Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w94 6/15 bf. 5-7
  • Osuɔlɔi ni Egboi Lɛ—Ani Obaana Amɛ Ekoŋŋ?

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Osuɔlɔi ni Egboi Lɛ—Ani Obaana Amɛ Ekoŋŋ?
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1994
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Namɛi Ateeɔ Amɛ Shi Kɛyaa Ŋwɛi Lɛ?
  • Shitee Kɛmiiba Wala Mli yɛ Shikpɔŋ Nɔ
  • Mɛi Pii Ashitee
  • Mɛni Baa Wɔsuɔlɔi ni Egboi lɛ Anɔ?
    Nilee Ni Kɛ Mɔ Yaa Naanɔ Wala Mli
  • Shihilɛ Hee Kɛha Wɔ Blematsɛmɛi Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
  • Namɛi Abaatee Amɛshi? Nɛgbɛ Amɛbaahi?
    Kasemɔ Nii Kɛjɛ Tsɔɔlɔ Kpele lɛ Ŋɔɔ
  • Gbele Sɛɛ Shihilɛ—Yɛ Mɛɛ Gbɛ Nɔ, Yɛ Nɛgbɛ, Mɛɛ Be?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1994
w94 6/15 bf. 5-7

Osuɔlɔi ni Egboi Lɛ—Ani Obaana Amɛ Ekoŋŋ?

JOHN eye afii nɛɛhu pɛ beni enyɛ gbo lɛ. Yɛ sɛɛ mli lɛ, ekai nɔ ni ba yɛ yarafeemɔ he lɛ: “Mitɛŋ mfoniri ko miha lɛ ni miŋma sane kuku ko yɛ shishi ni miikɛɛ lɛ ni emɛ wɔ fɛɛ yɛ ŋwɛi. Mikɛ ha Ataa koni ekɛwo gbonyo adeka lɛ mli eha lɛ, ni eyɛ mli akɛ egbo moŋ, shi miisumɔ ni masusu akɛ enine shɛ nakai naagbee shɛɛ sane ni jɛ miŋɔɔ lɛ nɔ.”—How It Feels When a Parent Dies, ni Jill Krementz ŋma.

Ŋwanejee ko bɛ he akɛ John sumɔɔ enyɛ waa. Yɛ be mli ni etsɔɔ sui kpakpai ni eyɔɔ lɛ mli lɛ, ewie akɛ: “Ekolɛ misumɔɔɔ ni makai nibii fɔji lɛ, shi minyɛɛɛ masusu nɔ ko ni ehiii ni yɔɔ ehe lɛ he. Eji yoo ni he yɔɔ fɛo fe fɛɛ ni mina yɛ mishihilɛ mli.”

Taakɛ John ji lɛ, mɛi pii yɛ nibii kpakpai ni amɛkɛkaiɔ amɛ suɔlɔi ni egboi lɛ, ni amɛkɛ henumɔ kpɛlɛɔ nɔ akɛ amɛbaasumɔ ni amɛna amɛ ekoŋŋ. Edith, ni heloo mli fala ni gbooo loo kansa gbe ebinuu ni eye afii 26 lɛ kɛɛ: “Ehe miihia ni mahe maye akɛ mibinuu lɛ yɛ shihilɛ mli yɛ he ko, shi mileee he ni eyɔɔ. Ani mana lɛ ekoŋŋ? Mileee, shi mihiɛ ka nɔ akɛ mana lɛ.”

Eka shi faŋŋ akɛ, gbɔmɔ Bɔlɔ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ jeee mɔ ni nuuu nii ni adesai shweɔ nɛɛ he. No hewɔ ni ewo shi akɛ be baaba ni akpekpei abɔ baana amɛ suɔlɔi ni egboi lɛ ekoŋŋ lɛ. Wiemɔi pii yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli ni kɔɔ gbohii lɛ ashitee he shiwoo ni baa nɛɛ he.—Yesaia 26:19; Daniel 12:2, 13; Hoshea 13:14; Yohane 5:28, 29; Kpojiemɔ 20:12, 13.

Namɛi Ateeɔ Amɛ Shi Kɛyaa Ŋwɛi Lɛ?

Nyɛhaa wɔsusua John hiɛnɔkamɔ akɛ enyɛ ni esumɔɔ lɛ lɛ miimɛ lɛ yɛ ŋwɛi lɛ he. Sɔlemɔyalɔi pii yɛ hiɛnɔkamɔ loo hemɔkɛyeli ni tamɔ nɛkɛ. Bɔni afee ni amɛbɔ mɔdɛŋ ni amɛfi susumɔi ni tamɔ nɛkɛ sɛɛ lɛ, osɔfoi kɛ mɛi ni tsuɔ ohiafoi ashihilɛ he nii lɛ kɛ Biblia mli ŋmalɛi tsuɔ nii yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ.

Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, Dr. Elisabeth Kübler-Ross, ni he esa waa yɛ mɛi ni nɔ̃ enyɔ amɛhiŋmɛiiaŋ lɛ ayelikɛbuamɔ mli lɛ wie yɛ ewolo, On Children and Death lɛ mli akɛ: “Nɔ ni gbele tsɔɔ kɛkɛ ji wɔshɛ́ɔ wɔgbɔmɔtso lɛ wɔfɔɔ kɛkɛ tamɔ bɔ ni wɔshɛ́ɔ atade momo wɔfɔɔ, loo wɔjɛɔ tsu kome mli kɛyaa ekroko mli lɛ. Wɔkaneɔ yɛ Jajelɔ 12:7 akɛ: ‘Kɛkɛ lɛ sũ lɛ eku esɛɛ etee shikpɔŋ taakɛ eji tsutsu lɛ, ni mumɔ lɛ kuɔ esɛɛ kɛyaa Nyɔŋmɔ ni ŋɔha lɛ ŋɔɔ.’ Yesu kɛɛ: ‘Miiya ni mayasaa he ko maha nyɛ koni he ni miyɔɔ lɛ nyɛba jɛmɛ.’ Ni ekɛɛ julɔ lɛ ni tsotsoro krɔs lɛ nɔ lɛ akɛ: ‘Ŋmɛnɛ, okɛ mi baahi paradeiso.’ ”

Ani ŋmalɛi ni yɔɔ yiteŋgbɛ nɛɛ tsɔɔ diɛŋtsɛ akɛ wɔsuɔlɔi ni egboi lɛ ahiɛ ka bianɛ ni amɛmiimɛ wɔ yɛ ŋwɛi? Nyɛhaa wɔsusua ŋmalɛi lɛ ahe jogbaŋŋ agbɛnɛ, wɔmiije shishi kɛjɛ Jajelɔ 12:7. Eyɛ faŋŋ akɛ jeee nilelɔ ni ŋma nɛkɛ wiemɔi nɛɛ yiŋtoo ji ni ete shi ewo nɔ ni aŋma momo yɛ Biblia lɛ nɔŋŋ mli lɛ: “Hiɛkalɔi le akɛ amɛbaagboi; shi gbohii lɛ, amɛleee nɔ ko nɔ ko.” (Jajelɔ 9:5) Eewie adesai fɛɛ gbele he. Ani jwɛŋmɔ yɛ mli akɛ aaahe aye akɛ, mɛi ni kɛɛ Nyɔŋmɔ ko bɛ, kɛ efɔŋfeelɔi kaninkajelɔi ni tsakeee lɛ fɛɛ kuɔ amɛsɛɛ kɛyaa Nyɔŋmɔ ŋɔɔ yɛ amɛgbele sɛɛ? Jwɛŋmɔ bɛ enɛ mli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, anyɛŋ awie nakai hu yɛ wɔteŋ mɔ ko he akɛ wɔkuɔ wɔsɛɛ kɛyaa Nyɔŋmɔ ŋɔɔ, ni bɔ ni wɔbuɔ wɔhe akɛ wɔhi loo wɔhiii lɛ kɔɔɔ he eko. Akɛni wɔteŋ mɔ ko kɛ Nyɔŋmɔ ehiko shi yɛ ŋwɛi pɛŋ hewɔ lɛ, te aaafee tɛŋŋ akɛɛ akɛ wɔkuɔ wɔsɛɛ kɛyaa eŋɔɔ lɛ?

Belɛ mɛni Biblia ŋmalɔ lɛ tsɔɔ kɛtsɔ nɔ ni ewie akɛ yɛ gbele sɛɛ lɛ, ‘mumɔ lɛ kuɔ esɛɛ kɛyaa anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ ŋɔɔ’ lɛ mɔ? Hebri wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “mumɔ” ni ekɛtsu nii lɛ etsɔɔɔ nɔ ko ni yɔɔ sɔrɔto kwraa ni haa esoroɔ gbɔmɔ kome yɛ mɔ kroko he. Shi moŋ, nakai mumɔ naa Biblia ŋmalɔ lɛ nɔŋŋ tsɔɔ mli yɛ Jajelɔ 3:19 akɛ gbɔmɔ kɛ kooloi fɛɛ yɛ “mumɔ kome.” Eka shi faŋŋ akɛ eetsɔɔ akɛ nakai “mumɔ” lɛ ji wala hewalɛ ni yɔɔ wala yibii ni feɔ gbɔmɔ kɛ kooloi agbɔmɔtsei lɛ amli lɛ. Wɔnine shɛɛɛ mumɔ nɛɛ nɔ tɛ̃ɛ kɛjɛɛɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ. Wɔ fɔlɔi ni ji adesai lɛ kɛha wɔ beni aŋɔ wɔ hɔ ni afɔ wɔ yɛ sɛɛ mli lɛ. Kɛfata he lɛ, nɛkɛ mumɔ nɛɛ efaaa gbɛ diɛŋtsɛ kɛtsɔɔɔ ŋwɛiniiaŋ koni eku esɛɛ kɛya Nyɔŋmɔ ŋɔɔ yɛ gbele sɛɛ. Wiemɔ, ‘mumɔ lɛ kuɔ esɛɛ kɛyaa anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ ŋɔɔ’ lɛ ji wiemɔ ni akɛtoɔ sane loo nii ahe, ni eshishinumɔ ji akɛ gbɔmɛi ni egboi lɛ awɔsɛɛ be mli walanámɔ damɔ Nyɔŋmɔ nɔ agbɛnɛ. Lɛ ji mɔ ni baakpɛ eyiŋ yɛ mɔ ni ebaakai koni yɛ naagbee lɛ etee lɛ shi lɛ he. Bo diɛŋtsɛ kadimɔ bɔ ni Biblia lɛ tsɔɔ enɛ mli faŋŋ yɛ Lala 104:29, 30.

Yehowa Nyɔŋmɔ eto eyiŋ akɛ, abaatee Kristo sɛɛnyiɛlɔi anɔkwafoi akuu fioo ko, ni feɔ 144,000 lɛ ashi kɛya ŋwɛi wala mli akɛ Nyɔŋmɔ mumɔŋ bii. (Kpojiemɔ 14:1, 3) Mɛnɛɛmɛi kɛ Kristo feɔ ŋwɛi nɔyeli ni baajɔɔ adesai yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ.

Klɛŋklɛŋ bii ni bale enɛ ji Yesu bɔfoi anɔkwafoi lɛ, ni ekɛɛ amɛ akɛ: “Shihilɛ hei pii yɛ mi-Tsɛ we lɛ; jeee nakai kulɛ, mikɛɛ nyɛ momo; ejaakɛ miiya ni miyasaa gbɛhe mato nyɛ. Ni kɛji mitee ni miyasaa gbɛhe mito nyɛ lɛ, mibaba ekoŋŋ, ni mibabaŋɔ nyɛ kɛya he ni mi diɛŋtsɛ miyɔɔ lɛ, koni he ni miyɔɔ lɛ, nyɛ hu nyɛhi jɛi.” (Yohane 14:2, 3) Nakai bɔfoi lɛ kɛ mra be mli Kristofoi krokomɛi lɛ gboi, ni ehe bahia ni amɛmɛ yɛ gbele mli ni amɛleee nɔ ko nɔ ko kɛyashi Yesu baa-be ni ekɛ ŋwɛi shitee abawo amɛ nyɔmɔ. No hewɔ ni wɔkaneɔ akɛ klɛŋklɛŋ Kristofonyo la odasefonyo, Stefano “tsɔ [gbele] mli ewɔ” lɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 7:60; 1 Tesalonikabii 4:13.

