Abu Lɛ Akɛ Nyɔŋmɔ Shieŋtsɛ
“‘Shi Abraham he Yehowa eye, ni abu enɛ jalɛ aha lɛ,’ ni abatsɛ lɛ akɛ ‘Yehowa shieŋtsɛ.’”—YAKOBO 2:23, NW.
1, 2. Aakpata “nii ni yɔɔ ŋwɛi” kɛ “nii ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ” lɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
“EJAAKƐ esa Nyɔŋmɔ hiɛ akɛ obɔyimɔ lɛ fɛɛ ahi emli [Kristo], ni etsɔ lɛ nɔŋŋ enɔ ekpata ekɛ nibii fɛɛ teŋ kwraa, nii ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ kɛ nii ni yɔɔ ŋwɛi lɛ, akɛni lɛ diɛŋtsɛ etsɔ esɛŋmɔtso lá lɛ nɔ eha hejɔlɛ ba lɛ.” (Kolosebii 1:19, 20) Nɛkɛ ŋwɛi kpatamɔ loo nibii asaamɔ nɛɛ miiya hiɛ kɛmiiya ayashɛ enaagbee kwraa lɛ he.
2 “Nii ni yɔɔ ŋwɛi” lɛ jeee mumɔŋ bɔɔnii, ejaakɛ Kristo lá lɛ kpɔ̃ɔɔ ŋwɛibɔfoi. Shi moŋ amɛji adesai ni akɛ Toobi lɛ lá he amɛ koni amɛkɛ Kristo abatsɔmɔ “maŋtsɛmɛi kɛ osɔfoi” yɛ “ŋwɛi hee” lɛ mli. Kɛfata he lɛ, aaafee afii 50 nɛ ni Yehowa etee nɔ ekɛ “nii ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ” lɛ, adesai ni baatsɔmɔ “shikpɔŋ hee” lɛ fã lɛ ebote toiŋjɔlɛ mli. (Kpojiemɔ 5:9, 10; 2 Petro 3:13) Nɛkɛ “nibii fɛɛ” ni “yɔɔ ŋwɛi” kɛ “nibii fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ” nɛɛ anaabuamɔ lɛ miiya nɔ yɛ bɔ ni “esumɔɔ . . . bɔ ni sa [Yehowa] ehiɛ.”—Efesobii 1:9, 10.
Nyɔŋmɔ Yiŋtoo Kɛha Ebi Adam
3, 4. Mɛni ji Adam shidaamɔ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ, shi mɛni mli ni ehe hiaa ni abu lɛ jalɔ yɛ?
3 Abɔ Adam akɛ Nyɔŋmɔ bi adesa jalɔ ni yeɔ emuu. (Luka 3:38) Akɛ ejalɛ lɛ ekeee lɛ aloo akɛhaaa lɛ. Akɛbɔ lɛ. Eyɛ emli. Akɛni eji mɔ ni yeee fɔ ko yɛ Yehowa hiɛ hewɔ lɛ, ehe ehiaaa ni “abu” Adam jalɔ. Yɛ bei abɔ ni ebaa ehe shi ehaa Nyɔŋmɔ nɔyeli ni sa lɛ, enaa shidaamɔ kpakpa yɛ e-Bɔlɔ lɛ hiɛ.
4 Shi enako eye ehe odase akɛ emuuyeli mlihiɛlɔ, ni asaŋ anako akojo lɛ akɛ mɔ ni sa akɛ enaa naanɔ wala yɛ shikpɔŋ nɔ. Kɛha enɛ lɛ, esa akɛ ekɛ be kpalaŋŋ atsɔɔ anɔkwale ni eyeɔ Yehowa kɛ ehe ni ekɛkpɛtɛ jalɛ nifeemɔ he. Eji etsɔɔ akɛ eyeɔ emuu yɛ kaa shishi kulɛ ebaana hegbɛ ni akɛhiɔ shi kɛyaa naanɔ yɛ shikpɔŋ nɔ. Ebaafee tamɔ nɔ ni Nyɔŋmɔ ejaje, aloo eha ale akɛ naanɔ wala sa Adam. Bɔni afee ni efee enɛ he okadi lɛ, kulɛ ŋwanejee ko bɛ he akɛ Yehowa baanyiɛ ehiɛ kɛya “wala tso” lɛ he ni ebaaŋmɛ lɛ gbɛ ni eye enɔ yibii lɛ eko.—1 Mose 2:9, 16, 17; 3:22.
5. (a) Mɛni Adam laaje kɛha lɛ diɛŋtsɛ ehe kɛ eshwiei? (b) Mɛɛ kpɔmɔ kɛmiijɛ esha kɛ gbele mli he hiɛnɔkamɔ Yehowa kɛha adesa bɔɔ nii lɛ?
5 Shi Adam yeee ka ni aka lɛ lɛ mli omanye, no hewɔ lɛ elaaje emuuyeli, jalɛ kɛ bitsɔmɔ kɛha lɛ diɛŋtsɛ ehe kɛ eshwiei. (Romabii 5:12) No hewɔ lɛ abafɔ Adam seshibii fɛɛ akɛ mɛi ni etse amɛhe kɛjɛ Nyɔŋmɔ he, afɔ́ amɛ akɛ mɛi ni bɛ jalɛ. (Efesobii 2:3; Romabii 3:10) No hewɔ aŋɔ adesa bɔɔ nii nɛɛ “awo yakayaka nii ashishi” shi “yɛ nɔhiɛkamɔ mli,” nɔhiɛkamɔ ni akɛha amrɔ nɔŋŋ yɛ atuatsemɔ yɛ Eden lɛ sɛɛ ákɛ abaajie wɔ kɛjɛ esha kɛ gbele mli.—Romabii 8:20, 21; 1 Mose 3:15.
Abu Amɛ Jalɔi Dani Kristo Ba—Mɛni Hewɔ Eyɔɔ Nakai?
6, 7. (a) Nɛgbɛ abu adesai komɛi jalɔi kɛyashɛ dani Kristo afɔleshaa gbele lɛ ba? (b) Mɛɛ Yehowa tsuji ni nine shɛ jalɛ shidaamɔ nɔ dani Kristofoi abe lɛ shɛ lɛ he nɔkwɛmɔ nii yɔɔ?
6 Adesai ahiɛnɔkamɔ akɛ aaakpɔ amɛ kɛjɛ esha kɛ gbele mli lɛ damɔ shiwoo “seshi” ni baa lɛ nɔ, Nyɔŋmɔ Bi koome lɛ. (Yohane 3:16) Beni Kristo afɔleshaa gbele lɛ bako lɛ, no mli lɛ gbɛ ko bɛ ni gbɔmɛi baatsɔ nɔ ana “wala bem,” aloo ni “abu amɛ jalɔi kɛha wala.” (Romabii 5:8, Revised Standard Version; New World Translation) Shi kɛ̃lɛ, dani Kristo kɛ kpɔmɔ nɔ kɛha adesai akpɔmɔ lɛ aaaha lɛ, no mli lɛ hii kɛ yei komɛi ehe Nyɔŋmɔ shiwoo lɛ amɛye ni amɛkɛ nitsumɔi eye nakai hemɔkɛyeli lɛ he odase. Yɛ enɛ hewɔ lɛ Yehowa tsɔ mlihilɛ nɔ ekɛ amɛhe eshai lɛ ke amɛ ni ekpɛlɛ amɛnɔ akɛ etsuji. Ekɛ suɔmɔ bu amɛ mɛi ni tɔmɔ bɛ amɛhe kɛ́ akɛ amɛ to adesai ateŋ mɛi ni fa ni amɛtse amɛhe kɛjɛ Nyɔŋmɔ he lɛ ahe lɛ. (Lala 32:1, 2; Efesobii 2:12) Eha amɛtsɔmɔ jalɔi, ebu amɛ jalɔi yɛ shihilɛ ni yɔɔ nakai be lɛ mli lɛ naa.
7 No hewɔ lɛ hemɔkɛyeli nɔ atsɔ “aye odase aha [Habel] lɛ akɛ jalɔ ji lɛ.” (Hebribii 11:4) Noa hu “tsɔ hemɔkɛyeli naa jalɛ lɛ yelɔ.” (Hebribii 11:7) Yɛ Hiob fatɔɔi lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ awie ehe akɛ “kpa ko bɛ ehe ni eja.” (Hiob 1:1, 22; 7:21) Pinehas jie ekãa kpo yɛ jamɔ krɔŋŋ he ni “abu enɛ jalɛ aha lɛ.” (Lala 106:30, 31; 4 Mose 25:1-13) Yɛ “ehemɔkɛyeli” kɛ nii kpakpai ni efee eha Nyɔŋmɔ webii lɛ hewɔ lɛ, Rahab ajwamaŋ lɛ ni jeee Israelnyo lɛ nine shɛ jalɛ shidaamɔ nɔ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ, aloo abu lɛ akɛ jalɔ.—Hebribii 11:31; Yakobo 2:25.
Bɔ Ni Fee Ni Abu Abraham Jalɔ
8, 9. (a) Namɔ jalɛnifeemɔ ji sane titri ni yɔɔ Paulo wolo ni eŋma eyaha Romabii lɛ mli? (b) Yɛ mɛɛ gbɛi anɔ nɛkɛ “mɛi krɔŋkrɔŋi” lɛ ni abu amɛ jalɔi lɛ tekeɔ Abraham nɔ̃ lɛ?
8 Esa akɛ wɔgbala wɔjwɛŋmɔ kɛya Abraham sane lɛ nɔ jogbaŋŋ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ amli niŋmalɔi enyɔ, ni amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ ŋmala woji amɛyaha klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi ni atsɛ amɛ koni amɛbafee 144,000 lɛ ni ji mumɔŋ Israelbii lɛ ateŋ mɛi komɛi lɛ tsĩ jalɔ ni abu lɛ lɛ ta.—Romabii 2:28, 29; 9:6; Yakobo 1:1; Kpojiemɔ 7:4.
9 Paulo tsɔɔ mli yɛ ewolo ni eŋma eyaha Romabii lɛ mli akɛ abuɔ “mɛi krɔŋkrɔŋi ni atsɛ amɛ” (1:7) ni ji Yudafoi kɛ Jeŋmajiaŋbii lɛ fɛɛ (1:16, 17) , jalɔi kɛtsɔɔ “hemɔkɛyeli nɔ . . . shi jeee mla nitsumɔi.” (3:28) Bɔni afee ni eye anɔkwale ni nɛkɛ sane nɛɛ ji lɛ he odase lɛ, ekɛ sane mlitsɔɔmɔ kakadaŋŋ ha (4:1-22) ni etsɛ ŋmalɛ kɛjɛ 1 Mose 15:6 (NW) akɛ: “Ni Abraham hé Yehowa eye ni abu enɛ jalɛ aha lɛ.” Kɛkɛ ni Paulo kɛɛ yɛ yitso 4 lɛ naagbee mli akɛ “shi aŋɔ lɛ [Yesu] aha yɛ wɔ tɔmɔi lɛ ahewɔ, ni atee lɛ shi ekoŋŋ yɛ wɔ [ni ji “mɛi krɔŋkrɔŋi” (Romabii 1:7)] bembuu hewɔ.” Abraham nyɛŋ afata “wɔ” ni yɔɔ jɛmɛ lɛ he, ejaakɛ egbo jeeŋmɔ kwraa dani Kristo gbele kɛ eshitee lɛ ba. No hewɔ lɛ beni Paulo wie mɛi ni ‘baaye maŋtsɛ’ kɛ bɔ ni abaabu amɛ jalɔi ‘aha wala’ kɛ yiŋtoo akɛ amɛbaatsɔmɔ “Nyɔŋmɔ bii” kɛ “Kristo nanemɛi niyelɔi” lɛ ahe yɛ yitsei ni nyiɛ sɛɛ lɛ amli lɛ, belɛ eka shi faŋŋ akɛ eewie nɔ ko ni yɔɔ sɔrɔto kwraa yɛ jalɛ ni Nyɔŋmɔ bu Abraham lɛ he.—Romabii 5:17, 18; 8:14, 17, 28-33.
10. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Yakobo haa wɔnaa he ni bu ni abu Abraham akɛ jalɔ lɛ yashɛɔ?
10 Yakobo hu tsi Abraham ta akɛ nɔkwɛmɔ nɔ koni ekɛtsɔɔ akɛ esa ákɛ akɛ nitsumɔi kpakpai aye hemɔkɛyeli he odase. Beni Yakobo etsɛ ŋmalɛ kɛjɛ Klɛŋklɛŋ Mose 15:6 ekɛtsɔɔ akɛ abu Abraham akɛ jalɔ lɛ, ekɛ wiemɔ ko fata he, ni wiemɔ nɛɛ yeɔ ebuaa wɔ koni wɔle he ni Abraham bembuu lɛ yashɛɔ. Eŋma akɛ: “Ni ŋmalɛ lɛ ni kɛɔ akɛ: ‘Shi Abraham he Nyɔŋmɔ eye, ni abu enɛ jalɛ aha lɛ’ Iɛ ba mli, ni atsɛ lɛ akɛ ‘Yehowa shieŋtsɛ.’” (Yakabo 2:20-23, NW) Hɛɛ, yɛ Abraham hemɔkɛyeli hewɔ lɛ abu lɛ jalɔ akɛ Yehowa shieŋtsɛ, jeee akɛ bi ni baaná adesa wala ni yeɔ emuu he gbɛ, aloo ni ekɛ Kristo aye maŋtsɛ. Sane ko ni yɔɔ miishɛɛ ji akɛ, yɛ Synonyms of the Old Testament ni Robert Girdlestone ŋma yɛ Abraham jalɛ lɛ he lɛ, ekɛɛ akɛ: “Nɛkɛ jalɛ nɛɛ jeee kwraa, ni ji akɛ nɔ ni yeɔ emuu kwraa ni baaha Nyɔŋmɔ aŋɔ Abraham akɛ mɔ ni yɔɔ bitsɔmɔ gboshiniyeli lɛ he hegbɛ.”
Yehowa Kaimɔ Wolo Lɛ
11. Namɛi agbɛi aŋmaa yɛ Yehowa kaimɔ wolo lɛ mli lɛ, ni mɛni hewɔ?
11 Jalɛ ni akɛtoɔ nii ahe lɛ he hegbɛ ni akɛha hii kɛ yei anɔkwafoi ni hi shi dani Kristo ba lɛ ji jalɛ kɛ emuuyeli diɛŋtsɛ ni kɛ naanɔ wala baa ni amɛbaaná yɛ Nyɔŋmɔ shikpɔŋ hee lɛ nɔ lɛ he okadi. Yɛ amɛwala gbɛkpamɔi nɛɛ hewɔ lɛ abuɔ amɛ akɛ aŋmala amɛgbɛi yɛ kaimɔ wolo lɛ mli. (Okɛto Maleaki 3:16; 2 Mose 32:32, 33 he.) Gbɛi ni yɔɔ enɛ mli ji mɛi ni Yehowa buɔ amɛ akɛ “jalɔi” ni amɛkɛ jalɛ nitsumɔi etsɔɔ amɛhemɔkɛyeli, ni gbɛ egbele kɛha amɛ akɛ amɛbaaná naanɔ wala yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ.—Lala 69:29; Habakuk 2:4.
12. Mɛni ji nɔ ni esa akɛ “jalɔi” ni ateeɔ amɛ shi lɛ afee koni amɛha amɛgbɛi ahi Yehowa kaimɔ wolo lɛ mli?
12 Shi aŋmalako gbɛi ni tamɔ nɛkɛ yɛ Yehowa “wala wolo” lɛ mli. (Kpojiemɔ 20:15) Kɛ hii kɛ yei anɔkwafoi ni hĩ shi yɛ blema lɛ ba shikpɔŋ nɔ ekoŋŋ yɛ ‘jalɔi ashitee lɛ mli lɛ,’ ŋwanejee ko bɛ he akɛ amɛkɛ hemɔkɛyeli baakpɛlɛ Yehowa gbɛjianɔtoo kɛha wala kɛtsɔ Kristo kpɔmɔ afɔleshaa lɛ nɔ lɛ nɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 24:15) Amɛbaatsɔ gbɛ ni tamɔ nɛkɛ nɔ amɛtsɔmɔ Yesu “toi krokomɛi” lɛ ateŋ mɛi komɛi kɛ “asafo babaoo” lɛ ni no mli lɛ ámɛje “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ mli lɛ. (Yohane 10:16; Kpojiemɔ 7:9, 14) Nakai feemɔ baaha amɛgbɛi ahi Yehowa kaimɔ wolo lɛ mli.
Abu Amɛ Jalɔi Akɛ Nanemɛi Kɛha Yibaamɔ
13. Namɛi Tookwɛlɔ Kpakpa lɛ buaa amɛnaa kɛbaa agbɛnɛ, ni te afeɔ tɛŋŋ aŋmaa amɛgbɛi yɛ Yehowa kaimɔ wolo lɛ mli?
13 Tookwɛlɔ Kpakpa Yesu Kristo kɛ “toi krokomɛi” lɛ ni fataaa “asafoku bibioo” ni ji 144,000 ni ji “mɛi krɔŋkrɔŋi” ni akɛ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ haa amɛ lɛ ahe lɛ miiba agbɛnɛ. (Luka 12:32; Daniel 7:18) Nɛkɛ “toi krokomɛi” nɛɛ boɔ Tookwɛlɔ Kpakpa lɛ gbee toi. (Yohane 10:16) Amɛheɔ Yehowa kɛ e-Bi lɛ amɛyeɔ. Amɛdamɔɔ Kristo kpɔmɔ afɔleshaa lɛ nɔ amɛjɔɔ amɛwala nɔ amɛhaa Yehowa. Abaptisiɔ amɛ “yɛ Tsɛ lɛ kɛ Bi lɛ kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ gbɛi amli” ni amɛnaa akɛ ehe miihia ni amɛwo “mumɔ lɛ yibii” lɛ. (Mateo 28:19, 20; Galatabii 5:22, 23) Aŋmaa amɛgbɛi yɛ Yehowa kaimɔ wolo lɛ mli.
14. Mɛni haa “toi krokomɛi” lɛ naa shidaamɔ ni he tse yɛ Yehowa hiɛ lɛ, shi mɛni ji nɔ ni esa akɛ amɛbi Nyɔŋmɔ?
14 Nɛkɛ “toi krokomɛi” ni abuaa amɛnaa yɛ naagbee be nɛɛ mli lɛ baafee “asafo babaoo” ni bɔfo Yohane na yɛ ninaa mli, yɛ be mli ni ena mɛi 144,000 ni feɔ mumɔŋ Israelbii lɛ sɛɛ lɛ. (Kpojiemɔ 7:4, 9) Etsɔɔ akɛ “asafo babaoo” lɛ “amɛfɔ amɛtadei lɛ ahe ni amɛha eyɛ futaa yɛ toobi lɛ lá lɛ mli.” (Kuku 14) Yɛ hemɔkɛyeli ni amɛyɔɔ yɛ Toobi lɛ lá ni efɔse eshwie shi lɛ mli hewɔ lɛ, abuɔ amɛ jalɔi kɛyashiɔ he ko. Ni nɔ ni feɔ enɛ he mfoniri ji atadei yɛji ni amɛwo lɛ. Amɛyɛ shidaamɔ ni he tse yɛ Yehowa hiɛ, ni “no hewɔ ni” eŋmɛɔ amɛ gbɛ koni ‘amɛkɛ sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ aha lɛ nyɔɔŋ kɛ shwane’ lɛ. (Kuku 15) Shi esa akɛ amɛjaje amɛhe eshai lɛ amɛtsɔɔ Yehowa daa gbi ni amɛbi edɛŋ eshaifaa kɛtsɔ Yesu Kristo nɔ.—1 Yohane 1:9–2:2.
15. (a) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ gwantɛŋi lɛ kɛ abotiai lɛ ahe abɛbua lɛ tsɔɔ akɛ “toi krokomɛi” lɛ yɛ jalɛ shidaamɔ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ? (b) Abuɔ amɛ jalɔi amrɔ nɛɛ kɛyashɛɔ nɛgbɛ?
15 Ákɛ “toi krokomɛi” lɛ ji Nyɔŋmɔ shieŋtsɛmɛi loo nanemɛi ni kɛ akɛto he lɛ amɛyɛ jalɛ shidaamɔ ko yɛ ehiɛ lɛ, Yesu fee enɛ faŋŋ yɛ egbalɛ ni kɔɔ ‘ba ni eba lɛ he okadi,’ ni gwantɛŋi kɛ abotiai lɛ ahe abɛbua lɛ fata he lɛ mli. Akɛni “gwantɛŋi” lɛ feɔ Kristo “nyɛmimɛi” 144,000 lɛ mli shwɛɛnii ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lolo lɛ ejurɔ hewɔ lɛ, Yesu Tsɛ lɛ jɔɔ amɛ ni atsɛɔ amɛ “jalɔi.” Abuɔ amɛ jalɔi akɛ Nyɔŋmɔ shieŋtsɛmɛi tamɔ Abraham. Amɛ jalɛ shidaamɔ lɛ hu baatsɔ yiwalaheremɔ aha amɛ yɛ be mli ni “abotiai” lɛ yaa ‘naanɔ hiɛkpatamɔ mli’ lɛ. (Mateo 24:3–25:46) Amɛbaaje “amanehulu kpeteŋkpele” ni baakadi ŋmɛnɛŋmɛnɛ yiwalɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee lɛ mli.—Kpojiemɔ 7:14.
Akɛ Amɛ Ba Emuuyeli Mli
16. Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ abuuu asafo babaoo lɛ jalɔi kɛha wala dani “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ aba?
16 Abuko “asafo babaoo” lɛ ni jeɔ “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ mli lɛ jalɔi kɛhako wala. Wɔbaanyɛ wɔna enɛ kɛjɛ anɔkwale ni eji akɛ yitso lɛ ni tsiɔ amɛ ta lɛ yaa nɔ ewieɔ nɛkɛ hewɔ: “Toobi lɛ ni yɔɔ maŋtsɛsɛi lɛ teŋ lɛ aaalɛ amɛ, ni eeetsɔɔ amɛ gbɛ kɛaatee wala nu bui ahe.” (Kpojiemɔ 7:17) No hewɔ lɛ, eyɛ mli akɛ, kɛ akɛ amɛ to adesai fɛɛ he lɛ, Nyɔŋmɔ etsɔ hiɛ ebu amɛ jalɔi, ákɛ eshieŋtsɛmɛi loo nanemɛi moŋ, shi yelikɛbuamɔ kroko he miihia, aloo nɔ ko ni esa akɛ afee koni abu amɛ jalɔi kɛha wala.
17. (a) Mɛni ji nɔ ni ‘jeŋmaji lɛ atsamɔ’ lɛ tsɔɔ? (b) Namɛi ehe baahia ni amɛha aŋma amɛgbɛi yɛ “wala wolo” lɛ mli lɛ?
17 Yɛ Afii Akpe lɛ mli lɛ, Toobi Yesu Kristo ni ta maŋtsɛsɛi nɔ lɛ kɛ ehefatalɔi maŋtsɛmɛi kɛ osɔfoi 144,000 lɛ kɛ amɛhe baawo mumɔŋ kɛ gbɔmɔtsoŋ gbɛjianɔtoo ko ni “akɛtsaa jeŋmaji lɛ” mli. (Kpojiemɔ 22:1, 2) Mɛi ni baafee nɛkɛ “jeŋmaji” nɛɛ ji mɛi ni baaje amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli lɛ kɛ amɛbii ni afɔ amɛ yɛ Harmagedon sɛɛ lɛ, kɛ mɛi ni baa wala mli kɛtsɔɔ “gbohiiashitee . . . ni jalɔi kɛ mɛi ni ejaaa fɛɛ baate shi” yɛ mli lɛ nɔ lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 24:15) Mɛi fɛɛ ni heɔ Kristo lá lɛ amɛyeɔ ni amɛtsuɔ “nitsumɔi” ni sa lɛ baafee mɛi ni yɛ naagbee lɛ aaaŋma amɛgbɛi “yɛ wala wolo lɛ mli.”—Kpojiemɔ 20:11-15.
18. Beni Afii Akpe lɛ aaaba naagbee lɛ no mli lɛ áwo adesai anɔ kɛbashɛ mɛɛ shihilɛ mli?
18 Beni Kristo Afii Akpe Nɔyeli lɛ aaaba naagbee lɛ, no mli lɛ akɛ shikpɔŋ lɛ nɔ bii ni amɛtsɔɔ akɛ amɛkpɛlɛɔ Kristo kpɔmɔ lɛ nɔ ni amɛbaahi shi yɛ tɛi ni Yehowa efolɔ eshwie shi lɛ anaa lɛ eba emuuyeli mli. (Kpojiemɔ 20:5) Amɛbaatamɔ bɔ ni Adam ji dani efee esha lɛ. Abaaka amɛ toiboo akwɛ, taakɛ aka Adam hu lɛ.
“Anunyam Heyeli” Akɛ “Nyɔŋmɔ Bii”
19. (a) Mɛni baaba yɛ Afii Akpe lɛ sɛɛ nɔŋŋ? (b) Mɛni baaba mɛi ni anaaa akɛ aŋma amɛgbɛi yɛ “waIa wolo” lɛ mli lɛ anɔ?
19 Yɛ Afii Akpe lɛ sɛɛ nɔŋŋ lɛ, Kristo kɛ adesa weku ni eye emuu baaha e-Tsɛ. (1 Korintobii 15:28) “Aaafɛne Satan” kɛha adesai anaagbee kaa kwraa. (Kpojiemɔ 20:7, 8) Mɛi ni yeŋ omanye yɛ kaa lɛ mli lɛ baafee mɛi ni “anaaa akɛ aŋma amɛgbɛi yɛ wala wolo lɛ mli.” Abaashɛrɛ amɛ awo okadi “la kpaakpo” lɛ “ni ji gbele ni ji enyɔ” lɛ mli.—Kpojiemɔ 20:15; 21:8.
20. (a) Namɛi Yehowa baabu amɛ jalɔi kɛha wala, ni mɛni hewɔ? (b) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ no mli lɛ Yehowa mɔbɔnalɛ gbɛjianɔtoo ni kɔɔ bembuu loo jalɛ he lɛ etsu eyiŋtoo he nii?
20 Abaaŋma mɛi ni yeɔ Yehowa anɔkwale lɛ agbɛi ni agbeŋ dɔŋŋ yɛ “wala wolo” lɛ mli akɛ nɔ ni eye emuu yɛ emuuyeli mlihiɛmɔ mli kɛ nɔ ni sa naanɔ wala námɔ yɛ shikpɔŋ nɔ. Yehowa diɛŋtsɛ baajaje akɛ amɛji jalɔi kwraa diɛŋtsɛ. (Romabii 8:33) No mli lɛ abu amɛ bem akɛ mɛi ni sa naanɔ wala. Nyɔŋmɔ baaŋɔ amɛ akɛ eshikpɔŋ nɔ bii, ni amɛbaabote “Nyɔŋmɔ bii lɛ anunyam heyeli” ni awo shi yɛ he lɛ mli. (Romabii 8:20, 21) No mli lɛ áku sɛɛ akɛ toiŋjɔlɛ kɛ gbeekpamɔ eba je muu fɛɛ ekoŋŋ. Kpatamɔ ni kɛ mɔ baa Nyɔŋmɔ ŋɔɔ ekoŋŋ lɛ baafee nɔ ni eye emuu kwraa kɛha “nibii ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ” lɛ kɛ “nibii ni yɔɔ ŋwɛi” lɛ. (Kolosebii 1:20) No mli lɛ Yehowa mɔbɔnalɛ gbɛjianɔtoo ni kɔɔ bembuu loo jalɛ he lɛ etsu eyiŋtoo he nii. Bɔɔ nɔ̃ fɛɛ bɔɔ nɔ̃ ni yɔɔ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ nɔ lɛ baanyɛ aha sanebimɔ, “Ani okɛ Nyɔŋmɔ teŋ yɛ jogbaŋŋ lo?” lɛ hetoo akɛ hɛ̃ɛ ní ekɛ enɛ afata he akɛ: “Aŋɔ jɔɔmɔ kɛ agbojee kɛ anunyam kɛ nɔyeli lɛ aha mɔ ni ta maŋtsɛsɛi lɛ nɔ lɛ kɛ toobi lɛ kɛjɛ naanɔ kɛya naanɔ!”—Kpojiemɔ 5:13.a
[Shishigbɛ niŋmai]
a Ajie kɛjɛ December 1, 1985 Watchtower lɛ mli.
Yɛ “Tooi Krokomɛi” Lɛ Ashidaamɔ Yɛ Nyɔŋmɔ Hiɛ Lɛ—
◻ Mɛni hewɔ abuuu Adam jalɔ lɛ?
◻ Nɛgbɛ abu Abraham kɛ hii kɛ yei krokomɛi ni hi shi dani Kristo ba lɛ jalɔi kɛyashɛ?
◻ Namɛi agbɛi aŋma yɛ Yehowa kaimɔ wolo lɛ mli lɛ?
◻ “Toi krokomɛi” lɛ naa jalɛ shidaamɔ yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ kɛyashiɔ nɛgbɛ, ni mɛɛ be mli akɛ amɛ baaba emuuyeli mli?
[Wiemɔi ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 18]
Yɛ hemɔkɛyeli ni amɛyɔɔ yɛ “Toobi lɛ lá“ lɛ mli hewɔ lɛ “toi krokomɛi” lɛ naa shidaamɔ kpakpa yɛ Yehowa hiɛ, ni abuɔ amɛ jalɔi akɛ eshieŋtsɛmɛi koni amɛfo “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ mli. Amɛbaaye emuu yɛ Afii Akpe lɛ naagbee. Abaabu amɛ jalɔi kɛha wala yɛ naagbee kaa kwraa lɛ sɛɛ.
“Shi nakai nɔŋŋ kɛ mumɔ lɛ hu yeɔ buaa wɔgbedemɔi lɛ; ejaakɛ nɔ ni wɔɔsɔle wɔbi ni ja lɛ wɔleee; shi moŋ mumɔ lɛ diɛŋtsɛ kɛ ŋtsɔidɔɔmɔ ni (anyɛŋ akɛɛ lɛ damɔɔ mli haa wɔ. Shi mɔ ni taoɔ tsui amli lɛ le nɔ ni ji mumɔ lɛ jwɛŋmɔ lɛ, ejaakɛ edamɔɔ mli ehaa mɛi krɔŋkrɔŋi lɛ bɔ ni sa Nyɔŋmɔ hiɛ. Shi wɔle akɛ mɛi ni sumɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ, nibii fɛɛ yeɔ buaa amɛ ni ahi aha amɛ, amɛ mɛi ni atsɛ amɛ yɛ yiŋtoo naa lɛ.”—Romabii 8:26-28.
[Mfonirii ni yɔɔ baafa 16]
Aŋmaa jalɔi lɛ agbɛi yɛ Yehowa kaimɔ wolo lɛ mli
Habel
Hiob
Rahab
Ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ “asafo babaoo”