Ha Oshihilɛ Afee Nɔ Ni Ŋmɛɔ Pɛ, Ni Bɛ Haŋtsii
“Nyɛkwɛa bɔ ni nyɛaafee ni nyɛkɛ hiɛtɛjemɔ anyiɛ, jeee tamɔ mɛi ni leee nii, shi moŋ nilelɔi . . . ejaakɛ gbii nɛɛ gbii fɔji ni.”—EFESOBII 5:15,16.
1, 2. Mɛni ji sane ni mli wa diɛŋtsɛ ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ, ni abaanyɛ akɛto mɛni he?
EJI sane ni mli wa akɛ aaato nibii ni he hiaa fe fɛɛ lɛ ahe gbɛjianɔ, atsu gbɛnaa nii ahe nii pɛpɛɛpɛ, ni atuu be kɛ hewalɛ yɛ gbɛ ni jwɛŋmɔ yɔɔ mli nɔ aha shihilɛ mli nibii ni he hiaa. Eji sane ni he hiaa hu akɛ aaakwɛ keketee ni aaafee ni amɔ jwɛŋmɔŋ kɛ henumɔŋ shiŋŋfeemɔ mli.—Efesobii 5:17; 1 Timoteo 4:8; 1 Petro 1:13.
2 Akɛ nɛkɛ hiamɔ sane loo nɔ ko ni tamɔ kaa nɛɛ baato nɔ ni hiɛtserɛjielɔ ni bɔɔ mɔdɛŋ akɛ eeenyiɛ kpaa bibioo nɔ kɛkpeɔ lɛ he. Pɛpɛɛpɛ ni eyaŋmɛɛɛ lɛ kɛ shigbeemɔ kɛ oshara baaba enɔ. Nakai nɔŋŋ hu mumɔŋ pɛpɛɛpɛ ni wɔŋmɛɛɛ lɛ kɛ oshara diɛŋtsɛ baaba wɔnɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, gbɔmɔ ni nyiɛ kpaa bibioo nɔ lɛ kɛ nibii babaoo ni baaha etsii ewulaŋ ehe. Ehiɛɔ nibii ni he hiaa lɛ pɛ. No hewɔ lɛ bɔni afee ni wɔhiɛ wɔmumɔŋ pɛpɛɛpɛŋmɛɛ lɛ mli lɛ, esa akɛ wɔhi shi akɛ mɛi ni shihilɛ bɛ haŋtsii ni wɔgbaaa wɔhe naa tsɔ yɛ shihilɛ mli.—Hebribii 12:1, 2.
3. Mɛni esa akɛ wɔfee koni wɔshihilɛ afee nɔ ni yɔɔ mlɛo?
3 Kɛ wɔbaahi shi akɛ mɛi ni amɛshihilɛ bɛ haŋtsii lɛ, belɛ esa akɛ wɔkɛ wɔhe awo nibii ni he baahia ni baaha wɔshihilɛ afee nɔ ni jwɛŋmɔ yɔɔ mli lɛ pɛ mli. Esa akɛ ekaselɔi lɛ atao—Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kɛ E-jalɛ lɛ—ni tamɔɔɔ “nibii ni jeŋmaji lɛ diɔ sɛɛ” lɛ ni Yesu Kristo wie he lɛ. (Mateo 6:32, 33) No hewɔ lɛ Yesu woɔ wɔ ŋaa koni wɔkwa nibii nɛɛ babaoo anaabuamɔ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ ebaaha wɔshihilɛ afee haŋtsii ni ebaaha wɔdu gbɛ. (Luka 12:16-21; 18:25) Ŋaawoo kpakpa nɛ, ni ekɔɔɔ he eko akɛ wɔji niiatsɛmɛi loo ohiafoi, wɔle woloŋ aloo wɔleee.
Nɔ Hewɔ Ni Ehe Hiaa Waa Bianɛ
4. Mɛni hewɔ shihilɛ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ ni yɔɔ mlɛo he hiaa bianɛ waa nakai lɛ?
4 Ni wɔɔha wɔshihilɛ afee nɔ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ ni bɛ haŋtsii lɛ he hiaa titri bianɛ ejaakɛ atsi Satan kɛ edaimonioi lɛ anaa yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ ni amɛtswa amɛfai shi akɛ amɛkɛ haomɔi baashwie wɔnɔ ni amɛgbala wɔjwɛŋmɔ kɛjɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ he. (Kpojiemɔ 12:7-12, 17) No hewɔ lɛ, be nɛɛ ji be ni esa akɛ wɔkɛ Biblia mli famɔ nɛɛ atsu nii babaoo fe bei fɛɛ: “No hewɔ lɛ nyɛkwɛa bɔ ni nyɛaafee ni nyɛkɛ hiɛtɛjemɔ anyiɛ, jeee tamɔ mɛi ni leee nii, shi moŋ tamɔ nilelɔi, mɛi ni tsuɔ amɛdeka he nii, ejaakɛ gbii nɛɛ gbii fɔji ni.”(Efesobii 5:15, 16) Hɛɛ, Satan yiwalɛ je lɛ mli wɔyɔɔ lɛ, shi jeee Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ. No hewɔ lɛ, wɔnyɛŋ wɔfee mɛi ni nɔ ko jeee amɛhe sane ko.—2 Korintobii 4:4; 2 Petro 3:7, 13.
