Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w95 2/15 bf. 18-22
  • “Kaashe Gbeyei, Asafoku Bibioo”

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • “Kaashe Gbeyei, Asafoku Bibioo”
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Asafoku Bibioo Lɛ
  • Yifalɛ lɛ Miiba Shi
  • “Kaashe Gbeyei”
  • Hiɛnɔkamɔ ni Yɔɔ Sɔrɔto Kwraa
  • ‘Nyɛkwɛa Nyɔŋmɔ Asafoku Ni Yɔɔ Nyɛteŋ Lɛ Nɔ’
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2011
  • “Asafo Babaoo” ko Nyá Maŋtsɛ lɛ He
    “Ha Omaŋtsɛyeli lɛ Aba”
  • Toi Atsu ni Ato Nyɛsɛɛ Nɛɛ Aha “‘Toi Krokomɛi” Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1984
  • Amɛkɛ Musuŋtsɔlɛ Kwɛɔ Tooi Bibii Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1993
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
w95 2/15 bf. 18-22

“Kaashe Gbeyei, Asafoku Bibioo”

“Kaashe gbeyei, asafoku bibioo; ejaakɛ nyɛ-Tsɛ lɛ yɛ he tsuijurɔ akɛ eeeŋɔ maŋtsɛyeli lɛ eha nyɛ.”—LUKA 12:32.

1. Mɛni ji nɔdaamɔ nɔ kɛha Yesu wiemɔi: “Kaashe gbeyei, asafoku bibioo” lɛ tsɔɔ?

“NYƐYAA nɔ nyɛtaoa [Nyɔŋmɔ] maŋtsɛyeli lɛ daa.” (Luka 12:31, NW) Beni Yesu wie wiemɔi nɛɛ etsɔɔ ekaselɔi lɛ, ejaje shishitoo mla ko, ni ekudɔ Kristofoi ajwɛŋmɔ kɛjɛ egbii lɛ amli aahu kɛbashi wɔ diɛŋtsɛ wɔgbii nɛɛ amli. Esa akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ aye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ wɔshihilɛi amli. (Mateo 6:33) Shi yɛ Luka sane lɛ mli lɛ, Yesu tee nɔ ekɛ suɔmɔ kɛ nɔmimaa wiemɔi wie etsɔɔ Kristofoi akuu krɛdɛɛ ko. Ekɛɛ: “Kaashe gbeyei, asafoku bibioo, ejaakɛ nyɛ-Tsɛ lɛ yɛ he tsuijurɔ akɛ eeeŋɔ maŋtsɛyeli lɛ eha nyɛ.” (Luka 12:32) Ákɛ Tookwɛlɔ Kpakpa lɛ, Yesu le akɛ jaramɔ bei ni miiba kã ekaselɔi lɛ ahiɛ. Shi yiŋtoo ko bɛ ni baaha amɛshe gbeyei kɛ amɛtee nɔ amɛtao Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ. No hewɔ lɛ, Yesu ŋaawoo lɛ jeee kita ni yɔɔ keketee. Shi moŋ eji shiwoo ni suɔmɔ yɔɔ mli ni ha amɛna hekɛnɔfɔɔ kɛ ekãa.

2. Namɛi feɔ asafoku bibioo lɛ, ni mɛni hewɔ amɛna hegbɛ krɛdɛɛ ko nakai lɛ?

2 Yesu kɛ ekaselɔi lɛ miiwie, ni etsɛ amɛ “asafoku bibioo.” Eewie eetsɔɔ mɛi ni Yehowa kɛ ‘maŋtsɛyeli lɛ baaha amɛ lɛ.’ Kɛ akɛ amɛ to asafoi babaoo ni baakpɛlɛ Yesu nɔ, yɛ sɛɛ mli bei lɛ amli lɛ ahe lɛ, amɛyi faaa kwraa. Abuɔ amɛ akɛ amɛjara wa waa hu, ejaakɛ ahala amɛ kɛha wɔsɛɛ be ko ni sa kadimɔ, ní akɛ amɛ atsu nii yɛ odehei asɔɔmɔ mli. Amɛ-Tsɛ, ni ji Tookwɛlɔ Kpeteŋkpele, Yehowa, tsɛɔ asafoku bibioo lɛ koni amɛbaná ŋwɛi gboshinii ko, yɛ Kristo Mesia Maŋtsɛyeli lɛ mli.

Asafoku Bibioo Lɛ

3. Mɛɛ asafoku bibioo lɛ he anunyam ninaa Yohane na?

3 Belɛ, namɛi feɔ nɛkɛ asafoku bibioo ni yɔɔ hegbɛ ni yɔɔ nyam nɛɛ mɔ? Yesu Kristo sɛɛnyiɛlɔi ni akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ fɔɔ amɛ mu lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 2:1-4) Beni bɔfo Yohane na amɛ akɛ ŋwɛi lalatsɛmɛi ni hiɛ amɛ saŋkui yɛ amɛdɛŋ lɛ, eŋma akɛ: “Ni mikwɛ, ni naa, Toobi lɛ damɔ Zion gɔŋ lɛ nɔ, ni mɛi akpei oha kɛ nyɔŋmai ejwɛ kɛ ejwɛ ni aŋma egbɛi kɛ e-Tsɛ gbɛi yɛ amɛhiɛŋtsei anɔ fata ehe. Mɛnɛɛmɛi ji mɛi ni kɛ yei buleko amɛhe, ejaakɛ obalahii muji ji amɛ, ni amɛnyiɛɔ Toobi lɛ sɛɛ kɛyaa he fɛɛ he ni eyaa lɛ. Mɛnɛɛmɛi ji mɛi ni ahe kɛjɛ gbɔmɛi ateŋ ni amɛtsɔmɔ klɛŋklɛŋ yibii amɛha Nyɔŋmɔ kɛ Toobi lɛ; ni anaaa amale ko yɛ amɛdaaŋ, ejaakɛ kpa ko bɛ amɛhe.”—Kpojiemɔ 14:1, 4, 5.

4. Mɛɛ gbɛhe asafoku bibioo lɛ yɔɔ yɛ shikpɔŋ nɔ ŋmɛnɛ?

4 Kɛjɛ Pentekoste afi 33 Ŋ.B. kɛbaa nɛɛ, nɛkɛ mɛi ni afɔ amɛ mu ni akɛ mumɔ efɔ́ amɛ nɛɛ esɔmɔ akɛ Kristo najiaŋdamɔlɔi yɛ shikpɔŋ nɔ. (2 Korintobii 5:20) Ŋmɛnɛ, amɛmli shwɛɛnii fioo ko pɛ sɔmɔɔ kutuu akɛ “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” kuu lɛ. (Mateo 24:45; Kpojiemɔ 12:17) Titri lɛ kɛjɛ afi 1935 kɛbaa nɛɛ, “tooi krokomɛi” lɛ, ni ji Kristofoi ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ hiɛnɔkamɔ, ni amɛyibɔ shɛɔ akpekpei abɔ lɛ ebafata amɛhe. Mɛnɛɛmɛi yeɔ buaa ni ashiɛɔ sanekpakpa lɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ.—Yohane 10:16.

5. Mɛni ji su ni asafoku bibioo lɛ mli bii ni eshwɛ lɛ hiɛ, ni mɛni hewɔ ehe ehiaaa ni amɛshe gbeyei lɛ?

5 Mɛni ji su ni asafoku bibioo nɛɛ mlibii ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lolo lɛ jieɔ lɛ kpo? Akɛni amɛle akɛ amɛnine baashɛ ‘maŋtsɛyeli ni hosooo’ nɔ hewɔ lɛ, amɛkɛ sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ haa yɛ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ kɛ bulɛ mli. (Hebribii 12:28) Amɛkɛ heshibaa yɔseɔ akɛ amɛ nɔ̃ lɛ ji hegbɛ ni anyɛŋ akɛ nɔ ko ato he, ni nɔ ni jɛɔ mli baa ji miishɛɛ ni sɛɛ efooo. Ámɛna “adiagba kome ni jara wa” ni Yesu wie he beni ewie Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ. (Mateo 13:46) Yɛ be mli ni naagbee amanehulu kpeteŋkpele lɛ bɛŋkɛɔ lɛ, mɛi ni Nyɔŋmɔ efɔ amɛ mu lɛ damɔɔ shi ni amɛsheee gbeyei. Yɛ nɔ ni miihe aba adesai aje lɛ nɔ yɛ “Nuntsɔ [Yehowa] gbi wulu ni yɔɔ nyam” lɛ nɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔsɛɛ be gbeyeishemɔ he ŋmiŋmi mɔmɔɔɔ amɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 2:19-21) Mɛni hewɔ esa akɛ amɛshe gbeyei?

Yifalɛ lɛ Miiba Shi

6, 7. (a) Mɛni hewɔ asafoku bibioo lɛ ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lolo ayi faaa kwraa lɛ? (b) Te esa akɛ aŋkroaŋkro fɛɛ asusu hiɛnɔkamɔ ni eyɔɔ lɛ he eha tɛŋŋ?

6 Asafoku bibioo lɛ ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lolo lɛ ayi faaa dɔŋŋ yɛ nyɛsɛɛ afii nɛɛ amli. Enɛ jeɔ kpo yɛ 1994 Kaimɔ lɛ he akɔntaabuu lɛ mli. Yɛ Yehowa webii asafoi aaafee 75,000 ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ mli lɛ, 8,617 pɛ jie amɛhe kpo kɛtsɔ Kaimɔ niyenii lɛ yeli nɔ akɛ amɛji shwɛɛnii lɛ mli bii. (Mateo 26:26-30) Nɔ ni tamɔɔɔ enɛ lɛ, mɛi ni ba lɛ fɛɛ ayifalɛ ji 12,288,917. Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ le akɛ abaakpa enɛ gbɛ. Yehowa eto ni yibɔ ko ni afo husu awo he, 144,000, afee asafoku bibioo lɛ, ni eje amɛ naabuamɔ shishi kɛjɛ Pentekoste, afi 33 Ŋ.B. Yɛ sane naatsɔɔmɔ ni ja naa lɛ, asafoku bibioo lɛ atsɛmɔ baaba naagbee beni yibɔ lɛ fɛɛ shɛɔ lɛ, ni odaseyeli lɛ tsɔɔ akɛ, mɛi ni jɔɔmɔ krɛdɛɛ yɔɔ amɛnɔ nɛɛ anaabuamɔ yɛ he fɛɛ he lɛ ba naagbee yɛ 1935. Shi agba akɛ tooi krokomɛi lɛ ni yɔɔ naagbee be lɛ mli lɛ ayifalɛ baaya hiɛ ni amɛtsɔ “asafo babaoo ni mɔ ko mɔ ko nyɛŋ akane, ni jɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ, kɛ akutsei, kɛ maji kɛ majianɔ wiemɔi amli.” Kɛjɛ 1935 kɛbaa nɛɛ, mɛi ni Yehowa buaa amɛnaa lɛ efee asafo babaoo lɛ ni amɛ hiɛnɔkamɔ ji naanɔ wala yɛ paradeiso shikpɔŋ nɔ lɛ.—Kpojiemɔ 7:9; 14:15, 16; Lala 37:29.

7 Asafoku bibioo lɛ mli bii ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lolo lɛ ateŋ mɛi pii yɛ amɛ afii 70, 80, loo 90 kɛyaa lɛ mli bianɛ. Amɛteŋ mɛi fioo ko ena fe afii 100 kɛmiiya. Mɛnɛɛmɛi fɛɛ, ni afii abɔ ni amɛye lɛ kɔɔɔ he eko lɛ le akɛ, ŋwɛi shitee nɔ amɛbaatsɔ ni yɛ naagbee lɛ amɛkɛ Yesu Kristo aaafee ekome, ni amɛkɛ lɛ aye maŋtsɛ yɛ enunyam Maŋtsɛyeli lɛ mli. Asafo babaoo lɛ mli bii lɛ baafee Kristo, ni ji Maŋtsɛ lɛ shishibii ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ. Ha mɔ fɛɛ mɔ mli afili lɛ yɛ nɔ ni Yehowa esaa eto kɛha mɛi ni sumɔɔ lɛ lɛ he. Jeee wɔ wɔbaahala nɔ̃ hiɛnɔkamɔ ni wɔbaakpa gbɛ. Yehowa ji mɔ ni baakpɛ eyiŋ yɛ he. Kui enyɔ lɛ fɛɛ baanyɛ ana miishɛɛ yɛ amɛ hiɛnɔkamɔ kɛha wɔsɛɛ lɛ he, kɛ eji ŋwɛi Maŋtsɛyeli loo shikpɔŋ nɔ paradeiso yɛ nakai Maŋtsɛyeli lɛ shishi.—Yohane 6:44, 65; Efesobii 1:17, 18.

8. Mɛi 144,000 lɛ anaasɔomɔ lɛ etee nɔ kɛyashɛ nɛgbɛ, ni mɛni baaba kɛ agbe naa?

8 Asafoku bibioo ni ji mɛi 144,000 lɛ feɔ “Nyɔŋmɔ Israel,” ni ebaye heloonaa Israel najiaŋ yɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoi amli lɛ. (Galatabii 6:16) No hewɔ lɛ, shwɛɛnii lɛ ji mɛi ni feɔ nakai mumɔŋ maŋ ni eshwɛ ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lolo lɛ. Aasɔo nɛkɛ mɛi ni eshwɛ nɛɛ anaa kɛmiiha Yehowa naagbee nɔkpɛlɛmɔ. Bɔfo Yohane na bɔ ni enɛ tee nɔ eha lɛ yɛ ninaa mli, ni ebɔ amaniɛ akɛ: “Ni mina bɔfo kroko miikwɔ kɛmiijɛ hulu shitee he kɛmiiba, ni ehiɛ Nyɔŋmɔ hiɛkalɔ lɛ naasɔomɔ nɔ; ni ebolɔ kɛ gbee waa ekɛɛ bɔfoi ejwɛ lɛ ni aha amɛ hegbɛ akɛ amɛfee shikpɔŋ lɛ kɛ ŋshɔ lɛ efɔŋ lɛ akɛ: ‘Nyɛkafea shikpɔŋ lɛ loo ŋshɔ lɛ loo tsei lɛ efɔŋ ko kɛyashi beyinɔ ni wɔkɛ naasɔomɔ aaakadi wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ tsuji lɛ ahiɛŋtsei anɔ dã.’ Ni minu mɛi ni akɛ naasɔomɔ nɔ lɛ ekadi lɛ ayibɔ: mɛi akpei oha kɛ nyɔŋmai ejwɛ kɛ ejwɛ ni akɛ naasɔomɔ nɔ ekadi amɛ kɛjɛ [mumɔŋ] Israelbii lɛ akutso fɛɛ akutso mli.” (Kpojiemɔ 7:2-4) Akɛni eyɛ faŋŋ akɛ nɛkɛ nitsumɔ ni ji mumɔŋ Israel naasɔomɔ nɛɛ naagbee eshɛ shɔŋŋ hewɔ lɛ, etsɔɔ nibii ni yɔɔ miishɛɛ ni etsɛŋ kwraa ni ebaaba. Nɔ kome ji akɛ, “amanehulu kpeteŋkpele lɛ,” be mli ni aaaŋmɛɛ hiɛkpatamɔ kɔɔyɔi ejwɛ lɛ ahe ashwie shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ebɛŋkɛ waa.—Kpojiemɔ 7:14.

9. Te asafoku bibioo lɛ buɔ asafo babaoo lɛ ni amɛyi faa be fɛɛ be lɛ amɛhaa tɛŋŋ?

9 Asafo babaoo lɛ ateŋ mɛi ni abua amɛnaa momo lɛ ayifalɛ shɛɔ akpekpei abɔ. Kwɛ bɔ ni enɛ haa shwɛɛnii lɛ atsui nyaa kɛ miishɛɛ! Eyɛ mli akɛ asafoku bibioo lɛ ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lolo lɛ ayifalɛ nɔ miigbɔ daa moŋ, shi amɛtsɔse asafo babaoo lɛ ateŋ hii ni sa, ni amɛsaa amɛ koni amɛtsu gbɛnaa nii ni kɔɔ Nyɔŋmɔ shikpɔŋ nɔ gbɛjianɔtoo ni mli lɛɛɔ lɛ he lɛ he nii. (Yesaia 61:5) Taakɛ Yesu tsɔɔ lɛ, mɛi komɛi ayi baana wala kɛtsɔ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli.—Mateo 24:22.

“Kaashe Gbeyei”

10. (a) Mɛɛ tutuamɔ etsɛŋ ni akɛbaaba Nyɔŋmɔ webii anɔ, ni mɛni baajɛ enɛ mli aba? (b) Mɛɛ saji abiɔ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ?

10 Aba Satan kɛ edaimonioi lɛ ashi kɛba shikpɔŋ nɛɛ niiaŋ. Aakudɔ lɛ kɛ esamaŋfoi lɛ ni amɛte shi amɛbatutua Yehowa webii lɛ kɛ amɛhewalɛ fɛɛ. Atsɔɔ nɛkɛ tutuamɔ nɛɛ, ni agba afɔ shi yɛ Biblia lɛ mli lɛ mli akɛ, Gog ni jɛ Magog lɛ tutuamɔ. Ni namɛi titri Abonsam ejie ehiɛ eka ni etutuaa amɛ lɛ? Ani jeee asafoku bibioo lɛ mli naagbee bii lɛ, ni ji Nyɔŋmɔ mumɔŋ Israel lɛ, ni hiɔ shi yɛ toiŋjɔlɛ mli, yɛ “shikpɔŋ laŋmɔ lɛ nɔ lɛ”? (Ezekiel 38:1-12) Hɛɛ, shi anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu lɛ akuu lɛ ateŋ shwɛɛnii lɛ, kɛ amɛhefatalɔi anɔkwafoi lɛ, tooi krokomɛi lɛ, baaye bɔ ni Satan tutuamɔ lɛ baatee Yehowa Nyɔŋmɔ naakpɛɛ nitsumɔ ko shi lɛ he odase. Ekɛ ehe baawo mli ni ekɛfã ewebii ahe, ni enɛ baaha “Yehowa gbi wulu kpele ni he yɔɔ gbeyei” lɛ afɛ kwraa. (Yoel 3:4) Ŋmɛnɛ, tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ lɛ miitsu nitsumɔ ko ni he hiaa waa, yiwalaheremɔ nitsumɔ, kɛmiibɔ Yehowa he ni ekɛbaawo sane lɛ mli ni baa nɛɛ he kɔkɔ. (Maleaki 3:23; 1 Timoteo 4:16) Ani okɛ ekaa miifi nakai sɔɔmɔ lɛ sɛɛ, ni oona Yehowa Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ shiɛmɔ mli gbɛfaŋnɔ? Ani obaaya nɔ ofee nakai akɛ Maŋtsɛyeli jajelɔ ni sheee gbeyei?

11. Mɛni hewɔ ekãafeemɔ su he hiaa ŋmɛnɛ lɛ?

11 Yɛ bɔ ni je lɛŋ shihilɛ lɛ yɔɔ amrɔ nɛɛ hewɔ lɛ, kwɛ bɔ ni esa jogbaŋŋ ha yɛ be naa, akɛ asafoku bibioo lɛ aaabo wiemɔi ni Yesu wie etsɔɔ amɛ lɛ toi, akɛ: “Kaashe gbeyei, asafoku bibioo”! Ekãa su ni tamɔ nɛkɛ he miihia, yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni atsuɔ ni kɛ Yehowa yiŋtoo kpaa gbee lɛ hewɔ. Asafoku bibioo lɛ mli bii lɛ ateŋ aŋkroaŋkro fɛɛ yɔseɔ bɔ ni ehe hiaa ni eŋmɛ etsui shi aahu kɛyashi naagbee tɔ̃ɔ lɛ. (Luka 21:19) Taakɛ Yesu Kristo, mɔ ni ji asafoku bibioo lɛ Nuntsɔ lɛ, ŋmɛ etsui shi ni eye anɔkwa aahu kɛyashi eshikpɔŋ nɔ shihilɛ lɛ naagbee tɔ̃ɔ lɛ, nakai nɔŋŋ esa akɛ shwɛɛnii lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ hu aŋmɛ etsui shi, ni eye anɔkwa.—Hebribii 12:1, 2.

12. Taakɛ Yesu fee lɛ, mɛɛ ŋaa Paulo wo Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ yɛ gbeyei ni esaaa akɛ amɛsheɔ lɛ he?

12 Esa akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ ana jwɛŋmɔ ni bɔfo Paulo na lɛ nɔŋŋ eko. Kadimɔ bɔ ni ewiemɔi lɛ, akɛ gbohiiashitee lɛ he shiɛlɔ ni afɔ lɛ mu lɛ, kɛ Yesu ŋaawoo akɛ akashe gbeyei lɛ kpaa gbee ehaa. Paulo ŋma akɛ: “Ohiɛ ahi Yesu Kristo ni te shi kɛjɛ gbohii ateŋ, ni jɛ David seshi mli lɛ nɔ, yɛ misanekpakpa lɛ naa; no he amane nɔŋŋ minaa, kɛyashi kpãai amli tete, tamɔ efɔŋ feelɔ ko; shi kɛlɛ, Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ awooo lɛ kpaa. Enɛ hewɔ lɛ mimiaa mihiɛ yɛ saji fɛɛ mli, yɛ mɛi ni ahala amɛ lɛ ahewɔ, koni amɛ hu amɛnine ashɛ walaheremɔ ni yɔɔ Kristo Yesu mli lɛ kɛ naanɔ anunyam lɛ nɔ. Anɔkwa wiemɔi nɛ: ejaakɛ kɛ wɔkɛ lɛ gbo lɛ, wɔkɛ lɛ aaana wala hu; kɛ wɔmia wɔhiɛ yɛ amanehulu mli lɛ, wɔkɛ lɛ aaaye maŋtsɛ hu; kɛ wɔkpa yɛ esɛɛ lɛ, lɛ hu eeekpa yɛ wɔsɛɛ; kɛ wɔfeee wɔhe anɔkwafoi lɛ, lɛ lɛ eeehi shi anɔkwafo, enyɛŋ ekpa yɛ lɛ diɛŋtsɛ ehe sɛɛ.”—2 Timoteo 2:8-13.

13. Mɛni asafoku bibioo lɛ mli bii lɛ heɔ yeɔ waa, ni enɛ tsirɛɔ amɛ ni amɛfee mɛni?

13 Taakɛ bɔfo Paulo ji lɛ, asafoku bibioo ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi ni eshwɛ lɛ miisumɔ ni amɛmia amɛhiɛ yɛ amanehulu mli beni amɛjajeɔ shɛɛ sane ni mli wa waa ni akɛha yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ. Nɔmimaa ni amɛyɔɔ lɛ shishifã yaa nɔ, ni emli waa, beni amɛyaa nɔ amɛkɛ amɛhiɛ fɔɔ ŋwɛi shiwoi ni ji yiwalaheremɔ, kɛ “wala akekre” ni akɛaaha amɛ, kɛ́ amɛye anɔkwa aahu kɛyashi gbele mli lɛ nɔ lɛ. (Kpojiemɔ 2:10) Abaatsɔ gbohiiashitee kɛ tsakemɔ ni baa trukaa nɔ akɛ amɛ aba ekomefeemɔ mli kɛ Kristo, koni amɛkɛ lɛ fɛɛ aye nɔ akɛ maŋtsɛmɛi. Mɛɛ kunimyeli kɛha amɛ emuuyeli-mlihiɛmɔ gbɛ, ákɛ je lɛ nɔ kunimyelɔi nɛ!—1 Yohane 5:3, 4.

Hiɛnɔkamɔ ni Yɔɔ Sɔrɔto Kwraa

14, 15. Asafoku bibioo lɛ agbohiiashitee hiɛnɔkamɔ lɛ yɛ sɔrɔto kwraa yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

14 Gbohiiashitee he hiɛnɔkamɔ ni asafoku bibioo lɛ yɔɔ lɛ yɛ sɔrɔto kwraa. Yɛ mɛɛ gbɛi anɔ? Nɔ kome ji akɛ, etsɔɔ gbohiiashitee ni “jalɔi kɛ mɛi ni ejaaa fɛɛ” baana mli gbɛfaŋnɔ lɛ hiɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 24:15) Yɛ anɔkwale mli lɛ, mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ashitee lɛ baa yɛ bɔ ni ato naa yɛ hiamɔ naa aha lɛ naa, taakɛ wiemɔi ni yɔɔ 1 Korintobii 15:20, 23 nɛɛ maa nɔ mi faŋŋ lɛ: “Agbɛnɛ atee Kristo shi kɛjɛ gbohii ateŋ, efee klɛŋklɛŋ mɔ yɛ mɛi ni ewɔ lɛ ateŋ. Shi mɔ fɛɛ mɔ yɛ lɛ diɛŋtsɛ egbɛjianɔ: klɛŋklɛŋ mɔ ji Kristo, no sɛɛ lɛ mɛi ni ji Kristo nii lɛ, yɛ [beni eba] lɛ mli.” Kɛ amɛna tsuishiŋmɛɛ kɛ hemɔkɛyeli ni Yesu jie lɛ kpo lɛ eko lɛ, asafoku bibioo lɛ leɔ nɔ ni asaa ato aha amɛ, beni amɛgbeɔ amɛ shikpɔŋ nɔ nitsumɔ lɛ naa, titri lɛ kɛjɛ be mli ni anɔkwa Nuntsɔ lɛ ba esɔlemɔwe lɛ kɛha kojomɔ yɛ afi 1918 mli, kɛbaa nɛɛ.—Maleaki 3:1.

15 Paulo haa wɔ yiŋtoo kroko ni haa wɔnaa gbohiiashitee nɛɛ akɛ esoro no kwraa. Taakɛ aŋma yɛ 1 Korintobii 15:51-53 lɛ, eŋma akɛ: “Naa, teemɔŋ sane miŋɔkɛɔ nyɛ nɛɛ: Jeee wɔ fɛɛ wɔbaawɔ lɛ, shi abaatsake wɔ fɛɛ, trukaa, hiŋmɛitswaa mli, beni aaakpã naagbee tɛtrɛmaŋtɛrɛ lɛ; . . . Ejaakɛ ja nɛkɛ fitemɔ nɔ nɛɛ wo nɔ ni fiteee lɛ, ni nɛkɛ gbele nɔ nɛɛ wo nɔ ni gbooo lɛ.” Nɛkɛ wiemɔi nɛɛ kɔɔ asafoku bibioo lɛ mli bii lɛ ateŋ mɛi ni gboiɔ yɛ be mli ni Kristo eba lɛ ahe. Ehe ehiaaa ni amɛwɔ yɛ gbele mli yɛ be kakadaŋŋ ko mli dɔŋŋ, shi moŋ akɛ shihilɛ ni gbele bɛ mli haa amɛ, “trukaa, hiŋmɛitswaa mli.”

16, 17. Yɛ amɛ gbohiiashitee hiɛnɔkamɔ lɛ hewɔ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ ajɔɔ Kristofoi ni afɔ amɛ mu ŋmɛnɛ lɛ yɛ gbɛ krɛdɛɛ nɔ yɛ?

16 Yɛ nɛkɛ shishinumɔ nɛɛ kɛ gbeekpamɔ naa lɛ, wɔbaanyɛ wɔnu bɔfo Yohane wiemɔi ni anaa yɛ Kpojiemɔ 14:12, 13 lɛ shishi. Eŋma akɛ: “Biɛ krɔŋkrɔŋbii lɛ ni yeɔ Nyɔŋmɔ kitai lɛ kɛ Yesu hemɔkɛyeli lɛ nɔ lɛ atsuishiŋmɛɛ lɛ yɔɔ. Ni minu gbee jɛ ŋwɛi miikɛɛ mi akɛ: ‘Ŋmaa: Ajɔɔ gbohii lɛ ni gboiɔ yɛ Nuntsɔ lɛ mli lɛ kɛjɛ ŋmɛnɛ nɔ kɛyaa nɛɛ. Hɛɛ, mumɔ lɛ kɛɛ, koni amɛjɔɔ amɛhe kɛjɛ amɛhaomɔi lɛ amli; shi amɛnitsumɔi lɛ nyiɛɔ amɛsɛɛ.’ ”

17 Mɛɛ nyɔmɔwoo ni yɔɔ sɔrɔto kwraa asaa ato aha asafoku bibioo lɛ mli shwɛɛnii lɛ nɛkɛ! Amɛ shitee lɛ baaba oya, yɛ be mli ni amɛwɔɔ yɛ gbele mli lɛ sɛɛ nɔŋŋ. Mɛɛ tsakemɔ ni yɔɔ naakpɛɛ shwɛɛnii lɛ baana nɛkɛ, beni amɛyaŋɔɔ amɛnitsumɔ yɛ mumɔi ashihilɛ he lɛ! Akɛni asafoku bibioo lɛ hiɛnyamwoo lɛ miiya nɔ amrɔ nɛɛ, ni Biblia gbalɛi wuji lɛ hu mlibaa miihe aba naagbee hewɔ lɛ, yɛ anɔkwale mli lɛ, ehe ehiaaa ni asafoku bibioo lɛ mli naagbee bii ni eshwɛ lɛ ‘ashe gbeyei.’ Ni gbeyei ni amɛsheee nɛɛ woɔ asafo babaoo lɛ mli bii lɛ, ni esa akɛ amɛna gbeyei ni asheee su lɛ hewalɛ, yɛ be mli ni amɛkpaa amɛ kpɔmɔ yɛ amanehulu be ni fe fɛɛ eko ni shikpɔŋ lɛ ele pɛŋ lɛ gbɛ lɛ.

18, 19. (a) Mɛni hewɔ be ni wɔyɔɔ mli nɛɛ he hiaa waa lɛ? (b) Mɛni hewɔ esaaa akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ tooi krokomɛi lɛ fɛɛ sheɔ gbeyei lɛ?

18 Asafoku bibioo lɛ nitsumɔi lɛ akaimɔ yeɔ ebuaa amɛ kɛ asafo babaoo lɛ ni amɛyaa nɔ amɛsheɔ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ gbeyei. Ekojomɔ ŋmɛlɛtswaa lɛ eshɛ etã, ni duromɔ be ni eshwɛ lɛ jara wa waa. Be ni eshwɛ kɛha mɛi krokomɛi akɛ amɛkɛfee he nɔ ko lɛ faaa kwraa lɛlɛŋ. Shi, yɛ wɔ gbɛfaŋ lɛ, wɔsheee gbeyei akɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoo baŋ mli. Bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, ebaaye omanye!

19 Anu ŋwɛi gbeei ni wa lɛ ni miikɛɛ akɛ: “Je nɛŋ maŋtsɛyeli lɛ etsɔ wɔ-Nuntsɔ lɛ kɛ e-Kristo (mɔ ni efɔ lɛ mu) lɛ nɔ, ni eeeye maŋtsɛ kɛaatee naanɔi anaanɔ” lɛ he momo. (Kpojiemɔ 11:15) Eka shi faŋŋ akɛ, Tookwɛlɔ Kpeteŋkpele, Yehowa, miikudɔ etooi lɛ fɛɛ yɛ “jalɛ gbɛi anɔ yɛ egbɛi lɛ ahewɔ.” (Lala 23:3) Aanyiɛ asafoku bibioo lɛ hiɛ kɛmiiya amɛ ŋwɛi nyɔmɔwoo lɛ he ni tɔmɔ ko kwraa bɛ mli. Ni abaahere tooi krokomɛi lɛ ayiwala kɛtsɔ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli shweshweeshwe, koni amɛyana naanɔ wala mli ŋɔɔmɔ, yɛ shikpɔŋ nɔ nɔyeli he lɛ mli, yɛ Nyɔŋmɔ anunyam Maŋtsɛyeli ni yɔɔ Kristo Yesu nɔyeli shishi lɛ mli. No hewɔ lɛ, yɛ be mli ni awie Yesu wiemɔi lɛ atsɔɔ asafoku bibioo lɛ, Nyɔŋmɔ tsuji fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ yɛ nɔ ni amɛaadamɔ nɔ ni amɛbo ewiemɔi: “Kaashe gbeyei,” lɛ toi.

Ani Obaanyɛ Otsɔɔ Mli?

◻ Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkpa asafoku bibioo lɛ mli bii ni amɛshwɛ lɛ ayifalɛ ni aaaba shi lɛ gbɛ lɛ?

◻ Mɛɛ shihilɛ mli shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu lɛ yɔɔ ŋmɛnɛ?

◻ Mɛni hewɔ esaaa akɛ Kristofoi sheɔ gbeyei, yɛ Gog ni jɛ Magog lɛ tutuamɔ ni baa lɛ fɛɛ sɛɛ?

◻ Mɛni hewɔ 144,000 lɛ agbohiiashitee hiɛnɔkamɔ lɛ yɔɔ sɔrɔto kwraa, titri lɛ yɛ ŋmɛnɛ lɛ?

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje