Sɔɔmɔ akɛ Yehowa Nanemɛi Nitsulɔi ni akɛ Hiɛ Fɔɔ Amɛnɔ
“Gbɔmɔ, ajaje nɔ ni hi kɛ nɔ ni Yehowa biɔ yɛ odɛŋ atsɔɔ: No ji akɛ ofee nɔ ni ja gbɛ, ni osumɔ ejurɔfeemɔ, ni okɛ o-Nyɔŋmɔ Iɛ anyiɛ yɛ heshibaa mli.”?—MIKA 6:8.
1. Mɛɛ Ŋmalɛ nɔ abaanyɛ adamɔ atsɛ Yehowa tsuji fɛɛ ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ akɛ ‘enanemɛi nitsulɔi?
KRISTOFONYO bɔfo Yohane ŋma akɛ: “Nyɛkwɛa suɔmɔ bɔ sɔŋŋ ni tsɛ lɛ eŋɔsumɔ wɔ, akɛ atsɛ wɔ Nyɔŋmɔ bii ni wɔji nɛɛ.” (1 Yohane 3:1) Ni bɔfo Paulo wie lɛ diɛŋtsɛ kɛ ehefatalɔ Apolo he akɛ: “Ejaakɛ Nyɔŋmɔ hefatalɔi nitsulɔi ji wɔ.” (1 Korintobii 3:9) Mɛi ni wie nɛkɛ wiemɔi enyɔ nɛɛ ji Yesu sɛɛnyiɛlɔi ni afɔ amɛ mu ni amɛnɔŋŋ amɛhe amɛwieɔ nɛɛ. Shi yɛ eshishitoo mla naa lɛ, ekɔɔ Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi fɛɛ he. No hewɔ lɛ, abaanyɛ agbala mli akɛɛ akɛ: ‘Nyɛkwɛa suɔmɔ bɔ sɔŋŋ ni tsɛ lɛ eŋɔsumɔ wɔ akɛ wɔfee Yehowa nanemɛi nitsulɔi.’
2. Mɛni hewɔ Yehowa tsuji nyɛɔ amɛfeɔ enanemɛi nitsulɔ lɛ?
2 Te aaafee tɛŋŋ ni adesai ni egbɔjɔ ni yeee emuu aaanyɛ afee Bɔlɔ kpeteŋkpele ni ehewalɛ, enilee kɛ jalɛsaneyeli ni yeɔ emuu kɛ esuɔmɔ kpojiemɔ fe fɛɛ lɛ nanemɛi nitsulɔi hu? Enɛ nyɛɔ ehaa lɛ nakai, ejaakɛ abɔ wɔklɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ yɛ Bɔlɔ lɛ kɛ enaanɔ nitsulɔ, wiemɔ loo Logos lɛ su kɛ henɔ lɛ nɔ. (1 Mose 1:26, 27; Yohane 1:1) No hewɔ lɛ aha wɔklɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ nilee, jalɛsaneyeli, hewalɛ kɛ suɔmɔ ko. No hewɔ ni Yehowa baanyɛ akɛɛ eshikpɔŋ nɔ tsuji lɛ kɛtsɔ egbalɔ lɛ nɔ akɛ: “Gbɔmɔ, ajaje nɔ ni hi kɛ nɔ ni Yehowa biɔ yɛ odɛŋ atsɔo: No ji akɛ ofee nɔ ni ja gbɛ, ni osumɔ ejurɔfeemɔ, ni okɛ o-Nyɔŋmɔ lɛ anyiɛ yɛ heshibaa mli” lɛ.—Mika 6:8.
3. Mɛni atsɔɔ yɛ Mika 6:8 lɛ, ni mɛni ataoɔ yɛ mɔ ko dɛŋ dani enyɛ efee Yehowa nanemɛi nitsulɔi lɛ ateŋ mɔ kome?
3 Kɛ wɔkaneɔ wiemɔi, “Nɔ ni Yehowa biɔ yɛ odɛŋ . . .” lɛ, etamɔ nɔ ni nɔ ni nyiɛɔ nɔ ni etsɔɔ lɛ sɛɛ baa ji : ‘gbɔmɔ’ gbɛnaa nii yɛ Nyɔŋmɔ kɛ enaanyo gbɔmɔ he lɛ naamuamɔ yɛ faŋŋ mli. Wɔbaana bɔ ni enɛ ji diɛŋtsɛ lɛ yɛ faŋŋ mli yɛ be mli ni wɔsaji ahesusumɔ lɛ yaa nɔ lɛ. Shi, jeee mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ ni ekɛ Yehowa anyiɛ. Nɛkɛ hegbɛ nɛɛ yɛ kɛha mɛi pɛ ni ‘kɛlɛ ekpaŋ akɛ amɛkɛ lɛ baafee ekome ni amɛkɛ lɛ anyiɛ’ lɛ. (Amos 3:3) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Kɛtsɔ amɛhe ni amɛjɔɔ kwraa amɛha Yehowa ni amɛkɛ nu mli baptisimɔ efee enɛ he okadi, taakɛ nikasemɔ ni tsɔ hiɛ lɛ tsɔɔ lɛ. No hewɔ lɛ, mɛni ji nɔ ni Mika 6:8 lɛ tsɔɔ kɛhaa nɛkɛ aŋkroaŋkroi nɛɛ?