5. Nyɔŋmɔ tsuji ni hi shi yɛ blema bei lɛ amli lɛ to okadi kpakpa kɛha wɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
5 Nyɔŋmɔ tsuji ni hi shi yɛ jeŋ ni Abonsam yeɔ nɔ nɛɛ mli yɛ blema bei lɛ amli lɛ to okadi kpakpa amɛfɔ shi amɛha wɔ. “Amɛjaje akɛ gbɔi kɛ mɛi kpɔji ji amɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ.” Ejaakɛ “amɛmiitao maŋ ni hi . . . ni ji ŋwɛi nɔ lɛ.” (Hebribii 11:13-16) Amɛyeɔ Nyɔŋmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ anɔkwale, taakɛ bɔ ni esa akɛ wɔ hu wɔfee lɛ. Yɛ yiŋtoo nɛɛ hewɔ lɛ, bɔfo Petro tsɛ Kristofoi lɛ akɛ gbɔi kɛ mɛi kpɔji. (1 Petro 2:11; Filipibii 3:20) Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yesu kɛɛ akɛ enɔkwa sɛɛnyiɛlɔi lɛ “jɛɛɛ je lɛ mli.” Nɔ ni etsɔɔ, taakɛ bɔfo Paulo kɛɛ lɛ ji akɛ, esaaa akɛ Kristofoi ‘kɛ je nɛɛ tsuɔ nii kɛmɔɔ shi.’—Yohane 17:16; 1 Korintobii 7:31.
6. (a) Mɛni ehe hiaa ni wɔkai, ni abaanyɛ akɛ wɔshihilɛ lɛ ato mɛni he? (b) Mɛɛ kɔkɔbɔɔ nɔkwɛmɔ nɔ esa akɛ wɔ fɛɛ wɔbo toi?
6 No hewɔ lɛ ehe miihia ni wɔkai yɛ be fɛɛ mli akɛ nɛkɛ jeŋ ni ji Satan nɔ nɛɛ ji shikpɔŋkuku ko ni oshara yɔɔ emli hilɛ he. Tɛ ni oootɛ bibioo pɛ lɛ kɛ oshara baaba. (1 Yohane 5:19; 1 Petro 5:8) Abaanyɛ akɛ wɔshihilɛ lɛ ato mɔ ni nyiɛ shikpɔŋ ko ni akɛ okpɛlɛmii bibii ni fɛlɛɔ kɛ onaa nɔ pɛ lɛ ehɔlɔ mli lɛ he. Yɛ be mli ni ekɛ kɔkɔbɔɔ nɔkwɛmɔ nɔ ko haa Kristofoi lɛ, bɔfo Paulo wie yɛ Israelbii lɛ ni amɛbaafo mli kɛyabote Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ he. Amɛteŋ mɛi pii laaje pɛpɛɛpɛ ni amɛŋmɛɔ yɛ mumɔŋ lɛ, amɛkɛ amɛhe wo jeŋba shara mli, ni Nyɔŋmɔ kpata amɛhiɛ. Paulo ŋma akɛ: “Mɔ ni susuɔ akɛ edamɔ shi lɛ akwɛ ehe ni ahi [ni ekalaaje pɛpɛɛpɛ ni eŋmɛɔ yɛ mumɔŋ lɛ] koni ekagbee shi.”—1 Korintobii 10:12.
Nɔ Hewɔ Ni Eji Hebuu Nɔ
7. Mɛɛ hekaa-kɛ-kwɛmɔ esa akɛ wɔkɛ nilee afee?
7 Ni ooohi shi akɛ mɔ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ yɛ shihilɛ mli ni eshihilɛ hu bɛ haŋtsii lɛ baabu ohe ejaakɛ ebaaha ona be kɛ hewalɛ babaoo kɛha mumɔŋ nibii. No hewɔ lɛ okɛ nilee abi bo diɛŋtsɛ ohe akɛ: Ani miiha mishihilɛ afee mlɛo, aloo miiha mishihilɛ afee haŋtsii? Mɛni nibii baa klɛŋklɛŋ yɛ mishihilɛ mli? Mɛi komɛi kɛɔ akɛ be fioo ko pɛ amɛyɔɔ ni amɛkɛkaseɔ Biblia lɛ loo amɛkɛnaa sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli gbɛfaŋnɔ. Shi mɛni hewɔ? Ekolɛ, ejɛ bɔ ni amɛnyɛɛɛ amɛha amɛshihilɛ aŋmɛ pɛpɛɛpɛ, ni efee nɔ ni yɔɔ mlɛo lɛ hewɔ. Mɛni hewɔ okɛ be ni ofiteɔ yɛ hiɛtserɛjiemɔ he, tamɔ televishin kwɛmɔ lɛ etooo be ni okɛwoɔ Yehowa sɔɔmɔ mli yɛ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ ekome loo ekroko mli lɛ he koni okwɛ? Ani bɔ ni okɛ be tsuɔ nii ohaa lɛ ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ? Oshihilɛ ni oooha efee mlɛo lɛ baaŋmɛ bo gbɛ ni ona be kɛha nibii ni he hiaa, ni nɔ ni baafata he ji mumɔŋ ŋmaakpamɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ mli gbɛfaŋnɔ ni ooona babaoo.—Filipibii 1:9, 10; Mateo 9:37.
8. Te mɔ ko feɔ tɛŋŋ eboɔ Yesu ŋaawoo akɛ atao Maŋtsɛyeli lɛ klɛŋklɛŋ lɛ toi lɛ, ni mɛni feɔ bɔ ni hiɛyaa kɛ foi lɛ he hiaa lɛ he nɔkwɛmɔ nɔ?
8 Yɛ anɔkwale mli lɛ, omumɔŋ nitsumɔ lɛ tsɔɔ kɛji akɛ oshihilɛ ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ ni eyɛ mlɛo. Kristofoi ni miibo Yesu famɔ akɛ atao Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ klɛŋklɛŋ lɛ toi lɛ miiya amɛhiɛ yɛ daa Biblia lɛ kasemɔ, kpeei ni amɛyaa, kɛ sɔɔmɔ nitsumɔ ni amɛkɛ amɛhe woɔ mli lɛ mli. Nɛkɛ hiɛyaa nɛɛ ji hebuu nɔ diɛŋtsɛ yɛ shigbeemɔ mli. Abaanyɛ akɛto mɔ ko ni ta baisikle nɔ lɛ he. Mɛi ni bɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛaaha baisikle ni nyiɛɔ blɛoo lɛ aŋmɛ pɛpɛɛpɛ lɛ yɔseɔ bɔ ni ehe hiaa akɛ amɛaaya amɛhiɛ kɛ foi moŋ. Nakai nɔŋŋ hu, bei abɔ ni oyaa ohiɛ kɛ foi ni hi yɛ mumɔŋ nitsumɔ he gbɛjianɔtoo kpakpa mli lɛ, ebuɔ ohe koni okaŋmɛɛ pɛpɛɛpɛ ni oŋmɛɔ lɛ he ni ogbee shi—Filipibii 3:16.
9. (a) Mɛni ji kaimɔ nɔ kpakpa kɛha wɔ fɛɛ? (b) Kɛ wɔmiito gbɛjianɔ wɔha nitsumɔ ko lɛ, mɛɛ saji wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe?
9 Ni kɛlɛ, ehe miihia ni wɔhiɛ ahi wɔhe nɔ, ni wɔkai akɛ kɛ wɔjie nibii ni ebɔle wɔhe kɛkpe babaoo lɛ kɛjɛ wɔhe lɛ, eeeha wɔna be babaoo kɛha nikasemɔ, kɛha hesaamɔ kɛha kpeeiyaa, kɛ mɛi krokomɛi ayelikɛbuamɔ. Kristofonyo nitsumɔtsɛ ko kɛɛ: “Be fɛɛ be ni nɔ ko baaka mi akɛ mihe nɔ ko ni he ehiaaa, aloo miŋɔ nitsumɔ ko ni he ehiaaa mi lɛ, mikpaa nakai feemɔ kɛtsɔɔ mihe ni mikaiɔ akɛ ha oshihilɛ afee nɔ ni yɔɔ mlɛo lɛ nɔ. . . . Yɛ bei komɛi amli lɛ minyɛɔ mihe nɔ ni mifeɔ nakai.” Ani enɛ jeee kaimɔ kpakpa kɛha wɔ fɛɛ? Kɛ oosusu nitsumɔ ko he, ekolɛ obaama tsu ko ofata otsu he aloo nɔ kroko lɛ, mɛni hewɔ obiii ohe akɛ: Ani enɛ baaha mikɛ miweku lɛ aya hiɛ yɛ mumɔŋ aloo ebaatsi enɛ feemɔ gbɛ? Ani nibii fɛɛ ni je nɛŋ bii kɛ hiɛdɔɔ tiuɔ sɛɛ lɛ he miihia mi lɛlɛŋ, aloo manyɛ mahi shi ni enɛɛmɛi bɛ mli?
10. “Heloonaa gbɔmɔ” lɛ susumɔ loo ejwɛŋmɔ yɛ sɔrɔto yɛ “mumɔŋ gbɔmɔ” lɛ nɔ he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
10 Shi mɔ ko baate shi awo akɛ: ‘Ani he ni akɛshaa afɔle nɛkɛ lɛ he miihia lɛlɛŋ? Ani esa akɛ doo lɛ wɔha wɔshihilɛ aŋmɛ pɛpɛɛpɛ ni efee nɔ ni yɔɔ mlɛo?’ Ojogbaŋŋ, Paulo wie ‘gbɔmɔ nii’ kɛ ‘Nyɔŋmɔ nii’ lɛ ahe ni ekɛɛ: “Shi heloonaa gbɔmɔ lɛ heee Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ nii lɛ; ejaakɛ efeɔ lɛ akɛ kwashiai asane ni, ni enyɛɛɛ naa ena, ejaakɛ mumɔ akɛtaoɔ naa. Shi mumɔŋ gbɔmɔ lɛ taoɔ nibii fɛɛ mli.” (1 Korintobii 2:11, 14, 15, New World Translation) Obaanyɛ otsɔ “heloonaa gbɔmɔ” yɛ gbɛ ni waaa kwraa nɔ kɛtsɔ heloonaa nibii ni he ehiaaa ni oootao ni obua naa lɛ nɔ. Kɛ ebalɛ nɛkɛ lɛ, he kɛ afɔleshaa tamɔ nɔ ni aabi babaoo tsɔ, eyɛ ŋmɔlɔ po. Shi bɔ ni “heloonaa gbɔmɔ” lɛ kwɛɔ nii ehaa nɛ, shi jeee bɔ ni “mumɔŋ gbɔmɔ” lɛ kwɛɔ nii.
11. Kulɛ mɛni baanyɛ afee gbɛ ni eŋmɛɛɛ pɛpɛɛpɛ kɛha Noa, ni mɛɛ gbɛ nɔ wɔtsɔɔ wɔhiɔ shi akɛ mɛi ni shihilɛ ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ yɛ ŋmɛnɛ?
11 Mumɔŋ gbɔmɔ lɛ ji mɔ ni kwɛɔ saji kɛtsɔɔ hemɔkɛyeli hiŋmɛi mli. Enaa nii yɛ Nyɔŋmɔ gbɛ nɔ. Susumɔ Noa he okwɛ. Ani ebaanyɛ efee mɔ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ, kɛji akɛ yɛ be mli ni ena ele Nyɔŋmɔ yiŋtoo akɛ ekɛ nu afua baakpata je lɛ hiɛ lɛ, agbɛnɛ eyaa ni ekɛ ebe fɛɛ yamaa shia kpakpa ni da ni agbɛnɛ ekɛtaoɔ heloo gbɛfaŋ nibii babaoo ebuaa naa? Dabi enyɛŋ efee mɔ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ! Adeka lɛ ji eyibaamɔ nɔ diɛŋtsɛ. Kɛha Noa lɛ, ni eeefee mɔ ni shihilɛ ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ ni yɔɔ mlɛo lɛ biɔ ni etuu ejwɛŋmɔ fɛɛ eha adeka lɛ maa ni efee “jalɛ shiɛlɔ,” yɛ hefɛoyeli ni ‘heloonaa gbɔmɛi’ ni bɛ hemɔkɛyeli lɛ kɛaaba enɔ lɛ fɛɛ sɛɛ. (2 Petro 2:5; Mateo 24:37-39) Nakai nɔŋŋ hu, akɛni aha wɔyoo je lɛ naagbee ni baa lɛ hewɔ lɛ, shihilɛ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ ni yɔɔ kɛha wɔ lɛ ji ni wɔgbala wɔjwɛŋmɔ wɔma Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ nɔ ni wɔjaje sanekpakpa lɛ eyɛ mli akɛ nɔ ni kɛ enɛ baaba ji nɔ ni mɛi pii susuɔ akɛ akɛ shihilɛ kpakpa gbɛ miisha afɔle lɛ.—1 Yohane 2:17.
Yesu Tsɔɔ Wɔ Gbɛ Ni Wɔɔtsɔ Nɔ Wɔfee
12. (a) Mɛni Yesu kɛɛ esa akɛ wɔkpa feemɔ, shi mɛni esa akɛ wɔfee moŋ? (b) Mɛni hewɔ tsakemɔ yɛ yiŋtoo mli nɛɛ he hiaa lɛ?
12 Yesu kɛ ŋaawoo kpakpa ha yɛ e-Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ mli yɛ gbɛ ni esa akɛ wɔtsɔ nɔ ni wɔshihilɛ aŋmɛ pɛpɛɛpɛ ni efee mlɛo. Ekɛɛ: “Nyɛkabɔa jwetrii nyɛbaa nyɛhe yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, he ni omlɛgɛ kɛ ŋkanale fiteɔ nii ni julɔi gbaa bajuɔ yɛ lɛ.” Yesu kɛ wiemɔ “nyɛkabɔa” tsu nii ejaakɛ nɔ ni gbɔmɛi feɔ ji ni ‘amɛbɔ’ aloo amɛbua heloo gbɛfaŋ nibii anaa amɛha amɛhe. Shi mɔ ni batsɔɔ Yesu kaselɔ lɛ nyɛŋ afee enɛ dɔŋŋ. Esa akɛ eshihilɛ afee nɔ ni hiɛ yiŋtoo kroko, taakɛ Yesu famɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ tsɔɔ lɛ: “Shi nyɛbɔa jwetrii nyɛhaa nyɛhe yɛ ŋwɛi, he ni omlɛgɛ kɛ ŋkanale fiteee nii ni julɔi gbaaa amɛyajuuu yɛ lɛ.” Yɛ be mli ni etsɔɔ nɔ hewɔ ni tsakemɔ yɛ yiŋtoo mli nɛɛ he hiaa lɛ, Yesu kɛɛ: “Shi he ni nyɛjwetri yɔɔ lɛ, jɛi nyɛtsui aaahi.”—Mateo 6:19-21.
13. Kɛ obaabua jwetrii anaa yɛ ŋwɛi lɛ, belɛ mɛni esa akɛ ona nɔmimaa yɛ he?
13 Ojwetri ji nɔ ko ni obuɔ akɛ ehe hiaa waa diɛŋtsɛ. Ani heloo gbɛfaŋ nibii ji ojwetri? Aloo no ji Yehowa Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ hetsemɔ kɛ jweremɔ nɔ ni ewo shi yɛ he lɛ? Ni okɛ oshihilɛ be aaabua jwetrii anaa oto yɛ ŋwɛi moŋ fe shikpɔŋ nɔ lɛ tsɔɔ akɛ oheɔ shihilɛ mli ni Maŋtsɛyeli lɛ yɔɔ lɛ diɛŋtsɛ oyeɔ. Esa akɛ jeŋ hee lɛ afee nɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ kɛha bo akɛ obaanyɛ ni okɛ ojwɛŋmɔŋ hiŋmɛii ana ni ona bo diɛŋtsɛ ohe akɛ ootsu nii yɛ jɛmɛ kɛmiiha Nyɔŋmɔ yiŋtoo kɛha shikpɔŋ lɛ mlibaa. Taakɛ Mose fee lɛ, esa akɛ ‘ona Mɔ ni anaaa lɛ lɛ’ ni ohe oye yɛ anɔkwayeli fɛɛ mli akɛ ‘ebaawo mɛi ni taoɔ esɛɛgbɛ yɛ anɔkwale mli lɛ nyɔmɔ.’—Hebribii 11:6, 27.
14. Kɛji akɛ wɔkɛ wɔtsuii emamɔ heloo gbɛfaŋ nibii anɔ lɛ, belɛ mɛni baajɛ mli aba?
14 Shi kɛji akɛ otsui, ni osuɔmɔnaa nii kɛ nibii ni odɔɔ he lɛ fata he lɛ hu ekpalaŋ kɛtee heloo naa jwetrii anɔ hu? Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Ejaakɛ nibii fɔji fɛɛ ashishifa ji shika suɔmɔ ni mɛi komɛi di sɛɛ ni amɛdu gbɛ kɛjɛ hemɔkɛyeli lɛ mli, ni amɛkɛ piŋmɔi babaoo egbulɔ amɛhe lɛ.” Heloonaa nibii ni shika nyɛɔ eheɔ ni adiɔ sɛɛ lɛ kɛ anɔkwa tsui ni nyɔɔ mɔ mli ni hiɔ shi kɛyaa naanɔ baaa. (1 Timoteo 6:10; Jajelɔ 5:10) Shi nɔ ni ehiii fe fɛɛ lɛ, shika kɛ heloo gbɛfaŋ nibii ahe suɔmɔ baafite wekukpaa ni ka okɛ Nyɔŋmɔ, mɔ ni kpaa wɔ gbɛ akɛ wɔkɛ “tsui muu” aaasɔmɔ lɛ lɛ teŋ.—1 Kronika 28:9.
15. (a) Mɛɛ nɔkwɛmɔ nɔ Yesu kɛha yɛ hiŋmɛi lɛ he? (b) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ mɔ ko haa ehiŋmɛi nɔ tseɔ yɛ heloo naa kɛ mumɔŋ shishinumɔ naa fɛɛ yɛ? (d) Kɛ wɔhiŋmɛi nɔ tse lɛ, belɛ wɔmumɔŋ ninaa baatamɔ Yesu bɔfoi lɛ ateŋ mɛi etɛ nɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
15 Bɔni afee ni eye ebua wɔ ni wɔkwa heloo gbɛfaŋ nibii asɛɛdii he tsɔne lɛ, Yesu kɛ nɔkwɛmɔ nii enyɔ ha. Klɛŋklɛŋ lɛ ekɛɛ: “Gbɔmɔtso lɛ kane ji hiŋmɛi. No hewɔ lɛ kɛji ohiŋmɛi nɔ tse lɛ, ogbɔmɔtso muu lɛ fɛɛ aaayi kɛ la; shi kɛji ohiŋmɛi nɔ tseee lɛ, ogbɔmɔtso muu lɛ aaawo duŋ.” (Mateo 6:22, 23) Yɛ heloo naa lɛ, hiŋmɛi ni “nɔ tse” lɛ ji nɔ ni kɛ ehiɛ maa nɔ ko nɔ, ni ehaa jwɛŋmɔ lɛ naa nɔ fɛɛ nɔ yɛ faŋŋ mli. Shi hiŋmɛi ni akɛmaaa nɔ ko nɔ lɛ haa anaa nii tuutuu kɛ yiŋfutumɔ. Nakai nɔŋŋ hu, mumɔŋ hiŋmɛi ni “nɔ tse,” aloo akɛmaa nɔ kome pɛ nɔ lɛ haa anaa Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he mfoniri yɛ faŋŋ mli, jeee nɔ ni hiɛ yɔɔ tuutuu loo ni mfoniri lɛ hiɛ eha ni haa jeŋ hee lɛ feɔ tamɔ adesa loo blema sane ko. Kɛ okɛ omumɔŋ hiŋmɛi lɛ miikwɛ nɔ kome lɛ, ebaaha Nyɔŋmɔ shiwoo ni kɔɔ jeŋ hee lɛ he lɛ afee nɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ aha bo taakɛ Maŋtsɛyeli lɛ ji kɛha bɔfoi etɛ lɛ ni na hegbɛ akɛ amɛaatsɔ hiɛ amɛna ehe mfoniri yɛ ninaa mli yɛ be mli ni Yesu tsake ehe yɛ amɛhiɛ lɛ.—Mateo 16:28–17:9; Yohane 1:14; 2 Petro 1:16-19.
16. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Yesu tsɔɔ bɔ ni ehe hiaa akɛ wɔɔna yiŋtoo kome yɛ enɔkwɛmɔ nɔ ni ji enyɔ lɛ mli?
16 Yesu kɛ nɔkwɛmɔ nɔ ni ji enyɔ ha. Ekɛɛ: “Mɔ ko nyɛŋ nuŋtsɔmɛi enyɔ asɔmɔ; ejaakɛ ekolɛ eeenyɛ mɔ kome ni eeesumɔ mɔ kroko lɛ; aloo eeekpɛtɛ mɔ kome he, ni eeegbe mɔ kroko lɛ he guɔ.” Yɛ be mli ni emaa sane lɛ nɔ mi lɛ, eku sɛɛ ema bɔ ni ehe hiaa akɛ aaajie yiŋtoo kome kpo atsɔɔ lɛ nɔ mi, akɛ: “Nyɛnyɛŋ Nyɔŋmɔ kɛ mamɔna [niifalɛ] nyɛsɔmɔ.” (Mateo 6:24) Anyɛŋ atsu he nii. No hewɔ lɛ Yesu tee nɔ akɛ: “No hewɔ lɛ miikɛɛ nyɛ akɛ: Nyɛkafea yeyeeye yɛ nyɛwala hewɔ, nɔ ni nyɛaaye kɛ nɔ ni nyɛaanu, aloo nyɛgbɔmɔtso lɛ hewɔ, nɔ ni nyɛaaawo. . . Ejaakɛ nii nɛɛ fɛɛ sɛɛ jeŋmajiaŋbii lɛ diɔ. Shi nyɛtsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ le akɛ nii nɛɛ fɛɛ he miihia nyɛ.”—Mateo 6:25-32.
17. (a) Mɛɛ sane oti Yesu maa nɔ mi kɛtsɔɔ famɔi ni ekɛha yɛ heloonaa nibii ahe lɛ mli? (b) Mɛni nɔ mi Yesu maa yɛ biɛ lɛ, ni agbɛnɛ ni mɔ ko aaafee mɔ ni eshihilɛ ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ ni bɛ haŋtsii hu lɛ tsɔɔ mɛni?
17 Yesu etsɔɔɔ akɛ esa akɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ashi heloo gbɛfaŋ nibii ni he hiaa ni amɛkɛaaha lɛ koni no aba trukaa aloo amɛfee hejɔ ni amɛkpoo nitsumɔ ni baaha amɛnyɛ amɛkwɛ amɛhe kɛ amɛwekui lɛ. (1 Timoteo 5:8) Dabi, shi moŋ oti lɛ ji akɛ, esaaa akɛ nɛkɛ heloonaa nibii ni jeŋmaji lɛ diɔ sɛɛ lɛ afee nɔ ni he hiaa fe fɛɛ. Shi moŋ, taakɛ Yesu wo ŋaa lɛ: “Nyɛtaoɔ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ kɛ ejalɛ lɛ tsutsu, ni akɛ nii nɛɛ fɛɛ aaafata he aha nyɛ.” (Mateo 6:33) No hewɔ lɛ Yesu miiwie shihilɛ mli otii ahe yɛ biɛ ni eema sɛɛnamɔ ni bɛ heloonaa nibii asɛɛdii he lɛ nɔ mi. Ni wɔɔhi shi akɛ mɛi ni shihilɛ ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ ni yɔɔ mlɛo lɛ hu kɔɔ wɔhiŋmɛii ni wɔkɛaama Maŋtsɛyeli lɛ he nibii lɛ pɛ nɔ lɛ he, ni wɔkɛ nɔ fɛɛ nɔ aye gbɛhe ni ji enyɔ.
Yesu Kɛ Mɛi Krokomɛi Anɔkwɛmɔ Nɔ
18. Yesu to okadi kpakpa lɛ efɔ shi eha wɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
18 Yɛ be mli ni ewoɔ Kristofoi aŋaa akɛ amɛkɛ “jatsu fɛɛ jatsu aŋmɛa shi, kɛ esha [hemɔkɛyeli ni bɛ] ni ebɔle wɔhe kpula lɛ,” Paulo wo hewalɛ akɛ: “Wɔkɛ tsuishitoo ada foi ni ka wɔhiɛ lɛ, ni wɔkwɛ hemɔkɛyeli shishijelɔ kɛ naagbelɔ ni ji Yesu lɛ.” (Hebribii 12:1, 2) Bɔ ni Yesu etuu ehe kwraa eha Maŋtsɛyeli lɛ he nibii hewɔ lɛ etsɔɔ shihilɛ ni eyɔɔ mli lɛ mli akɛ: “Osɔi yɛ bui, ni ŋwɛi loofɔji yɛ tsui; shi gbɔmɔbi lɛ bɛ he ni ekɛ eyitso tsɔleɔ.” (Mateo 8:20) Yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, Yesu jeee mɔ ni waa lɛ diɛŋtsɛ egbɔmɔtso yi. Ŋmalɛi lɛ tsɔɔ akɛ eye niyenii kpakpa ni ewo atadei kpakpa, ni kɛlɛ oti ni ma ehiɛ yɛ eshihilɛ mli ji ni enyɛ egbe esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ naa. No hewɔ lɛ Yesu hi shi akɛ mɔ ni eshihilɛ ŋmɛɔ pɛ ni eshihilɛ yɔɔ mlɛo hu.—Luka 5:29; Yohane 19:23, 24.
19, 20. (a) Mɛɛ nɔkwɛmɔ nɔ Paulo kɛfɔ shi yɛ heloonaa nibii ahe? (b) Mɛni mɛi pii ekase ŋmɛnɛ, ni te amɛnuɔ amɛshihilɛ gbɛ lɛ he amɛhaa tɛŋŋ?
19 Bɔfo Paulo hu yɛ nibii ni he hiaa lɛ ni eto naa. Etsɔɔ mli akɛ: “Shi kɛlɛ mibuuu enɛɛmɛi ekome folo, ni miwala hu mibuuu akɛ ejara wa yɛ mihiɛ, bɔni afee ni mikɛ miishɛɛ agbe migbɛnyiɛmɔ lɛ kɛ sɔɔmɔ ni mina yɛ Nuŋtsɔ Yesu dɛŋ akɛ miye Nyɔŋmɔ duromɔ sanekpakpa lɛ he odase faŋŋ lɛ naa.” (Bɔfoi lɛ Asaji 20:24) Hɛɛ, bɔni afee ni etsu sɔɔmɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ he nii lɛ, Paulo ha etsui nyɔ emli yɛ heloonaa nibii ni he hiaa kɛkɛ lɛ ahe, shi enaa miishɛɛ kɛ ena enɛɛmɛi babaoo. Eŋma akɛ: “Mile ohia mli shihilɛ, ni mile nii amli shihilɛ hu; mihe ehomɔ yɛ nɔ fɛɛ nɔ kɛ nii fɛɛ mli: tɔɔ jio, hɔmɔ jio, ninamɔ jio, ohia jio.”—Filipibii 4:12.
20 Ŋmɛnɛ, gbɔmɛi akpei nyɔŋmai abɔ ekase nii ni tamɔ nɛkɛ. Amɛteŋ mɛi pii ji be fɛɛ sɔɔlɔi ni ji Yehowa Odasefoi, ni mɛi ni fata he ji maŋsɛɛ sanekpakpashiɛlɔi, gbɛgbalɔi, nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi kɛ mɛi ni sɔmɔɔ yɛ asafo lɛ majimaji ateŋ nitsumɔ he kɛ nitsumɔ he niji lɛ amli lɛ. Yɛ be mli ni amɛkɛ afii babaoo efee be fɛɛ sɔɔlɔi lɛ, amɛteŋ mɛi pii kɛɔ akɛ: “Kɛ manyɛ mafee ekoŋŋ lɛ, kulɛ mifeŋ nɔ kroko fe enɛ.”
Jɔɔmɔi Ni Obaanyɛ Ona Mli Ŋɔɔmɔ
21, 22. (a) Mɛɛ nyɔmɔwoo wɔnaa mli ŋɔɔmɔ bianɛ po kɛ wɔha wɔshihilɛ ŋmɛ pɛpɛɛpɛ ni efee nɔ ni yɔɔ mlɛo hu lɛ? (b) Mɛɛ wɔsɛɛ be jɔɔmɔi obaanyɛ ona mli ŋɔɔmɔ?
21 Yɛ be mli ni shihilɛ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ ni aaadi sɛɛ lɛ biɔ afɔleshaa lɛ, anyɛŋ akɛ emli jɔɔmɔi kɛ miishɛɛ lɛ ato nɔ ko he. No hewɔ lɛ obaanyɛ ona be babaoo ni okɛlɛɛ Maŋtsɛyeli lɛ he nibii amli ni ona hegbɛ ni da hu ni okɛtao mɛi ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ ni otsɔɔ amɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoi ahe nii. Anɔkwa miishɛɛ kɛ tsui ni nyɔɔ mɔ mli baaji onɔ, kɛ jwɛŋmɔŋ toiŋjɔlɛ kɛ nɔmimaa akɛ oosa Yehowa Nyɔŋmɔ hiɛ. Eji nyɔmɔwoo ni obaanyɛ ona mli ŋɔɔmɔ bianɛ po.—Filipibii 4:6, 7.
22 Shi wɔsɛɛ be jɔɔmɔi lɛ baada kwraa fe nine, ni eha afɔlei ni ashaa ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ lɛ afee nɔ ni jeee nɔ ko nɔ ko kwraa kɛ akɛto he. Nɔ ni fata Yehowa jɔɔmɔi lɛ ahe ji “gbii ni sɛɛ aaatsɛ kɛaatee naanɔi anaanɔ.” Hɛɛ, enɛ baanyɛ afee ojɔɔmɔ—naanɔ wala yɛ miishɛɛ mli yɛ Yehowa jalɛ jeŋ hee lɛ mli. Hii shi akɛ mɔ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ yɛ shihilɛ mli ni okaha je lɛ mli nibii miifite pɛpɛɛpɛ ni oŋmɛɔ lɛ. Kaaha ohiɛ miikpa nɔ akɛ Nyɔŋmɔ baaha bo nɔ ni otsui shweɔ.—Lala 21:4, 5; 37:4; 133:3.
Sanebimɔi Ni Akɛtiɔ Mli?
◻ Mɛɛ nɔkwɛmɔ nii kɛ mfonirii ókadi ni baaye ebua bo ni oshihilɛ afee nɔ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ ni emli ka shi?
◻ Shihilɛ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ ni mli ka shi lɛ baabu wɔhe yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
◻ Kɛ wɔmumɔ hiŋmɛi lɛ nɔ tse lɛ, mɛni ji nɔ ni enɛ baatsɔɔ aha wɔ?
◻ Yesu tsɔɔ wɔ bɔ ni wɔɔfee ni wɔshihilɛ afee nɔ ni yɔɔ mlɛo yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
◻ Mɛni ji shihilɛ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ ni mli ka shi lɛ mli jɔɔmɔi lɛ ekomɛi?