Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w98 2/15 bf. 18-22
  • Etsɛŋ ni Nyɔŋmɔ Bii lɛ Baaná Anunyam Heyeli

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Etsɛŋ ni Nyɔŋmɔ Bii lɛ Baaná Anunyam Heyeli
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Amɛmiikɛɛ akɛ “Ba!”
  • Tsakemɔi ni Ba Beni Be Hoɔ Lɛ
  • Yiŋtoi Pii ni Adamɔɔ Nɔ akɛ Shidaa Haa
  • Ani Obaaba Shishi?
  • Namɛi Diɛŋtsɛ Yɔɔ Ŋwɛi Tsɛmɔ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1991
  • Yehowa kɛ Bii Babaoo Baa Anunyam Mli
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
  • Mɛni Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛnaashi Niyenii lɛ Tsɔɔ Kɛha bo?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2003
  • Nyɛhaa Wɔnyaa yɛ Wɔhiɛnɔkamɔ lɛ Mli
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2012
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
w98 2/15 bf. 18-22

Etsɛŋ ni Nyɔŋmɔ Bii lɛ Baaná Anunyam Heyeli

“Aŋɔ bɔɔnii lɛ awo yakayakanii ashishi . . . yɛ nɔhiɛkamɔ mli; akɛ bɔɔnii lɛ diɛŋtsɛ hu baaye amɛhe kɛjɛ fitemɔ nyɔŋyeli lɛ mli kɛya Nyɔŋmɔ bii lɛ anunyam heyeli lɛ mli.”—ROMABII 8:20, 21.

1. Te afee Yesu afɔleshaa lɛ he mfoniri yɛ Kpatamɔ Gbi lɛ nɔ aha tɛŋŋ?

YEHOWA kɛ e-Bi koome lɛ ha akɛ kpɔmɔ afɔleshaa nɔ̃, ni egbele ŋwɛi shihilɛ gbɛ kɛha adesai 144,000, kɛ naanɔ shikpɔŋ nɔ gbɛkpamɔi kɛha adesai krokomɛi ni amɛshwɛ lɛ. (1 Yohane 2:1, 2) Taakɛ ana yɛ nikasemɔ ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, akɛ be mli ni Israel osɔfonukpa lɛ kɛ tsinanuu shãa afɔle akɛ esha afɔleshaa kɛhaa lɛ diɛŋtsɛ ehe, kɛ ewe, kɛ Levi akutso lɛ yɛ daa afi Kpatamɔ Gbi lɛ nɔ lɛ fee Yesu afɔleshaa kɛ Kristofoi ni ájɛ mumɔ mli áfɔ amɛ lɛ ahe mfoniri. Yɛ nakai gbi lɛ nɔ nɔŋŋ lɛ, ekɛ too kpakpo shãa afɔle akɛ esha he afɔle kɛhaa Israelbii krokomɛi lɛ fɛɛ, tamɔ bɔ ni Kristo afɔleshãa lɛ he baaba sɛɛnamɔ aha adesai fɛɛ lɛ. Too ni hiɛ kã tereɔ gbɔmɛi lɛ fɛɛ ahe eshai ni amɛfee yɛ afi ni ho lɛ mli kɛyaa ŋa lɛ nɔ yɛ okadi gbɛ nɔ.a—3 Mose 16:7-15, 20-22, 26.

2, 3. Mɛni Paulo wiemɔi ni yɔɔ Romabii 8:20, 21 lɛ tsɔɔ?

2 Yɛ be mli ni etsɔɔ adesai ni baafee “Nyɔŋmɔ bii” lɛ ahiɛnɔkamɔ lɛ mli lɛ, bɔfo Paulo kɛɛ akɛ: “Bɔɔnii lɛ agbɛkwɛmɔ kpɛ̃kpɛ̃ɛkpɛ̃ lɛ miimɛ Nyɔŋmɔ bii lɛ akpojiemɔ lɛ. Ejaakɛ aŋɔ bɔɔnii lɛ awo yakayakanii ashishi, jeee amɛ diɛŋtsɛ amɛsuɔmɔnaa, shi moŋ yɛ mɔ ni ba amɛshi lɛ hewɔ, yɛ nɔhiɛkamɔ mli; akɛ bɔɔnii lɛ diɛŋtsɛ hu baaye amɛhe kɛjɛ fitemɔ nyɔŋyeli lɛ mli kɛya Nyɔŋmɔ bii lɛ anunyam heyeli lɛ mli.” (Romabii 8:14, 17, 19-21) Mɛni ji nɛkɛ wiemɔ nɛɛ shishi?

3 Beni abɔ wɔ blematsɛ Adam akɛ gbɔmɔ ni yeɔ emuu lɛ, no mli lɛ eji “Nyɔŋmɔ bi.” (Luka 3:38) Akɛni efee esha hewɔ lɛ, ebaje “fitemɔ nyɔŋyeli” mli, ni ekɛ shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ hã adesa weku lɛ. (Romabii 5:12) Nyɔŋmɔ ŋmɛ gbɛ koni afɔ adesai kɛ “yakayakanii” ni ma amɛhiɛ yɛ emuu ni amɛyeee ni akɛfɔ amɛ lɛ hewɔ, shi etsɔ “seshi” lɛ, ni ji Yesu Kristo nɔ ekɛ hiɛnɔkamɔ hã. (1 Mose 3:15; 22:18; Galatabii 3:16) Kpojiemɔ 21:1-4 tsɔɔ be mli ni ‘gbele, ŋkɔmɔyeli, yaafo, kɛ piŋmɔ bɛ dɔŋŋ.’ Akɛni enɛ ji shiwoo ni akɛha “adesai” hewɔ lɛ, emaa nɔ mi kɛhaa wɔ akɛ, adesai aweku hee ni hiɔ Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ shishi lɛ baaná jwɛŋmɔŋ kɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ ni yeɔ emuu kɛ naanɔ wala mli ŋɔɔmɔ akɛ “Nyɔŋmɔ bii” ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ. Abaaha adesai ni feɔ toiboo lɛ aye “amɛhe kɛjɛ fitemɔ nyɔŋyeli lɛ mli,” yɛ Kristo Afii Akpe Nɔyeli lɛ mli. Yɛ be mli ni amɛye Yehowa anɔkwa yɛ naagbee kaa ko mli lɛ, amɛbaaye amɛhe kwraa kɛjɛ esha kɛ gbele ni amɛná akɛ gboshinii lɛ mli kɛya naanɔ. (Kpojiemɔ 20:7-10) Kɛkɛ lɛ mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ anine baashɛ “Nyɔŋmɔ bii lɛ anunyam heyeli” lɛ nɔ.

Amɛmiikɛɛ akɛ “Ba!”

4. Ákɛ ‘abayɛ wala nu lɛ yaka’ lɛ tsɔɔ mɛni?

4 Mɛɛ hiɛnɔkamɔ ni yɔɔ naakpɛɛ po ákɛma adesai ahiɛ nɛkɛ! Ebɛ naakpɛɛ akɛ no hewɔ ni Kristofoi ni ájɛ mumɔ mli áfɔ amɛ ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lolo lɛ kɛ ekãa nyiɛɔ ehe sane ni agbaa mɛi krokomɛi lɛ hiɛ nakai lɛ! Ákɛ mɛi ni baafee Toobi ni awo ehiɛ nyam, Yesu Kristo “ayemforo” lɛ fã lɛ, shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ amɛhe ewo nɛkɛ gbalɛ wiemɔi nɛɛ amlibaa lɛ mli akɛ: “Mumɔ lɛ kɛ ayemforo lɛ kɛɔ akɛ: Ba! Ni mɔ ni nuɔ lɛ, ha ni ekɛɛ: Ba! Ni mɔ ni kumai yeɔ lɛ lɛ, ha ni eba, ni mɔ ni sumɔɔ lɛ, ha ni ebayɛ wala nu lɛ yaka.” (Kpojiemɔ 21:2, 9; 22:1, 2, 17) Dabi, Yesu kpɔmɔ afɔleshaa lɛ mli sɛɛnamɔi lɛ jeee gbɔmɛi 144,000 lɛ ni afɔ amɛ mu lɛ pɛ nɔ̃. Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yaa nɔ etsuɔ nii kɛtsɔɔ ayemforo kuu lɛ fã ni amɛshwɛ yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ anɔ yɛ kɛɛmɔ ni amɛkɛɔ akɛ “Ba” lɛ mli. Afɔ̃ɔ nine atsɛɔ mɔ fɛɛ mɔ ni nuɔ ni jalɛ he kumai yeɔ lɛ lɛ akɛ ebaakɛɛ akɛ “Ba,” ni ekɛ ehe ahã gbɛjianɔ babaoo ni Yehowa eto kɛha yiwalaheremɔ lɛ.

5. Namɛi eŋɔɔ Yehowa Odasefoi anaa akɛ amɛna amɛ yɛ amɛteŋ lɛ?

5 Yehowa Odasefoi yɛ gbɛjianɔ ni Nyɔŋmɔ eto kɛha wala kɛtsɔ Yesu Kristo nɔ lɛ mli hemɔkɛyeli. (Bɔfoi lɛ Asaji 4:12) Amɛyɛ miishɛɛ akɛ ámɛna mɛi ni yɔɔ tsuijurɔ, ni miishwe ni amɛkase Nyɔŋmɔ yiŋtoi ahe nii ni amɛfee esuɔmɔnaa nii yɛ amɛteŋ. Amɛ Maŋtsɛyeli Asai lɛ anaa kã kɛha mɛi fɛɛ ni sumɔɔ ni ‘amɛba ni amɛbayɛ wala nu lɛ yaka’ yɛ “naagbee be” nɛɛ mli lɛ.—Daniel 12:4.

Tsakemɔi ni Ba Beni Be Hoɔ Lɛ

6. Te Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ etsu nii yɛ Yehowa tsuji anɔ yɛ bei sɔrɔtoi amli eha tɛŋŋ?

6 Nyɔŋmɔ yɛ be ni ekɛbaatsu eyiŋtoi ahe nii, ni enɛ saa bɔ ni ekɛ gbɔmɛi yeɔ haa lɛ he. (Jajelɔ 3:1; Bɔfoi lɛ Asaji 1:7) Eyɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ ba etsuji ni hi shi yɛ bei ni tsɔ Kristofoi abei lɛ hiɛ lɛ anɔ moŋ, shi afɔɔɔ amɛ akɛ emumɔŋ bii. Shi kɛjɛ Yesu nɔ kɛyaa lɛ, agbɛnɛ Yehowa be eshɛ ni ekɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baatsu nii ni ekɛfɔ́ hii kɛ yei ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ kɛya ŋwɛi gboshiniyeli mli. Ni wɔgbii nɛɛ hu? Nakai mumɔ lɛ nɔŋŋ miitsu nii yɛ Yesu “tooi krokomɛi” lɛ anɔ, shi ekanyaaa ŋwɛi shihilɛ he hiɛnɔkamɔ kɛ akɔnɔ yɛ amɛmli. (Yohane 10:16) Akɛni naanɔ wala yɛ paradeiso shikpɔŋ nɔ lɛ ji hiɛnɔkamɔ ni Nyɔŋmɔ kɛha amɛ hewɔ lɛ, amɛkɛ miishɛɛ fiɔ shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu lɛ odase ni amɛyeɔ yɛ be ni hoɔ kɛjɛɔ jeŋ momo lɛ mli kɛyaa Nyɔŋmɔ jalɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ sɛɛ.—2 Petro 3:5-13.

7. Mɛɛ ŋmaakpamɔ nitsumɔ Biblia Kaselɔi lɛ kɛ amɛhe wo mli, shi mɛni amɛle yɛ paradeiso he?

7 Nyɔŋmɔ je shishi ekɛ ‘bii babaoo ba anunyam mli’ kɛjɛ be mli ni efɔse mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ eshwie shi yɛ Pentekoste afi 33 Ŋ.B. lɛ, ni eyɛ faŋŋ akɛ eto be kɛha mumɔŋ “Nyɔŋmɔ Israel” ni amɛyibɔ feɔ 144,000 lɛ ahalamɔ lɛ naagbee. (Hebribii 2:10; Galatabii 6:16; Kpojiemɔ 7:1-8) Kɛjɛ 1879 kɛbaa lɛ, afɔɔ ŋmaakpamɔ nitsumɔ ko ni kɔɔ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe lɛ atãtsii yɛ wolo tɛtrɛɛ nɛɛ mli. Shi Biblia Kaselɔi (ni atsɛɔ amɛ bianɛ akɛ Yehowa Odasefoi) lɛ hu le akɛ Ŋmalɛi lɛ kɛ naanɔ wala yɛ paradeiso shikpɔŋ nɔ he hiɛnɔkamɔ hu hãa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, July 1883 Watch Tower lɛ kɛɛ akɛ: “Beni Yesu eto emaŋtsɛyeli lɛ shishi, ni ekpata efɔŋfeemɔ hiɛ lɛ, . . . shikpɔŋ nɛɛ baatsɔ paradeiso, . . . ni gbɔmɛi fɛɛ ni yɔɔ amɛ gbohiiabui amli lɛ baaba. Ni kɛ amɛfee toiboo amɛha emlai lɛ, ekolɛ amɛbaahi mli kɛya naanɔ.” Beni be hoɔ lɛ, mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ aŋmãakpamɔ lɛ nɔ gbɔ́, kɛkɛ ni fiofio lɛ abua aŋkroaŋkroi ni bɛ ŋwɛi hiɛnɔkamɔ lɛ anaa awo Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ mli. Beni be shwieɔ mli lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ shishinumɔ ko ni sa kadimɔ waa ha etsuji ni afɔ amɛ mu lɛ, Kristofoi ni áfɔ amɛ ekoŋŋ lɛ.—Daniel 12:3; Filipibii 2:15; Kpojiemɔ 14:15, 16.

8. Te fɛɛ tɛŋŋ ni shikpɔŋ nɔ hiɛnɔkamɔ he shishinumɔ je shishi yɛ 1930 afii lɛ shishijee mli?

8 Kɛjɛ 1931 titri mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ hiɛnɔkamɔ lɛ je amɛhe ni amɛkɛbɔɔ Kristofoi asafo lɛ he lɛ shishi. Nakai afi lɛ mli Yehowa kɛ shishinumɔ ha Kristofoi ni ájɛ mumɔ mli áfɔ amɛ lɛ ateŋ shwɛɛnii lɛ koni amɛna akɛ Ezekiel yitso 9 kɔɔ shikpɔŋ nɔ kuu nɛɛ, ni akadiɔ amɛ kɛhaa yibaamɔ kɛmiiya Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ mli lɛ ahe. Amu sane naa yɛ 1932 akɛ, akɛ Yehu hefatalɔ Yonadab (Yehonadab) fee ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ mɛi ni tamɔ gwantɛŋi lɛ ahe mfoniri. (2 Maŋtsɛmɛi 10:15-17) Afee lɛ faŋŋ yɛ 1934 akɛ, esa akɛ “Yonadabbii” lɛ “afee amɛhe krɔŋkrɔŋ,” loo amɛjɔɔ amɛhe nɔ amɛha Nyɔŋmɔ. Yɛ 1935 mli ni ayoo “asafo babaoo” lɛ—ni tsutsu lɛ asusu akɛ amɛji mumɔŋ kuu lɛ fã ni ji enyɔ ni baafee Kristo ayemforo ni yɔɔ ŋwɛi lɛ “nanemɛi” lɛ—akɛ amɛji tooi krokomɛi ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ hiɛnɔkamɔ. (Kpojiemɔ 7:4-15; 21:2, 9; Lala 45:15, 16) Ni kɛjɛ 1935 titri mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ enyiɛ hiɛ yɛ gbɔmɛi ni ja ni shweɔ ni amɛhi shi kɛya naanɔ yɛ paradeiso shikpɔŋ nɔ lɛ ataomɔ lɛ mli.

9. Yɛ 1935 sɛɛ lɛ, mɛni hewɔ Kristofoi komɛi kpá Nuntsɔ lɛ Gbɛkɛnaashi Niyenii lɛ yeli lɛ?

9 Yɛ 1935 sɛɛ lɛ, Kristofoi komɛi ni yeɔ aboloo lɛ ni amɛnuɔ wein lɛ eko yɛ Nuntsɔ lɛ Gbɛkɛnaashi Niyenii lɛ shishi lɛ kpa nakai feemɔ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ amɛyɔseɔ akɛ amɛ hiɛnɔkamɔ lɛ ji shikpɔŋ nɔ nɔ̃, jeee ŋwɛi nɔ̃. Yoo ko ni abaptisi lɛ yɛ 1930 mli lɛ wie akɛ: “Eyɛ mli akɛ asusu [eyeli] lɛ he akɛ nii ni ja ni esa akɛ afee, titri lɛ yɛ be-fɛɛ sɔɔlɔi ni yɔɔ ekãa lɛ agbɛfaŋ moŋ, shi miyiŋ tsɔɔɔ kɔkɔɔkɔ akɛ miyɛ ŋwɛi hiɛnɔkamɔ. Kɛkɛ ni yɛ 1935 mli lɛ, aha efee faŋŋ kɛha wɔ akɛ aabua asafo babaoo ko ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shi kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ anaa. Wɔteŋ mɛi pii amli fili wɔ akɛ wɔnu shishi akɛ wɔji nakai asafo babaoo lɛ fã, ni wɔkpa kaimɔ lɛ nibii lɛ yeli.” Kristofoi awoji lɛ amli saji lɛ po tsake. Yɛ be mli ni ato tsutsu afii lɛ amli nɔ̃ lɛ ahe gbɛjianɔ aha Yesu sɛɛnyiɛlɔi ni ájɛ mumɔ mli áfɔ amɛ lɛ titri lɛ, kɛjɛ 1935 kɛyaa lɛ, Buu-Mɔɔ lɛ kɛ “tsulɔ anɔkwafo” lɛ woji krokomɛi lɛ kɛ mumɔŋ niyenii ni sa kɛha mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ amɛnanemɛi ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ hiɛnɔkamɔ lɛ fɛɛ ahiamɔ nii ha.—Mateo 24:45-47.

10. Te aaafee tɛŋŋ ni akɛ mɔ ko aye mɔ ni afɔ lɛ mu ni yeee anɔkwa lɛ najiaŋ?

10 Shi kɛji akɛ mɔ ni afɔ lɛ mu lɛ bafee mɔ ni yeee anɔkwa hu? Ani akɛ mɔ ko baaye enajiaŋ? Paulo tsɔɔ nakai yɛ okadi mutso lɛ he wiemɔ lɛ mli. (Romabii 11:11-32) Kɛ ehe miihia ni akɛ mɔ ko ato mɔ ni ájɛ mumɔŋ áfɔ lɛ lɛ najiaŋ lɛ, ebaanyɛ eba akɛ Nyɔŋmɔ kɛ ŋwɛi tsɛmɔ lɛ baaha mɔ ko ni ehemɔkɛyeli efee nɔ ni ekaaa yɛ sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ ni ekɛha lɛ afii pii mli lɛ hewɔ.—Okɛto Luka 22:28, 29; 1 Petro 1:6, 7 he.

Yiŋtoi Pii ni Adamɔɔ Nɔ akɛ Shidaa Haa

11. Yɛ bɔ ni wɔ hiɛnɔkamɔ lɛ ji lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛni nɔ mi Yakobo 1:17 maa kɛhaa wɔ?

11 He fɛɛ he ni wɔsɔmɔɔ Yehowa yɛ anɔkwayeli mli yɛ lɛ, ekɛ wɔ hiamɔ nii kɛ nibii ni wɔshweɔ ni ja lɛ baaha wɔ. (Lala 145:16; Luka 1:67-74) Kɛji akɛ wɔyɛ ŋwɛi hiɛnɔkamɔ diɛŋtsɛ aloo wɔ gbɛkpamɔ lɛ ji shikpɔŋ nɔ nɔ̃ lɛ, wɔyɛ yiŋtoi kpakpai pii ni wɔɔdamɔ nɔ wɔda Nyɔŋmɔ shi. Efeɔ nibii ni he baaba sɛɛnamɔ jogbaŋŋ aha mɛi ni sumɔɔ lɛ lɛ yɛ bei fɛɛ mli. Kaselɔ Yakobo kɛɛ akɛ, “duromɔ nii kpakpai fɛɛ kɛ nikeenii ni hi kɛwula shi fɛɛ lɛ, ŋwɛi ejɛɔ ekpelekeɔ shi, kɛjɛɔ lai atsɛ lɛ ŋɔɔ,” ni ji Yehowa Nyɔŋmɔ. (Yakobo 1:17) Nyɛhaa wɔsusua nɛkɛ nikeenii kɛ jɔɔmɔi nɛɛ fioo komɛi ahe.

12. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ Yehowa kɛ hiɛnɔkamɔ ni yɔɔ naakpɛɛ eha etsuji anɔkwafoi lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ?

12 Yehowa kɛ hiɛnɔkamɔ ni yɔɔ naakpɛɛ eha etsuji anɔkwafoi lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ. Étsɛ mɛi komɛi kɛtee ŋwɛi shihilɛ mli. Yehowa kɛ gbohiiashitee kɛmiiba naanɔ wala mli yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ he hiɛnɔkamɔ ni nɔ bɛ eha edasefoi ni hi shi dani Kristofoi abe lɛ shɛ lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Abraham yɛ gbohiiashitee lɛ mli hemɔkɛyeli ni ekpá “maŋ ni yɔɔ shishitoo ni wa ni etolɔ kɛ emalɔ ji Nyɔŋmɔ lɛ gbɛ”—ŋwɛi Maŋtsɛyeli ni no shishi abaatee lɛ shi kɛba wala mli yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ. (Hebribii 11:10, 17-19) Shikome ekoŋŋ, yɛ naagbee be nɛɛ mli lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ naanɔ wala yɛ paradeiso shikpɔŋ nɔ lɛ he hiɛnɔkamɔ miiha gbɔmɛi akpekpei abɔ. (Luka 23:43; Yohane 17:3) Yɛ anɔkwale mli lɛ, esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ ni Yehowa kɛ hiɛnɔkamɔ ni yɔɔ nyam nɛɛ eha lɛ lɛ ada shi babaoo yɛ enɛ he.

13. Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ etsu nii yɛ ewebii anɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

13 Yehowa kɛ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ haa ewebii akɛ nikeenii. Akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ fɔɔ Kristofoi ni akɛ ŋwɛi hiɛnɔkamɔ eha amɛ lɛ mu. (1 Yohane 2:20; 5:1-4, 18) Ni kɛlɛ, Nyɔŋmɔ tsuji ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ hiɛnɔkamɔi lɛ yɛ mumɔ lɛ yelikɛbuamɔ kɛ egbɛtsɔɔmɔ. Mɔ ni fata mɛnɛɛmɛi ahe ji Mose, ni ná Yehowa mumɔ lɛ, taakɛ hii 70 ni ahala amɛ koni amɛye amɛbua lɛ lɛ ná lɛ. (4 Mose 11:24, 25) Yɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kanyamɔ naa lɛ, Bezaleel tsu nii akɛ ŋaalɔ ni he esa yɛ Israel kpeebuu lɛ maa mli. (2 Mose 31:1-11) Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ ba Gideon, Yefta, Samson, David, Elia, Elisha, kɛ mɛi krokomɛi anɔ. Eyɛ mli ákɛ akɛ aŋkroaŋkroi ni hi shi yɛ blema bei lɛ amli lɛ baŋ ŋwɛi anunyam mli kɔkɔɔkɔ moŋ, shi mumɔ krɔŋkrɔŋ kudɔ amɛ ni eye ebua amɛ, taakɛ efeɔ Yesu tooi krokomɛi lɛ ŋmɛnɛ lɛ. No hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ ni ayɔɔ lɛ etsɔɔɔ akɛ wɔyɛ ŋwɛi tsɛmɔ. Shi kɛlɛ, Yehowa mumɔ lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔ haa, eyeɔ ebuaa wɔ koni wɔshiɛ ni wɔnyɛ wɔtsu nitsumɔi krokomɛi ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ ahe nii, ni ehaa wɔ hewalɛ ni tekeɔ nɔ, ni ewoɔ eyibii ni ji suɔmɔ, miishɛɛ, toiŋjɔlɛ, tsuishiŋmɛɛ, mlihilɛ, ejurɔfeemɔ, hemɔkɛyeli, mlijɔlɛ, kɛ henɔyeli yɛ wɔmli. (Yohane 16:13; Bɔfoi lɛ Asaji 1:8; 2 Korintobii 4:7-10; Galatabii 5:22, 23) Ani esaaa akɛ wɔdaa shi yɛ nɛkɛ duromɔ nikeenii ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ nɛɛ hewɔ?

14. Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ nikeenii ni ji nilee kɛ jwɛŋmɔ lɛ he baa sɛɛnamɔ kɛhaa wɔ yɛ?

14 Nilee kɛ jwɛŋmɔ ji nikeenii ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ ni esa akɛ wɔda shi yɛ he, kɛji akɛ wɔ hiɛnɔkamɔ lɛ ji ŋwɛi loo shikpɔŋ nɔ nɔ̃. Yehowa he anɔkwa nilee yeɔ ebuaa wɔ koni ‘wɔyoo nii ni he hiaa titri lɛ’ koni ‘wɔnyiɛ bɔ ni sa Yehowa koni wɔsa ehiɛ kwraa.’ (Filipibii 1:9-11; Kolosebii 1:9, 10) Nilee ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ yɔɔ mli tsuɔ nii akɛ hebuunɔ̃ kɛ gbɛtsɔɔmɔnɔ̃ yɛ shihilɛ mli. (Abɛi 4:5-7; Jajelɔ 7:12) Anɔkwa nilee kɛ jwɛŋmɔ damɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ nɔ, ni agbalaa mɛi fioo ni eshwɛ ni afɔ amɛ mu lɛ titri kɛyaa nɔ ni ekɛɔ yɛ amɛŋwɛi hiɛnɔkamɔ lɛ he lɛ he. Shi kɛlɛ, suɔmɔ kɛha Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛ enɛ he shishinumɔ kpakpa ni wɔyɔɔ lɛ jeee Nyɔŋmɔ gbɛ ni ekɛtsɔɔ akɛ atsɛ wɔ kɛmiiya ŋwɛi wala mli. Gbɔmɛi tamɔ Mose kɛ Daniel po ŋmala Biblia lɛ fãi komɛi, shi abaatee amɛ shi kɛba wala mli yɛ shikpɔŋ nɔ. Kɛji akɛ wɔ hiɛnɔkamɔ lɛ ji ŋwɛi loo shikpɔŋ nɔ nɔ̃ lɛ, wɔ fɛɛ wɔnine shɛɔ mumɔŋ niyenii anɔ kɛtsɔɔ “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ ni Yehowa ekpɛlɛ enɔ lɛ nɔ. (Mateo 24:45-47) Kwɛ bɔ ni wɔ fɛɛ wɔdaa shi yɛ nilee ni wɔná nɛɛ hewɔ!

15. Mɛni ji Nyɔŋmɔ nikeenii ni fe fɛɛ lɛ ateŋ ekome, ni te obuɔ enɛ ohaa tɛŋŋ?

15 Nyɔŋmɔ nikeenii ni fe fɛɛ lɛ ateŋ ekome ji Yesu kpɔmɔ afɔleshaa ni ajɛ suɔmɔ mli ato he gbɛjianɔ lɛ, ni he baa sɛɛnamɔ kɛhaa wɔ kɛji wɔyɛ ŋwɛi gbɛkpamɔ loo shikpɔŋ nɔ hiɛnɔkamɔ lɛ. Nyɔŋmɔ sumɔ adesai aje lɛ aahu “akɛ eŋɔ e-bi koome lɛ eha, koni mɔ fɛɛ mɔ ni heɔ enɔ yeɔ lɛ hiɛ akakpãtã, shi moŋ ena naanɔ wala.” (Yohane 3:16) Ni Yesu suɔmɔ lɛ kanya lɛ koni “eŋɔ esusuma lɛ eha yɛ mɛi pii akpɔ̃mɔ hewɔ.” (Mateo 20:28) Taakɛ bɔfo Yohane tsɔɔ mli lɛ, Yesu Kristo “ji wɔhe eshai [mɛi ni afɔ amɛ mu] lɛ ahe kpãtãmɔnɔ̃; shi jeee wɔnɔ̃ lɛ kɛkɛ he, shi moŋ jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ lɛ hu he.” (1 Yohane 2:1, 2) No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔ fɛɛ wɔda shi waa yɛ gbɛjianɔtoo ni suɔmɔ yɔɔ mli kɛha yiwalaheremɔ kɛmiiya naanɔ wala mli nɛɛ hewɔ.b

Ani Obaaba Shishi?

16. Mɛni ni sa kadimɔ waa abaakai yɛ April 11, 1998, beni hulu enyɔ shi lɛ sɛɛ, ni namɛi esa akɛ amɛba shishi?

16 Esa akɛ shidaa kɛha kpɔ̃mɔnɔ ni Nyɔŋmɔ tsɔ e-Bi lɛ nɔ ekɛha lɛ atsirɛ wɔ koni wɔya Maŋtsɛyeli Asai loo hei krokomɛi ni Yehowa Odasefoi baakpe yɛ, beni hulu enyɔ shi, yɛ April 11, 1998 koni amɛkai Kristo gbele lɛ shishi. Beni ekɛ ebɔfoi anɔkwafoi lɛ to nifeemɔ nɛɛ shishi yɛ eshikpɔŋ nɔ shihilɛ lɛ naagbee gbɛkɛ lɛ, Yesu kɛɛ: “Nyɛfea enɛ ni nyɛŋɔkai mi.” (Luka 22:19, 20; Mateo 26:26-30) Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi fioo ni eshwɛ lɛ baaye aboloo akpiti, ni damɔ shi kɛha Yesu gbɔmɔtso ni esha bɛ mli lɛ, kɛ wein tsuru ni akɛ nɔ ko futuko mli, ni damɔ shi kɛha elá ni efɔse eshwie shi akɛ afɔleshaa nɔ̃ lɛ. Esa akɛ Kristofoi ni ajɛ mumɔ mli afɔ́ amɛ lɛ pɛ aye, ejaakɛ amɛ pɛ amɛyɔɔ kpaŋmɔ hee lɛ kɛ Maŋtsɛyeli kpaŋmɔ lɛ mli, ni amɛyɛ Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ he odaseyeli ni anyɛŋ aje he ŋwane akɛ amɛnɔ̃ lɛ ji ŋwɛi hiɛnɔkamɔ. Gbɔmɛi akpekpei krokomɛi baaba jɛmɛ akɛ mɛi ni kɛ bulɛ kwɛɔ nɔ ni yaa nɔ lɛ, ni daa shi yɛ suɔmɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ Kristo jie lɛ kpo yɛ Yesu afɔleshaa ni haa naanɔ wala feɔ nɔ ni baanyɛ aba lɛ hewɔ.—Romabii 6:23.

17. Mɛni esa akɛ wɔkai yɛ mumɔŋ mufɔɔ he?

17 Tsutsu jamɔ mli hemɔkɛyelii, henumɔi ni mli wa ni baa kɛjɛɔ suɔlɔ ko gbele mli, tɔlɛi ni akɛkpeɔ bianɛ yɛ shikpɔŋ nɔ shihilɛ mli, aloo henumɔ ni aaaná akɛ nine eshɛ jɔɔmɔ krɛdɛɛ ko nɔ kɛjɛ Yehowa ŋɔɔ lɛ baanyɛ aha mɛi komɛi asusu yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ akɛ ŋwɛi shihilɛ yɛ kɛha amɛ. Shi esa akɛ wɔ fɛɛ wɔkai akɛ, Ŋmalɛi lɛ fãaa wɔ ni wɔye Kaimɔ lɛ nibii lɛ eko ni wɔkɛtsɔɔ wɔ shidaa kɛha Kristo kpɔmɔ afɔleshaa lɛ. Agbɛnɛ hu, mumɔŋ mufɔɔ “jeee mɔ ni sumɔɔ aloo mɔ ni hiɛɔ foi lɛ sane ni; shi moŋ Nyɔŋmɔ,” Mɔ ni fɔ́ Yesu akɛ mumɔŋ Bi ní kɛ bii krokomɛi 144,000 pɛ baa anunyam mli lɛ sane ni.—Romabii 9:16; Yesaia 64:8.

18. Mɛɛ jɔɔmɔi kã mɛi ni sɔmɔɔ Yehowa ŋmɛnɛ lɛ ateŋ mɛi pii ahiɛ?

18 Naanɔ wala yɛ paradeiso shikpɔŋ nɔ lɛ ji hiɛnɔkamɔ ni Nyɔŋmɔ kɛha adesai ateŋ mɛi ni fa ni sɔmɔɔ Yehowa yɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ. (2 Timoteo 3:1-5) Etsɛŋ ni amɛbaaná paradeiso ni yɔɔ naakpɛɛ nɛɛ mli ŋɔɔmɔ. Kɛkɛ lɛ lumɛi baakwɛ shikpɔŋ lɛ nɔ saji anɔ yɛ ŋwɛi nɔyeli shishi. (Lala 45:17) Toiŋjɔlɛ shihilɛi baahi shi yɛ be mli ni shikpɔŋ lɛ nɔ bii yeɔ Nyɔŋmɔ mlai anɔ ni amɛkaseɔ Yehowa gbɛ̀i ahe nii babaoo lɛ. (Yesaia 9:5, 6; Kpojiemɔ 20:12) Nitsumɔi babaoo ni abaatsu baahi shi, abaamamɔ shiai ni asaa shikpɔŋ lɛ nɔ. (Yesaia 65:17-25) Ni susumɔ weku ekomefeemɔ ni miishɛɛ yɔɔ mli yɛ be mli ni gbohii lɛ baa wala mli ekoŋŋ lɛ he okwɛ! (Yohane 5:28, 29) Yɛ naagbee kaa ko sɛɛ lɛ, efɔŋfeemɔ fɛɛ baalaaje kwraa. (Kpojiemɔ 20:7-10) Kɛjɛ no sɛɛ kɛyaa naanɔ lɛ, shikpɔŋ lɛ nɔ baayi obɔ kɛ gbɔmɛi ni amɛye emuu ni ‘aha amɛye amɛhe kɛjɛ fitemɔ nyɔŋyeli lɛ mli, ni yɔɔ Nyɔŋmɔ bii lɛ anunyam heyeli.’

[Shishigbɛ niŋmai]

a Kwɛmɔ Insight on the Scriptures, Kpo 1 lɛ, baafai 225-226.

b Kwɛmɔ Buu-Mɔɔ, March 15, 1991, baafai 19-22.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

◻ Akɛ “ebayɛ wala nu lɛ yaka” lɛ tsɔɔ mɛni?

◻ Kɛji akɛ wɔ hiɛnɔkamɔ lɛ ji ŋwɛi nɔ̃ loo shikpɔŋ nɔ nɔ̃ lɛ, mɛɛ yiŋtoi wɔyɔɔ ni wɔɔdamɔ nɔ wɔda Nyɔŋmɔ shi?

◻ Mɛɛ daa afi gbi jurɔ ko esa akɛ wɔ fɛɛ wɔye?

◻ Mɛni yɔɔ wɔsɛɛ be kɛha Yehowa webii lɛ ateŋ mɛi ni fa?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]

Akpekpei abɔ ‘miiŋɔ wala nu lɛ yaka.’ Ani ofata amɛhe?

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje