‘Tsulɔ Anɔkwafo Lɛ’ Kɛ Enɔyeli Kuu Lɛ
“Belɛ namɔ ji tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ mɔ ni enuŋtsɔ ŋɔ lɛ eto ewebii lɛ anɔ, koni eha amɛ amɛŋmaa yɛ be ni sa nɔ lɛ?”—Mateo 24:45.
1. Mɛni hewɔ Yehowa sumɔɔ akɛ ekɛ nɔyeli hegbɛ aaaha, ni namɔ ekɛ enɛ ha kɛjɛ shishijee?
YEHOWA ji Nyɔŋmɔ ni toɔ gbɛjianɔ. Lɛ ji hegbɛ ni sa fɛɛ Jɛɛhe. Akɛni eyɔɔ hekɛnɔfɔɔ yɛ ebɔɔnii anɔkwafoi lɛ anɔkwayeli mli hewɔ lɛ, Yehowa miisumɔ ni ekɛ nɔyeli hegbɛ aha. Mɔ ni ekɛ nɔyeli hegbɛ titri eha ji e-Bi, Yesu Kristo. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Nyɔŋmɔ “eŋɔ nibii fiaa eto enajiashi, ni eŋɔ lɛ efee nibii fɛɛ yitso eha asafo lɛ.”—Efesobii 1:22.
2. Te Paulo tsɛɔ Kristofoi asafo lɛ tɛŋŋ, ni Kristo kɛ nɔyeli hegbɛ eha namɛi?
2 Bɔfo Paulo tsɛɔ Kristofoi asafo lɛ akɛ “Nyɔŋmɔ we” ni ekɛɔ akɛ Yehowa Bi anɔkwafo, Yesu Kristo, ji mɔ ni akɛ lɛ eto nɛkɛ we nɛɛ nɔ. (1 Timoteo 3:15; Hebribii 3:6) Yɛ no sɛɛ lɛ, Kristo kɛ nɔyeli hegbɛ haa Nyɔŋmɔ we loo eshiabii lɛ mli bii lɛ. Wɔbaanyɛ wɔna enɛ kɛjɛ Yesu diɛŋtsɛ wiemɔi ni yɔɔ Mateo 24:45-47 lɛ mli. Ekɛɛ: “Belɛ namɔ ji tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ mɔ ni enuŋtsɔ ŋɔ lɛ eto ewebii lɛ anɔ, koni eha amɛ amɛŋmaa yɛ be ni sa nɔ lɛ? Ajɔɔ nakai tsulɔ lɛ, mɔ ni beni enuŋtsɔ baa lɛ, ni eeebanina lɛ akɛ eefee nakai lɛ. Lɛlɛŋ miikɛɛ nyɛ akɛ, eeeŋɔ lɛ eto enii fɛɛ kwa nɔ.”
Klɛŋklɛŋ Afii Oha lɛ Mli Shia Nɔkwɛlɔ Lɛ
3. Namɛi feɔ “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ, ni mɛni gbɛi akɛtsɛɔ amɛ akɛ aŋkroaŋkroi?
3 Yɛ Ŋmalɛ lɛ kasemɔ jogbaŋŋ hewɔ lɛ, wɔle akɛ Nyɔŋmɔ webii ni akɛ mumɔ efɔ amɛ mu lɛ fɛɛ ni ji kuu yɛ be fɛɛ be mli lɛ feɔ “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ,” “tsulɔ nukpa,” aloo “shia nɔkwɛlɔ” lɛ. Akɛ aŋkroaŋkroi lɛ, atsɛɔ Yehowa shiabii lɛ akɛ “webii” aloo “tsuji akuu.”—Mateo 24:45; Luka 12:42; Reference Bible, shishigbɛ niŋmaa.
4. Beni eshwɛ fioo ni eeegbo lɛ, mɛɛ sane Yesu bi, ni ekɛ ehe to namɔ he?
4 Nyɔji komɛi dani eeegbo lɛ, Yesu tee sanebimɔ nɛɛ ni aŋma yɛ Luka 12:42 lɛ shi: “Shi namɔ mɔ ji tsulɔ nukpa anɔkwafo kɛ nilelɔ, ni Nuŋtsɔ lɛ aaawo lɛ onukpa yɛ ewebii anɔ, koni eha amɛ amɛniyenii yɛ be ni sa mli lɛ?” Kɛkɛ ni gbii fioo ko dani eeegbo lɛ, Yesu kɛ lɛ diɛŋtsɛ ehe to nuu ko ni miihe afa gbɛ kɛya maŋsɛɛ shɔŋŋ, ni etsɛ etsuji ni etuu enibii ewo amɛdɛŋ lɛ he.—Mateo 25:14.
5. (a) Mɛɛ be mli Yesu kɛ nitsumɔ wo mɛi krokomɛi adɛŋ koni amɛkwɛ enibii anɔ? (b) Mɛɛ nitsumɔ ni abaatsu yɛ be kakadaŋŋ mli Kristo kɛha mɛi ni baafee eshia nɔkwɛlɔ kuu lɛ mli bii lɛ.
5 Mɛɛ be mli Yesu kɛ nitsumɔ wo mɛi krokomɛi adɛŋ koni amɛkwɛ enibii anɔ lɛ? Enɛ ba yɛ eshitee lɛ sɛɛ. Taakɛ ewiemɔi ni ale jogbaŋŋ ni anaa yɛ Mateo 28:19, 20 lɛ tsɔɔ lɛ, klɛŋklɛŋ lɛ Kristo kɛ nitsumɔ ni mli lɛɛ wo mɛi ni bafee eshia nɔkwɛlɔ ni ji kuu ko lɛ dɛŋ koni amɛtsɔɔ nii ni amɛfee kaselɔi. Akɛ aŋkroaŋkroi lɛ, kɛ amɛye odase “kɛyashɛ shikpɔŋ lɛ naagbee hei tɔɔ lɛ,” belɛ nɛkɛ tsuji nɛɛ baalɛɛ maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛmɔ nitsumɔ ni Yesu je shishi yɛ eshikpɔŋ nɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ mli. (Bɔfoi lɛ Asaji 1:8) Enɛ tsɔɔ akɛ amɛbaatsu nii akɛ “bɔfoi yɛ Kristo najiaŋ.” Akɛ “Nyɔŋmɔ teemɔŋ saji lɛ anɔ tsuji nukpai” lɛ, amɛbaafee kaselɔi ni amɛkɛ mumɔŋ niyenii lɛ aha amɛ.—2 Korintobii 5:20; 1 Korintobii 4:1, 2.
We lɛ Nɔyeli Kuu Lɛ
6. Akɛ mumɔ tsirɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli tsulɔ nukpa kuu lɛ koni ekɛ mɛni aha?
6 Kɛ abua Kristofoi ni akɛ mumɔ efɔ amɛ mu lɛ fɛɛ naa lɛ, amɛ amɛbaafee Nuŋtsɔ lɛ tsulɔ nukpa, loo shia nɔkwɛlɔ, ni akɛ nitsumɔ ewo amɛdɛŋ koni amɛkɛ mumɔŋ niyenii aha Nyɔŋmɔ we lɛ mli bii aŋkroaŋkroi lɛ yɛ be ni sa mli lɛ. Akɛ mumɔ tsirɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli tsulɔ nukpa kuu lɛ kɛjɛ afi 41 Ŋ.B. kɛbashi afi 98 Ŋ.B. koni amɛŋmala yinɔsane mli saji sɔrɔtoi 5, woji komekomei 21, kɛ Kpojiemɔ wolo lɛ koni ehe aba sɛɛnamɔ aha amɛnyɛmimɛi lɛ. Nɔ ni yɔɔ nɛkɛ niŋmaai ni jɛ mumɔŋ nɛɛ amli ji mumɔŋ niyenii kpakpa kɛha shiabii lɛ, ni ji akɛ, aŋkroaŋkroi ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ Nyɔŋmɔ we lɛ.
7. Mɛɛ yiŋtoo hewɔ Kristo hala hii akuu fioo ko kɛjɛ tsulɔ kuu lɛ mli lɛ?
7 Yɛ be mli ni Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ fɛɛ ni abua amɛ naa lɛ feɔ Nyɔŋmɔ we lɛ, odaseyelii babaoo yɛ ni tsɔɔ akɛ Kristo hala tsulɔ kuu lɛ mlibii lɛ ateŋ hii fioo ko ni amɛsɔmɔ akɛ nɔyeli kuu ni anaa amɛ. Asafo lɛ shishijee mli yinɔsane tsɔɔ akɛ bɔfoi 12, ni Matia fata he lɛ ji klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli nɔyeli kuu lɛ shishitoo. Bɔfoi lɛ Asaji 1:20-26 kɛ saji ni tsɔɔ nakai haa wɔ. Yɛ be mli ni akɛ mɔ ko toɔ Yuda Iskariot najiaŋ lɛ, ewie “enɔkwɛmɔ nitsumɔ” kɛ “nɛkɛ sɔɔmɔ kɛ bɔfo nitsumɔ” lɛ he.
8. Mɛni fata klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli nɔyeli kuu lɛ gbɛnaa nii ahe?
8 Nɔ ni fata nɛkɛ nɔkwɛmɔ nitsumɔ nɛɛ he ji gbɛnaa nii ni ka bɔfoi lɛ anɔ akɛ amɛhala hii ni sa amɛwo sɔɔmɔ gbɛhei amli ni amɛto sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he gbɛjianɔ. Shi etsɔɔ babaoo hu. Ekɔɔ nitsɔɔmɔ kɛ ŋmalɛ mli tsɔɔmɔi otii amli jalemɔ he. Akɛni esa akɛ amɛha Yesu shiwoo ni aŋma afɔ shi yɛ Yohane 16:13 lɛ aba mli hewɔ lɛ, “anɔkwale mumɔ lɛ” baakudɔ Kristofoi asafo lɛ fiofio kɛya hiɛ kɛbote anɔkwale lɛ fɛɛ mli. Kɛjɛ shishijee mli lɛ, mɛi ni he wiemɔ lɛ amɛye ni abaptisi amɛ akɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ tee nɔ amɛtuu amɛhe amɛha “bɔfoi lɛ atsɔɔmɔ.” Yɛ anɔkwale mli lɛ, yiŋtoo hewɔ ni ahala hii kpawo lɛ ji ni amɛtsu nitsumɔ ni he hiaa ni ji heloo gbɛfaŋ niyenii ni amɛaaja amɛha lɛ he nii koni “nyɔŋma kɛ enyɔ” lɛ aye amɛhe koni ‘amɛtuu amɛhe amɛha sɔlemɔ kɛ wiemɔ lɛ he sɔɔmɔ lɛ.’—Bɔfoi lɛ Asaji 2:42; 6:1-6.
9. Mɛni ba ni ha mra be mli nɔyeli kuu lɛ mli bii lɛ ayibɔ lɛ bashɛ 11, ni eka shi faŋŋ akɛ mɛni hewɔ akɛ yibɔ lɛ baaa 12 amrɔ nɔŋŋ lɛ?
9 Etamɔ nɔ ni kɛjɛ shishijee lɛ Yesu bɔfoi lɛ pɛ ji mɛi ni bafee nɔyeli kuu lɛ. Shi ani ebaahi shi nakai? Aaafee afi 44 Ŋ.B. mli ni Herode Agripa I gbe bɔfo Yakobo ni ji Yohane nyɛmi nuu lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 12:1, 2) Eka shi faŋŋ akɛ abɔɔɔ mɔdɛŋ akɛ akɛ mɔ ko aaato enajiaŋ akɛ bɔfo, taakɛ afee yɛ Yuda sane lɛ mli lɛ. Mɛni hewɔ? Ŋwanejee ko bɛ he akɛ enɛ jɛ gbo ni Yakobo gbo akɛ anɔkwafo lɛ hewɔ, lɛ ji bɔfoi 12 lɛ ateŋ klɛŋklɛŋ mɔ ni gbo. Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, Yuda ji mɔ fɔŋ ni kpa yɛ anɔkwale lɛ sɛɛ ni esa akɛ akɛ mɔ ko ato enajiaŋ koni ana mumɔŋ Israel shishitoo tɛi 12 lɛ pɛpɛɛpɛ.—Efesobii 2:20; Kpojiemɔ 21:14.
10. Mɛɛ gbɛ ni mɛɛ gbɛ nɔ atsɔ alɛɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli nɔyeli kuu lɛ mli, ni Kristo kɛ enɛ tsu nii koni ekɛkudɔ Nyɔŋmɔ webii lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
10 Klɛŋklɛŋ afiii oha lɛ mli nɔyeli kuu lɛ mli bii ni je shishi lɛ ji bɔfoi, hii ni kɛ Yesu nyiɛ ni ye egbele kɛ eshitee lɛ he odase. (Bɔfoi lɛ Asaji 1:21, 22) Shi shihilɛ nɛɛ baatsake. Beni afii lɛ hoɔ lɛ, hii ni ji Kristofoi krokomɛi bana mumɔŋ dalɛ loo salɛ ni ahala amɛ akɛ onukpai yɛ Yerusalem asafo lɛ mli. Beni shɛɔ afi 49 Ŋ.B. lɛ, no mli lɛ alɛɛ nɔyeli kuu lɛ mli ni jeee bɔfoi ni eshwɛ lɛ pɛ fata he shi moŋ onukpai krokomɛi ni yɔɔ Yerusalem lɛ hu. (Bɔfoi lɛ Asaji 15:2) No hewɔ lɛ ajeee husu keketee ko awooo mɛi ni feɔ nɔyeli kuu lɛ ahe, shi moŋ eka shi faŋŋ akɛ Nyɔŋmɔ kudɔ nibii koni etsake ni ekɛ shihilɛ mli ni ewebii yɔɔ lɛ akpa gbee. Kristo, ni ji asafo lɛ Yitso lɛ kɛ nɔyeli kuu ni alɛɛ mli nɛɛ tsu nii koni akɛsaa sane ni he hiaa ni kɔɔ tsɔɔmɔ he ni kɔɔ Kristofoi ni jeee Yudafoi ni aaafolɔ amɛ ketia ni amɛba amɛhe shi amɛha Mose Mla lɛ he sane lɛ. Nɔyeli kuu lɛ ŋma wolo kɛtsɔɔ eyiŋkpɛɛ lɛ mli ni ekɛ famɔ ha koni aye nɔ.—Bɔfoi lɛ Asaji 15:23-29.
Be ni Abaabu Akɔntaa Atsɔɔ Shia Nɔkwɛlɔ Lɛ
11. Ani nyɛmimɛi lɛ ahiɛ sɔ hiɛnyiɛmɔ ni yɔɔ shiŋŋ ni nɔyeli kuu lɛ kɛtsu nii lɛ, ni mɛni tsɔɔ akɛ Yehowa jɔɔ nɛkɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ nɔ?
11 Mra be mli Kristofoi lɛ ahiɛ sɔ nɛkɛ hiɛnyiɛmɔ ni mli wa ni nɔyeli kuu lɛ kɛha lɛ akɛ aŋkroaŋkroi kɛ asafoi. Beni asafo ni yɔɔ Antiokia yɛ Siria lɛ kane wolo ni jɛ nɔyeli kuu lɛ dɛŋ lɛ, amɛmli fili amɛ yɛ hewalɛwoo lɛ hewɔ. Yɛ be mli ni asafoi krokomɛi anine shɛɔ sane lɛ nɔ ni amɛyeɔ famɔi ni akɛha lɛ anɔ lɛ, “asafoi lɛ na hewalɛ yɛ hemɔkɛyeli mli, ni amɛyi faa daa nɛɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 16:5) Eje kpo faŋŋ akɛ Nyɔŋmɔ jɔɔ nɛkɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ nɔ.—Bɔfoi lɛ Asaji 15:30, 31.
12, 13. Mɛɛ nibii Yesu gba yɛ ebɛbua ni kɔɔ benai lɛ kɛ talɛntai lɛ ahe lɛ mli?
12 Shi nyɛhaa wɔkwɛa nɛkɛ sane ni sa kadimɔ jogbaŋŋ nɛɛ fa kroko. Yɛ ebɛbua ni kɔɔ benai lɛ ahe lɛ mli lɛ, Yesu kɛ ehe to ablade ko ni fa gbɛ kɛtee shikpɔŋ ko ni yɔɔ shɔŋŋ nɔ koni eyatao maŋtsɛyeli hewalɛ eha lɛ diɛŋtsɛ ehe koni eku esɛɛ eba lɛ he. (Luka 19:11, 12) Yɛ eshitee kɛmiijɛ gbohii ateŋ yɛ afi 33 Ŋ.B lɛ hewɔ lɛ, awo Yesu Kristo nɔ kɛtee Nyɔŋmɔ ninejurɔ nɔ, he ni ebaata shi yɛ kɛyashi be mli ni aaaŋɔ ehenyɛlɔi lɛ afee enajiashi maaŋoo.—Bɔfoi lɛ Asaji 2:33-35.
13 Yɛ nɔkwɛmɔ nɔ ko ni tamɔ nakai, ni ji talɛntai lɛ ahe abɛbua lɛ mli lɛ, Yesu tsɔɔ mli akɛ yɛ be kakadaŋŋ sɛɛ lɛ, nuŋtsɔ lɛ ba koni ekɛ etsuji lɛ ababu akɔntaa. Nuŋtsɔ lɛ kɛɛ tsuji ni ye anɔkwale lɛ akɛ: “Nyɛye anɔkwa yɛ nii fioo ko he, maha nyɛye nii pii atsɛmɛi: nyɛbotea nyɛ nuŋtsɔ lɛ miishɛɛ lɛ mli.” Shi ekɛɛ yɛ tsulɔ ni yeee anɔkwale lɛ he akɛ: “Aaahe nɔ ni eyɔɔ lɛ tete yɛ edɛŋ. Nyɛtsia tsulɔ ni he bɛ sɛɛnamɔ ko lɛ nyɛwoa gbɛ sɛɛ duŋ lɛ mli.”—Mateo 25:21-23, 29, 30, New World Translation.
14. Mɛni Yesu kpaa gbɛ kɛjɛɔ etsuji ni akɛ mumɔ efɔ amɛ mu lɛ adɛŋ?
14 Yɛ be kplaŋŋ sɛɛ—aaafee afii ohai 19 lɛ—akɛ maŋtsɛyeli hewalɛ wo Kristo dɛŋ yɛ 1914, yɛ “jeŋmaji abe” lɛ naagbee. (Luka 21:24) Yɛ no sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, “eba koni” ekɛ etsuji, ni ji Kristofoi ni akɛ mumɔ efɔ amɛ mu lɛ “ababu akɔntaa.” (Mateo 25:19) Mɛni Yesu kpaa gbɛ kɛjɛɔ amɛdɛŋ akɛ aŋkroaŋkroi kɛ agbɛnɛ akɛ kuu? Tsulɔ nukpa lɛ nitsumɔ lɛ tee nɔ taakɛ eji kɛjɛ klɛŋklɛŋ afi oha lɛ mli lɛ. Kristo kɛ talentai eha aŋkroaŋkroi—“bɔ ni mɔ fɛɛ mɔ aaanyɛ akwɛ.” No hewɔ lɛ, Yesu miikpa yibiiwoo loo sɛɛnamɔi ni sa gbɛ yɛ mɔ fɛɛ mɔ nyɛmɔ naa. (Mateo 25:15) Nɔ ni akɛtsuɔ nii yɛ biɛ ji mla ni yɔɔ 1 Korintobii 4:2 ni jajeɔ nɛkɛ lɛ: “Nɔ ni eshwɛ ni ataoɔ yɛ tsuji nukpai lɛ adɛŋ ji akɛ ana amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ akɛ anɔkwafo.” Talentai lɛ ni akɛaatsu nii lɛ tsɔɔ akɛ ni aaasɔmɔ akɛ Nyɔŋmɔ bɔfoi yɛ anɔkwayeli mli, ni afee kaselɔi ni akɛ mumɔŋ anɔkwalei lɛ alɛ amɛ.—2 Korintobii 5:20.
“Tsulɔ” lɛ kɛ Enɔyeli Kuu lɛ yɛ Be Mli ni Naagbee Be lɛ Bɛŋkɛɔ
15. (a) Mɛni Kristo kpaa gbɛ kɛjɛɔ eshia nɔkwɛlɔ ni ji kuu lɛ dɛŋ? (b) Mɛni tsɔɔ akɛ Kristo miikpa gbɛ akɛ tsulɔ kuu lɛ baaya nɔ afee enɛ dani eba ebasara ewebii lɛ?
15 Yesu miikpa gbɛ akɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ baatsu nii akɛ tsulɔ anɔkwafo kuu, koni “eha” ewebii lɛ “amɛ niyenii yɛ be ni sa mli.” (Luka 12:42) Taakɛ Luka 12:43 tsɔɔ lɛ, Kristo kɛɛ: “Ajɔɔ nakai tsulɔ lɛ, mɔ ni kɛ enuŋtsɔ lɛ ba ni eeebanina lɛ akɛ eefee nakai lɛ!” Enɛ tsɔɔ akɛ dani Kristo aaaba ni ekɛ etsuji ni akɛ mumɔ efɔ amɛ mu lɛ ababu akɔntaa lɛ, no mli lɛ amɛkɛ mumɔŋ niyenii miilɛ Kristofoi asafo lɛ mli bii lɛ, Nyɔŋmɔ we lɛ. Namɛi Kristo bana akɛ amɛmiifee nakai yɛ be mli ni eku esɛɛ kɛ maŋtsɛyeli hewalɛ yɛ 1914 ni eba ebasara Nyɔŋmɔ we lɛ yɛ 1918 lɛ?—Maleaki 3:1-4; Luka 19:12; 1 Petro 4:17.
16. Beni Kristo ba koni ebasara Nyɔŋmɔ shia loo ewe lɛ yɛ 1918 lɛ, mɛni hewɔ enaaa Kristendom sɔlemɔi lɛ akɛ amɛkɛ mumɔŋ niyenii miiha yɛ be ni sa mli lɛ?
16 Yɛ be mli ni be kakadaŋŋ ni Yesu kɛmɛ yɛ Yehowa ninejurɔ nɔ lɛ bɛŋkɛɔ naagbee lɛ, fiofio lɛ mɔ ni kɛ mumɔŋ niyenii lɛɔ Kristo webii lɛ bafee faŋŋ dani 1914 po shɛ. Ani osusuɔ akɛ amɛji Kristendom sɔlemɔi lɛ? Dabida kwraa, ejaakɛ amɛkɛ amɛhe ewo maŋkwramɔŋ saji amli vii. Amɛjɛ amɛsuɔmɔ mli amɛkɛ amɛhe eha akɛ dɛŋdadei ni maŋsɛɛ nɔyelii kɛmiitsu nii amɛkɛmiilɛɛ amɛshihemɔ hei amli ni amɛmiibɔ mɔdɛŋ po ni amɛfe mɛi krokomɛi yɛ amɛmaŋ saji amli, ni amɛkɛ nakai feemɔ wo maŋ hedɔɔ he hewalɛ. Etsɛɛɛ ni enɛ kɛ la yi sɔyeli kpeteŋkpele ba amɛnɔ, ni ji akɛ, akɛni amɛfi maŋkwramɔŋ nɔyelii ni kɛ amɛhe wo klɛŋklɛŋ jeŋ ta lɛ mli lɛ asɛɛ lɛ hewɔ. Yɛ mumɔŋ gbɛfaŋ lɛ, Ŋmɛnɛŋmɛnɛ Beaŋ jwɛŋmɔ ni ahiɛ lɛ egbɔjɔ amɛhemɔkɛyeli. Enɛ kɛ mumɔŋ naagbai kplei ba akɛni amɛ osɔfoi lɛ ateŋ mɛi pii kpɛlɛ Biblia lɛ ni awieɔ ashiɔ kɛ sutsakemɔ nɔ lɛ hewɔ. Anyɛŋ akpa gbɛ akɛ Kristendom osɔfoi lɛ kɛ mumɔŋ niyenii kpakpa ko baaha!
17. Mɛni hewɔ Kristo kpoo Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi komɛi lɛ, ni mɛni ba amɛnɔ?
17 Nakai nɔŋŋ hu mumɔŋ niyenii ni wajeɔ mɔ ko baaa kɛjɛɛɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ni susuɔ amɛ pɛ amɛyiwalaheremɔ he fe ni amɛkɛ Nuŋtsɔ lɛ talenta lɛ aaatsu nii lɛ adɛŋ. Amɛbatsɔmɔ “anihaolɔi,” ni amɛnyɛɛɛ amɛkwɛ Nuŋtsɔ lɛ nibii anɔ. No hewɔ lɛ, ashɛrɛ amɛ ashwie “gbɛ sɛɛ duŋ lɛ mli,” he ni Kristendom sɔlemɔi lɛ yɔɔ lolo lɛ.—Mateo 25:24-30.
18. Namɛi Nuŋtsɔ lɛ na akɛ amɛkɛ mumɔŋ niyenii miiha etsuji akuu lɛ yɛ be ni sa mli, ni mɛni yeɔ enɛ he odase?
18 No hewɔ lɛ beni eshɛ shi koni ebasara etsuji lɛ yɛ 1918 lɛ, namɛi Nuŋtsɔ, Yesu Kristo na ni eeha etsuji akuu loo eshia bii lɛ amɛ niyenii yɛ be ni sa mli lɛ? Ojogbaŋŋ, no mli lɛ namɛi kɛ kpɔmɔ afɔleshaa lɛ, gbɛi krɔŋkrɔŋ lɛ, Kristo ba ni eba ni anaaa lɛ lɛ, kɛ nɔ ni 1914 tsɔɔ diɛŋtsɛ lɛ he shishinumɔ ni ja eha mɛi ni taoɔ anɔkwale lɛ lɛlɛŋ lɛ? Namɛi ekpa amale ni Triniti, adesa susuma ni gbooo, kɛ hɛl la lɛ ji lɛ he mama? Ni namɛi ebɔ kɔkɔ yɛ sutsakemɔ kɛ mumɔi atsɛmɔ he oshara lɛ he? Anɔkwa saji lɛ tsɔɔ akɛ kuu ni ji Kristofoi ni afɔ amɛ mu ni kɛ mɛi ni feɔ wolo tɛtrɛɛ ni ji Zion’s Watch Tower and Herald of Christ’s Presence, ni amrɔ nɛɛ atsɛɔ lɛ Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi lɛ ebɔ lɛ efee nakai.
19. Tsulɔ anɔkwafo kuu ko ejie ehe kpo dani 1918 yɛ mɛɛ gbɛ nɔ, ni mɛni nɔ etsɔ eja mumɔŋ niyenii lɛ, ni kɛjɛ mɛɛ be?
19 The Watchtower ni akala yɛ November 1, 1944 lɛ kɛɛ akɛ: “Yɛ 1878, afii nyɔŋmai ejwɛ dani Nuŋtsɔ lɛ ba esɔlemɔ we lɛ yɛ 1918 lɛ, no mli lɛ Kristofoi anɔkwafoi akuu ko ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ ni amɛtsi amɛhe kɛjɛ osɔfonukpai lɛ kɛ osɔfoi agbɛjianɔtoo lɛ he ni taoɔ ni amɛdi Kristo jamɔ sɛɛ lɛ yɛ . . . Yɛ no sɛɛ afi lɛ, ni ji yɛ July 1879 lɛ, bɔni afee ni anɔkwalei ni Nyɔŋmɔ etsɔ Kristo nɔ ekɛha akɛ ‘niyenii yɛ be ni sa mli’ lɛ afee nɔ ni aaanyɛ aja aha ewebii ni ji ebii ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ amɛha lɛ lɛ fɛɛ lɛ, aje shishi afee ni akala nɛkɛ wolo nɛɛ ni ji The Watchtower (Buu-Mɔɔ) lɛ.”
20. (a) Te fee tɛŋŋ ni ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Nɔyeli Kuu ko pue hu? (b) Mɛni Nɔyeli Kuu lɛ mli bii lɛ feɔ, ni yɛ namɔ gbɛtsɔɔmɔ shishi?
20 Yɛ be mli ni etsɔɔ bɔ ni fee ni ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Nɔyeli Kuu lɛ je shishi lɛ mli lɛ, December 15, 1971, The Watchtower (Buu-Mɔɔ) lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Yɛ no sɛɛ afi enumɔ [yɛ 1884] lɛ, akɛ Zion’s Watch Tower Tract Society (Zion Buu Mɔɔ kɛ Wolo Bibioo Asafo) lɛ wo mla shishi ni esɔmɔ akɛ ‘najiaŋdamɔlɔ’ ni kɛ mumɔŋ niyenii baaha gbɔmɛi anɔkwafoi akpei abɔ ni taoɔ ni amɛle Nyɔŋmɔ ni amɛnu e-Wiemɔ lɛ shishi lɛ . . . Kristofoi ni afɔ amɛ mu ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ ni abaptisi amɛ kɛ amɛhe babɔ nakai Asafo lɛ he yɛ nitsumɔ he yitso ni yɔɔ Pennsylvania lɛ. Kɛji akɛ amɛfata Nɔkwɛlɔi Akuu lɛ ahe loo jeee nakai hu lɛ, amɛkɛ amɛhe ha kɛha nitsumɔ krɛdɛɛ ni ‘tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ’ kuu lɛ yɔɔ lɛ. Amɛye amɛbua yɛ niyenii ni tsulɔ kuu lɛ kɛhaa lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔ mli, ni nɛkɛ gbɛ nɔ nɔyeli kuu lɛ jie ehe kpo yɛ. Eka shi faŋŋ akɛ enɛ ba yɛ Yehowa nitsumɔ hewalɛ loo emumɔ krɔŋkrɔŋ ni anaaa lɛ lɛ gbɛtsɔɔmɔ shishi. Agbɛnɛ hu, yɛ Kristofoi asafo lɛ Yitso, ni ji Yesu Kristo gbɛtsɔɔmɔ shishi.”
21. (a) Namɛi Kristo na ni amɛmiija mumɔŋ niyenii, ni mɛɛ nyɔmɔ ewo amɛ? (b) Mɛni mɛɔ tsulɔ anɔkwafo lɛ kɛ e-nɔyeli Kuu?
21 Afi 1918, beni Yesu Kristo basara mɛi ni kɛɔ akɛ amɛji etsuji lɛ, ena majimaji ateŋ Kristofoi akuu ko ni miikala Biblia mli anɔkwalei koni akɛtsu nii yɛ asafo lɛ mli kɛ esɛɛ fɛɛ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Kɛkɛ ni yɛ 1919 lɛ ebafee bɔ ni Kristo gba fɔ shi lɛ pɛpɛɛpɛ: “Ajɔɔ nakai tsulɔ lɛ, mɔ ni beni enuŋtsɔ baa lɛ, ni eebanina lɛ akɛ eefee nakai lɛ. Lɛlɛŋ, miikɛɛ nyɛ akɛ, eeeŋɔ lɛ eto enii fɛɛ kwa nɔ.” (Mateo 24:46, 47) Nɛkɛ anɔkwa Kristofoi nɛɛ bote amɛ Nuŋtsɔ lɛ miishɛɛ lɛ mli. Akɛni amɛjie amɛhe kpo akɛ “amɛye anɔkwa yɛ nii fioo he” hewɔ lɛ, Nuŋtsɔ lɛ hala amɛ eto “enii fɛɛ kwa nɔ.” (Mateo 25:21) Tsulɔ anɔkwafo lɛ kɛ e-Nɔyeli Kuu lɛ eba amɛgbɛhe, amɛfee klalo amɛha nitsumɔ ni da. Kwɛ wɔmii ni esa akɛ eshɛ wɔhe akɛ eba lɛ nakai, ejaakɛ anɔkwa Kristofoi miina jɔɔmɔ babaoo miiha amɛhe kɛmiijɛ tsulɔ anɔkwafo lɛ kɛ e-Nɔyeli Kuu lɛ nitsumɔ ni amɛtuu amɛhe amɛha nɛɛ mli!
Saji Otii Ni Esa Akɛ Akai
◻ Namɔ ji Nyɔŋmɔ we Iɛ Yitso ni nɛkɛ Mɔ nɛɛ kɛ nɔyeli hegbɛ eha namɛi?
◻ Mɛɛ nitsumɔ ni tsulɔ kuu Iɛ baatsu kutuu Kristo kɛha amɛ?
◻ Mɛɛ kuu ko ni abua amɛ naa yɔɔ tsulɔ kuu Iɛ teŋ, ni mɛni ji amɛnitsumɔi pɔtɛɛ?
◻ Beni Kristo ba koni ebasara Nyɔŋmɔ webii Iɛ, no mii Iɛ, namɛi kɛ mumɔŋ niyenii haa emli bii Iɛ?
◻ Te tee tɛŋŋ ni ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Nɔyeli Kuu Iɛ pue Iɛ?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 3]
Klɛŋklɛŋ afii oha Iɛ mli “tsulɔ” lɛ yɛ nɔyeli kuu ni mɛi ni feɔ enɛ ji bɔfoi lɛ kɛ onukpai ni yɔɔ Yerusalem asafo lɛ mli Iɛ