Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • bsi08-1 bf. 3-5
  • Biblia Mli Wolo ni Ji 40—Mateo

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Biblia Mli Wolo ni Ji 40—Mateo
  • “Ŋmalɛ Fɛɛ Ŋmalɛ”—Eja Ni Sɛɛnamɔ Yɛ He, Kpo 16
  • Saneyitsei Bibii
  • NƆ HEWƆ NI EHE YƆƆ SƐƐNAMƆ
“Ŋmalɛ Fɛɛ Ŋmalɛ”—Eja Ni Sɛɛnamɔ Yɛ He, Kpo 16
bsi08-1 bf. 3-5

Biblia Mli Wolo ni Ji 40—Mateo

Mɔ ni Ŋma: Mateo

Heni Aŋma Yɛ: Palestina

Be ni Aŋma Agbe Naa: Aaafee afi 41 Ŋ.B.

Be ni Emli Saji lɛ Tee Nɔ: Afi 2 D.Ŋ.B.–33 Ŋ.B.

KƐJƐ beni atuatsemɔ lɛ ba yɛ Eden lɛ tɔ̃ɔ ni Yehowa kɛ shiwoo ni yɔɔ miishɛɛ ha akɛ ebaatsɔ “yoo” lɛ Seshi lɛ nɔ ekpɔ̃ mɛi fɛɛ ni sumɔɔ jalɛ nifeemɔ lɛ. Eto eyiŋ akɛ nɛkɛ Seshi aloo Mesia nɛɛ baajɛ Israel maŋ lɛ mli. Beni be shwie mli lɛ, ekɛ emumɔ lɛ ye ebua Hebri niŋmalɔi ni amɛŋmala gbalɛi babaoo, ni amɛtsɔɔ akɛ Seshi lɛ baatsɔ Nɔyelɔ ni baaye Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ ni ákɛ ebaatse Yehowa gbɛi ni agbe he guɔ lɛ he kɛya naanɔ. Nɛkɛ gbalɔi nɛɛ kɛ saji babaoo ni yɔɔ fitsofitso ni kɔɔ mɔ ni baabu Yehowa bem ni asaŋ ebaakpɔ̃ mɛi kɛjɛ gbeyeishemɔ, nɔnyɛɛ, esha kɛ gbele dɛŋ lɛ he lɛ ha. Beni aŋma Hebri Ŋmalɛi lɛ agbe naa lɛ, hiɛnɔkamɔ ni ayɔɔ yɛ Mesia lɛ mli lɛ hé shi waa yɛ Yudafoi lɛ ateŋ.

2 Je lɛ shikãmɔ tee nɔ etsake beni amɛkpaa Mesia lɛ gbɛ lɛ. Nyɔŋmɔ kudɔ jeŋmaji lɛ kɛsaa gbɛ kɛha Mesia lɛ puemɔ, ni shihilɛi ni yɔɔ nakai beaŋ lɛ baaha epuemɔ lɛ he shiɛmɔ yɛ jeŋ fɛɛ lɛ afee mlɛo. Hela ni ji jeŋ hewalɛ ni ji enumɔ lɛ eha je lɛ fɛɛ miiwie wiemɔ kome. Roma ni ji jeŋ hewalɛ ni ji ekpaa lɛ ha maji ni eyeɔ amɛnɔ lɛ fee tamɔ maŋ kome, ni egbala gbɛjegbɛi ni haa efeɔ mlɛo akɛ aaajɛ maŋ kome mli kɛya ekroko mli. Yudafoi babaoo yɛ maji srɔtoi nɛɛ amli, no hewɔ lɛ mɛi babaoo ná le akɛ Yudafoi lɛ miikpa Mesia ko gbɛ. Yɛ shiwoo ni akɛha yɛ Eden lɛ sɛɛ nɔ ni fe afii 4,000 lɛ, Mesia lɛ pue! Shiwoo Seshi ni akɛ be babaoo ekpa lɛ gbɛ lɛ pue! No hewɔ lɛ, adesai ayinɔsane mli nifeemɔ ni he hiaa fe fɛɛ yɛ nakai beaŋ lɛ je shishi beni Mesia lɛ fee e-Tsɛ lɛ suɔmɔnaa nii yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ.

3 Be eshɛ ekoŋŋ ni Nyɔŋmɔ kɛ emumɔ lɛ baaye abua mɛi kɛŋmala saji ni he hiaa nɛɛ ashwie shi. Yehowa mumɔ lɛ ye ebua hii anɔkwafoi ejwɛ, ni amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ ŋmala saji ni tee nɔ lɛ eshwie shi, ni no hewɔ lɛ mɛi ejwɛ ye odase akɛ Yesu ji Mesia lɛ, shiwoo Seshi kɛ Maŋtsɛ lɛ, ni amɛtsɔɔ eshihilɛ, esɔɔmɔ, egbele kɛ eshitee lɛ ahe saji lɛ mli fitsofitso. Atsɛɔ saji ni amɛŋmala lɛ akɛ “Sanekpakpai.” Eyɛ mli akɛ mɛi ejwɛ lɛ wie sane kome too he moŋ, shi no etsɔɔɔ akɛ akwɛ eko nɔ kɛŋma ekrokomɛi lɛ. Atsɛɔ klɛŋklɛŋ Sanekpakpai etɛ lɛ akɛ “susumɔ kome,” akɛni amɛ fɛɛ amɛtsɔ gbɛ ni je amɛhe nɔ kɛbɔ Yesu shihilɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ he amaniɛ lɛ hewɔ. Shi niŋmalɔi ejwɛ nɛɛ ni ji Mateo, Marko, Luka kɛ Yohane lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ ŋma bɔ ni ena Kristo eha lɛ he sane. Amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ wie saneyitso kɛ oti pɔtɛɛ ko he, amɛniŋmaai lɛ tsɔɔ mɛi ni amɛji, ni amɛha mɛi ni baakane yɛ nakai beaŋ lɛ hi amɛjwɛŋmɔ mli. Babaoo ni wɔtaoɔ amɛniŋmaai lɛ amli lɛ, babaoo ni wɔyɔseɔ akɛ eko fɛɛ eko yɛ srɔto, ni ákɛ nɛkɛ Biblia mli woji ejwɛ ni ajɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ mli ni aŋma ni kɔɔ Yesu Kristo wala he sane lɛ he lɛ hiɛ amɛhe, eko fiɔ eko sɛɛ, ni amɛkɛ amɛhe kpãa gbee.

4 Mɔ klɛŋklɛŋ ni ŋma Kristo he sanekpakpa lɛ ji Mateo. Ekolɛ egbɛi lɛ ji Hebri wiemɔ ni ji “Mattithiah” ni eshishi ji “Yehowa Keenɔ” lɛ ni afo lɛ kuku. Eji bɔfoi 12 ni Yesu hala lɛ ateŋ mɔ kome. Beni Nuŋtsɔ lɛ kpa Palestina shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ ni eshiɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ni etsɔɔ mɛi anii lɛ, no mli lɛ Mateo kɛ lɛ shɛɔ hulu wɔɔ. Dani Mateo baatsɔ Yesu kaselɔ lɛ, no mli lɛ eji toohelɔ, ni Yudafoi lɛ sumɔɔɔ nitsumɔ nɛɛ kwraa, ejaakɛ ekaiɔ amɛ be fɛɛ be akɛ amɛyɛ Roma nɔyeli lɛ hewalɛ shishi lolo. Gbɛi kroko ni akɛle Mateo ji Levi, ni eji Alfeo binuu. Beni Yesu fɔ̃ lɛ nine koni ebanyiɛ esɛɛ lɛ, ekuuu ekuɛ.—Mat. 9:9; Mar. 2:14; Luka 5:27-32.

5 Eyɛ mli akɛ Sanekpakpa ni Mateo gbɛi kã nɔ lɛ etsĩii tã akɛ lɛ eŋma moŋ, shi jamɔ he yinɔsaneŋmalɔi babaoo ni hi shi yɛ blema lɛ kɛɔ akɛ lɛ ji eŋmalɔ. Ekolɛ blema wolo ko bɛ ni mɛi babaoo ekpɛlɛ eŋmalɔ lɛ nɔ yɛ faŋŋ mli fe Mateo wolo lɛ. Kɛjɛ Papias ni jɛ Hierapolis (klɛŋklɛŋ afi 100 afii lɛ shishijee mli) beaŋ kɛbaa nɛɛ lɛ, mɛi babaoo eye odase akɛ Mateo ji Sanekpakpa nɛɛ ŋmalɔ, ni ákɛ eji Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni ja lɛ fã. McClintock kɛ Strong Cyclopedia lɛ jaje akɛ: “Justin Martyr, kɛ mɔ ni ŋma wolo ni akɛyaha Diognetus lɛ (ni anaa yɛ Otto Justin Martyr wolo lɛ kpo ii lɛ mli), kɛ Hegesippus, Irenæus, Tatian, Athenagoras, Theophilus, Clement, Tertullian, kɛ Origen fɛɛ tsɛ wiemɔi ayisɛɛ kɛjɛ Mateo wolo lɛ mli. Bɔ ni amɛkɛ nɔmimaa tsɛ Mateo wiemɔi lɛ ayisɛɛ, ni amɛyiŋ efeee amɛ kɔshikɔshi kwraa yɛ he lɛ haa wɔnaa akɛ Mateo wolo lɛ ni wɔhiɛ lɛ mli saji lɛ tsakeko.”a Anɔkwa sane ni eji akɛ Mateo ji bɔfo, ni ákɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yɛ enɔ lɛ haa wɔnáa nɔmimaa akɛ nɔ ni eŋma lɛ ji anɔkwale.

6 Mateo ŋma ewolo lɛ yɛ Palestina. Aleee afi nɔ tuuŋtu ni eŋma ewolo lɛ, shi waonaa gbɛi ni akɛwo woji komɛi ashishi kɛye he odase (yɛ afi 900 afii Ŋ.B. lɛ sɛɛ) lɛ tsɔɔ akɛ eŋma yɛ afi 41 Ŋ.B. Odaseyeli yɛ ni tsɔɔ akɛ Mateo ŋma e-Sanekpakpa lɛ yɛ Hebri ni mɛi pii wieɔ yɛ no beaŋ lɛ mli, ni sɛɛ mli lɛ etsɔɔ shishi kɛtee Hela wiemɔ mli. Jerome tsɔɔ mli yɛ ewolo ni ji De viris inlustribus (Mɛi ni Ehe Gbɛi Ahe Saji) lɛ yitso III lɛ mli akɛ: “Mateo ni atsɛɔ lɛ hu akɛ Levi, ní eji toohelɔ ni batsɔ bɔfo lɛ ŋma Kristo he Sanekpakpa lɛ yɛ Yudea yɛ Hebri wiemɔ mli, ni ewie saji ni kɔɔ amɛhe, koni Yudafoi ni ehe eye lɛ aná he sɛɛ.”b Jerome kɛfata he akɛ, abáa Sanekpakpa nɛɛ ni aŋma yɛ Hebri mli lɛ yi yɛ egbii lɛ amli (afi 300 kɛ 400 Ŋ.B. afii lɛ amli) yɛ wojiatoohe ko ni yɔɔ Kaisarea ní Pamphilus bua woji ewo mli lɛ mli.

7 Eusebius tsɔɔ mli akɛ, beni Origen wieɔ Sanekpakpai lɛ ahe yɛ afi 200 afii lɛ amli lɛ, ekɛɛ akɛ “mɔ klɛŋklɛŋ ni ŋma . . . ji Mateo, . . . ni eŋma kɛha mɛi ni yɔɔ Yudafoi ajamɔ mli ni amɛbatsɔmɔ Kristofoi lɛ, ni eŋma yɛ Hebri wiemɔ mli.”c Wekutɔkpãa he sane ni eŋma kɛtsɔɔ akɛ Yesu ji Yudanyo, ni je shishi kɛjɛ Abraham nɔ lɛ kɛ Hebri Ŋmalɛi babaoo ayisɛɛ ni etsɛ kɛtsɔɔ akɛ Yesu ji Mesia ni akpaa lɛ gbɛ lɛ tsɔɔ akɛ eŋma kɛha Yudafoi lɛ titri. Nilee yɛ mli akɛ aaahe aye akɛ Mateo kɛ Hebri daaŋ gbɛɛmɔ niŋmaa okadii ejwɛ, ni akɛdamɔɔ shi ahaa Nyɔŋmɔ gbɛi ni ji Yehowa lɛ tsu nii beni etsɛɔ Hebri Ŋmalɛi ni Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ jeɔ kpo yɛ mli lɛ ayisɛɛ lɛ. No hewɔ ni yɛ New World Translation lɛ mli lɛ, gbɛi ni ji Yehowa lɛ jeɔ kpo shii 18 yɛ Mateo wolo lɛ mli taakɛ ejeɔ kpo yɛ Mateo wolo lɛ ni yɔɔ Hebri wiemɔ mli ni F. Delitzsch kala yɛ afi 1800 afii lɛ amli lɛ. Eeenyɛ efee akɛ Mateo kɛ Yesu hiɛ jwɛŋmɔ kome yɛ Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ he, ni eŋmɛɛɛ gbɛ ni apasa hemɔkɛyeli ni ahiɛ yɛ gbɛi nɛɛ he ni egbɛ eshwã Yudafoi lɛ ateŋ lɛ aná enɔ hewalɛ.—Mat. 6:9; Yoh. 17:6, 26.

8 Akɛni be ko ni eho lɛ Mateo ji toohelɔ hewɔ lɛ, nilee yɛ mli akɛ ebaawie shika, nii ayibɔ kɛ amɛjara lɛ he faŋŋ. (Mat. 17:27; 26:15; 27:3) Ehiɛ sɔ mɔbɔ ni Nyɔŋmɔ na lɛ ní eŋmɛ lɛ toohelɔ lɛ gbɛ ni ebatsɔ sanekpakpa lɛ he sɔɔlɔ kɛ mɔ ni kɛ Yesu shɛɔ hulu wɔɔ lɛ waa. No hewɔ lɛ yɛ Sanekpakpa lɛ ŋmalɔi lɛ fɛɛ ateŋ lɛ, Mateo pɛ tsĩ bɔ ni Yesu ma nɔ mi shii abɔ akɛ mɔbɔnalɛ kɛ afɔleshãa fɛɛ he miihia lɛ tã. (9:9-13; 12:7; 18:21-35) Yehowa mɔbɔnalɛ lɛ ni ná Mateo nɔ hewalɛ waa lɛ ha eŋma Yesu wiemɔi ni shɛjeɔ mɔ mii waa lɛ ateŋ ekome yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ: “Nyɛbaa miŋɔɔ, nyɛ mɛi fɛɛ ni etɔ nyɛ ni nyɛjatsui fe nyɛ lɛ, ni maha nyɛ hejɔɔmɔ. Nyɛwoa mipã lɛ nyɛfɔ̃a nyɛnɔ, ni nyɛkasea mi; shi mihe jɔ, ni mibaa mihe shi kɛjɛ mitsui mli; ni nyɛaaná hejɔɔmɔ nyɛaaha nyɛsusumai lɛ. Ejaakɛ mipã lɛ teremɔ waaa, ni mijatsu lɛ etsiii.” (11:28-30) Kwɛ bɔ ni wiemɔi ni tsutsu toohelɔ ni ekã shi faŋŋ akɛ jɛmɔ pɛ emaŋbii lɛ toɔ amɛshwieɔ enɔ lɛ ŋma lɛ shɛjeɔ mɔ mii ha!

9 Mateo ma nɔ mi diɛŋtsɛ akɛ Yesu nitsɔɔmɔ lɛ saneyitso ji “ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ.” (4:17) Ebu Yesu akɛ Shiɛlɔ kɛ Maŋtsɛ. Ekɛ wiemɔ “maŋtsɛyeli” lɛ tsu nii aahu (nɔ ni fe shii 50) akɛ abaanyɛ atsɛ e-Sanekpakpa lɛ akɛ Maŋtsɛyeli lɛ He Sanekpakpa. Mateo kɛ ejwɛŋmɔ ma Yesu wiemɔi kɛ maŋshiɛmɔi lɛ amli otii lɛ aŋmaa nɔ fe akɛ eeeto saji lɛ anaa yɛ be ni amɛtee nɔ lɛ naa pɛpɛɛpɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Mateo ma saji otii ni kɔɔ Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ anɔ mi waa yɛ klɛŋklɛŋ yitsei 18 lɛ mli, ni enɛ haaa eto saji nɛɛ anaa yɛ be ni amɛtee nɔ lɛ naa. Shi kɛlɛ, eto ewolo lɛ mli naagbee yitsei nyɔŋma (19 kɛyashi 28) lɛ naa yɛ be ni amɛtee nɔ lɛ naa, ni ema Maŋtsɛyeli lɛ hu nɔ mi yɛ enɛ mli.

10 Mateo Sanekpakpa lɛ mli saji 100 mlijaa 42 ejeee kpo yɛ Sanekpakpai etɛ lɛ eko eko mli.d Kɛ hooo kwraa lɛ abɛbuai loo nɔkwɛmɔnii nyɔŋma fata enɛɛmɛi ahe: Jwɛi ni yɔɔ abɔɔ lɛ mli lɛ (13:24-30), jwetri ni aŋɔtee lɛ (13:44), adiagba ni jara wa lɛ (13:45, 46), yaa lɛ (13:47-50), tsulɔ ni bɛ mɔbɔnalɛ lɛ (18:23-35), nitsulɔi lɛ kɛ denario lɛ (20:1-16), tsɛ kɛ ebii enyɔ lɛ (21:28-32), maŋtsɛ ko bi yookpeemɔ lɛ (22:1-14), oblayei nyɔŋma lɛ (25:1-13), kɛ talentai lɛ (25:14-30). Yɛ fɛɛ mli lɛ, ewolo lɛ wieɔ saji ni tee nɔ yɛ Yesu fɔmɔ mli yɛ afi 2 D.Ŋ.B. kɛyashi beni ekɛ ekaselɔi lɛ kpe dani etee ŋwɛi yɛ afi 33 Ŋ.B. lɛ ahe.

NƆ HEWƆ NI EHE YƆƆ SƐƐNAMƆ

29 Mateo wolo lɛ ni ji Sanekpakpai lɛ ateŋ klɛŋklɛŋ nɔ lɛ ji wolo ni haa Hebri Ŋmalɛi lɛ kɛ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ feɔ wolo kome. Etsɔɔ gbɛ ni yɔɔ faŋŋ nɔ ehaa ayɔseɔ Mesia lɛ kɛ Maŋtsɛyeli ni Nyɔŋmɔ ewo he shi lɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ, ehaa aleɔ taomɔnii ni haa mɔ batsɔɔ esɛɛnyiɛlɔ, kɛ nitsumɔ ni kã shi ha mɛi nɛɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. Yohane Baptisilɔ lɛ klɛŋklɛŋ shiɛ akɛ “Ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ eshɛ shi etã,” no sɛɛ lɛ Yesu fee nakai ni yɛ naagbee lɛ ekaselɔi lɛ hu fee nakai. Kɛfata he lɛ, abaaya nɔ atsu fãmɔ ni Yesu kɛha lɛ he nii kɛyashi nibii agbɛjianɔtoo lɛ naagbee: “Ni aaashiɛ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa nɛɛ atsɔɔ je nɛŋ fɛɛ, ní akɛye jeŋmaji lɛ fɛɛ odase; ni no dani naagbee lɛ aaaba.” Taakɛ bɔ ni eji yɛ blema kɛ ŋmɛnɛ hu lɛ, gbɛfaŋnɔ ni anáa yɛ Maŋtsɛyeli nitsumɔ lɛ mli ‘ni jeŋmaji lɛ fɛɛ kaselɔi’ ni afeɔ lɛ fata he lɛ ji hegbɛ kpele ni nɔ bɛ, ni akɛ enɛ feemɔ nyiɛɔ Hiɛnyɛlɔ lɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ.—3:2; 4:17; 10:7; 24:14; 28:19.

30 Eji anɔkwale akɛ Mateo wolo lɛ ji “sanekpakpa.” Emli shɛɛ sane ni ajɛ mumɔŋ aŋma lɛ ji “sanekpakpa” kɛha mɛi ni bo toi yɛ Ŋmɛnɛŋmɛnɛ Beaŋ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ, ni Yehowa Nyɔŋmɔ kwɛ ni abaa yi kɛbashi wɔbe nɛɛ mli akɛ “sanekpakpa.” Mɛi ni jeee Kristofoi po ekpɛlɛ hewalɛ ni Sanekpakpa lɛ yɔɔ lɛ nɔ, ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, abɔ amaniɛ akɛ Mohandas (Mahatma) Gandhi ni ji Hindubii ahiɛnyiɛlɔ lɛ kɛɛ Lord Irwin ni ji India tsutsu nɔyelɔ ko akɛ: “Beni omaŋ lɛ kɛ mimaŋ lɛ aaafee ekome kɛtsu tsɔɔmɔi ni Kristo kɛha yɛ Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ mli lɛ ahe nii lɛ, wɔbaatsu naagbai ni gbaa wɔmaji lɛ anaa lɛ ahe nii, ni asaŋ jeee wɔ pɛ wɔnɔ lɛ kɛkɛ shi moŋ jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ lɛ.”e Yɛ be kroko mli lɛ, Gandhi wie akɛ: “Bɔ fɛɛ bɔ ni eji lɛ, kasemɔ Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ wiemɔ lɛ jogbaŋŋ . . . Ejaakɛ wɔ fɛɛ wɔ hewɔ akɛ nitsɔɔmɔ ni yɔɔ Shiɛmɔ wiemɔ lɛ mli lɛ ha.”f

31 Shi kɛlɛ, naagbai miiya nɔ yɛ je lɛŋ fɛɛ, ni nakai maŋ ni tsɛɔ amɛhe Kristofoi lɛ hu fata he. Mɛi fioo pɛ ni ji anɔkwa Kristofoi lɛ hiɛ sɔɔ Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ kɛ ŋaawoo kpakpai krokomɛi ni yɔɔ Mateo sanekpakpai lɛ amli lɛ, ni amɛkaseɔ, amɛkɛtsuɔ nii, ni amɛnáa he sɛɛ kpele. Sɛɛnamɔ babaoo yɛ he akɛ aaakase Yesu ŋaawoi kpakpai ni ekɛha ni kɔɔ bɔ ni aaafee aná miishɛɛ diɛŋtsɛ kɛ agbɛnɛ hu jeŋbai kɛ gbalashihilɛ, hewalɛ ni suɔmɔ yɔɔ, sɔlemɔ ni aboɔ toi, srɔtofeemɔ ni yɔɔ mumɔŋ nibii kɛ heloonaa nibii ateŋ, Maŋtsɛyeli lɛ sɛɛ ni ataoɔ tsutsu, bulɛ ni ayɔɔ kɛha krɔŋkrɔŋ nibii, toiboo kɛ kpe ni aaashi lɛ he lɛ shii abɔ. Mateo yitso 10 lɛ wieɔ famɔi ni Yesu kɛha mɛi ni shiɛɔ “ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ” he sanekpakpa lɛ he. Abɛbuai babaoo ni Yesu kɛtsu nii lɛ ahe yɛ sɛɛnamɔ kɛha mɛi fɛɛ ‘ni yɔɔ toi ni amɛkɛaanu lɛ.’ Kɛfata he lɛ, Yesu gbalɛi tamɔ ‘ba ni eba’ lɛ he saji fitsofitso ni ekɛha lɛ haa anáa wɔsɛɛ be he hiɛnɔkamɔ ni mli wa.—5:1–7:29; 10:5-42; 13:1-58; 18:1–20:16; 21:28–22:40; 24:3–25:46.

32 Mateo Sanekpakpa lɛ mli eyi obɔ kɛ gbalɛi ni eba mli. Yiŋtoo hewɔ ni etsɛ́ Hebri Ŋmalɛi ni ajɛ mumɔŋ aŋma lɛ sɛɛ lɛ babaoo ji ni ekɛtsɔɔ bɔ ni amɛba mli amɛha. Amɛhaa anaa faŋŋ akɛ Yesu ji Mesia lɛ, ejaakɛ gbɔmɔ ko nyɛŋ ekɛ ejwɛŋmɔ aŋmala saji nɛɛ ashwie shi dani amɛba mli. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, okɛ Mateo 13:14, 15 ato Yesaia 6:9, 10 he; Mateo 21:42 ato Lala 118:22, 23 he; kɛ Mateo 26:31, 56 ato Zakaria 13:7 he. Ŋmalɛi nɛɛ amlibaa haa wɔnáa hemɔkɛyeli ni mli wa akɛ, gbalɛi fɛɛ ni Yesu gba ni Mateo ŋma lɛ baaba mli yɛ be ni sa mli, ni ákɛ Yehowa naakpɛɛ yiŋtoo ni kɔɔ “ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ” he lɛ baaba mli.

33 Kwɛ bɔ ni saji ni Nyɔŋmɔ tsɔ hiɛ egba ni kɔɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ shihilɛ he lɛ ja ha! Ni kwɛ bɔ ni Mateo ni akɛ mumɔ lɛ ye ebua lɛ lɛ ŋma bɔ ni gbalɛi nɛɛ ba mli eha lɛ pɛpɛɛpɛ! Beni mɛi ni sumɔɔ jalɛ nifeemɔ lɛ jwɛŋɔ gbalɛi ni eba mli nɛɛ kɛ shiwooi ni yɔɔ Mateo wolo lɛ mli lɛ ahe lɛ, eji anɔkwale akɛ amɛmii baanyɛ ashɛ amɛhe yɛ “ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ” he nilee kɛ hiɛnɔkamɔ ni amɛyɔɔ lɛ mli akɛ no nɔ Yehowa baatsɔ ni ekɛtse egbɛi lɛ he. Yesu Kristo Maŋtsɛyeli nɛɛ kɛ jɔɔmɔi babaoo kɛ miishɛɛ baaha mɛi ni he jɔ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ he kumai yeɔ amɛ lɛ, “beni gbɔmɔbi lɛ aaatá enunyam sɛi lɛ nɔ yɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ.” (Mat. 19:28) Saji nɛɛ fɛɛ yɛ “Mateo” sanekpakpa ni yɔɔ miishɛɛ lɛ mli.

[Shishigbɛ niŋmai]

a Nɔ ni akala ekoŋŋ yɛ 1981, Kpo V, baafa 895.

b Shishitsɔɔmɔ ni afee kɛjɛ Latin niŋmaa mli ni E. C. Richardson kwɛ mli ni akɛkala woji srɔtoi ni hiɛ yitso akɛ “Texte und Untersuchungen zur Geschichte der altchristlichen Literatur,” Leipzig, yɛ afi 1896, Kpo 14, baafa 8, 9.

c The Ecclesiastical History, VI, XXV, 3-6.

d Introduction to the Study of the Gospels, 1896, B. F. Westcott, baafa 201.

e Treasury of the Christian Faith, 1949, ni S. I. Stuber kɛ T. C. Clark ŋma lɛ baafa 43.

f Mahatma Gandhi’s Ideas, 1930, ni C. F. Andrews ŋma lɛ baafa 96.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje