Ŋwɛi Kɔkɔbɔi ni Saa Ohe
Nii ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Ŋmalɛi Iɛ Amli: Obadia 1-21
“MƆ Nl taa nyɛhe lɛ, eeta ehiŋmɛiaŋ ajaŋmalaatɛ he.” (Zakaria 2:12) Nakai wiemɔi ni tsɔɔ oshara Iɛ damɔ shi akɛ kɔkɔbɔɔ sane kɛha mɔ fɛɛ mɔ: Yehowa kwɛɔ bɔ ni jeŋmaji Iɛ feɔ ewebii lɛ. Shi mɛni baa maŋ ni mli fuɔ ŋwɛi kɔkɔbɔɔ ni tamɔ nɛkɛ ni eyeɔ Nyɔŋmɔ webii lɛ awui lɛ nɔ? Hebri Ŋmalɛi Iɛ amli wolo ni sɛɛ kɛɛɛ kwraa, Obadia, haa hetoo.
Oshara Kɛha Edom
Mɔ ko mɔ ko ejooo Yehowa kojomɔ naa foi. Obadia gbalɛ ni akɛha aaafee afi 607 D.Ŋ.B. Iɛ gba bɔ ni abaashwie Edombii Iɛ kɛjɛ amɛshikpɔŋ Iɛ nɔ yɛ bɔ ni etamɔ nɔ ni amɛhiɔ he ko ni yɔɔ shweshweeshwe tamɔ nɔ ni amɛhiɔ “ŋulamii ateŋ tete lɛ.” Ni eyɛ mli akɛ ajieee Biblia mli niŋmalɔ nɛɛ shihilɛ diɛŋtsɛ lɛ kpo moŋ, shi ehi shi yɛ shishinumɔ ni yɔɔ egbɛi lɛ mli Iɛ naa, “Yehowa Tsulɔ.” Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Ejaje kojomɔ ni kɛ hiɛkpatamɔ baa lɛ. Kɛ Edom gbee shi lɛ, enanemɛi ni ekɛ amɛ yɔɔ kpaŋmɔ mli Iɛ baaha enibii fɛɛ kwa. Enilelɔi kɛ kakalɔi Iɛ ejeŋ mli.—Kukuji 1-9.
Nyɔŋmɔ kɛ oshara baa mɛi ni eye fɔ yɛ awui ni amɛkɛba ewebii Iɛ anɔ Iɛ nɔ. Mɛni ha akɛ oshara ba Edombii Iɛ anɔ lɛ? Amɛfee efɔŋ amɛshi Yakob bii Iɛ kɛ amɛnyɛmimɛi Iɛ shii abɔ. Akɛ Esau seshibii lɛ, Edombii lɛ ji Israelbii Iɛ awekumɛi. Shi afolɔ amɛnaa akɛ amɛha amɛnyɛmimɛi Iɛ ni amɛnya yɛ Yerusalem shigbeemɔ Iɛ mli ni nɔ ni jɛ mli ba kwraa ji mɛi ni je Yerusalem shigbeemɔ Iɛ mli Iɛ ni amɛkɛ amɛ ha amɛhenyɛlɔi ekoŋŋ Iɛ. No hewɔ lɛ, Edom ema ehiɛkpatamɔ Iɛ nɔ mi.—Kukuji 10-16.
Aku Sɛɛ Atswa Yakob We Iɛ Ekoŋŋ
Anyɛɔ akɛ he fɔɔ Yehowa shiwoi anɔ daa. Yɛ Obadia gbii Iɛ amli lɛ, Yehowa ma nɔ mi akɛ E-webii lɛ baaku sɛɛ aya amɛshikpɔŋ nɔ ekoŋŋ. Ajaŋ Israel mli dɔŋŋ. Yakob we lɛ, Yuda akutsei enyɔ maŋtsɛyeli lɛ, kɛ Yosef we Iɛ ni ji akutsei nyɔŋma kooyigbɛ maŋtsɛyeli Iɛ baafee ekome, ni amɛkpata Edom hiɛ tamɔ Ia shaa gbetselii, ni amɛbaahi Edom shikpɔŋkuku Iɛ nɔ. Yɛ be mli ni ebaa naagbee kɛ hewalɛwoo lɛ, Obadia jaje akɛ Israelbii ni aku sɛɛ akɛ amɛ eba Iɛ baaja amɛ-Nyɔŋmɔ Iɛ yɛ ekomefeemɔ mli, ni amɛba amɛhe shi amɛha Iɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, maŋtsɛyeli lɛ baatsɔ Yehowa nɔ.—Kukuji 17-21.