Shitee Kɛmiiba Wala Mli yɛ Shikpɔŋ Nɔ

Shi Yesu shiwoo ni ekɛha efɔŋfeelɔ ni gbo yɛ emasɛi lɛ hu? Taakɛ Yudafoi pii ji yɛ nakai be lɛ mli lɛ, nuu nɛɛ he ye akɛ Nyɔŋmɔ baatsu Mesia ko kɛba ni ebaato maŋtsɛyeli ema shi ni eku sɛɛ ekɛ toiŋjɔlɛ kɛ shweshweeshwe shihilɛ abaha Yudafoi amaŋ ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ. (Okɛ 1 Maŋtsɛmɛi 4:20-25 ato Luka 19:11; 24:21 kɛ Bɔfoi lɛ Asaji 1:6 he.) Agbɛnɛ, efɔŋfeelɔ lɛ jie hemɔkɛyeli kpo akɛ Yesu ji Mɔ pɔtɛɛ ni Nyɔŋmɔ ehala akɛ efee Maŋtsɛ lɛ. Shi yɛ nakai ŋmɛlɛtswaa lɛ mli lɛ, Yesu gbele ni baa akɛ nuu ni abu lɛ fɔ lɛ ha enɛ fee tamɔ nii ni nyɛŋ aba mli. No hewɔ ni Yesu ma nɔ mi kɛha efɔŋfeelɔ lɛ kɛtsɔ wiemɔi nɛɛ ni ekɛje E-shiwoo lɛ shishi lɛ nɔ lɛ: “Lɛlɛŋ miikɛɛo ŋmɛnɛ, Obaafata mihe yɛ Paradeiso.”—Luka 23:42, 43, New World Translation.

Biblia shishitsɔsɔmɔi ni kɛ alɔgɔ baa dani wiemɔ “ŋmɛnɛ” baa lɛ haa ewaa kɛhaa mɛi ni taoɔ ni amɛnu Yesu wiemɔi lɛ shishi lɛ. Yesu eyaaa paradeiso ko nakai gbi lɛ nɔ nɔŋŋ. Shi moŋ, ekã shi ni eleee nɔ ko nɔ ko yɛ gbele mli gbii etɛ kɛyashi be mli ni Nyɔŋmɔ tee lɛ shi. Yɛ Yesu shitee lɛ kɛ beni ekwɔ kɛtee ŋwɛi lɛ sɛɛ po lɛ, ehe bahia ni emɛ yɛ e-Tsɛ lɛ ninejurɔ nɔ kɛyashi be aaashɛ ni eye nɔ akɛ Maŋtsɛ yɛ adesai anɔ. (Hebribii 10:12, 13) Etsɛŋ ni Yesu Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ kɛ hejɔlɛ aaabaha adesai, ni etsake shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ efee lɛ paradeiso. (Luka 21:10, 11, 25-31) Kɛkɛ lɛ ebaaha shi ni ewo nakai efɔŋfeelɔ lɛ aba mli kɛtsɔ eshitee kɛmiiba wala mli yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ nɔ. Ni Yesu kɛ nakai nuu lɛ baahi shi kɛ shishinumɔ akɛ E-baaye ebua nuu lɛ yɛ ehiamɔ nii fɛɛ mli, ni bɔ ni ehe hiaa ni eha eshihilɛ kɛ Nyɔŋmɔ jalɛ mlai akpa gbee lɛ hu fata he.

Mɛi Pii Ashitee

Taakɛ eji yɛ nakai efɔŋfeelɔ ni tsake etsui lɛ gbɛfaŋ lɛ, gbɔmɛi pii ashitee baaba yɛ biɛ, yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ. Enɛ kɛ yiŋtoo hewɔ ni Nyɔŋmɔ bɔ gbɔmɔ lɛ kpaa gbee. Abɔ klɛŋklɛŋ nuu kɛ yoo lɛ awo paradeiso trom ko mli ni akɛɛ amɛ ni amɛye shikpɔŋ lɛ nɔ. Eji amɛhi shi akɛ mɛi ni feɔ toiboo amɛhaa Nyɔŋmɔ kulɛ, amɛgbɔŋ ní amɛgboi. Ni kulɛ yɛ Nyɔŋmɔ be ni sa mli lɛ, ebaaha amɛye shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ, shikpɔŋ ni Adam shwiei ni yeɔ emuu efee lɛ jeŋ muu fɛɛ paradeiso.—1 Mose 1:28; 2:8, 9.

Shi, akɛni Adam kɛ Hawa jɛ amɛsuɔmɔ mli amɛfee esha hewɔ lɛ, amɛkɛ gbele ba amɛ diɛŋtsɛ amɛnɔ kɛ amɛ wɔsɛɛ be mli shwiei anɔ. (1 Mose 2:16, 17; 3:17-19) No hewɔ ni Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Gbɔmɔ kome [Adam] nɔ esha tsɔ kɛba je lɛŋ, ni gbele tsɔ esha nɔ kɛba, ni no ha gbele lɛ tsɛŋe gbɔmɛi fɛɛ, ejaakɛ amɛ fɛɛ amɛfee esha.”—Romabii 5:12.

Adesa kome pɛ ehi shi ni afɔ lɛ akɛ mɔ ni naaa esha akɛ gboshinii. Mɔ lɛ ji Nyɔŋmɔ Bi ni yeɔ emuu, Yesu Kristo, ni ajie ewala kɛjɛ ŋwɛi akɛbawo Yuda obalayoo fro Maria musuŋ lɛ. Yesu hi shi akɛ mɔ ni bɛ esha ni ejeee mɔ ni sa akɛ agbeɔ lɛ. No hewɔ lɛ, egbele lɛ hiɛ kpɔmɔ nɔ jara ko kɛha “je lɛ esha lɛ.” (Yohane 1:29; Mateo 20:28) No hewɔ ni Yesu nyɛ ekɛɛ akɛ: “Miji shitee lɛ kɛ wala lɛ; mɔ ni heɔ minɔ eyeɔ lɛ, kɛji egbo tete lɛ, ehiɛ aaaka.”—Yohane 11:25.

No hewɔ lɛ, hɛɛ, obaanyɛ ohiɛ ogbɛkpamɔ akɛ okɛ osuɔlɔi ni egboi lɛ baakpe ekoŋŋ lɛ mli, shi enɛ biɔ ni ona hemɔkɛyeli yɛ Yesu mli akɛ o-Kpɔlɔ ni obo lɛ toi akɛ Maŋtsɛ ni Nyɔŋmɔ ehala lɛ. Etsɛŋ ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baajie efɔŋfeemɔ fɛɛ kɛjɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ. Abaakpata adesai fɛɛ ni kpooɔ akɛ amɛaaba amɛhe shi amɛha enɔyeli lɛ ahiɛ. Shi Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishibii lɛ ayi baana wala ni amɛkɛ amɛhe baawo nitsumɔ ni ji shikpɔŋ nɛɛ ni amɛaatsake lɛ amɛfee lɛ paradeiso lɛ mli vii.—Lala 37:10, 11; Kpojiemɔ 21:3-5.

Kɛkɛ lɛ miishɛɛ be lɛ baaba ni gbohii lɛ ashitee baaje shishi. Ani obaahi jɛmɛ koni ohere gbohii lɛ atuu kɛba? Fɛɛ damɔ nɔ ni ofeɔ bianɛ lɛ nɔ. Jɔɔmɔi ni yɔɔ naakpɛɛ miimɛ mɛi fɛɛ ni baa amɛhe shi amɛhaa Yehowa Maŋtsɛyeli, kɛtsɔ e-Bi, Yesu Kristo nɔ lɛ nɔyeli lɛ.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje