Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w80 6/1 bf. 18-21
  • “Nyɛholea Nyɛyitsei Anɔ”

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • “Nyɛholea Nyɛyitsei Anɔ”
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1980
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • MƐƐBA ESƐƐ ETSƐ NƐKƐ?
  • GBƐJIAŊƆTOO NƐƐ HIƐKPATAMƆ
  • MƐI NI YI BAANA WALA
  • Be Ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ Baakpɔ̃ Wɔ Lɛ Eshɛ Shi Etã!
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2008
  • Etsɛŋ Ni Nyɔŋmɔ Yiŋtoo Baaba Mli
    Mɛni Ji Yiŋtoo Ni Yɔɔ Shihilɛ Sɛɛ? Te Ooofee Tɛŋŋ Ole Hu?
  • ‘Nyɛshia Kpe Ni Nyɛhiɛ Akaa Shi’
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1982
  • Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ—Shikpɔŋ nɔ Nɔyeli Hee
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2000
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1980
w80 6/1 bf. 18-21

“Nyɛholea Nyɛyitsei Anɔ”

YINƆ ko tsɔko yinɔ nɛɛ hiɛ yɛ adesa yinɔsane mli ni ena saji ni haa mɔ he jaraalɛ ni eba yɛ wɔyinɔ nɛɛ mli lɛ eko pɛŋ. Mɛɛba mɔ ni beni Yesu wieɔ nɛkɛ be nɛɛ he lɛ ekɛɛ “beni nibii nɛɛ aaatsɔɔ naa shi lɛ, no lɛ nyɛkwɛa ŋwɛi ni nyɛholea nyɛyitsei anɔ, ejaakɛ nyɛkpɔmɔ lɛ miibɛŋkɛ” lɛ?​—Luka 21:​28.

Anaa faŋŋ akɛ Yesu miikɛɛ akɛ nɛkɛ naagbai ni haoɔ mɛi nɛɛ anaatsofa ni tsuɔ nii daa ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli lɛ eko yɛ. Ni mɛni ji no? Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ani gbalɛi tamɔ nɔni Yesu ha lɛ kɛ ekrokomɛi babaoo ni yɔɔ Biblia mli lɛ tsɔɔ akɛ nɛkɛ kpɔmɔ nɛɛ baatsɔ adesai amɔdɛŋbɔi anɔ kɛba? Dabida.

Kasemɔnɔ ko ni anaa yɛ yinɔsane mli lɛ ji akɛ bɔfɛɛbɔ ni gbɔmɛi kɛ jeŋmaji lɛ hiɛ susumɔi kpakpai amɛha lɛ, amɛnyɛŋ amɛha anɔkwa, toiŋjɔlɛ, shweshweeshwe shihilɛ kɛ miishɛɛ ni hiɔ shi daa aba aha adesa. Mɔdɛŋ ni amɛbɔ ni nɔ bɛ lɛ po fee efolo kɛ̃. Nohewɔ lɛ Biblia gbalɛ lɛ fã ko kwraa ekɛɛɛ wɔ akɛ gbɔmɛi aaanyɛ atsɔ amɛdiɛŋtsɛ amɛmɔdɛŋbɔɔ nɔ koni fiofio lɛ, amɛna gbɔmɛi asafo ko ni eye emuu.

Nɔni Yesu tsɔ hiɛ ena moŋ ji akɛ je lɛ mli saji baaya nɔ afite aahu kɛyashi nibii agbɛjianɔtoo lɛ diɛŋtsɛ baagbee nɔni etsɛlɛ ‘amanehulu kpeteŋkpele ni anako nɔ dã kɛjɛ je lɛŋ shishijee kɛbashi ŋmɛnɛŋmɛnɛ ni anaŋ enɔ gbikogbiko dɔŋŋ’ lɛ mli. (Mat. 24:21) Amrɔ nɛɛ saji ni yaa nɔ yɛ je lɛ mli lɛ miikpa kɛmiiya nakai amanehulu lɛ mli.

Akɛni nakai ji bɔni sane lɛ ji hewɔ lɛ, mɛɛba Yesu nyɛ́ ewie tamɔ nɔni nibii kpakpai miiba lɛ? Nɔhewɔ ji akɛ ele akɛ adesai asaji amli hirihiriwoo ni baa lɛ baafee naagbeenɔ. No baagbele gbɛ eha nibii agbɛjianɔtoo hee, mɔni Biblia lɛ tsɛlɛ yɛ gbalɛ wiemɔ mli akɛ “ŋwɛi hee kɛ shikpɔŋ hee ni jalɛ hiɔ mli” lɛ.​—2 Pet. 3:⁠13.

MƐƐBA ESƐƐ ETSƐ NƐKƐ?

Shi kɛ́ eji Nyɔŋmɔ yiŋtoo akɛ eto jalɛ gbɛjianɔ hee ko yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ, mɛni hewɔ eha afii akpei abɔ ni nɔnaa kɛ naagba yɔɔ mli eho lɛ? Yiŋtoo kome ko ni he hiaa lɛ kɔɔ sane ko ni awo nɔ beni klɛŋklɛŋ nuu kɛ yoo lɛ to amɛyiŋ akɛ amɛ aaatse Nyɔŋmɔ nɔyeli hiɛ atua lɛ he.

Akɛ sane ko bafɔ̃ wɔklɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ ahiɛ akɛ kɛji amɛtse amɛhe kɛjɛ Nyɔŋmɔ he lɛ amɛbaanyɛ amɛtsɔmɔ ‘tamɔ Nyɔŋmɔ ni amɛ aaale ekpakpa kɛ efɔŋ.’ (1 Mose 3:⁠5) Akɛni amɛyɛ Nyɔŋmɔ mla ni tsɔɔ ekpakpa kɛ efɔŋ lɛ momo hewɔ lɛ, ebaafee akɛ wiemɔ ni yɔɔ 1 Mose Wolo 3:5 lɛ tsɔɔ akɛ nɔni adesai taoɔ ji akɛ amɛdiɛŋtsɛ amɛtsɔɔ nɔni aaafee ekpakpa kɛ nɔni aaafee efɔŋ, amɛha amɛhe. Belɛ nɔni wɔklɛŋklɛŋ blemabii lɛ kɛɛ ji akɛ Nyɔŋmɔ he ehiaaa amɛ kɛha amɛ shihilɛ kudɔmɔ, ni amɛbaanyɛ amɛye amɛdiɛŋtsɛ amɛsane yɛ omanyeyeli mli.​—5 Mose 32:​4, 5.

Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ aaaŋmɛ enɛ gbɛ? Nɔhewɔ ji akɛ Nyɔŋmɔ bɔ adesai akɛ bɔɔnii ni jwɛŋɔ amɛhaa amɛhe shi jeee tsobii. Nohewɔ lɛ eeenyɛ eŋmɛ afã ni amɛgba kɛjɛ emlai ahe lɛ gbɛ koni atsɔ no nɔ aye odase shikome nyɔŋlo akɛ adesai aaanyɛ akwɛ amɛdiɛŋtsɛ amɛsaji anɔ ni Nyɔŋmɔ he bɛ mli, loo amɛnyɛŋ.

Nyɔŋmɔ eto etsui shi waa. Eha nɔyelɔi ni ji adesai, kɛ maŋbii lɛ hu hegbɛ fɛɛ ni sa koni ana nyɛ́ ni amɛnyɛɛɛ amɛyɛ nɔ yɛ omanyeyeli mli lɛ. Yɛ afii akpei abɔ ni eho nɛɛ amli lɛ, aka gbɔmɔ nɔyeli kɛ adesai asafobɔɔ henɔi sɔrɔtoi lɛ fɛɛ eko akwɛ. Shi yinɔsane, titri wɔyinɔ nɛɛ mli yinɔsane tsɔɔ akɛ enɛɛmɛi ateŋ eko eko nyɛko aha adesai fɛɛ ana jɔɔmɔi ni hiɔ shi daa. Nyɛ́ ni jeŋmaji lɛ nyɛɛɛ aha anɔkwa toiŋjɔlɛ aloo shweshweeshwe shihilɛ aba yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ hei ni amɛyeɔ nɔ yɛ po lɛ tsɔɔ faŋŋ akɛ adesai nyɛŋ akwa amɛ-Bɔlɔ lɛ ni amɛye amɛdiɛŋtsɛ amɛnɔ yɛ omanyeyeli mli.

Mɛni hewɔ amɛnyɛɛɛ? Nɔhewɔ ji akɛ abɔɔɔ adesai kɛ nakai nyɛmɔ lɛ. Nyɔŋmɔ bɔ amɛ bɔni amɛkɛ amɛhe baafɔ Lɛ kɛ emlai anɔ. (1 Mose 2:​16, 17) Ebɔ amɛ akɛ mɛi ni gbɛtsɔɔmɔ he hiaa amɛ waa. Kɛji agba afã kɛjɛ egbɛjianɔtoo he lɛ, efɔŋ pɛ aaajɛ mli aba, taakɛ ejekpo faŋŋ yɛ afii ohai abɔ ni eho lɛ amli lɛ. Etamɔ nɔni mɔko yeee jwɛŋmɔŋ hewalɛnamɔ he mlai anɔ shi eekpa gbɛ akɛ eeena jwɛŋmɔŋ hewalɛ, aloo mɔko yeee niyenii kpakpa shi eekpa gbɛ akɛ eeena gbɔmɔtsoŋ hewalɛ, aloo mɔni kuɔ ehiɛ efɔ̃ɔ hewalɛ ni shikpɔŋ kutruku nɛɛ yɔɔ ni ekɛgbalaa nibii krokomɛi ekpɛtɛɔ nɔ ni atsɛɔlɛ yɛ Blɔfo mli akɛ “gravity” lɛ nɔ, ni etuɔ kɛjɛɔ tsũ ni nɔ kwɔ ko nɔ shi eekpa gbɛ akɛ eeebayi shi sɔkee ni epilaaa, aloo mɔko ni kuɔ lɔlegbɛ nɔ nyiɛmɔ he mlai anɔ befɛɛbe, shi eekpa gbɛ akɛ polisifoi mɔŋlɛ.

Nohewɔ lɛ aye he odase faŋŋ akɛ nɔni Nyɔŋmɔ Wiemɔ kɛɔ lɛ ji anɔkwale, akɛ: “Gbɔmɔ gbɛ bɛ lɛdiɛŋtsɛ edɛŋ, ni adesa ni nyiɛ nɛɛ, bɔni eeetsɔ ejaje enajifaamɔi eha lɛ, ebɛ edɛŋ. Yehowa, kã mi.” (Yer. 10:​23, 24) Nɔni ejɛ adesa hiɛ ni eku efɔ̃ Nyɔŋmɔ kɛ egbɛ̀i anɔ lɛ mli eba lɛ ji nɔni Biblia lɛ kɛɛ lɛ: “Nɔni osusuɔ akɛ no ji gbɛ ni ja lɛ aaanyɛ ekɛo abote gbele mli.”​—Abɛi 14:​12, Today’s English Version.

Nɔni gbɔmɛi kɛ jeŋmaji lɛ etsu yɛ afii ohai abɔ ni eho nɛɛ amli lɛ tsɔɔ faŋŋ akɛ esaaani amɛyeɔ nɛkɛ shikpɔŋ fɛfɛo nɛɛ nɔ. Taakɛ kojolɔ nukpa ko ni tsuɔ nii yɛ Kalifornia Saneyelihe Ni Fe Fɛɛ lɛ kɛɛ lɛ: “Eji wɔyɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ yɛ nyɔŋgbele gbɛjianɔtoo naa kulɛ ashwie wɔ kɛjɛ biɛ etsɛ.”

Eyɛ mli akɛ adesa bɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ “yɛ nyɔŋgbele gbɛjianɔtoo naa” moŋ, shi adesa nyɛŋ akwa Nyɔŋmɔ ni eye shikpɔŋ nɛɛ nɔ daa. Amɛmiiye nɔ kɛyaashi be ko kɛkɛ. Ni Biblia gbalɛ tsɔɔ akɛ nɛkɛ be kukuoo nɛɛ miiba naagbee. Amrɔ nɛɛ ni ana saji sɔrɔtoi ni kɔɔ gbɔmɔ nɔyeli he lɛ amli faŋŋ bɔni sa hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ be lɛ eshɛ ni sa akɛ ekpataa nɛkɛ gbɛjianɔtoo ni nyɛɛɛ atsu nii bɔni sa nɛɛ hiɛ. Beni éjie no kɛjɛ gbɛ teŋ lɛ, ekɛ gbɛjianɔtoo hee ko ni lɛdiɛŋtsɛ efee lɛ baaba, nɔni kɛ anɔkwa toiŋjɔlɛ ni hiɔ shi daa kɛ shwɛshweeshwe shihilɛ kɛ miishɛɛ krɔŋŋ baaba shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ.

GBƐJIAŊƆTOO NƐƐ HIƐKPATAMƆ

Atsɔɔ bɔni gbɛjianɔtoo nɛɛ hiɛkpatamɔ aaafee aha lɛ yɛ Kpojiemɔ Wolo (ni atsɛɔlɛ Apocalypse hu) lɛ mli yɛ okadi wiemɔ mli: “Ni mina bɔfo ko damɔ hulu mli, ni ebo kɛ gbee wulu ekɛɛ loofɔji ni filikiɔ yɛ ŋwɛi lɛ fɛɛ akɛ: Nyɛbaa ni nyɛbabuaa nyɛhe naa yɛ Nyɔŋmɔ okpɔlɔ kpeteŋkpele lɛ he, koni nyɛbaye maŋtsɛmɛi aloo kɛ hewalɔi aloo kɛ okpɔŋɔi aloo kɛ mɛi ni tara amɛnɔ lɛ alòo kɛ odehei kɛ nyɔ́ji kɛ mɛi bibii kɛ mɛi wuji fɛɛ alòo.”​—Kpoj. 19:​17, 18.

No baafee nɔni Yesu wolɛ gbɛi akɛ ‘amanehulu kpeteŋkpele ni anako nɔ dã kɛjɛ je lɛŋ shishijee beebe ni anaŋ enɔ eko dɔŋŋ’ lɛ mliwalɛbe lɛ. (Mat. 24:21) Nohewɔ lɛ Nyɔŋmɔ ŋwɛi nɔyeli ni Yesu Kristo baakwɛ nɔ lɛ aaajwara “maŋtsɛyelii [ni yɔɔ amrɔ nɛɛ] . . . fɛɛ wɔtsɔwɔtsɔ ni eeekpata amɛhiɛ” ni ebaaha ana nɔyeli ko yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ fɛɛ ni fiteŋ “dɔŋŋ kɛaatee naanɔ.”​—Dan. 2:⁠44.

MƐI NI YI BAANA WALA

Mɛi yɛ ni amɛyi baana wala yɛ jeŋ fɛɛ oshra ni baa lɛ mli, tamɔ bɔni mɛi ayi na wala yɛ Noa gbii lɛ anɔ nu afua ni kpata nakai be lɛ mli jeŋ kpɔtɔi lɛ hiɛ lɛ mli lɛ nɔŋŋ. (2 Pet. 2:⁠5) Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɛtaoa Yehowa sɛɛgbɛ, nyɛ shikpɔŋ lɛ nɔ heshibalɔi fɛɛ ni nyɛyeɔ emla lɛ nɔ lɛ! Nyɛtaoa jalɛ sɛɛgbɛ, nyɛtaoa heshibaa sɛɛgbɛ: ekolɛ aaaŋɔ nyɛ atee yɛ Yehowa mlifu gbi lɛ nɔ.” “Ni aaaba mli akɛ mɔfɛɛmɔ ni aaatsɛ Yehowa gbɛi anɔ lɛ, aaahere eyiwala.”​—Zef. 2:3; Yoel 3:⁠5.