Nii ni wɔkaseɔ kɛjɛɔ mli ŋmɛnɛ: Kɔkɔbɔi ni akuɔ hiɛ ashwieɔ nɔ lɛ woɔ yibii ni yeɔ awui. No hewɔ lɛ, esa akɛ Obadia kɔkɔbɔɔ kɛha Edom ni mli ka shi faŋŋ Iɛ ajije yɛ mɛi ni teɔ shi woɔ Nyɔŋmɔ yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Iɛ atoiaŋ: Mɛi ni wuɔ shiɔ Yehowa kɛ ewebii lɛ, abaafolɔ amɛ ashwie kɛya naanɔ.
Nii ni Wɔkasea Kɛjɛa Ŋmalɛi lɛ Amli: Yona 1:1–4:11
TSl ohe kɛjɛ amanehulu he! Ha onine ashɛ mɔbɔnalɛ nɔ! Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Kɛtsɔ nii ni oookase kɛaajɛ sane ni ba diɛŋtsɛ ni fe afii 2,800 ni eho nɛ lɛ mli—Yona wolo lɛ. Aŋma aaafee afii 844 D.Ŋ.B., ni mɔ ni ŋma ji gbalɔ Yona ni jɛ Galilea lɛ, ni mumɔŋ sɛɛyoomɔ eyi mli obɔ.
Yona Jo Foi
Esa akɛ wɔkɛ wɔhiɛ afɔ Yehowa nɔ akɛ eeefi wɔsɛɛ yɛ esɔɔmɔ Iɛ mli. Shi Yona jo nitsumɔ ko ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ lɛ naa foi moŋ fe ni ekɛ ehe aaafɔ Yehowa nɔ ni eye ebua lɛ. Eji anɔkwale, enitsumɔ lɛ bɛ mlɛo. Esa akɛ ekɛ ŋwɛi kɔkɔbɔɔ aha Ninivebii yiwalɔi ni hiɛ gbooo nɔ Iɛ. Shi Yona jo foi kɛtee he kroko moŋ, ewo lɛlɛ kɛmiiya Tarshish, ni amrɔ nɛɛ eji Spania Iɛ. Beni eyaa lɛ, ahum kpeteŋkpele ko fa ni eka shi faŋŋ akɛ lɛlɛ lɛ kɛ emlibii lɛ ejeŋ mli. Yona jaje ehe eshai, amlakui lɛ fɔ lɛ wo ŋshɔ lɛ mli, ni ŋshɔ lɛ fee dioo. Loo kpeteŋkpele ko mi gbalɔ Iɛ.—1:1-17.
Nyɔŋmɔ tsuji baanya ana hekɛnɔfɔɔ akɛ abaaha amɛsɔlemɔi ahetoo. Beni Yona yɔɔ loo Iɛ musuŋ lɛ, ebo etsɛ Yehowa kɛha yelikɛbuamɔ, ni eda Nyɔŋmɔ shi akɛ ejie lɛ kɛjɛ nu ni baanyɛ atsɔ egbonyo bu lɛ mli, ni ewo shi akɛ ebaaye eshiwoo lɛ nɔ. Yɛ be ni sa mli lɛ, ashwe lɛ ashwie shikpɔŋ gbiŋ nɔ.—2:1-10.
Yona Tee Ninive
Kaajo nitsumɔ ni baajɛ Yehowa ŋɔɔ lɛ naa foi. Eka shi faŋŋ akɛ akɛni ekase nii kɛjɛ enɛ mli hewɔ lɛ, be ko gbalɔ ni shashao shi Iɛ shiɛ “yɛ maŋ kpeteŋkpele” lɛ mli. Yona jaje kɔkɔbɔɔ ni mli ka shi faŋŋ lɛ: “Biɛ gbii nyɔŋmai ejwɛ sɛɛ lɛ, abaabutu Ninive” Yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ lɛ, Ninivebii lɛ tsake ni amanehulu lɛ baaa amɛnɔ.—3:1-10.
Gbɔmɔ nyɛŋ aje husu awo Nyɔŋmɔ mɔbɔnalɛ Iɛ he. Yona mli fu ejaakɛ akpataaa Ninive hiɛ. Shi Yehowa tsɔ kɛ̃ɛ nii ko nɔ etsɔɔ Yona akɛ E-baajie mɔbɔnalɛ kpo etsɔɔ bɔ ni sa Lɛ diɛŋtsɛ ehiɛ.—4:1-11.
Nii ni wɔkaseɔ kɛjɛɔ mli ŋmɛnɛ: Abaanyɛ ajo oshara naa foi kɛtsɔ ŋwɛi gbalɛ toiboo nɔ. Kasemɔ Ninivebii lɛ. Okɛ heshibaa abo Yesu Kristo, gbalɔ ni da fe Yona lɛ toi.—Luka 11:32.
[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 30]
BIBLIA MLI ŊMALƐI Nl ATSƆƆ MLI
○ Obadia kuku 7—Yɛ Biblia bei amli lɛ, ‘mɔ ni okɛ Iɛ yeɔ nii’ lɛ tsɔɔ naanyobɔɔ kpaŋmɔ. Shi bo Iɛ kwɛ nɔ ko! Babilonbii, ni kɛ Edombii Iɛ ‘yɔɔ kpaŋmɔ mli’ lɛ nɔŋŋ baafee mɛi ni baakpata amɛhiɛ. Eji anɔkwale, Babilonbii ni yɔɔ Nebukadnezar gbii Iɛ amli Iɛ ha Edombii Iɛ na gbɛfaŋnɔ yɛ ha ni amɛha Yuda yɛ be mli ni akpata Yerusalem hiɛ Iɛ mli. Shi sɛɛ mli Iɛ Babilon maŋtsɛ Nabonido ku Edom jarayeli nitsumɔi Iɛ anaa kwraa.
○ Kuku 10—Abu Edom fɔ akɛ ‘abaakpata ehiɛ kɛaatee naanɔ’ yɛ nyɛɛ kɛ henumɔ ni ebɛ kɛha enyɛmi ni ji maŋ ni ji ‘Yudabii’ Iɛ hewɔ. (Kuku 12) Nɛkɛ maŋ shishibulemɔ nɛɛ tsɔɔ akɛ Edom maŋ kɛ nɔyeli kɛ gbɔmɛi ni yɔɔ he ko pɔtɛɛ baalaaje yɛ shikpɔŋ nɛɛ hiɛ. Ŋmɛnɛ, gbɔmɛi ko bɛ ni abaanyɛ ayoo amɛ akɛ Edombii: amɛtsɔmɔ “tamɔ mɛi ni bɛ po.”—Kuku 16.
[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 31]
BIBLIA MLI ŊMALƐI Nl ATSƆƆ MLI
○ Yona 1:17—Akɛni bonso ni tamɔ nɛkɛ yitso da ni edaa hu da hewɔ lɛ, ebaanyɛ emi gbɔmɔ. Eyɛ mli akɛ bonsoi nɛɛ faaa yɛ Mediteranea Ŋshɔ lɛ mli moŋ, shi be ko lɛ mɛi ni gbɔbiɔ bonsoi nɛɛ kɛ lɛlɛ ba Yopa. Loo ni ale akɛ enyiɛɔ lɛlɛi asɛɛ yɛ Mediteranea Ŋshɔ lɛ mli, ni eyeɔ nɔ fɛɛ nɔ ni ashɛreɔ ashwieɔ ŋshɔ lɛ mli lɛ ji ogboole yɛŋ ko Iɛ. No hu baanyɛ ami gbɔmɔ muu. Shi yɛ Yona gbɛfaŋ lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ “ŋshɔŋ loo kpeteŋkpele” ko tsu nii, ekolɛ eji bɔɔ nɔ ni ŋmɛnɛŋmɛnɛ jeŋ nilee leee lɛ.
○ 2:1, 2—Eka shi faŋŋ akɛ Yona nyɛŋ ana shihilɛi kpakpa mli ni eeefo lala ko loo wiemɔ ko yɛ be mli ni eyɔɔ “ŋshɔŋ loo lɛ musuŋ” lɛ. Shi yɛ sɛɛ mli lɛ eŋma eniiashikpamɔ lɛ efɔ shi. Ejɛ etsuiŋ tɔɔ ewie wiemɔi ni tamɔ nɔ ni yɔɔ Lala lɛ amli ni tsɔɔ ehenumɔi lɛ.—Okɛ 2:2 ato Lala 120:1 kɛ La 130:1 he; kɛ Yon 2:5 ato Lala 69:2 he.
○ 3:3—Jeee akɛ awo Ninive maŋ lɛ dalɛ lɛ he tsɔ. Eyɛ mli akɛ gbogboi ni atswa abɔle lɛ lɛ shɛɔ shitoi 8 [13 km] pɛ moŋ, shi maŋ Iɛ akrowai lɛ fata maŋ lɛ gbɛi he, ni enɛ baaha maŋ lɛ jekɛmɔ afee shitoi 26 [42 km].
○ 3:10—Hebri wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “shwa ehe” Iɛ tsɔɔ ni “atsake jwɛŋmɔ yɛ tsutsu nii (loo nɔ ko ni ato akɛ abaafee) he.” No hewɔ Iɛ Yehowa baanyɛ ‘ashwa ehe’ aloo etsake ejwɛŋmɔ yɛ toigbalamɔ ni ekɛaaba adesai ni tɔɔ Iɛ anɔ kɛji akɛ amɛtsake amɛtsui lɛlɛŋ.