Mɛɛ Okpɔlɔ nɔ Nii Oyeɔ?
“Nyɛnyɛŋ ‘Yehowa okpɔlɔ lɛ’ nɔ nii kɛ daimonioi okpɔlɔ lɛ nɔ nii nyɛye shikome.”—1 KORINTOBII 10:21, New World Translation.
1. Mɛɛ okpɔlɔi ato amamɔ wɔhiɛ, ni mɛɛ kɔkɔbɔɔ bɔfo Paulo kɛhaa wɔ yɛ amɛhe?
NƐKƐ bɔfo Paulo wiemɔi ni jɛ mumɔŋ nɛɛ tsɔɔ akɛ ato mfoniri-feemɔŋ okpɔlɔi sɔrɔtoi enyɔ amamɔ adesai ahiɛ. Ayooɔ okpɔlɔi lɛ eko fɛɛ eko kɛtsɔɔ okadi niyenii ni ma nɔ lɛ nɔ, ni wɔ fɛɛ wɔmiiye nii yɛ ekome loo ekroko lɛ nɔ. Shi, kɛ wɔmiitao ni wɔsa Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ, no lɛ wɔnyɛŋ wɔye nii yɛ ekpɔlɔ lɛ nɔ, ni nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ wɔyaye daimonioi akpɔlɔ nɔ niyenii bibii. Bɔfo Paulo bɔ kɔkɔ akɛ: “Nibii ni jeŋmaji lɛ kɛshaa afɔle lɛ, amɛkɛshaa afɔle amɛhaa daimonioi, shi jeee Nyɔŋmɔ; ni misumɔɔɔ akɛ nyɛkɛ daimonioi lɛ bɔɔ naanyo. Nyɛnyɛŋ Yehowa kpulu lɛ kɛ daimonioi akpulu lɛ nyɛnu shikome; nyɛnyɛŋ ‘Yehowa okpɔlɔ lɛ’ kɛ daimonioi okpɔlɔ lɛ nɔ nii nyɛye shikome.”—1 Korintobii 10:20, 21, NW.
2. (a) Mɛɛ Yehowa okpɔlɔ ko hi shi yɛ blema Israel gbii lɛ amli, ni namɛi naa niyenii afɔlei lɛ amli gbɛfaŋnɔ? (b) Mɛni Yehowa okpɔlɔ lɛ nɔ niyeli tsɔɔ ŋmɛnɛ?
2 Paulo wiemɔi lɛ haa wɔkaiɔ niyenii afɔlei ni blema Israelbii lɛ shaa yɛ Yehowa Mla lɛ shishi lɛ. Atsɛɔ Nyɔŋmɔ afɔleshaa latɛ lɛ akɛ okpɔlɔ, ni awieɔ akɛ mɔ ni kɛ kooloo ni akɛbaasha afɔle lɛ baa lɛ kɛ Yehowa kɛ osɔfoi lɛ miiye nii. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Klɛŋklɛŋ lɛ, Yehowa naa afɔleshaa lɛ mli gbɛfaŋnɔ ejaakɛ akɛ lá lɛ shwaa efɔleshaa latɛ lɛ nɔ, ni la ni tsoɔ yɛ latɛ lɛ shishi lɛ shãa fɔ lɛ fɛɛ. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, osɔfo lɛ naa mli gbɛfaŋnɔ, kɛ shishinumɔ akɛ lɛ (kɛ eweku lɛ) yeɔ kooloo ni akɛsha afɔle lɛ tsitsi kɛ enanejurɔ ni ashã yɛ la nɔ lɛ. Nɔ ni ji etɛ lɛ, mɔ ni kɛba lɛ hu yeɔ nɔ ni eshwɛ lɛ ni ekɛnaa mli gbɛfaŋnɔ. (3 Mose 7:11-36) Ŋmɛnɛ, Yehowa okpɔlɔ lɛ nɔ niyeli tsɔɔ akɛ wɔkɛ jamɔ ni etaoɔ haa lɛ, taakɛ Yesu kɛ ebɔfoi lɛ fee he nɔkwɛmɔ nɔ lɛ. Kɛ wɔɔfee enɛ lɛ, no lɛ esa akɛ wɔye mumɔŋ niyenii ni Yehowa haa wɔ kɛtsɔɔ e-Wiemɔ lɛ kɛ egbɛjianɔtoo lɛ nɔ lɛ. Agu Israelbii lɛ, ni ná amɛkɛ Yehowa niyeli krɛdɛɛ yɛ ekpɔlɔ lɛ nɔ lɛ mli gbɛfaŋnɔ lɛ kwraa akɛ amɛkasha afɔle amɛha daimonioi yɛ amɛkpɔlɔ lɛ nɔ. Mumɔŋ Israelbii kɛ amɛhefatalɔi “tooi krokomɛi” lɛ hu yɛ nakai ŋwɛi naatsii nɛɛ nɔŋŋ shishi.—Yohane 10:16.
3. Mɔ ko baanyɛ aye daimonioi okpɔlɔ nɔ niyeli he fɔ ŋmɛnɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
3 Mɛɛ gbɛ nɔ mɔ ko aaatsɔ aye fɔ yɛ daimonioi akpɔlɔ nɔ niyeli mli ŋmɛnɛ? Kɛtsɔ nɔ fɛɛ nɔ ni teɔ shi woɔ Yehowa ni eeetsu he nii lɛ nɔ. Daimonioi okpɔlɔ nɔ nii lɛ ekomɛi ji daimonioi alakamɔ wiemɔi, ni amɛto akɛ amɛkɛaalaka wɔ ni amɛkɛjie wɔ kɛjɛ Yehowa he kwraa lɛ. Namɔ baasumɔ ni ekɛ ebɔɔ ni tamɔ nɛkɛ awo etsui kɛ ejwɛŋmɔ mli? Anɔkwa Kristofoi kɛ amɛhe wooo afɔlei ni mɛi pii shaa amɛhaa ta kɛ ninamɔ nyɔŋmɔi ŋmɛnɛ lɛ amli.—Mateo 6:24.
Wɔhe ni Wɔɔtsi Kɛjɛ “Daimonioi Okpɔlɔ” lɛ He
4. Mɛɛ sanebimɔ ka wɔ fɛɛ wɔhiɛ, ni mɛni hewɔ wɔsumɔŋ ni wɔyaye daimonioi okpɔlɔ lɛ nɔ nii lɛ?
4 Sanebimɔ ni ka wɔ fɛɛ wɔhiɛ ji akɛ, Mɛɛ okpɔlɔ nɔ nii miyeɔ? Wɔnyɛŋ wɔjo anɔkwale ni eji akɛ sɔ̃ kã wɔnɔ akɛ wɔye nii yɛ ekome loo ekroko lɛ nɔ lɛ naa foi. (Okɛto Mateo 12:30 he.) Wɔhiɛ kãŋ he akɛ wɔmiisumɔ ni wɔye nii yɛ daimonioi okpɔlɔ lɛ nɔ. Nakai ni wɔɔfee lɛ baaha wɔlaaje anɔkwa Nyɔŋmɔ koome, kɛ hiɛkalɔ, Yehowa hiɛ duromɔ kwraa. Nɔ ni tamɔɔɔ enɛ lɛ, Yehowa okpɔlɔ lɛ pɛ nɔ niyenii ni wɔɔye lɛ kɛ wɔ baaya naanɔ wala mli yɛ miishɛɛ mli! (Yohane 17:3) Afɔɔ wiemɔ akɛ nɔ ni oyeɔ lɛ tsɔɔ bɔ ni ogbɔmɔtso baaji. Belɛ, esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ ni taoɔ ahi gbɔmɔtsoŋ kɛ jwɛŋmɔŋ hewalɛnamɔ kpakpa mli lɛ akwɛ eniyeli jogbaŋŋ. Bɔ ni fɔ niyenii ni hewalɛ bɛ mli lɛ yeee ebuaaa gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa ni wɔɔna daa, eyɛ mli akɛ akɛ tsofai ewo mli ni aha eŋɔɔ waa lɛ, nakai nɔŋŋ je nɛŋ lakamɔ wiemɔi ni akɛ daimonioi asusumɔi wajeɔ lɛ lɛ hu ji mfoniri feemɔŋ niyenii gbonyo ni sɛɛnamɔ bɛ he, ni baafite wɔ jwɛŋmɔi.
5. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔtsi wɔhe kɛjɛ daimonioi atsɔɔmɔi atoiboo he ŋmɛnɛ?
5 Bɔfo Paulo gba efɔ shi akɛ naagbee gbii lɛ amli lɛ, abaalaka gbɔmɛi kɛtsɔ “daimonioi atsɔɔmɔi” anɔ. (1 Timoteo 4:1) Jeee akɛ anaa nɛkɛ daimonioi atsɔɔmɔi nɛɛ yɛ apasa jamɔ mli hemɔkɛyelii amli kɛkɛ, shi moŋ agbɛɔ ashwãa he fɛɛ he yɛ gbɛi krokomɛi anɔ hu. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, esa akɛ wɔsusu woji kɛ woji tɛtrɛbii ni wɔ kɛ wɔbii kaneɔ, kɛ televishin nɔ nibii ni wɔkwɛɔ, kɛ shwɛmɔi kɛ sinii hu ni wɔkwɛɔ lɛ ahe jogbaŋŋ wɔkwɛ akɛ ani amɛsa lo. (Abɛi 14:15) Kɛji wɔkaneɔ adesã woji kɛjieɔ wɔhiɛtserɛ lɛ, ani ekɔɔ awuiyeli ni nilee bɛ mli, bɔlɛnamɔ mli jeŋba shara, aloo mumɔi atsɛmɔ nifeemɔi ahe? Kɛ jeee adesã woji ni, shi nɔ ni wɔkaseɔ nii kɛjɛɔ mli lɛ, ani ewieɔ nilee loo shihilɛ gbɛ ko “ni jeee Kristo” nɔ lɛ he? (Kolosebii 2:8) Ani ewoɔ yaka yiŋsusumɔi ahe hewalɛ, aloo ani ewoɔ hewalɛ ni akɛ he awo je lɛŋ kui ni atse lɛ amli? Ani ewoɔ faishitswaa akɛ ana nii babaoo he hewalɛ? (1 Timoteo 6:9) Ani eji wolo ni kɛ tsɔɔmɔi ni jeee Kristo nɔ̃, ni kɛ mligbalamɔi baa lɛ haa yɛ gbɛ ni yɔɔ nigii nɔ? Kɛ hetoo lɛ ji hɛɛ, ni wɔyaa nɔ wɔkaneɔ loo wɔkwɛɔ nɛkɛ nibii nɛɛ lɛ, no lɛ wɔyɛ oshara ni ji daimonioi okpɔlɔ nɔ niyeli mli. Ŋmɛnɛ, ayɛ woji ni woɔ jeŋ nilee namɔ he hewalɛ lɛ akpei ohai abɔ, ni tamɔ nɔ ni akaseɔ nii yɛ mli waa, ni ji ehee hu ni eba. (Jajelɔ 12:12) Shi nɛkɛ lakamɔ wiemɔi nɛɛ eko kwraa jeee ehee; ni ehe baaa sɛɛnamɔ kɛhaaa mɔ hilɛ, tamɔ bɔ ni nɔ ni Satan kɛ hiɛtɛɛ kɛɛ Hawa lɛ tsuuu nii kɛhaaa ehilɛ lɛ nɔŋŋ pɛpɛɛpɛ.—2 Korintobii 11:3.
6. Kɛ Satan fɔ̃ wɔ nine ni wɔkɛ edaimonioi aniyenii gbonyo lɛ abasa wɔnaa lɛ, te esa akɛ wɔhere lɛ nɔ wɔha tɛŋŋ?
6 No hewɔ lɛ, kɛ Satan fɔ̃ wɔ nine ni wɔbasa edamonioi aniyenii gbonyo lɛ naa lɛ, te esa akɛ wɔhere lɛ nɔ tɛŋŋ? Taakɛ Yesu fee beni Satan ka lɛ akɛ eha tɛi atsɔmɔ aboloo lɛ pɛpɛɛpɛ. Yesu ha lɛ hetoo akɛ: “Aŋma akɛ: ‘Jeee aboloo kɛkɛ haa gbɔmɔ yi naa wala, shi moŋ wiemɔ fɛɛ wiemɔ ni jɛɔ [Yehowa] Nyɔŋmɔ daaŋ lɛ.’ ” Ni beni Abonsam kɛɛ Yesu akɛ ekɛ “jeŋ maŋtsɛyelii fɛɛ kɛ amɛnunyam lɛ” baaha lɛ kɛji ebaakula shi ni eja lɛ Satan lɛ, Yesu ha lɛ hetoo akɛ: “Ho misɛɛ, Satan! Ejaakɛ aŋma akɛ: ‘Nuŋtsɔ [Yehowa] o-Nyɔŋmɔ lɛ oja, ni lɛ kɛkɛ osɔmɔ.’ ”—Mateo 4:3, 4, 8-10.
7. Kɛ wɔsusu akɛ wɔbaanyɛ wɔye nii yɛ Yehowa okpɔlɔ lɛ nɔ kɛ daimonioi okpɔlɔ lɛ hu nɔ yɛ omanyeyeli mli lɛ, belɛ mɛni hewɔ wɔlakaa wɔhe lɛ?
7 Anyɛŋ akɛ Yehowa okpɔlɔ lɛ kɛ okpɔlɔ ni ehenyɛlɔi daimonioi ŋmɛɔ lɛ atsa kɔkɔɔkɔ! Oo, hɛɛ, áka nakai feemɔ dã. Kaimɔ blema Israelbii lɛ yɛ gbalɔ Elia gbii lɛ amli. Gbɔmɛi lɛ kɛɔ akɛ amɛjaa Yehowa, shi amɛheɔ amɛyeɔ akɛ nyɔŋmɔi krokomɛi, tamɔ Baal baanyɛ aha amɛshwere. Elia tee gbɔmɛi lɛ aŋɔɔ ni eyakɛɛ amɛ akɛ: “Mɛɛ beyinɔ nɔŋŋ nyɛaadidãa yɛ saji enyɔ teŋ kɛyashi? Kɛji Yehowa ji [anɔkwa] Nyɔŋmɔ lɛ, nyɛnyiɛa esɛɛ; shi kɛji Baal ni lɛ, no lɛ nyɛnyiɛa esɛɛ!” Ŋwanejee ko bɛ he akɛ Israelbii lɛ miitsutsɔ, “klɛŋklɛŋ lɛ yɛ nane kome nɔ, no sɛɛ lɛ ekroko lɛ hu.” (1 Maŋtsɛmɛi 18:21; The Jerusalem Bible) Elia tswa Baal osɔfoi lɛ mpoa ní amɛtsɔɔ akɛ amɛnyɔŋmɔ lɛ, nyɔŋmɔ ni lɛlɛŋ. Nyɔŋmɔ ni baanyɛ aha la ajɛ ŋwɛi aba afɔleshaa nii anɔ lɛ baafee anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ. Yɛ mɔdɛŋbɔɔ babaoo lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Baal osɔfoi lɛ yeee omanye. Kɛkɛ ni Elia sɔle kuku akɛ: “Yehowa, heremɔ mi nɔ, koni nɛkɛ maŋ nɛɛ ana ale akɛ bo Yehowa ji [anɔkwa] Nyɔŋmɔ.” Amrɔ nɔŋŋ kɛkɛ ni la jɛ Yehowa ŋɔɔ yɛ ŋwɛi kɛba ni ebashã kooloo afɔleshaa ni akɛ nu efɔ lɛ fɛɛ lɛ. Akɛni Nyɔŋmɔ ni Yehowa ji lɛ he kpojiemɔ nɛɛ kanya amɛ hewɔ lɛ, gbɔmɛi lɛ bo Elia toi, ni amɛgbe Baal gbalɔi 450 lɛ fɛɛ butuu. (1 Maŋtsɛmɛi 18:24-40) No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔkpɛlɛ Yehowa nɔ ŋmɛnɛ akɛ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ, ni wɔkpɛ wɔyiŋ jogbaŋŋ akɛ wɔɔye nii yɛ ekpɔlɔ lɛ nɔ, kɛji wɔfeko nakai momo.
‘Tsulɔ Anɔkwafo lɛ’ Ŋmɛɔ Yehowa Okpɔlɔ Lɛ
8. Mɛɛ tsulɔ Yesu gba efɔ shi akɛ ekɛ lɛ baatsu nii ni ekɛlɛ ekaselɔi lɛ yɛ mumɔŋ yɛ be ni eba lɛ mli, ni mɛni akɛyooɔ tsulɔ lɛ?
8 Nuŋtsɔ Yesu Kristo gba efɔ shi akɛ “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” ko baaha ekaselɔi lɛ mumɔŋ niyenii yɛ be ni eba lɛ mli, akɛ: “Ajɔɔ nakai tsulɔ lɛ, mɔ ni beni enuŋtsɔ baa lɛ, ní eeebanina lɛ akɛ eefee nakai lɛ. Lɛlɛŋ, miikɛɛ nyɛ akɛ, eeeŋɔ lɛ eto enii fɛɛ kwa nɔ.” (Mateo 24:45-47) Ebafee faŋŋ akɛ nɛkɛ tsulɔ nɛɛ jeee mɔ aŋkro ko, shi moŋ Kristofoi ni ejɔɔ amɛhe nɔ ni afɔ amɛ mu lɛ akuu. Nɛkɛ kuu nɛɛ kɛ mumɔŋ niyenii kpakpai fe fɛɛ emamɔ Yehowa okpɔlɔ lɛ nɔ kɛha mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ “asafo babaoo” lɛ fɛɛ. Amrɔ nɛɛ asafo babaoo lɛ, ni amɛyifalɛ fe akpekpei ejwɛ lɛ ebafata shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu lɛ ahe kɛfee ekome kɛha jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛ ni Yehowa Nyɔŋmɔ ji lɛ, kɛ agbɛnɛ kɛha e-Maŋtsɛyeli ni ebaatsɔ nɔ etse egbɛi krɔŋkrɔŋ lɛ he lɛ hu.—Kpojiemɔ 7:9-17.
9. Mɛɛ dɛŋdade tsulɔ kuu lɛ kɛtsuɔ nii ni ekɛhaa Yehowa Odasefoi mumɔŋ niyenii, ni te atsɔɔ amɛ mumɔŋ okpɔlɔŋmɛɛ lɛ mli yɛ gbalɛ wiemɔ mli aha tɛŋŋ?
9 Nɛkɛ tsulɔ anɔkwafo kuu nɛɛ kɛ Buu Mɔɔ Biblia kɛ Woji Bibii Asafo lɛ tsuɔ nii ni ekɛhaa Yehowa Odasefoi fɛɛ mumɔŋ niyenii kpakpa ni hewalɛ yɔɔ mli. Beni Kristendom kɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ fã ni eshwɛ lɛ gboiɔ kɛ hɔmɔ, yɛ mumɔŋ niyenii ni haa wala lɛ ni amɛnaaa hewɔ lɛ, belɛ aŋmɛ Yehowa tsuji fɛɛ okpɔlɔ. (Amos 8:11) Enɛ haa gbalɛ ni yɔɔ Yesaia 25:6 lɛ baa mli, akɛ: “Ni Yehowa Zebaot aaaŋmɛ okpɔlɔ yɛ gɔŋ nɛɛ nɔ aha majimaji fɛɛ: fɔ nii kɛ wein kpakpa, fɔ nii kɛ wuiaŋ fɔ, wein kpakpa ni atsere nɔ.” Taakɛ kuku 7 kɛ 8 lɛ tsɔɔ lɛ, nɛkɛ okpɔlɔ ni aŋmɛ amɛ nɛɛ baatsa nɔ aahu kɛya naanɔ. Mɛɛ jɔɔmɔ nɛ kɛha Yehowa gbɛjianɔtoo ni anaa lɛ fɛɛ amrɔ nɛɛ, ni mɛɛ jɔɔmɔi eeeya nɔ efee yɛ wɔsɛɛ be mli hu nɛkɛ!
Kwɛmɔ Jogbaŋŋ yɛ Daimonioi Okpɔlɔ lɛ nɔ Niyenii ni Ebɔɔ Yɔɔ Mli lɛ He
10. (a) Mɛɛ niyenii tsulɔ fɔŋ kuu lɛ hu kɛhaa, ni mɛni ji nɔ ni kanyaa amɛ? (b) Te tsulɔ fɔŋ kuu lɛ kɛ etsutsu nanemɛi tsuji lɛ yeɔ haa tɛŋŋ?
10 Ebɔɔ yɛ daimonioi okpɔlɔ lɛ nɔ niyenii lɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, susumɔ niyenii ni tsulɔ fɔŋ kuu lɛ kɛ hemɔkɛyeli kwalɔi kɛhaa lɛ he okwɛ. Hewalɛ bɛ mli, ni etswaaa mɔ emaaa shi; ejeee niyenii kpakpa. Enyɛŋ efee ekpakpa, ejaakɛ hemɔkɛyeli kwalɔi ekpa Yehowa okpɔlɔ lɛ nɔ niyeli. Nɔ ni ejɛ mli eba ji akɛ, nɔ fɛɛ nɔ ni amɛná yɛ gbɔmɔ hee lɛ woo mli lɛ fɛɛ elaaje. Jeee mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kanyaa amɛ dɔŋŋ, shi moŋ mlifu wiemɔi gbohii. Yiŋtoo kome pɛ he nitsumɔ ehe amɛjwɛŋmɔ fɛɛ—amɛtsutsu nanemɛi tsuji lɛ ayii, taakɛ Yesu gba efɔ shi lɛ.—Mateo 24:48, 49.
11. Mɛni C. T. Russell ŋma yɛ nɔ ni mɔ diɛŋtsɛ sumɔɔ ni ehala akɛ mumɔŋ niyenii lɛ he, ni te ewie mɛi ni kwaa Yehowa okpɔlɔ lɛ ahe eha tɛŋŋ?
11 Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, mra mli yɛ 1909 tɔ̃ɔ lɛ, Buu Mɔɔ Asafo lɛ sɛinɔtalɔ yɛ nakai beaŋ, C. T. Russell, ŋma mɛi ni tsiɔ amɛhe kɛjɛɔ Yehowa okpɔlɔ lɛ he, ní kɛkɛ lɛ amɛbɔi amɛtsutsu nanemɛi tsuji lɛ ayiwaa lɛ ahe sane. The Watch Tower ni je kpo yɛ October 1, 1909 lɛ wie akɛ: “Mɛi fɛɛ ni tsiɔ amɛhe kɛjɛɔ Asafo lɛ kɛ enitsumɔ lɛ he lɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni amɛaashwere amɛ diɛŋtsɛ, loo amɛaatswa mɛi krokomɛi amɛma shi yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli kɛ mumɔ lɛ yibii lɛ woo mli lɛ, etamɔ nɔ ni amɛfeɔ nɔ kroko kwraa moŋ—amɛkaa akɛ amɛaafite Nitsumɔ ni tsutsu lɛ amɛ hu amɛtsuɔ lɛ, ni, beni amɛgbalaa mɛi ajwɛŋmɔ kɛbaa amɛnɔ lɛ, belɛ amɛmiishiu kɛmiiya laajemɔ mli fiofio, ni amɛkɛyeɔ amɛ diɛŋtsɛ kɛ mɛi krokomɛi ni yɔɔ nakai béi kɛ akaŋshii mumɔ lɛ awui. . . . Kɛ mɛi komɛi susuɔ akɛ amɛbaanyɛ amɛna niyenii ni tamɔ enɛ loo ehi fe enɛ yɛ okpɔlɔi krokomɛi anɔ, aloo amɛ diɛŋtsɛ amɛbaanyɛ amɛfee nɔ ni tamɔ enɛ loo ehi fe enɛ lɛ—ha mɛnɛɛmɛi akɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛgbɛ. . . . Shi beni wɔmiisumɔ ni mɛi krokomɛi lɛ aya he fɛɛ he, kɛ hei fɛɛ ni amɛsumɔɔ ni amɛyatao niyenii kɛ la ni amɛtsui taoɔ lɛ, eyɛ naakpɛɛ akɛ, mɛi ni batsɔmɔɔ wɔ shitee-kɛ-wolɔi lɛ kɔɔ gbɛ ni yɔɔ sɔrɔto kwraa. Yɛ nɔ najiaŋ ni amɛkɛ nuu-feemɔ baakɛɛ tamɔ je lɛŋ bii feɔ lɛ, akɛ, ‘Mina nɔ ni misumɔɔ ni hi fe enɛ; miiya!’ lɛ, nɛkɛ gbɔmɛi nɛɛ jieɔ mlifu, nyɛɛ, hetsɛ, kɛ béi, ni ji ‘heloo lɛ kɛ abonsam nitsumɔi’ lɛ akpo, bɔ ni wɔnako ni je lɛŋ bii po miifee nakai dã. Amɛ tamɔ mɛi ni akɛ sɛkɛyeli ewo amɛmli, Satan hetsɛ kɛ mlifu lɛ eko. Amɛteŋ mɛi komɛi yiɔ wɔ ni amɛkɛɔ akɛ wɔ moŋ wɔyiɔ amɛ. Amɛfee klalo akɛ amɛaawie ni amɛŋmala heguɔgbee kɛ amale wiemɔi, ni amɛbaa shi kɛboteɔ hiɛgbejianifeemɔ mli.”
12. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ hemɔkɛyeli kwalɔi yiɔ amɛnanemɛi tsuji lɛ yɛ? (b) Mɛni hewɔ eyɔɔ oshara akɛ wɔɔkane hemɔkɛyeli kwalɔi awoji ni amɛŋmala lɛ, yɛ nibii ni wɔtaoɔ wɔle lɛ hewɔ lɛ?
12 Hɛɛ, hemɔkɛyeli kwalɔi ŋmalaa woji ni wieɔ saji ni atsɔmɔ lɛ, saji ni jeee anɔkwale kɛmɔ shi, kɛ amalei diɛŋtsɛ po. Amɛbaa Odasefoi akpeei ashishi po kɛ shitee-kɛ-woo wiemɔi, ni amɛbɔɔ mɔdɛŋ ni amɛnine ashɛ mɛi ni hiɛ bɛ amɛhe nɔ lɛ anɔ. No hewɔ lɛ, eeefee oshara akɛ wɔɔha nibii ni wɔtaoɔ wɔle lɛ atsirɛ wɔ ni wɔkane nɛkɛ nibii ni amɛŋmala nɛɛ, aloo ni wɔbo amɛ jɛmɔ wiemɔi lɛ atoi! Eyɛ mli akɛ wɔsusuŋ akɛ eji oshara kɛha wɔ diɛŋtsɛ moŋ, shi kɛlɛ oshara lɛ yɛ. Mɛni hewɔ? Nɔ kome ji akɛ, hemɔkɛyeli kwalɔi awoji lɛ ekomɛi wieɔ amale wiemɔi kɛtsɔɔ “naaŋɔɔmɔ” kɛ “kutumpɔo wiemɔi” anɔ. (Romabii 16:17, 18; 2 Petro 2:3) Ani jeee nɔ ni obaakpa gbɛ kɛjɛ daimonioi okpɔlɔ nɔ nɛ? Ni eyɛ mli akɛ hemɔkɛyeli kwalɔi lɛ baawie anɔkwa saji komɛi ahe moŋ, shi bei pii lɛ amɛfeɔ enɛ yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ, ni oti ni ma amɛhiɛ ji ni amɛgbala mɛi krokomɛi kɛjɛ Yehowa okpɔlɔ lɛ he. Amɛwiemɔi lɛ fɛɛ wieɔ shiɔ mɛi, ni efiteɔ nii kɛkɛ! Nɔ ko kwraa bɛ mli ni tswaa mɔ emaa shi.
13, 14. Mɛɛ yibii hemɔkɛyeli kwalɔi kɛ amɛ amale wiemɔi lɛ woɔ?
13 Yesu kɛɛ: “Amɛyibii lɛ nyɛkɛaale amɛ.” (Mateo 7:16) Mɛni ji yibii ni hemɔkɛyeli kwalɔi kɛ amɛwoji lɛ woɔ amrɔ nɛɛ? Nibii ejwɛ akɛkadiɔ amɛ amale wiemɔi lɛ. (1) Hiɛtɛɛ. Efesobii 4:14 wieɔ akɛ amɛyɛ “shishiumɔ ŋaa lɛ mli kutumpɔo.” (2) Nilee ni henɔwomɔ yɔɔ mli. (3) Suɔmɔ ni abɛ. (4) Anɔkwa ni ayeee yɛ gbɛi sɔrɔtoi anɔ. Enɛɛmɛi ji nibii diɛŋtsɛ ni akɛhoo niyenii ni ma daimonioi okpɔlɔ lɛ nɔ lɛ, ni amɛfeɔ enɛɛmɛi fɛɛ koni amɛkɛwule Yehowa webii ahemɔkɛyeli lɛ.
14 Ni nɔ kroko hu fata he. Mɛni hemɔkɛyeli kwalɔi lɛ eku amɛsɛɛ kɛtee he lɛ? Yɛ shihilɛi pii amli lɛ, amɛsaa amɛbote duŋ, ni ji Kristendom kɛ etsɔɔmɔi, tamɔ hemɔkɛyeli ni amɛyɔɔ akɛ Kristofoi fɛɛ baaya ŋwɛi lɛ mli ekoŋŋ. Kɛfata he lɛ, amɛteŋ mɛi pii kɔɔɔ Ŋmalɛ naa shidaamɔ ni yɔɔ shiŋŋ yɛ lá he, kɛ he ni akɛwooo maŋ saji amli, kɛ bɔ ni ehe hiaa ni aye Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he odase lɛ dɔŋŋ. Shi wɔ lɛ, wɔjo foi kɛjɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ duŋ lɛ mli, ni wɔsumɔɔɔ ni wɔku wɔsɛɛ kɛya mli dɔŋŋ kɔkɔɔkɔ. (Kpojiemɔ 18:2, 4) Ákɛ Yehowa tsuji anɔkwafoi lɛ, mɛni hewɔ wɔɔsumɔ ni wɔfili amale wiemɔi ni mɛi ni ekpoo Yehowa okpɔlɔ lɛ, ni amrɔ nɛɛ amɛkɛ wiemɔi yiɔ mɛi ni yeɔ buaa wɔ ni wɔnu “tsamɔ wiemɔi” lɛ, wieɔ nɛɛ mli wɔkwɛ?—2 Timoteo 1:13.
15. Mɛɛ Biblia shishitoo mla yeɔ ebuaa wɔ ni wɔkɔɔ nilee gbɛ, kɛ wɔnu naafolɔmɔ wiemɔi ni hemɔkɛyeli kwalɔi wieɔ lɛ?
15 Ekolɛ mɛi komɛi baasumɔ ni amɛtao naafolɔmɔi ni hemɔkɛyeli kwalɔi kɛshiɔ wɔ lɛ mli amɛkwɛ. Shi esa akɛ wɔŋɔ shishitoo mla ni yɔɔ 5 Mose 12:30, 31 lɛ wɔto wɔtsui mli. Yehowa tsɔ Mose nɔ ebɔ Israelbii lɛ kɔkɔ yɛ biɛ, yɛ nibii ni esa akɛ amɛtsi amɛhe kɛjɛ he, kɛji amɛhe Shiwoo Shikpɔŋ lɛ kɛjɛ enɔbii wɔŋjalɔi lɛ adɛŋ lɛ he. “Kwɛ ohe ni ahi, ní, beni akpata amɛhiɛ kɛjɛ ohiɛ lɛ sɛɛ lɛ, okayanyiɛ amɛsɛɛ ni oyadũ tsɔne, ni okatao amɛ-nyɔŋmɔi lɛ asɛɛ gbɛ ni okɛɛ akɛ: ‘Te nɛkɛ jeŋmaji nɛɛ sɔmɔɔ amɛ-nyɔŋmɔi lɛ tɛŋŋ? Koni mi hu mafee nakai.’ Kaafee nakai oha Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ.” Hɛɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ le bɔ ni adesai aniiamlipɛimɔ su lɛ tsuɔ nii ehaa. Kaimɔ Hawa, kɛ Lot ŋa lɛ hu! (Luka 17:32; 1 Timoteo 2:14) Nyɛkahaa wɔboa nɔ ni hemɔkɛyeli kwalɔi wieɔ loo amɛfeɔ lɛ toi kɔkɔɔkɔ. Shi moŋ, nyɛhaa wɔkɛ wɔdeka fɛɛ atswaa mɛi wɔmaa shi ni wɔyea nii yɛ Yehowa okpɔlɔ lɛ nɔ!
Yehowa Okpɔlɔ lɛ Pɛ Baahi Shi
16. (a) Mɛni etsɛŋ ni ebaaba Satan, edaimonioi lɛ, kɛ mfoniri-feemɔŋ okpɔlɔ ni je lɛŋ jeŋmaji lɛ yeɔ nii yɛ nɔ lɛ anɔ? (b) Mɛni baaba adesai fɛɛ ni yaa nɔ amɛyeɔ nii yɛ daimonioi okpɔlɔ nɔ lɛ anɔ?
16 Etsɛŋ kwraa ni amanehulu kpeteŋkpele lɛ baafɛ trukaa, ni ebaatsa nɔ oya kɛyagbe naa yɛ “Nyɔŋmɔ Ofe lɛ gbi wulu lɛ nɔ ta lɛ” mli. (Kpojiemɔ 16:14, 16) Ebaashɛ he ni kwɔ fe fɛɛ beni Yehowa kpataa nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ kɛ mfoniri-feemɔŋ okpɔlɔ ni je lɛŋ jeŋmaji lɛ yeɔ nii yɛ nɔ lɛ hiɛ lɛ. Yehowa baabutu Satan Abonsam nibii agbɛjianɔtoo ni anaaa lɛ kɛ edaimonioi akuu muu lɛ fɛɛ. Abaanyɛ mɛi ni etee nɔ amɛye nii aahu yɛ Satan mumɔŋ okpɔlɔ, ni ji daimonioi okpɔlɔ lɛ nɔ lɛ anɔ ni amɛba niyeli diɛŋtsɛ ko shishi, dabi, jeee akɛ mɛi ni baaye eko, shi moŋ akɛ niyenii titri ni abaaye lɛ—kɛha amɛhiɛkpatamɔ!—Kwɛmɔ Ezekiel 39:4; Kpojiemɔ 19:17, 18.
17. Mɛɛ jɔɔmɔi baa mɛi ni yeɔ nii yɛ Yehowa okpɔlɔ lɛ pɛ nɔ lɛ anɔ?
17 Yehowa okpɔlɔ lɛ pɛ baashwɛ. Abaabaa mɛi ni kɛ hiɛsɔɔ yeɔ nii yɛ nɔ lɛ ayi, ni amɛbaana hegbɛ akɛ amɛye nii yɛ nɔ aahu kɛya naanɔ. Niyenii ni anaaa he naagba lɛ woŋ amɛhe gbeyei dɔŋŋ kɔkɔɔkɔ. (Lala 67:7; 72:16) Amɛbaasɔmɔ Yehowa Nyɔŋmɔ yɛ Paradeiso mli yɛ hewalɛ ni eye emuu mli! Yɛ naagbee lɛ, abaaha Kpojiemɔ 21:4 mli wiemɔi ni kanyaa mɔ lɛ aba mli yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ, akɛ: “Nyɔŋmɔ aaatsumɔ amɛhiɛaŋ yaafo nui fɛɛ, ni gbele bɛ dɔŋŋ, ni ŋkɔmɔyeli ko kɛ bolɔmɔ ko kɛ nɔnaa ko hu bɛ dɔŋŋ; ejaakɛ tsutsu nii lɛ eho etee.” Akɛni shitee-kɛ-woo ko kwraa hu bɛ dɔŋŋ hewɔ lɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛyeli lɛ baakpele he fɛɛ he kɛya naanɔi anaanɔ, beni afɔseɔ ŋwɛi duromɔ ni sɛɛ efooo ashwieɔ adesai ni akpɔ̃ amɛ ni amɛyɔɔ Paradeiso shikpɔŋ nɔ lɛ anɔ lɛ. Nyɛhaa wɔ fɛɛ wɔtswaa wɔfai shi akɛ wɔɔye nii yɛ Yehowa okpɔlɔ, ni eyi aahu kɛteke nɔ kɛ mumɔŋ niyenii kpakpai fe fɛɛ lɛ pɛ nɔ, ni wɔnine ashɛ nyɔmɔwoo nɛɛ nɔ!
Te Obaaha Hetoo Tɛŋŋ?
◻ Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ ni wɔkaha daimonioi atsɔɔmɔi miilaka wɔ?
◻ Mɛni hewɔ wɔnyɛŋ wɔye nii yɛ Yehowa okpɔlɔ lɛ kɛ daimonioi okpɔlɔ lɛ hu nɔ yɛ omanyeyeli mli lɛ?
◻ Mɛɛ niyenii hemɔkɛyeli kwalɔi lɛ kɛhaa?
◻ Mɛni hewɔ oshara yɔɔ hemɔkɛyeli kwalɔi anaafolɔmɔ wiemɔi lɛ amli ni aaasumɔ ni ale lɛ he lɛ?
◻ Mɛɛ yibii hemɔkɛyeli kwalɔi lɛ woɔ?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]
Yehowa okpɔlɔ lɛ eyi kɛteke nɔ kɛ mumɔŋ niyenii kpakpai fe fɛɛ