‘Nɔ Ni Ja Gbɛ Kɛ Nitsumɔ’
4. Kɛ aaatsɔɔ shishi diɛŋtsɛ lɛ, akɛ “ofee nɔ ni ja gbɛ” lɛ tsɔɔ mɛni?
4 Akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ nanemɛi nitsulɔi lɛ, esa akɛ wɔhiɛ henilee kpakpa mli. Akɛ “ofee nɔ ni ja gbɛ” lɛ tsɔɔ diɛŋtsɛ akɛ ofee nɔ ni hi, nɔ ni Nyɔŋmɔ taoɔ yɛ wɔdɛŋ lɛ. Enɛ tsɔɔ akɛ esa akɛ wɔtsu wɔgbɛnaa nii ahe nii, ni emli otu ji ni wɔkɛ hetuukɛhamɔ kwraa aha Yehowa. (Nahum 1:2) Eŋmɛɛɛ bienyɛyeli ko kwraa gbɛ. Wɔnyɛŋ wɔsɔmɔ nuŋtsɔmɛi enyɔ.—1 Korintobii 10:22; Mateo 6:24.
5. Ani Yesu Kristo tsɔɔ akɛ esumɔɔ jalɛ ni ehiɔ nɔ fɔŋ feemɔ?
5 Agbɛnɛ, ni “wɔfee nɔ ni ja gbɛ” lɛ tsɔɔ akɛ esa akɛ ‘wɔsumɔ jalɛnifeemɔ ni wɔnyɛ nɔ fɔŋ feemɔ,’ taakɛ Yesu Kristo fee lɛ. Yɛ jalɛ he suɔmɔ ni eyɔɔ hewɔ lɛ, ehi shi akɛ mɔ “ni efɔŋ ko bɛ ehe, ni ehe bɛ kpa ko, ni etsi ehe kɛjɛ eshafeelɔi ahe.” (Lala 45:8; Hebribii 7:26) Ni akɛni Yesu nyɛɔ nɔ fɔŋ feemɔ hewɔ lɛ, ekɛ jalɛ mlifu wie veveeve eshi egbii lɛ amli jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi osatofoi kɛ hiɛjoolɔi lɛ.—Mateo 23:13-36; Yohane 8:44.
6. Mɛni hewɔ ehe hiaa ni wɔna nɔ ni fe jwɛŋmɔŋ nɔkpɛlɛmɔ akɛ esa akɛ wɔkwa nɔ ni agu akɛni ehiii lɛ?
6 Taakɛ abaanyɛ ana kɛjɛ Yesu nɔkwɛmɔ nɔ lɛ mli lɛ, efaaa kɛkɛ akɛ mɔ ko aaasumɔ jalɛnifeemɔ. Esa ake wɔnyɛ—hɛɛ, wɔnyaŋe, wɔkpoo, ni wɔhi, wɔkpale kɛjɛ—nɔ ni ehiii lɛ he. Akɛni wɔtsuiŋ jwɛŋmɔi lɛ ji efɔŋ kɛjɛ gbekɛbiiashi ni wɔtsuii lɛ shishiuɔ mɔ ni eji kutumpɔfo hewɔ lɛ, ehe miihia ni wɔna nɔ ni fe jwɛŋmɔŋ ni wɔɔje wɔkpɛlɛ nɔ akɛ agu nɔ ni ehiii lɛ pɛ kɛkɛ. (1 Mose 8:21; Yeremia 17:9) Kɛji akɛ wɔteee shi wɔwooo eshafeemɔ sui kɛ kaai waa lɛ, wɔbaaŋmɛɛ wɔhe wɔha amɛlakamɔi lɛ. Esa akɛ wɔtsɔɔ akɛ wɔhiɔ nɔ ni ehiii lɛ waa taakɛ Pinehas jie lɛ kpo beni ekɛ akpɔlɔ tsu mɛi enyɔ ni kɛ amɛhe eha yakayaka Baal-Peor jamɔ lɛ.—4 Mose 25:5-8.
7. Mɛɛ odaseyeli wɔyɔɔ ni tsɔɔ akɛ Yehowa kɛ enanemɛi nitsulɔi ni feɔ efɔŋ le tsuuu nii?
7 Yehowa sumɔɔɔ, ni ekɛ aŋkroaŋkroi ni yi wa lɛ tsuŋ nii akɛ enanemɛi nitsulɔi. Afee enɛ faŋŋ yɛ Lala 50:16-18, he ni wɔkaneɔ yɛ akɛ: “Shi gbɔmɔ fɔŋ lɛ, Yehowa kɛɔ lɛ akɛ: Ohe sane mɛni ji akɛ ooojaje mikpɔi lɛ, ni mikpaŋmɔ lɛ aka odaaŋ? Bo ni onyɛɔ tsɔsemɔ, ni otsiɔ miwiemɔi lɛ ohaa osɛɛ lɛ, kɛ ona julɔ lɛ, osumɔɔ esane lɛ, ni gbalafitelɔi po okɛbɔɔ.”
8. Mɛni sane maa ahorabɔɔ ni wɔbaanyɛ wɔkɛba kɛtsɔ efɔŋfeemɔ ni wɔkɛ wɔhe woɔ mli hewɔ lɛ nɔ mi?
8 Wɔbaanyɛ wɔfee mɛi ni bɛ deka kwraa yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli, ni wɔmiishiɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ. Shi kɛji akɛ wɔkwɛɛɛ jogbaŋŋ ni wɔkɛ henɔyeli atsu nii lɛ, wɔbaanyɛ wɔfee efɔŋ yɛ heloo lɛ gbɔjɔmɔ hewɔ ni wɔkɛ ahorabɔɔ aba Yehowa gbɛi lɛ nɔ. Yɛ enɛ mli lɛ, afii fioo ni eho nɛ ni onukpa ko kɛ emumɔŋ nyɛmiyoo ni yɔɔ wu ni heee yeee fite gbala. Yɛ gbɛkɛ ni atswa tsutsu onukpa nɛɛ shwiemɔ kɛmiijɛ asafo lɛ mli lɛ he adafi lɛ, nyɛmiyoo lɛ wu ni mli efu waa lɛ bapue yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ ni ehiɛ tu ni etswa mɛi enyɔ ni eye fɔ nɛɛ tu. Shi tu lɛ esaaa amɛhe, enɔ jetsɛremɔ lɛ, U.S. Amerika adafitswaa wolo ko ni aheɔ fe fɛɛ ŋma nɛkɛ sane nɛɛ yɛ ewolo lɛ hiɛ! Yɛ anɔkwale mli lɛ, efɔŋfeemɔ kɛ ahorabɔɔ baa.—Abɛi 6:32.
9. Taakɛ Abɛi 4:23 tsɔɔ lɛ, mɛni ji nɔ ni esa akɛ wɔbu he, ni mɛni hewɔ?
9 No hewɔ lɛ, abɔ wɔ kɔkɔ yɛ gbɛ ni hi jogbaŋŋ nɔ akɛ: “Ohiɛ aka otsui he fe nii fɛɛ; ejaakɛ no mli wala jɛɔ.” (Abɛi 4:23) Hɛɛ, esa akɛ wɔtsɔse wɔhe yɛ nɔ ni wɔ Okadi tsui lɛ kwɛɔ lɛ he. Telivishin nɔ nibii, woji tɛtrɛbii kɛ woji krokomɛi miiwie nibii ni he tseee, ni bɔlɛnamɔ he mfonirii fata he babaoo yɛ be fɛɛ mli lɛ he. No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔhala nɔ ni wɔkwɛɔ, wɔboɔ toi kɛ nɔ ni wɔkaneɔ lɛ mli jogbaŋŋ. Ehe miihia ni wɔye nibii ni wɔjwɛŋɔ he lɛ nɔ jogbaŋŋ! Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, ewaaa akɛ mɔ ko aaana miishɛɛ yɛ bɔlɛnamɔ he nibii ni esusuɔ he yɛ ejwɛŋmɔ mli lɛ he, nibii ni yɛ anɔkwale mli lɛ, wɔkɛtsuŋ nii yɛ shihilɛ mli diɛŋtsɛ. (Mateo 5:28) Shi yɛ be babaoo mli lɛ, nɔ ni jɛɔ susumɔ ni tamɔ nɛkɛ mli baa ji nɔ fɔŋ feemɔ. Ni wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ aaama enɛɛmɛi anɔ moŋ lɛ, nyɛhaa wɔjiea mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yibii ni ji henɔyeli lɛ kpo ni wɔsusu nibii ni ato naa yɛ Filipibii 4:8 lɛ ahe.—Galatabii 5:22, 23.
“Osumɔ Ejurɔfeemɔ”
10, 11. (a) Mɛɛ sɔrɔtofeemɔ abaanyɛ akɛba anɔkwa kɛ anɔkwayeli teŋ? (b) Nyɔŋmɔ Bi lɛ jie ehe kpo akɛ anɔkwayelɔ kɛ anɔkwafo yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
10 Taomɔ nii ni ji enyɔ ni atsi ta yɛ Mika 6:8 ji akɛ “osumɔ ejurɔfeemɔ.” ‘Wɔsumɔ anɔkwayeli’ ji bɔ ni The New English Bible lɛ kaneɔ yɛ biɛ. New World Translation Reference Bible lɛ shishigbɛ niŋmaa ko tsɔɔ akɛ Hebri wiemɔ ehe ‘.sedh ni atsɔɔ shishi akɛ “mlihilɛ” lɛ hu ji wiemɔ ko ni abaanyɛ atsɔɔ shishi akɛ ‘suɔmɔ kɛha ejurɔfeemɔ’ aloo ‘anɔkwayeli suɔmɔ.’ Taakɛ wiemɔi ashishitsɔɔmɔ woji afeelɔi tsɔɔ lɛ, ‘anɔkwayeli tsɔɔ shi ni adamɔɔ shiŋŋ ashiɔ kaa ni aaaha ajo foi loo atsɔɔ mɔ ko sɛɛgbɛ.’ ‘Anɔkwayeli kɛ nɔ ko fataa anɔkwafo he ni ehaa jwɛŋmɔ lɛ tsɔɔ suɔmɔ ni mɔ ko yɔɔ akɛ eeedamɔ shi ni ewu eha mɔ ko loo nɔ ko, yɛ shihilɛi ni ehiii kwraa po shishi.’ Nɔ ni yɔɔ miishɛɛ ji akɛ, yɛ Ŋmalɛi lɛ amli lɛ, wɔnaa sɔrɔtofeemɔ fioo ko yɛ gbɛ ni akɛ nɛkɛ wiemɔi nɛɛ tsuɔ nii lɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, akɛ wiemɔ ‘anɔkwayeli’ lɛ tsuuu nii ahaaa nibii ni bɛ wala. Shi akɛ wiemɔi tamɔ ‘anɔkwafo’ feɔ nakai shii abɔ. No hewɔ lɛ, atsɛɔ nyɔŋtsere lɛ akɛ “anɔkwa . . . odasefonyo ni yɔɔ atatuiaŋ lɛ!” (Lala 89:37) Agbɛnɛ hu, awieɔ Nyɔŋmɔ wiemɔi lɛ ahe akɛ anɔkwa, ni ji akɛ anyɛɔ akɛ he fɔɔ nɔ.a (Kpojiemɔ 21:5; 22:6) Shi akɛ anɔkwayeli haa Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ etsuji ni ekpɛlɛ amɛnɔ lɛ pɛ. No hewɔ lɛ, wɔkaneɔ yɛ Yehowa he akɛ: ‘Mɔ ni yeɔ anɔkwale lɛ, okɛ ohe tsɔɔ lɛ akɛ anɔkwayelɔ.’—2 Samuel 22:26.
11 Nyɔŋmɔ Bi lɛ ye anɔkwale ni eji anɔkwafo kɛha Yehowa ni yɔɔ ŋwɛi. Beni eyɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ, etsɔ kaai sɔrɔtoi amli akɛ gbɔmɔ ni ji Yesu Kristo ni etsɔ etoiboo nɔ eye odase akɛ eji adesa anɔkwafo kɛ anɔkwayelɔ. Nɔ ni tsɔɔ enɛ ji Hebribii 5:7-9, he ni wɔkaneɔ yɛ akɛ: “Mɔ hu ni eheloo gbii lɛ amli lɛ eŋɔ sɔlemɔi kɛ faikpamɔi ni bolɔmɔ ni naa wa kɛ yaafo ni fata he esha afɔle eha mɔ ni yɔɔ hewalɛ ni ekɛaahere lɛ kɛaajɛ gbele mli lɛ, ni abo lɛ toi hu, ejaakɛ ebuɔ Nyɔŋmɔ; ni tsɛ Nyɔŋmɔ bi ji lɛ moŋ, shi ekase toiboo yɛ amanehului ni ena lɛ amli, ni akɛni ehi kɛwulashi hewɔ lɛ, etsɔ mɔ mli ni naanɔ yiwalaheremɔ jɛɔ ehaa mɛi fɛɛ ni boɔ lɛ toi lɛ.”
Anɔkwayeli He Kaai
12. Mɛni baanyɛ aka wɔ anɔkwayeli akwɛ yɛ bei komɛi amli, ni te mɛi komɛi efee amɛnii yɛ nɛkɛ kaai nɛɛ ashishi amɛha tɛŋŋ?
12 Anɔkwayeli kɛha Yehowa Nyɔŋmɔ lɛ biɔ ni wɔ hu wɔye etsuji ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ, wɔnanemɛi Kristofoi lɛ anɔkwale. Bɔfo Paulo ha enɛ fee faŋŋ beni ekaiɔ wɔ akɛ: “Mɔ ni sumɔɔɔ lɛ diɛŋtsɛ enyɛmi ni enaa lɛ lɛ, Nyɔŋmɔ ni enaaa lɛ lɛ, te aafee tɛŋŋ ni eeenyɛ lɛ esumɔ hu?” (1 Yohane 4:20) Emuu ni mɛi krokomɛi yeee lɛ baanyɛ aka wɔ anɔkwayeli yɛ enɛ gbɛfaŋ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, kɛ atɔ mɛi komɛi anɔ lɛ, amɛjieɔ gbɔjɔmɔ ni yɔɔ amɛ anɔkwayeli kɛha Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ mli lɛ kpo amɛtsɔɔ kɛtsɔɔ Kristofoi akpeei ni amɛyaaa dɔŋŋ lɛ nɔ. Anɔkwayeli kɛha wɔnyɛmimɛi ahe kaa kroko teɔ shi yɛ be mli ni mɛi ni Yehowa kɛamɛ tsuɔ nii koni amɛnyiɛ hiɛ lɛ tɔɔ yɛ kojomɔ mli lɛ. Kɛkɛ lɛ mɛi komɛi kɛ nɛkɛ tɔmɔi nɛɛ etsu nii akɛ mlifu kɛkɛ lɛ amɛtsi amɛhe kɛjɛ Yehowa gbɛjianɔtoo ni anaa lɛ he. Shi ani amɛnifeemɔ gbɛ lɛ ja? Dabida kwraa.
13. Mɛni hewɔ Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ, ni atsiɔ he kɛjɛɔ he lɛ ejaaa gbɛ lɛ, ni mɛɛ hegbɛi krokomɛi baa kɛhaa mɛi ni yeee anɔkwale nɛɛ?
13 Mɛni hewɔ nɛkɛ gbɔmɛi nɛɛ yeee bem yɛ Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo lɛ ni amɛshiɔ hewɔ lɛ? Ejaakɛ e-Wiemɔ lɛ maa nɔ mi kɛhaa wɔ akɛ: “Mɛi ni sumɔɔ [Yehowa] omla lɛ yɛ hejɔlɛ babaoo, ni nɔ ko nɔ ko bɛ ni woɔ amɛnajiaŋ.” (Lala 119:165) Agbɛnɛ, afaa wɔ akɛ “nyɛsuɔmɔ ni nyɛkɛsumɔsumɔɔ nyɛhe lɛ mli awaa, ejaakɛ suɔmɔ haa eshai babaoo nɔ.” (1 Petro 4:8; Abɛi 10:12) Agbɛnɛ, ŋɔɔ lɛ akɛ mɔ ko etsi ehe kɛjɛ Yehowa webii ahe. Nɛgbɛ ebaanyɛ eya? Ani jeee sane ni Yesu bɔfoi lɛ kɛkpe beni ebi amɛ kɛji akɛ amɛbaasumɔ ni amɛshi lɛ lɛ nɔŋŋ ekɛkpeɔ lɛ? Bɔfo Petro ha hetoo yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ: “Nuŋtsɔ, namɔ ŋɔɔ wɔɔtee? Bo oyɔɔ naanɔ wala wiemɔi lɛ. (Yohane 6:68) He ko he ko bɛ ni mɔ ko aaaya akɛ ja “Babilon Kpeteŋkpele” ni ji jeŋ apasa jamɔ maŋtsɛyeli lɛ mli aloo ni mɔ ko aaayabote Satan maŋkwramɔŋ “kooloo” lɛ hewalɛ shishi. (Kpojiemɔ 13:1; 18:1-5) Mɛi ni yeee anɔkwale ni amɛshi Yehowa gbɛjianɔtoo ni anaa lɛ ateŋ mɛi titri ji mɛi ni kɛ amɛhe eyakpɛtɛ “Babilon Kpeteŋkpele” lɛ ni wooo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam lɛ he.
“Okɛ O-Nyɔŋmɔ Lɛ Anyiɛ Yɛ Heshibaa Mli”
14, 15. (a) Mɛɛ shishinumɔi Ŋleshi wiemɔ “heshibaa” hiɛ? (b) Mɛɛ “heshibaa” he shishinumɔ ko wɔsumɔɔ ni wɔsusu he yɛ biɛ lɛ, ni yɛ mɛɛ yiŋtoi ahewɔ? (d) Mɛni hewɔ esa akɛ Kristofoi ‘ahumi shi yɛ amɛnyɛmɔi loo sa ni amɛsa lɛ mli’ lɛ?
14 Ŋleshi wiemɔ “heshibaa” lɛ hiɛ shishinumɔi babaoo. Ebaanyɛ efee nɔ ni wooo ehe nɔ, “nɔ ni baa shi, efaaa, loo elɛɛɛ.” Aloo ebaanyɛ ena shishinumɔ ni ji hetsemɔ, “ni amɛye mlai ni kudɔɔ atadewoo kɛ hesaamɔ lɛ nɔ.” (1 Timoteo 2:9) Agbɛnɛ “heshibaa” shishinumɔ kroko ni wɔsusuɔ he waa lɛ hu yɛ ni no ji ni wɔhiɛ aaahi wɔfatɔɔi anɔ aloo “ni wɔɔhumi shi yɛ wɔnyɛmɔi loo sa ni wɔsa lɛ mli.” Wɔnyɛŋ wɔfee Yehowa nanemɛi nitsulɔi kɛji akɛ wɔbuɔ wɔ diɛŋtsɛ wɔhe tsɔ, wɔgbalaa jwɛŋmɔ kɛbaa wɔ diɛŋtsɛ wɔ nɔ moŋ fe ni wɔɔgbala jwɛŋmɔ kɛaaya Yehowa Nyɔŋmɔ nɔ titri.
15 ‘Ni wɔɔhumi shi yɛ wɔnyɛmɔi loo sa ni wɔsa lɛ mli’ lɛ ji shishinumɔ diɛŋtsɛ ni esa akɛ wɔkɛkpɛtɛ Hebri Wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “heshibaa” ni jeɔ kpo yɛ Mika 6:8 lɛ he. Enɛ jeɔ kpo yɛ gbɛ ni atsɔ nɔ akɛ wiemɔ lɛ tsu nii yɛ he kome too pɛ ni ejeɔ kpo yɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ amli lɛ mli. Akɛtsuuu nii ashiii bɔlɛnamɔ mli mujiwoo yɛ Abɛi 11:2, shi moŋ, hewoo, ni nɔ ni jɛɔ mli baa ji mɔ he ni esusuɔ babaoo akɛ enɔ kwɔ lɛ hewɔ. Wɔkaneɔ yɛ jɛmɛ akɛ: “Kɛ hewoo ba lɛ, belɛ hiɛgbele miiba: shi heshibalɔi moŋ yɔɔ nilee.” Ni mɔ ko aaafee mɔ ni yɔɔ heshibaa lɛ kɛ Yehowa gbeyeishemɔ yaa, ni ekɛ nilee nyiɛɔ. (Lala 111:10) Gbɔmɔ heshibalɔ lɛ sheɔ Yehowa gbeyei, ejaakɛ eyɔseɔ sɔrɔtofeemɔ kpeteŋkpele ni ka lɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ, kɛ Yehowa jalɛ kɛ hewalɛ kɛ lɛ diɛŋtsɛ emuu ni eyeee kɛ egbɔjɔmɔ lɛ teŋ lɛ. No hewɔ lɛ, gbɔmɔ hiɛshikalɔ lɛ kɛ gbeyeishemɔ kɛ hekpokpomɔ tsuɔ lɛ diɛŋtsɛ eyiwalaheremɔ he nii.—Filipibii 2:12.
16. Mɛɛ Ŋmalɛi komɛi yɔɔ ni tsɔɔ nɔ hewɔ ni esa akɛ Kristofoi afee mɛi ni baa amɛhe shi?
16 Yiŋtoi sɔrɔtoi babaoo yɛ ni no hewɔ esa akɛ Yehowa nanemɛi nitsulɔi lɛ afee heshibalɔi lɛ! Yɛ nilee ni wɔyɔɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, gbɔmɔtsoŋ hewalɛ ni akɛke wɔ lɛ, aloo heloo gbɛfaŋ nibii ni wɔyɔɔ lɛ jeee nɔ ni wɔɔdamɔ nɔ wɔshwa. (Yeremia 9:23) Mɛni hewɔ? Yɛ shishitoo mla ni ajaje yɛ 1 Korintobii 4:7 lɛ hewɔ: “Shi namɔ ha esoro bo? Ni asaŋ mɛni oyɔɔ ni jeee ha ahao? Shi kɛji ha ahao lɛ, mɛɛba oshwaa tamɔ nɔ ni jeee ha ahao lɛ?” Agbɛnɛ wɔbɛ nɔ ni wɔɔdamɔ nɔ wɔshwa yɛ yibii,ni wɔwo yɛ wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ hewɔ, ejaakɛ mɛni wɔkaneɔ yɛ 1 Korintobii 3:6, 7? Paulo kɛɛ yɛ jɛmɛ akɛ: “Mi lɛ, mitɛo; Apolo shwie nɔ nu; shi Nyɔŋmɔ ha shwere. Belɛ agbɛnɛ jeee mɔ ni tɛo lɛ ji nɔ ko, ni jeee mɔ ni shwieɔ nɔ nu lɛ hu, shi moŋ mɔ ni ha eshwere, ni ji Nyɔŋmɔ lɛ.” Esa akɛ Yesu wiemɔi ni yɔɔ Luka 17:10 lɛ hu aye abua wɔ ni wɔba wɔhe shi, ejaakɛ ekɛɛ: “Nakai nɔŋŋ nyɛ hu, kɛ nyɛfee nibii fɛɛ ni afanyɛ lɛ, nyɛkɛɛa akɛ: Tsuji ni he bɛ sɛɛnamɔ ko ji wɔ; nɔ ni ji wɔgbɛnaa akɛ wɔtsu lɛ, no pɛ wɔtsu nɛɛ.”
17. Mɛni hewɔ heshibaa ji nilee gbɛ lɛlɛŋ lɛ?
17 Kɛ mɔ ko baa ehe shi lɛ, nilee gbɛ ni. Heshibaa yeɔ ebuaa wɔ ni wɔtsui nyɔɔ wɔmli yɛ he fɛɛ he ni wɔɔna hegbɛ akɛ wɔɔsɔmɔ yɛ. Kɛ wɔji heshibalɔi lɛ, wɔkɛ anunyam taomɔ ebɔŋ mɔdɛŋ akɛ wɔɔkpɛ fe mɛi krokomɛi, shi moŋ wɔbaabu wɔhe akɛ ‘mɔ bibioo.’ (Luka 9:48) Agbɛnɛ hu, wɔbaana su ni lalatsɛ lɛ hiɛ lɛ, ejaje akɛ: “Ejaakɛ gbi kome too ni aaaye yɛ okpoi lɛ anɔ lɛ, ehi fe gbii akpe; miisumɔ ni maka minyɔŋmɔ lɛ we lɛ shinaa lɛ shi moŋ fe nɔ ni mahi shi yɛ efɔŋfeemɔ bui lɛ amli lɛ.” (Lala 84:11) Agbɛnɛ, kɛ wɔbaa wɔhe shi lɛ, wɔbaana suɔmɔ ni baatsirɛ wɔ ni wɔnyiɛ hiɛ yɛ woo ni wɔjieɔ lɛ kpo wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi lɛ mli.—Romabii 12:10.
Heshibaa Ni Sa Obalaŋtai
18. (a) Mɛni hewɔ heshibaa he hiaa obalaŋtai titri lɛ? (b) Mɛni ni yaa nɔ ni kɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ obalaŋtai ahe maa bɔ ni ehe hiaa akɛ aaana heshibaa lɛ nɔ mi?
18 Esa jogbaŋŋ akɛ obalaŋtai Kristofoi kɛ heshibaa aaawula amɛhe. Mɛɛ nɔkwɛmɔ nɔ kpakpa Elihu kɛfɔ shi ha amɛ nɛkɛ! Eyɛ mli akɛ eyɛ hetoo ni ja moŋ, shi eesumɔ ni emɛ kɛ bulɛ kɛyashi be mli ni onukpai lɛ aaawie agbe naa. (Hiob 32:6, 7) Yɛ be babaoo mli lɛ, obalaŋtai nuɔ he akɛ amɛyɛ hekɛnɔfɔɔ, amɛleee amɛfatɔi lɛ tsɔ. Akɛni amɛyɔɔ hewalɛ yɛ gbɔmɔtsoŋ ni amɛna nilee ko hewɔ lɛ, amɛbaaku amɛhiɛ amɛshwie amɛ onukpai anɔ. Shi jwɛŋmɔ tamɔɔɔ nilee, ejaakɛ nilee ji jwɛŋmɔ ni akɛmiitsu nii. Nɔ ni feɔ enɛ he mfoniri ji shihilɛi ni yɔɔ mɔbɔ ni ŋmɛnɛŋmɛnɛ obalaŋtai kɛ amɛhe woɔ mli yɛ U.S. Amɛrika lɛ. Efɔŋfeemɔi wuji ni afeɔ lɛ mli oha fɛɛ mli 63 kɔɔ obalaŋtai ni amɛye kɛyashɛ afii 24 lɛ ahe, ni mɛi ni amɔmɔɔ amɛ lɛ ateŋ oha fɛɛ mli 20 ji mɛi ni yeko afii 18. Abɔ amaniɛ hu akɛ “daatɔɔ loo tsofai fɔji kɛ nitsumɔ ni akɛkudɔɔ tsɔne ji nɔ titri ni gbeɔ Amerikabii ni eye kɛjɛ afii 15-24.” Yɛ nakai shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, “obalaŋtai ni yeko afii 20 lɛ agbalashihilɛ miisha shi yɛ be fɛɛ mli,” yɛ be mli ni abɔ amaniɛ akɛ “gbalashihilɛi baanyɛ ahi shi atsɛ fioo kɛji akɛ ayemforo wu kɛ ŋa lɛ yɛ afii fioo yɛ amɛsɛɛ ni amɛkɛna nilee yɛ be mli ni amɛyapueɔ yɛ afɔleshaa latɛ lɛ hiɛ lɛ.”
19. Mɛɛ Ŋmalɛ mli ŋaawoo obalaŋtai baafee jogbaŋŋ akɛ amɛkɛaato amɛtsui mli?
19 Belɛ kwɛ bɔ ni nilee yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli ŋaawoo lɛ mli ha! Efaa obalaŋtai yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ amɛkɛ woo aha amɛtsɛ kɛ amɛnyɛ, ni amɛba amɛhe shi amɛha amɛ yɛ nɔ fɛɛ nɔ mli. (Efesobii 6:1-3; Kolosebii 3:20) Esa akɛ obalaŋtai kɛ ŋaawoo ni nilee yɔɔ mli nɛɛ ato amɛtsui mli: “Okɛ ohiɛ afɔ Yehowa nɔ kɛ otsui fɛɛ, ni okɛ ohe akakpasa bo diɛŋtsɛ ojwɛŋmɔ; kaimɔ lɛ yɛ ogbɛi fɛɛ mli, ni lɛ eeejaje otempɔŋi lɛ.!”—Abɛi 3:5, 6.
20. Mɛɛ nyɔmɔwoi mɛi ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ ni abaptisi amɛ lɛ fɛɛ baanyɛ akpa gbɛ kɛ amɛbo Mika 6:8 toi?
20 Mɛɛ nyɔmɔwoo wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔkpa gbɛ nɛkɛ, kɛji akɛ yɛ be mli ni wɔjie wɔhe kpo wɔtsɔɔ akɛ wɔkɛ wɔhiɛ fɔɔ Yehowa nɔ kɛtsɔɔ henɔjɔɔmɔ kɛ baptisimɔ nɔ lɛ, wɔyaa nɔ ‘wɔfeɔ nɔ ni ja gbɛ, wɔsumɔɔ ejurɔfeemɔ ni wɔkɛ Nyɔŋmɔ nyiɛɔ yɛ heshibaa mli lɛ’? Nɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ, wɔbaana Yehowa nɔkpɛlɛmɔ akɛni wɔtsuɔ etaomɔ nii ahe nii hewɔ ni ebaaha etsui anya akɛni wɔnaa egbɛi kpeteŋkpele ni he yɔɔ gbeyei lɛ hetsemɔ mli gbɛfaŋ nɔ lɛ hewɔ. (Abɛi 27:11) Agbɛnɛ hu, wɔbaayoo anɔkwale ni shishitoo mla nɛɛ ji lɛ diɛŋtsɛ yɛ wɔshihilɛ mli akɛ “Nyɔŋmɔ jamɔ he yɛ sɛɛnamɔ yɛ nii fiaa mli, ni eyɛ wala ni yɔɔ agbɛnɛ nɛɛ kɛ nɔ ni baaba lɛ he shiwoo.”—1 Timoteo 4:8.b
[Shishigbɛ niŋmai]
a Yɛ U.S. Amɛrika anaigbɛ lɛ, nuhiŋmɛi ko yɛ ni fɛɔ nu la kɛyaa ŋwɛi, ni efee nakai afii babaoo, ni kɛ aja mli lɛ, efeɔ nu la nɛɛ hiŋmɛitswaa 65 fɛɛ 65. No hewɔ lɛ, ebana egbɛi ni ji Blema Anɔkwafo.
b Ajie kɛjɛ March 15, 1988 Watchtower lɛ mli.
Mɛni Ji Ohetoi?
◻ Yɛ Mika 6:8 kɛ gbeekpamɔ naa Iɛ, mɛni ataoɔ koni “ofee nɔ ni ja gbɛ”?
◻ Anɔkwayeli kɛha Yehowa Iɛ kɔɔ wekukpaa ni ka wɔkɛ wɔnanemɛi Kristofoi ateŋ Iɛ he yɛ mɛɛ gbe nɔ?
◻ Mɛni hewɔ esa akɛ ‘wɔkɛ wɔ-Nyɔŋmɔ Iɛ anyiɛ yɛ heshibaa mli’ Iɛ?
◻ Mɛni hewɔ heshibaa sa obalaŋtai Kristofoi titri lɛ?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 13]
Ani obuɔ otsui he kɛtsɔɔ nɔ ni okwɛɔ, oboɔ toi kɛ nɔ ni okaneɔ Iɛ mli halamɔ nɔ?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 27]
Petro le akɛ he kroko ko bɛ ni esa akɛ eya ejaakɛ Yesu ji mɔ ni “yɔɔ naanɔ wala wiemɔi.”Ani otswa ofai shi akɛ okɛ ohe baakpɛtɛ Yehowa gbɛjianɔtoo Iɛ he yɛ anɔkwayeli mli?