Biblia lɛ naagbee wolo lɛ hu maa nɔ mi ehaa wɔ akɛ mɛi ayi baana wala. Atsɛɔ amɛ “asafo babaoo” ni ji mɛi “ni jɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli.” Mɛni hewɔ amɛyi na wala lɛ? Ejaakɛ taakɛ gbalɛ lɛ tsɔɔ lɛ, amɛjaà Nyɔŋmɔ “nyɔɔŋ kɛ shwane.”​—Kpoj. 7:​9, 14, 15.

Nɛkɛ mɛi ni abaahere amɛyiwala lɛ anaabuamɔ kɛmiijɛ jeŋmaji fɛɛ amli lɛ miiya nɔ amrɔ nɛɛ. Yɛ je lɛ mli fɛɛ lɛ aabua mɛi ni taoɔ amɛle Nyɔŋmɔ yiŋtoi ahe sane ni amɛfee esuɔmɔnaanii lɛ anaa aafee amɛ majimaji ateŋ gbɔmɛi asafo ko ni baatsɔ Nyɔŋmɔ “shikpɔŋ hee” ni baa lɛ shishitoo lɛ. (2 Pet. 3:13) Amɛfeee amɛnii tamɔ jeŋmaji lɛ, shi moŋ amɛkase gbɛ nɔ ni amɛ aaatsɔ ‘amɛkɛ amɛklante asɔ̃ kɔii, kɛ amɛkplɔi hu ni amɛkɛ aaafee adedai,’ lɛ momo. Kɛtsɔ nakai feemɔ nɔ lɛ, amrɔ nɛɛ po lɛ amɛba gbalɛ lɛ oba mli akɛ: “Jeŋmaŋ ko woŋ klante nɔ eshiŋ jeŋmaŋ ko, ni amɛkaseŋ tawuu dɔŋŋ.”​—Yes. 2:​2-4.

Nohewɔ lɛ be mli ni jeŋmaji ni ekwa Nyɔŋmɔ lɛ gbeɔ haomɔ mli vii lɛ, Nyɔŋmɔ yiŋtoo akɛ ebua mɛi anaa koni amɛbana Nyɔŋmɔ maŋtsɛyelihe ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ mli gbɛfaŋnɔ lɛ miiya hiɛ yɛ anunyam mli. (Mat. 25: 34) Yɛ nii ni mɛnɛɛmɛi kaseɔ amrɔ nɛɛ yɛ gbɛjianɔtoo fɔŋ nɛɛ naagbee ni ebɛŋkɛ lɛ he hewɔ lɛ, amɛsusuuu dɔŋŋ akɛ hiɛnɔkamɔ ko kwraa bɛ kɛha wɔsɛɛ. Moŋ lɛ, ‘amɛholeɔ amɛyitsei anɔ ejaakɛ amɛkpamɔ lɛ miibɛŋkɛ.’ (Luka 21:28) Amɛye nɔmimaa babaoo yɛ nɔni baaba wɔsɛɛ lɛ nɔ ejaakɛ amɛle faŋŋ akɛ taakɛ Biblia kɛɔ lɛ, “gbɔmɛi aaato nibii sɔrɔtoi pii ahe ŋaa, shi NUNTSƆ lɛ suɔmɔnaanii ji nɔni aaaye omanye.”​—Abɛi 19:​21, TEV.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 19]

“Ni mina bɔfo ko damɔ hulu mli, ni ebo kɛ gbee wulu ekɛɛ loofɔji ni filikiɔ yɛ ŋwɛi lɛ fɛɛ akɛ: Nyɛbaa ni nyɛbabuaa nyɛhe naa yɛ Nyɔŋmɔ okplɔ kpeteŋkpele lɛ he.”​—Kpoj. 19:​17.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje