fɛɛ ni haa ehiɔ shi lɛ ŋɔɔ. Yehowa baanyɛ aha etsuji lɛ atsɔ emumɔ lɛ nɔ ni ‘amɛhe awa kpintiŋŋ,’ ni amɛsheŋ gbeyei akɛ hewalɛ nɛɛ baata. (Efesobii 3:16; Lala 84:5, 6) Yɛ anɔkwale mli lɛ, wala he foidamɔ lɛ mli kunim ni wɔɔye lɛ damɔ hekɛnɔfɔɔ kwraa ni wɔɔna yɛ Nyɔŋmɔ nine ni hewalɛ yɔɔ mli akɛ eeenyɛ eye ebua wɔ kɛyashi naagbee lɛ mli. Ebaanyɛ ewo wɔ hewalɛ. Taakɛ gbalɔ Yesaia wieɔ yɛ Yehowa he lɛ: “Lɛ ehaa mɔ ni egbɔjɔ lɛ hewalɛ, ni mɔ ni bɛ nyɛmɔ lɛ ehaa ehewalɛ faa. Obalahii ni eje nɔ lɛ, amɛgbɔjɔɔ ni etɔɔ amɛ, ni mɛi ni eshɛ obalahii tete lɛ, amɛgbegbeɔ shi; shi mɛi ni hiɛ ka Yehowa nɔ lɛ naa hewalɛ hee, amɛholeɔ amɛfiji anɔ tamɔ okropɔŋi, amɛjoɔ foi ni etɔɔɔ amɛ, amɛnyiɛɔ hu, ni amɛgbɔjɔɔɔ.” (Yesaia 40:29-31) Belɛ wɔna akɛ nɛkɛ wiemɔi nɛɛ akanemɔ baanyɛ awo wɔ hewalɛ yɛ mumɔŋ!
9. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa aaatsɔ aye abua bo kɛ onaagbai ni tamɔ ‘gɔji’ lɛ?
9 Kɛ etamɔ nɔ ni wɔkɛ naagbai ni fa babaoo miikpe ni eehe etsi ekãa ni wɔyɔɔ kɛha anɔkwale jamɔ naa lɛ, obaanu he akɛ odaaa ni ojeee mɔ ko kwraa. Kaaha onijiaŋ miije wui. Tsɔ ohe kɛya oŋwɛi Tsɛ ni hewalɛ bɛ naagbee lɛ ŋɔɔ. Ewajeɔ ‘mɛi fɛɛ ni kɛ amɛhiɛ fɔɔ enɔ lɛ.’ Ani atɔm lɛ Bɔlɔ lɛ nyɛŋ ekɛ nyɛmɔ ni fa babaoo awo ewebii amli bɔ ni eeeha etsirɛ nakai ‘gɔji’ lɛ kɛjɛ nyɛteŋ? Ebaanyɛ efee nakai diɛŋtsɛ!—Marko 11:23.
10. (a) Mɛni nibii baanyɛ aha etɔ Kristofoi foidalɔi? (b) Mɛni Satan sumɔɔ ni efee bo?
10 Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, ebaanyɛ etɔ Kristofoi komɛi waa kɛjɛ daa gbi ta ni awuɔ ashiɔ nɔnyɛɛ ni jɛ je ni ebuuu Kristofoi ashishitoo mlai ni ekɛtsuuu nii lɛ mli aahu akɛ eeeha amɛnu he akɛ amɛmiiba shi aloo amɛmiikpe wala he foidamɔ lɛ po. Helai, ohia, weku mli naagbai, aŋkro shihilɛ aloo shihilɛ mli naagbai krokomɛi baanyɛ ekɛ nijiaŋwujee aba. Ní nijiaŋwujee baanyɛ agbala Kristofoi lɛ hewalɛ yɛ gbɛ ni waaa kwraa nɔ tamɔ bɔ ni jeŋ dɔlɛ baanyɛ agbala hewalɛ ni yɔɔ mɔ ni kɛ ehe ewo foidamɔ ni sɛɛ kɛ mli oya lɛ. Henyɛlɔ ni fe fɛɛ, Satan Abonsam, kɛ nɛkɛ nibii nɛɛ tsuɔ nii koni ekɛbɔ mɔdɛŋ ni ekɛfite emuuyeli mli ni ohiɛ akɛ Nyɔŋmɔ tsulɔ lɛ. (1 Petro 5:8) Kaaha Abonsam miifee nakai! Okɛ ohiɛ afɔ nakai ŋwɛi ŋulamii kutsai akpekpei to akpei abɔ lɛ Bɔlɔ lɛ nɔ koni eha omumɔŋ hewalɛ lɛ afa babaoo. Yehowa baanyɛ afi osɛɛ.—Lala 37:17; 54:6.
11. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ gbɛ ni David tsɔ nɔ edamɔ naagbai anaa lɛ mli?
11 Kɛ David kɛ naagbai kpe lɛ, enaa akɛ Yehowa bafeɔ hewalɛ jɛɛhe hee kɛhaa lɛ yɛ nibii fɛɛ mli. Akɛni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ wo lɛ hewalɛ hewɔ lɛ. David nyɛɔ ‘ehuluɔ’ shitee-kɛ-woi fɛɛ. Ekɛɛ akɛ: “Shi bo mikɛ-tseɔ kɛyaninaa ta, ni mi-Nyɔŋmɔ lɛ mikɛ-huluɔ mitekeɔ gbogbo.” David jaje hu akɛ: “Nyɔŋmɔ nɔ wɔɔtsɔ wɔye kunim ejaakɛ lɛ ji mɔ ni aaanaanaa wɔhenyɛlɔi lɛ anɔ kɛmɔ shi.” (Lala 18:30; 60:14) Yehowa baanyɛ afee nakai nɔŋŋ aha bo.
Wuu Oshi Mumɔŋ Tɔlɛ
12. (a) Mɛni hewɔ esa akɛ atsu mumɔŋ tɔlɛ he nii oya lɛ? (b) Mɛni ji mumɔŋ tɔlɛ okadii lɛ ekomɛi? (d) Mɛni ji gbɛjianɔ ni Yehowa eto koni ekɛwaje mɛi ni etɔ amɛ yɛ mumɔŋ lɛ?
12 Esa akɛ wɔhe afee oya ni wɔyoo mumɔŋ tɔlɛ ni wɔkɛ nakai oyaiyeli lɛ nɔŋŋ atsu he nii. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ mɛi fioo pɛ ni ‘miaa amɛhiɛ waa amɛboteɔ agbo fintɔŋŋ lɛ mli,’ aloo foidalɔi ni yashɛɔ naagbee he lɛ ji mɛi ni nine shɛɔ naanɔ wala jweremɔ nɔ lɛ nɔ. (Luka 13:24; Filipibii 3:12, 13) Susumɔ akrabatsa ni afo yɛ afa gbɛ lɛ ni eyitso ji “Gbɛi Komɛi Anɔ ni Aaatsɔ Awu Ashi Mumɔŋ Tɔlɛ” lɛ he. Ani oyoo sui lɛ ekomɛi yɛ bo diɛŋtsɛ aloo weku lɛ mlinyo ko he? Kɛji nakai lɛ, too gbɛjianɔ ni ofee tsakemɔi amrɔ nɔŋŋ. Na mumɔŋ hewalɛ hee kɛtsɔ hewalɛ ni ooogbala kɛaajɛ gbɛjianɔ ni Yehowa eto ni ato naa nɛɛ lɛ amli.
13, 14. (a) Mɛɛ nɔkwɛmɔ nii baanyɛ aye ebua wɔ ni wɔwo wɔmumɔŋ hewalɛ lɛ mli hewalɛ hee? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ ŋaawoo ko ni jɛ Nyɔŋmɔ tsulɔ ko ni ekɛ be kakadaŋŋ esɔmɔ Yehowa lɛ ŋɔɔ lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔhi foidamɔ lɛ mli?
13 Obaanyɛ oku su ni haa etɔɔ bo lɛ naa kɛtsɔ Nyɔŋmɔ tsuji ni aŋma amɛhe sane yɛ Biblia lɛ mli lɛ akunimyeli nɔkwɛmɔ nii lɛ akasemɔ mli. Hii kɛ yei, obalaŋtai kɛ mɛi ni amɛgbɔlɔ babaoo eŋmɛ amɛtsui shi kɛyashi naagbee. Kanemɔ amɛhe sane yɛ ŋmalɛi lɛ amli tamɔ nɔ ni yɔɔ Hebribii 11:4-40 lɛ. Agbɛnɛ wɔyɛ nyɛmimɛi hii kɛ yei ni wɔsumɔɔ amɛ ni yaa nɔ amɛsɔmɔɔ Yehowa Nyɔŋmɔ ni tɔlɛ ko kwraa bɛ mli yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ.
14 George, ni yɔɔ U.S. Amerika wuoyigbɛ lɛ ji nɔkwɛmɔ nɔ akɛ Kristofonyo foidalɔ ni etɔko lɛ. Yɛ be mli ni etee nɔ ehi ewala he foidamɔ lɛ mli fe afii 50 lɛ, fɛɛ sɛɛ lɛ, eeya nɔ lolo kɛ hewalɛ. Mɛɛ ŋaa ewoɔ wɔ?
“Mama nɔ mi makɛɛ faŋŋ akɛ, okɛ ohe akpɛtɛ gbɛjianɔtoo lɛ he. Kaimɔ akɛ, Yesu Kristo, ákɛ Mɔ ni Yehowa Ehala lɛ lɛ, ji mɔ ni kudɔɔ gbɛjianɔtoo lɛ, no hewɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko ni bɛŋkɛ bo kpaakpa lɛ yeee anɔkwale lɛ, kaaha onijiaŋ miije wui. Kɛji akɛ nɔ ko yɛ ni onuuu shishi jogbaŋŋ aloo ewa kɛha bo akɛ oookpɛlɛ nɔ lɛ, na nɔmimaa akɛ yɛ be ni sa mli lɛ, obaanu fɛɛ shishi. Biɛ ji he ni Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ kɛwɔ ebashɛ. Okɛ ohe afɔ enɔ ni ekudɔ bo kɛyabote Gbɛjianɔtoo Hee lɛ mli.”—Yohane 6:66-68.
15. Mɛɛ nɔkwɛmɔ nii baanya awaje wɔmumɔ lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee?
15 Ekolɛ nyɛmimɛi komɛi ni hi jogbaŋŋ nɛɛ ateŋ mɛi komɛi yɛ osafo lɛ mli, aloo obaanyɛ okɛ mɛi komɛi akpe yɛ nyɛkpokpaa nɔ kpeei ashishi. Okɛ amɛ awie. Kasemɔ nii kɛjɛ amɛŋɔɔ. Kɛfata he lɛ, anaa anɔkwalei krokomɛi ahe nɔkwɛmɔ nii yɛ Yearbook, Buu-Mɔɔ kɛ Buu Mɔɔ Asafo lɛ woji krokomɛi amli. Kanemɔ enɛɛmɛi. Kwɛmɔ bɔ ni ooofee ni ona hewalɛ kɛjɛ nakai niiashikpamɔi lɛ amli.
Onukpai—‘Nyɛtsɔmɔa Tsuiwoo Nii’
16. (a) Mɛɛ gbɛ onukpai baanyɛ atsɔ ni amɛye amɛbua amɛnanemɛi Kristofoi ni amɛna hewalɛ hee? (b) Esa akɛ onukpai akwɛ jogbaŋŋ yɛ be mli ni amɛwoɔ hewalɛ kɛ ŋaa lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
16 Asafoŋ onukpai titri ji mɛi ni esa akɛ amɛha amɛhiɛ ahi amɛhe nɔ ni amɛye amɛbua asafo lɛ mli bii ni anaa akɛ amɛmiihe amɛgbee shi lɛ. Yesaia 35:3 kɛ Ŋaawoo kpakpa ko haa akɛ: “Nyɛwajea niji ni mli eje wui lɛ, nyɛwoa nakutsei ni egbɔjɔ lɛ hewalɛ!” Shi, te aafee tɛŋŋ ni nyɛ ni nyɛji onukpai lɛ nyɛaafee nyɛgbɛfaŋnɔ yɛ enɛ mli? Nɔ kome ji akɛ, esa akɛ nyɛfee mɛi ni naa nii. Nyɛlea nɔ pɔtɛɛ ni haa mɔ lɛ baa shi lɛ. Nyɛkɛ Ŋmalɛ naa Ŋaawoo ni anyɛɔ atsuɔ he nii ni sa nakai gbɔmɔ lɛ pɛpɛɛpɛ aha. Shi nyɛkwɛa jogbaŋŋ. Nyɛmiisumɔ ni nyɛwo nyɛnyɛmi lɛ hewalɛ, shi jeee ni nyɛje enijiaŋ wui.a No hewɔ lɛ, nyɛkɛ bɔ ni nyɛhenilee kɛɔ nyɛ lɛ akafea mla nyɛhaa mɔ ko aloo ni nyɛaanyɛ mɔ aŋkro ko nɔ ni enyiɛ nyɛ tsabaa lɛ sɛɛ aloo ni nyɛaabu lɛ akɛ Kristofonyo ni edako yɛ mumɔŋ kɛji akɛ eyɛ shɔɔ akɛ eeekpɛlɛ bɔ ni nyɛ diɛŋtsɛ nyɛsusuɔ sane ko he nyɛhaa lɛ nɔ. Esa akɛ onukpai kɛ amɛŋaawoo kɛ hewalɛwoo lɛ adamɔ Biblia lɛ nɔ. Amɛsumɔŋ ni amɛha amɛnanemɛi foidalɔi lɛ afee shɔɔ kɛtsɔ asafoŋ mlai ni he ehiaaa ni amɛaaloo amɛshwie amɛnɔ lɛ nɔ.—Okɛ Mateo 11:28, 29 ato Mateo 23:2-4 he.
17. Te onukpai aaafee tɛŋŋ amɛye Satan ŋaatsɔɔ ni baaha nanemɛi Kristofoi afee shɔ̃ɔ lɛ nɔ kunim?
17 Onukpai baanyɛ ato okadi kpakpa akɛ Kristo sɛɛnyiɛlɔi kɛtsɔ asafo lɛ mli bii ni amɛaajie amɛyi lɛ nɔ. Nyɛhaa amɛnua he yɛ anɔkwale mli akɛ wɔmiisumɔ amɛ ni amɛhe miihia wɔ! Satan gbɛjianɔtoo lɛ efee klalo yɛ be fɛɛ mli akɛ eeeha Kristofonyo lɛ anu he akɛ eshɛko. Yɛ he ni amɛshɛ yɛ amɛwala he foidamɔ nɛɛ mli lɛ, nɔ ni he hiaa wɔnyɛmimɛi lɛ jeee mɛi ni baawie ashi amɛ, shi moŋ, nanemɛi ni baawaje amɛ kɛya kunimyeli mli. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, beni ehe bahia ni nyɛmiyoo ko ni eda saŋŋ akpa gbɛgbamɔ lɛ, etsui shwe tsɔ akɛ eeenyɛ eku esɛɛ ekɛ ehe awo be fɛɛ sɔɔmɔ lɛ mli. Shi enyɛɛɛ efeee nakai yɛ shika mli naagbai loo ohia hewɔ. Eyɛ mli akɛ onukpa ko hiɛ jwɛŋmɔ kpakpa moŋ, shi ebi lɛ sane yɛ gbɛ ni akɛwieɔ ashiɔ mɔ lɛ nɔ: “Mɛɛ be mli obaaje gbɛgbamɔ shishi ekoŋŋ?” Nyɛmiyoo nɛɛ hetoo kpeŋ lɛ ha enaa kpɛ ehe: “Beni miwu baanyɛ awo tsu nyɔmɔwoo lɛ agbe naa.” Nɔ ni onukpa lɛ nyɛɛɛ ayoo shi ebale yɛ sɛɛ mli ji akɛ, nyɔmɔwoo ni nyɛmiyoo nɛɛ wu lɛ naa lɛ nɔ edamɔ ni ehaa enyɛɔ ekɛ ehe woɔ gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ mli. Shi beni ewu lɛ nitsumɔtsɛ lɛ bɔi nitsumɔi babaoo ni esaaa Kristofonyo lɛ hemɔ lɛ, wu lɛ henilee bagba enaa hewɔ lɛ, ekpa ni eyatao nitsumɔ kroko. Akɛni ewu lɛ eda saŋŋ hewɔ lɛ, enitsumɔ taomɔ bawa. No hewɔ lɛ, ebɔi nitsumɔ ni nyɔmɔwoo lɛ baa shi lɛ tsumɔ; no hewɔ lɛ, ehe bahia ni eŋa lɛ hu kɛ ebe fɛɛ atsu nii koni amɛnyɛ amɛhi shi.
18. Onukpai lɛ baanyɛ atsɔmɔ “tsuiwoo” nii yɛ mɛɛ nɔ?
18 Yɛ niiashikpamɔ nɛɛ hewɔ lɛ, ani esa akɛ wɔnu shishi akɛ esa akɛ onukpai lɛ ashashao shi yɛ ŋaa ni amɛaawo amɛnanemɛi Kristofoi lɛ mli? Dabi. Shi moŋ, kɛ ŋaawoo loo hewalɛwoo he miihia lɛ, esa akɛ onukpai lɛ ayoo shihilɛ diɛŋtsɛ mli ni amɛnyɛmimɛi lɛ yɔɔ, shi amɛkakwɛ nii yɛ hiɛaŋhiɛaŋ. (Yakobo 2:15, 16) Kɛ́ eba lɛ nɛkɛ lɛ, onukpai lɛ baanyɛ atsɔ mɔ “tsuiwoo nii” yɛ amɛ asafo lɛ mli.—Kolosebii 4:11.
19. Mɛni ji nɔ ni obaanyɛ ofee ni okɛye obua gbɛgbalɔi ni ekatɔ amɛ?
19 Maŋtsɛyeli shiɛlɔi babaoo kɛ hewalɛ ewo foidamɔ lɛ mli ni amɛtsɔmɔ daa gbɛgbalɔi. Asafoi babaoo abolɔmɔ lɛ baanyɛ awo foidalɔi ni daa foi kakadaŋŋ lɛ hewalɛ koni amɛna hewalɛ hee. No hewɔ lɛ mɛni ji nɔ ni nyɛfeɔ koni nyɛkɛwaje gbɛgbalɔi ni yɔɔ nyɛ asafo lɛ mli lɛ ni amɛye kunim? Doug kɛ Joanne kɛ be fɛɛ sɔɔmɔ lɛ efee amɛnitsumɔ yɛ amɛshihilɛ be mli. Ebaanyɛ efee nijiaŋwujee aha amɛ kɛ́ mɛi komɛi bi amɛ akɛ, “Mɛɛ be mli nyɛbaafɔ bii?” aloo, “Mɛɛ be mli nyɛbaaba shia nyɛbatsu nii?” Shi, mɛni baa kɛji akɛ nanemɛi odasefoi lɛ wo amɛ hewalɛ kɛ wiemɔ akɛ, “Nyɛyaa nyɛhiɛ yɛ nitsumɔ kpakpa nɛɛ mli. Eŋɔɔ wɔnaa akɛ gbɛgbalɔi yɛ wɔ asafo lɛ mli?” Nyɛle nɔ ko, jeee akɛ ehaaa amɛnu mumɔŋ tɔlɛ he dɔŋŋ, shi moŋ ewoɔ amɛ hewalɛ ni amɛfilikiɔ kɛyaa ŋwɛi shɔŋŋ tamɔ okropɔŋi yɛ amɛgbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ mli!—Okɛto Yesaia 40:31 he.
Bɔ Ni Gbɛgbalɔi Baafee Ni Amɛna Hewalɛ Hee
20, 21. Mɛi ni yɔɔ be fɛɛ sɔɔmɔ lɛ mli lɛ ateŋ mɛi komɛi ena hewalɛ hee yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
20 Nyɛboa gbalashihilɛ mli hefatalɔi Frederick kɛ Marian toi. Amɛle bɔ ni amɛaafee ni amɛana hewalɛ hee. Amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ ji maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔi ni miisɔmɔ yɛ Central Amerika maŋ ko mli, ni amɛ fɛɛ amɛyɛ fe afii 70. Nyɛminuu lɛ je emaŋsɛɛ sanekpakpa sɔɔmɔ lɛ shishi yɛ 1946, ni yɔɔ lɛ je shishi yɛ 1950. Mɛni haa amɛyaa nɔ yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli lɛ? Frederick ha hetoo akɛ: “Kɛfata suɔmɔ kɛha Yehowa kɛ shwe ni wɔshweɔ akɛ wɔɔye wɔbua mɛi krokomɛi lɛ he lɛ, eji naanɔ wala oti lɛ ni wɔkɛma wɔhiɛ lɛ.” Eŋa lɛ ha hetoo akɛ ‘Nyɔŋmɔ shiwoi lɛ ji nɔ ni ewaje wɔ ni ehaa wɔyaa nɔ lɛ.’ Mɛɛ gbɛ nɔ amɛtsɔɔ amɛkwaa tɔlɛ? Nuu lɛ ha hetoo akɛ, “Bɔ fɛɛ bɔ ni osɔɔmɔ nitsumɔ lɛ ji lɛ, okɛ ohe awo mli kwraa.” Yoo lɛ jie “hekamɔ yɛ nitsumɔ mli” lɛ yi ni ekɛfata he akɛ: “Yɛ be mli ni odaa lɛ, onaa akɛ onyɛŋ ofee nɔ fɛɛ nɔ ni osumɔɔ ni ofee. Enɛ baanyɛ agba minaa, shi mikɛ Yehowa wieɔ he yɛ sɔlemɔ mli.” Frederick kɛ Ŋaawoo kpakpa nɛɛ mu ewiemɔ lɛ naa: “Wɔsɔleɔ daa gbɛkɛ ni wɔbiɔ ni Yehowa aye abaa wɔ.”—1 Petro 4:7.
21 Lavonia eye afii 67 ni afii 20 nɛ ni efee daa gbɛgbalɔ. Ehe ye ni ahe lɛ afɔ helatsamɔ he yɛ nyɛsɛɛ afi ni ho lɛ mli ni ehi jɛi gbii 15 ni eehe tsofa lolo yɛ tsui hela hewɔ. Eweku lɛ mli bii babaoo ni gboi ni ewu kɛ etsɛ fata he lɛ ná ehenumɔ nɔ hewalɛ waa. Eyaa nɔ ebɔɔ mɔdɛŋ ewajeɔ ehe. Mɛɛ gbɛ nɔ etsɔ ena hewalɛ hee? Ekɛɛ akɛ, “Nyɛ ni minyɛɔ mikɛ mihe woɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli babaoo lɛ eye ebua mi diɛŋtsɛ ejaakɛ kɛ́ minyɛ mikɛ mɛi krokomɛi wie Yehowa he lɛ, ejieɔ mijwɛŋmɔ kɛjɛɔ minaagbai lɛ anɔ, ni ehaa mi toiŋjɔlɛ kɛ miishɛɛ ni haa shihilɛ feɔ nɔ ni sa.” Etoko eyiŋ akɛ ebaakpa gbɛgbamɔ, shi moŋ, ekɛɔ akɛ: “Bɔ ni minaa ni mɛi krokomɛi kaseɔ Yehowa kɛ eyiŋtoi wuji lɛ ahe nii lɛ haa mi miishɛɛ babaoo ni misusuŋ gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ ni makpa lɛ he kɔkɔɔkɔ.”—Bɔfoi lɛ Asaji 20:35.
22. Bɔni afee ni wɔye naanɔ wala he foidamɔ lɛ mli kunim lɛ, mɛni ji nɔ ni esa akɛ wɔya nɔ wɔfee?
22 Kɛji akɛ wɔbaanyɛ wɔwaje wɔ diɛŋtsɛ wɔhe akɛ gbɛgbalɔi yɛ wɔshihilɛ be nɛɛ mli aloo wɔnyɛŋ wɔfee nakai hu lɛ, wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔkpɛtɛ nyɛmɔ ni fa Jɛɛhe, Yehowa kɛ egbɛjianɔtoo lɛ he. Nyɛhaa wɔyaa nɔ wɔnaa hewalɛ hee kɛtsɔ wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ sɔɔmɔ yɛ anɔkwayeli mli lɛ nɔ. Kɛkɛ lɛ, wɔbaatamɔ Habakuk, ni wɔɔkɛɛ akɛ: “Nuŋtsɔ Yehowa ji mihewalɛ, ni eeeha minaji atamɔ ofrotei anii.” (Habakuk 3:19) No hewɔ lɛ, etɔŋ wɔ ni wɔgbɔjɔŋ. Kaimɔ akɛ wɔfoidamɔ lɛ miihe aba naagbee. Wɔshɛ oti lɛ he wɔta!b
[Shishigbɛ niŋmai]
a Nɔ ni yɔɔ miishɛɛ ji akɛ wiemɔ kɛha hewalɛwoo ni yɔɔ Filipibii 2:1 kɛ Hebribii 6:18 lɛ jɛ Hela feemɔ wiemɔ ni eshishi ji “atsɔ wiemɔi anɔ ana mɔ ko nɔ hewalɛ yɛ gbɛ ni yɔɔ kpoo nɔ” aloo “awie atsɔɔ mɔ ko tɛɛ, shi yɛ mlihilɛ gbɛ nɔ” lɛ mli.
b Ajie kɛjɛ January 15, 1986 Watchtower lɛ mli.
Sanebimɔ Ni Akɛtiɔ Mli
◻ Namɛi pɛ baanyɛ agbala hewalɛ kɛjɛ Yehowa nyɛmɔ ni fa lɛ mli?
◻ Mɛni ji mumɔŋ tɔlɛ he okadii komɛi?
◻ Mɛɛ gbɛjianɔ ni Yehowa eto baanya aye abua wɔ ni wɔna hewalɛ hee?
◻ Te aaafee tɛŋŋ ni onukpai kɛ mɛi krokomɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ aaaye abua gbɛgbalɔi ni amɛhi “foidamɔ” lɛ mIi?
[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 17]
Gbɛi Komɛi Anɔ Ní Aaatsɔ Awu Ashi Mumɔŋ Tɔlɛ
Tɔlɛ He Okadii
◻ Henɔyeli ni abɛ yɛ niyeli, ninumɔ kɛ miishɛɛnamɔ sɛɛdii mli
◻ Anɔkwale lɛ he miishɛɛ ni abɛ, mumɔ ni haa mɔ feɔ shikplikpii
◻ Yiŋkɔshikɔshi-feemɔ ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli ni akɛaatee
◻ Asafoŋ kpeei ni aaaku hiɛ ashwie nɔ
◻ Ekãa kɛ miishɛɛ ni abɛ kɛha shiɛmɔ nitsumɔ lɛ
◻ Onukpai lɛ kɛ gbɛjianɔtoo lɛ ni aaawie ashi amɛ waa
Nii Ni Yeɔ Buaa Tsuishiŋmɛɛ
◻ Sɔlemɔ ni mumɔ krɔŋkrɔŋ aye abua—Luka 11:13; Galatabii 5:22, 23; 1 Petro 4:7
◻ Teemɔŋ nikasemɔ—Lala 1:1, 2
◻ Kpee bibii kɛ kpeei wuji ni aaaya daa—Nehemia 8:1-3, 8, 10; Hebribii 10:23-25
◻ Sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli ni akɛ he aaawo daa—Bɔfoi lɛ Asaji 20:18-21
◻ Mumɔŋ yelikɛbuamɔ ni jɛ asafo lɛ, kɛ onukpai kɛ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi aŋɔɔ—Romabii 1:11, 12; Hebribii 13:17
[Mfonirii ni yɔɔ baafa 15]
Yehowa, jeŋ muu fɛɛ Bɔlɔ lɛ yeɔ ebuaa e-Dasefoi lɛ koni amɛna hewalɛ hee
[He ni Sane lɛ Jɛ]
NASA photo