Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w95 12/1 bf. 14-19
  • Yehowa Haa Mɔ ni Etɔ Lɛ lɛ Hewalɛ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Yehowa Haa Mɔ ni Etɔ Lɛ lɛ Hewalɛ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Hewalɛ ni Sɔlemɔ Yɔɔ
  • Suɔmɔ ni Yɔɔ Nyɛmifeemɔ lɛ Mli
  • Hewalɛ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ Yɔɔ
  • Onukpai ni Ji “Abobaa He yɛ Kɔɔyɔɔ Naa”
  • Hewalɛ Hee Ni Wɔnaa, Ni Etɔɔɔ Wɔ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1986
  • Kaaha Onijiaŋ Miije Wui!
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
  • Yehowa Haa Mɔ ni Etɔ Lɛ lɛ Hewalɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2000
  • “Nyɛdia Yehowa kɛ Ehewalɛ lɛ Sɛɛ”
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2000
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
w95 12/1 bf. 14-19

Yehowa Haa Mɔ ni Etɔ Lɛ lɛ Hewalɛ

“Mɛi ni hiɛ kã Yehowa nɔ lɛ naa hewalɛ hee, amɛholeɔ amɛfiji anɔ tamɔ okropɔŋi.”—YESAIA 40:31.

1, 2. Mɛni Yehowa haa mɛi ni kɛ amɛhiɛ fɔ̃ɔ enɔ lɛ, ni mɛni he wɔbaasusu amrɔ nɛɛ?

OKROPƆŊI fata ŋwɛi loofɔji ni yɔɔ hewalɛ waa lɛ ahe. Amɛbaanyɛ amɛkã kɔɔyɔɔ mli kɛya shɔŋŋ ni amɛtswaaa amɛfijiaŋ po. Kɛ egbɛ efiji ni mlilɛɛmɔ fe ninetalɔi kpawo lɛ mli lɛ, “Loofɔji a-Maŋtsɛ,” ni ji okropɔŋ wuɔfɔ lɛ, ji “okropɔŋi ni he yɔɔ fɛo fe fɛɛ lɛ ateŋ ekome; kɛ eefiliki yɛ gɔji kɛ jɔɔi ayiteŋ lɛ, [e]nyɛɔ ehiɔ kɔɔyɔɔ mli ŋmɛlɛtswai abɔ yɛ gɔji ni tsara nɔ ayiteŋ, kɛkɛ lɛ ebɔle ehe kɛwo ehe nɔ kɛtee ŋwɛi shɔŋŋ aahu kɛyashi eeetsɔ̃ kpɔ diŋ bibioo yɛ atatu [lɛ] mli.”—The Audubon Society Encyclopedia of North American Birds.

2 Yesaia ŋma beni okropɔŋ nyɛmɔi ni ekɛfilikiɔ lɛ yɔɔ ejwɛŋmɔ mli lɛ, akɛ: “[Yehowa] haa mɔ ni egbɔjɔ lɛ hewalɛ, ni mɔ ni bɛ nyɛmɔ lɛ ehaa ehewalɛ faa. Obalahii ni eje nɔ lɛ, amɛgbɔjɔɔ ni etɔɔ amɛ, ni mɛi ni eshɛ obalahii tete lɛ, amɛgbeegbeeɔ shi; shi mɛi ni hiɛ kã Yehowa nɔ lɛ naa hewalɛ hee, amɛholeɔ amɛfiji anɔ tamɔ okropɔŋi, amɛjoɔ foi, ni etɔɔɔ amɛ, amɛnyiɛɔ hu, ni amɛgbɔjɔɔɔ.” (Yesaia 40:29-31) Kwɛ miishɛjemɔ ni eji akɛ aaale akɛ Yehowa haa mɛi ni kɛ amɛhiɛ fɔ̃ɔ enɔ lɛ hewalɛ ni amɛkɛya nɔ, tamɔ nɔ ni eeha amɛ okropɔŋ ni miifiliki yɛ kɔɔyɔɔŋ lɛ fiji ni etɔɔɔ amɛ lɛ eko! Shi, agbɛnɛ susumɔ gbɛjianɔ ni eto koni eha mɔ ni egbɔjɔ lɛ hewalɛ lɛ ekomɛi ahe okwɛ.

Hewalɛ ni Sɔlemɔ Yɔɔ

3, 4. (a) Yesu wo ekaselɔi lɛ hewalɛ ni amɛfee mɛni? (b) Mɛni wɔbaanyɛ wɔkpa Yehowa gbɛ ni efee yɛ wɔsɔlemɔi ahetoohamɔ mli?

3 Yesu wo ekaselɔi lɛ hewalɛ ni ‘amɛsɔle daa ni ekaje amɛtsine.’ (Luka 18:1) Ani wɔtsuiŋ saji fɛɛ ni wɔɔjie lɛ kpo wɔtsɔɔ Yehowa baanyɛ aye abua wɔ diɛŋtsɛ ni wɔna hewalɛ ekoŋŋ, ni ekaje wɔtsine kɛji shihilɛ mli nɔnyɛɛi lɛ fee tamɔ nɔ ni eeye wɔnɔ lɛ? Hɛɛ, shi nibii komɛi yɛ ni esa akɛ wɔha ehi wɔjwɛŋmɔ mli.

4 Esa akɛ wɔkɛ jwɛŋmɔ kpakpa atsu nii yɛ nɔ ni wɔkpaa Yehowa gbɛ akɛ efee yɛ wɔsɔlemɔi ahetoohamɔ mli lɛ gbɛfaŋ. Kristofonyo yoo ko ni ebote jwɛŋmɔŋ nɔnyɛɛ ni mli wa mli lɛ wie yɛ sɛɛ mli akɛ: “Taakɛ eji yɛ helai krokomɛi ahe lɛ, Yehowa efeee naakpɛɛ nii yɛ bei nɛɛ amli. Shi eyeɔ ebuaa wɔ ni wɔkpeeɔ naa ni wɔhe waa wɔ kɛyashiɔ bɔ ni wɔɔnyɛ yɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ mli.” Beni etsɔɔ bɔ ni esɔlemɔi ahe hiaa waa ha lɛ mli lɛ, ekɛfata he akɛ: “Minine shɛɔ Yehowa mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ yɛ gbi muu lɛ fɛɛ mli.” Enɛ hewɔ lɛ, Yehowa efooo wɔhe afabaŋ kɛjɛɛɛ shihilɛ mli nɔnyɛɛi ni baanyɛ aye wɔnɔ lɛ ahe, shi kɛlɛ, ‘eŋɔɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ ehaa mɛi ni biɔ lɛ lɛ!’ (Luka 11:13; Lala 88:2-4) Nakai mumɔ lɛ baanyɛ aha wɔkpee kaa fɛɛ kaa loo nɔnyɛɛ fɛɛ nɔnyɛɛ ni wɔkɛkpeɔ lɛ naa. (1 Korintobii 10:13) Kɛ ehe miihia lɛ, ebaanyɛ ekɛ “hewalɛ ni fa kɛteke nɔ” awo wɔmli, koni wɔnyɛ wɔŋmɛ wɔtsui shi aahu kɛyashi Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baajie naagbai ni kɛ nɔnyɛɛ baa lɛ fɛɛ kɛya, yɛ jeŋ hee ni ebɛŋkɛ kpaakpa lɛ mli.—2 Korintobii 4:7.

5. (a) Kɛji wɔsɔlemɔi baamɔ shi jogbaŋŋ lɛ, no lɛ mɛɛ nibii enyɔ he hiaa? (b) Kɛ wɔmiiwuu kɛmiishi heloo lɛ gbɔjɔmɔ ko lɛ, te esa akɛ wɔsɔle wɔha tɛŋŋ? (d) Mɛni sɔlemɔi ni kɔɔ nibii pɔtɛɛ ahe, ni wɔɔkã he daa lɛ baajie kpo atsɔɔ Yehowa?

5 Shi, kɛ wɔsɔlemɔi baamɔ shi jogbaŋŋ lɛ, no lɛ esa akɛ wɔya nɔ wɔsɔle daa, ni esa akɛ wɔwie nibii pɔtɛɛ ahe hu. (Romabii 12:12) Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, kɛji bei komɛi lɛ onuɔ he akɛ etɔ bo yɛ heloo lɛ gbɔjɔmɔ ko ni owuɔ oshiɔ hewɔ lɛ, gbi fɛɛ gbi shishijee lɛ, kpa Yehowa fai ni eye ebua bo ni okaŋmɛɛ ohe oha nakai gbɔjɔmɔ pɔtɛɛ lɛ yɛ gbi lɛ mli. Sɔlemɔ nakai nɔŋŋ yɛ gbi muu lɛ fɛɛ mli hu, kɛ agbɛnɛ dani ooowɔ daa gbɛkɛ. Kɛ oku osɛɛ kɛyabote mli ekoŋŋ lɛ, kpa Yehowa fai kɛha edɛŋ eshaifaa, shi okɛ lɛ awie nɔ ni ha oku sɛɛ kɛyabote mli ekoŋŋ lɛ he, kɛ nɔ ni obaafee koni otsi ohe kɛjɛ nakai shihilɛ lɛ he wɔsɛɛ. Sɔlemɔ ni wɔɔkã he wɔsɔle daa yɛ nibii pɔtɛɛ ahe tamɔ nɛkɛ lɛ baaha bɔ ni okɛ anɔkwayeli taoɔ akɛ oye ta lɛ mli kunim lɛ afee faŋŋ eha ‘sɔlemɔ Toibolɔ lɛ.’—Lala 65:3; Luka 11:5-13.

6. Mɛni hewɔ eja gbɛ akɛ wɔɔkpa Yehowa gbɛ akɛ eeebo wɔsɔlemɔi atoi kɛ wɔnuɔ he akɛ wɔjeee mɛi ni sa akɛ amɛsɔleɔ po lɛ?

6 Shi, bei komɛi lɛ, ekolɛ mɛi ni etɔ amɛ lɛ baanu he akɛ amɛjeee mɛi ni sa akɛ amɛsɔleɔ. Kristofonyo yoo ko ni nu he nakai lɛ wie yɛ sɛɛ mli akɛ: “Eji susumɔ ni yɔɔ oshara waa ejaakɛ etsɔɔ akɛ wɔkɔ wɔfɔ̃ wɔ diɛŋtsɛ wɔnɔ akɛ wɔɔkojo wɔhe, shi ejeee wɔ gbɛnaa.” Yɛ anɔkwale mli lɛ, ‘Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ ji Kojolɔ.” (Lala 50:6) Biblia lɛ maa nɔ mi ehaa wɔ akɛ kɛ “wɔtsuii buɔ wɔ fɔ [po] lɛ, . . . Nyɔŋmɔ da fe wɔtsuii, ni ele nii fiaa.” (1 Yohane 3:20) Kwɛ miishɛjemɔ ni eji akɛ wɔɔle akɛ be mli ni ekolɛ wɔkojoɔ wɔhe akɛ wɔjeee mɛi ni sa akɛ wɔsɔleɔ lɛ, ekolɛ Yehowa nuuu he nakai yɛ wɔ gbɛfaŋ! “Ele nii fiaa” ni kɔɔ wɔhe, kɛ nibii ni eba yɛ wɔshihilɛ mli ni ekolɛ ehaa wɔnuɔ he akɛ wɔjeee mɛi ni sa kwraa lɛ. (Lala 103:10-14) Emɔbɔnalɛ kɛ bɔ ni eshishinumɔ mli kwɔ ha lɛ tsirɛɔ lɛ ni eboɔ sɔlemɔi ni jɛ “tsui ni werɛ eho ehe ni tswiaa shi kɛ dɔlɛ” mli lɛ toi. (Lala 51:19) Te eeefee tɛŋŋ ekɛɛ akɛ eboŋ wɔbolɔmɔi kɛha yelikɛbuamɔ lɛ toi yɛ be mli ni lɛ diɛŋtsɛ lɛ ebuɔ “mɔ ni tsimɔɔ etoi yɛ ohiafo bolɔmɔ nɔ lɛ” fɔ lɛ?—Abɛi 21:13.

Suɔmɔ ni Yɔɔ Nyɛmifeemɔ lɛ Mli

7. (a) Mɛni ji gbɛjianɔ kroko hu ni Yehowa eto koni eye ebua wɔ ni wɔna hewalɛ ekoŋŋ? (b) Mɛni ni wɔɔle yɛ wɔ nyɛmifeemɔ lɛ he baanyɛ afee hewalɛwoo kɛha wɔ?

7 Gbɛjianɔ kroko hu ni Yehowa eto koni eye ebua wɔ ni wɔna hewalɛ ekoŋŋ ji wɔ Kristofoi anyɛmifeemɔ lɛ. Kwɛ hegbɛ ni jara wa ni eji, akɛ aaafee nyɛmimɛi hii kɛ nyɛmimɛi yei ajeŋ muu fɛɛ weku lɛ fã! (1 Petro 2:17) Kɛ shihilɛ mli nɔnyɛɛi lɛ tsii yɛ wɔnɔ lɛ, suɔmɔ ni yɔɔ wɔ nyɛmifeemɔ lɛ mli lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔna hewalɛ ekoŋŋ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Le ni wɔleɔ akɛ jeee wɔ kome pɛ wɔkɛ kaai ni kɛ nɔnyɛɛ baa wɔnɔ kpeɔ lɛ po kɛkɛ baanyɛ awo wɔ hewalɛ. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ mɛi komɛi yɛ wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ ateŋ ni amɛkɛ nɔnyɛɛi loo kaai ni tamɔ nakai ekpe, ni amɛna henumɔi ni tamɔ wɔnɔ lɛ nɔŋŋ pɛpɛɛpɛ. (1 Petro 5:9) Eji hewalɛwoo akɛ wɔɔle akɛ nɔ ni wɔkɛkpeɔ lɛ jeee nɔ ni mɔ ko kɛkpeko dã, ni wɔhenumɔi lɛ hu jeee nɔ ni efɔɔɔ kaa.

8. (a) Mɛɛ nɔkwɛmɔ nii tsɔɔ bɔ ni wɔɔnyɛ wɔna yelikɛbuamɔ kɛ miishɛjemɔ ni he hiaa kɛjɛ wɔ nyɛmifeemɔ lɛ mli? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ ‘anɔkwa naanyo’ ko eye ebua bo loo eshɛje omii diɛŋtsɛ yɛ?

8 Suɔmɔ ni yɔɔ nyɛmifeemɔ lɛ mli lɛ baanyɛ aha wɔna ‘anɔkwa nanemɛi,’ ni baanyɛ aha wɔ yelikɛbuamɔ kɛ miishɛjemɔ ni he hiaa, kɛji wɔyɛ haomɔ mli. (Abɛi 17:17) Bei pii lɛ, nɔ ni he hiaa nɔŋŋ ji mlihilɛ wiemɔi loo nifeemɔi ni tsɔɔ mɔ hesusumɔ. Kristofonyo yoo ko ni wuu aahu eshi henumɔi ni ena akɛ ehe bɛ sɛɛnamɔ ko lɛ kaiɔ akɛ: “Mina nanemɛi ni kɛ mi wie mihe saji kpakpai, ni eye ebua mi ni miye susumɔi gbohii ni mina lɛ anɔ kunim.” (Abɛi 15:23) Beni nyɛmi yoo ko biyoo fioo ko gbo lɛ, klɛŋklɛŋ lɛ ebawa waa kɛha lɛ akɛ eeela Maŋtsɛyeli lala yɛ asafoŋ kpeei ashishi, titri lɛ lalai ni tsĩɔ gbohiiashitee lɛ tã. Ekaiɔ akɛ: “Be ko lɛ, nyɛmi yoo ko ni ta sɛi ni yɔɔ afã gbɛ lɛ nɔ lɛ na akɛ miifo. Kɛkɛ ni ebadamɔ mimasɛi, ni ekɛ enine fɔ̃ mikuɛ, ni efata mihe ni wɔla lala lɛ kɛgbe naa. Eha mibana suɔmɔ waa miha nyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ fɛɛ ni eŋɔɔ minaa waa akɛ wɔnyɛ wɔtee kpee lɛ, ejaakɛ miyoo akɛ jɛmɛ ji he ni wɔyelikɛbuamɔ yɔɔ, yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ.”

9, 10. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔye wɔbua ni suɔmɔ ni yɔɔ wɔ nyɛmifeemɔ lɛ mli lɛ aya hiɛ? (b) Namɛi titri naanyobɔɔ kpakpa he hiaa amɛ? (d) Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee ni wɔkɛye wɔbua mɛi ni hewalɛwoo he hiaa amɛ lɛ?

9 Shi kɛlɛ, eji gbɛnaa nii ni kã wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ nɔ akɛ wɔye wɔbua suɔmɔ ni yɔɔ Kristofoi anyɛmifeemɔ lɛ mli lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, esa akɛ wɔha wɔtsuii “amli alɛɛa,” ni wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ fɛɛ afata he. (2 Korintobii 6:13) Kwɛ dɔlɛ sane ni eeeji akɛ mɛi ni nuɔ he akɛ etɔ amɛ lɛ baanu he akɛ nyɛmimɛi asuɔmɔ ni ajieɔ lɛ kpo atsɔɔ amɛ lɛ he ejɔ! Ni kɛlɛ, Kristofoi komɛi bɔɔ amaniɛ akɛ amɛnuɔ he akɛ amɛhe efee shoo ni akpoo amɛ. Nyɛmi yoo ko ni ewu teɔ shi ewoɔ anɔkwale lɛ kɛ faikpamɔ wie akɛ: “Namɔ yɔɔ ni esumɔɔɔ naanyobɔɔ ni tswaa mɔ emaa shi, kɛ hewalɛwoo, kɛ ekomefeemɔ ni suɔmɔ yɔɔ mli, ni ehe ehiaaa lɛ hu? Nyɛfainɛ nyɛkaia wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ akɛ amɛhe hiaa wɔ!” Hɛɛ, mɛi ni amɛshihilɛi nyɛɔ amɛnɔ waa—mɛi ni yɔɔ hefatalɔi ni heee yeee, fɔlɔi komekomei, mɛi ni yɔɔ gbɔmɔtsoŋ naagbai ni ehiii he nɔ ko feemɔ, mɛi ni edara yɛ afii amli, kɛ mɛi krokomɛi—titri naanyobɔɔ kpakpa he hiaa amɛ. Ani ebiɔ ni akai wɔteŋ mɛi komɛi yɛ enɛ he?

10 Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee ni wɔkɛye wɔbua? Nyɛhaa wɔlɛɛa suɔmɔ ni wɔjieɔ lɛ kpo lɛ mli. Kɛ wɔmiijie gbɔfeemɔ su kpo lɛ, nyɛkahaa wɔhiɛ kpaa mɛi ni hewalɛwoo he ehia amɛ lɛ anɔ. (Luka 14:12-14; Hebribii 13:2) Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔɔsusu akɛ amɛshihilɛi eŋmɛɛɛ amɛ gbɛ ni amɛkpɛlɛ nɔ lɛ, mɛni hewɔ wɔfɔ̃ɔɔ amɛ nine lɛ kɛ̃? Kɛkɛ lɛ wɔha amɛkpɛ amɛyiŋ. Kɛ amɛnyɛŋ amɛkpɛlɛ nɔ po lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ ebaawo amɛ hewalɛ akɛ amɛaale akɛ mɛi krokomɛi esusu amɛhe. Ni ekolɛ no pɛ ji nɔ ni he hiaa amɛ koni amɛsaa amɛna hewalɛ ekoŋŋ.

11. Yelikɛbuamɔ he baahia mɛi ni etɔ amɛ lɛ yɛ mɛɛ gbɛi anɔ?

11 Ekolɛ yelikɛbuamɔ he baahia mɛi ni nuɔ tɔlɛ he lɛ yɛ gbɛi krokomɛi anɔ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, ekolɛ fɔlɔ kome ni ji yoo, baasumɔ ni nyɛmi nuu ni eda yɛ mumɔŋ ajie miishɛɛ kpo yɛ ebinuu ni bɛ tsɛ lɛ he. (Yakobo 1:27) Ekolɛ ehe baahia ni aye abua nyɛmi nuu loo yoo ni yɔɔ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ mli naagba wulu ko lɛ kɛ nihemɔ aloo kɛ shia nitsumɔi komɛi. Ekolɛ mɔ ko ni eda yɛ afii amli baasumɔ ni ena naanyobɔɔ loo ekolɛ ehe miihia ni ena yelikɛbuamɔ koni enyɛ eya shiɛmɔ. Kɛ hiamɔ ko yɛ daa kɛha yelikɛbuamɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ, no lɛ ebafeɔ ‘bɔ ni wɔsuɔmɔ lɛ yɔɔ krɔŋŋ ha lɛ he kaa’ diɛŋtsɛ. (2 Korintobii 8:8) Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔɔgbala wɔhe shi kɛjɛ mɛi ni ehia amɛ lɛ ahe yɛ be kɛ mɔdɛŋbɔɔ ni he hiaa lɛ hewɔ lɛ, eba akɛ wɔɔye Kristofoi asuɔmɔ he kaa lɛ mli omanye kɛtsɔ mɛi krokomɛi ahiamɔ nii ni wɔɔnu he ni wɔtsu he nii hu lɛ nɔ.

Hewalɛ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ Yɔɔ

12. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnaa hewalɛ ekoŋŋ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

12 Kɛ mɔ ko kpa niyeli lɛ, etsɛɛɛ kwraa ni ehewalɛ fɛɛ tãa. Enɛ hewɔ lɛ, gbɛ kroko hu ni Yehowa tsɔɔ nɔ ehaa wɔ hewalɛ koni wɔnyɛ wɔya nɔ ji kɛtsɔ kwɛmɔ ni ekwɛɔ koni alɛ wɔ jogbaŋŋ yɛ mumɔŋ lɛ nɔ. (Yesaia 65:13, 14) Mɛɛ mumɔŋ niyenii ekɛha wɔ? Nɔ ni fe fɛɛ ji e-Wiemɔ, ni ji Biblia lɛ. (Mateo 4:4; okɛto Hebribii 4:12 he.) Mɛɛ gbɛ nɔ ebaanyɛ eye ebua wɔ yɛ, ni wɔna hewalɛ ekoŋŋ? Kɛ nɔnyɛɛi kɛ naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ hã wɔhewalɛ bɔi tãa lɛ, wɔbaanyɛ wɔna hewalɛ kɛjɛ hii kɛ yei anɔkwafoi ni hi shi yɛ Biblia bei amli lɛ ahenumɔi kɛ amɛshihilɛ mli naagbai diɛŋtsɛ ni amɛkɛkpe lɛ ahe saji akanemɔ mli. Eyɛ mli akɛ amɛji emuuyeli mlihiɛmɔ he nɔkwɛmɔ nii ni sa kadimɔ waa moŋ, shi gbɔmɛi adesai ji amɛ “tamɔ wɔ nɔŋŋ.” (Yakobo 5:17; Bɔfoi lɛ asaji 14:15) Amɛkɛ kaai kɛ nɔnyɛɛi ni tamɔ wɔnɔ lɛ nɔŋŋ kpe. Susumɔ nɔkwɛmɔ nii komɛi ahe okwɛ.

13. Mɛɛ Ŋmalɛ mli nɔkwɛmɔ nii tsɔɔ akɛ hii kɛ yei anɔkwafoi ni hi shi yɛ Biblia bei amli lɛ ná henumɔi kɛ niiashikpamɔi ni tamɔ wɔnɔ lɛ nɔŋŋ?

13 Blematsɛ Abraham ye awerɛho waa yɛ eŋa gbele he, eyɛ mli akɛ eyɛ hemɔkɛyeli yɛ gbohiiashitee lɛ mli. (1 Mose 23:2; okɛto Hebribii 11:8-10, 17-19 he.) David ni etsake etsui lɛ nu he akɛ ehe eshai lɛ eha ebatsɔ mɔ ni esaaa ni esɔmɔɔ Yehowa. (Lala 51:13) Mose ná henumɔi akɛ esaaa. (2 Mose 4:10) Epafrodito hao waa beni abana ale akɛ hela ko ni mli wa waa ni emɔ lɛ lɛ eha enitsumɔ yɛ “Nuntsɔ lɛ nitsumɔ” lɛ mli lɛ eba shi lɛ. (Filipibii 2:25-30, NW) Ehe bahia ni Paulo awuu ashi heloo ni egbɔjɔ lɛ. (Romabii 7:21-25) Eka shi faŋŋ akɛ Evodia kɛ Sintika, ni ji nyɛmimɛi yei enyɔ ni afɔ amɛ mu, ni amɛyɔɔ Filipi asafo lɛ mli lɛ, na naagba yɛ amɛhe kɛ shihilɛ mli. (Filipibii 1:1; 4:2, 3) Kwɛ hewalɛwoo ni eji akɛ wɔɔle akɛ nɛkɛ gbɔmɛi anɔkwafoi nɛɛ ná henumɔi kɛ niiashikpamɔi ni tamɔ wɔnɔ lɛ nɔŋŋ, shi kɛlɛ amɛnijiaŋ ejeee wui! Nakai nɔŋŋ Yehowa hu kpooo amɛ.

14. (a) Mɛɛ dɛŋdade Yehowa kɛtsuɔ nii koni eye ebua wɔ ni wɔna hewalɛ kɛjɛ e-Wiemɔ lɛ mli? (b) Mɛni hewɔ aŋmala saji ni kɔɔ adesai ashihilɛ, weku, kɛ henumɔ mli naagbai ahe awo Buu-Mɔɔ kɛ Awake! woji tɛtrɛbii lɛ amli lɛ?

14 Yehowa kɛ tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ kuu lɛ tsuɔ nii ni ekɛhaa wɔ “ŋmaa yɛ be ni sa nɔ” kɛtsaraa nɔ daa, koni eye ebua wɔ ni wɔna hewalɛ kɛjɛ e-Wiemɔ lɛ mli. (Mateo 24:45) Tsulɔ anɔkwafo lɛ kɛ Buu-Mɔɔ kɛ Awake! woji tɛtrɛbii lɛ etsu nii aahu ni ekɛfã Biblia mli anɔkwale lɛ he ni ekɛjaje Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ hu akɛ adesai ahiɛnɔkamɔ kome pɛ. Titri lɛ yɛ afii nyɔŋmai fioo ni eho nɛɛ amli lɛ, nɛkɛ woji tɛtrɛbii nɛɛ eŋmala Ŋmalɛ naa saneyitsei ni kɔɔ adesai ashihilɛ, kɛ weku, kɛ henumɔŋ naagbai ni Nyɔŋmɔ webii ateŋ mɛi komɛi po kɛkpeɔ lɛ ahe saji yɛ ebe naa. Mɛni ji yiŋtoo hewɔ ni aŋmala nɛkɛ saji nɛɛ? Eka shi faŋŋ akɛ, koni akɛye abua mɛi ni kɛ kaai nɛɛ kpeɔ lɛ ni amɛna hewalɛ kɛ ekaawoo kɛjɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli. Shi nɛkɛ saji ni aŋmalaa nɛɛ yeɔ ebuaa wɔ hu ni wɔnuɔ nɔ ni wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ kɛkpeɔ yɛ amɛshihilɛ mli lɛ shishi jogbaŋŋ. Kɛtsɔ no nɔ lɛ, awajeɔ wɔ yɛ gbɛ kpakpa nɔ, koni wɔbo Paulo wiemɔi nɛɛ atoi, akɛ: “Nyɛshɛjea mɛi ni tsui fãa lɛ amii; nyɛherea mɛi ni feɔ gbedee lɛ; nyɛtoa nyɛtsui shi nyɛhaa mɛi fɛɛ.”—1 Tesalonikabii 5:14.

Onukpai ni Ji “Abobaa He yɛ Kɔɔyɔɔ Naa”

15. Mɛni Yesaia gba efɔ shi yɛ mɛi ni sɔmɔɔ akɛ onukpai lɛ ahe, ni mɛɛ gbɛnaa nii enɛ kɛfɔ̃ɔ amɛnɔ?

15 Yehowa eha wɔ nɔ kroko hu ni baaye abua wɔ kɛ wɔmiinu he akɛ etɔ wɔ—asafo mli onukpai lɛ. Gbalɔ Yesaia ŋma yɛ mɛnɛɛmɛi ahe akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ aaatsɔ tamɔ abobaa he yɛ kɔɔyɔɔ naa kɛ teemɔ he yɛ nugbɔnɛmɔ naa, tamɔ faai yɛ ŋa kpataa nɔ loo tɛsaa kpele ko ni haa hɔ̃ɔŋ yɛ shikpɔŋ gbiŋ nɔ.” (Yesaia 32:1, 2) Belɛ, gbɛnaa nii kã onukpai lɛ anɔ akɛ amɛshɛ nɔ ni Yehowa eha agba afɔ shi yɛ amɛhe nɛɛ he. Esa akɛ ‘amɛtsɔmɔ’ miishɛjemɔ kɛ hejɔɔmɔ jɛɛhe kɛha mɛi krokomɛi, ni amɛsumɔ akɛ ‘amɛaaya nɔ amɛkpeekpee amɛhe kɛtere amɛjatsui [loo, “nibii ni haoɔ amɛ”; yɛ wiemɔ faŋŋ mli lɛ, “nibii ni tsii”] lɛ.” (Galatabii 6:2, NW shishigbɛ niŋmaa) Mɛɛ gbɛ nɔ amɛbaanyɛ amɛfee enɛ yɛ?

16. Mɛni onukpai lɛ baanyɛ afee ni amɛkɛye amɛbua mɔ ko ni nuɔ he akɛ ejeee mɔ ni sa akɛ esɔleɔ?

16 Taakɛ wɔtsĩ tã kɛtsɔ hiɛ lɛ, bei komɛi lɛ mɔ ko ni etɔ lɛ lɛ baanu he akɛ esaaa mɔ ni sɔleɔ. Mɛni onukpai lɛ baanyɛ afee? Amɛbaanyɛ amɛkɛ mɔ lɛ asɔle, ni amɛsɔle amɛha lɛ hu. (Yakobo 5:14) Eka shi faŋŋ akɛ, ni wɔɔbi Yehowa ni eye ebua mɔ ni nuɔ he akɛ etɔ lɛ lɛ ni enu bɔ ni Yehowa kɛ mɛi krokomɛi hu sumɔɔ lɛ waa lɛ shishi, yɛ be mli ni eenu sɔlemɔ ni wɔsɔleɔ wɔhaa lɛ lɛ, baashɛje emii waa. Onukpa sɔlemɔ ni jɛɔ tsui mli, ni ekaa yɔɔ mli hu ni aaanu lɛ baanyɛ aye abua ni ewo mɔ ni ehao lɛ hekɛnɔfɔɔ mli hewalɛ. Abaanyɛ aye abua mɔ lɛ ni esusu nii ahe akɛ, kɛ onukpai lɛ yɛ hekɛnɔfɔɔ akɛ Yehowa baaha sɔlemɔi ni asɔleɔ ahaa nakai mɔ lɛ hetoo lɛ, no lɛ lɛ hu ebaanyɛ ena nakai hekɛnɔfɔɔ lɛ eko.

17. Mɛni hewɔ esa akɛ onukpai lɛ afee mɛi ni kɛ musuŋtsɔlɛ boɔ mɔ toi lɛ?

17 Yakobo 1:19 kɛɔ akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ he afee oya kɛ ninumɔ, ehumi shi kɛ wiemɔ.” Esa akɛ onukpai lɛ hu afee mɛi ni kɛ musuŋtsɔlɛ boɔ mɔ toi, koni amɛnyɛ amɛye amɛbua mɛi ni nuɔ he akɛ etɔ amɛ lɛ. Yɛ shihilɛi komɛi amli lɛ, ekolɛ asafo lɛ mli bii miiwuu kɛmiishi naagbai loo nɔnyɛɛi komɛi ni anyɛŋ he nii atsu yɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ mli. Ni no lɛ, ekolɛ jeee tsabaa ko ni “baasaa” amɛ naagba lɛ ji nɔ ni he hiaa amɛ, shi moŋ ni amɛkɛ toibolɔ kpakpa awie—mɔ ko ni ekɛɛŋ amɛ bɔ ni kulɛ esa akɛ amɛnu nii ahe amɛha, shi moŋ ebaabo amɛ toi ni ekojooo amɛ.—Luka 6:37; Romabii 14:13.

18, 19. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ sane toiboo oya baanyɛ aye abua onukpa koni ekaha mɔ ko ni nuɔ he akɛ etɔ lɛ lɛ jatsu lɛ tsii babaoo? (b) Kɛ onukpai lɛ ‘naa mli amɛhaa mɛi’ lɛ, mɛni jɛɔ mli baa?

18 Onukpai, nyɛhe ni aaafee oya kɛbo sane toi lɛ baanyɛ aye abua nyɛ ni nyɛkaha mɔ ni nuɔ he akɛ etɔ lɛ lɛ jatsu lɛ tsii babaoo ni ekolɛ nyɛhiɛ bɛ nyɛhe nɔ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, kɛji nyɛmi nuu loo nyɛmi yoo ko folɔ kpeei komɛi amli, aloo ekɛ ehe wooo shiɛmɔ mli nɔtonɔto lɛ, ani ehe miihia diɛŋtsɛ akɛ awo lɛ ŋaa yɛ ehe ni ekɛaawo shiɛmɔ mli babaoo aloo yɛ kpeei ni eeeba daa lɛ he? Ekolɛ ehe miihia. Shi ani ole shihilɛ ni eyɔɔ mli lɛ jogbaŋŋ? Ani eena gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ mli naagbai kɛmiitsara nɔ? Ani eweku mli gbɛnaa nii etsake nyɛsɛɛ nɛɛ nɔŋŋ? Ani shihilɛi loo nɔnyɛɛi krokomɛi yɛ ni miinyɛ enɔ waa? Kaimɔ akɛ, ekolɛ mɔ lɛ nuɔ he akɛ eyeɔ fɔ waa momo, yɛ babaoo ni enyɛɛɛ etsu lɛ hewɔ.

19 Belɛ, mɛɛ gbɛ nɔ oootsɔ oye obua nyɛmi nuu loo nyɛmi yoo lɛ? Dani ooomu saji anaa ni okɛ ŋaawoo aha lɛ lɛ, bo lɛ toi! (Abɛi 18:13) Okɛ sanebimɔi ni tsɔɔ sɛɛyoomɔ ‘agbala’ mɔ lɛ tsuiŋ henumɔi ‘kɛje kpo.’ (Abɛi 20:5) Kaaku ohiɛ ofɔ̃ nakai henumɔi lɛ anɔ—bɔɔ mɔdɛŋ ni oyoo. Ekolɛ ehe baahia ni ama nɔ mi aha mɔ ni nuɔ he akɛ etɔ lɛ lɛ akɛ Yehowa susuɔ wɔhe ni enuɔ shishi akɛ, bei komɛi lɛ, wɔshihilɛi nyɛɔ etsiɔ wɔ naa. (1 Petro 5:7) Kɛji onukpai lɛ ‘naa mli amɛhaa mɛi’ yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, no lɛ mɛi ni nuɔ he akɛ etɔ amɛ lɛ ‘baana hejɔɔmɔ amɛha amɛsusumai lɛ.’ (1 Petro 3:8; Mateo 11:28-30) Ni kɛ amɛna hejɔɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ, ehe ehiaŋ ni akɛɛ amɛ akɛ amɛfee babaoo; amɛtsuii baatsirɛ amɛ ni amɛfee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛbaanyɛ amɛjɛ nilee mli amɛfee yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli.—Okɛto 2 Korintobii 8:12; 9:7 he.

20. Akɛni yinɔ fɔŋ nɛɛ naagbee ebɛŋkɛ kpaakpa hewɔ lɛ, mɛni esa akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaafee?

20 Lɛlɛŋ, wɔyɛ adesai ayinɔsane mli be ni mli wa waa fe fɛɛ mli. Nɔnyɛɛi ni Satan je lɛ mli shihilɛ kɛbaa lɛ miiya nɔ eefa babaoo beni wɔboteɔ naagbee be lɛ mli vii lɛ. Kaimɔ akɛ, taakɛ jata ni miigbɔbi feɔ lɛ, Abonsam miimɛ ni wɔnu he akɛ etɔ wɔ ni wɔnijiaŋ aje wui, koni enine anyɛ ashɛ wɔ nɔ yɛ gbɛ ni waaa nɔ. Kwɛ bɔ ni wɔbaanyɛ wɔda shi waa wɔha akɛ Yehowa haa mɔ ni etɔ lɛ lɛ hewalɛ! Eba akɛ wɔkɛ gbɛjianɔ ni eto koni eha wɔ hewalɛ ni wɔkɛya nɔ, tamɔ nɔ ni eeha wɔ okropɔŋ ni filikiɔ kɛyaa ŋwɛi shɔŋŋ lɛ fiji ni mli wa waa lɛ baatsu nii jogbaŋŋ kɛmɔ shi. Akɛni yinɔ fɔŋ nɛɛ naagbee ebɛŋkɛ kpaakpa hewɔ lɛ, jeee be ni esa akɛ wɔkɛkpa foijee yɛ wɔfoidamɔ kɛha nyɔmɔwoo—ni ji naanɔ wala lɛ nɛ.—Hebribii 12:1.

Mɛni Ji Ohetoo?

◻ Mɛni wɔbaanyɛ wɔkpa Yehowa gbɛ akɛ ebaafee yɛ wɔsɔlemɔi ahetoohamɔ mli?

◻ Wɔbaanyɛ wɔna hewalɛwoo kɛjɛ wɔ Kristofoi anyɛmifeemɔ lɛ mli yɛ mɛɛ gbɛi anɔ?

◻ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnaa hewalɛ ekoŋŋ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

◻ Mɛni onukpai lɛ baanyɛ afee ni amɛkɛye amɛbua mɛi ni etɔ amɛ lɛ ni amɛna hewalɛ ekoŋŋ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 17]

Kɛ wɔmiijie gbɔfeemɔ kpo lɛ, nyɛkahaa wɔhiɛ kpaa mɛi ni hewalɛwoo he hiaa amɛ lɛ anɔ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]

Onukpai lɛ baanyɛ abi Yehowa ni eye ebua mɛi ni etɔ amɛ lɛ ni amɛnu shishi akɛ asumɔɔ amɛ waa

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje